Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_1T-77-2021.pdf
PDF · 79.36 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/77/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovanej F. F., prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júna 2022 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaná
F. F., narodená XX. T. XXXX v B., trvale bydliskom ul. O. č. XXX/XXXA, XXX XX V. X. F.,
sa uznáva vinnou, že
dňa 16.4.2021 o 06:40 h viedla osobné motorové vozidlo značky V. G. evidenčného čísla F po štátnej ceste číslo III/1106 v smere Vysoká pri Morave - Stupava, v km 8,2 v ľavotočivej zákrute, v mieste, kde je to zakázané vodorovnou dopravnou značkou, predchádzala vozidlo zn. K. C-HR evidenčné číslo X ktorého vodičom bol poškodený G. G. narodený XX.X.XXXX bytom F. pri B. I. ulica číslo XXX/XX, pričom so svojím vozidlom zišla mimo cestu vľavo, následne vyšla s vozidlom naspať na cestu, kde prešla do pravého jazdného pruhu a narazila svojou pravou zadnou časťou vozidla do ľavej prednej časti vozidla K. C-HR, ktoré následne bolo odhodené mimo cestu vpravo, kde vozidlo narazilo do stromu, čím porušila ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v dôsledku dopravnej nehody poškodený utrpel zlomeninu kľúčnej kosti na ľavej ruke a pomliaždenie hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie do 6 týždňov,
teda
inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,
čím spáchala
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to sa jej
ukladá
podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 800,- (osemsto) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že výkon peňažného trestu bude úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenému G. G., nar. XX. P. XXXX v X., trvale bydliskom ul. I. č. XXX/XX, XXX XX F. pri B., škodu vo výške 5.387,75 eur,
- poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 61,68 eur,
- poškodenej Sociálnej poisťovni, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, škodu vo výške 1.421,80 eur.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 07. októbra 2021 Okresnému súdu Malacky obžalobu zo 07. októbra 2021, č. 2Pv/105/21/1106-21, na F. F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaná po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaná:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno. d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaná odpovedala: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno. g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno. h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, príp. náhrady škody, a to oboznámením, resp. prečítaním vyčíslenia nákladov VšZP č. l. 34, vyčíslenia nákladov Sociálnej poisťovne č. l. 39 - 40, 42 - 45, vyčíslenia nákladov poškodeného G. G. č. l. 56, 147 - 177, záznamu dopravnej nehody č. l. 102 - 110, evidenčnej karty vodiča č. l. 199 - 200, aktualizovaného odpisu registra trestov a centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z 15. júna 2022.
Čo sa týka výroku o treste, vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na jeden rok. Už tým, že ide o nedbanlivostný trestný čin, ho zákonodarca zaraďuje medzi prečiny [§ 10 ods. 1 písm. a) Trestného zákona], avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi najmenej závažné trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods.
6 Trestného zákona argumentum a contrario). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 158 Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty, ako napr. peňažný trest a pod., a to samozrejme aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona (predmetné konštatovanie vyplýva z toho, že porušenie dôležitej povinnosti je znakom skutkovej podstaty pri stíhanom prečine).
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil najmä to, že obžalovaná vôbec nebola doposiaľ súdne trestaná, a tiež, že po spáchaní predmetného skutku, od ktorého uplynula už doba vyše jedného roka, vedie riadny život, teda nedopustila sa žiadneho protiprávneho konania. Pokiaľ ide o výpis z evidenčnej karty vodiča, tak pre ukladanie trestu je podstatným aj to, že obžalovaná disponuje vodičským oprávnením skupiny „B“ od roku 2017 (t. j. v súčasnosti 5 rokov), pričom počas tejto doby má evidované 4 dopravné priestupky, a to jeden z roku 2017 (predchádzanie, sankcia 20,- eur), jeden z roku 2018 (rýchlosť, sankcia 30,- eur), a dva z roku 2020 (rýchlosť a dopravné značenie, sankcie 100,- eur a 20,- eur). Žiadny z priestupkov nie je evidovaný ako spáchaný závažným spôsobom, nebola nimi spôsobená dopravná nehoda, ani pri nich nebol prítomný alkohol. Možno preto uzatvoriť, že v osobe obžalovanej nejde o tzv. dopravnú recidivistku, ktorá by svojou opakovane (sústavne) nezodpovednou, príp. bezohľadnou jazdou spôsobovala dopravné nehody a to prípadne aj s vážnymi následkami na zdraví iným účastníkom cestnej premávky. Na rozdiel od poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že k dopravnej nehode došlo na komunikácii bez závad, cez deň, za viditeľnosti nezníženej vplyvom poveternostných podmienok, pričom obžalovaná dodržala pravidlá o rýchlosti na danom úseku, nebola pod vplyvom alkoholu a jej jediným pochybením bolo nesprávne predchádzanie. Pokiaľ ide o následky na zdraví poškodeného, tak ten následkom konania obžalovanej utrpel podľa znaleckého dokazovania zranenia uvedené v skutkovej vete rozsudku.
Súd je po posúdení okolností prípadu a osoby obžalovanej toho názoru, že obžalovanej nebolo nutné ukladať najprísnejší druh trestu, ktorý upravuje Trestný zákon, a to trest odňatia slobody (hoci s podmienečným odkladom jeho výkonu), ale postačuje uloženie miernejšieho druhu trestu, a to peňažného trestu, keďže sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 56 ods. 2 Trestného zákona (obžalovaná spáchal prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovanej nebolo nutné ukladať trest odňatia slobody), teda na naplnenie účelu trestu postačí aj uloženie alternatívneho peňažného trestu vo výške 800,- eur (pričom skôr spáchané dopravné priestupky majú dopad na to, že obžalovanej nebol ukladaný peňažný trest ešte bližšie k dolnej hranici trestnej sadzby), čo predstavuje cca jeden jej priemerný čistý mesačný príjem, vrátane obligatórne ukladaného primeraného náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, ktorý je možné považovať za dostatočný, a to v kombinácii s uložením aj trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože obžalovaná pri predmetnej dopravnej nehode ako vodička motorového vozidla porušila povinnosť vodiča stanovenú zákonom o cestnej premávke, pričom ide o povinnosť, ktorej cieľom je práve predchádzanie takým kolíznym situáciám, aká sa odohrala aj v posudzovanom prípade. Tieto skutočnosti teda súd viedli k tomu, že uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky, pričom miernejší trest zákazu činnosti súd neukladal najmä vzhľadom - rovnako ako pri peňažnom treste - na skoršie dopravné priestupky, ktoré obdobne ako stíhaný trestný čin spočívali v nesprávnom spôsobe vedenia motorového vozidla (nesprávne predchádzanie, prekročenie rýchlosti), čím súčasne súd apeluje na obžalovanú na dôslednejšie dodržiavanie všetkých dopravných predpisov, aby sa vyvarovala nesprávnemu vedeniu motorového vozidla vo všetkých aspektoch. Súd pritom pri ukladaní trestov vzal do úvahy aj mieru zavinenia obžalovanej, keď jej zavinenie je vo forme nevedomej nedbanlivosti s tým, že z okolností prípadu vyplýva, že obžalovaná okrem nesprávneho predchádzania, dodržala všetky ďalšie dopravné povinnosti.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej poškodenému G. G. škodu vo výške 5.387,75 eur, poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., škodu vo výške 61,68 eur, a poškodenej Sociálnej poisťovni, škodu vo výške 1.421,80 eur, pričom tieto nároky na náhradu škody boli uplatnené riadne a včas v prípravnom konaní, v rámci čoho došlo aj k podrobnému rozpisu jednotlivých položiek týkajúcich sa bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti (u poškodeného G. G.), a k podrobnému rozpisu úkonov vykonaných v súvislosti s
poskytnutou zdravotnou starostlivosťou poškodenému (u poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s.), a k podrobnému rozpisu vyplatených dávok nemocenského poistenia poškodenému (u poškodenej Sociálnej poisťovni). Tieto nároky na náhradu škody obžalovaná nerozporovala a preto aj súd tieto nároky a sumy považoval za nesporné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.