Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-336-2016.pdf
PDF · 85.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/336/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 proti žalovanému: Ľ. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., B. XX, o zaplatenie 474,77 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.4.2016 č.k. 8C/186/2014-80 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 55,87 eur s príslušenstvom bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Čo do sumy 418,90 eur konanie zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi (Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA) na účet jeho právneho zástupcu vo výške 63,89 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 18,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. CVFT OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice do 30 dní od doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia Slovenskej pošte a.s. CVFT OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/, b/ zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je opodstatnený čo do zaplatenia 55,87 eur s príslušenstvom tak, ako toto špecifikoval vo výroku rozsudku z dôvodu neuhradených faktúr za dodané telekomunikačné služby zo strany žalovaného žalobcovi. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
3. Nakoľko žalobca zobral späť žalobu, čo do zaplatenia 418,90 eur, v tejto časti v súlade s ust. § 96 ods. 2 O.s.p. konanie zastavil.
4. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal vo veci úspech (len) čiastočný, pretože z celkovej sumy 474,77 eur, ktorú uplatnil ako žalobný nárok, súd vyhovel jeho požiadavke (len) do výšky 55,87 eur (11,77% úspešnosť). Pokiaľ ide o konanie o zaplatenie 418,90 eur, toto bolo zastavené. V tej súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že zastavenie konania zavinil žalovaný, nakoľko svoj návrh zobral v tejto časti späť bez uvedenia dôvodu a z obsahu spisu nevyplýva, že by zo strany žalovaného došlo čo i len k čiastočnej úhrade žalovanej
pohľadávky. Úspech žalovaného v danom prípade činí 88,23%, od ktorého odrátal úspech žalobcu vo výške 11,77%, preto uzavrel, že žalovanému by patrila náhrada trov konania v rozsahu 76,46%.
5. Žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, preto o náhrade trov konania žalovaného súd prvej inštancie nerozhodoval a žalobcovi, ktorý bol neúspešný náhradu trov konania nepriznal.
6. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka (Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA) uviedol, že tento vo svojom písomnom vyjadrení podal právny rozbor veci, uviedol, že ide o spotrebiteľskú vec a zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to uplatňovanie zmluvnej pokuty vo výške 418,90 eur. Takáto neprijateľná zmluvná pokuta sa nedá moderovať a nemožno ju znížiť. Uvedená argumentácia vedľajšieho účastníka prispela k procesnému úspechu žalovaného v konaní. Súd prvej inštancie posudzoval účelnosť vynaložených trov zo strany vedľajšieho účastníka a uzavrel, že za účelne vynaložené možno považovať trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to odmenu za 2 úkony právne služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie písomného vyjadrenia vo veci), za ktoré v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí odmena 2 x 33,20 eur a 2 x režijný paušál 8,50 eur, čo spolu činí 83,56 eur. Nakoľko mal žalovaný úspech vo veci vo výške 76,46%, od ktorého úspechu sa odvíja aj úspech vedľajšieho účastníka, tomuto priznal 76,46% zo sumy 83,56 eur, čo činí 63,89 eur.
7. V súlade s § 11 ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov nariadil prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 18,30 eur zaplatený zo sumy 418,90 eur, teda v časti, v ktorej bolo konanie zastavené.
8. Proti tomuto rozsudku a to (len) voči výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie v tejto časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov konania a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil účelnosť vynaložených trov zo strany vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník v tomto prípade konal ako združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Jeho hlavnou náplňou je ochrana spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam. Uvedené procesné právo zákon viaže iba na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa, z dôvodu ich odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a súdnom konaní. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Toto predpokladá aj jeho odbornú pripravenosť a malo by disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov, ktoré v odvolaní aj cituje a v tej súvislosti uviedol, že žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybnil účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného. Sám vedľajší účastník neposkytoval v danej veci ochranu práv žalovanému ako spotrebiteľovi. Vstup vedľajšieho účastníka do konania bol len účelový, ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka, ktorí vstupujú do sporov automaticky. Vedľajší účastník podľa názoru odvolateľa do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Tiež poukázal na to, že podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka v zmysle § 93 ods. 1, 2 O.s.p. a v tej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 5.2.2013. V odvolaní tiež poukázal na to, že súd mal prihliadnuť na tú skutočnosť, že vedľajšiemu účastníkovi sú poskytované prostriedky štátom na podporu ochrany spotrebiteľa.
9. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý mu priznal náhradu trov konania a v tej súvislosti poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov, ktoré posúdili vstup vedľajšieho účastníka do konania ako dôvodný a trovy konania vynaložené z jeho strany ako účelné.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného
od 01.07.2016, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
11. Správne súd na daný prípad aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania a správne vyvodil nárok na náhradu trov konania účastníkov podľa pomeru ich úspechu vo veci tak, že žalovanému a aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane patrí náhrada trov konania v rozsahu 76,46%, z dôvodov podrobne uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.
12. Pokiaľ žalobca namietal, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov právneho zastúpenia, resp. že má konať sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, odvolací súd udáva, že tento názor nemá oporu v platnom procesnom práve.
13. Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 prvá veta O.s.p.). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 prvá veta O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.). Z tohto ustanovenia je možné jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník rovnako ako účastník konania má právo na zastúpenie advokátom.
14. Odvolací súd preto uzavrel, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania a pokiaľ má právo na zastúpenie advokátom, má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia.
15. Účastník konania vrátane vedľajšieho účastníka však má právo iba na náhradu účelne vynaložených trov.
16. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že úkony právnej služby, ktorými sú prevzatie a príprava zastúpenia a podanie písomného vyjadrenia vo veci boli účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného cestou vedľajšieho účastníka, preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada za ich vykonanie.
17. Vedľajší účastník vstúpil do konania písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.6.2014 v súlade s § 93 O.s.p. a požiadal o doručenie návrhu na začatie návrhu s prílohami. Vstup vedľajšieho účastníka do konania bol oznámený žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu, na ktorú skutočnosť žalobca reagoval vyjadrením k účasti vedľajšieho účastníka v konaní a námietkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.7.2014. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4.8.2014, právoplatným dňa 25.1.2016, č.k. 8C/186/2014-40 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.10.2015 č.k. 3Co/979/2014-54 pripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA ako vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník sa vyjadril vo veci podaním zo dňa 25.1.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu dňa 10.2.2016. Podaním zo dňa 12.4.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.4.2016 žalobca vzal žalobu späť o zaplatenie 418,90 eur bez uvedenia dôvodu a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 25.4.2016 v neprítomnosti strán sporu a vedľajšieho účastníka.
18. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že trovy konania, vynaložené zo strany vedľajšieho účastníka sú účelne vynaloženými trovami konania, preto vedľajšiemu účastníkovi patrí ich náhrada. Uplatnené trovy konania totiž boli vykonané v súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovaného a v súvislosti s právnymi službami, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Vedľajší účastník totiž v písomnom vyjadrení poukázal na to, že ustanovenie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a následne na to žalobca v tejto časti (o zaplatenie 418,90 eur) zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Táto argumentácia vedľajšieho účastníka, preto prispela k procesnému úspechu žalovaného, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.
19. Na tomto závere odvolacieho súdu nemení nič ani skutočnosť, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré má rovnako ako každý účastník konania právo na zastúpenie advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA bolo v odvolacom konaní úspešné, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).