Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/53/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: N. B., P.. XX.X.XXXX, Y. J. U., Z. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbanková 1562/6, o zaplatenie 1.673,30 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.4.2021 č. k. -136 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.673,30 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.594,28 eur od 24.5.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , , , , ,, , , , , , , , , , nar. vlády č. dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobca domáha vo vzťahu k žalovanému plnenia titulom zmluvy o úvere, jeho žaloba je opodstatnená, preto jej v plnom rozsahu vyhovel.

3. Po skutkovej stránke ustálil, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa XX.X.XXXX so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX na diaľku prostredníctvom Internet bankingu, na základe ktorej mu žalobca poskytol bezúčelový úver vo výške 2.000,- €, s úrokovou sadzbou vo výške 13,90% p.a., výškou anuitnej splátky 34,85 €, počtom mesačných splátok 96 so splatnosťou k 16. dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky úveru 16.8.2024, výškou RPMN 16,87 %, priemernou RPMN 15,19 %, odplatou vo výške 18,90 %, s celkovou čiastkou, ktorú musí žalovaný zaplatiť vo výške 3.445,60 € a s úrokom z omeškania 5% ročne. Súčasťou zmluvy sa stali Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), Obchodné podmienky pre úvery občanom a Sadzobník poplatkov. Žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy a nesplácal riadne a včas poskytnutý úver, preto žalobca listom zo dňa 20.3.2019 s názvom Opakované upozornenie, vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok úveru s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru. Pre nesplnenie povinnosti žalovaným, dňa 23.5.2019 žalobca zaslal žalovanému Výzvu na predčasné splatenie úveru, ktorou ho informoval o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 23.5.2019 a žiadal o bezodkladnú úhradu celého dlhu vo výške 1.733,30 € s príslušenstvom. Do dňa zosplatnenia úveru žalovaný zaplatil žalobcovi 405,72 € z dlžnej sumy. Žalovaný zvyšok žalovanej sumy neuhradil a počas konania ostal nečinný.

4. Žalobca sa vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.594,28 eur, zmluvných úrokov do dňa zosplatnenia úveru vo výške 78,04%, úrokov z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 0,98 eur a úrokov z omeškania po zosplatnení úveru.

5. Súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu je potrebné považovať za opodstatnený.

6. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú zmluvné strany uzavreli dňa XX.X.XXXX je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto úverový vzťah posudzoval v zmysle

7. V prvom rade sa zaoberal otázkou, či nedošlo k premlčaniu žalovaného nároku v súlade s a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Splatnosť splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť nastala dňa 16.2.2019, pričom trojročná premlčacia doba takto predčasne zosplatneného dlhu začína plynúť s ohľadom na ust. v spojení s (až) uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu, t.j. od 17.5.2019 a skončila sa utorok dňa 17.5.2022. Žaloba bola podaná na súde dňa 11.6.2019, teda včas, v lehote troch rokov. Rovnako splátky splatné dňa 16.2.2019, 16.3.2019 a 16.4.2019, u ktorých plynie premlčacia doba samostatne, nie sú premlčané.

8. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti stanovené v medziach ust. . Pri skúmaní výšky odplaty uzavrel, že táto je uzavretá v súlade so zákonom. S poukazom na ust. v spojení s ust. nar. vlády č. súd zistil, že pre ostatné spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 5 do 10 rokov je priemerná RPMN 10,10% (súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za druhý štvrťrok 2016 so stavom ku dňu 30.6.2016). Pokiaľ teda v zmluve bola uvedená odplata vo výške 18,90%, táto neprevyšuje dvojnásobok priemernej RPMN (20,20%), preto je uzavretá v súlade so zákonom.

9. Súd prvej inštancie tiež skúmal, či veriteľ s náležitou odbornou starostlivosťou skúmal bonitu klienta, teda či postupoval v súlade s ust. účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dospel k záveru, že žalobca neporušil svoju povinnosť skúmať schopnosť žalovaného splácať úver. Žalobca mal prístupné informácie o finančných pomeroch žalovaného z interných zdrojov, nakoľko žalovaný mal u neho vedený osobný účet, čo bolo v konaní nesporným, čím mal prehľad o jeho príjmoch a výdavkoch. Samotná skutočnosť, že žalobca platí viaceré úvery nie je dôvodom na neposkytnutie úveru. Navyše táto skutočnosť bola zohľadnená žalobcom, nakoľko vykonal lustráciu v Spoločnom registri bankových informácií (SRBI). Žalobca riadne vykonal dopyt z úverového registra, výsledkom ktorého je výstup z úverového registra vo forme listiny označenej ako CREDIT- REPORT - ANALYTIC (č.l. - 84 spisu), čím si splnil zákonnú povinnosť uvedenú v , či , Navyše z výstupu SRBI v čase uzavretia zmluvy vyplynulo, že žalovaný nebol v omeškaní so žiadnou splátkou toho času existujúceho úveru.

10. Žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu 405,72 €, čo mal súd preukázané z prehľadu splácania, preto je povinný uhradiť žalobcovi zvyšok neuhradenej istiny vo výške 1.594,28 €, zmluvné úroky vo výške 78,04 € a úroky z omeškania vo výške 0,98 €, vyčíslené ku dňu zosplatnenia úveru tak, ako súd rozhodol vo výroku I rozsudku. Žalobca sa v konaní nedomáhal zaplatenia poplatkov, preto sa súd nezaoberal námietkami žalovaného vo vzťahu k poplatkom.

11. Istinu súd zaviazal uhradiť žalovaného spolu s úrokom z omeškania, vychádzajúc z nar. vlády č. v spojení s tak, ako vyplýva z výroku rozsudku vo výške 5% ročne zo sumy 1.594,28 eur od 24.5.2019, čo je deň nasledujúci po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, až do zaplatenia.

12. O trovách konania rozhodol v zmysle a úspešnému žalobcovi v súlade so zásadou úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nevidel priestor pre aplikáciu ust. nepriznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver zo strany žalobcu, znížený o poplatok za poskytnutie úveru, teda vo výške 1.900,- eur. Podľa názoru žalovaného žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. , keď už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. V tej súvislosti odkázal len na žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, report Sociálnej poisťovne a report Spoločného registra bankových informácií. Žalobca sa pri uzatváraní úverovej zmluvy zameral len na zistenie pomerov žalovaného a jeho schopnosť splácať úver komplexne neskúmal. Odborná starostlivosť, tak ako je upravená v ust. a predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime v zmysle a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Žalobca overil bonitu žalovaného len na podklade informácií poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru, z reportu zo sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií. Žalobca síce zhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Na základe získaných informácií si nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovaného, nakoľko nemal preukázaný príjem žalovaného hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver. Postup žalobcu bol len formálny a nezodpovedá odbornej starostlivosti. Zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy síce výslovne neustanovoval povinnosť dodávateľa skúmať aj výdavky žiadateľa o úver, avšak z dikcie „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Žalobca mal vedomosť, že žalovaný spláca ďalšie dva úvery, ktoré mu poskytol taktiež žalobca. Už to malo mať za následok zvýšenú pozornosť veriteľa, ktorému nemalo postačovať neosvedčené tvrdenie žalovaného o výške jeho vymeriavacieho základu. S poukazom na nález Ústavného súdu ČR má žalovaný za to, že ak nedošlo k zosplatneniu celého úveru, žalobca nemôže žiadať zaplatenie nesplatných splátok. Úverový vzťah naďalej trvá a konečná splatnosť úveru, dojednaná na 16.7.2024 znamená, že žalovaný nie je povinný uhradiť žalobcovi splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Žalobca si splnil povinnosti vyplývajúce z ust. , pričom poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie zo dňa 3.2.2020. Uviedol, že pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver posúdil jeho príjmy a výdavky na základe interných údajov o platobných operáciách na bežnom účte žalovaného, ktorý viedol žalobca. Tiež poukázal na ostatné dôkazy, ktoré predložil k žalobe.

15. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Uviedol, že žalobca nemal preukázaný jeho príjem hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver.

16. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej doterajšej argumentácii. V čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebol predschválený limit žiadnym spôsobom zákonne obmedzený, resp. regulovaný.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.6.2022 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 8.6.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

19. Žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

22. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

23. K odvolacím námietkam a dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

24. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalobca ako veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver. Vychádzal pritom z vtedy účinného ust. , podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

25. Žalobca v priebehu konania predložil dôkazy, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie, a ktorými preukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní tzv. bonity klienta v súlade s ust. § 7 ods. 1 citovaného vyššie, keď zohľadnil všetky kritéria uvedené v tomto zákonnom ustanovení a tiež dostatočným spôsobom zistil informácie o príjmoch a výdavkoch žalovaného, ktoré analyzoval, pričom vychádzal nielen z údajov predložených žalovaným, ale aj zo svojich interných dokladov, ktorými disponoval z dôvodu vedenia účtu žalovaného a tiež z dôkazov, ktoré si zabezpečil z verejných zdrojov.

26. Pokiaľ žalovaný v odvolaní vyčíta žalobcovi, že jeho schopnosť splácať úver neposudzoval komplexne, takáto námietka neobstojí. Pokiaľ ide o otázku príjmu žalovaného, žalobca v tej súvislosti poukázal na informácie o zárobkových pomerov žalovaného, ktorými disponoval z dôvodu uzavretej zmluvy o účte so žalovaným a ktoré analyzoval v súvislosti s ostatnými získanými dôkazmi, dopytom z úverového registra, z ktorého vyplynulo, že žalovaný, aj keď bol v ďalších úverových vzťahoch, nebol v omeškaní so žiadnou splátkou.

27. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že článok 8 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, na ktorého implementáciu slúži sa má vykladať v tom zmysle, že síce nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním predložených informácií,

avšak za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18. decembra 2014 vo veci C-449/13).

28. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. a teda, že konal, najmä vzhľadom na parametre predmetného úveru (výška úveru a výška mesačnej splátky) a informácie o žalovanom, s dostatočnou odbornou starostlivosťou, preto nie je možné dospieť k záveru, že by žalobcovi nevzniklo právo jednorázovo zosplatniť úver, resp. že by úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov ( ).

29. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý uviedol, že zo strany žalobcu mu bol úver vo výške 2.000,- eur znížený o sumu poplatku, a teda mu bol poskytnutý len vo výške 1.900,- eur je potrebné uviesť, že tento prostriedok procesnej obrany nebol v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaným použitý do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej v súlade s ust. , preto tento prostriedok procesnej obrany už nemožno v odvolaní použiť. V danom prípade totiž nenastali dôvody pre uplatnenie novoty v odvolacom konaní tak, ako má na mysli Preto na túto odvolaciu námietku nemožno prihliadať.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 Cs.p. ako vecne správny.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).