Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/119/2016

Potvrdené rozhodnutím 9Co/17/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: Ľ. K., Q.. XX. XX. XXXX, U. T. U., J. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom v Rožňave, Nám. baníkov 17/33, proti žalovanému: J. Q., Q.. XX. XX. XXXX, U. T. T. Q. W., Y. Z. XXX/X, o 13.700 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26. 04. 2017 č.k. 12C/119/2016-83 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Ľ. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. U., J. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Ján Dorkin, advokát, so sídlom v Rožňave, Nám. baníkov 17/33, proti žalovanému: J. Q., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. Q. W., Y. Z. XXX/X, v konaní o zaplatenie 13.700,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje v časti úroku z omeškania vo výške 3 %.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.700,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 01.05.2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13.700,- Eur, spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy za čas od 01. 05. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 26.11.2013, žalobca požičal žalovanému sumu 16.500,- Eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 30. 04. 2014, v štyroch splátkach po 4.125,- Eur, so splatnosťou do 31. 01. 2014, 28. 02. 2014, 31. 03. 2014 a 30. 04. 2014. Žalovaný sa súčasne zaviazal zaplatiť žalobcovi dohodnutý úrok vo výške 200,- Eur. Z predmetnej pôžičky zaplatil žalovaný sumu 3.000,- Eur, a to dňa 12. 02. 2014 sumu 1.500,- Eur a dňa 17. 03. 2014 sumu 1.500,- Eur. Od uvedeného obdobia už nezaplatil žiadnu sumu.

3. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k.: 20Ro/153/2014-15 zo dňa 21. 08. 2014, ktorý bol zrušený Uznesením 20Ro/153/2014-61 zo dňa 24. 05. 2016 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci.

5. Žalovaný sa až po doručení žaloby písomne vyjadril. Nárok žalobu neuznával s poukazom na to, že Zmluvu o pôžičke a doklady síce podpísal, ale peniaze od žalobcu nedostal. Údajne si mal požičať sumu vo výške 16.500,- Eur. Zdôraznil, že v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka, k uzavretiu takejto zmluvy zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

6. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Tvrdenie žalovaného o neprevzatí finančných prostriedkov považoval za nepravdivé s poukazom na to, že prevzatie finančných prostriedkov vyplynulo z existencie listinných dôkazov, a to z výdavkového a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.11.2013, kde žalovaný podpísal prevzatie finančných prostriedkov vo výške 16.500,- Eur, a to na základe Zmluvy o pôžičky zo dňa 26.11.2013. Spočiatku žalovaný komunikoval so žalobcom, reagoval na upomienky o nezaplatenie dlhu, ktoré boli nielen ústne, ale aj písomné, čo žalobca preukázal. Dokonca žalovaný požiadal o možnosť zaplatenia časti dlhu v splátkach, pretože zaplatil dve splátky po 1.500,- Eur, a to dňa 12.02.2014 a 17.03.2014. Žalovanému na jeho žiadosť žalobca oznámil číslo účtu, na ktorý mohol poukazovať peniaze, avšak okrem splatenej sumy 3.000,- Eur, nebola zaplatená žiadna ďalšia časť dlžnej sumy. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlhu, uplatnil si úrok z omeškania pôvodne vo výške 8,25 % ročne, v dôsledku späťvzatia žaloby na pojednávaní dňa 26.04.2017 v rozsahu 3 % ročne, trval žalobca naďalej na zaplatení úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 01.05.2014.

7. Podľa ust. § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne predvolaný na pojednávanie. Neúčasť neospravedlnil, na pojednávanie sa nedostavil, z toho dôvodu súd v danom prípade postupoval v zmysle ust. § 106 ods. 1 písm. a.) CSP.

10. Zmluva o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá dňa 26.11.2013. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 16.500,- Eur ako pôžičky. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi v lehote do 30. apríla 2014 spolu s dohodnutým úrokom, alebo splátkami vo výške 4.125,- Eur, vždy do 31.01.2014, 28.02.2014, 31.03.2014 a do 30.04.2014 požičanú sumu. V bode 4 uvedenej Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na úroku za poskytnutú pôžičku vo výške 200,- Eur.

11. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 26.11.2013 vystaveného žalobcom vyplynulo, že žalovanému bola vyplatená suma 16.500,- Eur, účelom výplaty bola Zmluva o pôžičke zo dňa 26.11.2013. Výdavkový pokladničný doklad bol podpísaný žalobcom.

12. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 26.11.2013 vystaveného žalovaným vyplynulo, že v uvedený deň prevzal žalovaný sumu 16.500,- Eur, účelom výplaty bola Zmluva o pôžičke zo dňa 26.11.2013. Príjmový pokladničný doklad bol podpísaný žalovaným.

13. Žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie zvyšnej dlžnej sumy písomnými upomienkami k Zmluve o pôžičke zo dňa 19.03.2014 a 01.04.2014. Z uvedených upomienok vyplynulo, že už časť splátky splatnej do 31.01.2014 nebola v celom rozsahu zaplatená, neuhradená ostala suma z prvej splátky 1.125,- Eur a rovnako aj druhá splátka vo výške 4.125,- Eur. Ďalšia upomienka už zahŕňala ďalšie nezaplatené splátky, s tým, že ku dňu 01.04.2014 bol žalovaný v omeškaní so sumou 9.375,- Eur. O odoslaní upomienok ako doporučených zásielok pripojil žalobca aj záznam o doručovaní zásielok prostredníctvom Slovenskej pošty.

14. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Na základe zmluvy o pôžičke spravidla prenecháva veriteľ finančné prostriedky dlžníkovi na dočasné užívanie. Povinnosťou dlžníka je po určitej dobe finančné prostriedky vrátiť. Z toho dôvodu sa aj pôžička uzatvára spravidla na dohodnutú dobu. Z toho vyplýva, že časť vrátenia pôžičky je podstatnou náležitosťou zmluvy, nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale postačuje, aby bol zrejmý dohodnutý spôsob vrátenia. V danom prípade bol spôsob vrátenia dohodnutý, žalovaný mal vrátiť

požičané prostriedky v 4.mesačných splátkach, splatnosť ktorých bola riadne dohodnutá priamo v Zmluve o pôžičke. Žalovaný nezaplatil v celosti ani prvú dohodnutú mesačnú splátku do 31.01.2014, vykonal čiastkové úhrady prvej splátky po uplynutí lehoty splatnosti, dňa 19.03.2014 a 01.04.2014, preukázateľne po písomných upomienkach, ktoré mu poslal žalobca. Nezaplatená pôžička zostala vo výške 13.500,- Eur, pretože žalobca uhradil len sumu 3.000,- Eur. Tvrdenia žalovaného o neprezvatí peňažných prostriedkov neboli preukázané, práve naopak, z predloženého výdavkového a príjmového dokladu vystaveného žalobcom a žalovaným dňa 26.11.2013, bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že v uvedený deň žalobca poskytol žalovanému sumu 16.500,- Eur, žalovaný sumu prevzal a účelom poskytnutia peňažných prostriedkov v prípade príjmového a pokladničného dokladu bola Zmluva o pôžičke zo dňa 26.11.2013. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom svoje tvrdenie nepreukázal. 17. Súčasťou dojednania v Zmluve o pôžičke bola dohoda o úroku za poskytnutú pôžičku v konkrétnej výške, a to 200,- Eur. Ust. § 658 umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, výška úroku je predmetom dohody, nie je limitovaná. Jediným limitom je to, že nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (ust. § 3 ods. 1 . V danom prípade podľa názoru súdu, výška dojednaného úroku 200,- Eur zo sumy 16.500,- Eur, bola viac ako primeraná, pretože nepredstavovala z tejto sumy ani 2 %.

18. Súd v zmysle vyššie citovaných ust. § 657 a ust. § 658 OZ, uložil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu z titulu pôžičky, vrátane dohodnutých úrokov.

19. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku od celkovej lehoty splatnosti pôžičky dohodnutej v Zmluve, tzn. od 01.05.2014. Základná úroková sadzba ECB k uvedenému dňu omeškania predstavovala 0,25 %, po zvýšení o 5 percentuálnych bodov, predstavoval úrok z omeškania 5,25 % ročne z dlžnej sumy.

22. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia istiny, vrátane úroku z omeškania, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi po rozhodnutí o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.