Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-292-2016.pdf
PDF · 100.59 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/292/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu OBOLON-Slovakia s.r.o., so sídlom Lichnerova č. 82, 903 01 Denec, IČO: 46 417 770, zastúpený JUDr. Rastislavom Vranecom, advokátom, Mojmírova 13, 900 26 Slovenský Grob, IČO: 30 792 061 proti žalovanej R. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, K., zastúpená URBÁNI&Partners s.r.o., so sídom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 18.339,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Cb/24/2014-433 zo dňa 18.novembra 2015 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Cb/24/2014-433 zo dňa 18.novembra 2015 potvrdzuje.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 10Cb/24/2014-433 zo dňa 18.11.2015 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.339,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne z rôznych súm za rôzne obdobie omeškania v ktorom bol žalovaný z omeškania so zaplatením peňažného záväzku tak, ako to okresný súd presne špecifikoval vo výroku svojho rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur a trovy konania vo výške 4.885,12 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 1.100,-Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 3.785,12,-Eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako dopravca uzatvoril dňa 15.4.2013 so žalovanou ako sprostredkovateľkou Zmluvu o preprave a vyťažení na základe ktorej sa sprostredkovateľ prepravy zaviazal v prospech dopravcu vyťažovať, t.j. zabezpečovať dopravu a prepravu dvoch motorových vozidiel za platobných a ostatných podmienok dohodnutých v zmluve. Žalobca ako dopravca vystavil žalovanej, ako sprostredkovateľke dopravy faktúry za vykonanú prepravu v súlade so zmluvou. Žalovaná z vyfakturovanej sumy 20.199,-Eur uhradila sumu 1.860,-Eur. Predmetom sporu zostala neuhradená pohľadávka 18.339,-Eur spolu s príslušenstvom.
3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 610, § 625 ods. 1, 2, § 601 ods. 1, § 605 ods. 2, § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 344, § 365 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 544 ods. 1, 2, § 580, § 524 ods. 1, 2 a § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. V čase podania žaloby, v priebehu konania i v čase vyhlásenia rozsudku bol žalobca nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Uviedol, že dňa 17.6.2013 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Zmluva bola uzavretá
medzi žalobcom, ako postupcom a firmou SAF Investment, s.r.o., ako postupníkom. Zároveň v konaní bolo preukázané, že následne dňa 3.9.2016 bola uzavretá zmluva o spätnom postúpení predmetnej pohľadávky zo spoločnosti SAF Investment, s.r.o. na spoločnosť žalobcu. Preto argumentáciu žalovanej o tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby považoval okresný súd za právne irelevantnú. V tejto súvislosti konštatoval, že pokiaľ jej spätné postúpenie pohľadávky nebolo oznámené, táto skutočnosť nemohla v žiadnom prípade ovplyvniť platnosť, resp. neplatnosť postúpenia predmetnej pohľadávky. Táto skutočnosť mohla mať vplyv len na to, že v prípade, ak by žalovaná plnila spoločnosti SAF Investment, s.r.o. predtým , než mala vedomosť o spätnom postúpení pohľadávok, znamenalo by to, že by sa tým zbavila svojho záväzku voči žalobcovi.
4. Ďalej okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalovaná základ nároku, resp. jeho výšku nerozporovala. Jej obrana spočívala v tvrdení, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním s jej pohľadávkou, ktorú mala voči žalobcovi z titulu zmluvnej pokuty uplatnenej na základe zmluvy o preprave a vyťažení zo dňa 15.4.2013 v celkovej výške 34.000,-Eur pričom k započítaniu malo dôjsť listom zo dňa 19.6.2013.
5. Okresný súd sa preto zameral na dokazovanie, či žalovanej voči žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a či k zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v predmetnej veci došlo jednostranným započítaním zo strany žalovanej. Posudzoval zmluvu o preprave a vyťažení zo dňa 15.4.2013 a uviedol, že na základe článku V. zmluvy bol dopravca povinný nahlásiť sprostredkovateľovi minimálne 7 dní dopredu dovolenku vodiča, prípadne opravy vozidla alebo iné dôvody kedy nebude môcť dopravca vozidlo dať k dispozícii sprostredkovateľovi dopravy. V prípade nedodržania lehôt v bode V, bude môcť sprostredkovateľ dopravy vyfakturovať dopravcovi zmluvnú pokutu za každý deň nepristavenia vozidla vo výške 500,-Eur.
6. S prihliadnutím na zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve, dospel okresný súd k záveru, že žalovanej nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi nevznikol, nakoľko neboli kumulatívne splnené obidve podmienky pre priznanie nároku na zmluvnú pokutu, a to nedodržanie príslušných lehôt a zároveň porušenie povinnosti pristaviť vozidlo zo strany žalobcu.
7. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd vyslovil záver, že žalobca vykonal všetky prepravy, ktoré boli žalovanou objednané. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobca porušil zmluvu, keď jej neoznámil, že vozidlá sú pripravené k pristaveniu, okresný súd uviedol, že takáto povinnosť žalobcovi z uzavretej zmluvy nevznikla. Keďže žalovaná nepreukázala porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, žalovanej nevznikol nárok na zmluvnú pokutu a preto existujúcu pohľadávku si nemohla uplatniť na započítanie proti uplatnenej pohľadávke žalobcu. Nakoľko žalovaná uplatnený nárok a jeho výšku nerozporovala a nepreukázala spôsobilú pohľadávku na započítanie, okresný súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za vykonané prepravy za dôvodný. Rovnako považoval za dôvodný aj uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou peňažného záväzku. Žalobcovi priznal uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr a nie tak, ako to požadoval žalobca odo dňa splatnosti faktúr.
8. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania, pretože vo veci mal plný úspech.
9. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že podľa jej názoru okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. ). Uviedla, že právny zástupca žalovanej predložil na pojednávaní dňa 19.10.2015 okrem iných listinných dôkazov aj postúpenie pohľadávky, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca v celom rozsahu postúpil dňa 20. 6.2013 pohľadávku podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka na postupníka spoločnosť SAF Investmen, s.r.o. Na základe tejto skutočnosti dňa 20.6.2013 táto spoločnosť, ako postupník vstúpil do všetkých práv a povinností postúpenej pohľadávky. Namietal, že právny zástupca žalobcu nemal ani vedomosť o postúpení pohľadávok. Nepredložil žiadny relevantný doklad preukazujúci písomné oznámenie o postúpení adresované, resp. doručené žalovanej a nepredložil ani žiadnu zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k spätnému postúpeniu pohľadávky z postupcu - SAF Investmen, s.r.o. na postupníka - žalobcu. Argumentoval tým, že právny
zástupca má dostatočný časový priestor na predloženie zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky , čo však neurobil. Preto okresný súd mal z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
10. Žalobca dodatočne predložil dokument označený „ Spätné postúpenie pohľadávky zo dňa 3.9.2013 „ až v zmysle záverov z pojednávania zo dňa 19.11.2015. Preto spochybňuje pravdivosť tohto dokumentu a to aj z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nepredložil tento dokument sám iniciatívne, ale až na základe výzvy súdu, resp. po predložení listinných dôkazov právnym zástupcom žalovanej. Podľa názoru žalovanej právny zástupca žalobcu pripravil na základe výzvy súdu účelové Dokumenty, ktorých pravosť a pravdivosť spochybňuje. Pokiaľ žalobca predložil zmluvu o spätnom postúpení pohľadávky z postupcu SAF Investment, s.r.o. späť na postupníka žalobcu dňa 3.9.2013, bez akéhokoľvek relevantného písomného oznámenia. Nesplnil si notifikačnú povinnosť tak postupca ako ani postupník. Absencia notifikačnej povinnosti postupcu, resp. postupníka o postúpení pohľadávky nezakladá žiadne právne účinky, nakoľko veriteľom voči dlžníkovi žalovanej je stále postupca spoločnosť SAF Investment, s.r.o. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2011, sp.zn. 5Cdo/149/2010, na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Obo/93/2008 zo dňa 20.mája 2016.
11. Žalovaná nesúhlasila so záverom okresného súdu, že jej nevznikol nárok voči žalobcovi titulom zmluvnej pokuty. Žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 15.4.2013 zmluvu o preprave a vyťažení, na základe ktorej mala žalovaná vyťažovať dva kusy návesných súprav (kamiónov) cez rôzne špedičné firmy a žalobca sa zaviazal poztupniť k vyťaženiu dva kusy návesných súprav. Zmluve strany v rámcovej zmluve dohodli podmienky prepravy, na základe ktorých bol žalobca ako dopravca povinný nahlásiť žalovanej ako sprostredkovateľke minimálne 7 dní vopred dovolenku vodiča, opravy vozidla alebo iné dôvody, kedy nebude môcť dať dopravca k dispozícii sprostredkovateľovi dopravy dva kusy návesných súprav ( kamiónov ). Túto oznamovaciu povinnosť žalobca žiadnym spôsobom nesplnil a neposkytol žalovanej dva kamiónové návesy, čím porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce z článku V. ods. 1 zmluvy. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania.
12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na trovy konania. Žalobca podal žalobu na súd až po spätnom postúpení pohľadávky, preto žalobca a jeho právny zástupca nemali dôvod túto skutočnosť uvádzať v žalobe a ani počas konania. Podľa názoru žalobcu okresný súd správne vyhodnotil v odôvodnení rozsudku všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú nedôvodnosť uplatneného nároku žalovanej na zmluvnú pokutu. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávok nakoľko pohľadávka žalovanej voči žalobcovi neexistuje. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázané, že žalobca vykonal všetky prepravy, ktoré žalovaná objednala, čo potvrdila žalovaná pri svojom výsluchu. Žalovaná žalobcovi žiadnu ďalšiu objednávku na prepravu nezaslala. Podľa zmluvy žalobca nebol povinný žalovanej oznámiť, že vozidlá sú pripravené k pristaveniu. Takáto povinnosť zo zmluvy nevyplýva. V konaní bolo preukázané, že spolupráca medzi žalovanou a jej hlavným obchodným partnerom, prostredníctvom ktorého zabezpečovala vyťažovanie vozidiel žalobcu a plnenie predmetnej zmluvy o preprave a ťažení bola ukončená z dôvodu nerentability nimi zabezpečovaných zákazok. Naviac žalovaná nepreukázala, že zabezpečila pre žalobcu vyťaženie dvoch vozidiel v zmysle zmluvy v termíne po 30.4.2013 a nevyťaženosť vozidiel potvrdili aj svedkovia v konaní.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
16. V preskumávanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred okresným súdom . V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného okresným súdom. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanou dospel krajský súd k záveru, že okresný súd zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav vec potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne danosti vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
17. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom ( postupcom ) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zmluva môže byť uzavretá aj jeho bez jeho vedomie, resp. aj proti jeho vôli. Zmena v osobe veriteľa sa totiž nedotýka jeho práv a povinností.
18. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky je ustanovené najmä v záujme dlžníka, aby vedel komu má plniť a voči komu môže uplatniť prípadne svoje námietky. Povinnosť oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky sa ukladá pôvodnému veriteľovi ( postupcovi ), a to bez zbytočného odkladu. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti, môže nový veriteľ privodiť účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže postúpenie pohľadávky. V takomto prípade nestačí len oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu. Nový veriteľ tak môže urobiť najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu. Oznámením alebo preukázaním postúpenia vznikajú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi. Do tejto doby dlžník s účinkami zbavenia sa záväzku môže plniť pôvodnému veriteľovi a tento nemôže plnenie odmietnuť.
19. V posudzovanom prípade v čase podania žaloby bol veriteľom uplatnenej pohľadávky na základe zmluvy uzavretej dňa 3.9.2013 medzi doterajším veriteľom (postupcom) spoločnosťou SAF Investmen , s.r.o. a žalobcom ( postupníkom ), na základe ktorej veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči dlžníkovi ( žalovanej ) žalobcovi. Skutočnosť, že pôvodný veriteľ - spoločnosť SAF Investmen, s.r.o. neoznámil dlžníkovi ( žalovanej ) postúpenie pohľadávky a nový veriteľ ( žalobca ) dlžníkovi postúpenie pohľadávky nepreukázal, táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na platnosť, resp. neplatnosť vyššej uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky.
20. Žalovaná v konaní nespochybňovala základ a výšku uplatneného nároku a rovnako v odvolaní nespochybňovala otázku odstúpenia od zmluvy.
21. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Žalovaná jednostranným právnym úkonom započítala svoju faktúru č. 0242013 zo dňa 11.6.2013na sumu 43.000,-Eur splatnú dňa 18.6.2013, ktorou žalobcovi vyfakturovala dohodnutú zmluvnú pokutu podľa Zmluvy o preprave a vyťažení zo dňa 15.1.2013. Rozdiel v pohľadávke v čiastke 15.661,-Eur žiadala zaplatiť na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v termíne do 30.7.2013, voči pohľadávkam žalobcu za uskutočnenú prepravu vyfakturovanú faktúrami v celkovej výške 18.339,-Eur. Z opatrnosti aj právny zástupca žalovanej počas konania podľa § 98 O.s.p. uplatnil proti pohľadávke žalobcu pohľadávku žalovanej v zmysle faktúry č. 0242013 zo dňa 11.6.2015 do výšky uplatneného nároku žalobcom. Z faktúry č. 0242013 založenej v súdnom spise je zrejmé, že žalovaná touto faktúrou vyfakturovala žalobcovi zmluvnú pokutu za nedodržanie bodu II. Zmluvy a preprave a vyťažení zo dňa 15.4.2013, za nepristavenie vozidiel ( 2 ks súprava ) v čase od 4.5.2013 do 6.6.2013.
22. Podľa bodu II Zmluvy o preprave a vyťažení je zakázané vstupovať do priameho kontaktu so zákazníkmi fy R. D., ako aj podávať informácie tretím osobám o podmienkach prepráv, ktoré boli vykonávané na základe objednávok od fy R. D.. Dopravca ( žalobca sa zaväzuje, že nebude využívať
služby našich objednávateľov po dobu 24.mesiacov od ukončenia tejto zmluvy. V prípade čo i len jedného porušenia bodu II. je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50.000,-Eur.
23. Ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má kogentnú povahu, teda umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania zmluvnej pokuty je úplne presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej alebo po vadnom plnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu. Z formulovaného dojednania zmluvnej pokuty je zrejmé, že podľa bodu II Zmluvy zmluvná pokuta nebola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti a to nepristavenie vozidiel dvoch kusov súprav. Nesplnenie povinnosti pristaviť 2 ks vozidiel nie je zabezpečená zmluvnou pokutou podľa bodu II zmluvy. Žalovanej preto nemohlo vzniknúť právo na zmluvnú pokutu za porušenie tejto povinnosti podľa bodu II zmluvy tak, ako to žalovaná uplatnila v námietke na započítanie a rovnako aj jej právny zástupca počas konania na okresnom súde.
24. Okresný súd postupoval vecne správne, ak neuznal pohľadávku žalovanej titulom zmluvnej pokuty, ktorú si započítala voči uplatnenej pohľadávke žalobcu.
25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.
26. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania priznal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
27. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)