Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-174-2016.pdf
PDF · 87.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/174/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne: Q.. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W. XXX, th. č. bytom XXXA K. Y., W. Z., Q., Z. XEX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. KOVÁČOVÁ SLÁVKA, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: Q. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom v W. XXX, zastúpenej AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, o zaplatenie 6.000,00 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 18C/337/2013-106 zo 16.11.2015
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a- c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej na účet právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX trovy konania v sume 3.158,72 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne zo dňa 3.4.2013 doručená súdu prvej inštancie dňa 4.6.2013, ktorou sa domáhala, aby bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 6.000,00 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 20.9.2012 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a vzniesla námietku premlčania.
4. Predmetom konania je zaplatenie sumy titulom písomnej dohody o pôžičke, v zmysle dohodnutých podmienok.
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ a mal za to, že nárok žalobkyne je premlčaný, keďže sa stal splatným dňa 21.10.2009, čo napokon sama žalobkyňa potvrdila a preto ďalšia výzva cez jej brata, v ktorej bola doba plnenia určená do konca roka 2011, už nemala vecný význam. Keďže žaloba bola žalobkyňou na súd podaná dňa 4.6.2013, súd prvej inštancie konštatoval, že bola podaná už po zákonnej trojročnej lehote a keďže žalovaná sa premlčania dovolala, súd žalobu zamietol.
6. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s odkazom na ust. § 137 O.s.p. a priznal žalovanej titulom trov cestovného náklady na cestovné na cestu na pojednávanie dňa 27.7.2015, ktorú absolvovala Ford Focus Clipper 1.6TDc s priemernou spotrebou 5,68 l/00 km, cenou PHM 1,156 eura/1 liter, náhradou za 1 km 0,183 eura/1 km a pri vzdialenosti medzi Košicami a mestom Zeebrugge 1.601,5 km x 2 (3203 km), t.j. v celkovej sume 796,366 eur a za pojednávanie dňa 16.11.2015 v sume 786,361 eur (cena PHM klesla na 1,101 eur/1 liter). Náklady
spolu: 1.582,72 eur. Zároveň titulom trov právneho zastúpenia jej priznal náhradu trov konania za tieto úkony právnej služby: 1/ príprava a prevzatie zastúpenia 210,81 eur + 7,81 RP (218,62 eur) + 20 % DPH 43,72 eur, spolu: 262,34 eur, 2/ vyjadrenie k žalobe z 23.8.2013 v sume 210,81 eur + 7,81 RP (218,62 eur) + 20 % DPH 43,72 eur, spolu: 262,34 eur, 3/ účasť na pojednávaní 11.2.2014 v sume 210,81 eur + 8,04 RP (218,85 eur) + 20 % DPH 43,77 eur, spolu: 262,62 eur, 4/ účasť na pojednávaní 4.3.2014 v sume 210,81 eur + 8,04 RP (218,85 eur) + 20 % DPH 43,77 eur, spolu: 262,62 eur, 5/ účasť na pojednávaní 27.7.2015 v sume 210,81 eur + 8,39 RP (219,20 eur) + 20 % DPH 43,84 eur, spolu: 263,04 eur, 6/ účasť na pojednávaní 16.11.2015 v sume 210,81 eur + 8,39 RP (219,20 eur) + 20 % DPH 43,84 eur, spolu: 263,04 eur, spolu: 1.576 eur. Za úkon: porada s klientom 18.3.2014 náhradu priznal, keďže o tom nebol predložený dôkaz. Trovy konania celkom v sume 3.158,72 eur súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu v určenej lehote (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
7. Proti výroku rozsudku o trovách konania podala včas odvolanie žalobkyňa. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, čo sa týka výroku o trovách konania a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Mala za to, že súd prvej inštancie pochybil aj v merite veci, ale voči tomuto výroku odvolanie nepodala. Podotkla, že žalovaná sa zúčastnila pojednávania až dňa 16.11.2015. Z dôvodu jej neúčasti preto nemuseli byť nariadené ďalšie štyri pojednávania, ale súd mohol rozhodnúť už na prvých pojednávaniach, kde bola prítomná a preto bezdôvodne došlo k navýšeniu trov konania, nie jej zavinením, ale zavinením žalovanej. Je preto nespravodlivé žalovanej priznať náhradu trov konania, pričom jej súd prvej inštancie priznal nesprávne náhradu trov konania, ktorú si uplatnila titulom trov cestovných nákladov, za cestu osobným motorovým vozidlom medzi Košicami a mestom Zeebrugge v celkovej výške 1.582,72 eur, nakoľko nijakým spôsobom nepreukázala, aby bola v zahraničí zamestnaná. Má vedomosť o tom, že žalovaná sa zdržiava v Košiciach a jej bydlisko je v mieste zdržiavania v Seni. Zároveň v jej prípade sú naplnené predpoklady v zmysle naplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.).
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa osobne zúčastnila dvoch pojednávaní v dňoch 27.7.2015 a 16.11.2015 - viď zápisnice z pojednávania. Uviedla, že žije od roku 2011 v Belgicku, kde je zamestnaná a osobne sa stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (dôkaz - kópia belgického občianskeho preukazu a potvrdenie z miestneho úradu o pobyte žalovanej) a preto je lživým tvrdením, že v čase pojednávania sa zdržiavala v Košiciach (viď pracovné výkazy žalovanej). K použitiu hromadnej dopravy uviedla, že miesto jej bydliska je Z. XXX, XXXX G., O. a vzdialenosť tam a späť je 3203 km, bez možnosti efektívneho dopravného spojenia hromadnou dopravou, pričom nie je priame spojenie verejnou dopravou s miestom súdneho konania, a preto efektívnym spôsobom dopravy bolo použitie motorového vozidla, keďže použitie verejnej dopravy by bolo mnohonásobne drahšie. Pracuje ako osobná asistentka zdravotne ťažko postihnutej osoby p. Q. I., ktorý bol ako verejnosť prítomný na pojednávaniach a preprava osoby s takýmto postihnutím verejnou dopravou by bola značne komplikovaná a zjavne drahšia, ako aj časovo náročnejšia a v danom prípade nevhodná. Navrhovala rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto rozsudok vo výroku o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP s odkazom na ust. § 391 ods. 1 CSP zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).
13. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
14. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vychádzajúc z plného úspechu žalovanej v tomto konaní, nakoľko nevyhovel žalobe žalobkyne, keďže žalobu zamietol. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovala v danej veci okrem iného aj na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré bolo účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a od 1.7.2016 zodpovedá ust. § 257 CSP.
15. V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP účinného od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. O nároku na náhradu trov konania pritom rozhoduje v zmysle ust. § 255 a nasl. CSP, pričom výnimočne môže nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
17. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.
18. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.
19. Keďže v prejednávanej veci sa súd aplikáciou ustanovenia účinného v čase jeho rozhodovania, t.j. § 150 ods. 1 O.s.p. nezaoberal, bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní skúmať existenciu okolností tvrdených žalobkyňou pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej v zmysle ust. § 257 CSP a iba v prípade záveru, že nejde o výnimočný prípad, rozhodne o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 a nasl. CSP s poukazom na ust. § 262 CSP účinné od 1.7.2016.
20. Zároveň je potrebné v prípade, že súd nevzhliadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP prihliadnuť aj na ďalšie skutočnosti uvádzané žalobkyňou v jej podanom vyjadrení, týkajúcich sa priznania náhrady cestovného, berúc do úvahy aj vyjadrenie žalovanej podložené pripojenými dôkazmi.
21. V novom rozhodnutí teda súd rozhodne už iba o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).