Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/121/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. I., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: matky, D. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Q. Q. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otca, I. I., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Q., W. XXXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Žedényiovou, so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, o návrhu matky na zmenu úpravy styku a o návrhu otca na zmenu zverenia maloletej takto

rozhodol:

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. J. počas bežnej úpravy styku, a to každý nepárny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod. a každú stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod..

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. J. počas osobitnej úpravy styku, ktorá má prednosť pred bežnou úpravou styku.

Počas osobitnej úpravy styku sa bežný styk otca s maloletou nerealizuje.

Osobitná úprava styku platí počas jarných prázdnin, počas ktorých je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. J. počas osobitnej úpravy styku v každom párnom roku počas jarných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16:00 hod., v každom nepárnom roku počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16:00 hod.. Osobitná úprava styku platí aj počas vianočných prázdnin, pričom obdobím vianočných prázdnin sa rozumie čas od 23.12. do 07.01. nasledujúceho roka. V tomto období sa styk otca s maloletou realizuje podľa osobitnej úpravy styku, a to v každom párnom roku od 23.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 9:00 hod., každý nepárny rok od 25.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 9:00 hod., každý nepárny rok od 30.12. od 18:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod. nasledujúceho roka.

Osobitná úprava styku platí aj počas veľkonočných prázdnin, pričom obdobím veľkonočných prázdnin sa rozumie obdobie od Zeleného štvrtka do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku. V tomto období sa styk otca s maloletou realizuje podľa osobitnej úpravy styku, a to každý Veľkonočný pondelok od 11:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod..

Osobitná úprava styku platí aj počas letných prázdnin, pričom obdobím letných prázdnin sa rozumie obdobie od 01.07. do 31.08. V tomto období sa styk otca s maloletou realizuje podľa osobitnej úpravy styku, a to v čase od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 16:00 hod. a od 01.08. od 9:00 hod. do 15.08. do 16:00 hod..

Otec si mal. J. prevezme v mieste bydliska matky, kde maloletú po ukončení styku matke riadne vráti.

Matka j e p o v i n n á maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a túto mu v stanovenom mieste a čase odovzdať.

Návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s a z a m i e t a.

Týmto sa v časti úpravy styku m e n í rozsudok tunajšieho súdu č.k. 12C/126/2010-143 zo dňa 09.02.2011.

Otec j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 700,44 eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, na účet tunajšieho súdu.

Otec j e p o v i n n ý nahradiť matke náhradu trov konania 1.078,98 eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková.

odôvodnenie:

1. Matka maloletej sa podaným návrhom domáhala zmeny úpravy styku otca s maloletou určeného rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/126/2010-143 zo dňa 09.02.2011 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. J. každý párny víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Uviedla, že maloletá J. je dcérou jej bývalého manžela. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/126/2010-113 zo dňa 29.09.2010. Zároveň bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti. Styk otca s maloletou bol upravený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/126/2010-143 zo dňa 09.02.2011, právoplatným dňa 31.03.2011 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň počínajúc nedeľou od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod.. Okrem nasledujúcich dní, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletou v každom nepárnom roku od 23.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 09:00 hod., každý párny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 09:00 hod., každý párny rok od 30.12. od 18:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod. nasledujúceho roka, každý Veľkonočný pondelok od 11:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod., každý párny rok cez jarné prázdniny od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00., v každom nepárnom roku od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a v každom nepárnom roku každý nepárny augustový týždeň od prvého dňa týždňa od 09:00 hod. do posledného dňa týždňa do 18:00 hod., v každom párnom roku každý nepárny júlový týždeň od prvého dňa týždňa od 09:00 hod. do posledného dňa týždňa do 18:00 hod., v každom párnom roku od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.. Síce nesúhlasila s uvedenou úpravou styku otca s maloletou, avšak keďže sa otec domáhal čo najširšej možnej úpravy styku s maloletou, chcela mu poskytnúť šancu, dokázať, že je schopný sa o maloleté dieťa po všetkých stránkach plnohodnotne postarať, a preto voči uvedenému rozhodnutiu súdu o úprave styku otca s maloletou nepodala odvolanie. Úprava styku otca s maloletou, tak ako ju autoritatívne určil súd, sa realizuje viac ako jeden kalendárny rok. Počas celej tejto doby dochádza k problémom vo výchove otca, ktoré veľmi negatívne vplývajú na maloletú. Od 01.02.2012 s maloletou navštevuje psychologickú ambulanciu pre deti a mládež E.. E. W.. Maloletá má v súčasnej dobe 5 a pol roka a navštevuje MŠ v Q.. Od 01.09.2012 maloletá nastúpi do predškolského ročníka uvedeného zariadenia a je preto nevyhnutné, aby maloletá MŠ riadne navštevovala a bola zvyknutá na jednotný režim, ktorý jej pomôže aj pri jej následnom nástupe do školy. Výchova maloletej zo strany otca je značne benevolentná, a to do tej miery, že otec ponecháva na rozhodnutí maloletého dieťaťa, či pôjde v konkrétny deň do MŠ alebo nie, čo si oblečie, čo bude jesť, kedy pôjde spať, aký televízny program bude sledovať a pod.. Je bežnou praxou, pokiaľ je maloletá u otca, v prípade jej nechuti, túto otec neodvedie do MŠ a ani túto skutočnosť neoznámi učiteľke v MŠ. Počas pobytu u otca maloletá bežne sleduje televízne programy v neskorých večerných hodinách, ktoré sú nevhodné pre detského diváka. Ona sa snaží dcéru zodpovedne vychovávať a taktiež sa snaží, aby mala maloletá vytvorený denný režim, ktorý je vhodný pre dieťa jej veku. Maloletá v dôsledku absencie akýchkoľvek výchovných pravidiel u otca, je nedisciplinovaná a odmieta akceptovať akékoľvek jej príkazy. Maloletá je pohybovo nadaným dieťaťom, a preto vo voľnom čase tancuje v tanečnej skupine G., ktorej tréningy absolvuje dvakrát do týždňa a tiež tancuje vo folklórnom súbore P., ktoré tréningy navštevuje jedenkrát do týždňa. Tanec maloletú veľmi baví, venuje sa mu už druhý rok a často absolvuje rôzne vystúpenia. Počas pobytu u otca otec často bezdôvodne maloletú neodviezol na tréning. Na základe tejto skutočnosti vodí maloletú na tréningy aj v čase, kedy má byť maloletá u otca, ktorý je povinný si tieto povinnosti sám plniť. Otec napriek tomu, že tvrdo presadzoval súdom upravenú

širokú úpravu styku s maloletou, tento rozsah styku reálne nevyužíva. Napr. v piatok otec chodí hrávať so svojimi kamarátmi šípky, a preto každý piatok zabezpečuje starostlivosť o maloletú ona, pričom otec si ju prevezme až v sobotu, keď sa dostatočne vyspí. Otec maloletej nadviazal známosť s výrazne mladšou ženou a na stretnutia s touto ženou v rôznych baroch a reštauráciách vodí aj maloletú. Všetky uvedené skutočnosti, predovšetkým absencia akýchkoľvek výchovných pravidiel u otca a nejednotnosť denného režimu maloletej, veľmi negatívne vplývajú na maloletú. Bola nútená vyhľadať pomoc psychológa, E.. W., u ktorého absolvovala viacero sedení s maloletou, s cieľom riešiť problémy. Mala záujem riešiť tieto problémy aj s otcom maloletej, ktorý sa na jej žiadosť jedného sedenia u E.. W. zúčastnil. Vzhľadom na otcovu neochotu riešiť problémy maloletej, nebolo možné dospieť k akejkoľvek dohode. Na základe skúseností z ročného realizovania styku otca s maloletou podľa súdneho rozhodnutia, je presvedčená o tom, že súčasná úprava styku otca s maloletým dieťaťom nie je v záujme maloletého dieťaťa. Ďalej uviedla, že otec v minulosti trpel panickou poruchou a bol dlhoročným psychiatrickým pacientom. Aj keď v rozvodovom konaní otec predložil potvrdenie Dr. U. zo dňa 18.08.2010 o tom, že jeho panická porucha je v remisii a jeho stav je kompenzovaný, má podozrenie, že tieto komplikácie u otca v súčasnej dobe opäť pretrvávajú, a preto má dôvodné pochybnosti o tom, že otec sa dokáže zodpovedne postarať o maloletú v tak široko upravenom období styku.

2. Matka maloletej na pojednávaniach uviedla, že podľa nej stretávanie, tak ako bolo určené rozhodnutím súdu, nie je v záujme maloletej, a to z dôvodov na strane otca. Otec na maloletú vôbec nie je prísny. Riadi sa predovšetkým jej želaniami. Naopak, ona sa pri jej výchove pridržiava pevne stanovených pravidiel. Pre maloletú má vytvorený režim, ktorý obidve dodržiavajú. Otec, keď sa maloletej nechce, nezavedie do MŠ, príp. ju z MŠ zoberie už na obed. Maloletá, keď je u otca, chodí spávať v neskorých večerných hodinách, čo zistila z toho, že u nej nemôže zaspať, zaspáva až okolo 21:30 hod., ona ju uspáva o 20:00 hod. - 20.30 hod.. Od maloletej vedela, že veľa času trávi za PC na FB. To vedela aj z dôvodu, že keď sa maloletá vráti zo stretnutia s otcom, domáha sa toho, aby mohla ísť na PC na FB. Taktiež od nej vedela, že otec ju necháva sledovať seriály v TV vo večerných hodinách, napr. H., U., čo jej ona nedovolí. Otec maloletú nemáva ani celý týždeň v kuse, ona si chodí pre maloletú cez týždeň už v piatok po tanečnom krúžku, pretože ju o to požiadal otec, keďže sa v piatok stretáva s kamarátmi a hráva šípky. Potom si pre maloletú chodí v sobotu okolo obeda. Z takýchto dôvodov maloletá začína byť vzdorovitá, nerešpektuje ju, dochádza z jej strany ku konfliktom v MŠ. Od učiteľky MŠ vedela, že maloletá napr. sotí deti, ani sa neospravedlní. Učiteľka konštatovala, že vidí, že majú problémy doma. Maloletá sa často potrebuje v MŠ vyrozprávať. Keby sa jej by vyrozprávala, bála by sa, že by sa tatino nahneval. Aj učiteľke v MŠ rozpráva o seriáloch, ktoré sleduje. Učiteľka jej povedala, že jej maloletá povedala, že má otec viac partneriek, a potom sa nevie zaradiť a nevie ako si to má vysvetliť. Raz sa jej stalo, že keď sa chcela s maloletou rozprávať, otec jej povedal, že maloletá je u jeho rodičov. Toto si následne u nich preverila a zistila, že to nie je pravda. Maloletá bola u bývalej manželky otca maloletej, pretože otec bol hrať šípky. K exmanželke otca si išla vyzdvihnúť maloletú. Toto sa zrejme otec od nej dozvedel a v noci jej vyvolával s tým, že sa vulgárne vyjadroval na jej adresu. Určené stretávanie sa otca s maloletou nie je v jej záujme aj z dôvodu, že otec sám vyhlásil, že počas týždňa, keď v zmysle tohto rozhodnutia má byť s maloletou, si bude robiť, čo uzná za vhodné, pretože je to jeho týždeň. Maloletú prihlásil na rôzne krúžky, s ktorými ona nesúhlasila, pretože maloletá navštevuje tanečný krúžok, ktorý je v pondelok a vo štvrtok, pričom učiteľka tohto krúžku jej uviedla, že maloleté dieťa by v takom útlom veku nemali preťažovať inými krúžkami. Prihlásil ju ešte do tanečného krúžku G., pričom tréning mali dvakrát do týždňa. Okrem toho maloletá chodila do tanečného krúžku P., čo bolo pre maloletú neúnosné. Napriek tomu ju otec prihlásil na plávanie. Nevedela ani, koľko tam chodili, dlho to nevydržalo. Od maloletej vedela, že otec pred ňou preberá rôzne nevhodné témy. Maloletá dokonca vedela o pojednávaní na súde, pýtala sa jej, čo si oblečie a z rozprávania otca vedela, že sa o ňu budú hádať, že pôjde na sociálku a bude vypočúvaná a oni budú za dverami. Na to jej maloletá povedala, že vlastne ani nevie, čo vlastne súd je. Maloletá podotkla, aby to otcovi nepovedala. Maloletá sa bojí, že ju otec pokarhá. Od 01.02.2012 maloletá navštevuje psychologickú ambulanciu E.. E. W., a to z dôvodu, že si u maloletej všimla, že má rozdielnu výchovu, čo ťažko znáša, nevie sa zaradiť, preto vyhľadala pomoc odborníka. Uviedla, že otec mal v minulosti problémy, hrával na automatoch. Takýmto spôsobom dokázal prehrať veľké množstvo peňazí, tomuto problému opäť podľahol, čo vedela od rôznych známych, ktorí ho videli v poslednom čase hrávať na automatoch. Podľa nej, otec nie je vyliečený a naďalej trpí panickou poruchou, a to záchvatovou úzkosťou. Kvôli tomuto závažnému ochoreniu sa otec nedokáže o maloletú náležite postarať. Viackrát jej otec telefonoval, aby si prišla pre maloletú, pretože má existenčné problémy, vedela, že trpí úzkosťou. V 09/2012 mu v aute našla antidepresíva G.. Od otca maloletej vedela, že sa aj t. č. lieči v psychiatrickej klinike U., z tohto dôvodu chodili jeho rodičia maloletú brávať z MŠ v čase od 24.-28.09. Zdôraznila, že

komunikácia medzi ňou a otcom maloletej bola na horšej úrovni. Otec ju až v poslednom čase začal informovať, asi od 10/2012 sa informovanosť zo strany otca zlepšila. Zrejme je to dôsledok toho, že otcovi boli doručené papiere zo súdu. S otcom maloletej sa nedokážu zhodnúť takmer na ničom. Otcovým prianím bolo to, aby maloletá od 09/2012 začala navštevovať ZŠ aj napriek tomu, že je narodená v septembri. Ona s tým nesúhlasila, maloletá je síce veľmi šikovná, vie čítať, písať, ale nevedela, či by zvládla aj ďalšiu záťaž, ktorá je spojená s návštevou školy, pretože sa musí vyrovnávať s problémami, na ktoré poukázala. Taktiež sa raz stalo, že otec jej najskôr oznámil, že maloletá je chorá, asi za 2 hod. však od nej pýtal pas. Spýtala sa ho, na čo mu je, keďže maloletá je chorá, čo jej otec nezdôvodnil. Následne sa od maloletej dozvedela, že boli s otcom v S. aj bez cestovného dokladu. Keď sa vrátili, bolo na maloletej vidieť, že je stále chorá, preto jej nasadila aspoň homeopatický sirup. Z tohto je zrejmé, že otec nerešpektuje záujem maloletej. Pripustila, že v minulosti sa otec v kuse staral o maloletú počas 17 dní, a to z dôvodu, že bola náhle hospitalizovaná a nemala ako zabezpečiť starostlivosť o maloletú. Podľa nej, otec nie je vylúčený z panickej poruchy. Za podivné považovala, že by len tak navštevoval zariadenie v U.. S otcom žila 4-5 rokov v spoločnej domácnosti. Vedela, ako sa jeho choroba prejavuje. Keď má otec stav úzkosti, chytí paniku, strach, nedokáže sa o nič postarať. Kým tento stav pominie, môže prejsť aj niekoľko hodín. V tomto čase nie je schopný postarať sa o maloletú. Mala strach, keby počas šoférovania dostal takýto záchvat. Z jeho telefonátu vedela o tom, že ma existenčné problémy, že má stavy úzkosti, počuje to z jeho hlasu, natoľko ho už pozná. V takomto stave bol, čo si takto pamätala, dňa 01.05.2012. Maloletá bola z toho vyplašená, otca v takomto stave videl aj jej priateľ, ktorý bol pri preberaní maloletej. Maloletá má s otcom dobrý vzťah, nechce jej brániť v stretávaní s otcom. Myslela si, že styk ako bol doposiaľ upravený nie je v jej záujme, pretože maloletú s otcom vychovávajú rozdielnym spôsobom, otec jej všetko dovolí, ona to nemieni rešpektovať. Proti rozhodnutiu súdu o úprave styku sa neodvolala, pretože chcela dať otcovi šancu. Chcela vidieť, či to bude fungovať. Podľa nej to nefunguje a nie je to v záujme maloletej. Uviedla, že komunikácia medzi ňou a otcom maloletej sa zhoršuje, otec vo vzťahu ku nej používa vulgarizmy, často aj pred maloletou, z čoho je maloletá veľmi pohoršená. Viackrát sa jej pýtala "mami, kedy Ti ocko prestane nadávať". Je z toho veľmi smutná. Kvôli vzťahom, ktoré sú medzi nimi, sa zhoršil prospech maloletej, táto je v škole nesústredená. Kvôli nepozornosti dostala v škole 3, pričom maloletá je vynikajúca žiačka s výborným prospechom. Maloletá mala v škole problém, pretože viackrát nebola nachystaná, nakoľko jej otec odmietol poskytnúť informácie o tom, čo maloletá potrebuje do školy, odmietol jej dať pre maloletú rozvrh. Povedal jej, že sa má postarať. Taktiež sa stalo, že maloletá bola chorá, otec ju prevlákal, v dôsledku čoho došlo u maloletej k zhoršeniu zdravotného stavu. Následne mala ísť s maloletou na kontrolu, otec jej odmietol predložiť doklady od lekára. Spýtal sa jej, že na čo sú jej. Povedala mu, že je dôležité, aby vedel lekár posúdiť zdravotný stav maloletej. Poukázala na to, že otec nezabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletú. Väčšinou piatky sa chodí zabávať. Maloletú necháva v starostlivosti rodičov, z čoho je maloletá smutná. Otcovi v neskorých hodinách vypisuje sms správy, nechce byť u starých rodičov vo firme. Viackrát jej povedala, že nechce byť s dedkom, pretože tento sa do všetkého stará. Keď sa otec išiel zabávať, nechal mal. J. s mal. J., ktorý má 14 rokov. Namiesto toho, aby starý otec zo strany otca maloletú ukľudnil, povedal jej, že má nechať otca zabaviť sa. Počas styku otca s maloletou otec blokuje telefóny, nemá teda možnosť s maloletou sa skontaktovať, nemá vedomosť o tom, čo je s maloletou. Musí sa informovať u cudzích ľudí. Ani ohľadne krúžkov sa s otcom maloletej nevedia dohodnúť. Maloletú prihlásila na husle do Q. Q. na základe jej želania. Otec ju bez jej vedomia prihlásil na tanečný krúžok G. a aj na husle do Q., na čom sa nedohodli. Maloletá t. č. chodí v týždni, keď ju má ona, na husle a do folklórneho súboru R. a na keramický krúžok. V čase, keď má otec maloletú, chodí na tanečný krúžok G., na keramický krúžok a do R.. Maloletej zrušila husle, pretože to nemalo význam, keďže tam nechodila pravidelne. Poukázala na to, že maloletá dňa 02.11.2014 bola veľmi rozrušená, pretože ju veľmi trápi, že otec od nej odchádza každý piatok zabávať sa. Maloletej navrhla, aby ju v piatok dávali ku nej, na čo jej maloletá povedala, že to nemá zmysel, keďže v sobotu zase pôjde k otcovi. Trestné oznámenie podala z dôvodu, že vulgarizmy zo strany otca voči nej sa neustále stupňujú. Otec jej zasahuje aj do jej súkromného života, nadáva jej priateľovi. Má strach mu aj volať z dôvodu, že opäť bude vulgárny. Preto to riešila cestou polície. Poukázala na to, že maloletá mala mať vystúpenie na konci školského roka, na ktoré sa veľmi tešila, na toto sa však nedostavila, pretože išli s dedkom, s otcom, starou matkou zo strany otca na nákup do S., pričom nedali vedieť ani učiteľke a ani jej. V decembri 2013, keď išla s maloletou k lekárovi k MUDr. B., zastavil pri nich otec maloletej aj so svojím otcom, otec maloletej vyšiel z auta a začal jej vulgárne nadávať "ty štetka, kurva zajebaná", čo počula aj maloletá a povedala to PhDr. H.. Svedkom tohto incidentu bol aj jej priateľ. Čo sa týka ochorenia otca, k tomu uviedla, že otec nie je doposiaľ vyliečený, čo usudzuje z jeho správania. Uviedla, že otec núti mal. J., aby jej nehovorila pravdu, príp., aby zatajovala určité veci. Napríklad, tento rok na Veľkú noc 2014 jej otec zavolal, že chce

ísť s mal. J. do Q.. Neskôr jej volal, že do Q. išla len maloletá so starými rodičmi, že on nešiel. Mal. J. ju o tomto nemohla vôbec informovať. Od mal. J. vedela, že znova by mala ísť s dedkom, s otcom, zrejme tento víkend, do Q., do rovnakého hotela ako boli minule. Otec ju doposiaľ o tomto neinformoval. S otcom už boli všade, nič im nepomohlo. Zatiaľ mediátora neoslovila. Poukázala na to, že maloletá je z kvázi striedavej osobnej starostlivosti unavená, nevyhovuje jej neustále sťahovanie, teda nie je pravdivé tvrdenie o tom, že maloletá je spokojná s takouto formou styku. Maloletá býva často vo firme starých rodičov otca maloletej, často sa z tohto dôvodu zdržuje v kolektíve dospelých ľudí, je často svedkom konfliktov a nedorozumení, ku ktorým dochádza medzi starým otcom a otcom maloletej. Títo sa hádajú, pretože starý otec vytýka otcovi maloletej, že je príživník, že dokedy ho bude živiť a platiť mu právnikov. Tieto informácie má priamo od maloletej. Poukázala na to, že s otcom maloletej nedokáže absolútne komunikovať, otec si zablokoval telefónne čísla, nevie sa mu vôbec dovolať, počas toho, keď má maloletú vo svojej starostlivosti, vôbec nevie, čo s maloletou je. Keď jej otec maloletú odovzdáva, vôbec ju neinformuje o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletej, sedí v aute, ani ju nepozdraví a ide preč. Maloletá bola chorá, otec ju neinformoval o spôsobe liečby, toto jej uviedla len maloletá. Maloletá mala v minulosti bolesti brucha a hlavy, pretože musela veľa vecí na základe príkazu otca tajiť, musela ich v sebe držať. Povedala jej, že sa musí s ňou rozprávať, nesmie klamať, v tomto smere sa už psychosomatické problémy maloletej vyskytujú pomenej, nie je to tak často, ako bývalo. Uviedla, že otec nezabezpečuje riadnu prípravu maloletej do školy, maloletá príde často v nedeľu bez toho, aby bola pripravená na svoje školské povinnosti, stalo sa dokonca, že aj školskú tašku otec zabudol, museli sa pre ňu do firmy vrátiť. Maloletá je veľmi zodpovedná, keď nie je pripravená do školy, je z toho vystresovaná, ona potom musí s maloletou všetko dobiehať, a preto má výborné vyučovacie výsledky. Patrí medzi najlepšie žiačky triedy. Podľa nej má maloletá u nej vytvorené vhodnejšie podmienky, pretože môže byť so svojim bratom, na ktorého je citovo naviazaná, majú tam rodinné zázemie, maloletá má výborný vzťah s jej manželom. Naopak, u otca nemá takéto zázemie, pretože otec často mení frajerky, necháva maloletú vo firme svojich rodičov, kde sú dospelí ľudia, nechá ju u cudzích ľudí, napr. u upratovačky z firmy starého otca maloletej, jedná sa o rozvedenú ženu, ktorá má dospelé deti. Maloletá u nej spala. Otec sa snaží nahradiť nedostatočnú starostlivosť o maloletú materiálnym spôsobom, maloletej kupuje rôzne drahé veci, takto sa ju snaží získať, chodí za maloletou do školy v čase, keď nie je oprávnený sa s ňou stretávať, nosí jej do školy rôzne sladkosti.

3. Otec maloletej na pojednávaniach s návrhom matky nesúhlasil. Podľa neho sa matka snaží rozbiť ich úžasný vzťah, ktorý majú s maloletou vybudovaný. O maloletú sa vie riadne postarať, rovnako ako jej matka. Maloletá je veľmi šikovná a z tohto dôvodu zastával názor, že mala chodiť od 09/2012 do školy. Kvôli tomuto s maloletou navštívili Centrum pedagogicko-psychologických služieb, kde im pracovníčka odporučila, že maloletá je veľmi šikovná a mala by chodiť do školy. Skutočnosť, že zostane v škôlke, je pre ňu len strata času. Matka maloletej v tomto smere nerešpektovala jeho názor a ani záujem maloletej. Sama rozhodla, že maloletá do školy nepôjde, a tak sa aj stalo. Matka s ním odmieta komunikovať o zásadných otázkach, ktoré sa týkajú maloletej. Návšteva školy podľa neho bola jednou z nich. Maloletú skutočne prihlásil do krúžku G., pretože maloletá je veľmi športovo nadaná. Veľmi rada tancuje. Tento krúžok navštevuje už 3 rok. Na hodinu krúžku sa veľmi teší. Chodia na rôzne vystúpenia. Matka ju na tento krúžok nevodí, pretože na to nemá čas. Ponúkol jej, že maloletú bude na krúžok vodiť, čo matka odmietla. Poukázal na to, že to bol on, čo maloletú prihlásil do tanečného krúžku P.. Maloletá tam najskôr odmietala chodiť, 3 mesiace dokonca plakávala, keď tam mala ísť, teraz tento krúžok patrí medzi jej najobľúbenejšie. Keď má maloletú, vodí ju aj do P., aj na krúžok G.. Od žiadnej z učiteliek nemá informácie o tom, že by maloletá bola návštevou krúžkov preťažená. Maloletej sa venuje po všetkých stránkach, naučil ju plávať, a preto ju prihlásil na plavecký krúžok. Maloletá na plavecký začala chodiť, bola jej tam však zima, preto tam prestala chodiť. Nie sú pravdivé tvrdenia matky o tom, že maloletá nemá u neho vytvorený pravidelný režim. Maloletá chodí u neho spávať pravidelne okolo 20:00 hod.. Zaspáva sama, potom, čo jej niečo prečíta. U matky zaspáva s matkou. Pripustil, že v minulosti jej párkrát dovolil pozrieť niektorý z večerných seriálov, ale toto už skončilo. Maloletá chodí riadne spávať tak, ako uviedol. Naučil sa variť, maloletej riadne zabezpečuje takýmto spôsobom stravovanie. Do MŠ ju vodí pravidelne. Len keď maloletá trpí nejakým ochorením, ju z MŠ odhlási. Pri návšteve lekára mal veľký problém, pretože sa nevedel dostať ku kartičke poistenca maloletej, matka mu ju dá len s problémami. Nie je pravdivé tvrdenie matky o tom, že mení partnerky. Mal priateľku, chodili spolu asi 16 mesiacov. Tento vzťah ukončili. T. č. je sám. Okrem tejto ženy sa maloletá s inou ženou nemohla stretnúť, pretože inú nemal. Niekedy, keď je na FB, sa ho maloletá opýta, kto to je. Povie jej, že žena, s ktorou si dopisuje. Je prirodzené, že na FB mávajú ľudia viac priateľov, a to aj spolužiakov, známych. Čo sa týka výletu do S., k tomu uviedol, že maloletú bolelo hrdlo, dal jej pastilky, v dôsledku čoho tento problém ustúpil, preto

maloletú zobral do S., kde pre ňu nakupovali rôzne darčeky, predovšetkým oblečenie. Tohto výletu sa zúčastnili aj jeho rodičia, aj jeho syn z prvého manželstva J.. Maloletá sa veľmi tešila na tento výlet. Keďže matka mu nechcela požičať pas, cestovali bez neho, priznal, že riskovali, ale bolo to predovšetkým v záujme maloletej. Matka maloletej, podľa jeho názoru, zneužíva jeho ochorenie. O tomto vedela v čase, keď uzatvárali manželstvo, vtedy jej to nevadilo. Teraz to zneužila proti nemu, aj keď žiadnym závažným ochorením t. č. netrpí. Chodieva skutočne do U., ale to len z dôvodu kontroly, ako kedy, ako sa cíti. Z tejto choroby je vyliečený. 6 rokov je absolútne bez liekov. Berie liek G., tento je založený na prírodnej báze a je proti stresu. Nesúhlasil s tvrdením matky o tom, že by mal problémy s automatmi. Hral automaty niekedy v minulosti, nebolo to však pravidelné. 4 roky automaty vôbec nehráva. Chcel to len vyskúšať, na chuť tomu neprišiel, nemá s tým žiadny problém. Čo sa týka hrania šípok, k tomu uviedol, že šípky hrá asi 2 roky. Matka v tom nevidela problém, keď ju poprosil, aby si pre maloletú prišla, teraz to zneužíva. V minulosti to bolo každý piatok, teraz to obmedzuje, keď má maloletú. Tento problém sa riešil u E.. W., on sám na to povedal, že nevidí problém v tom, že si chlap vybehne raz - dvakrát na pivo vyvetrať hlavu. U Mgr. W. sa neriešili problémy maloletej, ale jeho šípky. Taktiež sa u neho riešil ďalší problém, prečo maloletú nemôže vodiť do MŠ na 6:30 tak, ako to robí matka. Na to povedal, že mu pracovná doba umožňuje vodiť neskôr, preto ju nebude stresovať skorým vstávaním a vodí ju do škôlky na 08:00 hod.. Potvrdil, že raz bola maloletá u jeho bývalej manželky, ale nie z dôvodu, že by sa nevedel o maloletú postarať alebo že by hral šípky, ale preto, že chcel, aby navštívila brata J., ale hlavne, bolo to želanie maloletej. Nesúhlasil s tým, že sa vyjadruje negatívne na adresu matky maloletej. Naopak, o matke sa vyjadruje pozitívne a motivuje maloletú, aby matku informovala o tom, čo sa za deň udialo. Naopak, matka takýmto spôsobom maloletú nevedie. Snaží sa v čase, keď maloletú nemá, s touto aspoň udržiavať telefonický kontakt. Celé toto konanie mu pripadá, že matke maloletej vadí, že miluje svoju dcéru a dcéra miluje jeho. Podľa neho je komunikácia s matkou dobrá, táto sa určite zlepšila. Informuje ju napr., že maloletú nedá do škôlky, s čím ona súhlasí. Myslel si, že výchovný režim u neho a matky maloletej je takmer zhodný. Maloletá navštevuje predškolské zariadenie, potom krúžky, cez víkendy majú obaja bohatý program, napr. výlety, naposledy s ňou bol v kine. Aj spávať chodí u neho pravidelne okolo 20.00 hod.. Má veľmi dobrý vzťah aj so synom J., s týmto sa stretáva, keď sa dohodnú, pretože syn bude mať 13 rokov a s jeho matkou má veľmi dobrý vzťah. Hoci majú stretávanie so synom upravené rozhodnutím súdu, toto realizujú na základe vzájomnej dohody. Trval na tom, že pred dcérou sa vulgárne na adresu matky nevyjadruje. Pripustil, že v sms-kách na adresu matky použil vulgarizmus, ale sms-ky sú adresované len matke. Dovolí maloletej len pod jeho dozorom komunikovať na Facebooku len s príbuznými alebo s pani, ktorej predali psa. Inak maloletá na FB nemôže komunikovať. Uviedol, že nenavštevuje ani žiadnu ambulanciu psychoterapeuta, psychológa. Po zdravotnej stránke sa cíti veľmi dobre. Ohľadom vozenia maloletej do školy uviedol, že s maloletou chodí do školy on, vozí ich jeho otec. Zo školy chodí po ňu taktiež on, pokiaľ mu to dovoľujú jeho pracovné povinnosti. Pokiaľ mu pracovné povinnosti v tom bránia, brávajú maloletú jeho rodičia. Maloletá má s jeho rodičmi veľmi silný citový vzťah, veľmi sa na nich vždy teší. Čo sa týka tvrdenia matky o tom, že maloletá chodí nepripravená do školy, toto nie je pravda. Pýtal sa triednej učiteľky, či mala maloletá nejaké problémy v škole, pričom učiteľka mu povedala, že maloletá sa ustálila, žiadne problémy nemá. Ak maloletá mala zhoršené známky, tieto dostala v čase, keď jej starostlivosť zabezpečovala jej matka. S maloletou sa riadne učia, pripravujú sa na vyučovanie, zabezpečujú všetky pomôcky, ktoré maloletá potrebuje. Len jedenkrát sa stalo, že pre maloletú nevedel zohnať tekvicu. Matka vtedy maloletú deptala, že dostane 5, čoho sa maloletá veľmi naľakala, pretože maloletá si zodpovedne plní svoje školské povinnosti. Tekvicu nakoniec matka maloletej zohnala. Čo sa týka vulgarizmov, ktoré má údajne používať vo vzťahu k matke, neskôr pripustil, že jej povedal, že je chudera, klamárka z Q. ale to až po tom, keď nemohol vydržať ďaleko horšie vulgarizmy, ktoré použila matka na jeho otca. Hovorila o ňom, že je "kokot". Matka, keď už nevie, ako by na neho zaútočila, tak to robí cez jeho otca, ktorého veľmi nenávidí. Takýmto spôsobom sa ho snaží vyprovokovať. Zaskočilo ho a nebol informovaný o tom, že dňa 10.11.2014 počas vyučovania vypočúvali maloletú zo sociálky, pričom maloletá mu povedala, že mala pocit, že chcú, aby povedala, že chce byť s ním len počas víkendov. Maloletá mu povedala, že s obidvoma chce byť rovnako. Aj dnes maloletá čaká, že všetko dobre dopadne, že pôjdu spolu na obed. S maloletou má veľmi pekný vzťah, maloletá ho má veľmi rada. Od maloletej vedel, že má veľmi pekný vzťah s bratom E., ale nie je to taký vzťah, ako prezentuje matka, že by maloletá bez neho nemohla vydržať. Maloletá im ukazuje fotky, videá s mal. E.. Matka maloletej skazila radosť, keď im chcela ukázať video, celé ho vymazala. Rád si pozrie fotky maloletej a jej brata, pretože maloletú teší, keď im ich môže ukázať. Maloletá im veľa rozprávala o mal. E., dokonca plakala, keď E. išiel do nemocnice. Nemá žiadne výhrady proti mal. E., i napriek tomu, že matka maloletej mala v minulosti výhrady voči jeho synovi J.. Nedovolila mu, aby si tohto brával k nim do domácnosti. Nesúhlasil s tvrdením matky, že si blokuje telefóny. Pripustil, že niekedy telefón nezdvihne,

ale to len preto, že sú s maloletou zaneprázdnení. Maloletej vždy umožní telefonický kontakt s matkou, J. má vlastný mobil, volá, keď sama uzná za vhodné. Naopak, keď maloletá volá matke, často matka nezdvihne telefón, príp. prebieha iný hovor a matka nemieni tento hovor prerušiť a zavolať maloletej. Maloletá si už nebude brávať telefón k matke, pretože tento je nefunkčný, nedajú ho ani nabiť. Matka vymedzila maloletej, že jej môže volať iba medzi 18-19.00 hod.. Čo sa týka jeho údajných návštev v bare, k tomu uviedol, že toto nie je pravda. Do baru nechodí, keď má maloletú. Čo sa týka krúžkov, maloletá je hudobne veľmi nadaná. Sama ho požiadala, aby ju prihlásil na husle, čo samozrejme konzultoval s matkou, ktorá to odsúhlasila, neskôr to však poprela a urobila dokonca problémy priateľke z umeleckej školy, ktorá maloletú nechala chodiť do ZUŠ aj napriek tomu, že mal v tomto smere s matkou nezhody. Neskôr sa matka postarala o to, aby ich vylúčili, keď podala sťažnosť na MsÚ. Odvtedy sa maloletá zaťala a na husle chodiť nechce. Do Q. však na husle chodiť musela. Maloletá chodila do folklórneho súboru P., jednalo sa o prestížny folklórny klub, čo sa však matke nepáčilo, nebola ochotná s maloletou chodiť do Q., preto ju z tohto súboru odhlásila. So svojím mal. synom je však schopná chodiť na plávanie do Q.. Pre J. to však nebola ochotná urobiť. Namiesto návštevy ZUŠ ho maloletá požiadala, aby ju prihlásil na moderné tance G., s čím mala matka maloletej zase problém. Navštívila dokonca učiteľku tanca s tým, že žiadala od nej potvrdenie o tom, že maloletú prihlásil na tento krúžok proti jej vôli. Učiteľka tanca mu povedala, že ona nie je nikomu podriadená, maloletá je v tomto smere talentovaná, preto maloletú naďalej ponechá na tomto krúžku. Čo sa týka psychologičky v T. F.., o tejto sa dozvedel od maloletej, matka ho neinformovala o tom, že s maloletou chodí k psychologičke, preto kontaktoval psychologičku a dostavil sa na vyšetrenie. Psychologička mu uviedla, že matka ju požiadala o posudok, ktorý jej odmietla vydať, pretože nie je súdny znalec a môže si to vyžiadať len súd. Čo sa týka výletu do Q., k tomu uviedol, že skutočne toto matke neoznámil a rozhodol sa klamať, lebo matka zakazovala maloletej výlety s ním. Nesmeli chodiť za hranice. Maloletá bola smutná, vycítil, že by chcela zavolať maminke a pochváliť sa, ako je dobre v Q.. Povedal maloletej, že maminke zavolá, čo aj urobil, všetko matke vysvetlil a následne maloletej zavolal, že môže zavolať maminke, čo aj maloletá urobila. Matka s týmto nemala žiadny problém, povedala, že sa nič nestalo. Aj v tomto období plánovali s maloletou ísť do Q. dňa 14.11.2014. Toto však ešte nemá úplne isté, len tak uvažoval a plánoval takýto výlet. Samozrejme, ak by maloletú na výlet zobral, matku by o tom určite informoval.

4. Podaním zo dňa 23.10.2014 sa otec domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch s tým, že u neho bude každý párny týždeň počínajúc nedeľou od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Výživné počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti navrhol neurčiť. Svoj návrh odôvodnil § 28 ods. 1 písm. a) - c), ods. 2, § 25 ods. 1 - 2, § 24 ods. 2, § 62 ods. 6 Zákona o rodine a čl. 3 a 12 Dohovoru o právach dieťaťa.

5. Podaním zo dňa 27.10.2015 sa otec domáhal zverenia maloletej J. do jeho osobnej starostlivosti a určenia výživného 100,- € mesačne. Zároveň žiadal upraviť styk matky s maloletou tak, že matka bude oprávnená stretávať sa s maloletou J. každý párny víkend v sobotu v čase od 10:00 do 18:00 hod. a párnu nedeľu od 10:00 do 16:00 hod.. Uviedol, že rodičia maloletej sú rozvedení a nežijú spolu. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/126/2010 zo dňa 29.09.2010. Týmto rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a jemu bolo určené výživné 100,- € mesačne. O úprave jeho styku s maloletou rozhodol súd rozsudkom sp. zn. 12C/126/2010 zo dňa 09.02.2011. Rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky odôvodnil súd tak, že je potrebné, aby bol dostatok času na overenie, či bude spôsobilý vychovávať maloletú. Toto sa dosiahne úpravou širšieho rozsahu styku s maloletou, ktorá sa časovo približuje striedavej výchove. V prípade, že po uplynutí určitého času sa takáto úprava a pobyt maloletej striedavo u rodičov osvedčí, bude možné toto rozhodnutie zmeniť na formu striedavej výchovy. Následne ďalším rozsudkom upravil styk, ktorý sa skutočne približuje striedavej výchove, nakoľko až na určité výnimky je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od nedele do nasledujúcej nedele. Napriek tomu, že takáto úprava styku sa osvedčila a čas preukázal jeho spôsobilosť plnohodnotne a v celom rozsahu zabezpečovať starostlivosť o maloletú, to znamená, že sa začali napĺňať názory súdu, že je možné zmeniť za takýchto okolností úpravu styku na striedavú výchovu. Matka, podľa neho, účelovo podala na súd návrh na zmenu úpravy jeho styku s maloletou. V tomto konaní podal vzájomný návrh na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti rodičov. Uznesením sp. zn. 26P/121/2012 zo dňa 31.07.2013 nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom uložil znalcovi, okrem iného, zodpovedať na otázku, či odporúča ponechať súčasnú úpravu styku s maloletou a ak nie, tak určiť najoptimálnejší rozsah úpravy styku. Znalec H.. H. E. podal znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 31.10.2013. V posudku okrem

iného uviedol, že: Obidvaja rodičia sú v takom psychickom stave, že majú zachovalé predpoklady na zvládnutie výchovy maloletej, majú k nej kladný, bezprostredný, prirodzene rodičovský vzťah poznačený egoistickým správaním, maloletá si želá, aby súčasný stav úpravy styku bol zachovaný a jej vyhovuje a ako znalec súčasnú situáciu považuje za vyhovujúcu a doporučuje ponechať terajší stav úpravy styku s tým, že rodičia by si mali uvedomiť, že nie sú súpermi, ale partnermi pri výchove maloletej a mali by zlepšiť vzájomnú komunikáciu, čo je základným predpokladom striedavej starostlivosti. K tomuto znaleckému posudku sa vyjadril kladne a navrhol návrh matky zamietnuť. Matka namiesto odporúčania znalca nebyť súpermi, ale partnermi pri výchove maloletej a zlepšiť komunikáciu, reagovala podaním návrhov na nariadenie predbežných opatrení, ktorými chcela obmedziť jeho stretávanie sa s dieťaťom. Zjavne účelovo uviedla, že situácia sa radikálne zhoršila a že nie je možné s ním komunikovať. Prostredníctvom návrhov na vydanie predbežných opatrení sa matka snaží dosiahnuť stav trvalejšieho, respektíve dlhodobejšieho odlúčenia maloletej odo neho v úmysle počas doby odlúčenia intenzívne pôsobiť na dieťa na jeho citové odlúčenie odo neho a na jeho privlastnenie si matkou. Opísané správanie sa matky objektívne preukazuje jej nekonštruktívny prístup k zlepšeniu ich vzájomných vzťahov. Jej jednoznačným cieľom je dosiahnuť privlastnenie si maloletej (tak ako tento pojem použil znalec H.. E.). Vzhľadom k takémuto postoju matky a predovšetkým vzhľadom na skutočnosť nezvládnutia výchovy vo forme osobnej starostlivosti maloletej matkou, ktoré viedli k bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia maloletej, podal návrh na zmenu rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/126/2010 zo dňa 29.09.2010 v časti zverenia maloletej. Zo skutkových okolností medzi účastníkmi vyplýva jednoznačná nespôsobilosť matky starať sa o dieťa a v záujme jeho výchovy a rozvoja je zabezpečiť mu starostlivosť obidvoch rodičov, pričom takáto starostlivosť je nariadená súdom už po dobu troch rokov. Počas celej tejto doby matka výchovu nezvláda, veľmi často, v čase, keď sa o ňu má starať, sa o ňu osobne nestará, ale starostlivosť zabezpečujú iné osoby, najmä kamarátky, sesternice, starí rodičia, brat. Dôsledkom takéhoto nezodpovedného prístupu matky k starostlivosti o maloletú bol aj úraz, ktorý maloletá dňa XX.XX.XXXX utrpela pri bicyklovaní. V tom čase bola povinná starať sa o maloletú jej matka. K úrazu malo dôjsť okolo 18:00 hod. podľa správy z FN Q.. Mal informáciu, že k úrazu malo dôjsť o 17:00 hod. a svedkom úrazu mala byť vodička osobného motorového vozidla. Matka sa v tomto čase zdržiavala na súkromnej oslave v C. F. R.. Do nemocnice v Q. na oddelenie N. doviezol dieťa D. D., matkin priateľ, a to o 19:46. Matka sa do nemocnice dostavila až následne. Vodička vozidla mala zistiť miesto pobytu dcéry a následne dcéru domov dopraviť. Doma vtedy nikto nebol, preto musela na p. D. čakať niekoľko minút. Z nemocnice v Q. bola maloletá urgentne prevezená do C. v T., kde bola operovaná a hospitalizovaná do XX.XX.XXXX. Dieťa počas hospitalizácie odmietlo byť s matkou a po celú dobu s ňou bol v nemocnici on. Zistil, že dieťa v uvedený deň ostalo bez dozoru, išlo sa bicyklovať, bez prilby a chráničov a malo mať kontakt s vozidlom. K úrazu malo dôjsť cca 1 km od miesta bydliska. Nie je zrejmý mechanizmus úrazu, to znamená, čo úraz zapríčinilo. Nie je vylúčený kontakt bicykla s osobným autom, resp. iná kolízia s týmto autom. Tieto skutočnosti, hoci už boli známe, tak matke, ako aj pánovi D. a boli jemu aj lekárom zatajené.

6. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.11.2015 matka uviedla, že počas celej doby styku otca s maloletou dochádza k problémom vo výchove otca, ktoré veľmi negatívne vplývajú na maloletú, preto podala návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletou. Otec maloletej podal na súde dňa 23.10.2014 návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. S podaným návrhom nesúhlasila a s tvrdeniami otca v predmetnom podaní sa nestotožnila, tieto považovala za hrubo nepravdivé až vymyslené, účelové a tendenčné. Otec podaný návrh vo veci samej odôvodnil jej údajne jednoznačnou nespôsobilosťou starať sa o maloletú. Otec tvrdil, že výchovu nezvláda, a keď sa má o maloletú starať, údajne starostlivosť o maloletú zabezpečujú jej kamarátky, sesternice, starí rodičia a brat. Toto tvrdenie otca je úplne vymyslené. Maloletej poskytuje plnohodnotnú osobnú starostlivosť a v čase, kedy je maloletá v jej starostlivosti matky, neprenáša zodpovednosť za jej výchovu na žiadne iné osoby a nevyhľadáva v nočných hodinách reštauračné a barové zariadenia tak, ako je tomu u otca. Otec maloletej poukazuje na úraz maloletej zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý má byť dôsledkom údajne jej nezodpovedného prístupu v starostlivosti o maloletú, pričom otec si je veľmi dobre vedomý, že predmetný úraz nikto nezavinil a je dôsledkom nešťastnej náhody. Maloletá sa bicyklovala v obci Q. Q., kde s maloletou žije v dome jej snúbenca D. D., spolu s ich mal. synom E.. V uvedený deň, približne o 18.00 hod., išla zaviezť svojich rodičov do C. na oslavu. Maloletá zostala v domácnosti s jej partnerom a maloletým bratom. Maloletá si zobrala svoj bicykel a išla sa voziť so svojou spolužiačkou. Pri bicyklovaní maloletá uvidela auto, zľakla sa, strhla riadidlá bicykla a spadla. Ako maloletá padala z bicykla, udrela si brucho o riadidlá. Po tomto incidente si maloletá sadla na obrubník a sťažovala sa na bolesti brucha. Podotkla, že k žiadnemu stretu s motorovým vozidlom nedošlo. Napriek tomu vodička

uvedeného vozidla, ktorá okolo prechádzala, zastala a odviezla maloletú do rodinného domu jej priateľa. Nie je pravdou tvrdenie otca, že jej priateľ doviezol maloletú do nemocnice v Q. až o 19:46 hod.. Jej snúbenec s maloletou prišli do nemocnice 18:38 hod., o čom má dôkaz, a to lístok z parkovacieho automatu v tejto nemocnici. Otec maloletej neváha klamať ani v ďalšej časti svojho návrhu, kedy tvrdí, že maloleté dieťa odmietlo byť s ňou a po celú dobu bol s ňou v nemocnici iba otec. Dostavila sa do FN v Q. druhým vozidlom hneď po tom, čo jej priateľ doviezol do nemocnice maloletú. Maloletá, vzhľadom na závažnosť poranení, kedy táto mala prasknuté hrubé črevo, musela byť rýchlou zdravotnou službou prevezená do C. v T., kde prišla spolu so svojim priateľom. Počas celej tejto doby, ako cestovala do T., dokonca ešte predtým, hneď po zistení úrazu maloletej, sa pokúšala telefonicky kontaktovať otca maloletej, avšak neúspešne, keďže tento má zablokované telefonické hovory od nej. Následne mu napísala sms správu a až po doručení sms správy jej otec maloletej zatelefonoval. Pred samotnou operáciou sa do nemocnice dostavil aj otec maloletej, ktorý maloletej pred operáciou povedal: „Keby si bola so mnou, tak sa ti to nestane.“ Dňa XX.XX.XXXX bola maloletá operovaná. Rodičia maloletej čakali pred operačnou sálou, kam viezli maloletú. Otec v prítomnosti sanitárky, ktorá viezla maloletú na operačnú sálu a v prítomnosti maloletej jej povedal: „Ty piča, kurva vyjebaná“, čo vyvolalo zdesenie aj u tejto zamestnankyne nemocnice, ktorá jej oznámila, že ak je to potrebné, môže zavolať strážnu bezpečnostnú službu. S maloletou bola ubytovaná v nemocnici v T. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Počas ďalších dní nemohla byť s dcérou hospitalizovaná, nakoľko podľa rozhodnutia súdu, v čase od 24.08.2015 mala maloletá právo styku s otcom, na základe čoho sa otec maloletej domáhal jej vykázania z priestorov nemocnice, pričom v dôsledku nevhodného správania otca musel zasahovať samotný prednosta daného oddelenia a upozorňovať otca na nevhodnosť jeho správania. Odmietla tvrdenia otca o tom, že by maloletá počas jej hospitalizácie v nemocnici odmietla byť s ňou, túto možnosť zmaril od 24.08.2015 samotný otec maloletej, ktorému boli prednejšie vlastné egoistické záujmy, ako zdravotný stav maloletej, ktorej rekonvalescencii by nepochybne pomohla prítomnosť oboch rodičov. Je zarážajúce, že otec si dovoľuje tvrdiť, že sa o maloletú nestará, čo je absolútny výmysel, keď otec sám výchovu maloletej nezabezpečuje a zrejme nie je schopný ani zabezpečiť. V týždni, počas ktorého je maloletá u otca, otec sa chodí „zabávať“ do rôznych barov a zariadení. Počas otcových návštev barov a iných zariadení pritom maloletú, podľa informácie od maloletej, necháva samú, prípadne s otcovým 15-ročným synom z prvého manželstva. Otec už v tomto smere ohľadne jej údajnej nestarostlivosti o dcéru, podal aj trestné oznámenie na ňu, ktoré bolo, podľa jej informácií, zamietnuté. Pred časom (cca v júni 2015) otec podal na ňu aj trestné oznámenie za údajné týranie maloletej, pričom aj toto trestné oznámenie bolo, podľa jej informácií, zamietnuté. Otec maloletej dokonca zašiel tak ďaleko, že podľa jej informácií, donútil podať nemocnicu v T. podnet na začatie trestného stíhania za údajnú zrážku vozidla s maloletej dňa XX.XX.XXXX, napriek tomu, že k žiadnej zrážke maloletej s vozidlom nedošlo. V rámci tohto konania bola vypočutá aj maloletá príslušníkom polície, z čoho bola veľmi rozrušená, plakala a deň po tomto výsluchu dostala v škole známku 5, aj keď je inak výborná žiačka. Otec pri výchove maloletej nerešpektuje žiadne výchovné pravidlá, žiadny systém vo výchove, dokonca ani zdravotný stav maloletej. Napriek vážnemu úrazu, ktorý maloletá dňa XX.XX.XXXX utrpela a napriek prísnemu zákazu lekárov vykonávať akúkoľvek telesnú aktivitu zo strany maloletej do 31.10.2015 (v dôsledku čoho je maloletá oslobodená aj z hodiny telesnej výchovy), otec maloletej povolil, aby sa dňa 15.09.2015 bicyklovala s tým, že podľa jeho udania „sa bicykluje iba trošku“. Otec v ju podanom návrhu napáda, že zámerne oddiaľuje rozhodnutie vo veci samej, pritom práve jeho predchádzajúci právni zástupcovia spôsobovali odročenie vytýčených pojednávaní. Nie sú pravdivé tvrdenia otca o tom, že ona oddiaľuje rozhodnutie vo veci samej. Otec pozabudol poukázať na skutočnosť, že podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mala byť maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti a tento jeho návrh bol ako nedôvodný zamietnutý, pričom súd uviedol, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia je účelový, v snahe otca dosiahnuť rýchlu zmenu vo zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Pokiaľ otec poukazuje na závery znaleckého posudku H.. H. E. č. XX/XXXX, ktorý kvalifikovaným spôsobom spochybnila, tak otec pozabudol uviesť asi najpodstatnejšie zistenie znalca, a to, že lepšie osobnostné predpoklady pre riadnu výchovu a starostlivosť o maloletú sa ukazujú na jej strane. Znalec tiež vo svojom posudku uviedol, že skúška rodinných vzťahov ukazuje, že maloletá ako rodinu prežíva svoju mamu, otca, ako aj starých rodičov zo strany otca. Najbližší citový vzťah má k matke, ktorý prežíva ako dominantný. Skúška rodinných vzťahov prostredníctvom začarovanej rodiny ukazuje, že je v strede záujme oboch rodičov pri preferencii otca. Test nedokončených viet ukazuje na blízky pozitívny vzťah k obom rodičom, kde matka vnáša do jej života poriadok, pravidlá a otec je skôr zdrojom zábavy. U otca maloletej znalec zistil, že jeho emotivita je nevyrovnaná, nezrelá, ľahko frustrovaná s prítomnosťou spontánnej agresivity. Otca definoval ako osobnosť extrovertovanú, schizoidnú, primerane sebavedomú s pocitmi

nedostačivosti, povrchnosti, malej prispôsobivosti, s poruchami v oblasti sociálnych a spoločenských kontaktov, s menšou koordináciou psychickej činnosti a regulácie správania. Uviedol tiež, že u otca je zvýšená neurotická symptomatológia. Ide o poruchu osobnosti, ako trvalý a ťažko ovplyvniteľný stav, ktorý sa odlišuje od aktuálnej sociokultúrnej normy. Otca maloletej považuje za prchkého, výbušného a agresívneho človeka, ktorý sa nedokáže kontrolovať. Používanie vulgarizmov z jeho strany aj pred maloletou je úplne bežným javom, dokonca aj v nemocničnom prostredí pred náročným operačným zákrokom. Otec nedokáže akceptovať a dodržiavať pravidlá slušnosti, morálky, dokonca ani zákony a rozhodnutia súdov. Otec napriek tomu, že mal odobraté vodičské oprávnenie za jazdu pod vplyvom alkoholu, viedol motorové vozidlo a následne bol odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. OT/41/2013-59 zo dňa 22.07.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/93/2013-74 zo dňa 24.09.2013. Správanie otca maloletej sa v poslednej dobe zhoršuje, prípadov jeho nevhodného správania len za posledné mesiace je skutočne množstvo. Napr. dňa 10.07.2015 jej maloletú nevrátil v zmysle rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou a ona bola v danej veci spísať na Okresnom súde zápisnicu dňa 13.07.2015. Dňa 13.07.2015 bola danú vec nahlásiť na polícii, dňa 14.07.2015 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Q.. Otec jej maloletú neodovzdal, nedvíhal telefón a ona netušila, čo sa s maloletou deje, kde sa nachádza a či je vôbec nažive. Dňa 09.08.2015 otec maloletej si túto opäť v rozpore s rozhodnutím súdu o úprave styku vzal a ona bola uvedené správanie otca nahlásiť na polícii dňa 09.08.2015, pričom v uvedený deň za asistencie polície a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Q. bola maloletá odovzdaná v priestoroch firmy rodičov otca do jej starostlivosti. Tento incident nahlásila na Okresnom súde Trenčín dňa 10.08.2015. Dňa 12.08.2015 nahlásila na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Q. skutočnosť, že otec s maloletou odcestoval do zahraničia, pričom ju nepožiadal o súhlas s vycestovaním do zahraničia a ani ju o tom len neinformoval, dozvedela sa to len od známeho. Dňa 03.08.2015 otec maloletej preskočil plot rodinného domu v obci Q. Q., ktorý patrí jej snúbencovi a vyhrážal sa jej usmrtením. Netušila, ako môže byť otec morálnym vzorom pre ich maloleté dieťa a vážne pochybuje o jeho schopnostiach mal. dcéru vychovávať. Netvrdila, že maloletá nemá svojho otca rada, avšak každé dieťa jej veku by rado privítalo pobyt v domácnosti, kde neexistujú žiadne výchovné pravidlá, kde má dovolené pozerať televíziu a sledovať internet v neobmedzenom množstve, kde sa plnia len priania dieťaťa bez ohľadu na to, či je to pre dieťa vhodné alebo nie. Otec maloletej vo všetkom vyhovie, napr. na jej želanie jej umiestnil do jej izby televízor, napriek tomu, že u nej toto maloletá nemá povolené, pretože chce mať prehľad o reláciách a seriáloch, ktoré maloletá sleduje, maloletej na jej prianie zakúpil psa, vodí ju do kaviarní a obdobných zariadení. Je pochopiteľné, že takýto benevolentný prístup k výchove, ak sa to dá výchovou vôbec nazvať, víta každé dieťa. Je však otázkou či je takáto výchova - nevýchova aj pre dieťa prospešná a vhodná. Na základe uvedeného navrhla, aby súd návrh otca vo veci samej zamietol.

7. Kolízna opatrovníčka poukázala na to, že otec počas pohovoru uviedol, že s maloletou komunikuje otvorene a o všetkom, preto dieťa od neho vie, že matka si podala návrh na zmenu, že chce zrušiť to, aby maloletá bola u neho celý týždeň, na čo podľa vyjadrenia otca, maloletá začala plakať a vinu za podanie takéhoto návrhu prevzala na seba, lebo sa údajne s matkou pohádala. Uviedla, že maloletá je neprimerane zaťahovaná do sporu rodičov, vymýšľa si, chce byť stredobodom pozornosti, je veľmi snaživá. Správanie maloletej konzultovala najmä s triednou učiteľkou, výchovnou poradkyňou a taktiež riaditeľkou. Šetrenie a pohovor s maloletou boli vykonané na základe žiadosti súdu z dôvodu podaného návrhu matky. Vykonali viacero pohovorov aj s rodičmi. Z týchto je zrejmé, že rodičia absolútne spolu nespolupracujú pri súčasnej úprave styku. Dieťa si neodovzdávajú riadnym spôsobom, vzájomne sa neinformujú. Rozdiely sú aj vo výchove maloletej. Prvým problémom bolo, ktorú ZŠ bude maloletá navštevovať. Nevedia sa rodičia dohodnúť na plnení školských povinností, ani na krúžkoch, Je tu dvojkoľajová výchova. Z pohovoru zo dňa 14.10.2014 je zrejmé, že medzi rodičmi je neustály boj, nenávisť až odpor. Rodičia absolútne nekooperujú pri súčasnej úprave styku, ktorý je upravený vo forme tzv. SOS, pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa sa o dieťati vzájomne neinformujú. Za situácie, kedy medzi rodičmi prevláda boj, nenávisť, až odpor, nie je absolútne vhodné zverenie dieťaťa do SOS. Maloleté dieťa odmieta o situácii v rodine hovoriť, svoje emócie drží v sebe, dusí ich a valí pred sebou, nechce ublížiť ani jednému z rodičov. Maloletá nie je introvert, je komunikatívna, ale o situácii v rodine odmieta hovoriť. Takýto postoj dieťaťa, ktoré svoje emócie v sebe dusí, sa môže negatívne v budúcnosti prejaviť na správaní, či zdravotnom stave dieťaťa. Dieťa má v starostlivosti otca voľnosť, obklopované je hodnotnými darčekmi (nákup v H.). Starostlivosť za otca v značnej miere preberajú starí rodičia, najmä starý otec zo strany otca. Domnievala sa, že o dieťa viac bojujú starí rodičia ako otec dieťaťa. Otec rád vedie spoločenský život, rád ide do spoločnosti (najmä piatky), kedy maloletú necháva zväčša u starých rodičov. Maloletá prosí otca, aby nechodil preč. Maloletá mu píše sms správy. Starí rodičia zo strany otca

vo väčšej miere vyzdvihujú dieťa zo školy ako jej otec, čo im potvrdilo aj vedenie základnej školy, ktorú maloletá navštevuje. V starostlivosti matky neboli zaznamenané a zistené žiadne nedostatky, ktoré by matke bránili plnohodnotne maloletej zabezpečovať starostlivosť. Naopak, je tu fakt, že matka maloletej má ďalšie dieťa, na ktoré je maloletá citovo naviazaná. Rovnako znalec sa v posudku vyjadril, že rodičia nedokážu a nevedia vzájomne konštruktívne komunikovať a ich vzájomná nedôvera, ako aj ich rôzne výchovné prístupy môžu mať zlý vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa, pričom zároveň konštatoval, že bližší citový vzťah má maloletá k matke. Znalecký posudok nekorešponduje s jeho závermi. Osobnosť otca hodnotí ako schizoidnú, vzťahovačnú, emotívne nezrelú, nevyrovnanú. Reč otca je podráždená s prejavmi zvýšenej neurotickej symptomatológie, má prejavy sebeckosti, kedy za rodinu považuje najmä sám seba. Otec dieťaťa bol v minulosti liečený na panickú poruchu, avšak neexistuje žiadny dôkaz o tom, že psychický stav otca je v tomto smere stabilizovaný, nakoľko znalec sa vyjadril, že v prípade dekompenzácie tejto poruchy, starostlivosť takéhoto rodiča môže mať negatívny vplyv na maloleté dieťa. Na základe uvedených skutočností navrhla návrh otca na zverenie dieťaťa do SOS zamietnuť. Navrhla styk otca s maloletou J. upraviť v nepárnom kalendárnom týždni od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod a v párnom kalendárnom týždni od stredy, kedy si dieťa vyzdvihne po skončení školského vyučovania do štvrtka do 07:40 hod., kedy maloletú dovedie do školy. Nemala výhrady k ďalšiemu znaleckému dokazovaniu, závery znalkyne nie sú prekvapujúce, korešpondujú s jej dávnymi vyjadreniami. Je nepochybné, že maloletá má pozitívne citové väzby k obom rodičom. Rodičia však svojim správaním narušujú zdravý vývoj maloletej a úspešne idú k tomu, aby maloletá plnohodnotne neprežila svoje detstvo. Odporučila, aby súd upravil styk otca počas Vianoc v párnom roku od 23.12. do 28.12. a počas nepárneho roku od 29.12. do 03.01. nasledujúceho roka a Veľkú noc v nepárnom roku od Veľkonočného piatku do nasledujúceho utorka do 16:00 hod..

8. Dňa 26.04.20107 bolo nariadené pojednávanie so začiatkom o 09.20 hod.. Pojednávania sa zúčastnili rodičia maloletej, ich zástupcovia, kolízna opatrovníčka. Z dôvodu obedňajšej prestávky bolo pojednávanie prerušené. Zástupkyňa otca vzhľadom na dĺžku trvania pojednávania uviedla, že ju bolí hlava, že má ďalšie pracovné povinnosti, pre ktoré sa po prerušení pojednávania nemôže dostaviť na pojednávanie. Po uplynutí doby prerušenia pojednávania sa otec ani jeho zástupkyňa na pojednávanie nedostavili, preto súd danú vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti i s poukazom na to, že otec má v konaní dvoch právnych zástupcov.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, znalkyne, oboznámil lekárske správy, rodný list maloletej, sms správy, správy z prešetrenia pomerov, psychologickú správu E.. E. W., správy z konzultácií, znalecký posudok č. XX/XXXX, správu o učebných výsledkov maloletej, čestné prehlásenia, oznámenie otca o rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/126/2010-143 zo dňa 31.03.2011, splnomocnenia pre Dr. O.. I. I., C. I., O.. U. I., lekársku správu PhDr. D. H., oznámenia matky zo dňa 06.10.2014 a 20.10.2014, záznam pohovoru s matkou maloletej zo dňa 14.10.2014, vyrozumenie oznamovateľa, čestné prehlásenia, potvrdenie školy zo dňa 24.10.2014, vyjadrenia účastníkov k ZP, žiadosť matky zo dňa 03.11.2014, odpor proti vydanému rozkazu v priestupkovej veci, zmluvu o splátkovom úvere, výpis z účtu, formulár zmluvných podmienok, výpis z katastra nehnuteľností, prepis telefonického hovoru, potvrdenie o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, záznam z telefonátu na linku pomoci, emailové správy, oznámenie krízového centra, lekárske správy Psychiatrickej nemocnie U., vyjadrenie ÚPSVaR zo dňa 13.02.2015, odborné vyjadrenie - Metodicko - výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, oznámenia o zmarení súdneho rozhodnutia, parkovací lístok, vyúčtovanie ubytovania, dohodu o úhrade za pobyt sprievodcu v sústavnej starostlivosti, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/380/2013-19 zo dňa 23.12.2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/164/2010-21 zo dňa 26.05.2010, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/164/2010-63 zo dňa 27.08.2010, zápisnice napísané na Okresnom súde Trenčín dňa 13.07.2015 a dňa 10.08.2015, potvrdenie o oznámení matky maloletej schválnosti zo strany otca maloletej a podozrenie z marenia rozhodnutia OS Trenčín, úradný záznam zo dňa 17.07.2015 o neodovzdaní maloletej jej otcom, potvrdenie Obvodného oddelenia zo dňa 09.08.2015, úradný záznam zo dňa 12.08.2015 o únose dieťa do zahraničia jej otcom, uznesenie Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 05.10.2015, záznam z pohovoru s otcom a maloletou zo dňa 04.11.2015, záznam pohovoru s matkou zo dňa 09.11.2015, potvrdenie Obvodného oddelenia PZ zo dňa 13.12.2015, uznesenie Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 16.12.2015, sťažnosť zo dňa 03.12.2015, potvrdenie o prijatí do školy, rozhodnutia ZUŠ, správy Psychiatrickej nemocnice U., vyjadrenie E.. J., záverečnú správu mediátora, lustrácia SP, žiadosť otca o začatie konania o vyčiarknutie zo zoznamu, žiadosť matky o začatie konania o vyčiarknutie zo zoznamu

znalcov zo dňa 09.02.2017, súkromný znalecký posudok, záznam z CD nosiča, spis tun. súdu sp. zn. 12C/126/2010, rozsudok č.k. 12C/126/2010-143 zo dňa 09.02.2011, spis tun. súdu sp. zn. 0T/41/2013, spis tun. súdu sp. zn. 4Nt 12/2015, spis tun. súdu sp. zn. 4T/85/2016.

10. Mal. J. sa narodila z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.9.2010 č.k.12C/126/2010-113 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.12.2010 č.k.19Co/364/2010-132 právoplatne rozvedené. Maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť maloletej výživné 100,- € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.02.2011 č.k.12C/126/2010-143 bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň, počínajúc nedeľou od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., okrem nasledujúcich dní, kedy je otec oprávnený stýkať sa s maloletou v každom nepárnom roku od 23.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 09:00 hod., každý párny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 27.12. do 09:00 hod., každý párny rok od 30.12. od 18:00 hod. do 01.01. do 18:00 hod. nasledujúceho roka, každý Veľkonočný pondelok od 11:00 hod. do nasledujúceho utorka do 18:00 hod., každý párny rok cez jarné prázdniny od nedele od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., v každom nepárnom roku od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a v každom nepárnom roku každý nepárny augustový týždeň od prvého dňa týždňa od 09:00 hod. do posledného dňa týždňa do 18:00 hod., v každom párnom roku každý nepárny júlový týždeň od prvého dňa týždňa od 09:00 hod. do posledného dňa týždňa do 18:00 hod., v každom párnom roku od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod..

11. Zo správy z konzultácie vyplynulo, že s maloletou a aj jej rodičmi boli uskutočnené konzultácie dňa 18.02.2013 na referáte poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR Q.. Maloletá pôsobila počas konzultácií na svoj vek vyspelo. Väzby k obom rodičom sú pozitívne a vzhľadom na to, že u nej už istý čas prebieha striedavá starostlivosť, zdá sa, že sa prispôsobila takému fungovaniu. Prejavovala sa u nej tendencia ochraňovať otca, v zmysle - mama jej nechce veriť, že otec vie variť. Otec niekedy chodí na šípky, ale jej to nevadí, lebo je s dedkom, babkou a hlavne s bratom J.. Maloletá je veľmi aktívna, navštevuje tanečnú školu G. a folklórny súbor P. a ešte bude chodiť na tenis, kde ju prihlási otec. Mama sa podľa nej hnevá, že chce chodiť na veľa krúžkov. Zároveň uviedla, že by si nevedela predstaviť, že by bola u otca len cez víkend. Matka počas konzultácií poukázala na rozpory medzi ňou a otcom maloletej, ako aj na rozdielnu výchovu dcéry. Uvádzala, že veľakrát sa stalo, že dcéra nebola u otca, ale u jeho rodičov, prípadne stalo sa, že bola u jeho prvej manželky. Zároveň poukázala na problém s krúžkami, ktoré maloletá navštevuje, nakoľko nemá priestor sa doma hrať, keďže prichádza domov z krúžkov večer. Otec maloletej uviedol, že nevidí problém v striedavej starostlivosti a chce, aby to tak zostalo naďalej. Poukazoval na problémy v komunikácii s matkou maloletej, ktoré sa snažil riešiť už v minulosti, ale podľa neho to matka maloletej odmieta. Podľa neho dcéra nemá problémy ísť z jednej domácnosti do druhej. Tvrdil, že J. sama od seba mame počas týždňa nevolá, on jej musí vnucovať telefón. Zo záverov správy vyplynulo, že maloletá má pozitívne citové väzby k obom rodičom, teší sa z prítomnosti každého z nich. Ale vzhľadom na to, že komunikácia rodičov je vážne narušená a štýly výchovy rodičov sú príliš rozdielne, nemohol ÚPSVaR Q. odporučiť, aby striedavú osobnú starostlivosť ponechal. Maloletá začne od septembra navštevovať školskú dochádzku a dôsledky rozdielnej výchovy by mohli negatívne pôsobiť na jej psychický vývin a rozvoj.

12. Zo správy ÚPSVaR Q. zo dňa 20.11.2014 vyplynulo, že na žiadosť súdu bolo uskutočnené prešetrenie v domácnostiach oboch rodičov a na pôde školy bol zisťovaný názor maloletého dieťaťa. Rozhovor sa uskutočnil aj s vedením školy, ktorú maloletá navštevuje (ZŠ s MŠ J. Q. Q. Q.), t.j. s riaditeľkou školy, výchovnou poradkyňou a triednou učiteľkou maloletej. S maloletou bol uskutočnený rozhovor v škole za účasti výchovnej poradkyne. Maloletá bola počas pohovoru nepokojná, s neurotickými prejavmi, šúľala si palce a prsty na rukách, sveter, ktorý mala oblečený, rolovala hore-dole. Maloletá zvažovala každé slovo, ktoré povedala, vážila svoje odpovede tak, že rovnomerne vyvážila oboch rodičov, aby ani jednému neublížila. Pokiaľ sa počas pohovoru uvoľnila, bola spontánna, povedala úprimne, čo chce, ale vzápätí kontrolovala svoje slová a tieto po premyslení korigovala. Z maloletej mali dojem, že sa bojí, o situácii v rodine rozprávala iba povrchne, vyhýbala sa priamej odpovedi, opakovane hovorila nie, neviem, nepamätám si. Na otázku, aká je situácia, keď ide o jedného rodiča k druhému, uviedla, že rodičia sa urazia, kričia po sebe aj škaredé slová, ktoré aj ona počuje, mrzí ju to. Na otázku, či otec chodieva večer a v noci von, uviedla, že áno, že ona ocina prosí, aby zostal doma, vtedy je zväčša u starých rodičov, píše otcovi aj sms správy...následne po krátkej odmlke, kedy premýšľa nad situáciou, aby otcovi neublížila, uvádza, že otec chodieva piatky preč iba niekedy. Vedenie školy potvrdilo, že

maloletá je pri otázkach týkajúcich sa rodinnej situácie zdržanlivá, nekomunikuje na túto tému, stavia si určitú bariéru. Má rada matku, otca a starého otca zo strany otca. Vedenie školy vyjadrilo domnienku, že J. má bližší vzťah so svojim starým otcom, ako s otcom. J. je v škole šikovná, komunikatívna, samostatná, na svoj vek je až príliš vyzretá. V súčasnom období pôsobí J. na pôde školy upokojene, je slušná v správaní, na hodinách je aktívna. Škola pri riešeniach a konfliktoch pociťuje, že vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú značne narušené, napríklad riešili, kto môže a kto nemôže vyzdvihovať dieťa zo školy... Otec k riešeniam na pôde školy vždy prichádzal so svojou právnou zástupkyňou... Maloletá je v súčasnosti žiačkou druhého ročníka, problémy a konflikty škola riešila najmä v prvom ročníku. Triedna učiteľka maloletej sa opakovane vyjadrila, že nie je vhodné dieťa zveriť so striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko by sa situácia ešte viac zhoršila. Vyjadrila sa, že je len otázkou času, dokedy J. bude zvládať tlaky, ktoré sú na ňu vyvíjané zo strany rodičov, tieto v súčasnosti v sebe dusí, nehovorí o nich. Vedenie školy taktiež spozorovalo, že starostlivosť otca o dieťa v značnej miere preberajú na seba starí rodičia zo strany otca. Zo správy ďalej vyplynulo, že ÚPSVaR Q. počas priebehu konania opakovane riešil problémy, ktoré nastali medzi rodičmi dieťaťa. Problémy vznikali najmä v komunikácii, vzájomnej neinformovanosti rodičov. Matka dieťaťa o problémoch informovala úrad i písomne, a to dňa 07.10.2014, 21.10.2014 a 05.11.2014. Na podnet matky, ÚPSVaR Q. predvolal oboch rodičov, pohovor sa uskutočnil dňa 14.10.2014. Išlo o spoločné stretnutie oboch rodičov, počas ktorého sa kolízny opatrovník utvrdil v tom, že rodičia vzájomne nevedia korektne komunikovať, neustále sa osočujú, je medzi nimi cítiť vzájomnú neúctu, nenávisť až odpor. Pre plynulý priebeh pohovoru sa tento následne musel uskutočniť a ukončiť s každým z rodičov samostatne, nakoľko otec odmietol zostať v jednej miestnosti s bývalou manželkou. Obom rodičom bolo odporučené, že pre plynulý priebeh fungovania styku otca s maloletou v rozsahu v súčasnosti platného rozhodnutia súdu (stykom upravená tzv. striedavá osobná starostlivosť) je potrebné, aby zlepšili svoju komunikáciu, aby odbúrali všetky invektíva voči sebe, a to aj za pomoci odborníka, mediátora či psychológa.

13. Pri pohovore maloletá dňa 04.11.2015 uviedla, že „ja ani vlastne neviem, prečo som tu, ale rada by som to vedela. Teraz som u ocina, u neho som do nedele. Ocino ma zobral, spolu sme išli pre psíka na P., a potom sme spolu išli na D., kde sa ocino presťahoval. Na D. sa mi páči viac. Viem, že rodičia sa hádajú, ja som im aj povedala, každému zvlášť, že sú ako dve hašterivé opice. Mama sa na to smiala a ocinovi to ešte len poviem, lebo som mu to povedala dávnejšie, bolo to asi pred dvoma rokmi. Toto hašterenie vnímam tak, že keď mi mama niečo povie, otec mi povie opak a naopak, ak mi otec niečo povie, mama mi povie opak. Ohľadom úrazu, ktorý sa mi stal v lete, som už hovorila viacerým. Išlo o to, že ja som zrazu zbadala za sebou auto, zľakla som sa a rýchlo som zabrzdila, čím sa mi korman bicykla otočil a udrel ma do bruška. Úraz sa mi stal v čase prázdnin, kedy som chodievala sama von, a to bolo, keď som bola u maminy, lebo keď som bola u tatina, bola som na dovolenke v Q., kde som bola s tatinom, babkou, dedkom a bratom J.. Dnes som nebola doobeda v škole, lebo ma bolelo bruško, neviem, z čoho ma bolelo. Bola som vo firme s dedkom a babkou a psíkom. Bol tam aj tatino, ale ten musel potom odísť, lebo išiel niečo vybaviť a išiel na súd. Tatino, keď som u neho, sa mi venuje, už dávno sa nestalo, že by ma doma nechal samú. Ja sa lepšie cítim u tatina, neviem prečo, ale je to tak. Mame som to nepovedala. Mama sa ma raz spýtala, že prečo vždy E. capnem, ja som jej povedala, že to preto, lebo si viac všíma E. ako mňa, čo mne vadí. Mama mi na to povedala, že to preto, lebo E. je maličký a ja som už väčšia. Na E. žiarlim, toto som však mame nepovedala. Ja E. ľúbim, mojkám sa s ním. Ja by som chcela byť u ocina ... a u mamy by som si sama chcela povedať, kedy s ňou chcem byť. Situáciu medzi rodičmi vnímam ťažko. V škole sa mi darí, preberáme teraz vybrané slová po „m“. Do školy sa učím sama, ak niečomu nerozumiem, poradí mi aj mama, aj ocino, aj ma preskúšajú.“

14. Z lekárskej správy Psychiatrickej nemocnice U., E.. P. U. zo dňa 20.01.2015 vyplynulo, že otec maloletej bol v liečbe tunajšej ambulancie od júna 2006 do augusta 2009 pre panickú poruchu. V r. 2006 bol hospitalizovaný pre iatrogénnu závislosť od benzodiazepínov. Od r. 2009 neužíva žiadne lieky a tiež nepotreboval psychiatrické kontroly. Je vyliečený ako zo závislosti od benzodiazepínov, tak i z panickej poruchy. V súčasnosti nejaví žiadne známky psychickej poruchy a je schopný viesť plnohodnotný život. Je riadne zapojený do pracovného aj sociálneho života. Pozitívny výsledok liečby treba o. i. pričítať aj výbornej spolupráci v liečbe a enormnému záujmu pacienta, aby sa spomínaných psychických porúch zbavil. Prekonaná psychická porucha ho nijako neobmedzuje a nemá žiadny negatívny vplyv na riadnu výchovu a starostlivosť o dieťa. Nie sú potrebné žiadne následné psychiatrické kontroly.

15. Zo správy E.. E. W., klinického psychológa, zo dňa 10.01.2013 vyplýva, že matka mal. J. ho navštívila prvýkrát 01.02.2012, lebo sa obávala deformujúceho vplyvu porozvodovej situácie. Bola nahnevaná

na otca maloletej za to, ako s dieťaťom nakladá a manipuluje ho. Vzťah J. je k otcovi aj matke veľmi pozitívny, chodieva rada k jednému aj druhému. Matka sa hnevala na otca, že učí dieťa klamať a nestará sa o ňu vo zverenom čase tak, ako by mal. Doložila k tomu viac príbehov. Neskôr prišiel za ním aj otec a snažil sa to vyvrátiť. Na J. nepostrehol zatiaľ žiadne patologické zmeny správania, ani symptómy, dieťa je po psychologickej stránke v poriadku, otázka je, ako to bude ďalej, ak rodičia neprestanú bojovať. Matka aj J. uviedli viac príkladov otcovho negatívneho vplyvu. J. napriek tomu na tom nič pre seba negatívne nevidela a k otcovi sa vždy tešila. Matka ho navštívila so J. trikrát. Snažil sa o spoločné stretnutie rodičov, aby mohli byť urobené korekcie prístupu k dieťaťu, k stretnutiu však nedošlo, rodičia sa nedostavili. Matka prichádza s dieťaťom kvôli situácii, ktorú nevie riešiť. Ich kontakt medzi exmanželmi je zlý. Otec veľmi často potrebuje odkladať kvôli rôznym veciam dieťa. Podľa matky aj kvôli jeho ochoreniu (má panickú poruchu). V poslednom čase nepracuje, býva podráždený. Tento víkend dal otec dieťa svojej prvej exmanželke, pretože sa bol v meste zabávať a povedal matke, že je u rodičov. Ona si to zistila, a potom našla dieťa u jeho prvej exmanželky. Bol z toho veľký konflikt, bol agresívny, nadával a vyhrážal sa, kričal na ulici pred dieťaťom. Takéto scény sa podľa matky vždy dejú pred dieťaťom, čo J. potvrdzuje. Okrem toho J. hovorí, že otec často klame. Nedávno mala tanečné vystúpenie a otec ju donútil, aby zavolala matke a povedala jej, že na vystúpenie nejdú, lebo sa ide s otcom guľovať. Mama sa veľmi nahnevala, ale nemohla nič robiť a na druhej strane sa otec smial a hovoril jej, citoval J. „ale sme ju dostali, že“, na vystúpenie išli, ale matka o tom nevedela. J. z toho býva potom rozrušená a má odbrzdené správanie, ktoré matka ťažko koriguje, pri niečom, čo jej matka nemôže dovoliť sa odvoláva na otca a dostáva sa do afektov hnevu. Dieťa je veľmi spontánne a smelé, s matkou komunikuje priateľsky, otvorene s humorom. Jedná sa o päťročné dieťa, o ktoré sa bojuje v porozvodovej situácii v rodine. Emocionálne tlaky a rozdielne koncepty výchovy rozdeľujú rodičov, ovplyvňujú jej správanie a následný vývin.

16. Zo správy Psychiatrickej nemocnice U., E.. P. U. je zrejmé, že matka maloletej bola v ich ambulancii liečená od 18.10.2007 do 29.07.2008 a ambulanciu navštívila 16x pre neurasténiu. Z oznámenia Psychiatrickej nemocnice U., E.. P. U. zo dňa 06.05.2016 vyplynulo, že matka maloletej navštevovala ich ambulanciu od 12.06.2007 do 27.07.2008 s príznakmi neurasténie za účelom farmakoterapie a akupunktúry. Neurasténia je charakterizovaná zvýšenou únavou po psychickej a fyzickej záťaži, závratmi, bolesťami hlavy a inými telesnými prejavmi, ľahkou podrážditeľnosťou, nervozitou a poruchami spánku. O aké príznaky išlo u menovanej, si už nepamätal. Pred ukončením liečby mal poznačené, že sa cíti lepšie.

17. Zo znaleckého posudku H.. H. E., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia č. XX/XXXX zo dňa 31.10.2013 vyplynulo, že obidvaja rodičia sú v čase vyšetrenia v takom psychickom stave, že majú zachované predpoklady na zvládnutie výchovy mal. dieťaťa. V anamnestických údajoch matky príznaky duševnej poruchy neboli uvedené a ani sa v psychologickom vyšetrení nemanifestovali. V anamnestických údajoch otec uviedol, že bol liečený na psychiatrii v dobe od júna 2006 do augusta 2009 pre panickú poruchu, t. č. je v remisii, stav je kompenzovaný a neužíva žiadne lieky. Diagnostikovaná panická poruchu otca v dekompenzovanom štádiu môže mať negatívny vplyv na starostlivosť o maloleté dieťa. Osoby s panickou poruchou často používajú alkoholické nápoje na tlmenie úzkosti, zlepšenie svojho sebavedomia, ako aj smelšieho správania sa. V prípade, že konzumácia alkoholu je pravidelná a v neprimeranom množstve, hovoríme o závislosti. Časté a nadmerné požívanie alkoholických nápojov nie je vhodné u osôb s panickou poruchou. V správaní matky sa psychologickým vyšetrením nemanifestovali sklony k patologickému hráčstvu. V správaní otca sa v psychologickom vyšetrení manifestovali sklony k nedostačivosti, malej prispôsobivosti, súťaživosti s menšou koordináciou psychickej činnosti a regulácie správania. Znalec predpokladal, že tieto vlastnosti ho priviedli aj k hraniu na automatoch, ako to udáva matka. Nepredpokladal, že by toto jeho správanie malo charakter gamblerizmu, nakoľko s tým spontánne bez liečby prestal a už niekoľko rokov ho nepraktizuje. Správanie matky k maloletej a jej výchovný prístup je prísnejší, dôslednejší, zásadovejší, vyžadujúci rešpekt. Správanie sa otca a jeho výchovné postupy sú benevolentnejšie, maloletú považuje za mimoriadne nadanú, čo môže viesť v jej veku k neprimeranému zaťaženiu, je pre dieťa skôr zdrojom zábavy. Obaja rodičia majú k výchove maloletej rozdielny svojský prístup, čo v konečnom dôsledku by nebolo na škodu, keby dokázali svoj výchovný postup zosúladiť. Prístup oboch rodičov k výchove maloletej je vlastnícky, bez ochoty rešpektovať názory toho druhého, a to aj pred maloletou. Obaja rodičia majú k maloletej J. kladný, bezprostredný, prirodzene rodičovský vzťah poznačený egoistickým správaním. Vzťah zo strany otca je bez bližšej citovej zaangažovanosti. Matka síce rešpektuje a uznáva dôležitosť výchovnej roly otca v živote mal. dieťaťa, neschvaľuje však

výchovné praktiky otca, tieto považuje za benevolentné, málo dôsledné bez patričného rešpektu. Otec maloletej rešpektuje výchovnú roľu a dôležitosť matky v živote mal. dieťaťa. Jej výchovné praktiky však neberie do úvahy a často koná svojvoľne bez vzájomnej komunikácie. Pripúšťa, že matka je dobrým rodičom, jej názory však často nerešpektuje. Obaja rodičia nedokážu konštruktívne komunikovať, ich vzájomná nedôvera, ako aj ich rôzne výchovné prístupy môžu mať špatný vplyv na zdravý vývin mal. dieťaťa. Zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi je dôležitým predpokladom úspešnej výchovy mal. J.. Otec pri vzájomnej konfrontácii vyjadril ochotu lepšej spolupráce a kooperácie vo výchove, prisľúbil lepšiu vzájomnú informovanosť matky, ako aj súhlas návštevy psychoterapeuta pre rodinu a párovú terapiu. Matka párovú terapiu odmieta. Ani u jedného z rodičov nezistil príznaky, ktoré by boli prekážkou podieľať sa na výchove mal. J.. Jej predpokladom je, aby sa rodičia vzájomne zbavili svojich egoistických prístupov vo výchove a rešpektovali vzájomne svoje názory a tieto zosúladili v prospech maloletého dieťaťa. Obaja rodičia sú schopní a majú predpoklady pre riadnu výchovu a starostlivosť o mal. J., lepšie predpoklady sa však preukazujú na strane matky. Vzťah maloletej J. je k obom rodičom pozitívny, citovo kladný, v spoločnosti oboch rodičov sa cíti dobre, bezpečne. Matku považuje za dominantnú a má k nej vytvorený bližší citový vzťah. Mal. J. sa vyjadrila, že súčasný stav jej vyhovuje a želá si, aby to tak aj zostalo, čo verbalizuje: „Je mi dobre u tatina aj u maminy, to sa nedá povedať, kde mi je lepšie, chcela by som, aby to tak zostalo. S prihliadnutím na stanovisko mal. J., ktorá súčasnú situáciu považuje za vyhovujúcu, odporučil ponechať terajší stav úpravy styku. Obaja rodičia by si však mali uvedomiť, že nie sú súperi, ale partneri pri výchove maloletého dieťaťa a mali by zlepšiť vzájomnú komunikáciu, čo je základným predpokladom striedavej starostlivosti.

18. Z písomného vyjadrenia matky k znaleckému posudku je zrejmé, že znalecký posudok je vypracovaný znalcom, ktorý nie je zapísaný v zozname znalcov v odvetví Klinická psychológia detí - maloleté dieťa tak bolo znalecky vyšetrené a vypočuté znalcom, ktorý k tomu nie je kompetentný a nemá na to potrebnú odbornosť. Znalecký posudok je vypracovaný znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia. Návrhom na ustanovenie súdneho znalca zo dňa 21.03.2013 síce navrhovala ustanovenie znalca z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých. Navrhovala však znalecké vyšetrenie len rodičov maloletého dieťaťa v zmysle odporúčania kolízneho opatrovníka uvedeného v jeho správe zo dňa 18.02.2013. V tejto správe kolízny opatrovník, ktorý v konaní háji záujmy maloletého dieťaťa, uviedol: „Odporúčame, aby súd nariadil súdnoznalecké dokazovanie s cieľom dôkladného preskúmania osobnosti rodičov, nakoľko obaja rodičia v prípade problému poukazujú na toho druhého. Odporúčame mal. J. zo súdnoznaleckého dokazovania vynechať, nakoľko maloletá má pozitívne väzby k obom rodičom a striedavá starostlivosť sa jej páči.“ Preto navrhovala ustanovenie znalca z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých. Súd uznesením č.k. 26P/121/2012-46 zo dňa 31.07.2013 rozhodol, že predmetom znaleckého vyšetrenia bude aj mal. J.. Napriek tomuto rozhodnutiu neustanovil súd znalca z odvetvia Klinická psychológia detí, ale len z odvetvia Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia. Nakoľko, podľa poučenia uvedeného na uznesení č.k. 26P/121/2012-46 zo dňa 31.07.2013, proti tomuto uzneseniu v časti výroku o ustanovení znalca nie je prípustné odvolanie - preto namietala touto cestou neodbornosť a nekompetentnosť znalca znalecky vyšetrovať maloleté dieťa, pretože tento nie je zapísaný ako znalec v odvetví Klinická psychológia detí. Uvedené je o to závažnejšie, že celý záver znaleckého posudku, t.j. - „súčasnú situáciu ponechať“, je odôvodnený stanoviskom maloletého dieťaťa

- ktorého znalecké vyšetrenie mal vykonať odborne zdatný a kvalifikovaný detský psychológ, ktorý má skúsenosti s vyšetrením a výsluchom maloletých detí. Aj v konštantnej judikatúre, predovšetkým z posledného obdobia, je zdôrazňovaná povinnosť vypočuť maloleté dieťa kvalifikovaným odborníkom, aby prianie dieťaťa nebolo zisťované otázkami typu „U koho by si chcel bývať?“, ale aby prianie dieťaťa bolo zisťované komplexne, najmä formou nepriamych otázok. Súdom ustanovený znalec okrem toho v znaleckom posudku vôbec neuvádza, ako dospel ku „stanovisku“ mal. J., akými metódami, technikami, otázkami a pod.. Znalecký posudok je nepreskúmateľný. Súdom ustanovený znalec síce v podanom posudku uvádza na strane 12, prvý odsek použité metodiky, a to „anamnéza, LKD, Raven, Dopen, BDI, Freiburský osobnostný dotazník, TKP, Baum - test, interview, skúška rodinných vzťahov“, avšak neuvádza, ktoré metodiky boli použité vo vzťahu k maloletému dieťaťu a ktoré vo vzťahu k rodičom a predovšetkým tam neuvádza výsledky uvedených metodík. Z uvedeného dôvodu nebolo možné dať znalecký posudok preskúmať ani inému súdnemu znalcovi. Podľa § 17 ods. 6, veta tretia zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. Stručné

vypísanie metodiky, jednou vetou, pričom účastníkom konania a súdu ako laikom z oblasti psychológie vôbec nemusí byť zrejmé, čo sa skrýva pod skratkami LKD, BDI, TKP a pod. nepovažovala za dostatočné uvedenie postupu znalca. Podľa § 17 ods. 6, veta piata zákona č. 382/2004 Z.z. celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Na základe uvedeného je predmetný znalecký posudok ako celok nepreskúmateľný. Znalecký posudok je neaktuálny. V znaleckom posudku na strane 4 hore je uvedené, že súdnemu znalcovi bol súdny spis doručený dňa 11.09.2013, pričom znalec súdu znalecký posudok odovzdal dňa 31.10.2013. Podľa prezenčnej pečiatky súdu zistila, že znalecký posudok bol konajúcemu súdu doručený dňa 07.11.2013. Dátum znaleckého vyšetrenia maloletej J. a jej rodičov v celom posudku nenašla, avšak na základe údajov znalca uvedených na strane 4 hore sa domnievala, že toto prebehlo v čase od 11.09.2013 do 31.10.2013. Znalecký posudok je tak v súčasnej dobe starší ako 12 mesiacov. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že u matky došlo k zmene pomerov - dňa XX.XX.XXXX sa jej narodilo druhé dieťa mal. E. D., ktorá okolnosť vplýva aj na život maloletej, ktorá prechováva silný citový súrodenecký vzťah k mal. E. a odmieta opustiť domácnosť matky, považovala znalecký posudok za neaktuálny, neodrážajúci reálny súčasný stav. Znalecký posudok, resp. jeho závery nie sú riadne zdôvodnené. Jednou z otázok, resp. úloh, ktoré súd zadal súdnemu znalcovi, bolo zistiť, či niektorý z rodičov trpel alebo v súčasnosti trpí duševnou poruchou. U otca znalec uviedol: „V amnestických údajov otec uvádza, že bol liečený na psychiatrii v dobe od júna 2006 do augusta 2009 pre panickú poruchu, t.č. je v remisii, stav je kompenzovaný a neužíva žiadne lieky.“ V znaleckom posudku však vôbec nie je uvedené, ako k tomuto záveru znalec dospel. Keďže znalec sám nie je psychiatrom, domnievala sa, že uvedené tvrdenie vychádza len z výpovede otca maloletej, ktorú znalec žiadnym spôsobom neoveril. Pritom podľa § 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Zodpovednosť znalca za obsah úkonu znaleckej činnosti tým nie je dotknutá. Podľa jej názoru, súdom ustanovený znalec si mal pribrať na vyriešenie tejto otázky konzultanta (čo navrhovala aj v podaní zo dňa 21.03.2013), a to z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, aby mohol kvalifikovane odpovedať na otázku zadanú súdom, čo však neurobil. Preto tento záver znalca považuje za ničím nepodložený a nevierohodný. Uvedená odpoveď znalca je o to závažnejšia, že v inej časti znaleckého posudku (strana 14, odpoveď na otázku č. 5) sám uvádza, že „Diagnostikovaná panická porucha otca v dekompenzovanom štádiu môže mať negatívny vplyv na starostlivosť o maloleté dieťa.“ V inej časti posudku (strana 13) znalec uviedol, že u otca je „prítomná zvýšená neurotická symptomatológia. Ide o poruchu osobnosti ako trvalý a ťažko ovplyvniteľný stav, ktorý sa odlišuje od aktuálnej sociokultúrnej normy“, pričom už bližšie neuviedol, ako sa táto porucha osobnosti prejavuje v bežnom živote. Na základe toho, mala za to, že uvedené výhrady voči znaleckému posudku H.. H. E. nemôžu byť rozptýlené inak ako kontrolným znaleckým dokazovaním znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, Klinická psychológia detí, ktorému súd povolí pribrať si konzultanta, a to z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria.

19. Zo správy o učebných výsledkoch a správaní maloletej v období september až december 2013 triednej učiteľky je zrejmé, že J. je žiačka 1. triedy ZŠ, patrí medzi najlepších žiakov triedy. Je veľmi aktívna, uvedomelá, samostatná žiačka, k svojim školským povinnostiam pristupuje zodpovedne. V porovnaní so spolužiakmi ju triedna učiteľka hodnotila nadpriemerne. Do prvého ročníka nastupovala s vedomosťami, ktoré prevyšovali výkonový štandard žiaka prvého ročníka na konci školského roka, konkrétne z predmetov slovenský jazyk, matematika a prírodoveda. Z tohto dôvodu bol žiačke poskytnutý aj individuálny prístup vo vzdelávaní. J. je veselé, kamarátske a spoločenské dievča. V triednom kolektíve je obľúbená, má veľa kamarátov. Na školské prostredie sa adaptovala veľmi rýchlo. V poslednom období (asi mesiac dozadu) sa J. začala veľmi často (skoro denne) sťažovať na bolesti hlavy a brucha, s ktorými už ráno prichádza do školy a pretrvávajú aj počas dňa. Na vyučovaní sa častejšie ako predtým javí ako nesústredená, zamyslená, robí drobné chyby z nepozornosti, ktoré doteraz nerobila. S takýmto problémom boli oboznámení obaja rodičia žiačky, s ktorým je triedna učiteľka v častom kontakte. Avšak komunikácia medzi matkou a otcom je veľmi zlá a ich konfliktné vzťahy zabraňujú riešiť tento problém spoločne, čo je na škodu veci. Domnieval sa, že konfliktné vzťahy medzi rodičmi, dvojaká výchova, rozdielne požiadavky zo strany rodičov na dieťa a neprimerané množstvo voľno-časových aktivít (záujmové krúžky, ZUŠ - viaceré odbory, DFS P.) by mohli byť jednou z príčin ťažkostí žiačky. Opatrenie školy: dohoda s rodičmi, že navštívia detského, prípadne odborného lekára. Odporučenie rodičom lepšiť vzájomné vzťahy, pochopiť, že v strede záujmu je ich dieťa. Zvážiť výber a množstvo voľno-časových aktivít tak, aby žiačka mala čas na prípravu do školy a aj na oddych.

20. Otec dňa 09.01.2014 oznámil ZŠ, že má pridelenú starostlivosť o maloletú J. každý párny týždeň v roku (okrem výnimiek na sviatky a dovolenky uvedené v rozsudku). Zároveň splnomocnil na prevzatie a sprevádzanie mal. J., v dobe jeho neprítomnosti do a zo školy svojho otca, svoju matku a brata.

21. Zo správy H.. D. H. z psychologickej konzultácie zo dňa 18.09.2014 s mal. J. vyplynulo, že menovaná navštevovala ambulanciu od 03.12.2013, celkovo 5x, v doprovode matky, 1x sa dostavil otec po ich predchádzajúcom osobnom dohovore. Dôvodom konzultácie boli bolesti hlavy u J., bez zjavnej organickej príčiny. Počas sedení bolo zistené, že dcéra má ku obom rodičom zreteľne pozitívny vzťah. J. sa cíti u oboch rodičov dobre, ona si myslí, že sú obaja rovnako prísni. J. od apríla odmietala návštevy v ambulancii, čo rovnako vysvetľuje tlak zo strany nezhôd a napätí medzi rodičmi. J. vedie k tomu, aby obom rodičom hovorila to, čo si naozaj o myslí, čo cíti, aby sa nebála. Rodičov vedie k tomu, aby dieťa nebolo svedkom ich výmen názorov, aby o druhom rodičovi hovorili s úctou, aby sa snažili o vzájomný zhodný režim, rovnako vedení k tomu, aby to sľúbili a dodržali.

22. Z prepisu telefonického hovoru zo dňa 04.12.2014 medzi O (otcom), M (matkou) a J. (J.) vyplynulo: O: halo J.: ahoj tati O: ahoj zlatko J.: ahoj O: ako sa máš? J.: dobre O: áno? Čo nové? Mi nevoláš... J.: no, mamina mi povedala, že má niečo s mobilom, tak som nemohla O: klame, klame, J., v nedeľu neprídem pre teba J.: prečo? O: noo, mamina to vybavila na súde, že nesmiem chodiť pre teba už, ja viem, mrzí ma to J....má, má na to papiere, J. prepáč mi to J.: dobre, počkaj chvíľu, mami, ja už nepôjdem v nedeľu k tatinovi? M: ty čo jej voláš? O: šak aby sa dozvedela pravdu, že už mám zákaz chodiť za ňou, mám pravdu M: šak to neni zákaz O: a čo to je, čo to je, čo to je.... M: šak jej povedz pravdu O:... že si si to vybavila, jakú pravdu, jakú pravdu boha tvojho, jakú pravdu jej mám povedať M: jako sa to so mnou bavíš? O: že nechcem za ňou chodiť? Že nechcem pre ňu prísť? ...Zbláznila O: ...........jaké klamstvá si na súde pokecala, jak si podvádzala, tak tam máš výsledok, pozri sa, to decko.....ty sviňa....špina M: čo som? O: kurva vyjebaná

23. Zo záznamu z telefonátu na linku pomoci vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX, že dieťa sa nepredstavilo priezviskom, zúfalým hlasom oznámilo, že matka jej bráni v styku s otcom, pričom ona otca ľúbi a je z toho veľmi nešťastná. Nevie, kam sa má obrátiť o pomoc, pretože nikto neberie do úvahy, po čom ona túži. Ľúbi obidvoch rodičov rovnako.

24. Z emailu užívateľa a@b.c <. zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného a@b.c <. vyplynulo: „ Dobrý den som J. I. chodila som tatinovi ale uš som len s maminou a s tatinom sa vidím ho len sobotu a nedelu a iba každý druhý týždeň ja mám tatina strašne rada a plačem za nim a iba od 10 00 do 18 00. a chcem aby sme sa vydely tak ako pred tím týžden u tatina a týžden u mamini“.

25. Z emailu užívateľa a@b.c <. zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného a@b.c <. vyplynulo „ Dobrý den, volám sa J. I. a každý rok bývam s tatinom na silvestra a na Vianoce len moja mamina ma nechce tento rok pustit a ja bi som velmi chcela a plačem kvoly tomu ja tatinka strašne lubim a chcem aj snim“.

26. Z oznámenia Slovenského krízového centra C. zo dňa v XX.XX.XXXX, adresovaného ÚPSVaR Q., vyplynulo, že maloletá v telefóne uviedla, že sa viackrát telefonicky a emailom obrátila s prosbou o pomoc na ich organizáciu. Vyjadrovala sa, že matka sa jej vyhráža bitím, ak sa bude kontaktovať so

svojím otcom, kontroluje a odoberá jej mobil, neustále ju vypočúva, zastrašuje a stále jej opakuje aj s matkou svojho druha, že otec ju nemá rád. Dieťa uvádza „ mama si stale hlada výhovorky aby som ho nemala rada a ja tatinka lubim a chcem bit aj s nim a ked za nim plačem tak na mna kričí ... Ak jej nepoviem kam som písala tak ma zabije, prosím vás pomôžte mi...“

27. Na základe rozhodnutia ZUŠ P. H. zo dňa 17.06.2013 bola maloletá J. prijatá na štúdium v Základnej umeleckej škole P. H. v Q.. Zároveň bola zaradená do prípravného štúdia hudobného odboru v školskom roku 2013/2014.

28. Na základe rozhodnutia ZUŠ P. H. zo dňa 07.10.2013 riaditeľka W. umeleckej školy P. H. predčasne ukončila štúdium J. I. v Základnej umeleckej škole P. H. v Q.. Štúdium ukončila ku dňa 31.10.2013.

29. Z potvrdenia ZUŠ P. H. o prijatí do školy zo dňa 18.12.2014 je zrejmé, že maloletá bola prijatá do ZUŠ P. H. na základe vyplnenej Prihlášky na štúdium v ZUŠ zo dňa 28.05.2015 podpísanej otcom žiačky, riadnych prijímacích talentových skúšok a vydaného Rozhodnutia o prijatí zo dňa 17.06.2013. Na základe žiadosti matky zo dňa 12.09.2013 o ukončenie štúdia z osobných dôvodov, žiačke predčasne ukončili štúdium podľa vyhlášky MŠ SR č. 324/2008 Z. z. o základne umeleckej škole v znení vyhlášky č. 245/2011 Z. z. ku dňu 30.10.2013. Žiačka J. od 12.09. do 20.10. naďalej navštevovala vyučovanie podľa rozvrhu hodín, na ktoré ju stále v riadnom čase priviedol otec. Matka D. I. po niekoľkých dňoch kontaktovala riaditeľku ZUŠ, prečo dcéra naďalej navštevuje ZUŠ-ku. Veľmi nevhodným a arogantným spôsobom na ňu zaútočila a v každej druhej vete sa vyhrážala, že na nich zavolá Markízu. Nie sú žiaden krúžok, ani kurz, ich škola je štátne zariadenie, kde sa od 02.09. vyučuje riadne podľa rozvrhu hodín a ukončiť štúdium zo dňa na deň, ako si to predstavovala pani I., sa nedá. Veľmi ju mrzí, že na tieto prieky doplatila hlavne J., nakoľko si obľúbila pani učiteľku, husličky, ktoré jej kúpil otec a k nim do školy chodila veľmi rada.

30. Z potvrdenia triednej učiteľky zo dňa 24.10.2014 vyplynulo, že maloletá navštevuje ZŠ F. - odbor husle od septembra 2014 v priestoroch ZŠ v Q.. Q.. Dňa 03.10.2014 a 17.10.2014 nebola na hodine huslí, pričom ju nikto neospravedlnil z neprítomnosti.

31. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX doc. E.. I. D. G. W. H.., znalkyne v odbore Psychológia, odvetvie klinická psychológia deti, klinická psychológia dospelých vyplynulo, že v kontexte najlepšieho záujmu mal. J., s poukazom na osobnostné predpoklady a schopnosti rodičov maloletej zabezpečovať rôznu mieru integrity jej fyzického, psychického, sociálneho a morálno-spirituálneho vývinu a stabilitu jej výchovného prostredia, odporučila ponechať maloletú v osobnej starostlivosti matky. Z dôvodu nestabilizácie režimu a životného priestoru maloletej otcom, potrebných pre zdravý integrálny vývin maloletej, neodporučila zverenie mal. J. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na podporu zdravého vývinu psychosociálnej feminínnej identity mal. J. odporučila časté spontánne kontakty maloletej s otcom a jeho príbuznými. U oboch rodičov dochádza k ťažkostiam vo vzájomnej komunikácii a devalvačným stratégiám, u matky sekundárne ako reakcia na agovanie otca a sťažené regulovanie intrapsychického napätia, u otca primárne z dôvodu štrukturálnych deficitov vo vzťahovaní sa k sebe a k iným, dôsledkom ktorých vznikajú chyby v sociálnej percepcii a interpretácii. V ich motívoch konania dominuje odlišne chápaný najlepší záujem maloletej: matka ho vníma skôr po emočnej línii, otec po materiálnej. Obaja by sa mohli pri vzájomnom porozumení dopĺňať v starostlivosti o maloletú, ak by ich reakcie neboli ego-obranné. Pri plnení školských povinností je maloletá aktuálne relatívne samostatná a zodpovedná. Počas doby styku s otcom ju usmerňuje zväčša otcova matka, počas starostlivosti matky je usmerňovaná matkou a jej manželom D.. Súčasnú záujmovú pohybovú činnosť, realizujúcu sa 3x v týždni, maloletej navrhoval otec. Matka záujmy maloletej vníma ako nestabilné, v závislosti od voľby jej priateliek, akceptuje jej priania, ktoré považuje za prechodné. Zabezpečila dovoz maloletej na tanečno- pohybové aktivity, na ktoré sa prihlásila s otcom. Dlhotrvajúci estetický záujem maloletej v oblasti keramiky obaja rodičia podporujú, nemusia vynakladať veľké úsilie na organizačné zabezpečovanie jeho realizácie, nakoľko je súčasťou školského záujmového útvaru pri ZŠ, ktorú maloletá navštevuje. Voľný čas trávia s maloletou najmä počas víkendov: matka s rodinou chodieva sporadicky na chatu svojich rodičov v E. A., otec s maloletou a jej rodičmi chodieva sporadicky na ich chalupu v T. pod D.. Matka maloletej svoje rodičovské práva a povinnosti neprenáša na manžela D., ale delí sa s nimi vzhľadom na spoločnú domácnosť a model párovej komunikácie pre maloletú. Otec svoje rodičovské práva a povinnosti neprenáša na starých rodičov, tí mu však pomáhajú ich napĺňať ako milujúci starí rodičia maloletej. Rodičia maloletej nekooperujú, ich vzájomná komunikácia je agujúca-reaktívna. Aktuálne

rodičia maloletej akceptovali voľbu maloletej navštevovať tanečnú školu I., ktorá sa realizuje trikrát v týždni. Maloletá zanechala predchádzajúce záujmovo-pohybové činnosti sama. Telovýchovná záujmová činnosť sa nemení čo do obsahu, maloletej zostáva nepretržite od útleho veku záujem o tanec, mení sa jej forma. Z hľadiska veku je menlivosť spôsobov realizácie záujmu relatívne prirodzená, najmä pri socionomických preferenciách (podľa vrstovníkov a priateľstiev). Na duševný vývin maloletej by samotná pohybová aktivita nemala pôsobiť negatívne, pokiaľ nevyvolá fyzické preťaženie. Negatívne dopady na vôľovú dynamiku maloletej by mohla mať nevôľa maloletej zotrvať aspoň jeden školský rok pri ňou zvolenej záujmovej činnosti a neochota rodičov organizačne zabezpečiť podmienky pre to, aby maloletá svoju voľbu mohla zodpovedne a dôsledne realizovať. Aktuálne je správanie oboch rodičov v kontexte návštevy tanečnej školy I. v záujme maloletej, dôležité je však z ich strany byť dôslední a stáli v usmerňovaní a podporovaní vytrvalosti maloletej a preberaní jej miery zodpovednosti za vlastné voľby. Tieto by nemali byť chvíľkovými a hedonisticky orientovanými voľbami. Psychický vývin maloletej aktuálne prebieha v medziach širšej populačnej normy, objavujú sa však situačné výkyvy, ktoré poukazujú na nerovnomernú transparentnosť emočnej a kognitívnej dynamiky. Jej porozumenie dominuje nad prežívaním, veľa racionalizuje, smútok prekrýva a maskuje, čo v dlhodobej perspektíve nemusí byť funkčne udržateľné. V zdravotnej anamnéze sa úmerne konfliktogénnym tlakom medzi rodičmi a pri agovaní objavujú u nej psychosomatické problémy. Inklinuje k potrebe chrániť prežívanie jedného rodiča pred druhým a vzťahuje na seba záväzky, ktoré nedokáže uniesť, keď sa stavia do role zmierovača. Tým sa skryto u nej prehlbujú pocity vnútornej samoty a smútku, aktuálne bez patologickej hĺbky, v čase ale rizikové. Zo strany otca maloletej opakovane zachytili v prenose jeho tendenciu pôsobiť v interakciách nátlakovo a komunikovať sprostredkovane, t.j. nepriamo adresovať obsahy komunikácie cez inú osobu. Mala za to, že táto jeho komunikačná psychodynamika sa analogicky objavuje aj v interakcii medzi ním a maloletou. Navádzanie maloletej na klamstvá niektorým rodičom u maloletej neexplorovali priamo, o zamlčiavaní informácií zo strany otca voči matke ju maloletá informovala. Maloletá má tendenciu pri silnej citovej polarizácii napätia vzniknutého zo vzťahov k rodičom zamlčiavať informácie alebo sa im vyhnúť, a to obranne, aby sa vyhla vnútorným rozporom a bolesti s nimi spojenými, alebo aby chránila jedného rodiča pred emočnou konfrontáciou druhého rodiča. Následne ju to trápi, lebo dokáže reflektovať morálno-spirituálne narušenie, nevie sa s tým ale emočne vysporiadať, a tým sa u nej prehlbuje pocit osamotenia. Aktuálne maloletá disponuje kognitívnou výbavou a informačnou gramotnosťou natoľko, že by si dokázala vyhľadať a zabezpečiť profesionálnu pomoc v kríze, v prípade potreby, ktorú aktuálne nepociťuje. V čase, keď krízové centrum telefonicky kontaktovala, nemala tieto schopnosti. Maloletá potrebuje v interakcii veľa intimity, spontánneho bezpečia a dôvery, aby prestala racionálne kontrolovať svoje verbálne obsahy ohľadom otázok, týkajúcich sa jej rodičov. Má náklonnosť skresľovať skutočnosti a klamať, resp. snivo si vymýšľať a zavádzať, štylizovať sa. Tieto sa objavujú vtedy, keď sa chce vyhnúť nepríjemným pocitom smútku a výčitiek z toho, že sa prikláňa na stranu jedného rodiča, a preto to vzápätí vykompenzuje alternovaním reality tak, aby to bolo v prospech oboch. Tým si zabezpečuje krátkodobo emočnú rovnováhu, z dlhodobého hľadiska sa jej to však vracia v podobe smútku, lebo ju to trápi. Maloletá vníma týždňové sťahovanie sa s vecami k otcovi a späť k matke ako únavné. Pri tendencii maloletej, skresľovať odpovede na otázky týkajúce sa súčasnej situácie, alebo sa im vyhnúť, nie je úplne možné získať informácie od maloletej ohľadom zverenia priamo. Pri utváraní jej názoru pôsobia tak emócie, teda to, čo prežíva, ako aj informácie, ktoré vníma a interpretuje z rodičovských interakcií a reakcií, ako aj samotní rodičia, ktorí sú pre ňu prvý výchovný model. Motivačným faktorom pre jej implicitné rozhodovanie sa, je vynárajúca sa potreba chrániť rodičov pred ich smútkom, ktorý dobre u oboch monitoruje. Vzťah maloletej k bratovi E. je neinfantilný, interafektívny vzhľadom na jeho vek a vzájomný aj z jeho strany k J., veku primerane. Maloletá sa prirodzene štylizuje do role jeho vychovávateľky a pomáha mu zabezpečovať jeho potreby, v úzadí sama túži, aby boli jej potreby saturované (porovnáva reakcie matky a jej manžela voči E. s ich reakciami voči sebe). Súrodenecké puto nie je vhodné pretŕhať vzhľadom na E. psychosociálny vývin a vývinové úlohy, s ním spojené, a vzhľadom na túžbu maloletej žiť v súrodeneckých väzbách. So zreteľom na najlepší záujem a vývinové potreby mal. J. - v prípade zverenia do osobnej starostlivosti matky - odporučila upraviť jej styk s otcom počas školského roka v rozsahu dvoch víkendov v mesiaci s prespávaním od piatku večera do nedele poobedia, a v pracovnom týždni minimálne jedného poobedia od 13.00 do 19.00 hod.. Počas školských prázdnin odporučila styk realizovať s oboma rodičmi rovnakým podielom, súvisle, t.j. 1- až 2-dňové prázdniny doplniť k víkendu a nedeliť, 5-dňové prázdniny (jesenné a jarné) striedať každý druhý rok, letné mesačne. Rozsah styku otca s maloletou odporučila realizovať v pracovnom týždni podľa školského rozvrhu v deň s najnižším počtom hodín od 13.00 do 19.00 hod. a každý nepárny víkend počas školského roka v rozmedzí od piatku 16.00 hod. do nedele 16.00 hod., pričom tento zahŕňa aj prípravu na vyučovanie, nasledujúce po víkende s maloletou. Počas školských

prázdnin a sviatkov odporúča rozsah styku otca s maloletou upraviť nasledovne: otec maloletej je oprávnený stretávať sa s ňou v každom párnom roku počas jarných prázdnin, v nepárnom roku počas jesenných prázdnin, v každom nepárnom roku od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod., každý párny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 09.00 hod., každý párny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 01.01. do 18.00 hod. nasledujúceho roka, každý Veľkonočný pondelok od 11.00 hod. do nasledujúceho utorka do 18.00 hod., každý párny rok celý mesiac júl, každý nepárny rok celý mesiac august. Znalecký posudok PhDr. H. E. bol podaný v 31.10.2013. Tri roky sú z hľadiska vývinu maloletej veľkým časovým rozpätím a obdobím s mnohými socioemočnými zmenami. Vzhľadom na jej kognitívnu výbavu dochádza k zrelšej morálnej reflexii a sociálnemu náhľadu, hoci sú ešte viazané na ego-obranné potreby. Osobnostná výbava rodičov sa cca po tridsiatom roku života relatívne ustaľuje, nemení. V posudzovaní osobnosti rodičov sa so stanoviskom kolegu zhodla.

32. Z písomného vyjadrenia otca k znaleckému posudku zo dňa 14.11.2016 vyplynulo, že znalkyňa z maloletej spravila dieťa, ktoré je nečitateľné, nevie, čo chce, nevie vyjadriť svoju vôľu a pocity. Postavila ju do úlohy trpiteľa nezhôd medzi rodičmi, čo ju privádza k vnútornému smútku a k samote, pričom maloletá je veľmi spokojné, emocionálne vyrovnané, spoločenské a veľmi rozumovo nadané dieťa, ktoré v škole dosahuje veľmi dobrý prospech, plynule ovláda prácu s PC, čo potvrdila aj znalkyňa v znaleckom posudku - str. 16 v súvislosti s vyhľadaním pomoci na dôverných linkách, a to, že pri výzve, či by si vedela takú informáciu na internete nájsť, udáva do prehliadača heslo linka dôvery pre deti a odpovedá, že by asi volala 116, 111, keď to tam je napísané ... prekvapujúcou bola skutočnosť, že maloletá ovláda touchpad veľmi zdatne a klávesnicu správnym rýchlym prstokladom, práca s PC jej bola dôverne známa“. Okrem toho má maloletá viacero mimoškolských aktivít, v ktorých ju otec aktívne podporuje. Maloletá má zo strany otca zabezpečené stabilné rodinné prostredie, je obklopená rodinnými príslušníkmi, najmä starými rodičmi, ktorí ju moc ľúbia a všetok čas podriaďujú jej. Maloletá ovláda skvele plávanie, nádherne sa korčuľuje, profesionálne jazdí na rôznych náročných bordoch, čo ju naučil otec. U nich v rodine všetko, čo sa týka J., má prednosť. Keď J. povie dedkovi, aby išli na počítač a niečo pekné spolu robili, tak dedko odloží všetko a venuje sa len jej. Keď požiada babku, aby jej vysvetlila rôzne životné záležitosti alebo ju učila variť alebo piecť koláč, babka neváha a venuje potrebný čas maloletej. Znalkyňa sa nič z uvedeného maloletej nepýtala, vôbec sa nepýtala, ako trávi čas s otcom, jeho rodinou a pod.. Na druhej strane znalkyňu vôbec nezaujímalo rodinné prostredie, ktoré má u svojej matky a ako sa jej matka venuje, prípadne súčasný manžel a ďalší rodinní príslušníci, keby sa jej na to opýtala, dozvedela by sa, koľkokrát prišiel súčasný manžel matky v noci značne pod vplyvom alkoholu a hodil sa do postele maloletej, ktorá sa potom musela presťahovať na noc k svojej matke, aby nedýchala splodiny alkoholu od opitého. Uviedol, že znalecké dokazovanie trvalo cca 5 hodín, počas ktorých musel sedieť vo veľmi nepohodlnom kresle, ktoré, keď si sadol, kleslo na zem a takto zhrbený tam celý čas sedel. Pôsobilo to na neho veľmi stresujúco. Vôbec sa necítil pohodlne, komfortne. Celé 5-hodinové vyšetrenie sa nieslo vo veľmi dusnej a napätej atmosfére. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmá, neodôvodnená úzka spolupráca znalkyne a matky maloletej, kde znalkyňa pravidelne informovala matku maloletej o obsahu jeho emailovej a telefonickej komunikácie so znalkyňou, pričom znalkyňa nebola k tomu oprávnená, pretože sa jednalo o jeho komunikáciu s ním. Znalkyňa konala veľmi neprofesionálne, kde jej konanie vykazuje znaky nedôvodného zvýhodňovania matky pred otcom a nadŕžanie matke, čo sa napokon potvrdilo i v samotných záveroch znaleckého posudku. Znalkyňa vzhľadom na veľmi kritický postoj a správanie k nemu a na druhej strane benevolentné, veľmi ohľaduplné správanie sa k matke maloletej a úmyselné prehliadanie a zahmlievanie dôležitých rozhodujúcich skutočností na strane matky, vyvoláva v ňom pocity jej zaujatosti voči nemu, čo sa potvrdilo aj vzhľadom na obsah znaleckého posudku (ignorácia záverov nezávislých úradov a inštitúcií, zámerné zamlčania a neuvedenie psychickej choroby matky maloletej, vykresľovanie otca maloletej ako postrach a pod.). Počas 5-hodinovej doby mu znalkyňa kládla viaceré otázky, predkladala obrázky, aby sa k nim vyjadril, čo na nich vidí. Odpovedal jej na otázky, kde ona sa s ním začal hádať, či to tam naozaj vidí, čo jej uviedol. Odpovedal jej, že áno a ona mu povedala, že iní ľudia tam vidia niečo iné. Tento jej neprofesionálny prístup ho veľmi znervózňoval a zneisťoval. Oznámil jej, že sa necíti dobre a prečo ho nenechá samého odpovedať. Je úplne normálne, že po tom všetkom, čo musel absolvovať /5-hodinovom doslova výsluchu a znervózňovania/ ho bolela hlava a slušne ju požiadal o O.. Taktiež pri spoločnom vyšetrení jeho, matky a maloletej mu znalkyňa dala do ruky tablet a mal odpovedať na chodbe, kde čakali maloletá a jej matka, na 200 psychologických otázok, čo taktiež nepovažuje za profesionálny postup. Poukázal na závery Metodicko - výskumného kabinetu výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie zo dňa 20.05.2015, že má všetky predpoklady, aby dcére venoval potrebnú výchovnú starostlivosť aj s ohľadom na to, že pre

maloletú prezentuje základné životné istoty. Jeho výchovné metódy a postupy hodnotili ako vhodné a možno uzatvárať, že má všetky psychologické a pedagogické predpoklady na to, aby svojej dcére aj naďalej zabezpečil potrebnú rodičovskú a výchovnú starostlivosť na úrovni, ktorá bude zohľadňovať jej aktuálne vývinové potreby. Pretrvávanie aktuálneho stavu, kedy maloletá trávi s otcom veľmi málo času, môže nielen disharmonizovať jej doposiaľ harmonický sa formujúcu osobnostnú štruktúru, ale najmä vážne ohroziť jej emocionálnu stabilitu v relatívne krátkom časovom horizonte. Maloletá sa pred znalcom vyjadrila, že: „mamina ma stále hreší, a keď plačem, tak na mňa kričí. A aj ma bije, a keď mám zle domácu úlohu, tak ma buchne po hlave. A hovorí mi, že ma tatino nemá rád. A zakazuje mi s ním telefonovať. A keď ma tatino volá, tak mi to ani neoznámi. A núti ma chodiť na krúžky, ktoré ma nebavia. A keď som za ním plakala, tak mi povedala, zbaľ si kufre a choď za tatkom. Stále ma ťahá po psychológoch a stále ma nahráva“. Podľa stanoviska kolízneho opatrovníka v úradnom zázname z pohovoru zo dňa 04.11.2015 maloletá hovorí jasne, že „ja sa lepšie cítim u tatina, neviem prečo, ale je to tak .... Ja by som chcela byť u ocina, u mamy by som si sama chcela povedať, kedy s ňou chcem byť“. Podľa záznamu z telefonátu na linku pomoci zo dňa XX.XX.XXXX J. dieťa sa nepredstavilo priezviskom, zúfalým hlasom oznámilo, že matka jej bráni v styku s otcom, pričom ona otca ľúbi a je z toho veľmi nešťastná. Nevie, kam sa má obrátiť o pomoc, pretože nikto neberie do úvahy, po čom ona túži. Ľúbi obidvoch rodičov rovnako. Maloleté dieťa uviedlo „ mama si stale hlada výhovorky aby som ho nemala rada a ja tatinka lubim a chcem bit aj s nim a ked za nim plačem tak na mna kričí ... Ak jej nepoviem kam som písala tak ma zabije, prosím vás pomôžte mi...“ Záznam z telefonátu písal pracovník krízového centra, ktorý opísal obsah telefonátu tak, ako bol dieťaťom podaný a taktiež popísal momentálny psychický stav dieťaťa a jeho citové rozpoloženie. Pracovníci krízového centra sú osoby odborne spôsobilé na posúdenie psychického stavu dieťaťa, osoby so vzdelaním v odbore psychológia, a teda vedia posúdiť momentálny psychický stav volajúceho, prípadne rozpoznať, či sa jedná o „nanútený telefonát“ alebo naopak, o spontánny telefonát dieťaťa zúfale prosiaceho o pomoc. Na základe tohto telefonátu a mailovej komunikácie s maloletou sa krízové centrum listom zo dňa 16.01.2015 obrátilo na ÚPSVaR o prešetrenie oznámenia maloletej. V prepúšťacej správe C. fakultnej nemocnice na P. zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené: počas hospitalizácie bol aj otec pacientky hospitalizovaný ako odprevádzajúca osoba/na žiadosť maloletej pacientky. Všetky uvedené dokumenty sú obsahom súdneho spisu, s obsahom ktorých sa mala možnosť znalkyňa dôkladne oboznámiť, pričom jednoznačne z týchto dokumentov je zrejmé, že maloletá je dostatočne vôľovo a rozumovo vyspelá, vie vyjadriť svoju vôľu a z nich je preukázateľné, že maloletá miluje svojho otca a jeho rodinu, chce s ním byť a redukcia kontaktu s nimi môže negatívne zasiahnuť do celkového emocionálneho vývinu maloletej. Znalkyňa z nevysvetliteľného dôvodu tieto dokumenty odignorovala, svoj postup si zjednodušila odôvodnením, že od maloletej nie je možné získať informáciu priamo ohľadne zverenia. Závery uvedených dokumentov sú v hrubom rozpore so závermi ňou prijatými, pričom znalkyňa v odôvodnení svojho posudku neuviedla vôbec žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnila vierohodnosť týchto dokumentov a poukázala na prípadné ich chyby a nedostatky, odôvodňujúce správnosť jej záverov, t. j. v znaleckom posudku nekonfrontovala závery týchto dokumentov so svojimi závermi. Konštatovanie znalkyne, že „nie je úplne možné získať informácie od maloletej ohľadom zverenia priamo.“ je výrazom toho, že všetky uvedené doklady vôbec nečítala, zámerne ich odignorovala, podľa ktorých každé budúce obmedzenie styku maloletej s otcom bude mať katastrofálne následky na budúci psychický vývin maloletej. Znalkyňa nebrala absolútne žiadny ohľad na city, potreby a najlepší záujem maloletej. Podľa aktuálnej lekárskej správy otca maloletej MUDr. P. U. liečba panickej poruchy otca maloletej prebehla úspešne. V r. 2006 bol hospitalizovaný pre iatrogénnu závislosť od benzodiazepínov. Iatrogenna znamená navodená lekárom. V jeho prípade lekári liečili panickú poruchu liekmi, od ktorých vznikla závislosť. Z nej bol počas ústavnej liečby v PN U. vyliečený. Od r. 2009 neužíva žiadne lieky a tiež nepotreboval psychiatrické kontroly. Je vyliečený ako zo závislosti od benzodiazepínov, tak i z panickej poruchy. V súčasnosti nejaví žiadne známky psychickej poruchy a je schopný viesť plnohodnotný život. Je riadne zapojený do pracovného aj sociálneho života. Pozitívny výsledok liečby treba o. i. pričítať aj výbornej spolupráci v liečbe a enormnému záujmu pacienta, aby sa spomínaných psychických porúch zbavil. Prekonaná psychická porucha ho nijako neobmedzuje a nemá žiadny negatívny vplyv na riadnu výchovu a starostlivosť o dieťa. Nie sú potrebné žiadne následné psychiatrické kontroly. Znalkyňa spochybňuje správnosť záverov ošetrujúceho lekára s odôvodnením, že sa jedná o spolužiaka MUDr. E. J., ktorý je dlhoročný všeobecný lekár rodiny I., pričom ona sama nie je oprávnená o tejto otázke rozhodovať a prijímať akékoľvek závery. V znaleckom posudku absentuje zmienka, že matka maloletej sa v minulosti taktiež liečila u MUDr. P. U. pre psychickú poruchu - neurasténiu, čo je podľa odbornej literatúry duševná porucha, ktorá sa prejavuje v striedaní podráždenosti s únavou, bolesťami hlavy, poruchami sústredenia, nespavosťou. Je to forma neurózy, ktorá sa prejavuje neprimeranou reakciou, narušuje schopnosť adaptácie, duševnou

úzkosťou, nekľudom, dráždivosťou a únavou. Hovorovo sa označuje ako nervozita. Doposiaľ nebola zodpovedaná otázka, či je z tejto choroby matka maloletej vyliečená, nakoľko matka maloletej sa bez udania dôvodu prestala liečiť a do akej miery má vplyv táto duševná choroba matky na život, zdravie a celkový vývin maloletej. V danom prípade ide o nezodpovedné a vysoko neodborné (neprofesionálne) konanie znalkyne. V súdnom spise, ktorý mala znalkyňa k dispozícii, sa nachádzajú dôkazy o tom, že maloletú podporoval v jej mimoškolských aktivitách ako napr. P. a G., kde však matka maloletej surovo zasiahla a zrušila tieto krúžky. Prihlásil maloletú na umeleckú hudobnú školu v Q., kde sa u nej prejavil určitý talent a bolo možné ho rozvíjať. V uznesení umeleckej školy o prijatí sa uvádza: „Po posúdení predpokladov uchádzača o štúdium na tunajšej škole prijímacou komisiou zriadenou na tento účel menovaný /á/ spĺňa predpoklady na priatie do základného štúdia na základnej umeleckej škole v školskom roku 2013/2014.“ Za týmto účelom jej kúpil husle a stojan a veľmi rád ju sprevádzal, keď mala hudobný krúžok. Trvalo to však len pár týždňov, kým mu riaditeľka oznámila, že je nútená J. prepustiť zo školy na žiadosť jej matky: „predčasne ukončujem štúdium J. I., nar. XX.XX.XXXX v ZUŠ P. H. v Q.. Štúdium ukončujem ku dňu 31.10.2013. ............. Zákonný zástupca žiaka požiadal o ukončenie štúdia z osobných dôvodov.“ Riaditeľka ZUŠ P. H. v Q. opísala priebeh prijatia a vylúčenia J.: „Týmto potvrdzujem, že žiačka J. I. bola prijatá do ZUŠ P. H. v Q. na základe Prihlášky na štúdium v základnej umeleckej škole zo dňa 28.05.2015 podpísanej otcom žiačky pánom I. I., riadnych prijímacích talentových skúšok a vydaného Rozhodnutia o prijatí zo dňa 17.06.2013. Na základe žiadosti matky D. I. zo dňa 12.09.2013 o ukončenie štúdia z osobných dôvodov, sme žiačke predčasne ukončili štúdium podľa vyhlášky MŠ SR č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole v znení vyhlášky č. 245/2011 Z. z. ku dňu 30.10.2013. Žiačka J. od 12.09. do 20.10. naďalej navštevovala vyučovanie podľa rozvrhu hodín, na ktoré ju stále v riadnom čase priviedol otec. Matka D. I. po niekoľkých dňoch kontaktovala riaditeľku ZUŠ, prečo dcéra naďalej navštevuje ZUŠ-ku. Veľmi nevhodným a arogantným spôsobom na mňa zaútočila a v každej druhej vete sa vyhrážala, že na nás zavolá Markízu. Nie sme žiaden krúžok, ani kurz, naša škola je štátne zariadenie, kde sa od 02.09. vyučuje riadne podľa rozvrhu hodín a ukončiť štúdium zo dňa na deň, ako si to predstavovala pani I., sa nedá. Veľmi ma mrzí, že na tieto prieky doplatila hlavne J., nakoľko si obľúbila pani učiteľku, husličky, ktoré jej kúpil otec a k nám do školy chodila veľmi rada“ /list riaditeľky ZUŠ zo dňa 18.12.2014/. Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou je plný zrejmých nesprávností, neprávd, obsahuje množstvo tvrdení, ktoré svedčia o úmysle poškodiť zabehnutý styk maloletej s ním a pomôcť matke maloletej v jej snahe obmedziť jeho styk s maloletou bez ohľadu na tom, či to poškodí maloletú alebo nie.

33. Znalkyňa doc. E.. I. D. G. W. H.. pri výsluchu uviedla, že nemá žiaden pomer k účastníkom konania. Prvý kontakt s otcom maloletej mala v júni 2016, asi 30.06.2016. Pohovor s otcom viedla v ambulancii v C.. Všetky ďalšie osobné kontakty sa diali v priestoroch ambulancie klinickej psychológie C. a v priestoroch čakárne. Osobne interakcie sa diali v priestoroch ambulancie a čakárne z dôvodu, že sa účastníci striedali. Čo sa týka pohovorov, tak dospelí účastníci sedia. Podľa jej názoru ambulancia je multifunkčne útulne zariadená. Čo si pamätala ohľadne diagnostiky týchto dospelých účastníkov, títo zrejme sedeli na polohovateľných stoličkách za písacím stolom. Žiaden z účastníkov sa jej nesťažoval a nemala pocit, že by sa niektorý z nich zle cítil. V prípade, ak by prostredie, v ktorom sa vykonáva vyšetrenie, nebolo primerane komfortné, mohlo by to mať vplyv na mieru dôvery medzi terapeutom a vyšetrovaným. U klienta by v takom prípade mohol voči danej situácie vzniknúť odpor klienta voči danej situácii. Vedela by rozpoznať situáciu, keby klient vypovedal v takomto nevyhovujúcom prostredí. Takéto nevyhovujúce prostredie nie je jediným faktorom, ktoré by malo vplyv na tento negatívny prenos zo strany klienta, výstup a stupňovanie jeho obrany. Nepamätala si, že by sa otec maloletej sťažoval na nepohodlnosť kresla, ale je to možné, pretože vtedy bol problém s piestami na kreslách, na ktorých sedeli klienti. Spomenula si, otec sa sťažoval na bolesti hlavy, a preto mu navrhla prerušenie konzultácie, opýtala sa ho, či potrebuje liek O., taktiež mu poskytla tekutiny, tieto poskytuje klientom bežne. S týmto fenoménom sa stretáva častejšie, pretože vyšetrenie aj v prípade účastníkov konania trvalo dlho. Obávala sa, že účastníci tohto konania boli aj viac ako tri hodiny. Tieto problémy otca skôr pripisovala tlaku z vyšetrenia a nie pre problémy so stoličkou. Táto situácia mohla mať vplyv na celkové vyjadrenie otca v danej veci. Vyšetrovaná stránka v danej veci bola dospelá osoba, je teda na jej rozhodnutí, či bude pokračovať vo vyšetrovaní, dokonca sa otca opýtala, či na základe takejto situácie chce pokračovať a otec jej povedal, že už to dokončíme. Snaží sa pri vyšetrovaní klientovi vzbudiť pocit bezpečia. Faktom je, že v danej veci bolo otcovi adresovaných veľa konfrontačných otázok a tomuto pripisovala bolesť hlavy u otca. Plus jej bolo zo spisu zrejmé, že u otca sa môžu vystupňovať neurotické tlaky. Uvedené vyvodila z posudku znalca E. a z dekurzov zdravotnej dokumentácie E.. J., ošetrujúceho lekára otca maloletej. Pri priamej diagnostike je vzdialená asi meter od vyšetrovanej osoby, medzi nimi

je konferenčný stôl. Keď vyšetrovala maloletú, vyšetrovala ju aj v interakcii so svojimi rodičmi. Keď vyšetruje maloletú, je s ňou v stiesnenejšom kontakte. Pri tomto výsluchu bol aj brat maloletej, E.. Čo sa týka telefonátu z decembra 2014, k tomu uviedla, že tento je ku vzťahu k predmetu zastaralý, vzhľadom na vývinové zmeny, ktoré od uvedeného obdobia u maloletej nastali. Ohľadne schopnosti maloletej v tom čase si zadovážiť pomoc krízového centra, tieto schopnosti maloletej si objektivizovala informáciami zo školského kurikula, hlavne, kedy sa deti učia pracovať s počítačom, kedy si otvárajú e- mailové konto a z tohto potom vychádzala. Mail krízovému centru maloletá písala z konta inej osoby. Intervencia s inštitúciou C. sa diala po informácii o predbežnom opatrení a telefonáte vypočutom na pojednávaní. Rozhodujúci je tu sociálny kontext a jeho interpretácia, ako je dieťaťu podaná. Dieťa v danom veku vie vyhodnocovať emočnú informáciu, nerozumie ale tým ostatným kontextom. Emočná informácia pre neho bola strata, na čo reagovalo zúfalo alebo reaktívne, spontánne. Otázkou zostáva, ako o tejto strate bola informovaná. Dôležité je ako, či ide o trvalú stratu a akým spôsobom, kto tú stratu spôsobil a do tohto môže vstúpiť aj nevedomá alebo vedomá manipulácia. Dieťa bolo správne podporené danou organizáciou v tom, aby reagovalo autonómne a vyjadrilo to, čo myslí a to, čo cíti. V danom veku objektivizovali informáciu, že J. nemala e-mailové konto, bola schopná písať na počítači, ale nebola schopná pracovať s vyhľadávaním informácií cez prehliadač. Nemala tú pojmovú zásobu. Ten pojem vyťukať si, že existuje krízové centrum, toto mala na mysli. Táto jej musela byť sprostredkovaná dospelou osobou. Keďže je emočne veľmi vnímavá, citlivá, potrebuje sa s emóciou vyrovnať. Prijala interpretáciu, ktorá jej bola v danom čase ponúkaná. V danom čase bola v starostlivosti otca. Vzhľadom na gramatické chyby v maily zo dňa XX.XX.XXXX pripustila, že to písala maloletá a aj vzhľadom na to, že bola zdatná písať na počítači. Nepovažovala za dôveryhodné, že si e-mail, web, zavináč, C. a webovú stránku C., bola schopná zaškrtnúť ako červenú kategóriu sama. Vzhľadom na interakciu, ktorá vtedy bola v starostlivosti otca, predpokladala, že v celej koncepcii v návrhu intervencie došlo vplyvom otca. Pri vypracovaní postupovala nezávisle, mala k dispozícii i odborné vyjadrenie zo dňa 20.05.2015. Uvedené vyjadrenie nemalo vplyv na závery jej ZP, pretože znalec musí postupovať nezávisle, ale na základe spisu si tvorí hypotézy, ktoré musí redukovať a rozhodnúť sa, ktoré uzná za platné. Z uvedeného odborného vyjadrenia vyplynula hypotéza o interakcii hypotézy otca a mal. J. a ďalšia jej hypotéza ohľadne osobnosti otca maloletej vzhľadom na kontext, kedy a za akých okolností bol posudok podaný. Keďže odborné vyjadrenie sa netýkalo aj matky, ktorá nebola vyšetrená, je to len pre ňu parciálny pohľad na čas rodinného systému a ako znalec sa musí vyjadriť k celému systému. V tomto prípade v tomto systéme sú otec, matka a dieťa a súrodenci maloletej. Prihliadala aj na vyjadrenie maloletej v rámci vyšetrenia ako podklad pre odborné vyjadrenie z mája 2015, takýmto spôsobom získala obrázok o vývinovej dynamiky maloletej. Plus sa jej potvrdzoval systém spis, roky, interakčný štýl otca, nielen voči maloletej, ale aj voči iným, že pokiaľ je maloletá výlučne v interakcii s otcom, na vedomej úrovni podáva iné informácie, ktoré môžu zodpovedať jej parciálnej pravde, ale nevyjadruje sa k tým hlbším, a to je to, čo je skryté za vedomím. Ohľadne interaktivity s maloletou uviedla, že táto bola predvolaná opakovane a v rôznych situáciách, ktoré boli komplexné, t.j. aj za prítomnosti otca aj za prítomnosti matky aj bez. Druhým dôvodom môže byť bezpečie, keďže priestor ambulancie je vybavený aj s týmto úmyslom, že mohla pocítiť v neformálnom kontakt viac bezpečia a dôvery, na základe čoho sa mohla viac otvoriť. Ohľadne hospitalizácie maloletej v nemocnici, k tomuto sa snažila vychádzať z objektívnych informácií, preto vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, kde sa uvádzalo, že prítomnosť matky bola zmenená z dôvodu, že nastupoval týždeň, v ktorom mal mať otec styk s maloletou. Emočná citlivosť je aj vrodená záležitosť, táto sa u J. nezmenila. To, čo v priebehu 6-10 rokov naberá výrazne kvalitatívnu a kvantitatívnu zmenu, sú poznávacie procesy, kam patria myšlienkové pochody a morálny úsudok. Z konkrétneho myslenia, to znamená z myslenia, kde dieťa uvažuje, na základe toho, čo vidí a počuje to, čo vníma, prechádza k abstraktnému mysleniu, tým pádom dokáže vytvárať syntézy, analógie, indukcie, dedukcie, čiže abstraktné myslenie a vie si samostatne vyhodnocovať kontext. Pracuje už s metakogniciou. Z hľadiska morálneho hľadiska to znamená, že vie lepšie diferencovať hodnoty, vie uvažovať o príčinách, o dôsledkoch a nielen kriticky ich prijať od autority. Toto s jej vývinom stúpa a bude stále prehĺbenejšie, inými slovami, nadobúda kritické myslenie. Maloletá kritické výhrady voči ktorémukoľvek z rodičov neverbalizuje, nakoľko kontroluje situáciu, pretože prirodzene miluje obidvoch. Vyhodnocuje však spôsoby, akými sa k nej rodičia stavajú. Poukázala na jeden neverbálny príklad, kde rodičia robili úlohu a maloletá mala vybrať hovoriacu fotku a spontánne sa pozrela na maminu, išla a vybrala starší manželský pár, ktorý tancuje, vzápätí sa pozrela na tatina, zostala zmrazená a vlastne hľadala ďalšiu fotku, túto si nevybrala, ale očami ju fixovala. Potom sa rozhodla pre tri detičky, ktoré venovala mamine a neverbálne tým vyjadrovala práve spontánnosť detskej hry a interakcie a tatinovi vybrala samostatné dievčatko na fotke. Telo pracovalo v prospech úplnej rodiny u matky, zároveň veľmi jasne monitorovala hnev a smútok otca, chcela ho od toho uchrániť, a preto vybrala vlastne len to

samotné dievčatko, aby ho nezranila tým, keď dá mamine manželský pár. A keďže paralelne sa tam odohrávala interakcia s rodičmi, ktorú musela facilitovať, ktorá bola zo strany otca nabitá, afektovaná, vyhodnotila si to tak, že keď odchádzala z miestnosti, rozlúčili sa s ňou, potom povedala obidvom rodičom, že ich má rada, urobila gesto takým spôsobom, že sa obrátila na svojho otca a predložila dlaň, čo znamenalo, že si niečo pýta a pýtala si tým neverbálne mobil a tatino jej ho podal. Toto je typická situácia rozchodu nezosúladeného verbálneho a neverbálneho správania, kedy sa domnievala, že záverečné gesto s nastavením dlane bolo, že vlastne ona má v moci tatina. Ale oveľa dôležitejšie, čo predchádzalo gestu maloletej, bol hnev zo strany otca maloletej, ktorý rovnako maloletá vycítila a týmto vlastne vyjadrila, že je akoby nad tým a vtedy sa emočne zatvorila, nedovolila si vyjadriť ďalšie emócie. A nebola v tejto interakcii už ďalej spontánna. Gesto, ktoré urobila, je gestom mocenským. Na emočnej rovine bude mať maloletá oboch rodičov, jasne ale nesúhlasí so spôsobmi, ktoré vníma, že sú akoby nespravodlivé, ktoré otec používa ako manipulatívne. Neodporučila striedavú osobnú starostlivosť o maloletú, pre ktorú sú nevyhnutné podmienky z obidvoch strán a jednou z nich je komunikácia, táto možná medzi stranami nie je, čo možno vyvodiť z dôkazov v spise, napr. sms správ. J. neverbálne vyslovila požiadavku byť v rovesníckom prostredí, čo je zrejmé z prílohy F a E znaleckého posudku a metódy fotostikra. Maloletá verbalizovala, že sa hrá s upratovačkou, ktorá je vekovo staršia a v prostredí u otca maloletá väčšinu času trávi so starými rodičmi alebo s dospelými osobami, čo nie sú jej rovesníci. V tomto smere spomína svoju sesternicu, ktorej prítomnosť z hľadiska frekvencie spomína, že je málo s ňou, ale emočne by s ňou bola rada. V prostredí matky je s mal. bratom E. a na ulici trávi čas s rovesníkmi. Samozrejme vylúčila formálne stretnutia maloletej na krúžkoch. Mala za to, že napriek tomu, že z odborného hľadiska už nie je potrebná intervencia pre odvykanie, stále pretrvávajú neurotické prejavy u otca maloletej, ktoré sú podľa potreby liečené ad hok látkami, na ktoré vzniká závislosť a pôsobia útlmovo. Nie je lekár, k tomuto je potrebné vyjadrenia lekárov, ale z hľadiska štruktúry osobnosti, ktorú posudzovala, sú vlastne prejavy narušeného štrukturálneho terénu u otca maloletej, a preto v závere spoločného vyšetrenia otcovi odporučila individuálnu terapiu, pre tú je ale potrebná motivácia, ktorá aktuálne chýba. Z hľadiska výchovy to má dopad, že táto neurotická štruktúra môže spôsobovať nekontrolované afektové reakcie, spôsobuje menšiu schopnosť diferencovať sociálne kontexty, čo môže byť spôsobené kultúrnym transferom, keďže otec maloletej vyrastal v rannom veku vo vlasti. Poznala obsah správ E.. P. U.. Súhlasila s vyjadrením pána doktora a z hľadiska danej diagnózy, s ktorou bol liečený a hospitalizovaný, je vyliečený, osobnostné poruchy nie sú diagnózou v pravom zmysle slova. Neurotické poruchy sa akcentujú situačne, čiže to si neprotirečí. Vyjadrenia E.. U. k matke sa týkalo kódov a intervencií, ktoré súvisia s akupunktúrou a týkalo sa bolestí, ktoré majú somatický podklad a opäť sa môžu zvýrazniť v stresových situáciách. Tieto nevyžadovali kontrolu. Pri posudzovaní rodičov aj maloletej použila projektívne metódy, ktoré patria k štandardnej výbave vyšetrenia osobnosti a zisťujú prevažne obranné mechanizmy a spôsoby zaobchádzania s úzkosťou a agresivitou ako jedným emočným kontinuom, čo znamená, že úzkosť môže za istých okolností prejsť do agresivity. Súčasťou vyšetrenia sú aj kontrolné mechanizmy, ako dokážeme regulovať. Doplnila, že z hľadiska vývoja, o ktorom rozprávala, sa postoj maloletej časom môže meniť tým, že bude kritickejšia na rôzne situácie a tým, že bude mať rôzne školské povinnosti v sekundárnom stupni vzdelávania, mala tým na mysli deň v týždni, ktorý bude u maloletej deň „D“ stretávania sa s otcom. Výpoveď maloletej na súde považovala za neplniaci účel, pretože aby mohlo k uvoľnenej a spontánnej a zosúladenej verbálnej a neverbálnej komunikácii u maloletej dôjsť, potrebuje adaptačný čas, bezpečie a istotu, čo sa obávala, že v týchto podmienkach možné nie je. Z hľadiska vytvárania priestorového a vzťahového bezpečia, toto u maloletej z jej hľadiska možné nie je, výsluch maloletej by bol skreslený vysokou racionálnou kontrolou zo strany maloletej. Na otázku zást. matky, aby sa znalkyňa vyjadrila, prečo považuje prostredie matky a jej starostlivosť za vhodnejšiu oproti SOS, prípadne v starostlivosti otca, znalkyňa uviedla: To vyjadrila maloletá spontánne výberom muža a ženy na fotke, ktorí tancujú, s pohľadom na matku a z jej hľadiska je to úplne prirodzené, že hľadá komplementárnu, funkčnú rodinu nie v zmysle náhrady otca, pretože otec zostane stále otcom, ale v zmysle úplnosti, v ktorom sa môže zdravo rozvíjať a učiť párovú komunikáciu. Pretože osoby dospelé sú vzor pre jej ďalší sociálny emocionálny vývin. Ohľadne dopadu zmeny striedavej osobnej starostlivosti na stretávanie sa maloletej s otcom každý druhý víkend na maloletú uviedla, že z hľadiska stability výchovného prostredia to bude mať dopad určite pozitívny. Pre emocionálnu stabilitu je dôležité, aby maloletá nadobudla vnútorný obraz, že pre otca je natoľko dôležitá, že vie využiť výlučne čas s ňou v prospech a jej najlepšie dobro, aby vlastne nenadobúdala pocit, že len niekde odložená. Maloletá neverbalizovala termín odložená, tento je skratkou verbálnou, ktorý použila a maloletá verbalizovala z hľadiska dynamiky, kde trávi čas, s kým trávi čas a ako trávi čas. Tak, ako už uviedla, z vyjadrení maloletej vyplynulo, že táto trávi čas s inými osobami ako otcom, a to upratovačkou a starými rodičmi, samozrejme aj s otcom. Oveľa dôležitejšie je pre ňu ten pocit výlučnosti, ktorý vo vývine

identity ženy mal by byť prirodzene sprostredkovaný otcom, jedná sa o emočnú výlučnosť. Z dlhodobého hľadiska vývinu maloletej je emočná prítomnosť otca. Napríklad, tento pocit môže nadobudnúť tým, že keď povie osobne, dôležité je, že na prvé rodičovské majú prísť obaja rodičia, aby získala spätnú väzbu o tom, že tatino tam ide kvôli nej, ale nie či je párny alebo nepárny týždeň. K tejto situácii však zo strany otca nedošlo. Emočná prítomnosť je aj to, že bude vidieť to, že rodičia sa pozdravia, že sa k sebe úctivo správajú. Z hľadiska dlhodobého napríklad ohľadne situácie odovzdávania maloletej otcom matke, keď rodičia ani spolu nekomunikujú, otec z auta ani nevystúpi, maloletá reaguje tak, že sa emočne zablokuje a racionálne si to spracováva, že to je váš problém a je mi ľúto, že som tam ja, ale z hľadiska dlhodobého to nemusí zvládať. Tak, ako to bolo v konaní zistené, a to psychosomatickými problémami maloletej, ktoré zjavne kopírovali komplikovaný vzťah rodičov a konkrétne situácie medzi rodičmi, a to, že ide do fázy, kedy sa stará o emócie rodičov, toto môže pre maloletú priniesť to, že si neužíva svoje detstvo a v budúcnosti to môže u maloletej viesť až k depresiám z dôvodu nespracovania pocitu viny. Čo sa týka maloletej, mali by rodičia maloletú viesť, aby rozprávala o svojich pocitoch, aby verbalizovala svoje pocity, aby konfrontovala interpretáciu tých kontextov s objektívnymi informáciami, prípadne sa pýtala, aby jej rodičia adekvátne vysvetľovali a ak nie sú schopní, aby jej to vysvetlil odborník. Je veľmi dôležité, aby maloletá videla zmierenie svojich rodičov, napríklad podanie si ruky, aby maloletá počula, že rodičia sa oslovujú. To, že by sa styk otca s maloletou upravil tak, ako navrhla vo svojom znaleckom posudku, nie je trestom pre otca ani pre maloletú, toto je potrebné chápať v kontexte s najlepším záujmom maloletej a otec by toto mal brať pozitívne a je to šanca pre otca a maloletú, aby čas vzájomne strávený, využili práve na to emočné zblíženie, kde nebude ten čas zaťažený inými povinnosťami. Môže to byť ten čas výlučnosti. K pochopeniu záverov znaleckého posudku otcom môže prispieť aj jeho individuálna psychoterapia pre dobro maloletej. Doterajšie vyjadrenia boli v súvislosti s vývinom identity ženstva maloletej, preto v tomto kontexte bol otec analyzovaný. Matka plní úplne inú funkciu vo vývine dieťaťa ženy, je identifikačným vzorom. V období puberty, prirodzene príde k tomu, že sa bude chcieť separovať, ale v tomto období ešte nie je. Môže sa stať, k tomu by bola aspoň tá edukačná psychoterapia potrebná, že v období puberty môže dieťa manipulovať jedného rodiča cez druhého a tomu je potrebné sa vyvarovať. Neurasténia nie je klinicky závažný prejav, v kontexte, ktorý si dala zistiť, musí byť diagnóza pre to, aby mohol byť vykázaný kód akupunktúry, a preto je vlastne zviazaná s tými akupunktúrnymi intervenciami, ktoré súvisia s psychosomatickými a bolesťami matky pri konkrétnom organickom podklade. To znamená, že to bola formálna diagnóza, neskôr sa potvrdil organický podklad bolesti u matky. Uvedené zistila zo zdravotnej dokumentácie matky z neurologických vyšetrení. Na základe všetkých podkladov a toho, čo mala možnosť zistiť, negatívnu reakciu na zmenu úpravy styku zo strany maloletej nepredpokladala, pretože u maloletej došlo k zmene. Keď sa maloletej situácia pozitívne vysvetlí, môže to prijať ako deň D, kedy bude môcť byť so svojim otcom. Deň D považovala za metaforu, ktorú použila v súvislosti s výlučnosťou. A ak by mala ešte popísať jednu konkrétnu emočnú reakciu J. k otcovi, ktorá je v posudku, je, že keď boli práve vo veľmi intímnom rozhovore, kedy J. hovorila o klamstve a o tom, že s tým vnútorne zápasí, otec maloletej zaklopal, situáciu museli dokončiť a ona dvere musela otvoriť neskôr, J. z tejto situácie vzal na toaletu, pričom maloletá bola pravidelne dopytovaná, či prestávku nepotrebuje a po návrate z toalety s otcom bola emočne veľmi obalená v smútku a zabrzdená. Opäť sa jednalo o neverbálnu situáciu, potom potrebovala dlhší čas, aby sa adaptovala a aby nabehlo prac. spojenectvo medzi ňou a maloletou. Smútok sa rozhodne nespájal s tým, že maloletá išla na toaletu, ale s tým, z akého kontextu bola vyňatá, preto nepredpokladala vysokú emočnú reakciu na stratu striedavej starostlivosti u maloletej.

34. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/85/2016 bolo zistené, že Okresná prokuratúra Trenčín podala dňa 31.08.2016 obžalobu na otca maloletej pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť dňa 03.08.2015 v čase približne o 17.00 bez súhlasu majiteľa domu preskočil 110 cm vysoký plot rodinného domu v obci Q. Q. č. XXX, patriaci poškodenému D. D., trvale bytom Q. Q. č. XXX, za účelom stretnutia sa s dcérou J. I., pričom ho chcela zastaviť jeho bývalá manželka D. I. (t. č. D.), ktorej obvinený so zdvihnutou rukou vulgárnym spôsobom povedal, že ju zabije a následne prešiel cez záhradu a vrátil sa späť za plot rodinného domu, pričom jeho konanie vyvolalo u poškodenej D. I. obavu o život a zdravie.

35. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 0T 41/2013-59 zo dňa 22.07.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/93/2013-74 zo dňa 24.09.2013 bol otec maloletej uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov. Výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne

odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu po dobu dvadsaťštyri mesiacov. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 4Nt/12/2015 zo dňa 04.03.2015 súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu uloženého odsúdenému I. I. rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 0T 41/2013-59 zo dňa 22.07.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/93/2013-74 zo dňa 24.09.2013 v trvaní dvadsaťštyri mesiacov. Podľa § 69 Trestného zákona bola odsúdenému určená skúšobná doba v trvaní štyri roky.

36. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

37. Podľa § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

38. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

39. Podľa č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

40. Predmetom konania je návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou J. a návrh otca na zmenu zverenia maloletej. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloleté dieťa bolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti matky a bežná úprava styku otca s maloletou bola upravená každý párny týždeň, počínajúc nedeľou od 18:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., reálne sa teda bežná úprava styku otca s maloletou realizovala ako striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že maloletá má pozitívne citové väzby k obom rodičom (správa E.. E. W., správa PhDr. D. H., znalecké posudky PhDr. H. E., doc. E.. I. D. G. W. PhD., vyjadrenia maloletej pri pohovoroch). V konaní však bolo zistené, že vzťahy medzi rodičmi sú veľmi napäté, rodičia nedokážu kooperovať pri výchove svojho maloletého dieťaťa, navzájom bojujú o maloletú, podávajú na seba rôzne podania na polícii, na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, na súde, čo je zrejmé z oznámení matky adresovaných Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci riešenia problémov ohľadom výchovy dcéry s bývalým manželom zo dňa 06.10.2014 a dňa 20.10.2014, zo zápisnice spísanej na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Q. dňa 14.10.2014, vyrozumenia oznamovateľa zo dňa 13.10.2014, z listu matky adresovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 03.11.2014, z oznámenia otca zo dňa 03.08.2015 označeného ako tretie oznámenie o “zmarení súdneho rozhodnutia č. 26P/121/2012“, z oznámenia otca zo dňa 27.04.2015 označeného ako oznámenie o „zmarení súdneho rozhodnutia č. 26P/121/20102“, z oznámenia otca zo dňa 11.05.2015 označeného ako druhé oznámene o „zmarení súdneho rozhodnutia č. 26P/121/20102“, zo zápisníc spísaných na Okresnom súde Trenčín dňa 13.07.20015 a dňa 10.08.20145, z potvrdenia OO PZ SR o oznámení zo dňa 13.07.2015, z úradných záznamov spísaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Q. dňa 14.07.2015 a 12.08.2015, z potvrdenia OO PZ Q. zo dňa 09.08.2015. I zo správy psychológa E.. E. W. vyplynulo, že v prípade J. sa jedná maloleté dieťa, o ktoré sa bojuje v porozvodovej situácii v rodine. Zároveň v správe upozornil na to, že emocionálne tlaky a rozdielne koncepty výchovy rozdeľujú rodičov, ovplyvňujú správanie a následný vývin maloletej. Zo správy o učebných výsledkoch a správaní maloletej v období september až december 2013 vyplynulo, že v poslednom období (asi mesiac dozadu) sa J. začala veľmi často

(skoro denne) sťažovať na bolesti hlavy a brucha, s ktorými už ráno prichádza do školy a pretrvávajú aj počas dňa. Na vyučovaní sa častejšie ako predtým javí ako nesústredená, zamyslená, robí drobné chyby z nepozornosti, ktoré doteraz nerobila. Zo správy PhDr. D. H. z psychologickej konzultácie zo dňa 18.09.2014 s maloletou vyplynulo, že menovaná navštevovala ambulanciu od 03.12.2013, celkovo 5x. Dôvodom konzultácií boli bolesti hlavy u J., bez zjavnej organickej príčiny. O tom, že vzťahy medzi rodičmi sú značne problémové a napäté, a to predovšetkým pre správanie otca maloletej, svedčí aj skutočnosť, že na neho bola podaná obžaloba pre prečin porušovania domovej slobody a pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť dňa 03.08.2015 v čase približne o 17.00, keď bez súhlasu majiteľa domu preskočil 110 cm vysoký plot rodinného domu v obci Q. Q. č. XXX, patriaci poškodenému D. D., za účelom stretnutia sa s dcérou J., pričom ho chcela zastaviť jeho bývalá manželka (matka maloletej), ktorej obvinený so zdvihnutou rukou vulgárnym spôsobom povedal, že ju zabije a následne prešiel cez záhradu a vrátil sa späť za plot rodinného domu, pričom jeho konanie vyvolalo u poškodenej obavu o život a zdravie. Medzi rodičmi maloletej dochádza k neustálym konfliktom, a to aj pred maloletou, čo je zrejmé i zo znaleckého posudku PhDr. H. E., z ktorého vyplynulo, že prístup oboch rodičov k výchove maloletej je vlastnícky, bez ochoty rešpektovať názory toho druhého, a to aj pred maloletou. Uvedené potvrdila aj maloletá, ktorá pri pohovore dňa 04.11.2015 uviedla, že „Viem, že rodičia sa hádajú, ja som im aj povedala, každému zvlášť, že sú ako dve hašterivé opice. Toto hašterenie vnímam tak, že keď mi mama niečo povie, otec mi povie opak a naopak, ak mi otec niečo povie, mama mi povie opak.“ Maloletá pri tomto pohovore ešte uviedla, že situáciu medzi rodičmi vníma ťažko. I správa Mgr. E. W. potvrdzuje konflikty medzi rodičmi, napr. konflikt, ku ktorému došlo, pretože cez víkend dal otec maloletú svojej prvej exmanželke, pretože sa bol v meste zabávať a povedal matke, že maloletá je u rodičov. Ona si to zistila, a potom našla dieťa u jeho prvej exmanželky. Bol z toho veľký konflikt, bol agresívny, nadával a vyhrážal sa, kričal na ulici pred maloletou. Takéto scény sa podľa matky vždy dejú pred dieťaťom, čo J. potvrdila. Maloletá pri pohovore dňa 20.11.2014 o vzťahu jedného rodiča k druhému, uviedla, že rodičia sa urazia, kričia po sebe aj škaredé slová, ktoré aj ona počuje, mrzí ju to. I zo znaleckého posudku doc. Mgr. I. D. G. W., H.. vyplynulo, že rodičia maloletej nekooperujú, ich vzájomná komunikácia je agujúca-reaktívna. Za škodlivé pri výchove maloletej zo strany otca považoval súd to, že otec matke zatajuje informácie týkajúce sa maloletej a navyše i maloletú navádza na rôzne klamstvá alebo zatajovanie vecí pred matkou, čo vyplynulo i z vyjadrenia samotného otca na pojednávaní, keď ohľadne výletu do Q. potvrdil, že skutočne toto matke neoznámil a rozhodol sa klamať, lebo matka zakazovala maloletej výlety s ním. Mgr. E. W. vo svojej správe poukázal na vyjadrenie maloletej, ktorá uviedla, že otec často klame a ako príklad uviedla, že nedávno mala tanečné vystúpenie a otec ju donútil, aby zavolala matke a povedala jej, že na vystúpenie nejdú, lebo sa ide s otcom guľovať. Mama sa veľmi nahnevala, ale nemohla nič robiť a na druhej strane sa otec smial a hovoril jej, citoval J. „ale sme ju dostali, že“, na vystúpenie išli, ale matka o tom nevedela. J. z toho býva potom rozrušená a má odbrzdené správanie, ktoré matka ťažko koriguje, pri niečom, čo jej matka nemôže dovoliť sa odvoláva na otca a dostáva sa do afektov hnevu. V znaleckom posudku doc. Mgr. I. D. G. W., H.. poukázala na to, že o zamlčiavaní informácií zo strany otca voči matke ju maloletá informovala. Z posudku ďalej vyplynulo, že maloletá má tendenciu pri silnej citovej polarizácii napätia vzniknutého zo vzťahov k rodičom zamlčiavať informácie alebo sa im vyhnúť, a to obranne, aby sa vyhla vnútorným rozporom a bolesti s nimi spojenými, alebo aby chránila jedného rodiča pred emočnou konfrontáciou druhého rodiča. Následne ju to trápi, lebo dokáže reflektovať morálno- spirituálne narušenie, nevie sa s tým ale emočne vysporiadať, a tým sa u nej prehlbuje pocit osamotenia. V konaní súd zistil, že rodičia ohľadne maloletej nedokážu konštruktívne komunikovať, vzájomne si neposkytujú dôležité informácie týkajúce sa maloletej, čo je zrejmé zo znaleckého posudku PhDr. H. E., z ktorého vyplynulo, že konfrontácia rodičov priniesla vzájomné obviňovanie rodičov a neschopnosť racionálneho pohovoru. Rodičia J. nedokážu konštruktívne komunikovať, ich vzájomná nedôvera, ako aj ich rôzne výchovné prístupy môžu mať špatný vplyv na zdravý vývin mal. dieťaťa. I zo znaleckého posudku doc. Mgr. I. D. G. W., H.. vyplynulo, že u oboch rodičov dochádza k ťažkostiam vo vzájomnej komunikácii a devalvačným stratégiám. Rodičia maloletej nekooperujú, ich vzájomná komunikácia je agujúcu-reaktívna. Súd zistil problémy aj pri odovzdávaní maloletej, ktoré podľa matky prebieha tak, že otec matku maloletej ani nepozdraví, sedí v aute, čo podľa názoru súdu negatívne vplýva na zdravý vývin maloletej. Takúto úvahu súdu potvrdila aj znalkyňa C.. E.. I. D. G. W. H.., ktorá uviedla, že z hľadiska dlhodobého napríklad ohľadne situácie odovzdávania maloletej otcom matke, keď rodičia spolu nekomunikujú, otec z auta ani nevystúpi, maloletá reaguje tak, že sa emočne zablokuje a racionálne si to spracováva, že to je váš problém a je mi ľúto, že som tam ja, ale z hľadiska dlhodobého to nemusí zvládať. Takto to bolo v konaní zistené, a to psychosomatickými problémami maloletej, ktoré zjavne kopírovali komplikovaný vzťah rodičov a konkrétne situácie medzi rodičmi, a to, že ide do fázy,

kedy sa stará o emócie rodičov, čo môže pre maloletú priniesť to, že si neužíva svoje detstvo a v budúcnosti to môže u nej viesť až k depresiám z dôvodu nespracovania pocitu viny. Podľa znalkyne je pre maloletú dôležitá emočná prítomnosť, keď bude vidieť to, že rodičia sa pozdravia, že sa k sebe úctivo správajú. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia sa nevedia dohodnúť na bežných a ani podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, napr. ohľadne nástupu maloletej do ZŠ. Matka uviedla, že otcovým prianím bolo, aby maloletá od 09/2012 začala navštevovať ZŠ aj napriek tomu, že je narodená v septembri. Ona s tým nesúhlasila, maloletá je síce veľmi šikovná, vie čítať, písať, ale nevedela, či by zvládla aj ďalšiu záťaž, ktorá je spojená s návštevou školy, pretože sa musí vyrovnávať s existujúcimi problémami. Otec uviedol, že maloletá je veľmi šikovná. Zastával názor, že mala chodiť od 09/2012 do školy. Skutočnosť, že zostane v škôlke, považoval za stratu času. Uviedol, že matka maloletej v tomto smere nerešpektovala jeho názor a ani záujem maloletej, sama rozhodla, že maloletá do školy nepôjde a tak sa aj stalo. Nezhody medzi rodičmi sa vyskytujú i ohľadne mimoškolských záujmových aktivít maloletej. Otec maloletú prihlásil do umeleckej školy, bez toho, aby to s matkou prekonzultoval. Matka s tým nesúhlasila a na jej žiadosť bolo maloletej predčasne ukončené štúdium na ZUŠ (rozhodnutie ZUŠ P. H. v Q. zo dňa 07.10.2013, vyjadrenie ZUŠ P. H. v Q. zo dňa 18.12.2015). Takéto nezhody rodičov a ich následky, podľa názoru súdu, neprispievajú k harmonickému vývoju maloletej. I znalec PhDr. H. E. vo svojom znaleckom posudku konštatoval, že otec neberie do úvahy výchovné praktiky matky a často koná svojvoľne bez vzájomnej komunikácie. Pripúšťa, že matka je dobrým rodičom, jej názory však nerešpektuje. V konaní bolo zistené, že rodičia majú rozdielne spôsoby výchovy maloletej, u každého z rodičov má maloletá iný režim. Matka uviedla, že ona sa pri výchove maloletej pridržiava pevne stanovených pravidiel, maloletá má u nej stanovený režim, ktorý obidve dodržiavajú. Poukázala na to, že naopak počas pobytu u otca maloletá chodí spávať v neskorých večerných hodinách, veľa času trávi na počítači, konkrétne na facebooku. Otec pripustil, že maloletej párkrát dovolil pozrieť niektorý z večerných seriálov. Rozdielnosť režimov u každého z rodičov potvrdil i samotný otec, ktorý na pojednávaní uviedol, že u Mgr. W. riešili problém, prečo maloletú nemôže vodiť do MŠ na 6:30 tak, ako to robí matka. Na to povedal, že mu pracovná doba umožňuje vodiť ju neskôr, preto ju nebude stresovať skorým vstávaním a vodí ju do škôlky na 08:00 hod.. Rozdiely vo výchove maloletej vyplynuli i zo zistení znalca PhDr. H. E., z ktorých je zrejmé, že správanie matky k maloletej a jej výchovný prístup je prísnejší, dôslednejší, zásadovejší, vyžadujúci rešpekt. Správanie otca a jeho výchovné postupy sú benevolentnejšie, maloletú považuje za mimoriadne nadanú, čo môže viesť v jej veku k neprimeranému zaťaženiu, je pre dieťa skôr zdrojom zábavy. Obaja rodičia majú k výchove maloletej rozdielny svojský prístup, čo v konečnom dôsledku by nebolo na škodu, keby dokázali svoj výchovný postup zosúladiť. Prístup oboch rodičov k výchove maloletej je vlastnícky, bez ochoty rešpektovať názory toho druhého, a to aj pred maloletou. Znalec upozornil, že rôzne výchovné prístupy rodičov môžu mať špatný vplyv na zdravý vývin maloletého dieťaťa. Znalkyňa doc. E.. I. D. G. W., H.. dokonca zistila nestabilizáciu režimu a životného priestoru maloletej u otca. Súd v konaní zistil, že otec maloletej nedokáže plnohodnotne využiť čas, ktorý mu bol určený súdnym rozhodnutím, maloletú často necháva s inými osobami, napr. starými rodičmi, bývalou manželkou, upratovačkou z firmy starých rodičov. Otec uprednostňuje svoje záľuby pred starostlivosťou o maloletú, čo je zrejmé i z vyjadrenia maloletej J., ktorá pri pohovore dňa 18.02.2013 uviedla, že otec niekedy chodí na šípky, jej to nevadí, pretože je s babkou, dedkom a hlavne s bratom J.. Pri pohovore dňa 04.11.2015 maloletá uviedla, že „Dnes som nebola doobeda v škole, lebo ma bolelo bruško, neviem z čoho ma bolelo. Bola som vo firme s dedkom a babkou a psíkom. Bol tam aj tatino, ale ten musel potom odísť, lebo išiel niečo vybaviť a išiel na súd.“ Zhodne sa maloletá vyjadrila aj pred znalkyňou o tom, že trávi čas s inými osobami ako s otcom, a to upratovačkou a starými rodičmi zo strany otca maloletej. Z plných mocí súd zistil, že otec na preberanie maloletej zo školy splnomocnil svojich rodičov, brata, z čoho možno vyvodiť skutočnosť, že otec nedokáže bez pomoci iných osôb zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú. Zo znaleckého posudku doc. E.. I. D. G. W., H.. vyplynulo, že počas doby styku s otcom, maloletú zväčša usmerňuje otcova matka, počas starostlivosti matky je usmerňovaná matkou a jej manželom D.. Matka maloletej svoje rodičovské práva a povinnosti neprenáša na manžela D., ale delí sa s nimi vzhľadom na spoločnú domácnosť a model párovej komunikácie pre maloletú. Otec svoje rodičovské práva a povinnosti neprenáša na starých rodičov, tí mu však pomáhajú ich napĺňať ako milujúci starí rodičia maloletej. Vzhľadom na závažné problémy medzi rodičmi maloletej a zistené nedostatky pri výchove maloletej zo strany jej otca i vzhľadom na zistenia a závery znalkyne doc. E.. I. D. G. W., H.., ktoré neboli v konaní spochybnené relevantným spôsobom a ktoré zároveň korešpondujú s ostatnými vykonanými dôkazmi i s poukazom na jej odporučenie ponechať maloletú v starostlivosti matky, čo je v kontexte najlepšieho záujmu maloletej s poukazom na osobnostné predpoklady a schopnosti rodičov maloletej zabezpečovať rôznu mieru integrity jej fyzického, psychického, sociálneho a morálno-spirituálneho vývinu a stabilitu jej výchovného

prostredia, súd ponechal mal. J. v osobnej starostlivosti matky a vyhovel jej návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou a návrh otca na zmenu zverenia ako nedôvodný zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje i na zistenia PhDr. H. E., ktorý rovnako zistil lepšie predpoklady pre výchovu maloletej na strane matky. Pri svojom rozhodovaní o ponechaní maloletej v starostlivosti matky súd prihliadol i na súrodenecké puto medzi maloletou a jej bratom E., ktoré i vzhľadom na závery znalkyne doc. E.. I. D. G. W., H.. nie je vhodné pretŕhať vzhľadom na E. psychosociálny vývin a vývinové úlohy s ním spojené a vzhľadom na túžbu maloletej žiť v súrodeneckých väzbách. S poukazom na súrodenecké väzby medzi maloletou a jej bratom E., súd dospel k záveru, že nie je v záujme maloletej zverenie do starostlivosti jej otca. Pri posudzovaní vhodnosti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca, súd nemohol prihliadať len na vyjadrenie maloletej o tom, že sa lepšie cíti u tatina, že by chcela byť u ocina a u mamy by si sama chcela povedať, kedy s ňou chce byť, vzhľadom na závery znalkyne o tom, že maloletá má náklonnosť skresľovať skutočnosti a klamať, resp. snivo si vymýšľať a zavádzať, štylizovať sa. Pri tendencii maloletej, skresľovať odpovede na otázky týkajúce sa súčasnej situácie alebo sa im vyhnúť, nie je úplne možné získať informácie od maloletej ohľadom zverenia priamo. Navyše sa jedná o vyjadrenie maloletej zo dňa 04.11.2015. Pri posúdení vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o maloletú, súd zistil, že nie je splnená ani len nevyhnutná podmienka pre fungovanie uvedenej formy starostlivosti rodičov o maloletú, a to bezproblémová komunikácia medzi rodičmi. Naopak táto medzi nimi možná nie je, čo zistili zhodne obaja znalci. I vzhľadom na problémy medzi rodičmi maloletej zistené pri výchove maloletej, na ktoré súd už poukázal v odôvodnení rozhodnutia, súd nepovažoval striedavú osobnú starostlivosť o maloletú za vhodnú formu výchovy maloletej. Pri posúdení dopadu matkou navrhovanej zmeny úpravy styku na maloletú, súd prihliadol na zistenia znalkyne doc. E.. I. D. G. W., H.. o tom, že z hľadiska stability výchovného prostredia to bude mať pozitívny dopad na maloletú, pretože pre emocionálnu stabilitu je dôležité, aby maloletá nadobudla vnútorný obraz, že pre otca je natoľko dôležitá, že vie využiť čas výlučne s ňou, v jej prospech a jej najlepšie dobro, aby vlastne nenadobúdala pocit, že je len niekde „odložená“, keďže maloletá verbalizovala z hľadiska dynamiky, kde trávi čas, s kým trávi čas a ako trávi čas. Z jej vyjadrení vyplynulo, že trávi čas s inými osobami, a to upratovačkou, starými rodičmi maloletej, ale samozrejme aj s otcom. Podľa znalkyne je oveľa dôležitejší pre ňu pocit výlučnosti, ktorý vo vývine identity ženy by mal byť prirodzene sprostredkovaný otcom, jedná sa o emočnú výlučnosť. Okrem toho znalkyňa uviedla, že negatívnu reakciu zo strany maloletej na zmenu úpravy styku nepredpokladá, pretože u maloletej došlo k zmene a keď sa maloletej situácia pozitívne vysvetlí, môže to prijať ako čas, kedy bude môcť byť výlučne len so svojim otcom. Otec poukazoval na ochorenie matky, pre ktoré v minulosti navštevovala psychiatrickú nemocnicu, jednalo sa o neurasténiu. Ohľadne neurasténie znalkyňa doc. E.. I. D. G. W., H.. uviedla, že to nie je klinicky závažný prejav, a v kontexte, ktorý si dala zistiť, musí byť diagnóza pre to, aby mohol byť vykázaný kód akupunktúry, a preto je vlastne viazaná s akupunktúrnymi intervenciami, ktoré súvisia s psychosomatickými bolesťami matky pri konkrétnom organickom podklade. Okrem toho i zo správy MUDr. P. U. vyplynulo, že matka maloletej navštevovala psychiatrickú ambulanciu od 12.06.2007 do 27.07.2008 s príznakmi neurasténie za účelom farmakoterapie a akupunktúry. Liečba bola ukončená a pred jej ukončením mal poznačené, že matka sa cíti lepšie. Naproti tomu pri posudzovaní štruktúry osobnosti otca, znalkyňa zistila prejavy narušeného štrukturálneho terénu u otca maloletej, ktorý má z hľadiska výchovy taký dopad, že táto jeho neurotická štruktúra môže spôsobovať nekontrolované afektové reakcie a menšiu schopnosť diferencovať sociálne kontexty. Znalec PhDr. H. E. u otca maloletej zistil, že jeho emotivita je nevyrovnaná, nezrelá, ľahko frustrovaná s prítomnosťou spontánnej agresivity. Otca definoval ako osobnosť extrovertovanú, schizoidnú, primerane sebavedomú s pocitmi nedostačivosti, povrchnosti, malej prispôsobivosti, s poruchami v oblasti sociálnych a spoločenských kontaktov, s menšou koordináciou psychickej činnosti a regulácie správania. Uviedol tiež, že u otca je zvýšená neurotická symptomatológia. Ide o poruchu osobnosti, ako trvalý a ťažko ovplyvniteľný stav, ktorý sa odlišuje od aktuálnej sociokultúrnej normy. Otca maloletej považuje za prchkého, výbušného a agresívneho človeka, ktorý sa nedokáže kontrolovať. S poukazom na uvedené súd nezistil žiadne závažné ochorenie matky maloletej, ktoré by jej bránilo zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú a takéto tvrdenia otca považoval za účelové. Naopak znalkyňa u otca maloletej zistila narušený štrukturálny terén, ktorý môže pri výchove spôsobovať nekontrolované afektové reakcie a menšiu schopnosť diferencovať sociálne kontexty.

41. Pri určení rozsahu úpravy styku otca s maloletou súd zobral do úvahy odporučenie znalkyne ohľadne tejto úpravy, pričom zohľadnil i argument matky, že mesačné intervaly s jedným rodičom počas letných prázdnin sú dosť dlhé a jej návrh striedať letné prázdniny po dvoch týždňoch. Okrem toho zohľadnil i ďalší argument matky o plnení školských povinností maloletej, ktorá od 9/2017 bude na druhom stupni,

teda v 5. ročníku, kde je takmer každý deň 6 vyučovacích hodín, ktoré končia 14.30, pričom maloletá sa musí naobedovať, a s ohľadom na uvedené navrhla styk otca s maloletou od 15.00 do 18.00 hod., aby sa stihla pripraviť na vyučovanie, pretože otec sa na vyučovanie s maloletou nepripravuje. S poukazom na uvedené súd upravil styk otca s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Kolízna opatrovníčka odporučila, aby súd upravil styk otca počas Vianoc v párnom roku od 23.12. do 28.12. a počas nepárneho roku od 29.12. do 03.01. nasledujúceho roka a Veľkú noc v nepárnom roku od Veľkonočného piatku do nasledujúceho utorka do 16:00 hod.. Toto odporučenie súd neakceptoval, keďže má pochybnosti o tom, či bude otec schopný tento čas plnohodnotne venovať maloletej, preto pri určení rozsahu úpravy styku otca s maloletou počas Vianoc a Veľkej noci prihliadal na odporučenie znalkyne.

42. Čo sa týka kontrolného dokazovania, toto súd nariadil vzhľadom na rozpory medzi zisteniami znalca PhDr. H. E. so závermi jeho znaleckého posudku, keď znalec konštatoval, že rodičia J. nedokážu konštruktívne komunikovať, ich vzájomná nedôvera ako aj ich rôzne výchovné prístupy môžu mať špatný vplyv na zdravý vývin mal. dieťaťa a aj napriek zisteniu tak závažných problémov medzi rodičmi pri výchove maloletej odporučil ponechať existujúcu úpravu styku.

43. Ohľadne námietok matky k osobe znalca PhDr. H. E., že znalec v čase vypracovania znaleckého posudku nebol zapísaný v zozname znalcov pre odvetvie klinická psychológia detí, ale bol zapísaný pre odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, a preto nebol oprávnený na vypracovanie znaleckého posudku v danej veci, súd zistil, že v čase vypracovania znaleckého posudku bol znalec zapísaný v zozname pre odvetvie poradenská psychológia, ktoré odvetvie sa podľa inštrukcie MS SR č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti vymedzuje tak, že ide o odvetvie, ktoré bolo vytvorené pre znalecké posudzovanie v občiansko-právnych konaniach, najmä vo vzťahu k rozvodovým konaniam, ohľadne úpravy styku dieťaťa s rodičmi a k problémom ohľadne prisúdenia dieťaťa do výchovnej starostlivosti jedného z rodičov a na posudzovanie osobnostných predpokladov rodičov pre výchovu dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd takúto námietku matky za neopodstatnenú.

44. Otec poukazoval na konanie maloletej, ktorá požiadala o pomoc krízové centrum, pretože chce byť s ním a matka jej v tom bráni. Matka spochybnila schopnosť maloletej zabezpečiť si v tom čase takúto pomoc. Schopnosť maloletej zadovážiť si pomoc krízového centra v decembri 2014 posudzovala znalkyňa, ktorá uviedla, že tieto schopnosti maloletej si objektivizovala informáciami zo školského kurikula, hlavne, kedy sa deti učia pracovať s počítačom, kedy si otvárajú e-mailové konto a z tohto potom vychádzala. Mail krízovému centru maloletá písala z konta inej osoby. Intervencia s inštitúciou C. sa diala po informácii o predbežnom opatrení a telefonáte zo dňa 04.12.2014, pričom za rozhodujúci znalkyňa považovala sociálny kontext a jeho interpretáciu, ako je dieťaťu podaný. Dieťa v danom veku vie vyhodnocovať emočnú informáciu, nerozumie ale tým ostatným kontextom. Emočná informácia pre ňu bola strata, na čo reagovala zúfalo alebo reaktívne, spontánne. Otázkou zostáva, ako o tejto strate bola informovaná. Dôležité je ako, či ide o trvalú stratu a akým spôsobom, kto tú stratu spôsobil a do tohto môže vstúpiť aj nevedomá alebo vedomá manipulácia. V danom veku objektivizovala informáciu, že J. nemala e-mailové konto, bola schopná písať na počítači, ale nebola schopná pracovať s vyhľadávaním informácií cez prehliadač. Nemala tú pojmovú zásobu. Ten pojem vyťukať si, že existuje krízové centrum. Táto jej musela byť sprostredkovaná dospelou osobou. Keďže je emočne veľmi vnímavá, citlivá a potrebuje sa s emóciou vyrovnať, prijala interpretáciu, ktorá jej bola v danom čase ponúkaná. V danom čase bola v starostlivosti otca. Vzhľadom na gramatické chyby v maily zo dňa XX.XX.XXXX znalkyňa pripustila, že to písala maloletá a aj vzhľadom na to, že bola zdatná písať na počítači. Nepovažovala za dôveryhodné, že si e-mail, web, zavináč, C. a webovú stránku C., bola schopná zaškrtnúť ako červenú kategóriu sama. Vzhľadom na interakciu, maloletá bola vtedy v starostlivosti otca, preto znalkyňa predpokladala intervenciu otca. Na základe uvedeného má súd pochybnosti že maloletá v decembri 2014, sama spontánne emailom kontaktovala krízové centrum i s poukazom na presvedčivé, logické vyjadrenie znalkyne, ktorá spochybnila schopnosti maloletej zabezpečiť si v tom čase takúto pomoc. Reakciu maloletej pri telefonickom rozhovore dňa 04.12.2014 znalkyňa vysvetlila tak, že záleží na tom, ako sa maloletej situácia podá, či sa jedná o trvalú alebo dočasnú stratu, kto toto mal spôsobiť a podobne. Z prehratého rozhovoru vyplynulo, že otec maloletej hovoril, že nesmie chodiť za maloletou, čo mala spôsobiť matka tým, že si to vybavila na súde a má na to papier. Vzhľadom na uvedené má súd to, že k takejto reakcii maloletej došlo v dôsledku nevhodnej interpretácie danej situácie otcom. Rovnako k telefonátu krízovému centru maloletou dňa XX.XX.XXXX, podľa názoru súdu, zrejme došlo

za podobných okolností, keďže zástupcovi otca bolo dňa 04.12.2014 doručené rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, podľa ktorého bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod..

45. Súd neuznal ani argument otca o tom, že maloletá chcela byť počas hospitalizácie v nemocnici len s ním, keďže matka toto tvrdenie otca spochybnila. Znalkyňa k týmto protichodným tvrdeniam rodičov uviedla, že k tomuto sa snažila vychádzať z objektívnych informácií, preto vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, kde sa uvádzalo, že prítomnosť matky bola zmenená z dôvodu, že nastupoval týždeň, v ktorom mal mať otec styk s maloletou.

46. Otec v konaní poukazoval na úraz maloletej zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý mal byť dôsledkom nezodpovedného prístupu matky pri starostlivosti o maloletú, pričom otec v konaní žiadnym spôsobom zanedbanie starostlivosti zo strany matky nepreukázal i vzhľadom na vyjadrenie matky, že predmetný úraz nikto nezavinil a bol len dôsledkom nešťastnej náhody. Matka ešte k tomuto incidentu uviedla, že maloletá pri bicyklovaní uvidela auto, zľakla sa, strhla riadidlá bicykla a spadla. Z vyjadrenia maloletej pri pohovore dňa 04.11.2015 vyplynulo, že „ohľadom úrazu, ktorý sa mi stal v lete, som už hovorila viacerým. Išlo o to, že ja som zrazu zbadala za sebou auto, zľakla som sa a rýchlo som zabrzdila, čím sa mi korman bicykla otočil a udrel ma do bruška. Úraz sa mi stal v čase prázdnin, kedy som chodievala sama von, a to bolo, keď som bola u maminy,...“. Vzhľadom na uvedené považoval súd tvrdenie otca o zanedbaní starostlivosti zo strany matky za nepravdivé a účelové s úmyslom poškodiť matku v konaní. Súd neuznal ani argument otca o tom, že maloletá chcela byť počas hospitalizácie v nemocnici len s ním, keďže matka toto tvrdenie otca spochybnila. Znalkyňa k týmto protichodným tvrdeniam rodičov uviedla, že k tomuto sa snažila vychádzať z objektívnych informácií, preto vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, kde sa uvádzalo, že prítomnosť matky bola zmenená z dôvodu, že nastupoval týždeň, v ktorom mal mať otec styk s maloletou.

47. Na závery správy E., a to PhDr. R. E., PhD. o poradenskej psychologickej starostlivosti - odborné vyjadrenie k mal. J. zo dňa 20.05.2015 súd neprihliadal, keďže matka maloletej nebola uvedeným odborníkom vyšetrená, preto súd zastáva názor, že tento dôkaz nemôže prispieť k objektívnemu posúdeniu vzťahov medzi rodičmi a maloletou. Vzhľadom na uvedené súd nevykonal výsluch PhDr. R. E., PhD., nakoľko tento považoval za irelevantný. Súd neakceptoval v konaní ani súkromný znalecký posudok PhDr. C. J. č. XX/XXXX, ktorý si dal vypracovať otec maloletej, pretože rovnako tento znalec nevyšetroval matku a ani maloletú J.. Navyše tento znalec nie je znalcom z odvetvia klinická psychológia detí, ale len z odvetvia klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, takže, podľa názoru súdu, H.. J. nemal kompetenciu vypracovať znalecký posudok ohľadne starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pretože nemá kompetenciu znalecky posudzovať mal. dieťa. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal výsluch tohto znalca, nakoľko ho považoval v danej veci za právne irelevantný. Súd nevyhovel návrhu otca na výsluch maloletej na súde vzhľadom na vyjadrenie znalkyne, ktorá výpoveď maloletej na súde považovala za neplniacu si účel, pretože aby mohlo k uvoľnenej a spontánnej a zosúladenej verbálnej a neverbálnej komunikácii u maloletej dôjsť, maloletá k tomu potrebuje adaptačný čas, bezpečie a istotu, čo v tomto prípade možné nie je. Z hľadiska vytvárania priestorového a vzťahového bezpečia toto u maloletej možné nie je a jej výsluch by bol skreslený vysokou racionálnou kontrolou zo strany maloletej. Súd rovnako nepovažoval za potrebné vo veci vypočuť psychiatra E.. P. U. vzhľadom na obsah lekárskych správ, ktoré považoval v konaní za postačujúce. Ani výsluch riaditeľky krízového centra ohľadom popísania obsahu rozhovoru s maloletou, do akej miery bol jej rozhovor spontánny alebo naopak, súd nevykonal, vzhľadom na obsah záznamu z telefonátu na linku pomoci zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je hovor s maloletou dostatočne opísaný, a preto výsluch tejto osoby považoval za neúčelný. Súd nevyhovel ani návrhu otca na výsluch pracovníčky, ktorá vykonala pohovor s maloletou dňa 04.11.2015, pri ktorom maloletá uviedla, že „Ja sa lepšie cítim u tatina, neviem prečo, ale je to tak....... Ja by som chcela byť u ocina ... a u mamy by som si sama chcela povedať, kedy s ňou chcem byť“, pretože návrh na vykonanie uvedeného dôkazu je neurčitý, nie je z neho vôbec zrejmé, čoho konkrétne sa má výsluch týkať a čo sa ním má zistiť.

48. Podľa § 2 odsek 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 odsek 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 odsek 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

53. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. V predchádzajúcej právnej úprave v zmysle § 148 odsek 1 O.s.p. mal štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Novou právnou úpravu zákonodarca zrejme z dôvodov hospodárnosti konania však stanovil, že ak strana v lehote určenej súdom nezloží preddavok na znalecké dokazovanie, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Nakoľko však predmetné konanie bolo začaté pred účinnosťou nových právnych predpisov (CSP a , v zmysle ktorých súd aj postupoval pri ustanovení znalca v predmetnom konaní (bez obligatórnej povinnosti strán zložiť preddavok), súd pri náhrade trov konania štátu analogicky postupoval podľa § 259 CSP, podľa ktorého, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby (teda aj štátu), má táto osoba (štát) tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. V danej veci v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy za úhradu znaleckej odmeny vo výške 700,44 €, ktoré boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov. Náhradu týchto trov súd uložil zaplatiť otcovi maloletej, nakoľko to považoval za spravodlivé podľa § 55 CMP, vzhľadom na skutočnosť, že matka v konaní poukazovala na závažné nedostatky zo strany otca pri výchove maloletej, ktoré otec v konaní popieral alebo bagatelizoval, preto bolo v konaní nevyhnutné nariadenie znaleckého dokazovania za účelom objektívneho posúdenia problémov pri výchove maloletej. Navyše sa takýmto dokazovaním preukázala dôvodnosť návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou a záujem maloletej na takejto zmene.

55. O náhrade trov konania matky maloletej rozhodol súd podľa citovaného § 55 a matke maloletej priznal náhradu trov vo výške 1.078,98 €, a to za prípravu a prevzatie veci á 58,69 € + režijný paušál 7,63 €, za písomné podanie návrhu na súd dňa 26.04.2012, á 58,69 € + režijný paušál 7,63 €, za účasť na pojednávaní dňa 21.11.2012 á 58,69 € + režijný paušál 7,63 €, za písomné podanie návrhu na nariadenie PO zo dňa 29.10.2014 á 61,87 + režijný paušál 8,04 €, za písomné podanie na súd - vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 10.11.2014 á 61,87 + režijný paušál 8,04 €, za účasť na pojednávaní dňa 12.11.2014 (10.00 hod. do 12.50 hod.) 2 x 61,87 € + režijný paušál 8,04 €, za písomné podanie na súd - vyjadrenie k pojednávaniu zo dňa 24.11.2014 á 61,87 € + režijný paušál 8,04 €, za písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu otca zo dňa 12.01.2015 á 64,53 € + režijný paušál 8,04 €, za písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu otca zo dňa 10.11.2015 á 64,53 € + režijný paušál 8,04 €, za účasť na pojednávaní dňa 26.07.2017 (od 09.20 hod. do 16.45 hod.) 3 x 68,- € + režijný paušál 8,84 € + DPH 179,83 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Priznanie uvedenej náhrady trov konania považoval súd za spravodlivé vzhľadom na skutočnosť, že závažné nedostatky pri výchove maloletej boli zistené na strane otca maloletej, a preto matka maloletej nemala inú možnosť ako v záujme zachovania zdravého vývoja maloletej, podať návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletou na súde, keďže otec ešte aj v konaní akékoľvek svoje nedostatky pri výchove maloletej popieral, prípadne bagatelizoval a nebol ochotný sa s matkou maloletej žiadnym spôsobom dohodnúť a v konaní takúto ochotu a snahu, podľa názoru súdu, len predstieral. Vzhľadom na uvedené považoval za spravodlivé priznanie náhrady trov konania matke maloletej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.).

Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.