Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6T-60-2021.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, zastúpený samosudcom JUDr. Dušanom Špirekom, v trestnej veci proti obžalovanému T. E. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.06.2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný
T. E., nar. XX. XX. Y. v Z., trvale bytom Z., Z. XXX/X, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody I.
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
dňa 24. 11. 2018 v čase okolo 00.00 hod. v Z. na ulici B. XXXX/X v podchode bytového komplexu prepadol poškodeného P. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., B. XXXX/X tak, že zozadu poškodeného doposiaľ nezisteným spôsobom udrel do zadnej časti hlavy, následkom čoho stratil poškodený vedomie a spadol na zem, kde ho začal prehľadávať tak, že mu z bundy vytrhol vnútornú časť, kde sa nachádzalo vrecko a z neho mu odcudzil dotykový mobilný telefón značky LG v hodnote 59,92 €, čipovú kartu do práce a finančnú hotovosť vo výške 20 €, čím spôsobil poškodenému P. H. tržnú ranu v temenno-záhlavovej časti hlavy bez doby liečenia a PN a celkovú škodu na odcudzených veciach, a to mobilnom telefóne a hotovosti vo výške 20 €, roztrhnutím bundy škody vo výške 1,66 €, teda celkovo spôsobil poškodenému škodu vo výške 81,58 €,
t e d a :
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
t ý m s p á c h a l :
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona.
z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, 5 Trestného zákona, aplikujúc § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Z., sp. zn. 3T/54/2019 zo dňa 06.08.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 06.08.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, povinnosť n a h r a d i ť spôsobenú škodu poškodenému P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., B. XXXX/X, vo výške 81,58,- Eur, poškodenej spoločnosti V. zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Z., F. XX, XXX XX. Z., vo výške 37,15,- Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre podal dňa 12.07.2021 na T. E. obžalobu pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona.
Po oboznámení sa so spisovým materiálom samosudca rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a o rozsahu dokazovania voči obžalovanému T. E. (ďalej len „obžalovaný“).
Po nariadení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby č. 1Pv 809/18/4403 zo dňa 08.07.2021 prokurátorom, súd v zmysle § 256 odsek 2 Trestného poriadku prečítal návrh poškodeného, konkrétne zápisnicu zo dňa 11.08.2022, v rámci ktorej si splnomocnený zástupca poškodeného uplatnil škodu vo výške 37,15 eur za poskytnutie zdravotnej starostlivosti a poškodený vyhlásil, že v prípade, ak obžalovaný bude uznaný za vinného, si uplatňuje škodu vo výške 81,58 eur ako bola ohodnotená v rámci odborného vyjadrenia v prípravnom konaní.
V zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu. Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky uvedené v ustanovení § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g), a h) Trestného poriadku odpovedal áno a prokurátor okresnej prokuratúry v zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe a tohto skutku sa dopustil obžalovaný.
Súd v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní, sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, a to čítaním listinných dôkazov.
Z pripojeného spisu OS Nitra sp.zn. 33T/23/2019, konkrétne z rozsudku zo dňa 12.10.2020, právoplatného v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/13/2021 dňa 07.06.2021, súd zistil, že obžalovanému bol za zločin lúpeže § 188 odsek 1 Trestného zákona a za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov. V rámci uloženia súhrnného trestu bol zrušený trest uložený obžalovanému v trestnej veci Okresného súdu Nitra pod sp.zn. 0T/110/2018.
Z pripojeného spisu OS Nitra sp.zn. 3T/54/2019, konkrétne z trestného rozkazu zo dňa 06.08.2019, právoplatného dňa 06.08.2019, súd zistil, že obžalovanému bol za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 1T/78/2020, konkrétne z trestného rozkazu zo dňa 27.09.2021, právoplatného dňa 16.10.2021, súd zistil, že obžalovanému za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bodoch 2. - 4. za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože považoval nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov so zaradením na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/23/2019 zo dňa 12.10.2020, v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra zo dňa 07.06.2021, sp. zn.: 1To/13/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2021 za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 0T/110/2018, konkrétne z trestného rozkazu zo dňa 22.09.2018, právoplatného dňa 22.09.2018, súd zistil, že obžalovanému bol za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 2 (dva) roky.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 6T/60/2021, konkrétne z odborného vyjadrenia (č.l. 125) vyplynula všeobecná hodnota majetku spolu vo výške 81,58 eur, t. j. odcudzenej veci, ktorou bol mobilný telefón zn. LG a poškodenej veci, ktorou bola pánska bundu.
Zo správy V. zdravotnej poisťovne (č.l. 146) zo dňa 28.07.2020 vyplývalo, že V., a.s., si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 37,15 eur za vynaložené liečebné náklady na svojho poškodeného poistenca P. H. v trestnom konaní a zároveň sa pripojila sa k trestnému konaniu.
Z aktuálneho odpisu registra trestov ( č.l. 307) súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný, za rôznorodú trestnú činnosť. V trestnej veci Okresného súdu Nitra sp.zn. 2T/138/2000 a sp. zn. 5T/2/2010 sa na obžalovaného hľadí ako keby nebol odsúdený.
Z výpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR (čl.l. 311) vyplýva, že obžalovaný má evidované dva priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré boli vyriešené v rozkaznom konaní uložením pokuty.
Súd na hlavnom pojednávaní v predmetnej veci vykonal dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi tak, aby bol náležite zistený skutkový stav v danej trestnej veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie súdu, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom dospel k nasledovným záverom:
Súd vzhľadom na vyhlásenie a priznanie obžalovaného kvalifikoval jeho konanie ako zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona .
Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek 1, 2, 3 a 4 Trestného zákona, pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku, motív a zavinenie (vo forme priameho úmyslu). Taktiež bolo prihliadnuté na osobu obžalovaného, na jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, doterajší spôsob života, na existenciu predchádzajúcich odsúdení, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy a v neposlednom rade aj na argumenty obhajoby pre uloženie primeraného trestu odňatia slobody obžalovanému.
Zároveň súd prihliadol na existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, obžalovaný sa doznal sa ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a na existenciu dvoch priťažujúcich okolnosti podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, a už bol za trestný čin odsúdený, z čoho vyplýva, že u obžalovaného bol zistený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:2. S prihliadnutím na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami a druh spáchaného trestného činu, taktiež opätovne spáchaný zločin súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, na základe ktorého sa dolná hranica trestnej sadzby zvýšila o jednu polovicu. Zároveň súd zistil, že obžalovaný trestný čin spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený trestný rozkaz Okresného súdu Nitra
sp.zn. 3T/54/2019 za jeho iné trestné činy, a preto mu súd uložil súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, a tak aplikoval ustanovenia § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona. Súd ukladal trest za zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, kde možno páchateľa tohto trestného činu potrestať odňatím slobody na 3 - 8 rokov. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd tak musel zvýšiť dolnú hranicu 3 (tri) roky o jednu polovicu, teda na 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona. Zároveň v zmysle ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona musel súd zvýšiť hornú hranicu 8 (osem) rokov o jednu tretinu, teda na 10 (desať) rokov a 8 (osem) mesiacov. Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, teda na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, s presvedčením, že takto uložený trest je podľa názoru súdu spravodlivý, zákonný a primeraný, pričom zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovaného. S poukazom na opakujúcu sa úmyselnú trestnú činnosť páchanú obžalovaným, súd rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody preto, že obžalovaný mal už v minulosti uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré u neho neviedli k prevýchove, nakoľko sa opakovane dopúšťal aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol pred spáchaním predmetného trestného činu v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd je toho názoru, že takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil obžalovanému aby nahradil poškodenej spoločnosti V., a.s., krajská pobočka Z., F. XX, XXX XX Z., spôsobnú škodu vo výške 37,15 eur, ktorá vznikla za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému P. H.. Táto výška škody bola riadne a včas uplatnená a v priznanej výške aj bez pochybností preukázaná.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil obžalovanému aby uhradil poškodenému P. H., spôsobenú škodu vo výške 81,58 eur za odcudzený mobilný telefón zn. LG, typ D605 so SIM kartou, čiernej farby a za poškodenú pánsku prechodnú šuštiakovú vetrovku. Táto výška škody bola riadne a včas uplatnená a v priznanej výške aj bez pochybností preukázaná na základe odborného vyjadrenia znalca P., s.r.o..
S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine a treste a o náhrade škody plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaného, možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.