Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoSr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobkyne: A. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O. XXXX/X, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s. r. o., so sídlom Žilina, Národná 10, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25Csr/2/2016-74 zo dňa 10.01.2017, takto aHamzo

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter pod sp. zn. RK-PC-264/15-MK zo dňa 18.04.2016 v celom rozsahu a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Okresný súd konštatoval, žer rozhodcovská zmluva v súdenej veci bola uzatvorená na predpripravenom tlačive, ktorého obsahom bola aj dohoda o riešení sporov, nezrovnalostí alebo nárokov medzi zmluvnými stranami. Pokiaľ vychádzame z obsahu spisu, máme preukázané, že súbežne s uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 18.11.2013 uzatvoril súbežne žalobca so žalovaným aj rozhodcovskú zmluvu č. 8200060428 tiež dňa 18.11.2013. Uvedená rozhodcovská zmluva je uzatvorená na nie individuálne predpripravenom tlačive žalovaného, ktorého obsahom bola aj „dohoda“ (veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy) o riešení sporov, nezrovnalostí alebo nárokov medzi zmluvnými stranami. V konaní nebolo preukázané, že by uvedená rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná medzi žalobcom a žalovaným tak, ako to má na mysli § 53 ods. l, 2 a 3 OZ. Pokiaľ uvedený text obsahuje vopred pripravená rozhodcovská zmluva žalovaného, súd sa bez ďalšieho nestotožňuje s názorom, že takéto dojednanie medzi stranami sporu bolo individuálne dojednané, pretože nedávalo strane sporu - žalobcovi možnosť akejkoľvek zmeny obsahu zmluvy, čo znamená akúkoľvek odlišnú možnosť dispozície s obsahom zmluvy (predpripravený text bez možných alternatív minimálne pre druhú stranu). K veci je potrebné ešte okrajovo dodať, že pokiaľ by bolo viazané uzatvorenie revolvingovej zmluvy na podpis rozhodcovskej zmluvy (či pred alebo po), polemika o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy je v takomto prípade taktiež vylúčená. Okresný súd konštatoval, že žaloba o zrušení rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote 3 mesiace od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Okresný

súd aplikoval na danú vec ust. § 45 ods. 1 písm. e), i) zákona č. 335/2014 Z. z. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 26.07.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pretože zastával právny názor, že sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. e), i), j) a 1 zák. č. 335/2014 Z. z. s poukazom na opísaný skutkový stav v žalobe. Pokiaľ vychádzame zo žaloby žalobcu a právnych dôvodov tam uvedených, súd zastáva názor, že pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sú dané len dva zo štyroch zákonných dôvodov uvádzaných žalobcom, a to zákonný dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. e) a zákonný dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. i), zák. č. 335/2014 Z. z. (nie aj ďalšie dôvody § 45 písm. j/ a 1/ zák. č. 335/2014 Z. z.). K § 45 ods. 1 písm. e) zák. č. 335/2014 Z. z. je potrebné uviesť, že je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na predpripravenosť obsahu rozhodcovskej zmluvy, nemožnosť zmeny obsahu rozhodcovskej zmluvy súd zastáva názor (ako je aj vyššie uvedené), že obsah celej zmluvy (minimálne obsah pod bodom 4/ a 5/ rozhodcovskej zmluvy) nebol individuálne dojednaný. Pokiaľ by niekto tvrdil opak, musel by v konaní preukázať, že takáto rozhodcovská zmluva bola podpísaná po tom, čo text rozhodcovskej zmluvy bol individuálne dojednaný (upravený) s konkrétnym obsahom, konkrétne pre osobu spotrebiteľa

- žalobkyne, a následne pre účel podpisu zmluvnými stranami vytlačený. Takéto skutočnosti však v konaní preukázané neboli. K § 45 ods. 1 písm. i) zák. č. 335/2014 Z. z. je potrebné uviesť, že predmetná spotrebiteľská zmluva - zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 18.11.2013 neobsahuje náležitosť § 9 ods. 1 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., na základe čoho je predmetná revolvingová zmluva bezúročná a bez poplatkov. Rozhodcovský súd sa nezaoberal dôsledne náležitosťami revolvingovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Rozhodcovský súd neskúmal, či predmetná revolvingová zmluva obsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), a y), vôbec sa nezaoberal otázkou, či predmetná zmluva o revolvingovom úvere je alebo nie je bezúročná a bez poplatkov. Pokiaľ rozhodcovský súd sa nezaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami, nepremietol uvedené do rozhodnutia rozhodcovského súdu, rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie má vplyv na výsledok sporu. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a uvedené zákonné ustanovenia Okresný súd Žilina rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter pod sp. zn. RK- PC-264/15-MK zo dňa 18.04.2016 v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. S poukazom na úspech v spore žalobcu má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodňuje ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) C. s. p. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. e) a písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z. V súvislosti s § 45 ods. 1 písm. e) citovaného zákona sa v rozsudku uvádza, že je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Ten by mal spočívať asi v tom, že obsah celej zmluvy nebol individuálne dojednaný. Neexistuje žiadne ustanovenie právneho poriadku, podľa ktorého fakt, že obsah celej zmluvy nie je individuálne dojednaný, spôsobuje jej neplatnosť, ani súd takéto zákonné ustanovenie neoznačil. Z rozsudku teda nevyplýva, v čom je rozhodcovská zmluva neplatnou a na základe ktorého zákonného ustanovenia, v čom jej neplatnosť spočíva. Súd vychádzal z toho, že uzavretie predpripravenej zmluvy by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. To, že je rozhodcovská zmluva predformulovaná, resp. formálne na samostatnej listine je pre posudzovanie individuálnosti irelevantné, v zmysle ust. § 53 ods. 2 rozhodujúca je možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzatvoreniu hlavného zmluvného vzťahu. Čiže rozhodujúci je obsah danej zmluvy a možnosti, ktoré z toho vyplývajú. Žalovaný poukazuje na to, že z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. V dôsledku jej bodu 7 vyplýva, že dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s rovnakým číslom. Nie je zrejmé, ako by si súd predstavoval znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Rozhodcovská zmluva je individuálne dohodnutá a je platným právnym úkonom. Súd ani neposudzoval individuálnosť tejto rozhodcovskej zmluvy podľa kritérií, ktoré predpokladá zákonná úprava, v dôsledku čoho je napádané uznesenie založené na nesprávnych záveroch a nesprávnom posúdení. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17Co/919/2015, v

ktorom sa zaoberal súd otázkou platnosti, individuálnosti a prípustnosti rovnakej rozhodcovskej zmluvy. Tiež poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.01.2014. Druhým dôvodom rozhodnutia súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku bolo, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorej nárok bol predmetom rozhodcovského konania, neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Tento dôvod je nepreskúmateľný a v rozpore s tým, čo vyplýva zo zmluvy. Sám súd prvej inštancie v bode 5 rozsudku uvádza, že v zmluve je uvedený počet splátok, výška splátky a ich splatnosť. Iné údaje ohľadne splátky sa v zmluve vzhľadom na znenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. či na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15 uvádzať nemusia. Z uvedených dôvodov žalovaný žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu a žalobu zamietol alebo vrátil celú vec na ďalšie konanie.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

6. Rozsudok okresného súdu je vecne správny.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 379 C. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak sa dotýkajú procesných podmienok, a to aj keď neboli v odvolaní uplatnené.

8. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné. Zároveň v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia pred súdom prvého stupňa nezistil vady konania týkajúce sa procesných podmienok konania.

9. Pokiaľ ide o odvolateľom namietaný záver súdu prvej inštancie o neplatnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, tento záver je aj podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny.

10. Niet pochybností a nespochybňuje to ani jedna zo strán sporu, že predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá je fyzickou osobou. Podľa názoru odvolacieho súdu je dojednanie rozhodcovskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva je síce na osobitnom papieri, avšak tento je formulárový, predtlačený a znemožňuje tak spotrebiteľovi zvoliť si iný spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím sa mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prílohu Smernice č. 93/2013 EHS, v zmysle ktorej je neprijateľnou podmienkou podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou.

11. Aby rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom bola akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 6M Cdo 9/2012). Žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Základným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na osobitnej listine. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej

listine, ak nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Vychádzajúc z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy (č. l. 15 spisu), jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali, teda tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom, boli číslo zmluvy a identifikačné údaje dlžníka, deň, miesto podpisu zmluvy a podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom a žalobkyňa ich nemohla ovplyvniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie žalovaného, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy táto nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, t. j. hlavnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere, teda nie v čase vzniku sporu, ale na samotnom počiatku zmluvného vzťahu, kedy spotrebiteľ nemusel byť dostatočne bdelý a prikladať jej vyšší význam, pretože jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu hlavnej zmluvy a získaniu úveru. Toto vzbudzuje pochybnosti o tom, či sa žalobkyňa skutočne oboznámila s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia. Pokiaľ aj z uzatvorenia tejto zmluvy vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je v drvivej väčšine prípadov, ako aj v súdenej veci, práve veriteľ. Ten evidentne sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval.

12. Možno súhlasiť s odvolateľom, že samotná skutočnosť, že zmluva nebola individuálne dojednaná, nespôsobuje jej neplatnosť. Táto skutočnosť však spôsobuje, že súd je povinný ex offo preskúmať platnosť tejto zmluvy z hľadiska jej prijateľnosti pre spotrebiteľa.

13. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu práve uzavretím rozhodcovskej zmluvy nastala nerovnováha v právnom postavení spotrebiteľa voči profesionálnemu dodávateľovi, keď dodávateľ využil nedostatok bdelosti spotrebiteľa a predložil mu na podpis formulárovú rozhodcovskú zmluvu za účelom, aby tak dosiahol rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní, kde ako to vyplýva z množstva prípadov prejednávaných okresnými a krajskými súdmi Slovenskej republiky, sú iba formálne, bez materiálneho obsahu posudzované neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

15. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd záver okresného súdu o neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy za vecne správny.

16. Rovnako tak sa odvolací súd stotožňuje aj s ďalším dôvodom, pre ktorý došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, a to, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že uzatvorená revolvingová zmluva neobsahuje povinnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy vyplývajúcej z § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., keď neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Nedostatok tejto náležitosti robí spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Rozhodcovský súd na túto vadu spotrebiteľskej zmluvy neprihliadol a napriek tomu plnenie požadované veriteľom bez právneho základu priznal.

17. Ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Zmyslom a

účelom úpravy spotrebiteľských úverov je dosiahnuť pravdivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. Účelom uvedenej náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje, čo odôvodňuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Rozhodcovský súd rozhodol potom v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu.

18. Na tejto argumentácii nič nemôže zmeniť odvolanie sa odvolateľa na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016. Pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, pre vnútroštátny súd je záväzný zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý na rozdiel od Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES vyžaduje aj rozčlenenie splátky na istinu, splátky úrokov a splátky poplatkov. Za implementáciu smernice je zodpovedný členský štát a táto smernica nemôže mať na právny spor jednotlivcov priamy účinok. Rovnako do úvahy neprichádza ani nepriamy účinok smernice, pretože jazykový a logický výklad daného ustanovenia vedie jednoznačne k záveru o povinnosti členenia splátky na splátky istiny úrokov a poplatkov.

19. Veriteľ už v čase uzatvorenia zmluvy musí mať vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom a k istine, prípadne k poplatkom. Jeho povinnosťou je potom túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť, inak možno jeho postup považovať za nekalú obchodnú praktiku.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý je založený na princípe úspechu strany sporu.

21. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobkyni ako úspešnej strane odvolacieho konania vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)