Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_31S-35-2016.pdf
PDF · 148.26 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/35/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Urbariát, pozemkové spoločenstvo Kysucké Nové Mesto, so sídlom Nám. slobody č. 184, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 42 349 737, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, IČO: 31 755 194, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. PUSR-2016/2477-5/45545/39/KUB zo dňa 14.06.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Prvostupňovým rozhodnutím Krajský pamiatkový úrad Žilina pod č. KPUZA-2016/537-6/14280/LEH zo dňa 25.02.2016 rozhodol podľa § 32 ods. 4 pamiatkového zákona o zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky - Hotel Mýto, súpisné č. XXX, parc. č. KN 28, kat. úz. G. D. O., ktorá je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod č. 10 723/1, a to tak, že navrhovaný zámer v rozsahu výmeny existujúcich drevených okenných výplní na 1. poschodí za plastové okenné výplne je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovaný zámer spočíva vo výmene existujúcich drevených okenných výplní na 1. poschodí za plastové okenné výplne. Predmetná národná kultúrna pamiatka predstavuje reprezentatívny typ meštianskeho domu s bohatou eklekticko - secesnou fasádou s architektonickými prvkami. Nachádza sa v centre pamiatkovej zóny v Kysuckom Novom Meste, je národným objektom na rozhraní Námestia slobody a hlavnej osi pamiatkovej zóny Belanského ulice. Objekt s prístavbami na pozemku tvorí uzatvorený blok vo výrazne exponovanej polohe vzhľadom na námestie. Vo svojej polohe tvorí aj výškovú dominantu okolitej zástavby. Navrhovaný zámer sa týka kultúrnej pamiatky, preto prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 32 ods. 4 pamiatkového zákona. Ďalej poukázal aj na ust. § 32 ods. 1 pamiatkového zákona, pričom uviedol, že obnova kultúrnej pamiatky je súbor špecializovaných umelecko - remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu. Prvostupňový správny orgán predložené podanie žalobcu preskúmal a na základe dostupných podkladov a po vizuálnej ohliadke predmetnej národnej kultúrnej pamiatky podľa § 32 ods. 4 pamiatkového zákona. Vo výrokovej časti rozhodnutia uviedol, že predložený zámer obnovy je neprípustný, a to z dôvodov:
1. Územný plán mesta Kysucké Nové Mesto určil nasledovné regulatívy „Zásady pre výber a použitie stavebných materiálov. Pri stavebných obnovách, úpravách a realizácii novostavieb v rámci MPZ musia prioritne hrať klasické materiály, typické pre dané prostredie. U pamiatkových objektov je neprípustné používať typizované výplne dverí a okien, ale je potrebné používať atypické riešenie do pôvodných otvorov v súlade s celkovým výrazom objektu. V rámci celej MPZ, teda i u objektov, ktoré nie sú pamiatkovo chránené, je vylúčené používanie oceľových dverí, okien, zárubní a výkladov, ako konštrukčný materiál sa použije drevo." 2. Zásady ochrany pamiatkového územia pre pamiatkovú zónu v Kysuckom Novom Meste. Pre stavebnú činnosť nehnuteľností v pamiatkovom území v Kysuckom Novom Meste platia nasledovné požiadavky, ktoré sú súčasťou Zásad ochrany pamiatkového územia pre pamiatkovú zónu v Kysuckom Novom Meste: ďalej citované: Časť IV. Požiadavky na zachovanie, ochranu, rehabilitáciu, regeneráciu, obnovu a prezentáciu hodnotovej objektovej skladby pamiatkovej zóny v Kysuckom Novom Meste, B. 6 Výplne okenných a dverných otvorov:
- Dbať na základnú údržbu výplní otvorov.
- Zachovať tvaroslovie, materiál, rozmery, spôsob otvárania a hĺbku osadenia v murive.
- Chýbajúce výplne historických okenných a dverných otvorov vyrobiť podľa podobných starších prvkov zachovaných na objekte a nahradiť presnou kópiou z rovnakého materiálu. Ak sa na budove nezachovali takéto konštrukcie je nutné vychádzať z historických a regionálnych analógií. Aj keď Zásady ochrany pamiatkového územia konkrétne neriešia obnovu národných kultúrnych pamiatok, ich základná ochrana je definovaná v § 27 pamiatkového zákona. Pod pojmom základná ochrana kultúrnej pamiatky sa považuje súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. Pre stavebnú obnovu kultúrnej pamiatky platí však vyšší stupeň pamiatkovej ochrany ako pri nehnuteľnostiach v pamiatkovom území, preto pri výmene okenných výplní na kultúrnej pamiatke nemôže byť použitý materiál neakceptovateľný pri výmene okenných výplní na nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktorým plast ako materiál je absolútne nevhodný. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že trvajú na odstránení havarijného stavu, nemajú iné finančné možnosti pre výmenu starých zvetraných okenných výplní, pričom zotrvali na výmene okien za nové plastové, pričom navrhli dočasnú výmenu 19 ks okien v materiáli plast v horizonte 3 - 4 rokov, pri úvahe neskoršej výmene okien za drevené na celom objekte v tvare podľa historických dokumentov. Prvostupňový správny orgán uviedol, že z pohľadu ekonomickej výhodnosti je vhodnejšie ponechať existujúce drevené okná po dobu 3 rokov a ako to zástupca žalobcu sám uviedol v horizonte 3 - 4 rokov vymeniť okná na celom objekte za drevené a už v tvare podľa historických dokumentov. Obdobie 3 - 4 rokov je investícia do realizácie plastových okien a neskoršia realizácia drevených okien značne nevýhodná. Keďže je možnosť financovania výmeny okien aj z iných zdrojov ako len z vlastných, bolo by vhodnejšie výmenu okenných výplní posunúť na neskoršie obdobie a pokúsiť sa dovtedy získať finančný príspevok prostredníctvom grantu - Obnovme si svoj dom. Autentičnosť historickej pamiatky môže byť zachovaná pri obnove iba použitím rovnako zodpovedajúcimi materiálmi a technikami, z akých bola postavená, prípadne sa v súlade so súčasnými požiadavkami priblížiť čo najviac pôvodnému stavu v kópii novej konštrukcie a materiálu, v tomto prípade drevenému materiálu. Použitie plastového materiálu na okenné rámy národnej kultúrnej pamiatky nie je prípustné, nakoľko plast je novodobý materiál uniformného charakteru. Jeho optický dojem je hladný, bez výrazu štruktúry dreva. rovnako vizuálny vzhľad starnutia plastového materiálu nezodpovedá požiadavke použitia tradičného materiálu. Konštrukcia a architektonické riešenie okenných rámov a krídel má veľký vplyv na vonkajší vzhľad národných kultúrnych pamiatok, vnímanie ich interiérov i vnímanie prostredia pamiatkového územia, v ktorom sú situované. Zachovanie adekvátneho konštrukčného a architektonického riešenia nových okien je pre ochranu architektonického dedičstva veľmi podstatné. Pri obnove národných kultúrnych pamiatok je preto nutné použiť výhradne prírodný tradičný materiál - drevo. Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový správny orgán rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Rozhodnutie bolo vydané z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom a nie je podkladom pre konanie podľa zákona č. 50/1976 Zb..
2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie. V žalobe žalobca namietal, že drevené okná v požadovanej kvalite nie sú vôbec opticky odlišné od plastových, pretože povrchová úprava sa prevádza nástrekom farieb v komorách pod vysokým tlakom. Po takomto nátere sa tratí štruktúra dreva a konečný optický dojem - hladkosť sa nedá rozoznať od plastu. Žalobca nie je presvedčený, že len prírodný tradičný materiál je tým, čo zachová vnímanie prostredia pamiatkového
územia a zabezpečí ochranu architektonického dedičstva. Nie sú presvedčení o tom, že výmenou starých nefunkčných drevených okien za plastové zmenia vonkajší vzhľad budovy najmä, keď výmena sa bude realizovať na prvom poschodí. Budova sa začala stavať v roku 1904 v prvej etape ako jednopodlažná a následne sa realizovalo poschodie, čo je vidieť aj v oddeľujúcou rímsou a rozdielnymi architektonickými prvkami na fasáde prízemia a prvého podlažia. Ak by mali zachovať pôvodný historický vzhľad budovy, potom by museli vymeniť všetky terajšie jednokrídlové okná za dvojkrídlové tak, ako boli do 70. rokov minulého storočia. Žalobca je presvedčený, že výmena terajších okien za plastové nielen skrášli budovu, odstráni hrozbu vypadávania sklenených výplní a zníži energetickú náročnosť pri vykurovaní budovy. Okná je nutné vymeniť. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán s poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku, pričom dospel k záveru, že v rámci prvostupňového správneho konania nedošlo k pochybeniam, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že je potrebné precizovať výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že Pamiatkový úrad SR ako vecne a mieste príslušný orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 pamiatkového zákona rozhodol podľa § 46 Správneho poriadku a § 32 ods. 4 pamiatkového zákona o zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky Hotel Mýto súp. č. XXX, parc. č. KN 28, kat. úz. G. D. O., zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných národný kultúrnych pamiatok pod č. 10 723/1, ktorý na KPÚ Žilina predložilo pozemkové spoločenstvo Urbariát, pozemkové spoločenstvo Kysucké Nové Mesto tak: že navrhovaný zámer - v rozsahu výmeny existujúcich drevených okenných výplní na 1. poschodí národnej kultúrnej pamiatky za plastové - je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav pred prvostupňovým správnym orgánom, pričom zistil, že v kontexte príslušných ustanovení Správneho poriadku, že v správnom konaní Krajského pamiatkového úradu Žilina nedošlo k pochybeniam, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia vycitoval ustanovenia pamiatkového zákona a taktiež poukázal na čl. 3 Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva č. 91/2001, podľa ktorého je ochrana kultúrneho dedičstva verejným záujmom. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 pamiatkového zákona pamiatkový fond je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a jeho zachovanie je verejným záujmom. Taktiež uviedol, že Ústava SR vymedzuje vzťah vlastníctva a ochrany pamiatkového fondu v čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecne záväznými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Zároveň sa v čl. 44 ods. 3 Ústavy SR uvádza, že nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Ďalej uviedol, že je pochopiteľné, že každý vlastník sleduje výlučne svoje súkromné záujmy. Orgány na ochranu pamiatkového fondu sledujú a ochraňujú záujem verejný, t.j. záujem všetkých občanov a štátu ako takého na zachovanie pamiatkového fondu. Je zrejmé, že ústavou garantované základné právo na využívanie vlastníctva nie je nadradené ústavne garantovanému základnému právu na ochranu kultúrneho dedičstva, ale naopak tieto dve základné práva sa navzájom dopĺňajú a vytvárajú koherentný vzťah. Pokiaľ je predmetom vlastníckeho práva nehnuteľnosť so statusom národnej kultúrnej pamiatky, jej vlastník je vo výkone vlastníckeho práva obmedzený v súlade s pamiatkovým zákonom, ktorého cieľom je ochrana pamiatkového fondu. Hmotnoprávne ustanovenia pamiatkového zákona explicitne neustanovujú, ani nemôžu ustanovovať plošne platné podmienky ochrany pamiatkového fondu - napr. zákaz použitia plastových okien na kultúrnej pamiatke, nakoľko vzhľadom na špecifiká pamiatkovej ochrany jednoducho nie je možné na úrovni zákonných noriem konštatovať jediné všeobecne platné pravidlo. Naopak pamiatkový zákon umožňuje, aby príslušný KPÚ v konkrétnej veci rozhodol na základe tzv. správnej úvahy v súlade s účelom pamiatkového zákona a po posúdení všetkých špecifík konkrétneho prípadu. Príslušný KPÚ v rámci konkrétneho správneho konania uplatňuje tzv. diskrečnú právomoc. Zásady ochrany pamiatkového územia sú odborným dokumentom na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia, ktoré obsahujú požiadavky a primerané funkčné využitie územia, zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, architektonického výrazu atď.. Tieto zásady vo vzťahu ku konkrétnemu pamiatkovému územiu stanovujú podrobnejšie podmienky ochrany nehnuteľností nachádzajúcich sa v danom pamiatkovom území. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán odcitoval príslušné časti územného plánu mesta Kysucké Nové Mesto odkazujúce na príslušné zásady ochrany pamiatkového územia. Zároveň
bolo preukázané, že súčasné okenné výplne na fasádach predmetnej národnej kultúrnej pamiatky nie sú pôvodné. Predmetná národná kultúrna pamiatka bola postavená začiatkom 20. storočia a podľa historických fotografií, ktoré tvoria súčasť zásad, boli pôvodné výplne pravouhlých okenných otvorov drevené dvojité trojkrídlové dnu otvárané s pevným priečnikom a s najväčšou pravdepodobnosťou natreté bielou farbou, resp. farbou v odtieni slonová kosť. Tieto sa zachovali až do 70. rokov 20. storočia, kedy ich nahradili nevhodnými zjednodušenými drevenými zdvojenými dvojkrídlovými oknami s horizontálnym priečnikom. Z ustanovení pamiatkového zákona je zrejmé, že každý vlastník kultúrnej pamiatky je povinný zabezpečovať na vlastné náklady vyhovujúci stavebno - technický stav kultúrnej pamiatky a užívať ju v súlade s jej pamiatkovými hodnotami. Vlastník nehnuteľnosti môže pristúpiť k príprave zámeru obnovy až na základe rozhodnutia o zámere obnovy. Tento postup má za cieľ zabezpečiť obnovu kultúrnej pamiatky v súlade s požiadavkami ochrany pamiatkového fondu. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný nedostatok finančných prostriedkov, táto hoci aj objektívna skutočnosť nemôže mať za následok postup v rozpore s podmienkami ochrany pamiatkového fondu. Navyše predmetná národná kultúrna pamiatka je prenajímaná, a teda vlastník má z jej prenájmu príjem. Je potrebné uviesť, že pamiatkový zákon umožňuje vlastníkovi kultúrnej pamiatky požiadať aj o finančnú pomoc. Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu, že z pohľadu ekonomickej výhodnosti je vhodnejšie ponechať existujúce drevené okná tak, ako vlastník sám uvádza a následne v horizonte 3 - 4 rokov postupne vymeniť okná na celom objekte za drevené a v tvare podľa historických dokumentov. V nadväznosti na námietky žalobcu uvádza, že pokiaľ v predmetnom prípade ide o adaptáciu pamiatky na banku, je nepochybne potrebné zabudovať bankomat a v tejto súvislosti je nevyhnuté upozorniť, že povolenie adaptácie neznamená, že vo zvyšnom rozsahu je možné potierať ostatné pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Pokiaľ ide o niektoré z úprav, na ktoré poukazuje žalobca, boli zo strany KPÚ Žilina povolené s cieľom adaptácie predmetnej NKP, a teda ich nemožno namietať. Je potrebné uviesť, že princíp právnej istoty nemožno stotožňovať so zákazom regulovať správanie subjektov novo prijatými spravidla prísnejšími pravidlami, či už v rámci všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo aj v rámci dokumentov vydávaných na ich základe. Nie je v rozpore s princípom právnej istoty, keď rozhodovacia prax KPÚ reaguje na existenciu nových pravidiel. Úpravy, ktoré boli uskutočnené ešte pred schválením zásah, preto nie sú, ani nemôžu byť smerodajné pre konanie KPÚ Žilina v prejednávanej veci. Taktiež podotkol, že niektoré úpravy predmetnej národnej kultúrnej pamiatky boli vykonané bez predchádzajúceho schválenia zo strany KPÚ Žilina, a preto sú pre posúdenie prejednávanej veci absolútne irelevantné. Drobná nepresnosť vo výroku napadnutého rozhodnutia, ktorá spočívala v tom, že prvostupňový správny orgán neidentifikoval účastníka konania, o ktorého žiadosti rozhodoval, bola odstránená zmenou napadnutého rozhodnutia. Keďže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie o odvolaní tvoria jeden celok, nie je potrebné v odôvodnení tohto rozhodnutia opakovane uvádzať všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci samej tak, ako boli popísané v napadnutom rozhodnutí.
4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote všeobecnú správnu žalobu, ktorá súdu bola doručená dňa 06.09.2016. Žalobca namieta a poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný dospel k záveru a zistil skutkový stav tak, ako bol uvedený v napadnutom rozhodnutí, v súčasnosti na predmetnom objekte NKP bolo zistené, že originál, resp. pôvodné okná sa zachovať nedajú, keďže tieto pôvodné okná sa na budove už ani nenachádzajú, ale nachádzajú sa tam iné podľa vyjadrenia samotného žalovaného nevhodné okná. Tieto nevhodné okná sú prehnité nielen v časti okenných krídiel, ale aj okenných rámov, pričom reálne akútne hrozí vypadávanie sklenených výplní z týchto okien, čo predstavuje havarijný stav, ktorý je potrebné okamžite riešiť. V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že priblížiť sa čo najviac k pôvodnému stavu znamená zabezpečiť okná z dreveného materiálu, pričom čo sa týka takejto požiadavky drevené okná v požadovanej kvalite nie sú vôbec opticky odlišné od plastových, pretože povrchová úprava sa prevádza nástrekom farieb v komorách pod vysokým tlakom a po takomto nátere sa stratí štruktúra dreva a konečný optický dojem
- hladkosť sa nedá rozoznať od plastu. Uvedené je ľahko viditeľné aj v súčasnosti pri súčasnom stave budovy, kedy niektoré okná na budove sú už plastové, ale žiaden optický rozdiel medzi týmito plastovými a drevenými oknami nevidno a len pohľadom a vzhľadom tieto okná ani nie je možné rozoznať, ktoré je drevené, a ktoré je plastové. Čo je aj preukazované žalobcom priloženou fotodokumentáciou, ktorá je súčasťou spisového materiálu. Nie je preto zrejmé, čo je skutočným dôvodom, pre ktorý zámeru žalobcu výmeny nebolo vyhovené, keďže aj v minulosti KPÚ Žilina tak striktne netrval na týchto svojich záveroch tak, ako tomu bolo napr. pri výmene okien na predmetnej budove na 1. podlaží v roku 2005, kedy povolil výmenu okien nie podľa originál pôvodných, ale podľa súčasných podľa žalovaného úplne nevhodných. O takomto prístupe k budove ako NKP svedčia aj ďalšie povolené úpravy ako
zabudovaný bankomat v okennej výplni s prirobeným schodiskom, vybúranie nového drevového otvoru zo schodiskom z ulice namiesto okna, kde sa určite nejedná o pôvodne originál riešenia úpravy budovy a bankomat je zrejmé tiež novodobým zariadením s uniformným charakterom, ktoré všetky úpravy doteraz nikomu nevadili. Nie je teda zrejmé prečo viditeľný bankomat umiestnený na budova ako NKP nijako vizuálne neprekáža v jej vzhľade, ale platové okná, ktoré sú vizuálne na nerozoznanie od drevených, by mali byť potom prekážkou. Žalobca uvádza, že sa zároveň stotožnil s vyjadrením na str. 6 ods. 7 rozhodnutia žalovaného, a to že výslovný zákaz použitia plastových okien na kultúrnej pamiatke nikde v právnych predpisoch nie je uvedený a príslušnou právnou normou upravený. Tu poukázal na základnú ústavnú zásadu platnú pre všetky osoby mimo verejných orgánov, a to čo je nie je zákonom zakázané, je dovolené. Zároveň vyslovil súhlas aj s druhou časťou záveru žalovaného, že pamiatkový zákon umožňuje, aby KPÚ rozhodol v príslušnej veci v súlade s účelom pamiatkového zákona a po posúdení všetkých špecifík konkrétneho prípadu. Tu nasledovne poukázal najmä na účel pamiatkového zákona a špecifiká tohto konkrétneho prípadu. Základným účelom pamiatkového zákona je nepochybne ochrana takejto kultúrnej pamiatky. Poukázal na § 27 zákona č. 49/2002 Z.z. pamiatkového zákona, podľa ktorého základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. Je nepochybné a v súčasnosti každému zrejmé, že plast ako materiál oproti drevu je vysoko odolný, prakticky nepodlieha žiadnym zmenám, je trváci a má vysoké tepelno - izolačné vlastnosti. V záujme trvalého udržiavania dobrého stavu budovy ako NKP je to práve plast ako materiál, ktorý umožní trvale zachovať vzhľad a jav budovy na rozdiel od dreva, ktoré časom určite ako materiál pracuje, vplyvom poveternostných podmienok sa určite vysuší a spráchnivie, pričom potom bude musieť byť nevyhnutne odstránený. Vzhľad budovy pri použití plastových okien pritom zostane nezmenený, pretože plastové okno od dreveného je len pohľadom prakticky nemožné rozoznať. Čo sa týka ostatných špecifík v predmetnej veci pri rozhodovaní vôbec neboli vzaté do úvahy. Poukázal na súčasnú požiadavku energetickej náročnosti budov ako stavieb vychádzajúci od orgánov Európskej únie z dôvodu dopadu týchto vplyvov na životné prostredie, kedy sú vyžadované také riešenia, aby tieto dopady boli čo najnižšie. S týmto úzko súvisí aj použitie materiálov na budovách tak, aby tieto spĺňali z tohto pohľadu čo najvyššie kritériá. Taktiež poukázal na odborné vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera Ing. S. C.. 08/2016 na str. 5, ktorá posudzovala technický stav okien budovy. Ďalším špecifikom prípadu, ktorý žalovaný nebral do úvahy, je havarijný stav týchto okien, čo sa týka bezpečnosti osôb, ktoré s týmito oknami manipulujú, ale aj bezpečnosť náhodných chodcov, ktorí chodia okolo budovy vo zvýšenej miere, keďže táto je umiestnená v pešej zóne mesta Kysucké Nové Mesto. Zo záverov odborného vyjadrenia vyplýva, že porušovanie fasády objektu okolo okien, opadávanie omietky, záteky vznikajú vplyvom zchátralých rámov i krídiel okien, ich nedostatočnou tesnosťou. Mechanická odolnosť okien hlavne odolnosť sklenených tabúľ je v havarijnom stave, nakoľko hrozí ich vypadnutie, čím je ohrozená bezpečnosť okolia celej budovy. Objekt Hotel Mýto vykazuje havarijný stav z hľadiska bezpečnostného a hygienického. Z uvedeného vyplýva, že objekt z hľadiska bezpečnosti je v havarijnom stave, ktorý je potrebné okamžite riešiť, a to ešte skôr ako dôjde k nejakej ujme na veciach prípadne na zdraví. Zároveň poukázal na finančné žalobcu, ktorého súčasné možnosti dovoľujú vymeniť okná za plastové, avšak pri výmene okien za drevené si tieto nemôže z finančného hľadiska dovoliť, keďže tieto sú nepomerne drahšie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušené postupom podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP a vec vrátená na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
5. Žalovaný správny orgán sa písomne k žalobe vyjadril podaním, ktoré súdu bolo doručené dňa 13.01.2017. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom prvostupňového správneho orgánu, skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené s cieľom odstrániť drobné nepresnosti vo výrokovej časti rozhodnutia.
K vyjadreniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie podaním zo dňa 13.3.2017. V ňom poukázal na to, že žalovaný pokiaľ v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí nenariadil vykonať ohliadku predmetnej kultúrnej pamiatky, opomenul, že súčasné okenné výplne predmetnej kultúrnej pamiatky nie sú pôvodné. Podľa názoru žalobcu pamiatkový zákon umožňuje KPÚ rozhodnúť na základe tzv. správnej úvahy v predmetnej veci a pri posúdení špecifík konkrétneho prípadu, správne orgány rozhodli v danom prípade nad rámec zákona. K uvedenému mal žalobca aj súhlas 83% spoluvlastníkov budovy. V ostatnom poukázal na havarijný stav budovy dokumentovaný odborným posudkom, nedostatok finančných prostriedkov a na vlastníctvo aj iných objektov, kde sú tiež potrebné výdavky.
6. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 26.04.2017. Právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch žaloby. Poverená zamestnankyňa žalovaného rovnako zotrvala na vyjadrení k žalobe, žiadala žalobu zamietnuť.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako aj ich postupy, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, pričom mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú vydané v súlade so zákonom č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a zákonom č. 71/1967 Zb., vo veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, preto bola žaloba postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá ako nedôvodná, a to z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej len pamiatkový zákon) pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.
9. Podľa § 2 ods. 3 predmetného zákona kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
10. Podľa § 9 ods. 1 predmetného zákona na výkon špecializovanej štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sa zriaďuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (§ 3) a krajské pamiatkové úrady.
Podľa § 27 ods.1,2 predmetného zákona základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. V bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky nemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Bezprostredné okolie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je priestor v okruhu desiatich metrov od nehnuteľnej kultúrnej pamiatky; desať metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je stavba, alebo od hranice pozemku, ak je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou aj pozemok.
11. Podľa § 28 ods. 2 písm. b) predmetného zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou.
12. Podľa § 29 ods. 1 predmetného zákona základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.
13. Podľa § 29 ods. 2 predmetného zákona krajský pamiatkový úrad vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie základnej ochrany podľa odseku 1 a sú podkladom pre územný plán. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa osobitného predpisu. ( zákon č. 50/1976 Zb. )
14. Podľa § 29 ods. 3 predmetného zákona zásady ochrany pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny obsahujú požiadavky na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, materiálovej a objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov, architektonického výrazu, prvkov uličného interiéru a uličného parteru, historickej zelene, charakteristických pohľadov, siluety a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatkového územia.
15. Podľa § 32 ods. 1 predmetného zákona obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len „obnova") podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností ( § 7 zák. č. 41/1958 Z.z.) a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia
kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu. ( zákon č. 50/1976 Zb.) 16. Podľa § 32 ods. 2 predmetného zákona pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie o obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.
17. Podľa § 32 ods. 3 predmetného zákona k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy, ktorý obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky.
18. Podľa § 32 ods. 4 predmetného zákona v rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie. V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy.
19. Podľa § 32 ods. 10 predmetného zákona pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je vlastník povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu podľa odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území.
20. Podľa § 34 ods. 1 predmetného zákona ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na obnovu alebo na reštaurovanie, môže požiadať o finančný príspevok ministerstvo a obec. Na poskytnutie príspevku nie je právny nárok.
Podľa § 44 ods. 4 predmetného zákona na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 40) - zákon č. 71/1967 Zb., ak odsek 5 neustanovuje inak. Ak je v správnom konaní počet účastníkov konania väčší ako desať, správny orgán môže doručovať písomnosti účastníkom konania verejnou vyhláškou.
21. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
22. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
23. Podľa časti IV. bodu B.6. označené ako výplne okenných a dverných( vstupných) otvorov Zásad ochrany pamiatkového územia pre Pamiatkovú zónu v Kysuckom Novom Meste: 1. Zachovať, regenerovať a obnovovať historické výplne okenných a dverných otvorov ako cennú súčasť exteriéru a interiéru objektov situovaných v PZ v Kysuckom Novom Meste. 2. Zachovať a chrániť ich na pôvodnom mieste a pri plnení si svojej funkcie. 3. Dbať na základnú údržbu výplní otvorov. 4. Zachovať autentickú hmotu týchto stavebných prvkov a všetkých ich častí (vrátane obloženia, kovania, kľučiek, staršieho skla, spojovacích a stužujúcich prvkov, náterov a iných povrchových úprav). 5. Zachovať tvaroslovie, materiál, rozmery, spôsob otvárania a hĺbku osadenia v murive. 6. Uprednostniť opravu a repasáciu historických výplní okenných a dverných otvorov pred realizáciou kópií alebo novotvarov.
7. Chýbajúce výplne historických okenných a dverných otvorov vyrobiť podľa podobných starších prvkov zachovaných na objekte a nahradiť presnou kópiou z rovnakého materiálu. Ak sa na budove nezachovali takéto konštrukcie je nutné vychádzať z historických a regionálnych analógií.
24. Podľa § 3 Správneho poriadku ( zákon č. 71/1967 Zb. ) upravujúce základné pravidlá konania, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Konanie treba viesť tak, aby posilňovalo dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia boli presvedčivé a viedli občanov a organizácie k dobrovoľnému plneniu ich povinností (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre neho lehotu, lehota nesmie byť kratšia ako ustanovuje osobitný právny predpis.
25. Žalobca namieta proti rozhodnutiu žalovaného (aj prvostupňového správneho orgánu), ktorým postupom podľa § 32 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. a contrario nebol schválený zámer, resp. ktorými rozhodnutiami bolo rozhodnuté, že navrhovaný zámer vo vzťahu k obnove národnej kultúrnej pamiatky - Hotela Mýto súp. č. XXX, parc. č. KN 28, kat. úz. G. D. O., ktorá ako je nepochybne preukázané, resp. ani nie je sporné, je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri národných kultúrnych pamiatok a patrí do vlastníctva žalobcu, že teda navrhovaný zámer v rozsahu výmeny existujúcich drevených okenných výplní na 1. poschodí národnej kultúrnej pamiatky za plastové je z hľadiska záujmu chránených pamiatkovým zákonom neprípustný. Podľa názoru súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dáva dostatočnú odpoveď žalobcovi na to prečo, z akých dôvodov nebolo možné takémuto zámeru na obnovu predmetnej národnej kultúrnej pamiatky vyhovieť z akých konkrétnych dôvodov. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v danom prípade hmotnoprávne ustanovenia zákona č. 49/2002 Z.z. tzv. pamiatkového zákona explicitne neustanovujú, teda ani plošne nemôžu ustanovovať podmienky ochrany pamiatkového fondu, ktoré by spočívali napr. v plošnom zákaze použitia plastových okien na kultúrnej pamiatke s poukazom na špecifiká pamiatkovej ochrany, pričom naopak pamiatkový zákon umožňuje, aby príslušný správny orgán v konkrétnej veci rozhodol na základe tzv. správnej úvahy v súlade s účelom pamiatkového zákona a po posúdení všetkých špecifík konkrétneho prípadu. Súd v tomto smere poukazuje na ust. § 27 ods. 2 SSP, podľa ktorého pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). Súd v tomto smere poukazuje aj na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, v ktorom je uvedené, že vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záväznými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. S poukazom na čl. 44 ods. 3 Ústavy SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
26. Zo strany súdu je nutné konštatovať, že pokiaľ je predmetom vlastníckeho práva žalobcu nehnuteľnosť, ktorá má status národnej kultúrnej pamiatky je jej vlastník vo výkone vlastníckeho práva obmedzený s poukazom a v súlade s pamiatkovým zákonom č. 49/2002 Z.z., ktorého cieľom je ochrana pamiatkového fondu ( § 1, § 29 zákona č. 49/2002 Z.z. ). S poukazom na § 28 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona - zákona č. 49/2002 Z.z. je vlastník kultúrnej pamiatky povinný užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou. Tak isto je potrebné konštatovať, že každý vlastník národnej kultúrnej pamiatky si musí byť vedomý aj plnenia povinností v súlade s pamiatkovým zákonom č. 49/2002 Z.z.. Námietka žalobcu, že pôvodné okná sa zachovať nedajú, keďže tieto pôvodné okná sa na budove už ani nenachádzali, je bezpredmetná, nakoľko ako bolo v konaní preukázané a vyplýva to z rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, resp. aj žalovaného správneho orgánu, že súčasné okenné výplne na fasádach predmetnej kultúrnej pamiatky nie sú pôvodné, pričom predmetná kultúrna pamiatka bola postavená začiatkom 20. storočia a podľa historických fotografií, ktoré tvoria
súčasť zásad, boli pôvode pôvodné výplne pravouhlých okenných otvorov drevené dvojité trojkrídlové dnu otvárané s pevným priečnikom a s najväčšou pravdepodobnosťou natreté bielou farbou, resp. farbou v odtieni slonová kosť. Tieto sa zachovali až do 70. rokov 20. storočia, kedy ich nahradili nevhodnými zjednodušenými drevenými zdvojenými dvojkrídlovými oknami s horizontálnym priečnikom. Uvedené skutočnosti boli spoľahlivo preukázané. Tvrdenia žalobcu v tomto smere aj súd považuje za irelevantné. Ani v jednom z rozhodnutí správnych orgánov sa neuvádza potreba zachovať originál pôvodných okien, zo strany správnych orgánov je konštatovaná snaha priblížiť sa čo najviac pôvodnému stavu v kópii novej konštrukcie a jej materiálu, v danom prípade drevenému materiálu, t.j. osadiť okná zodpovedajúce pôvodnému stavu podľa historických fotografii. V rozhodnutiach bola zohľadnená skutočnosť, že pôvodné okná sa na predmetnej kultúrnej pamiatke už nenachádzajú. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu, že drevené okná v požadovanej kvalite nie sú vôbec opticky odlišné od plastových, z ustanovení pamiatkového zákona je zrejmé, že každý vlastník kultúrnej pamiatky je povinný zabezpečovať na vlastné náklady vyhovujúci stavebno - technický stav kultúrnej pamiatky a užívať ju v súlade s jej pamiatkovými hodnotami, pričom sa riadia aj rozhodnutiami a záväznými stanoviskami príslušného krajského pamiatkového úradu. Súd zdôrazňuje, že správne orgány na úseku pamiatkového fondu sú špecializovanými orgánmi štátnej správy. V tomto smere sa stotožňuje súd s vyjadrením žalovaného, že štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu na týchto správnych orgánoch majú potrebné vysokoškolské vzdelanie v odbore ako je architektúra, história umenia ako aj v iných príbuzných odboroch. Preto aj táto námietka žalobcu bola posúdená so strany súdu ako irelevantná. S materiálom
- plastom, ktorý chcel žalobca použiť na výmenu predmetných okien, sa správne orgány riadnym spôsobom v odôvodneniach svojich rozhodnutí vysporiadali.
27. Pokiaľ sa týka ďalších námietok, že v minulosti Krajský pamiatkový úrad Žilina tak striktne netrval na svojich záveroch ako tomu bolo pri výmene okien na 1. podlaží v roku 2005, kedy bola povolená výmena okien nie podľa originál pôvodných, ale podľa súčasných, s tým že súd poukazuje na to a dáva za pravdu žalovanému, že Zásady ochrany pamiatkového územia pre pamiatkovú zónu Kysucké Nové Mesto boli prijaté v roku 2013, to znamená, že v danom období nemal, resp. nemohol mať v roku 2005 vedomosť o vzhľade pôvodných okenných výplní predmetnej kultúrnej pamiatky, nakoľko práve pri spracovávaní zásad boli v archívoch po prvýkrát objavené historické fotografie predmetnej kultúrnej pamiatky. Tiež sa súd stotožňuje s názorom žalovaného správneho orgánu, že rozhodovacia prax správnych orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu sa v priebehu jednotlivých rokov vyvíja, pričom s poukazom na aktuálny stav pamiatkového fondu sa v súčasnosti dôsledne vyžaduje zachovanie pamiatkových hodnôt v čo najväčšej miere. V tomto smere preto žalobnú námietku žalobcu súd považuje za irelevantnú a nepreukazujúcu akýkoľvek nezákonný postup zo strany správnych orgánov.
28. Vo vzťahu k ďalším námietkam, že v inom čase v roku 2005 bola vo vzťahu k predmetnej budove bola povolená úprava ako zabudovanie bankomatu v okennej výplní s prirobeným schodiskom, vybúranie nového dverového otvoru so schodiskom z ulice namiesto okna. Súd k uvedenému udáva, že v danom prípade, pokiaľ je nesporné, že bola povolená adaptácia predmetnej národnej kultúrnej pamiatky na banku, uvedené však neznamená, že vo zvyšnom rozsahu je možné popierať ostatné pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Aj podľa názoru súdu je v danom prípade nutné trvať na zachovaní pamiatkových hodnôt vo zvyšnom rozsahu, pričom v opačnom prípade by totiž nešlo o obnovu formou adaptácie, ale kultúrna pamiatka ako taká by v dôsledku úprav úplne stratila pamiatkové hodnoty, pre ktoré bola predmetom individuálnej pamiatkovej ochrany.
29. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, že zákaz použitia plastových okien na kultúrnej pamiatky nikde v právnych predpisoch nie je uvedený a príslušnou právnou normou upravený. Podľa ust. § 27 pamiatkového zákona základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. V zmysle uvedeného je aj do definície základnej ochrany kultúrnej pamiatky transformovaný základný účel pamiatkového zákona, a to v zmysle ktorého je nehnuteľnosť so statusom národnej kultúrnej pamiatky chránená práve s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Pamiatková hodnota je pritom v súlade s § 2 ods. 2 pamiatkového zákona definovaná ako súhrn významných historických spoločenských krajinných, urbanistických a architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko - remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že cieľom pamiatkového zákona je chrániť architektonické prvky, pôvodné materiály, ako aj estetický výraz
budovy národnej kultúrnej pamiatky. Z tohto dôvodu aj pamiatkový zákon stanovuje prísnejšie podmienky pri rekonštrukcii budov, ktoré majú status národnej kultúrnej pamiatky, t.j. podľa názoru súdu môže a aj stanovuje podmienky prísnejšie nad rámec zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavenom poriadku tzv. stavebného zákona.
30. Súd ďalej vyhodnotil námietky žalobcu vo vzťahu k poukazovaniu na súčasnú požiadavku energetickej náročnosti budov v spojení s predloženým odborným vyjadrením Ing. S. C. za absolútne irelevantné vo vzťahu k predmetnej veci s poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov, podľa ktorých sa postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov nevzťahujú na národné kultúrne pamiatky.
31. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v súčasnosti je budova v tzv. havarijnom stave súd poukazuje na to, že postup podľa ust. § 32 pamiatkového zákona je nevyhnutný pri všetkých typoch stavebných prác, pokiaľ sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku. Aj v prípade havarijného stavu národnej kultúrnej pamiatky je jej vlastník povinný požiadať príslušný krajský pamiatkový úrad o vydanie rozhodnutia k zámeru obnovy v zmysle pamiatkového zákona. Následne, pokiaľ tak vyžaduje stavebný zákon, musia byť stavebné práce povolené aj príslušným stavebným úradom, ktorý vydá stavebné povolenie práve na základe záväzného stanoviska príslušného krajského pamiatkového úradu. Aj v prípade, keď je potreba riešiť havarijný stav národnej kultúrnej pamiatky, sú všetky druhy stavebných prác subsumované pod pojem obnova podľa § 32 ods. 1 pamiatkového zákona - zákona č. 49/2002 Z.z.. Uvedené je nevyhnutné aj práve s odborným charakterom obnovy. Súd sa stotožňuje tak isto s tvrdením žalovaného, že v prípade predmetnej národnej kultúrnej pamiatky a v prípade havarijného stavu tento musel byť známy žalobcovi už v predchádzajúcom období. Je povinnosťou žalobcu, aby včas začal vykonávať všetky nevyhnutné kroky podľa pamiatkového zákona tak, aby zabezpečil vyhovujúci technický stav predmetnej kultúrnej pamiatky. V tomto smere sa stotožnil aj s názorom žalovaného, že ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad vo verejnom záujme nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu. Aj podľa názoru súdu ani v prípade havarijného stavu vlastník nesmie svojvoľne vykonávať stavebné úpravy, ale je nevyhnutné postupovať zákonom stanoveným postupom.
32. Pokiaľ ide o namietanú skutočnosť - nedostatok finančných prostriedkov, je potrebné poukázať na to, že ide o objektívnu skutočnosť, ktorá nemôže mať za následok postup, ktorý by bol v rozpore s podmienkami pamiatkového zákona - zákona č. 49/2002 Z.z.. Súd poukazuje na skutočnosť, že cieľom konania o zámere obnovy nie je schválenie riešenia, ktoré vyhovuje vlastníkovi, ale autoritatívne určenie podmienok ochrany pamiatkového fondu. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožnil s obsahom napadnutého rozhodnutia, sama o sebe nepostačuje na prijatie záveru o nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správne orgány v predmetnej veci správne použili správnu úvahu, keď je zrejmé z akých podkladov vo veci vychádzali, keď napokon rozhodli s poukazom na § 32 ods. 4 zákona č. 49/2009 Z.z., že navrhovaný zámer v rozsahu výmeny existujúcich drevených okenných výplní za plastové na predmetnej kultúrnej pamiatke je neprípustný. Správne poukázali na Územný plán mesta Kysucké Nové Mesto a na tzv. Zásady ochrany pamiatkového územia pre pamiatkovú zónu Kysucké Nové Mesto, z ktorých jednoznačne vyplýva potreba využitia klasických materiálov, ako aj potrebu priblížiť sa čo najviac pôvodnému stavu ( Časť IV, bod B6 Zásad ochrany pamiatkového územia pre pamiatkovú zónu Kysucké Nové Mesto).Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu súd ako nedôvodnú postupom cez ust. § 190 SSP zamietol.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácií § 175 ods. 1 SSP za použitia § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešným účastníkom konania v konaní, nemá ani nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácií § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli zistené, resp. splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.