Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Cpr/8/2015

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: P. zastúpeného: Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanému: Obec Veľká Lomnica, so sídlom Tatranská 175/23, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 00 326 666, zastúpenému: JUDr. Andrej Pataky, advokát, so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, o preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra, takto

rozhodol:

Vec p o s t u p u j e Krajskému súdu v Prešove.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 14. 12. 2015 podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá, ďalej aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy s príslušenstvom od 16. 10. 2015 a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že uznesením obecného zastupiteľstva žalovaného číslo 70/2015 zo dňa 15. 10. 2015 bol odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra žalovaného, pričom toto uznesenie z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol v žalobe považuje za rozporné so zákonom o obecnom zriadení.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11. 5. 2016 uviedol, že tunajšiemu súdu neprislúcha a nemá možnosť skúmať platnosť skončenia pracovného pomeru, lebo táto nastala priamo zo zákona, nakoľko v zmysle § 18a ods. 11 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer, pričom funkcia hlavnému kontrolórovi zanikla predmetným odvolaním v súlade so zákonom, ktorým ho odvolalo z funkcie obecné zastupiteľstvo. Žalovaný tvrdil, že preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva je v zmysle § 250zf O.s.p. zverené do kompetencie krajského súdu na základe návrhu prokurátora ktorému musí predchádzať neúspešný protest a len krajský súd môže napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu jeho rozporu so zákonom.

4. Následne v písomnom podaní zo dňa 1. 8. 2016 žalobca uviedol, že so žalobou sa obrátil na všeobecný súd preto, lebo medzi názorom žalobcu a žalovaného týkajúceho sa procesu odvolania z funkcie hlavného kontrolóra a dôvodov skončenia pracovného pomeru prostredníctvom prijatia uznesenia č. 70/2015 zo dňa 15. 10. 2015 existujú opačné stanoviská a neprekonané názorové rozdiely, preto v zmysle zachovania princípu právnej istoty a ochrany práv žalobcu obrátil sa na všeobecný súd, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť. Podľa žalobcu zamietnutím žaloby z dôvodu vecnej nepríslušnosti by bol zo strany súdu porušený princíp právnej ochrany žalobcu a reálne odňaté právo domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Žalobca tvrdil, že v rozhodnutí obecného zastupiteľstva žalovaného spočívajúcom v obsahu uznesenia č. 70/2015 vidí vážne porušenie viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov, podstatné pochybenia v naplnení hmotnoprávnych predpokladov na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra a skutkové pochybenia, ktoré majú bezprostrednú súvislosť s neplatným skončením pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v uvedenom

vyjadrení okrem iného tiež uviedol, že odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra bolo nezákonné, má za to, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva č. 70/2015 zo dňa 15. 10. 2015 je protiprávne, pričom protiprávnosť nemôže inému priznať právo a preto žiada aby súd rozhodol, že výkon funkcie hlavného kontrolóra žalobcom trvá a že v súvislosti s trvaním funkcie hlavného kontrolóra žalobcom pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá.

5. Na uvedené reagoval žalovaný podaním zo dňa 12. 12. 2016 tak, že pokiaľ žalobca uvádza, že v rozhodnutí obecného zastupiteľstva vidí vážne porušenia viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov a obracia sa žalobou na okresný súd, vyplýva to z neznalosti práva, pretože na dodržiavanie zákonnosti v samospráve je príslušná okresná prokuratúra v zmysle zákona o prokuratúre, pričom v zmysle civilného sporového poriadku je právomoc súdu daná pre súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ale nie na veci správneho súdnictva, kde sa koná aj o žalobách proti porušeniu zákona napríklad protizákonným uznesením obecného zastupiteľstva podľa správneho súdneho poriadku. Podľa žalovaného všetky tvrdenia žalobcu a ním navrhované dôkazy smerujú k preukazovaniu nezákonnosti predmetného uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra a tak táto vec nemôže byť preskúmaná Okresným súdom Kežmarok, lebo ten na to nie je kauzálne ani miestne príslušný.

6. Na pojednávaní dňa 26. 4. 2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k spornej otázke vecnej príslušnosti tunajšieho súdu uviedol, že v danom prípade jedná sa o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. platného v čase jej podania, preto je daná vecná a miestna príslušnosť Okresného súdu Kežmarok a žalobca nemá inú možnosť, ako len formou určovacej žaloby domáhať sa toho, že je tu právna skutočnosť, to znamená že pomer hlavného kontrolóra trvá a otázku platnosti resp. neplatnosti uznesenia prijatého obecným zastupiteľstvom si súd vyrieši ako otázku predbežnú pre rozhodnutie v tejto veci. Podľa žalobcu podkladom na požadované určenie, že výkon funkcie hlavného kontrolóra žalobcom trvá a že v súvislosti s trvaním funkcie hlavného kontrolóra žalobcu pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá je to, že nenastala právna skutočnosť, to znamená nemôže byť zákonné a platné odvolanie žalobcu obecným zastupiteľstvom aj vzhľadom na to, že navrhovateľka tohto odvolania S. ako dôvod uviedla skutočnosť, že žalobca stratil ochranu ako oznamovateľ protispoločenskej činnosti a v rozpore s tým došlo následne k odvolaniu z dôvodu, že žalobca hrubo alebo opakovane zanedbával povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie napriek predchádzajúcemu upozorneniu. Žalobca poukázal tiež na to, že v súčasnosti už právna úprava Správneho súdneho poriadku dáva odvolanému hlavnému kontrolórovi možnosť súdnej ochrany v správnom súdnictve, avšak v čase podania žaloby neexistovala a preto aby mu nebola odopretá právna ochrana, je možná takáto žaloba a na jej prejednanie je tunajší súd príslušný.

7. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu opätovne namietal príslušnosť Okresného súdu Kežmarok na konanie a uviedol, že otázku platnosti uznesenia obecného zastupiteľstva nemôže tunajší súd skúmať ani ako prejudiciálnu otázku, lebo na toto je príslušná len okresná prokuratúra a pokiaľ sa nevyhovie jej protestu, tak krajský súd v zmysle správneho súdnictva.

8. Žalobca žalobu na súde podal dňa 14. 12. 2015, teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý obsahoval normatívnu právnu úpravu tak všeobecného civilného procesu, ako aj správneho súdnictva (piata časť O.s.p.). Občiansky súdny poriadok bol počnúc dňom 1. 7. 2016 pre oblasť civilného sporového procesu nahradený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve sú od 1. 7. 2016 upravené v osobitnom zákone, ktorým je zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

9. Podľa prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 470 ods. 1, 2 a 4 ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

10. Podľa prechodných ustanovení Správneho súdneho poriadku (§ 491 ods. 1 až 3 a § 492 ods. 1 až 3) ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 491 ods. 3 SSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 491 ods. 2 SSP). Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase (§ 491 ods. 3 SSP).

11. Tak podľa novej, ako aj podľa pôvodnej právnej úpravy účinnej v čase začatia konania, súd v každej prejednávanej veci v prvom rade skúma splnenie podmienok konania. Skúmanie príslušnosti súdu je v súčasnosti upravené v §§ 40 až 43 CSP, pričom podľa § 40 tohto zákona súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

12. Podľa § 43 ods. 1 až 3 ak súd postupom podľa § 40 a 41 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení sporu zachované.

13. V čase dôjdenia žaloby súdu bol postup súdu nasledujúci v prípade jeho zistenia o svojej nepríslušnosti pre oblasť správneho súdnictva upravený v špeciálnom ustanovení § 250d ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu. V správnom súdnictve teda už ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku neprichádzalo do úvahy postúpenie veci bez vydania rozhodnutia, vec sa postupovala podľa vyššie citovaného špeciálneho ustanovenia § 250d ods. 2 O.s.p. vždy uznesením proti ktorému odvolanie nebolo prípustné (§ 246c Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016). Zásadu postupovania veci v prípade zistenia o nepríslušnosti súdu na konanie vždy uznesením zachoval pre oblasť správneho súdnictva aj nový Správny súdny poriadok, keď podľa § 18 ods.2 SSP ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný. Podľa § 18 ods. 4 a 5 SSP ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané. Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.

14. V tu súdenej veci súd, vychádzajúc z obsahu žaloby a k nej pripojených listín, písomných vyjadrení strán a tiež ich prednesov na pojednávaní má za to, že na prejednanie veci nie je vecne príslušný, lebo nejde o vec, ktorú môže prejednať všeobecný civilný súd ale len správny súd. Preto vzhľadom na ust. § 40 a § 43 Civilného sporového poriadku a § 18 ods. 2 a 4 Správneho súdneho poriadku postúpil vec vecne a miestne príslušnému správnemu súdu, a to Krajskému súdu v Prešove, a to uznesením, tak ako to predpokladal aj § 250d ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinný v čase dôjdenia žaloby tunajšiemu súdu ako vecne nepríslušnému súdu.

15. K otázke kompetenčných sporov medzi civilnými súdmi a správnymi súdmi a ich riešenia v podmienkach súčasnej, novej procesnej úpravy reprezentovanej novým Civilným sporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom sa už vyjadrila aj odborná literatúra, podľa ktorej (citované z Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 118 s.) „Medzi civilnými súdmi a správnymi súdmi nemôže vzniknúť spor o právomoc. Správne súdy aj po rekodifikácii civilného práva procesného a po prijatí Správneho súdneho poriadku naďalej zostali súčasťou všeobecného súdnictva a kompetenčný konflikt medzi civilným a správnym súdom je potrebné riešiť ako spor o príslušnosť, spravidla vecnú. Nemožno nechať bez povšimnutia, že niekedy je obťažné rozlíšiť, či vec patrí do civilného súdnictva alebo do správneho súdnictva...Ak civilný súd zistí, že vec patrí do kompetencie správneho súdu, musí ju uznesením postúpiť vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 18 ods. 4 SSP)...Prejednanie a rozhodnutie veci patriacej do správneho súdnictva civilným súdom ( a naopak) ako súdom vecne nepríslušným je

závažným nedostatkom konania, t.j. takou vadou, ktorá musí viesť k zrušeniu rozhodnutia. S touto vadou je spojené aj porušenie práva na prístup k súdu, resp. k správnemu súdu a porušenie princípu zákonného sudcu. Preto je nanajvýš potrebné venovať posúdeniu vecnej príslušnosti v týchto prípadoch zvýšenú pozornosť najmä v tom smere, či žaloba, hoci aj neúplná, neobsahuje ako prílohu rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, resp. v nej žalobca na takéto rozhodnutie alebo opatrenie neodkazuje, alebo ho nezmieňuje.“ V prejednávanom spore sa pritom jedná presne o takýto prípad, keďže žalobca k žalobe pripojil výpis uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 70/2015 zo dňa 15. 10. 2015 o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra a v žalobe napáda jeho zákonnosť.

16. Otázke dôležitosti, predpokladov a postupu skúmania príslušnosti súdu a riešenia otázky či ide o vec patriacu pred civilný alebo správny súd sa venuje aj komentár v rámci systému právnych informácii ASPI kde k ust. § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku uvádza, cit „komentovaný odsek upravuje spor o príslušnosť medzi civilným súdom a správnym súdom. Tu sa prejavuje prekrývanie vecnej príslušnosti správneho súdu [§ 10 a § 12 SSP] s právomocou správneho súdu [§ 6 a § 7 SSP]. Spor vzniká tým, že všeobecný súd, ktorého konanie sa spravuje Civilným sporovým poriadkom, zistí z návrhu na začatie konania, že obsahuje prvky právomoci a vecnej príslušnosti správneho súdu. Ak správny súd nesúhlasí s postúpením veci, spis spolu s prípisom a opísanými dôvodmi predloží kompetenčnému senátu. Spor o vecnú príslušnosť sa prekrýva so sporom o právomoc správneho súdu, a preto vec podlieha právnemu režimu kompetenčných sporov podľa § 8 SSP. Rozhodnutie kompetenčného senátu je záväzné pre oba súdy v spore a vytvára prekážku rei iudicatae“.

17. V danom prípade žalobou žalobcu sa bez akýchkoľvek pochybností napáda zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce. Žalobca síce svoju žalobu označuje za určovaciu žalobu podľa vtedy účinného § 80 písm. c) O.s.p., jej základom, podstatou a obsahom, ako aj obsahom celej argumentácie žalobcu je však tvrdená nezákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného č. 70/2015 o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce a jeho súdne preskúmanie. V danom prípade preto nie je daná vecná príslušnosť tunajšieho súdu. Tunajší súd by mohol vec prejednať len a jedine vtedy, ak by žalobcom požadované určenie nemalo základ v preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia obecného zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie, ale napríklad by šlo o prípad kedy by mu výkon funkcie hlavného kontrolóra zanikol priamo zo zákona, nie na základe uznesenia obecného zastupiteľstva. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v § 18a ods. 8 ustanovuje, že výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká a) vzdaním sa funkcie, b) odvolaním z funkcie, c) uplynutím jeho funkčného obdobia, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, e) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený, g) dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/20161101>.

18. O žalobcom požadovanom určení (že výkon funkcie hlavného kontrolóra žalobcom trvá) by podľa právnej úpravy účinnej v čase podania žaloby tunajší súd ako civilný súd mohol preto konať a rozhodovať nanajvýš vtedy, ak by k zániku výkonu funkcie žalobcu ako hlavného kontrolóra malo dôjsť z iného dôvodu vymenovaného v § 18a ods.8 zákona o obecnom zriadení ako je odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie uznesením obecného zastupiteľstva (napr. ak by žalobca tvrdil, že výkon funkcie hlavného kontrolóra mu nezanikol, lebo nedošlo k začatiu vykonávania funkcie podľa § 18 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/20161101> zákona o obecnom zriadení, alebo že nedošlo k účinnému vzdaniu sa funkcie, alebo že nedošlo k uplynutiu funkčného obdobia a podobne). Ak však k odvolaniu žalobcu došlo uznesením obecného zastupiteľstva a žalobou sa sleduje preskúmanie jeho zákonnosti, na také preskúmanie tunajší súd nie je vecne príslušný. Preskúmanie zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva totiž nepatrí do kompetencie civilného súdu, ale správneho súdu v rámci správneho súdnictva. Tunajší súd preto nielenže nemôže, ale za žiadnych okolností nesmie preskúmavať zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra, a to ani ako predbežnú otázku, lebo na to sú osobitne určené a povolané orgány vykonávajúce dozor nad zachovávaním zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda prokuratúra a súdy správneho súdnictva (tu Krajský súd v Prešove). Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku bolo v Občianskom súdnom poriadku upravené v § 250 zf. Skutočnosť, že žalobca ako uviedol jeho právny zástupca na pojednávaní nevyužil

zákonnú možnosť a nepodal podnet na podanie protestu prokurátora proti predmetnému uzneseniu obecného zastupiteľstva o jeho odvolaní nezakladá a neodôvodňuje vecnú príslušnosť tunajšieho súdu, pričom aj na riešenie všetkých súvisiacich otázok, ako sú prípustnosť danej žaloby, či je podaná oprávnenou osobou, či inak je daná žaloba dôvodná je tu príslušný len a výlučne správny súd.

19. Je treba uviesť, že nový Správny súdny poriadok má už v § 337 a nasl. osobitnú úpravu Konania o preskúmaní zániku funkcie hlavného kontrolóra. Čo zákonodarcu viedlo k tomu, že takéto osobitné konanie kreoval v rámci systému správneho súdnictva vysvetlil v dôvodovej správe k predmetnému zákonu, kde v osobitnej časti k §§ 337 až 347 sa uvádza, cit „Nová procesná úprava subsumuje do právomoci správneho súdu preskúmanie uznesení zastupiteľstiev o odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja, nakoľko aj v tejto problematike sa ukázala nejednotnosť v posudzovaní kompetencie súdu a často dochádza k tomu, že odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nesprávne prejednávajú a rozhodujú súdy vo všeobecnom súdnictve v civilnom konaní. Preto úprava tohto konania v SSP je viac ako žiaduca”. Aj uvedené stanovisko zákonodarcu podľa názoru súdu jasne potvrdzuje správnosť záveru súdu, že zákonnosť odvolania žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra uznesením obecného zastupiteľstva nemôže prejednať tunajší súd ako súd všeobecného súdnictva v civilnom konaní.

20. Aj uvedená nová právna úprava pritom rozlišuje a upravuje prostriedky právnej ochrany v závislosti od toho, či k zániku funkcie hlavného kontrolóra došlo odvolaním uznesením obecného zastupiteľstva alebo či je žalobcovi vo výkone funkcie hlavného kontrolóra bránené z iného dôvodu (teda ak funkcia hlavného kontrolóra mala zaniknúť inak ako odvolaním obecným zastupiteľstvom, a to z niektorého dôvodu podľa § 18a ods. 8 písm. a) a c) až g) zákona o obecnom zriadení) kedy sa žalobca môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá.

21. V danom prípade k zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra malo dôjsť na základe uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra, preto zákonnosť tohto odvolania možno preskúmať len a výlučne v správnom súdnictve.

22. K argumentácii žalobcu v prospech vecnej príslušnosti tunajšieho súdu, keď tvrdil, že ak mu nemá byť odopretá právna ochrana, je treba pripustiť prejednanie jeho žaloby ako určovacej žaloby tunajším súdom súd uvádza, že k žiadnemu odopretiu právnej ochrany vyslovením vecnej nepríslušnosti súdu a postúpením veci nedochádza, keďže právne účinky spojené s podaním žaloby ostávajú zachované, pričom aj v konaniach podľa právnej úpravy účinnej do 30. 6. 2016 mal a má uznesením obecného zastupiteľstva odvolaný hlavný kontrolór k dispozícii prostriedky právnej ochrany smerujúce k zrušeniu takého uznesenia obecného zastupiteľstva.

23. Vec ale nemôže prejednať tunajší súd lebo nie je na to vecne príslušný, keďže nemôže preskúmavať zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva, a to ani ako predbežnú otázku pre požadované určenie. Logika danej právnej úpravy ktorá takú kompetenciu dáva len a výlučne správnemu súdnictvu s oprávnením také uznesenie zrušiť je nepochybne založená na tom, že ak by všeobecný civilný súd v takomto prípade aj rozhodol o požadovanom určení (že výkon funkcie hlavného kontrolóra trvá), napríklad preto lebo by si ako predbežnú otázku vyriešil, že dané uznesenie je neplatné, nezákonné ako navrhoval žalobca, nič by to nemenilo na tom, že stále by tu existovalo predmetné uznesenie obecného zastupiteľstva o odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra so všetkými jeho účinkami (keďže toto by civilný súd zrušiť nemohol a mohol a môže tak urobiť jedine správny súd). Tým by sa vytvoril jednak právne zmätočný stav, keď by popri sebe existovali účinné uznesenie obecného zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra a dosť možné aj uznesenie o zvolení za hlavného kontrolóra už niekoho nového a zároveň rozsudok, že trvá výkon funkcie pôvodného kontrolóra a zároveň by sa zasiahlo do práv prípadne novozvoleného hlavného kontrolóra, u ktorého by na zánik výkonu funkcie neboli zákonné dôvody v zmysle § 18a zákona o obecnom zriadení. Preto ak žalobca v tu súdenej veci tvrdí, že na jeho odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra obecným zastupiteľstvom žalovaného neboli splnené zákonné podmienky a toto bolo nezákonné, môže sa touto jeho žalobou zaoberať len a výlučne správny súd disponujúci oprávnením také uznesenie zrušiť.

24. V súvislosti so záverom tunajšieho súdu, že v danom prípade na prejednanie veci nie je vecne príslušný súd podporne odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 18/2011 zo dňa 28. 11. 2012. Tam sa jednalo o prípad, že súd prvého stupňa určil, že odvolanie žalobkyne

z funkcie miestnej kontrolórky Mestskej časti uznesením Miestneho zastupiteľstva je neplatné. Najvyšší súd sa vecou zaoberal na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky ktorý navrhol zrušiť rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti preto, že namietal, že okresný súd nebol príslušný na rozhodnutie a že príslušný na rozhodnutie bol krajský súd (argumentácia generálneho prokurátora bola založená na tom, že proti uzneseniu Miestneho zastupiteľstva o odvolaní hlavnej kontrolórky mohol prokurátor v súlade s § 22 ods. l písm. b/ zákona č. 153/200l Z.z. o prokuratúre podať protest pre jeho nezákonnosť, ak by bolo takéto uznesenie prijaté v rozpore so zákonom. Ak by prokurátor takýto protest proti uzneseniu podal a miestne zastupiteľstvo by protestu nevyhovelo, teda by nezrušil predmetné uznesenie, tak prokurátor by mohol v súlade s § 26 ods. 7 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a § 250zf O.s.p. podať žalobu na krajský súd na preskúmanie zákonnosti tohto uznesenia miestneho zastupiteľstva o odvolaní hlavnej kontrolórky. Následne, ak by uznesenie Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti o odvolaní hlavnej kontrolórky bolo vydané v rozpore so zákonom, tak krajský súd by v súlade s O.s.p. také uznesenie zrušil). Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie miestnej kontrolórky uznesením Miestneho zastupiteľstva je neplatné keď konštatoval, že je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha preskúmania uznesenia Miestneho zastupiteľstva čo je možné len v správnom súdnictve, preto vo veci preskúmania uznesenia Miestneho zastupiteľstva rozhodol vecne nepríslušný súd (okresný súd namiesto krajského súdu).

25. Ako už teda bolo uvedené, tunajší súd nie je na prejednanie veci vecne príslušný lebo v civilnom súdnom konaní nie je súd oprávnený preskúmavať dôvodnosť a zákonnosť uznesenia obecného zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra a to ani v prípade, že toto uznesenie bolo fakticky podkladom pre skončenie pracovného pomeru (vzhľadom na ust. § 18a ods. 11 zákona o obecnom zriadení podľa ktorého dňom zániku výkonu funkcie hlavného kontrolóra zaniká aj jeho pracovný pomer.). Voľba a odvolanie hlavného kontrolóra patrí v zmysle ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení do právomoci obecného, resp. mestského zastupiteľstva. Súd je oprávnený výsledok výkonu tejto právomoci preskúmať len zákonom stanoveným spôsobom /napr. v správnom súdnictve./. Preskúmavaním výsledku výkonu právomoci iného orgánu nad zákonom stanovený rámec by všeobecný civilný súd neprípustným spôsobom zasiahol do právomoci iného orgánu a došlo by k porušeniu zásady prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je zákonom stanoveným postupom zrušený alebo zmenený. Dosiahnuť zrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra prichádza ale do úvahy len v správnom súdnictve, preto tunajší súd nie je vecne príslušný na prejednanie veci.

26. Súd nemôže odmietnuť právnu ochranu z dôvodu, že vecne príslušný na dané rozhodnutie a posúdenie je iný súd. Preto nemôže žalobu z dôvodu vecnej nepríslušnosti zamietnuť, ako tu navrhoval žalovaný, ale preto po zistení vecnej nepríslušnosti tunajšieho súdu bola vec postúpená Krajskému súdu v Prešove, ktorý jediný je oprávnený o merite veci rozhodnúť.

27. Záverom súd v súvislosti s poukazom žalobcu na ním predložené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12CoPr/5/2014 zo dňa 29. 1. 2015, ktorým zjavne mienil podporiť aj svoje tvrdenie o vecnej príslušnosti všeobecného, civilného súdu na určenie, že výkon funkcie hlavného kontrolóra trvá uvádza, že poukaz na uvedené rozhodnutie tu neobstojí, nakoľko v tam prejednávanom spore (riešenom v systéme všeobecného civilného, nie správneho súdnictva) sa riešil zánik funkcie hlavného kontrolóra ku ktorému nedošlo tak ako tu jeho odvolaním uznesením obecného, resp, mestského zastupiteľstva, ale zo zákona z dôvodu nezlučiteľnosti funkcie. Tam preto na požadované určenie v tom čase bol príslušný všeobecný súd. Tu ale k odvolaniu žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra došlo rozhodnutím obecného zastupiteľstva, žaloba spochybňuje jeho zákonnosť a domáha sa jeho súdneho preskúmania, a to môže posudzovať a rozhodovať o tom len a jedine správny súd.

28. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd rozhodol o postúpení veci Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na jej prejednanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.