Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/207/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcov: I. V. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. T. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Y. B., II. Q. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. S. XXX, XXX XX K., Č. T., Š. Y. Č., III. Q. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. Y. B., IV. Q. F., N.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX M. XXX, Š. Y. B., V. V. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX M. XXX, Š. Y. B., VI. V. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. P. B. XXXX/XX, XXX XX F. K., Š. Y. B., VII. F. E., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A. XXXX/XX, XXX XX F. K., Š. Y. B., VIII. V. X., N.. XX.XX.XXXX, C. A. P. B. XXXX/XX, XXX XX F. K., Š. Y. B., žalobcovia I. až III. a VI. až VIII. právne zastúpení JUDr. Františkom Beňom, advokátom so sídlom 013 23 Višňové 663, proti žalovaným: I. F. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX M. XXX, Š. Y. B., II. K. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. H.S. XXX/X, XXX XX T., Š. Y. B., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 43 870 058, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

I. Určuje, že žalobkyňa I. je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území M., evidovaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX

- záhrady o výmere 165 m2, a to v podiele o veľkosti 3/360.

II. Určuje, že žalobkyňa II. je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území M., evidovaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX

- záhrady o výmere 165 m2, a to v podiele o veľkosti 3/360.

III. Určuje, že do dedičstva po poručiteľovi V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom P. B. XXXX/XX, F. K., patrí spoluvlastnícky podiel k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území M., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, a to o veľkosti 3/360.

IV. Určuje, že do dedičstva po poručiteľovi Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom M. XXX, patrí spoluvlastnícky podiel k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území M., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, a to o veľkosti 3/360.

V. Určuje, že do dedičstva po poručiteľovi P. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom M., patrí spoluvlastnícky podiel k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území M., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, a to o veľkosti 3/360.

VI. Určuje, že žalovaný I. nie je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území M., evidovaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX

- záhrady o výmere 165 m2, a to v rozsahu 1/2 určených podielov uvedených v časti I. až V. výroku tohto rozsudku.

VII. Určuje, že žalovaná II. nie je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území M., evidovaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, a to v rozsahu 1/2 určených podielov uvedených v časti I. až V. výroku tohto rozsudku.

VIII. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IX. Žalovaným I. a II. priznáva proti žalobcom I. až VIII. nárok na náhradu trov časti konania o určenie vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území M., evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX, a to v rozsahu 92 %.

X. Žalovaným I. a II. priznáva proti žalobcom I. až VIII. nárok na náhradu trov časti konania o určenie práva vecného bremena žalobcov I. až VIII. v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 26.06.2014 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 01.07.2014 sa žalobcovia I. až VIII. proti žalovaným I. a II. a W. K. (ako pôvodne označenému žalovanému III.) domáhali vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo určené, že žalobkyňa I. a žalobkyňa II. sú spoluvlastníčkami pozemku nachádzajúceho sa v k. ú. M. evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, a to každá z nich v podiele o veľkosti 1/5, ďalej že do dedičstva po každom z poručiteľov, a to V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom P. B. XXXX/XX, F. K., Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom M. XXX a P. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom M., patrí spoluvlastnícky podiel k pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. M. evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.- E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2 o veľkosti 1/5 a súčasne, že žalobcovia nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z ich práva prechodu peši i vozom a uloženia inžinierskych sietí cez pozemok žalovaných nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2 na susediaci pozemok nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.- E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2 v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 47/2014 vyhotoveným dňa 28.05.2014 Annou Panouškovou, autorizačne overeným dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overeným dňa 05.06.2014 Okresným úradom Žilina pod č. 1007/2014. Napokon žalobcovia v žalobe žiadali súd, aby zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť im trovy konania. 2. Žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že podľa výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. M. sú žalovaní I. a II. spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti 9/20 a W. K. ako pôvodne žalovaný III. je spoluvlastník v podiele o veľkosti 2/20 pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2. Ako vyplýva z poznámky ku geometrickému plánu č. 47/2014 vyhotovenému dňa 28.05.2014 Annou Panouškovou, autorizačne overenému dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overenému dňa 05.06.2014 Okresným úradom Žilina pod č. 1007/2014, pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX bol pôvodne časťou pozemku parcely Z. Č.. XXX/X (totožnej s parcelou K.-Z. Č.. XXX) vykomasovaného z pozemkovoknižných vložiek č. XXX a č. XXX (pkn parcela č. XXX). Žalobcovia ďalej uviedli, že časť pôvodnej pkn parcely XXX zapísanej v pkn vložke č. XXX kúpil ich právny predchodca Š. X. W. V.. od Y. A., a to o výmere 180 m2 kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 20.05.1938, ktorá bola registrovaná Okresným súdom Žilina pod Čd. 5051/38. Prevod vlastníckeho práva podľa uvedenej kúpnopredajnej zmluvy bol vložený do pkn vložky č. XXX, a to na ich právneho predchodcu Š. X. W. v podiele o veľkosti 15/180. Po smrti ich právneho predchodcu Š. X. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX sa spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v pkn vložke č. XXX stali jeho deti, a to: Q. X. W., Q. X. W., maloletá P. X. W., žalobkyňa I. a žalobkyňa II., a to každý z nich v podiele o veľkosti 1/5. Pôvodný dedič Q. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jediným dedičom po ňom sa stal jeho syn V. X., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, po ktorom dedičmi sa stali žalobcovia VI. až VIII. Pôvodný dedič Q. X. zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičmi po ňom sa stali jeho manželka Š. X., rod. Ď., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a žalobkyne III. až V. Pôvodná dedička P. X. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičkou po nej sa stala žalobkyňa I. Pôvodnú pkn parcelu č. XXX, z ktorej bola vytvorená parcela K.-E. Č.. XXXX, žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nerušene užívali a užívajú od mája 1938, kedy ju kúpil Š. X. W. V.. od Y. A.. Ako sa sporá pozemková nehnuteľnosť dostala do vlastníctva právnych predchodcov žalovaných zostáva záhadou, určite to však nemohlo byť zákonnou

cestou, nakoľko pozemková kniha ručila za vlastnícke vzťahy. Skutočnosti, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia boli a aj naďalej sa považujú za reálnych vlastníkov, svedčí aj to, že nehnuteľnosť majú už roky oplotenú a doteraz ich nikto nevyzval na jej vrátenie, aj keď podľa katastrálneho stavu to boli právni predchodcovia žalovaných a v súčasnosti žalovaní. Pretože žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia boli spoluvlastníkmi pkn parcely č. XXX, z ktorej bola vytvorená sporná parcela K.-E. Č.. XXXX, ktorá sa nezákonným spôsobom bez ich súhlasu dostala do vlastníctva právnych predchodcov žalovaných, resp. žalovaných, došlo tak k neoprávnenému zbaveniu ich vlastníckych práv, v dôsledku čoho je tu naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Je tu totiž aktuálny stav právnej neistoty medzi nimi a žalovanými, ktorý je ohrozením ich práv a ktorý možno odstrániť len touto žalobou. Súčasne žalobcovia uviedli, že podľa výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. M. sú žalovaní I. a II. spoluvlastníkmi každý v podiele o veľkosti 9/20 a W. K. ako pôvodne žalovaný III. je spoluvlastník v podiele o veľkosti 2/20 pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2. Od nadobudnutia pkn parcely č. XXX, t. j. od roku 1938 žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia užívali a aj doposiaľ užívajú nerušene pozemok parcelu K.-E. Č.. XXXX ako prechod peši i vozom, od roku 1963 majú v ňom uložené kanalizačné potrubie a od roku 1972 aj vodovodné potrubie. Potreba vecného bremena je nutná najmä z dôvodu prístupu na pozemok nachádzajúci sa v k. ú. M., evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX a k na ňom postavenému domu súp. č. XXX evidovanému v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, ktoré nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov I., II., III. IV., V. a VII. 3. Žalovaní I. a II. sa k doručenej žalobe písomne vyjadrili podaním zo dňa 12.09.2014, v ktorom uviedli, že dňa 03.05.2011 uzatvorili kúpnu zmluvu s vlastníkmi, okrem iného aj parcely K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, k. ú. M., zapísanej na LV č. XXXX, predtým parcela K.-Z. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 292 m2, o jej kúpe za dohodnutú kúpnu cenu. Uvedenú parcelu kúpili od svojich právnych predchodcov, a to: 1. Q. W., 2. Q. W., 3. Q. W., 4. V. X., 5. Q. B., 6. V. M., 7. F. W., 8. V. V. a 8. B. A. (na základe kúpnej zmluvy M. XXXX/XX). Uvedená kúpna zmluva bola zanesená do katastra nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru pod č. M. XXXX/XX zo dňa 03.06.2011 ako zmluva perfektná bez chýb a právnych vád. Po čase ich ako majiteľov začala žalobkyňa I. napádať slovne vulgarizmami, že uvedený pozemok patrí jej. Snažili sa argumentovať rozhodnutím katastra nehnuteľností o povolení vkladu, na čo menovaná povedala, že ju papiere nezaujímajú. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti kúpili na renováciu, chceli rekultivovať aj spornú parcelu K.-E. Č.. XXXX o výmere 165 m2. Toto im však nebolo umožnené a žalobkyňa I. im fyzicky braní v rozpore zo zásadami vlastníctva užívať predmetnú nehnuteľnosť. Vlastnícke práva k pkn parcele č. XXX - záhrada v S., z ktorej neskôr vznikla parcela K.-E. Č.. XXXX boli pôvodne evidované v pkn vložkách č. XX v 1/2 a č. XXX v 1/2 v k. ú. M.. Na základe listiny č. XXX/XXXX boli vlastnícke práva k pkn parcele č. XXX (pôvodne evidované v pkn vložke č. XX v 1/2 v k. ú. M.) zaevidované do pkn vložky č. XXX v 1/2 v k. ú. M.. Na základe listiny čd. XXXX/XXXX boli vlastnícke práva k pkn parcele č. XXX (pôvodne evidované) v pkn vložke č. XXX v 1/2 v k. ú. M. zaevidované do pkn vložky č. XXX v k. ú. M.. Kúpno-predajná zmluva čd. XXXX/XXXX, ktorú uvádzajú žalobcovia v žalobe bola zaevidovaná v pkn vložke č. XXX v časti B pod B3. Na základe predmetnej zmluvy Y. A., ktorý bol evidovaný v pkn vložke č. XXX v časti B pod Blc, previedol vlastnícke právo k pkn parcele č. XXX evidovanej v pkn vložke č. XXX v k. ú. M. v prospech Š. X. W. V.. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti len 15/180. Ďalej žalovaní I. a II. uviedli, že v minulosti bola v k. ú. M. vykonaná komasácia, tzv. sceľovanie pozemkov spravidla spojené s usporiadaním vlastníckych vzťahov. Do pozemnostného komasovaného hárku č. XXX v k. ú. M., ktorý vykazuje stav koncom roka 1942 boli zaevidované vlastnícke práva okrem iného aj ku komasovanej parcele č. XXX miestny hon o výmere 894 m2 v prospech uvedených vlastníkov: vd. C. K. r. W., M. Č.. W.. XXX v spoluvlastníckom podiele 5/10, A. Q. r. C. (m. W.), M. Č.. W.. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/10, W. W. r. C. (m. Q.). M. Č.. W.. XX v spoluvlastníckom podiele 1/10, K. P. r. C. (m. Š.), M. Č.. X v spoluvlastníckom podiele 1/10, C. C. (ž. K. r. W.), M. Č.. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/ 10 a C. M. B.., M. Č.. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/10. Na základe rozhodnutia č. 4D/576/87-17 po poručiteľovi M. C.. nar. XX.XX.XXXX. zom. XX.XX.XXXX, ktoré bolo do katastra nehnuteľností zapísané pod por. č. zmeny 8- 87, nadobudla P. C., rod. R., nar. XX.XX.XXXX okrem iného aj parcelu č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 447 m2 a parcelu Z. Č.. XXX o výmere 292 m2. V predmetnom rozhodnutí sa uvádza, že nehnuteľnosti uvedené v komasačnom hárku č. XXX v k. ú. M. okrem iného aj parcela č. XXX/X boli vykomasované pre poručiteľa v spoluvlastníckom podiele 1/10 a pre jeho matku K. C., rod. W. v spoluvlastníckom podiele 5/10, po ktorej poručiteľ dedil pod č. D 491/75, LV č. XXX k. ú. M.. Pod por. č. zmeny 30/93 bola parcela č. XXX/X evidovaná na LV č. XXX, k. ú. M. prečíslovaná na parcely č. XXXX a č. XXXX, ktorú navrhujú žalobcovia zaťažiť vydržaním vecného bremena. V k. ú. M. bol spracovaný register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), rozhodnutie o

jeho schválení bolo zaevidované do registra „Z" katastrálnych konaní pod č. Z 1343/2004, ktoré bolo do katastra nehnuteľností zapísané dňa 01.06.2005 pod por. č. zmeny 54/04 a 02/05. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov predmetom ROEP sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne v súbore popisných a v súbore geodetických informácií KN. Pri spracovávam ROEP v k.ú. M. voči parcele č. XXX nebola podaná žiadna námietka voči vykonanej pozemkovej úprave, a preto boli zanesené údaje do katastrálnych informácií tak, ako je uvedené v katastri až doposiaľ. Žalobcovia tvrdia, že uvedenú parcelu vlastnia na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX, avšak od tejto doby boli vykonané pozemkové úpravy, komasácie a ROEP v k. ú. M., čo je aj riadne zdokumentované v katastri nehnuteľnosti. Za vykomasované a sceľované parcely právny predchodcovia žalobcov dostali pozemky inde, v rovnakej výmere a polohe a druhu. Preto ich tvrdenie o tom, že uvedené pozemky sa dostali do držby právnych predchodcov žalovaných nezákonným postupom, považujú za scestné a ničím nepodložené. Zároveň žalovaní uviedli, že ako vyplýva aj z vedomosti právnych predchodcov žalobcov sporný pozemok bol oplotený, preto lebo im aj v skutočnosti zrejme v minulosti v určitom časovom úseku aj patril. Vzhľadom k pozemkovým úpravám medzi rokmi 1938 až 1942 parcela zmenila vlastníka a uvedené oplotenie tam bolo ponechané až do súčasnosti na základe ústnej dohody medzi právnymi predchodcami strán sporu a aj z dôvodu toho, že právny predchodcovia žalobcov nechávali voľne prechádzať právnych predchodcov žalovaných cez pozemky parcely K.-E. Č..: XXXX a XXXX na svoje role. Preto tvrdiť, že dôkazom o vlastníctve je plot je omylom, ktorým trpia žalobcovia. Žalovaní tak uviedli, že nehnuteľnosti kúpili v dobrej viere, že ich budú riadne užívať v súlade s občianskym právom, a preto sú zaskočený postupom žalobcov. Žalobcovia odmietajú vziať na zreteľ pozemkové úpravy, ktoré na danom k. ú. prebiehali v súlade so. zákonmi vtedy platnými. Na základe uvedeného mali žalovaní za to, že bolo riadne preukázané ich vlastnícke právo k pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX, ktorá vznikla zo zaniknutej a vyčerpanej parcely K.-Z. Č.. XXX v k. ú. M.. Preto navrhovali, aby súd potvrdil vlastníctvo sporného pozemku parcely K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. im a žalobu v tejto časti zamietol. Ďalej sa žalovaní vyjadrili k vydržania vecného bremena, pričom poukazovali na to, že predpokladom zriadenia vecného bremena práva prechodu pešo a vozom cez parcelu K.-E. Č.. XXXX, ako uvádzajú žalobcovia, je potrebná dobromyseľnosť na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok, čo je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka panujúceho pozemku toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním. V prejednávanej veci tvrdenie žalobcov trpí vadou nespôsobilosti, nakoľko žalobcovia neboli dobromyseľní. Cez uvedený pozemok prechádzali a aj ich právni predchodcovia s povolením vlastníkov parcely K.-E. Č.. XXXX, preto sa nemohli ani domnievať, že majú právo vec držať (tzv. právo držby) a užívať čo znamená nakladať s vecou ako s vecou vlastnou. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nemohli byť a ani právny predchodca, ktorý predmetné pozemky užíval za účelom práva prechodu a prejazdu, dobromyseľný v tom, že mu uvedené právo patrí. S prihliadnutím na uvedené treba skonštatovať, že nie je možné v prospech žalobcov započítať ani vydržaciu dobu ich právnych predchodcov. Na základe uvedeného žalovaní navrhovali žalobu žalobcov aj v tejto časti zamietnuť. 4. Na základe späťvzatia žaloby žalobcami zo dňa 05.10.2016 vo vzťahu k pôvodne žalovanému III. pred otvorením pojednávaní vo veci, súd konanie o žalobe žalobcov voči žalovanému III. uznesením č. k. 6C/207/2014-188 zo dňa 02.12.2016 s odkazom na ust. § 144 a § 145 ods. 1 zastavil, pričom o trovách konania v tejto časti rozhodol tak, že žalovanému III. náhradu trov konania nepriznal. 5. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 07.03.2017 a dňa 26.04.2017. 6. Žalobcovia zásadne zotrvali na podanej žalobe, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.04.2017 spresnili žalobu, a to v tom, že pokiaľ sa domáhali všetci spoločnou žalobou určenia spoluvlastníctva k pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M., vo vzťahu k žalobkyniam I. a II. v podiele o veľkosti 1/5 a vo vzťahu k ich právnym predchodcom Q. X., V. X. a P. X., že do dedičstva po každom z nich patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5, domáhajú sa žalobou všetci všetkých určovacích výrokov týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva k uvedenému spornému pozemku. Zároveň žalobcovia doplnili svoju žalobu v časti o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, že sa domáhajú určenia vecného bremena in rem, t. j. spojeného s vlastníctvom pozemku parcely K.-E. Č.. XXXX, ako panujúcej nehnuteľnosti, ku ktorému sa v prvej časti žalobného návrhu domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva, resp. vlastníckeho práva ich právnych predchodcov. Napokon žalobcovia upresnili na pojednávaní dňa 07.03.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v tom, že ich právny predchodca Š. X. W. riadnou kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 20.05.1938 kúpil časť pkn parcely č. XXX, k. ú. M. o výmere 180 m2, ktorá kúpna zmluva bola potom následne zapísaná do pozemkovej

knihy. Táto časť tejto pkn parcely č. XXX o výmere 180 m2 bola potom následne identifikovaná nimi predloženým geometrickým plánom ako sporná parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, ktorá, aj čo sa týka výmery, zhruba zodpovedá danému pozemnoknižnému stavu. Túto nehnuteľnosť žalobcovia užívajú spolu s ich právnymi predchodcami už viac ako 75 rokov nerušene, bez hocijakých zásahov vonkajších vplyvov, ako svoju vlastnú. Takto nerušene po uvedené obdobie užívali, alebo využívali, právo prechodu po parcele K.-E. Č.. XXXX na túto spornú parcelu K.-E. Č.. XXXX. Žalobcovia súčasne poukazovali na to, že v pozemkovej knihe nebola evidovaná výmera pkn parcely č. XXX. K obrane žalovaných I. a II. ohľadom prebehnutých pozemkových úprav sa žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili tak, že v danom prípade nemožno brať do úvahy komasačný stav, keďže nedošlo k jeho autentifikácii. 7. Žalovaní I. a II. počas konania zásadne zotrvali na svojej obrane v spore prezentovanej v ich písomnom vyjadrení, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaniach svoju argumentáciu v spore zmenili v tom, že uznali, že v dôsledku nevykonania autentifikácie komasácie nerozporujú vlastnícke právo žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, k spornému pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M., avšak len vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 15/360, ako ho dotknutou kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 20.05.1938 nadobudol právny predchodca žalobcov Š. X. W.. Vo zvyšnom rozsahu však žalobcovia vlastnícke právo žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, namietali a považovali za nepreukázané. 8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými stranami sporu, pričom z tohto vyvodil skutkové zistenia, výslovne uvedené v ďalších odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku, alebo zmienené v rámci časti odôvodnenia tohto rozsudku venovanej právnemu posúdeniu veci, ktoré boli postačujúce pre rozhodnutie súd v celej prejednávanej veci. Pokiaľ aj súd vykonal ďalšie listinné dôkazy, avšak skutkové zistenia z týchto vyplývajúce, neuviedol v odôvodnení tohto rozsudku, je tomu tak preto, lebo tieto skutkové zistenia nemohli akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť meritórne rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. 9. Dňa 20.05.1938 uzavrel na strane predávajúceho Y. A. a na strane kupujúceho Š. X. W. V.. kúpnopredajnú zmluvu, ktorou predávajúci predával kupujúcemu „nemovitosť nachádzajúcu sa v Obci M. v pozemnoknižnom protokole č. XXX A I., r. č. 1, m. č. XXX, B1c celú nemovitosť, ktorá má rozmeru 180 m2“ za obojstranne dohodnutú kúpnu cenu 500,- korún. 10. V pkn vložke č. XXX pozemkovej knihy vedenej pre k. ú. M. (dôkaz označený stranami sporu na č. l. 16 spisu) bola v časti A I. pod rad. č. 1 zapísaná pkn parcela č. XXX záhrada v S. v podiele 1/2, pričom v časti B boli na základe Čd. 6938/1937 zo dňa 31.07.1937 - osvedčenia daného v Žiline dňa 29.07.1937 pôvodne zapísaní ako podieloví spoluvlastníci: pod B1a Q. C. v podiele o veľkosti 10/180 titulom dedenia Čd. 4770 z 10.06.1903, pod B1b Q. C. v podiele o veľkosti 2/180 titulom dedenia Čd. 9948 z 17.12.1903, pod B1c Y. A. v podiele o veľkosti 15/180 titulom dedenia Čd. 4772 z 11.06.1910, pod B1d K. W.Á. v podiele o veľkosti 18/180 titulom kúpy Čd. 1881 z 09.06.1915, pod B1e P. K., rod. C. v podiele o veľkosti 12/180 titulom dedenia Čd. 1006 z 16.04.1918, pod B1f Q. C. v podiele o veľkosti 12/180 titulom dedenia Čd. 1006 z 16.04.1918, pod B1g V. S. v podiele o veľkosti 3/180 titulom dedenia Čd. 2031 z 04.05.1923, pod B1h maloletá W.N. S. v podiele o veľkosti 3/180 titulom dedenia Čd. 2031 z 04.05.1923, pod B1ch maloletá V. S. v podiele o veľkosti 3/180 titulom dedenia Čd. 2031 z 04.05.1923, pod B1i maloletý Q. V. v podiele o veľkosti 15/180 titulom dedenia Čd. 4994 z 30.07.1928, pod B1j maloletá V. V. v podiele o veľkosti 15/180 titulom dedenia Čd. 4994 z 30.07.1928, pod B1k Z. M.Á., rod. A. v podiele o veľkosti 3/180 titulom kúpy Čd. 7207 z 12.10.1933, pod B1l C. C.Č. v podiele o veľkosti 6/180 titulom dedenia Čd. 8578 z 01.12.1933, pod B1m maloletá W. C. v podiele o veľkosti 6/180 titulom dedenia Čd. 8578 z 01.12.1933, pod B1n maloletá P. C. v podiele o veľkosti 6/180 titulom dedenia Čd. 8578 z 01.12.1933, pod B1o maloletá Q. C. v podiele o veľkosti 6/180 titulom dedenia Čd. 8578 z 01.12.1933, pod B1p maloletý M. C. v podiele o veľkosti 6/180 titulom dedenia Čd. 8578 z 01.12.1933, pod B1r P. K., rod. Y. v podiele o veľkosti 24/180 titulom kúpy Čd. 8959 z 13.12.1933 a pod B1s Q. E. v podiele o veľkosti 15/180 titulom kúpy Čd. 5101 z 10.06.1935. Následne bol pod B3 vykonaný zápis na základe Čd. 5051 z 02.06.1938, a to na podiel Y. A. pod B1c o veľkosti 15/180 podľa kúpnopredajnej zmluvy danej v Žiline dňa 20.05.1938 v prospech vlastníctva Š. X. W. s uvedením podielu o veľkosti 15/180. Pod B4 bol vykonaný zápis na základe Čd. 2249 z 01.04.1943 na podiel Š. X. W. pod B3 podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti súdu zo dňa 08.07.1912 č. D 222/1942 v prospech: pod B4a Q. X. W. v podiele o veľkosti 1/5, pod B4b Q. X. W. v podiele o veľkosti 1/5, pod B4c maloletej P. X. W. v podiele o veľkosti 1/5, pod B4d maloletej Q. X.K. W. v podiele o veľkosti 1/5 a pod B4e maloletej V. X. W. v podiele o veľkosti 1/5 (tomu zodpovedá aj žalobcami produkovaný dôkaz výťah z pozostalostnej zápisnice zo dňa 18.04.1942 v pozostalostalostnej veci po nebohom Š. X.Š. W., zomr. XX.XX.XXXX č. 42/1942 D 222/1942 na č. l. 19 spisu). Ďalej bol pod B5 vykonaný zápis na základe Čd 1461 z 29.03.1944 na podiel C. C. pod B1l podľa

darovacej zmluvy pojatej do verejnonotárskej listiny vystavenej v Žiline dňa 25.02.1944 v prospech K. C., rod. W.. Napokon bol pod B6 vykonaný zápis na základe Čd. 25 z 08.01.1944 na podiel Q. X. pod B4a podľa pozostalosť odovzdávajúceho uznesenia súdu č. D 1111/43 v prospech maloletého V. X. č. p. XXX v celosti (tomu zodpovedá aj žalobcami produkovaný dôkaz výťah z pozostalostnej zápisnice zo dňa 17.01.1944 v pozostalostnej veci po nebohom Q. X., zomr. XX.XX.XXXX č. 220/1944 D 1111/1943 na č. l. 21 spisu). 11. V pkn vložke č. XXX pozemkovej knihy vedenej pre k. ú. M. (dôkaz označený žalovanými na č. l. 145 spisu) bola v časti A I. pod rad. č. 7 zapísaná pkn parcela č. XXX záhrada v S. v podiele 1/2. 12. Podľa pozemnostného (komasačného) hárku č. XXX /č. popisné domu XXX/ (dôkaz produkovaný žalovanými na č. l. 59 spisu) boli ako spoludržitelia parcely č. XXX dom č.p. XXX a dvor miestny hon zapísaní: vdova K. C., rod. W. v podiele o veľkosti 5/10, Q. A., rod. C. (manžel W.) v podiele o veľkosti 1/10, W. W., rod. C. (manžel Q.) v podiele o veľkosti 1/10, P. K., rod. C. (manžel Š.) v podiele o veľkosti 1/10, C. C. (ženatý s K., rod. W.) v podiele o veľkosti 1/10 a M. C. slobodný v podiele o veľkosti 1/10. 13. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 25.06.2014 vedeného pre k. ú. M. (dôkaz predložený žalobcami na č. l. 9 spisu) vyplýva, že v časti A LV boli ku dňu vydania výpisu evidované pozemky parcely registra „C“: č. XXXX/X - orná pôda o výmere 127 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2, č. XXXX - záhrady o výmere 165 m2 a č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2 (s poznámkou, že stavba na parcele XXXX je evidovaná na LV č. XXX). V časti B LV boli ku dňu vydania výpisu evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: B3 pôvodný žalovaný III. W. K. v podiele o veľkosti 1/10 titulom nadobudnutia: osvedčenie o dedičstve č. 15D 538/11, Dnot 95/11, č. Z 8935/11, žiadosť o zápis GP č. 5/2014 č. Z 1144/14; pod B11 žalovaný I. v podiele o veľkosti 8/20 titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa 03.06.2011, žiadosť o zápis GP č. 5/2014 č. Z 1144/14; pod B12 žalovaná II. v podiele o veľkosti 8/20 titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa 03.06.2011, žiadosť o zápis GP č. 5/2014 č. Z 1144/14; pod B13 žalovaný I. v podiele o veľkosti 1/20 titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa 20.01.2012, žiadosť o zápis GP č. 5/2014 č. Z 1144/14 a pod B14 žalovaná II. v podiele o veľkosti 1/20 titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa 20.01.2012, žiadosť o zápis GP č. 5/2014 č. Z 1144/14. 14. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX zo dňa 29.03.2016 vedeného pre k. ú. M. (dôkaz označený stranami sporu na č. l. 163 spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely registra „C“: č. XXXX/X - orná pôda o výmere 127 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 419 m2, č. XXXX - záhrady o výmere 165 m2 a č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2 (s poznámkou, že stavba na parcele XXXX je evidovaná na LV č. XXX). V časti B LV sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: pod B11 žalovaný I. v podiele o veľkosti 1/2 a pod B12 žalovaná II. v podiele o veľkosti 1/2 obaja titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa 03.06.2011, kúpna zmluva č. M. XXXX/XX zo dňa 20.01.2012, žiadosť o zápis GP č. 5/2014 č. Z 1144/14 a kúpna zmluva č. M. XXXX/XXXX vklad povolený dňa 07.09.2015. 15. Štátne notárstvo v Žiline vydalo dňa 23.07.1985 rozhodnutie č. k. 3D 819/85-14, ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.1985 (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 29 spisu), ktorým bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľovi P. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom M. XXX za účasti jej zákonných dedičov: súrodencov žalobkýň I. a II. a Q. X. s tým, že dedičstvo spočívajúce v spoluvlastníckom podiele poručiteľa o veľkosti 6/10 k rodinnému domu čp. XXX vo M., k zastavanému pozemku pod domom a k záhrade (z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že išlo o parcelu č. XXX - zastavané plochy o výmere 888 m2 a o parcelu č. XXX - záhrada o výmere 689 m2, pričom podiel 5/10 k týmto poručiteľka nadobudla dedením podľa D 650/1974 a 1/10 mala zapísanú v komasačnom hárku č. XXX, v ktorom mala zapísanú 1/10 aj preberateľka dedičstva, t. j. žalobkyňa I.) a vo vlastníctve poľnohospodárskej pôdy v úžitku JRD, nadobudla žalobkyňa I. Možno konštatovať, že sporný pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. nebol poňatý ako aktívum do dedičstva po tomto poručiteľovi. 16. Štátne notárstvo v Žiline vydalo dňa 06.11.1989 rozhodnutie č. k. D 1452/89-21, ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.1989 (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 26 spisu), ktorým bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľovi Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom M. XXX za účasti jeho zákonných dedičov: jeho manželky Š. X., rod. Ď. a detí - žalobkýň III. až V. s tým, že dedičstvo spočívajúce v spoluvlastníckom podiele poručiteľa o veľkosti 1/10 k rodinnému domu čp. XXX vo M., k zastavanému pozemku parcele č. XXX, k záhrade parcele č. XXX a vo vlastníctve poľnohospodárskej pôdy v úžitku JRD (podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedené nehnuteľnosti boli vedené v pozemkovej knihe v protokole č. XXX ako parcela č. XXX a č. XXX v podiele pod B2 o veľkosti 6/96 a v evidencii nehnuteľností v komasačnom hárku č. XXX ako parcely: č. XXX a č. XXX v podiele o veľkosti 1/10 a v komasačnom hárku č. XXX ako parcely: č.

XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX v podiele o veľkosti 1/5) nadobudla manželka poručiteľa Š. X., rod. Ď.. Možno konštatovať, že sporný pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. nebol poňatý ako aktívum do dedičstva po tomto poručiteľovi. 17. Podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 7D/89/2010-23, III Dnot 60/2010 zo dňa 10.09.2010 vydaného JUDr. Helenou Machajovou, súdnym komisárom povereným Okresným súdom Dolný Kubín, ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2010 (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 23 spisu), v dedičskej veci po poručiteľovi V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sú jeho zákonnými dedičmi žalobcovia VI. až VIII. Ako aktívum dedičstva bol prejednaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. M. evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcely KN-C: č. XXXX - záhrady o výmere 742 m2 a č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 815 m2, pričom toto aktívum dedičstva nadobudla žalobkyne VII. Možno konštatovať, že sporný pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. nebol poňatý ako aktívum do dedičstva po tomto poručiteľovi. 18. Podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 15D/900/2011-31, Dnot 127/2011 zo dňa 04.11.2011 vydaného JUDr. Danou Tabačkovou, súdnym komisárom povereným Okresným súdom Žilina, ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2011 (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 31 pripojeného spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. 15D/900/2011), v dedičskej veci po poručiteľovi Š.C. X., rod. Ď., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX sú jej zákonnými dedičmi žalobkyne III. až V. Ako aktívum dedičstva boli prejednané spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/10 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. M. evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX ako stavba rodinného domu súp. č. 235 postavená na parcele KN-C č. 1317 a na LV č. 2314 ako parcely K.-E.: Č.. XXXX

- záhrady o výmere 742 m2 a č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 815 m2, pričom toto aktívum dedičstva nadobudli žalobkyne III. až V. každá rovným dielom, t. j. v podiele o veľkosti 1/30 k celku. Možno konštatovať, že sporný pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. nebol poňatý ako aktívum do dedičstva po tomto poručiteľovi. 19. Podľa poznámky vo výkaze výmer geometrického plánu č. 47/2014 vyhotoveného dňa 28.05.2014 Annou Panouškovou, autorizačne overeného dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overeného dňa 05.06.2014 Okresným úradom Žilina pod č. 1007/2014 (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 11 spisu) parcela K.-E. Č.. XXXX je časťou parcely Z. Č.. XXX/X (totožnej s parcelou K.-Z. Č.. XXX) vykomasovanej z pkn vložky č. XXX a XXX (pkn parcela č. XXX). 20. V odpovedi zo dňa 30.03.2016 na výzvu súdu (listina na č. l. 75 spisu) sa Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor vyjadril ku komasácii v k. ú. M., a to tak, že v k. ú. M. vlastníci vstúpili do držby pozemkov, ktoré boli predmetom komasácie, ale súd nevykonal autentifikáciu komasačného operátu. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor nemá v katastrálnom operáte žiadny dokument, ktorý by potvrdzoval autentifikáciu komasácie v k. ú. M.. V komasačnom operáte pre k. ú. M. sa nachádzajú komasačné mapy a komasačné hárky. Pre zostavenie registra obnovenej evidencie pozemkov v k. ú. M. bol stanovený určeným operátom komasačný operát. 21. Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". 22. Podľa ust. § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinného od 01.01.1951 do 31.03.1964 (ďalej len „SOZ“), vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. 23. Podľa ust. § 145 ods. 1 SOZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. 24. Podľa ust. § 562 SOZ, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom. 25. Podľa ust. § 566 ods. 1 SOZ, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. 26. Podľa ust. § 566 ods. 2 SOZ, to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

27. Podľa ust. § 132a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, ako má vlastník. 28. Podľa ust. § 135a ods. 1 v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od01.04.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2). 29. Podľa ust. § 135a ods. 4 v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 30. Podľa ust. § 135b ods. 1 v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej osobe. 31. Podľa ust. § 135c ods. 1 v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva ( § 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. 32. Podľa ust. § 135c ods. 2 v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov. (vládne nariadenie č. 47/1955 Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov. Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve. Zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby. Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.) Ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť len so súhlasom vlastníka pozemku. 33. Podľa ust. § 507a ods. 3 v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991 (toho času ust. § 865 ods. 3), do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. 34. Podľa ust. § 129 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 35. Podľa ust. § 130 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 36. Podľa ust. § 133 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992 do 31.12.1992, ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom. 37. Podľa ust. § 134 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 38. Podľa ust. § 134 ods. 3 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 39. Podľa ust. § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 40. Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu 41. Všetci žalobcovia I. až VIII. (ako to uviedol ich právny zástupca na pojednávaní dňa 26.04.2017) sa tak žalobou domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by bolo deklarované (určené) jednak vlastnícke právo žalobkyne I. a II., resp. vlastnícke právo ich právnych predchodcov (V. X., Q. X. a P. X.), ku dňu ich smrti [čo je vlastne totožné s určením, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnej veci patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi, k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo/154/2010 zo dňa 16.12.2010 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 3/2011 pod publikačným č. 32, obdobne tiež Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. 3Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.2011], k pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. M. evidovanému v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX ako

parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2 (ďalej tiež ako „sporný pozemok“) v petite žalobného návrhu uvedených určitých podieloch a jednak ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v ich práve ako vlastníkov sporného pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX (ako to uviedol ich právny zástupca na pojednávaní dňa 26.04.2017) prechodu peši i vozom a práve uloženia inžinierskych sietí cez pozemok žalovaných nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2 (ďalej tiež ako „zaťažený pozemok“) na susediaci pozemok nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, t. j. sporný pozemok, v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 47/2014 vyhotoveným dňa 28.05.2014 Annou Panouškovou, autorizačne overeným dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overeným dňa 05.06.2014 Okresným úradom Žilina pod č. 1007/2014. 42. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) je to, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu návrhu. 43. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka. 44. Predmetom určenia súdu tak malo byť deklarovanie spoluvlastníckeho práva žalobcov I. a II., resp. spoluvlastníckeho práva V. X., Q. X. a P. X., ku dňu ich smrti, k spornému pozemku. Súd tak vychádzal z toho, že žalobcovia sú vo veci aktívne vecne legitimovaní, každý v rozsahu veľkosti ich nimi tvrdeného spoluvlastníckeho podielu, resp. v rozsahu veľkosti spoluvlastníckeho podielu ich právneho predchodcu, t. j.: a) žalobkyňa I. vo vzťahu k určeniu svojho spoluvlastníckeho práva k spornému pozemku v podiele o veľkosti 1/5, keďže sa toto určenie dotýka jej právnej sféry a vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po P. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. 3D/819/85-14 zo dňa 23.07.1985 vyplýva, že žalobkyňa I. je dedičkou po P. X., a teda žalobkyňa I. je subjektom dedičského práva po P. X., b) žalobkyňa II. vo vzťahu k určeniu svojho spoluvlastníckeho práva k spornému pozemku v podiele o veľkosti 1/5, keďže sa toto určenie dotýka jej právnej sféry a vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po P. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. 3D/819/85-14 zo dňa 23.07.1985 vyplýva, že žalobkyňa II. je dedičkou po P. X., a teda žalobkyňa II. je subjektom dedičského práva po P. X., c) žalobkyňa III. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po Q. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. D/1452/89-21 zo dňa 06.11.1989 vyplýva, že žalobkyňa III. je dedičkou po Q. X., a teda žalobkyňa III. je subjektom dedičského práva po Q. X. a vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po P. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. 3D/819/85-14 zo dňa 23.07.1985 vyplýva, že dedičom po P. X. (zomr. XX.XX.XXXX) bol Q. X. (zomr. XX.XX.XXXX) a dedičkou po Q. X. je žalobkyňa III., a teda žalobkyňa III. je tak subjektom dedičského práva po P. X., d) žalobkyňa IV. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po Q. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. D/1452/89-21 zo dňa 06.11.1989 vyplýva, že žalobkyňa IV. je dedičkou po Q. X., a teda žalobkyňa IV. je subjektom dedičského práva po Q. X. a vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po P. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. 3D/819/85-14 zo dňa 23.07.1985 vyplýva, že dedičom po P. X. (zomr. XX.XX.XXXX) bol Q. X. (zomr. XX.XX.XXXX) a dedičkou po Q. X. je žalobkyňa IV., a teda žalobkyňa IV. je tak subjektom dedičského práva po P. X., e) žalobkyňa V. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po Q. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. D/1452/89-21 zo dňa 06.11.1989 vyplýva, že žalobkyňa V. je dedičkou po Q. X., a teda žalobkyňa V. je subjektom dedičského práva po Q. X. a vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po P. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline č. k. 3D/819/85-14 zo dňa 23.07.1985 vyplýva, že dedičom po P. X. (zomr. XX.XX.XXXX) bol Q. X. (zomr. XX.XX.XXXX) a dedičkou po Q. X. je žalobkyňa V., a teda žalobkyňa V. je tak subjektom dedičského práva po P. X., f) žalobkyňa VI. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po V. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Helenou Machajovou, notárom

ako Okresným súdom Dolný Kubín povereným súdnym komisárom č. k. 7D/89/2010-23, III Dnot 60/2010 zo dňa 10.09.2010 vyplýva, že žalobkyňa VI. je dedičkou po V. X., a teda žalobkyňa VI. je subjektom dedičského práva po V. X., g) žalobkyňa VII. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po V. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Helenou Machajovou, notárom ako Okresným súdom Dolný Kubín povereným súdnym komisárom č. k. 7D/89/2010-23, III Dnot 60/2010 zo dňa 10.09.2010 vyplýva, že žalobkyňa VII. je dedičkou po V. X., a teda žalobkyňa VII. je subjektom dedičského práva po V. X., h) žalobca VIII. vo vzťahu k určeniu že do dedičstva po V. X. patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku o veľkosti 1/5, keďže z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Helenou Machajovou, notárom ako Okresným súdom Dolný Kubín povereným súdnym komisárom č. k. 7D/89/2010-23, III Dnot 60/2010 zo dňa 10.09.2010 vyplýva, že žalobca VIII. je dedičom po V. X., a teda žalobca VIII. je subjektom dedičského práva po V. X.Š.. 45. V ostatnom rozsahu žalobcovia neboli aktívne vecne legitimovaní v konaní, keďže sa tak domáhali určenia vlastníckeho práva inej osoby (žalobkyňa I. vo vzťahu k určeniu spoluvlastníckeho práva žalobkyne II., žalobkyňa II. vo vzťahu k určeniu spoluvlastníckeho práva žalobkyne I. a žalobcovia III. až VIII. vo vzťahu k určeniu spoluvlastníckeho práva žalobkyne I., ako aj žalobkyne II.), resp. sa domáhali určenia vlastníckeho práva nie svojho právneho predchodcu, teda osoby, po ktorej nie sú oprávnení dediť (žalobkyňa I. a žalobkyňa II. vo vzťahu k určeniu, že do dedičstva po každom z poručiteľov V. X. a Q. X. patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 k spornej parcele; žalobcovia III. až V. vo vzťahu k určeniu, že do dedičstva po poručiteľovi V. X. patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 k spornej parcele a žalobcovia VI. až VIII. vo vzťahu k určeniu, že do dedičstva po každom z poručiteľov Q. X. a P. X. patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 k spornej parcele), a preto v tomto ostatnom rozsahu súd už bez ďalšieho žalobu žalobcov I. až VIII. bez ďalšieho zamietol. (k uvedenému súd len podotýka, že žalobcovia I. až VIII. v uvedenom rozsahu ani nemali právny záujem na požadovanom určení, keďže požadované určenie v uvedenom rozsahu vo vzťahu k jednotlivým žalobcom I. až VIII. by nemohlo nič zmeniť na ich právnom postavení; napr. učenie, že žalobkyňa I. je podielovým spoluvlastníckom sporeného pozemku v podiele o veľkosti 1/5 nijakým spôsobom nemôže zmeniť právne postavenie ostatných žalobcov II. až VIII., keďže sa žiadnym spôsobom nedotýka ich právnej sféry). 46. Predmetom určenia súdu malo byť v ďalšom deklarovanie práva žalobcov (ako vlastníkov sporného pozemku) zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako to už bolo uvedené v odseku č. 41 odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto časti sporu mal súd za to, že všetci žalobcovia I. až VIII. sú aktívne vecne legitimovaní, keďže tvrdili, že sú subjektom tohto práva a požadované určenie sa tak dotýka ich právnej sféry. 47. Ďalej možno konštatovať, že v konaní boli žalované všetky pasívne vecne legitimované subjekty, v danom prípade žalovaní I. a II. V prípade určovacej žaloby, ktorej predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca vyvodzuje zo stavu jeho právnej neistoty vyplývajúcej z toho, že nie je ako vlastník spornej nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľností, resp., že ako vlastník spornej nehnuteľnosti nie je v katastri nehnuteľností evidovaný jeho právny predchodca, po ktorom ako aktívum dedičstva by malo byť prejednané vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti a že teda iba takouto žalobou je možné dosiahnuť zápis jeho vlastníctva k spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, resp. prejednanie dedičstva spočívajúceho vo vlastníctve spornej nehnuteľnosti po jeho právnom predchodcovi, (čo bolo aj v prejednávanom prípade), sú pasívne vecne legitimované všetky subjekty, ktorých vlastníctvu, ktorého sa žalobca domáha, svedčí (v zmysle záväznosti údajov katastra podľa cit. ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.) zápis v katastri nehnuteľností. V danom prípade sú ako podieloví spoluvlastníci sporného pozemku v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX evidovaní žalovaní každý v podiele o veľkosti 1/2. V prípade určenia práva vecného bremena žalobcu je pasívne vecne legitimovaný vlastník/vlastníci pozemku zaťaženého týmto vecným bremenom. V prejednávanom prípade ako vlastníci pozemku, ktorý by mal byť zaťažený žalobcami tvrdeným vecným bremenom, t. j. zaťaženého pozemku, sú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX evidovaní opätovne žalovaní I. a II. každý v podiele o veľkosti 1/2. 48. Ako už bolo vyššie uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137 písm. c) je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou

právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. 49. Súd mal za to, že žalobcovia I. až VIII. majú na oboch požadovaných určeniach, v rozsahu v akom boli v konaní (podľa odsekoch č. 44 až 46 odôvodnenia tohto rozsudku) aktívne vecne legitimovaní), naliehavý právny záujem, a to: a) na určení ich vlastníckeho práva, resp. vlastníckeho práva ich právnych predchodcov k spornému pozemku, keďže sú v stave právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdili v žalobe a) sú vlastníkmi (žalobkyne I. a II.) spoluvlastníckych podielov k spornému pozemku každá o veľkosti 1/5 a ich právni predchodcovia (V. X. ako právny predchodca žalobcov VI. až VIII., Q. X. ako právny predchodca žalobcov III. až V. a P. X. ako právny predchodca žalobcov I. až V.) boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi spoluvlastníckych podielov k sporenému pozemku každý v podiele o veľkosti 1/5, keďže bez požadovaného určenia, vzhľadom k záväznosti údajov katastra, ktoré svedčia v prospech vlastníckeho práva žalovaných I. a II., nie je možné zaevidovať spoluvlastnícke právo žalobkýň I. a II. v katastri nehnuteľností k spornému pozemku, resp. nie je možné dosiahnuť prejednanie dedičstva po poručiteľoch V. X., Q. X. a P. X. v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku a b) na určení ich práva vecného bremena, keďže sú v stave právnej neistoty z dôvodu, že ich právu nesvedčí žiaden zápis v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX (ako to uviedli žalobcovia v podanej žalobe), ktorý by osvedčoval toto ich právo a súčasne žalovaní I. a II. namietajú toto ich právo, a preto (čomu nasvedčuje aj záverečná reč ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 26.04.2017) mienia žalobcom I. až VIII. brániť v jeho výkone. 50. Súd sa tak vecne zaoberal žalobou vo vzťahu k všetkým jej určovacím výrokom, a to aj napriek tomu, ako už bolo uvedené vo výroku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku, že žalobu v niektorých jej častiach vo vzťahu k niektorým žalobcom bez ďalšieho zamietol. 51. Vo vzťahu k požadovanému určeniu vlastníckeho práva k spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. súd považuje za potrebné pristaviť sa pri problematike komasácií, t. j. pozemkových úprav, na ktoré sa vzťahovala právna úprava platná na Slovensku v období rokov 1908 až 1948. V roku 1908 nadobudol účinnosť uhorský zákon č. XXXIX/1908 o modifikácii a doplnení pôvodných právnych predpisov týkajúcich sa komasácie. Na základe splnomocnenia obsiahnutého v ust. § 4 vydal minister spravodlivosti celý rad nariadení na jeho vykonanie. Boli to nariadenia č. 10, 30, 40, 50 a 60/1909 I.M., ktoré už upravovali komasáciu ako osobitný inštitút a platili v právnej oblastí Slovenska až do roku 1948. Počas tohto obdobia došlo len k niektorým čiastkovým zmenám. Nariadenie č. 30/1909 I.M. bolo doplnené a zmenené nariadením č. 72100/1914 I.M., najmä vzhľadom na zmeny, ktoré priniesol uhorský zákon č. 1/1911 o civilnom súdnom poriadku. Ďalšie nariadenie vydal minister spravodlivosti v súčinnosti s ministrom poľnohospodárstva pod č. 20/1909 I.M., ktoré upravovalo správ- ne konanie v súvislosti s komasáciou. Na tieto nariadenia, najmä však na nariadenie č. 30/1909 I.M. o komasačnom konaní, treba sústrediť pozornosť, lebo v súvislosti s riešením právnych vzťahov k pozem- kom v minulostí dotknutým komasáciou sú aktuálne dodnes. Platnosť, resp. používateľnosť týchto na- riadení bola zrušená ust. § 104 zákona č. 47/1948 Zb. o niektorých hospodársko-technických úpravách pozemkov (sceľovací zákon). Komasačné konania začaté pred jeho účinnosťou sa však mali dokon- čiť podľa predchádzajúcich predpisov (§ 100 sceľovacieho zákona). Tento zákon prijatý ešte pred tzv. kolektivizáciou nevyhovoval jej zámerom (bol pomalý). Zrušilo ho vládne nariadenie č. 47/1955 Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov. Komasácie začaté podľa zákona č. 47/1948 Zb. spravidla neboli dokončené. Komasačná agenda patrila až do roku 1948 do právomoci súdov. Príslušným na konanie bol ten krajský súd (sedria), v obvode ktorého sa nachádzali pozemky, ktoré sa mali komasovať. Minister poľnohospodárstva tu rozhodoval v správnom konaní len o tej otázke, či je komasácia pre obec prospešná a účelne vykonateľná. (§ 54 nariadenia č. 30/1909 I.M.) Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 319/1948 Zb. o zľudovení súdnictva boli na konanie v týchto veciach príslušné okresné súdy [§ 25 ods. l písm. c) cit. zákona]. Tieto súdy potom už len dokončovali začaté veci. Ak sa im ich nepodarilo skončiť do roku 1951, potom sa v nich už nepokračovalo. Konanie bolo na základe administratívneho príkazu zastavené. Súd tak v ďalšom poukazuje na úpravu súdneho konania upraveného nariadením č. 30/1909 I.M. o komasačnom konaní. Komasácia sa vykonávala v každej obci osobitne. Nikto nemohol byť nútený k tomu, aby za svoje pozemky prijal náhradu v ka- tastrálnom území inej obce. Súdne konanie malo tieto etapy: konanie o prípustnosti komasácie (§ 41 až 60), prípravné práce (§ 61 až 140), meritórne konanie (§ 141 až 162), vykonávacie konanie (§ 163 až 181), konanie o nákladoch komasácie (§ 182 až 205). Konanie o prípustnosti komasácie

spočívalo v tom, že po rozhodnutí ministra poľnohospodárstva sa záujemca mohol v lehote do 5 rokov od jeho vydania obrátiť na súd s návrhom na začatie konania. Prvé pojednávanie súd nariadil vyhláškou v príslušnej obci a súčasne vyzval jej predstavenstvo, aby pre potreby súdu zostavilo tzv. hlasovací zoznam, t. j. zoznam všetkých vlastníkov pozemkov v komasačnom území, s uvedením výmery im patriacich pozemkov. Na pojednávaní konanom priamo na mieste sudca najprv rozhodol o prípadných námietkach proti hlasovaciemu zoznamu zostavenému obecným predstavenstvom (do ktorého bolo možné nahliadnuť) a potom každého účastníka v ňom zapísaného vypočul v súvislosti s okolnosťou, či hlasuje za komasáciu, alebo proti nej. Výsledok hlasovania vyznačil v zozname a overil ho. Súd nariadil komasáciu vtedy, ak bolo rozhodnutie ministra poľnohospodárstva kladné a ak vlastníctvo účastníkov žiadajúcich komasáciu tvorilo aspoň jednu štvrtinu komasačného územia. Ak však bolo rozhodnutie ministra poľnohospodárstva záporné, komasácia sa mohla nariadiť len vtedy, ak vlastníctvo účastníkov žiadajúcich komasáciu tvorilo jednu polovicu komasačného územia. Prípravné práce tvorili najrozsiahlejšiu a najdlhšie trvajúcu časť komasačného konania. Spočívali v podrobnom určení a opísaní hraníc komasačného územia, podrobnom súpise pozemkov komasačného územia a vypočítaní ich plochy, triedení a odhade pozemkov, autentifikácii zememeračských prác. Ďalšou úlohou prípravných prác bola voľba zememerača, zostavenie rozpočtu výdavkov a voľba členov kontrolnej komisie (§ 28 nariadenia č. 60/1909 I.M.). Zememerača, ktorý spolupôsobil pri komasácii, si vybrali sami účastníci. Vychádzali pritom z najvýhodnejšej ponuky. Zmluvu o vykonaní zememeračských prác však musel schváliť súd. Ten ju spravidla schvaľoval spolu s rozpočtom výdavkov. V deň určený na obchôdzku hraníc si účastníci zvolili potrebný počet dôverníkov, ktorí dobre poznali miestne pomery a komasačné územie. Komasačný sudca za ich spolupôsobenia spolu so zememeračom vykonal obchôdzku hraníc. Opis hranice uviedol do zápisnice. Potom vyhlásil zememerača za uvedeného do práce a v obci vyhláškou upovedomil občanov, že je trestné odstraňovať ním osadené značky, prípadne inak mariť jeho prácu. Zememerač potom podrobne znázornil a vypočítal plochu územia, ktoré malo byť komasované. Jeho výpočet a meranie podliehalo preskúmavaciemu konaniu vyslaného autentifikačného katastrálneho inžiniera. Overenie správnosti vykonal doložkou na príslušných sekciách máp. Po tejto revízii a overení nasledovalo triedenie pozemkov a ich odhad, teda tá časť konania, ktorá bola z hľadiska prípravných prác najvýznamnejšia. V podstate sa tu rozhodovalo o spravodlivom rozdelení nových pozemkov. Dôležitosť tohto úseku konania si preto vyžadovala, aby ju osobne viedol vyslaný sudca. Triedenie a odhad bez jeho účastí nebol platný. Z komasačného územia, ktoré splynulo v jeden celok mohol účastník dostať späť pozemky v rovnakej hodnote len za predpokladu, že tak jeho, ako aj ostatné pozemky, ktorých sa komasácia týkala, boli správne zaradené do príslušných tried. Túto činnosť vy- konávala klasifikačná komisia zostavená súdom. Tá určila jednotlivé triedy pozemkov a prípadne k nim vyhľadala vzorkové pozemky. Súčasne určila cenu za tzv. odhadné jutro. Potom každý jeden pozemok v komasačnom území zaradila do príslušnej triedy, o čom spravila záznam v klasifikačnom protokole, ktorý podliehal súdnemu overeniu. Takto zostavený klasifikačný protokol a k nemu pripojený roztrieďovací záznam odovzdal sudca zememeračovi a vyzval ho, aby vyhotovil predbežné vymeriavacie operáty, ktoré na záver prípravných prác po predpísanej procedúre overil. Nasledovalo konanie vo veci samej. Toto sa rozdeľovalo na tri časti. V prvej sa prerokovali zásadné otázky spojené s vyhotovením nové- ho rozdeľovacieho plánu, pričom sa ustálilo: ktoré pozemky ležiace v komasačnom území nepodliehajú výmene, resp. sa z nej vylučujú, kde sa zriadia priehony pre dobytok, cesty a iné komunikácie, kde budú umiestnené na spoločné užívanie určené studne, napájadlá, cintoríny, stromové škôlky, kameňolomy, hliniská atď. a k nim vedúce cesty, umiestnenie nových pozemkov, ktoré predmety majú nárok na osobitné vyrovnanie (napr. stromy, ktoré neboli predmetom komasácie). V druhej časti zememerač v týchto intenciách vyhotovil rozdeľovací plán pričom vychádzal zo zásady, že každý účastník má po- dľa nového stavu dostať pozemky v tej istej hodnote, ako mal v starom stave (po zrážke na spoločné zariadenia). Pri tomto rozdeľovaní nebola veľmi rozhodujúca pôvodná výmera a trieda jeho pozemkov, hoci aj na to sa prihliadalo, ale dôležitá bola ich cena. Mohlo sa teda stať, že namiesto väčšieho po- zemku v horšej triede dostal menší pozemok v lepšej triede a naopak. Takto vyhotovený rozdeľovači plán vyslaný sudca prejednal so všetkými účastníkmi. Právoplatný rozsudok o zásadných otázkach nového umiestnenia tvoril tretiu a záverečnú časť meritórneho konania. Nasledoval jeho výkon. Na úvod tejto časti konania zememerač na príkaz súdu vyhotovil rozdeľovacie operáty. Po ich revízii vytýčil priamo na mieste hranice nových pozemkov. Toto vytýčenie hraníc však ešte neoprávňovalo účastníkov na ich užívanie. Až po skončení týchto prác nariadil súd pojednávanie „k zavedeniu strán do vlastníctva novej držby" (§ 173). Uznesením vyhlásil „doterajší stav držby za zaniknutý" a účastníkov uviedol do „novej držby" (§ 174). Tým bolo konanie skončené. Súdne „uvedenie do držby" sa uskutočnilo tak, že vyslaný sudca priamo na mieste každému osobitne ukázal jeho nové pozemky (za neprítomných zástup- covi obce). Následne sudca opatril rozdeľovacie operáty autentifikačnou doložkou (tzv. kombinatórium),

ktorú spolu s ním podpísali autentifikačný katastrálny inžinier, hospodársky, prípadne aj lesný odborný znalec. Po právoplatnosti uznesenia o autentifikácii nového stavu súd zaslal rozdeľovacie operáty aj pozemkovej knihe za účelom jej prepracovania. Nový stav mohol účastník v lehote do jedného roka napadnúť žalobou, ale len z dôvodu „očividnej chyby v počítaní". Po uplynutí tejto lehoty už žalobu nebolo možné podať. Poslednou časťou komasačného konania bolo konanie o nákladoch komasácie, ktoré však v kontexte prejednávanej veci nie je podstatné. Záverom možno zhrnúť, že za nedokončenú komasáciu možno považovať ten stav, keď sa komasačné konanie skončilo v niektorom okamihu pred vydaním právoplatného uznesenia o autentifikácii nového stavu. V takom prípade nemôžu jej priami účastníci alebo ich právni nástupcovia pre seba z výsledkov tohto konania uplatňovať žiadne práva. 52. V prejednávanom prípade z podania Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru zo dňa 30.03.2016 vyplynulo, že v k. ú. M. nebola komasácia ukončená vydaním uznesenia o autentifikácii komasácie a nie je ani k dispozícii kombinatórium medzi pozemkovoknižným stavom a stavom podľa komasácie. Z daného preukázaného skutkového stavu možno vyvodiť, že aj napriek tomu, že vlastníci vstúpili do držby pozemkov podľa komasačného operátu, nedošlo na základe komasácie k zániku pozemkovoknižného vlastníctva a jeho nahradeniu vlastníctvom podľa komasácie. Uvedené sa tak nepochybne týka aj sporného pozemku, ktorý v zmysle žalobcami produkovaného geometrického plánu č. 47/2014 vyhotoveného dňa 28.05.2014 Annou Panouškovou, autorizačne overeného dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overeného dňa 05.06.2014 Okresným úradom Žilina pod č. 1007/2014, zodpovedá pôvodnej pkn parcele č. XXX evidovanej v pozemkovej knihe vedenej pre k. ú. M. vo vložke č. XXX a č. XXX. 53. Pokiaľ ide o vlastníctvo Š. X. W. k pozemku pkn parcele č. XXX evidovanej v pkn vložke č. XXX a č. XXX, k. ú. M., súd poukazuje na to, že zápis v pozemkovej knihe svedčal vlastníctvu Š. X. W. len v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 15/360 (keďže bol evidovaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B3 v podiele o veľkosti 15/180 a keďže v pkn vložke č. XXX sa viedlo vlastníctvo k pkn parcele č. XXX len v rozsahu podielu 1/2, z čoho vyplýva, že Š. X. W. bol pozemkovej knihe evidovaný v pkn vložke č. XXX v jej časti B pod B3 ako podielový spoluvlastník pkn parcely č. XXX v podiele 15/180 z 1/2 = 15/360). Vlastníctvo Š. X. W. bolo aj v tomto rozsahu, teda v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 15/360 (evidované v časti B pkn vložky č. XXX pod B3), predmetom dedenia po ňom, a to po jeho smrti dňa XX.XX.XXXX. Uvedené vyplýva jednak zo zápisu v časti B pkn vložky č. XXX, k. ú. M. pod B4 a jednak zo žalobcami predloženej fotokópie výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti po neb. Š. X. W. zo dňa 18.04.1942 pod spis. zn. D 222/1942. Na základe tohto dedenia nadobudli vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu Š. X. W. jeho dedičia (ako to vyplýva z už dvoch v tomto odseku odôvodnenia tohto rozsudku zmienených listín), a to: a) Q. X. W. v podiele 1/5 (t. j. 3/360 k celku), b) Q. X. W. v podiele 1/5 (t. j. 3/360 k celku), c) (ako maloletá) P. X. W. v podiele 1/5 (t. j. 3/360 k celku), d) (ako maloletá) žalobkyňa II. v podiele 1/5 (t. j. 3/360 k celku) a e) (ako maloletá) žalobkyňa I. v podiele 1/5 (t. j. 3/360 k celku). Ak teda svoje vlastnícke právo (žalobkyne I. a II.), resp. vlastnícke právo (poručiteľov Q. X. a P. X.) k pkn parcele č. XXX, resp. k spornej parcele (ktorá mala vzniknúť z pkn parcely č. XXX) odvodzovali žalobcovia I. až VIII. na základe dedičského titulu, môže súd konštatovať, že žalobkyne I. a II., ako aj Q. X. a P. X. a napokon aj Q. X. W., zomr. XX.XX.XXXX (právny predchodca V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX), dedením po Š. X. W. nadobudli vlastníctvo k pozemku pkn parcela č. XXX, k. ú. M. každý len v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 3/360. Následne po smrti Q. X. W., zomr. XX.XX.XXXX, nadobudol dedením jeho spoluvlastnícky podiel na pkn parcele č. XXX evidovaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4a jeho v tom čase dvojročný maloletý syn V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ktorá skutočnosť jednak vyplýva zo zápisu v časti B pkn vložky č. XXX pod B6 a jednak zo žalobcami predloženej fotokópie výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania po neb. Q. X. zo dňa XX.XX.XXXX pod spis. zn. D 1111/1943. Teda ani V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dedením po svojom otcovi Q. X. nenadobudol väčší podiel na spornom pozemku (ako vytvorenom z pôvodnej pkn parcely č. XXX) ako podiel o veľkosti 3/360. Na tomto nemení nič argumentácia žalobcov, že Š. X. W. mal nadobudnúť ako kupujúci na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej dňa 20.05.1938 od predávajúceho Y. A. celý sporný pozemok parcelu K.-E. Č.. XXXX ako časť pkn parcely č. XXX evidovanú v pkn vložke č. XXX, k. ú. M. o výmere 180 m2. (v kúpno-predajnej zmluve vymedzené: „nemovitosť nachádzajúca sa v obci M. v pozemnoknižnom protokole č. XXX A + r. č. 1 m. č. XXX b1c celú nemovitosť, ktorá má rozmeru 180 m2“) V kontexte tejto argumentácie žalobcov súd poukazuje na to, že podľa pôvodnej právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky do 31.12.1950 (t. j. predo dňom účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. tzv. Stredného občianskeho zákonníka platilo uhorské obyčajové právo), ktorá sa týkala pozemkových kníh, platila zásada, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej do pozemkovej knihy bol (okrem výnimiek) ten, kto bol ako vlastník tejto veci zapísaný. Zápis v pozemkovej knihe mal teda nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter.

Zápis do pozemkovej knihy mal konštitutívny charakter, teda k prevodu vlastníckeho práva došlo až zápisom tohto prevodu. Výnimku z tohto pravidla tvorilo iba nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti na základe vydržania a dedenia. V ďalšom pokiaľ sa týka podielového spoluvlastníctva, súd poukazuje na rozhodnutie pod č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky, v zmysle ktorého „treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním). Na neplatnosť takejto deľby nevplýva okolnosť, že niektoré časti nehnuteľností má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe.“. Y. A., ako už bolo vyššie uvedené bol v pozemkovej knihe v pkn vložke č. 512 evidovaný ako podielový spoluvlastník pkn parcely č. XXX v podiele o veľkosti 15/360 (právnym titulom dedenia čd. 4472/1910). Podľa zápisu v pozemkovej knihe tak Y. A. ku dňu uzavretia kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938 nebol vlastníkom žiadnej reálne vydelenej časti pozemku pkn parcely č. XXX a teda ani o výmere 180 m2. Žalobcovia v konaní neprodukovali žiadne tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by Y. A. nadobudol výlučné vlastníctvo k akejkoľvek reálne vydelenej časti pozemku pkn parcely č. XXX, a to niektorým z vyššie uvedených spôsobov mimo zápis v pozemkovej knihe. Pokiaľ ide o možnosť nadobudnutia takéhoto výučného vlastníctva Y. A. dedením, naopak v zmysle už zmieneného zápisu z roku 1910 mal Y. A. nadobudnúť na pkn parcele č. XXX len spoluvlastnícky podiel o veľkosti 15/360. Pokiaľ ide o možnosť nadobudnutia takéhoto výlučného vlastníctva Y. A. vydržaním, žalobcovia tiež neprodukovali v konaní žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že Y. A. nadobudol vydržaním výlučné vlastníctvo k akejkoľvek reálne vydelenej časti pozemku pkn parcely č. XXX (prípadne, že bol oprávneným držiteľom takejto reálne vydelenej časti pozemku parcela pkn č. XXX. Žalobcovia neprodukovali žiadne tvrdenia, na základe ktorých (v spojení s vykonanými dôkazmi takéto tvrdenia preukazujúcimi) by bolo možné dospieť k záveru, že Y. A. vstúpil (a tiež kedy a za akých okolností) dobromyseľne do držby takejto reálne vydelenej časti pozemku pkn parcely č. XXX. [v čase do 31.12.1950 boli predpokladmi vydržania dobromyseľnosť v čase vstupu do držby nehnuteľnosti a neprerušená držba (žalobou pozemnoknižného vlastníka) po dobu 32 rokov; predpokladom nebola držba založená na nejakom nadobúdacom titule, vydržanie vylučovala len „obmyselná“ držba (s vedomím o bezprávnom nadobudnutí nehnuteľnosti, napríklad násilné zabranie); viď Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, Fajnor, Záturecký, III. vydanie pôvodného diela, vydavateľstvo Heuréka, október 1998, str. 140, 141] Možno tiež konštatovať, že takejto skutočnosti nenasvedčuje ani žiaden zápis v pkn vložke č. 512. Z uvedeného vyplýva a napokon ani žalobcovia neprodukovali žiadne skutkové tvrdenia, že by pred uzavretím kúpno- predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938 došlo k čo i len konkludentne uzavretej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely pkn č. XXX, na základe ktorej by nadobudol mimo pozemkovej knihy Y. A. výlučné vlastníctvo k reálne vydelenej časti tohto pozemku, ktorá zodpovedá spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX. Možno tiež konštatovať, že žalobcovia v konaní neoznačili žiaden relevantný dôkaz, ktorým by mohli byť vyššie uvedené okolnosti hypoteticky preukázané. Súd poukazuje na to, že z vykonaných dôkazov nevyplývajú žiadne skutkové zistenia, z ktorých by mohlo byť usudzované na vyššie uvedené okolnosti (naopak skutkové zistenia súdu vôbec nenasvedčujú takýmto okolnostiam) a súčasne zo žalobcami označených dôkazov (a súdom nevykonaných podľa ust. § 185 ods. 1

- ohliadka na mieste samom, výsluch svedkov V. M. (nar. v roku XXXX) a Q. Y. (nar. v roku XXXX) objektívne ani takéto skutočnosti preukázané byť nemohli. Z ohliadky na mieste samom bolo totižto možné vyvodiť výlučne len také skutkové zistenia, v akom reálnom stave sa nachádza sporný pozemok v čase ohliadky (tento stav bol zásadne dokumentovaný už aj stranami sporu predloženými fotografickými snímkami na č. l. 203 až 205, č. l. 226 až 238 a č. l. 255 až 264), nie však akékoľvek skutkové zistenia o užívaní a právnych vzťahoch k spornému pozemku v období pred takmer 80-timi rokmi, t. j. okolo roku 1938 (kedy bola medzi Y. A. a Š. X. W. uzavretá kúpno-predajná zmluva), resp. v období pred rokom 1938. Označený svedok Q. Y. (nar. v roku XXXX) v uvedenom období ešte nežil (narodil sa až v roku smrti Š. X.K. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX). Označený svedok V. M. sa síce mal narodiť v roku XXXX, t. j. ešte pred uzavretím kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938 (teda v tomto čase mal cca 4 roky), avšak vzhľadom k jeho veku v dotknutom čase je objektívne nemožné, aby si po 80-rokoch vierohodne spomenul nielen na skutkové okolnosti užívania sporného pozemku v druhej polovici 30- tych rokov a na začiatku 40-tych rokov, ale najmä na skutkové okolnosti objasňujúce právne relevantné dôvody tohto užívania. Súčasne V. M. nemohol byť očitým svedkom akýchkoľvek skutkových okolností pred jeho narodením v roku XXXX, na základe ktorých by mohol byť vyvodený záver o nadobudnutí výlučného vlastníctva k dotknutej časti pozemku parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemku

parcele K.-E. Č.. XXXX - dedenie mimo pozemkovej knihy Y. A., ku ktorému by bolo mohlo dôjsť v roku 1910 (viď zápis pod B1c v pkn vložke č. XXX), dlhodobý stav držby a užívania pozemku pkn parcely č. XXX spoluvlastníkmi tohto pozemku v rozdelenom stave, z čoho by bolo možno vyvodiť hoc len konkludentnú dohodu o reálnej deľbe pozemku pkn parcela č. XXX, na základe ktorej by Y. A. nadobudol výlučné vlastníctvo k dotknutej časti pozemku parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX, resp. okolnosti prípadného vstupu Y. A. do držby dotknutej časti pozemku parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX, ku ktorým by muselo vzhľadom k dĺžke vydržacej doby (32 rokov) dôjsť nepochybne pred narodením svedka V. M.. Obaja svedkovia tak mohli vypovedať o relevantných skutočnostiach nie na základe ich vnímania vlastnými zmyslami, ale len na základe ich počutia od iných osôb. Takéto prípadné výpovede svedkov (zásadne len o fyzickom užívaní spornej nehnuteľnosti žalobcami a ich právnymi predchodcami, čo aj podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 07.03.2017 výsluchmi týchto svedkov malo byť preukázané; v žalobe žalobcovia označili výsluch bližšie neoznačených svedkov ako dôkaz na preukázanie užívania sporného pozemku žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami od mája 1938, teda v období po uzavretí spornej kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938) bez ich ďalšej verifikácie inými dôkaznými prostriedkami by podľa názoru súdu neboli spôsobilé preukázať výlučné vlastnícke právo Y. A. k dotknutej časti pozemku parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX a súčasné nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva k dotknutej časti pozemku parcely pkn č. XXX Š. X. W. na zmluvnom základe, obzvlášť v spojitosti s inými skutkovými zisteniami súdu vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov (najmä skutkové zistenia súdu o zápisoch vlastníctva k pozemku pkn parcela č. XXX v prospech podielového spoluvlastníctva veľkého množstva podielových spoluvlastníkov - len v pkn vložke č. XXX bolo ku dňu 31.07.1937 na podiel o veľkosti 1/2 k pozemku parcela pkn č. XXX zapísané spoluvlastníctvo v prospech 17 osôb pod B1a až B1s). Vzhľadom na uvedené tak súdu neostávalo nič iné ako vychádzať z konštitutívnych zápisov z pozemkovej knihy, teda z toho, že Š. X. W. nadobudol na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938 vlastníctvo k pozemku pkn parcela č. XXX, k. ú. M., len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 15/360 (viď zápis pod B3 v časti B pkn vložky č. XXX). Z uvedeného tak možno ďalej vyvodiť, že aj v čase svojej smrti, dňa 29.01.1942, bol Š. X. W. vlastníkom pkn parcely č. XXX, k. ú. M. len v tomto rozsahu a teda predmetom dedenia po ňom tak nebola reálne vydelená časť pkn parcely č. XXX, k. ú. M. o výmere 180 m2 v celosti, ale už zmienený spoluvlastnícky podiel k pozemku pkn parcela č. XXX, k. ú. M. evidovaný v pkn vložke č. XXX pod B3 o veľkosti 15/180 k 1/2, t. j. 15/360, ktorý podľa výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti spis. zn. D 222/1942 zo dňa 18.04.1942 zdedili jeho deti, a to Q. X. W., zomr. XX.XX.XXXX, v podiele 1/5 z podielu poručiteľa, t. j. v podiele 3/360 k celku (zapísaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4a), Q. X. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v podiele 1/5 z podielu poručiteľa, t. j. v podiele 3/360 k celku (zapísaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4b), P. X. W., nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v podiele 1/5 z podielu poručiteľa, t. j. v podiele 3/360 k celku (zapísaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4c), v tom čase maloletá žalobkyňa II. v podiele 1/5 z podielu poručiteľa, t. j. v podiele 3/360 k celku (zapísaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4a) a v tom čase maloletá žalobkyňa I. v podiele 1/5 z podielu poručiteľa, t. j. v podiele 3/360 k celku (zapísaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4a). Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel po Q. X. W. evidovaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B4a, tento sa po jeho smrti dňa XX.XX.XXXX, stal predmetom dedenia po ňom a tento nadobudol dedením podľa výťahu zo zápisnice pozostalostného pojednávania spis. zn. D 1111/1943 zo dňa 17.01.1944 jeho syn v tom čase maloletý V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX (viď zápis v časti B pkn vložky č. XXX pod B6). 54. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že dedením nadobudli žalobkyne I. a II., ako aj právni predchodcovia žalobcov Q. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, V. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a P. X., nar.XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, len spoluvlastnícky podiel k pozemku pkn parcela č. XXX, k. ú. M., teda aj sporný pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. (ako časť pkn parcely č. XXX) každý len v rozsahu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3/360. V tomto rozsahu žalovaní I. a II. aj vlastnícke právo žalobkýň I. a II. a Q. X., V. X. a P. X. ku dňu ich smrti počas sporu uznali. 55. Ak v ďalšom žalobcovia poukazovali na to, že či už žalobcovia I. a II., ako aj ich právni predchodcovia Q. X., V. X. a P. X., nerušene užívali sporný pozemok od času, kedy tento nadobudli dedením po svojom právnom predchodcovi Š. X. W. (resp. V. X. po Q. X.), súd môže s určitosťou konštatovať, že ku dňu 01.01.1951 (t. j. ku dňu účinnosti SOZ) nemohli nadobudnúť vlastníctvo (v podieloch dávajúcich celok) k reálne vyčlenenej časti pozemku parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M., keďže (a to ani s prípadným započítaním držby Š. X. W.) do 01.01.1951 neuplynula vydržacia doba 32 rokov podľa uhorského práva platného na území Slovenskej republiky do 31.12.1950. V zmysle cit. prechodného ust. § 566 ods. 1 SOZ by k vydržaniu vlastníckeho práva k časti pozemku

parcely pkn č. XXX zodpovedajúcej spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. mohlo dôjsť za splnenia oprávnenej držby (podľa cit. ust. § 145 ods. 1 SOZ) žalobkyňami I. a II. a Q. X., V. X. a P. X. každým v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/5 k celku ku dňu 01.01.1961. 56. Na tomto mieste súd považuje za potrebné pozastaviť sa pri intertemporalite právnej úpravy inštitútu vydržania v prípade, že k začiatku držby vedúcej k vydržaniu došlo v čase do účinnosti SOZ, avšak k vydržaniu (uplynutiu vydržacej doby) došlo až počas účinnosti SOZ. Podľa právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky do 31.12.1950 boli predpokladmi vydržania (ako už bolo vyššie zmienené) dobromyseľnosť v čase vstupu do držby a neprerušená držba (žalobou pozemnoknižného vlastníka) po dobu 32 rokov. Teda predpokladom nebola držba založená na nejakom nadobúdacom titule, vydržanie vylučovala len „obmyselná“ držba (s vedomím o bezprávnom nadobudnutí nehnuteľnosti, napríklad násilné zabranie). V čase účinnosti SOZ, teda od 01.01.1951 však pre vydržanie bolo potrebné splniť podmienku oprávnenej držby (po celú vydržaciu dobu), postavenej na nadobúdacom titule, ktorého neplatnosť, resp. nedostatok nemohol subjekt vydržania z objektívneho hľadiska rozpoznať. Prechodné ustanovenia k SOZ, pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva vydržaním, hovorili len o (u)plynutí vydržacej doby (§ 566 ods. 1 a 2 SOZ). Inak vo všeobecnosti v zmysle cit. ust. § 562 SOZ ustanoveniami SOZ sa spravovali, i právne pomery vzniknuté pred 01.01.1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravovali skorším právom. Z uvedeného možno vyvodiť, že ak k vstupu do držby došlo pred 01.01.1951 a do 31.12.1950 neuplynula vydržacia doba, podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva, ku ktorému malo dôjsť uplynutím vydržacej doby, museli byť naplnené podľa SOZ (§ 116 ods. 1 v spojení s § 145 ods. 1 SOZ). 57. Vo všeobecnosti možno uviesť, že vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania podľa SOZ okrem spôsobilého predmetu vydržania (veci, ku ktorým nemožno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, SOZ negatívne vymedzoval tieto v ust. § 115, v zmysle ktorého vydržaním nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo, ak išlo o nescudziteľné veci, ktoré boli v socialistickom vlastníctve) patrili podľa § 116 ods. 1 SOZ: a) nadobúdateľ bol oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou bol neprerušovaný stav držby predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá bola pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nebolo podľa ust. § 116 ods. 2 SOZ právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby mohol započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby bolo pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestal byť dobromyseľný alebo prestal nakladať s vecou ako so svojou. Možno tak konštatovať zásadnú zhodnosť právnej úpravy inštitútu vydržania podľa SOZ a podľa platnej úpravy (a to či už podľa ust. § 135a v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, alebo podľa ust. § 134 v súčasnom znení účinnom od 01.01.1992). 58. Zo znenia zákona je tak treba vyvodiť, že ako podmienka pre oprávnenú držbu (teda aj pre samotné vydržanie) nepostačuje len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere („so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto podmienku vykladá publikovaná judikatúra tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo náleží (ust. § 145 ods. 1 SOZ, v súčasnosti ust. § 130 ods. 1 , nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu („titulu“), ktorý by mohol mať za následok vznik práva (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod., alebo v nevedomosti držiteľa o skutkovom dôvode neplatnosti zmluvy, napr., že prevodca nemal spôsobilosť na právne úkony). Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno na ňom požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo patrí. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.04.1997 spis. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.06.2001 spis. zn. 22 Cdo 595/2001, na ktoré súd poukazuje z dôvodu totožnej právnej úpravy v SR a v ČR, podľa ktorej Najvyšší súd ČR rozhodoval v uvedených prípadoch) Pokiaľ ide o dobromyseľnosť držby (jednak pri vstupe do držby, ako aj počas jej trvania) Najvyšší súd SR vo svojej súčasnej rozhodovacej praxi zaujal nasledovné právne závery: „...dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží

vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.“ (z uznesenia NS SR spis. zn. 4 Cdo 283/2009 zo dňa 27.10.2010 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2015 pod publikačným č. 73). 59. V zmysle v predchádzajúcich troch odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku uvedeného všeobecného právneho výkladu s ohľadom na už vyvodené čiastkové skutkové a právne závery prejednávanej veci, možno konštatovať, že v danom prípade žalobkyne I. a II., ako aj právny predchodcovia žalobcov Q. X., V. X. a P. X. nenadobudli vydržaním žiadny ďalší podiel na pozemku (a to ani na jeho žiadnej reálne vymedzenej časti, ktorá by zodpovedala spornému pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX) pkn parcela č. XXX, k. ú. M., keďže u nich nebola ku dňu uplynutia vydržacej doby naplnená podmienka oprávnenej držby podľa cit. ust. § 145 ods. 1 SOZ. Žalobkyne I. a II., ako aj Q. X., V. X. a P. X., totižto nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že sú podielovými spoluvlastníkmi určitej reálne vydelenej časti pozemku pkn parcely č. XXX, k. ú. M., ktorej toho času zodpovedá pozemok parcela K.- E. Č.. XXXX, každý v podiele o veľkosti 1/5 k celku, a to preto, že podľa výsledkov dedičského konania (pozostalostného pokračovania podľa zákonného článku XVI/1894), či už po Š. X. W., resp. po Q. X. (V. X.), mali nadobudnúť len spoluvlastnícky podiel Š. X. W. zapísaný v časti B pkn vložky č. XXX pod B3 o veľkosti 15/360, a to každý v jeho 1/5-tine, t. j. každý spoluvlastnícky podiel 3/360 k celku. Vychádzajúc z výsledkov zmienených dedičských konaní totiž nemohli byť bez dôvodných pochybností v domnení, že dedením na nich prešiel nie spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/360 k celku k pozemku parcela pkn č. XXX, k. ú. M., ale spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 k reálne vydelenej časti pozemku pkn parcela č. XXX, k. ú. M., ktorej časti zodpovedá pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX. Prípadná skutočnosť, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, sporný pozemok nerušene po akúkoľvek dobu od mája 1938 užívali, resp. ho mali oplotený, na uvedenom nedostatku pre oprávnenú držbu nemôže nič zmeniť, keďže toto konanie žalobcov, resp. ich právnych predchodcov samo o sebe nemôže nahrádzať nedostatok titulu, na základe ktorého by mohli byť žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia dobromyseľní, že nadobudli vlastníctvo sporného pozemku vo väčšom podiele. V súvislosti s týmto treba zdôrazniť, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, mali právo sporný pozemok užívať, keďže sú/boli jeho spoluvlastníkmi v podieloch zapísaných ešte v pkn vložke č. XXX, t. j. súhrnne v podieloch o veľkosti 15/360 k celku. 60. Záverom, pokiaľ ide o časť sporu o určenie vlastníckeho práva žalobkýň I. a II. a právnych predchodcov žalobcov, možno konštatovať, že žalobcovia nepreukázali, že by žalobkyne I. a II., resp. Q. X., V. X. a P. X., nadobudli vlastnícke právo k spornému pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. vo väčšom rozsahu, ako každý v podiele o veľkosti 3/360-tiny, a preto vzhľadom k tomu, že žalovaní v tomto rozsahu aj vlastnícke právo práva žalobkýň I. a II. a právnych predchodcov žalobcov Q. X., V. X. a P. X. uznali, súd žalobe v tejto časti vyhovel v rozsahu, ako je to uvedené v častiach I. až V. výroku tohto rozsudku a vo zvyšnom rozsahu žalobu žalobcov I. až VIII., aj s ohľadom na závery uvedené v odseku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku (o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie), zamietol, ako je to uvedené v časti VIII. výroku tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žalovaní I. a II. v konaní napokon uznali vlastnícke právo žalobkýň I. a II., ako aj právnych predchodcov žalobcov Q. X., V. X. a P. X., k spornému pozemku, a to v rozsahu, v ktorom bolo žalobnému návrhu týmto rozsudkom vyhovené, pričom v ostatnom rozsahu bola žaloba v časti o určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku zamietnutá, súd už pre nadbytočnosť (z dôvodu ich úspechu v spore o žalobe žalobcov nad rozsah nimi uznaného vlastníctva žalobkýň I. a II., resp právnych predchodcov žalobcov, súhrnne v podiele o veľkosti 15/360 k celku) s poukazom na dôvody tohto rozsudku nepovažoval za potrebné zaoberať sa v ďalšom argumentáciou obrany žalovaných I. a II. v spore. 61. V danom prípade sa tak žalobcovia I. až VIII. domáhali určenia vlastníckeho práva žalobkýň I. a II., ako aj Q. X., V. X. a P. X., ku dňu ich smrti, k spornému pozemku parcele K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, k. ú. M., ako je tento evidovaný na LV č. XXXX, a to v spoluvlastníckych podieloch tvoriacich celok a teda nemali dôvod pre účely zápisu vlastníckeho ich práva žalobou požadovať aj určenie vlastníckeho práva žalovaných I. a II. pre účely dosiahnutia zápisu ich vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (záznamom podľa ust. § 34 zákona č. 162/1995 Z. z.), aby tak nedošlo k duplicitným zápisom vlastníckeho práva žalobcov a žalovaných, keďže by príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, nevedel, podľa výroku rozsudku, ktorým by súd iba pozitívne deklaroval vlastníckeho právo žalobcov (resp. ich právnych predchodcov) k spornému pozemku, či sa toto pozitívne určenie týka konkrétne na LV č. XXXX zapísaného podielu žalovaného I., alebo žalovaného II. Vzhľadom k tomu,

že súd žalobe vyhovel, pokiaľ ide o určenie vlastníctva k spornému pozemku, v rozsahu určenia, že žalobkyne I. a II. sú podielovými spoluvlastníčkami sporného pozemku každá iba v podiele o veľkosti 3/360 a že do dedičstva po každom z poručiteľov Q. X., V. X. a P. X., patrí spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku iba o veľkosti 3/360, súd považoval za potrebné vyjadriť (deklarovať) vo výroku tohto rozsudku (a to majúc za to, že týmto neprekročí žalobný návrh podľa ust. § 216 ods. 1 , v akom rozsahu sa toto pozitívne určenie vlastníctva žalobkýň I. a II., resp. právnych predchodcov žalobcov, dotýka právneho postavenia každého zo žalobcov I. a II., resp. veľkosti spoluvlastníckeho podielu toho ktorého zo žalovaných I. a II. Súd uvedené deklaroval tak, ako je to uvedené v častiach VI. a VII. výroku tohto rozsudku, a to s poukazom na skutočnosť vyplývajúcu zo zapísaných nadobúdacích titulov žalovaných I. a II. k spornému pozemku v časti B LV č. XXXX pod B11 a B12 (ako ich nesporne tvrdili žalovaní I. a II. v ich vyjadrení k žalobe zo dňa 12.09.2014), z ktorých vyplýva, že obaja žalovaní nadobúdali postupne spoluvlastnícke podiely ich právnych predchodcov, evidovaných v katastri nehnuteľností ako vlastníkov sporného pozemku v podieloch dávajúcich celok, tými istými zmluvami, pričom tak každý zo žalovaných I. a II. nadobudli ten ktorý spoluvlastnícky podiel každého svojho právneho predchodcu (t. j. predchádzajúceho v katastri nehnuteľností evidovaného podielového spoluvlastníka sporného pozemku) v rozsahu 1/2-vice. Z uvedeného je teda zrejmé, že každý z určených spoluvlastníckych podielov k spornému pozemku v častiach I. až V. výroku tohto rozsudku, sa dotýka v rozsahu 1/2-vice (t. j. v rozsahu 3/720-in u každého z určených spoluvlastníckych podielov v častiach I. až V. výroku tohto rozsudku, teda spolu v rozsahu 15/720-in) zápisu spoluvlastníckeho podielu každého zo žalovaných I. a II. Inak povedané, žalovaní I. a II. nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku v tomto rozsahu. 62. Pokiaľ ide o druhú časť žaloby žalobcov I. až VIII., a to o určenie ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v ich práve ako vlastníkov sporného pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX (ako to uviedol ich právny zástupca na pojednávaní dňa 26.04.2017) prechodu peši i vozom a práve uloženia inžinierskych sietí cez zaťažený pozemok žalovaných nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2 na susediaci pozemok nachádzajúci sa v k. ú. M. evidovaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcela K.-E. Č.. XXXX - záhrady o výmere 165 m2, t. j. sporný pozemok, v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. 47/2014 vyhotoveným dňa 28.05.2014 Annou Panouškovou, autorizačne overeným dňa 29.05.2014 Ing. Jurajom Rosinčinom a úradne overeným dňa 05.06.2014 Okresným úradom Žilina pod č. 1007/2014, súd na úvod jej meritórneho právneho posúdenia považuje za potrebné pristaviť sa pri inštitúte vecných bremien vo všeobecnosti. Vecné bremená sú typickým právom k cudzej veci, a to iba nehnuteľnej. Ide o inštitút, ktorý jednak umožňuje upravovať vzťahy medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností a jednak zásahy tretích osôb do práv vlastníka nehnuteľností. Vecné bremená teda obmedzujú vlastnícke právo k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu (vlastníka susediacej nehnuteľnosti alebo inej osoby). Na základe inštitútu vecného bremena vzniká vzťah medzi oprávneným a povinným. Nevylučuje sa ani vytvorenie tzv. vzájomných vecných bremien, z ktorých by každá zo strán bola oprávneným, ale aj povinným. Na základe vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu: a) niečo strpieť (pati), b) niečoho sa zdržať (non facere), c) niečo konať (facere). Najčastejšie na základe vecného bremena vzniká povinnosť niečo strpieť (prechod cez pozemok, vedenie napr. vodovodného potrubia na pozemku, užívanie nehnuteľnosti, stavbu na nehnuteľnosti, branie úrody). Pokiaľ ide o zdržanie sa niečoho (čo je tiež nečinnosť), patrí sem napríklad záväzok vlastníka nehnuteľnosti nevykonať určité úpravy na nehnuteľnosti, alebo aj to, že k nehnuteľnosti nezriadi určité vecné bremeno. Vecné bremená založené na nečinnosti [písm. a) a b)] sa v minulosti nazývali „služobnosti“. Niekedy sa v rámci vecného bremena možno zaviazať na určité konanie, a to na opakujúce sa konanie (nie jednorazové). Môže ísť napríklad o záväzok poskytovať určité služby či odovzdávanie produktov zo zaťaženej nehnuteľnosti. Z vecného bremena vznikajú práva a povinnosti pre subjekty vzťahu založeného vecným bremenom. Podľa toho, aké účinky vyvoláva zriadenie vecného bremena, kto je oprávneným a koho zaťažuje, treba rozlišovať: a) vecné bremená in personam, b) vecné bremená in rem. V prvom prípade vecného bremena „in personam“ práva a povinnosti, ktoré sa dojednali, zaväzujú (platia) iba pre tie subjekty, tých vlastníkov nehnuteľností, ktoré vecné bremeno dojednali. V prípade, ak by došlo k zmene vlastníka z akéhokoľvek dôvodu, vecné bremeno (práva a povinnosti z neho vyplývajúce) by zaniklo. Toto právo neprechádza ani na právnych nástupcov vlastníkov. Na to, aby účinky vecného bremena (oprávnenia oprávneného a povinnosti povinného) zostali zachované aj po zmene vlastníkov nehnuteľnosti a zaväzovali aj budúcich vlastníkov, treba zriadiť vecné bremeno „in rem“. To znamená, že vecné bremeno bude zaťažovať vždy vlastníka určitej nehnuteľnosti a naopak, oprávneným bude vždy vlastník určitej susediacej nehnuteľnosti. Ide o vecné bremeno spojené s vlastníctvom k nehnuteľnosti.

63. V prejednávanom prípade súd musí konštatovať, že žalobu žalobcov III. až VIII. bolo potrebné bez ďalšieho zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobcovia III. až VIII. doposiaľ bez najmenších pochybností nie sú vlastníkmi sporného pozemku parcely K.-E. Č.. XXXX, t. j. panujúceho pozemku, s ktorého vlastníctvom (keďže podľa žaloby malo ísť v danom prípade o vecné bremeno „in rem“ podľa cit. ust. § 151n ods. 2 by malo byť spojené žalobcami tvrdené vecné bremeno. V kontexte záveru o tom, že žalobcovia III. až VIII. nie sú (ku dňu rozhodnutia súdu vo veci) vlastníkmi sporného pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX v žiadnom spoluvlastníckom podiele, súd poukazuje na to, že podľa ust. § 460 sa síce dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, avšak nemožno ale opomenúť skutočnosť, že právna úprava dedičského práva v SR (platná aj v čase smrti Q. X., V. X. a P. X.) sa riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonnom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri pôvodnom dedičskom konaní nebol známy (nebol zistený). Do tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa (nadobudnutiu dedičstvu dedičom poručiteľa nedochádza iba na základe smrti poručiteľa), ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté súdom v dedičskom konaní a dedičstvo bolo dedičovi týmto potvrdené (§ 481 a nasl. . Potom až na základe rozhodnutia o dedičstve, sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom na existujúci právny stav v dobe od smrti poručiteľa, až do rozhodnutia o dedičstve v dedičskom konaní, tu nie je istota, s akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, teda kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude dedičstvo vyporiadané medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. Stav, ktorý v takomto prípade vzniká v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, sa prejavuje vo vzájomných vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa dedičia považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach podieľajú. V sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú veci, alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov podľa ust. § 91, ods. 1 O.s.p., pretože ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie v spore sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Pri rozhodovaní o práve alebo povinnosti jedného z dedičov, sa účinnosť a dôsledky rozsudku vzťahujú aj na ostatných dedičov. S poukazom na uvedené možno potom vyvodiť záver, že ak poručiteľ zanechal viac dedičov a medzi dedičmi nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná vec, ktorá je predmetom občianskeho súdneho konania vedeného s inou osobu, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, majú až do prejednania dedičstva ohľadne tejto veci v dedičskom konaní, resp. v dodatočnom dedičskom konaní, všetci dedičia poručiteľa v tomto konaní postavenie nerozlučných spoločníkov podľa ust. § 77 ods. 1 (do 30.06.2016 podľa ust. § 91 ods. 2 O.s.p.; k tomu viď rozsudok Mestského súdu v Prahe spis. zn. 11Co 48/1972 zo dňa 04.04.1972 publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 42/1974) V zmysle uvedeného tak aj v prípade vlastníctva sporného pozemku ich právnych predchodcov (Q. X., V. X. a P. X.) sa vzhľadom k tomu, že akýkoľvek spoluvlastnícky podiel právnych predchodcov žalobcov III. až VIII. Q. X., V. X. a P. X. k spornému pozemku nebol prejednaný v dedičskom konaní po týchto poručiteľoch, žalobcovia III. až VIII. sa nemohli stať doposiaľ spoluvlastníkmi sporného pozemku v akomkoľvek spoluvlastníckom podiely, a preto ako nevlastníci sporného pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX doposiaľ nemohli nadobudnúť (akýmkoľvek spôsobom nadobúdania, teda ani vydržaním) právo vecného bremena zaťažujúce zaťažený pozemok parcelu K.-E. Č.. XXXX. 64. Odhliadnuc od uvedeného v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, súd poukazuje na to, že žalobcovia I. až VIII. v konaní netvrdili akýkoľvek titul, na základe ktorého by (oni, alebo ich právni predchodcovia, t. j. aj Š. X. W.) vstúpili do dobromyseľnej držby nimi tvrdeného práva vecného bremena. Žalobcovia I. až VIII. len v žalobe tvrdili, že od nadobudnutia pkn parcely č. XXX, t. j. od roku 1938 oni, resp. ich právni predchodcovia, užívali a aj doposiaľ užívajú nerušene pozemok parcelu K.- E. Č.. XXXX ako prechod peši i vozom, od roku 1963 majú v ňom uložené kanalizačné potrubie a od roku 1972 aj vodovodné potrubie. Možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že žalobcovia tak jednak netvrdili a jednak ani nepreukázali akýkoľvek zmluvný základ pre vznik nimi tvrdeného práva vecného bremena vlastníka sporného pozemku parcely K.-E. Č.. XXXX (teda ako pozemku panujúceho) zaťažujúceho zaťažený pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX a rovnako ani žiadny iný nadobúdací titul, s výnimkou tvrdení žalobcov o vydržaní takéhoto práva vecného bremena. 65. Cez cudzí pozemok možno prechádzať (resp. požadovať od vlastníka cudzieho vecným bremenom zaťaženého pozemku strpenie uloženia inžinierskych sietí) na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu (napr. vlastník pozemku prechádzanie

iných osôb cez pozemok trpí, alebo im to aj dovolí, avšak bez toho aby im k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo). Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená (dobromyseľná) držba tohto práva. Súd z hľadiska podmienok vydržania práva vecného bremena tak v plnom rozsahu odkazuje na výklad uvedený v odsekoch č. 53, 56 až 58 odôvodnenia tohto rozsudku, keďže nadobúdanie vlastníckeho práva a práva vecného bremena vydržaním sa zásadne riadi tými istými podmienkami ako nadobúdanie vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním. Bez pochybností možno konštatovať, že žalobcovia jednak netvrdili a ani nepreukázali, že by v období pred uzavretím kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.05.1938 dovtedajší vlastník pozemku zodpovedajúceho spornému pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX mal, resp. vykonával akékoľvek právo vecného bremena (teda aj právo prechodu) vzťahujúce sa k pozemku zodpovedajúcemu zaťaženému pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX. Je tak zrejmé, že žalobkyne I. a II., ako aj právni predchodcovia žalobcov I. až VIII. nemohli nadobudnúť tvrdené právo vecného bremena (služobnosť) vydržaním do 31.12.1950, a to z dôvodu, že od 20.05.1938 do 31.12.1950 zjavne neuplynula vydržacia doba (u pozemkových služobností 32 rokov). V ďalšom konkrétne s odkazom na intertemporalitu právnej úpravy podľa SOZ (ako ju súd rozobral v odseku č. 56 odôvodnenia tohto rozsudku) súd konštatuje, že žalobcovia I. až VIII. nepreukázali žiaden titul, na základe ktorého by boli vstúpili do oprávnenej držby tohto práva vecného bremena, a preto žalobkyne I. a II., resp. právni predchodcovia žalobcov I. až VIII., nesplnili podmienky pre nadobudnutie práva vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez zaťažený pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX vydržaním. Ak teda žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia prechádzali cez zaťažený pozemok parcelu K.-E. Č.. XXXX, možno s poukazom na preukázaný skutkový stav uzavrieť, že išlo o vyššie uvedený inštitút výprosy, kedy vlastník pozemku prechod cez svoj pozemok trpí bez toho, aby to zakladalo akékoľvek právo vlastníkovi susediaceho pozemku, ktorý po tomto pozemku na svoj pozemok prechádza. 66. Pokiaľ ide o vydržanie práva vecného bremena žalobcami spočívajúceho v práve uloženia kanalizačného potrubia na pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, súd konštatuje, že ani v tomto prípade nemohlo dôjsť k vydržaniu tohto práva, a to podľa cit. ust. § 135c ods. 1 v spojení s cit. ust. § 135a ods. 1 a cit. ust. § 507a ods. 3 v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, keďže do 31.03.1964 zjavne neuplynula 10-ročná vydržacia doba podľa cit. ust. § 116 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 168 ods. 1 a cit. ust. § 115 SOZ a v čase od 01.04.1964 do 31.03.1983 inštitút vecných bremien neupravoval a teda vecné bremená tak v tomto čase ani vzniknúť nemohli. K vydržaniu tohto práva žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami nemohlo dôjsť, keďže pre vydržanie chýbal žalobcom akýkoľvek právny titul, na základe ktorého mohli byť dobromyseľne v domnení, že im toto právo patrí (k tomu viď výklad uvedený v odseku č. 58 odôvodnenia tohto rozsudku) a teda v danom prípade žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nenaplnili podmienku oprávnenej držby podľa cit. ust. § 135a ods. 1 v spojení s cit. ust. § 132a ods. 2 v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991. K obdobným záverom, ako v predošlej vete, súd dospel aj ohľadom nenaplnenia podmienok pre vydržanie práva vecného bremena žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, spočívajúceho v práve uloženia vodovodného potrubia na pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX. Ani ohľadom vydržania tohto práva žalobcovia okrem toho, že toto potrubie majú uložené na pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, a to od roku 1972 (z dôkazov produkovaných žalobcami na pojednávaní dňa 26.04.2017 vyplýva, že k tomuto malo dôjsť až v roku 1973, čo je však vzhľadom na uvedené v tomto odseku odôvodnenia tohto rozsudku nepodstatné), neprodukovali žiadne skutkové tvrdenia nasvedčujúce tomu, že by disponovali titulom, od ktorého by mohli odvodzovať oprávnenú držbu tohto práva (a ani takýto titul z vykonaného dokazovania najavo nevyšiel). Navyše v tejto časti vzniku žalobcami tvrdeného práva vecného bremena vydržaním bránilo to, že žalobcovia ani takýto titul mať nemohli, keďže v roku 1972, kedy malo dôjsť podľa skutkových tvrdení žalobcov k uloženiu vodovodného potrubia, platný na území Slovenskej republiky, inštitút vecného bremena neupravoval. Je tak logické, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nemohli byť v roku 1972, kedy sa podľa tvrdení žalobcov mali ujať oprávnenej držby sporného práva vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia vodovodného potrubia na pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, v dobrej viere, že by im takéto právo mohlo patriť, a to vzhľadom k nepochybnej neexistencii akéhokoľvek titulu, na ktorom by mohli svoju dobromyseľnosť založiť (teda v tomto čase nebolo vôbec možné takéto právo nadobudnúť). Vzhľadom na uvedené v tomto odseku odôvodnenia tohto rozsudku samotná skutočnosť, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, mali/majú uložené na pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX už od roku 1963 kanalizačné potrubie a od roku 1972 vodovodné potrubie sama o sebe nie je postačujúca pre vznik nimi tvrdeného práva vecného bremena. 67. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcich dvoch odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku súd pre nadbytočnosť ani v tomto prípade nevykonal dokazovanie ohliadkou na mieste samom a ani

výsluchom žalobcami označených svedkov Q. Y. a V. M., ktoré dôkazy boli spôsobilé preukázať len tvrdenia žalobcov, že pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX slúžil žalobcom, resp. ich právnym predchodcom od mája roku 1938 na prechod na pozemok parcela K.-E. Č.. XXXX, od roku 1963 na uloženie kanalizačného potrubia a od roku 1972 na uloženie vodovodného potrubia, ktorá skutočnosť, ako už bolo vyššie uvedené, sama o sebe (bez titulu, na základe ktorého sa mohli žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia odôvodnene domnievať, že im sporné právo patrí) nebola spôsobilá viesť k vydržaniu. 68. Pokiaľ ide o nevykonanie odkazovania žalovanými označeným svedkom Q. W., nar. XX.XX.XXXX, súd vykonanie tohto dôkazu s poukazom na dôvody tohto rozhodnutia, ako aj s poukazom na čas jej narodenia (keď by svedkyňa ohľadom podstatných skutkových okolnostiach mohla vypovedať zásadne len podľa toho, čo počula), považoval za nadbytočné (k tomu obdobne dôvody, pre ktoré súd nevykonal výsluch žalobcami označených svedkov). 69. Na základe vyššie uvedených záverov a úvah tak súd žalobu žalobcov vo zvyšnej časti o určenie práva vecného bremena zamietol a z dôvodu plného úspechu žalovaných v spore o tejto časti žaloby považoval za už nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovaných vyslovených v rámci ich obrany v tejto časti sporu. 70. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 71. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 72. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 73. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 74. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 75. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov (čo bol aj prípad prejednávanej veci), postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Nemôže teda úspech žalobcu v spore týkajúcom sa iba niektorého nároku založiť právo na náhradu trov konania vo všetkých nárokoch. Trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov (t. j. podľa toho, ako sa tá-ktorá vec zo spoločne prejednávaných vecí podieľala na vzniku týchto trov). Súd teda aj o nároku na náhradu trov konania rozhodne dvoma samostatnými výrokmi. (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s, str. 927) S poukazom na uvedený výklad tak súd rozhodoval o náhrade trov konania zvlášť u každého žalobcami I. až III. uplatneného nároku (spolu 6 nárokov, u každého žalobcu nárok na náhradu majetkovej škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy) zvlášť. 76. Žalovaní I. a II. boli v časti konania o žalobe žalobcov I. až VIII. o určenie vlastníckeho práva k spornému pozemku parcela K.-E. Č.. XXXX, k. ú. M. úspešní v rozsahu 345/360, t. j. v rozsahu určenia vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, v ktorom žalobcovia úspešní neboli (keďže súd určil vlastnícke právo žalobkýň I. a II., resp. právnych predchodcov žalobcov Q. X., V. X. a P. X., celkom v rozsahu 15/360-tín), t. j. v rozsahu 96 % (345/360 = 0,96 = 96 %. Neúspech žalovaných I. a II. v tejto časti konania tak bol v rozsahu 4 % (100 % - úspech žalovaných 96 % = 4 %), a preto čistý úspech žalobcov v tejto časti konania bol v rozsahu 92 % (96 % úspech žalovaných - 4 % neúspech žalovaných = 92 %). Súd tak v zmysle cit. ust. § 255 ods. 2 priznal žalovaným I. a II. proti žalobcom I. až VIII. nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán sporu v tejto časti konania, a to v rozsahu 92 % tak, ako je to uvedené v časti IX. výroku tohto rozsudku. 77. Žalovaní I. a II. boli v časti konania o žalobe žalobcov I. až VIII. o určenie práva vecného bremena úspešní v celom rozsahu, a preto súd v zmysle cit. ust. § 255 ods. 1 priznal žalovaným I. a II. proti žalobcom I. až VIII. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 % tak, ako je to uvedené v časti X. výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).