Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_66Cbi-19-2013.pdf
PDF · 162.24 KB
Case nature
Area
Subarea
66Cbi/19/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou v právnej veci žalobcu: GOBART, s. r. o., so sídlom Lichardova 19, 977 01 Brezno, IČO: 44 680 384, právne zast. AK PRESPERINOVA, s. r. o., so sídlom Zelená 2/D, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 859 583, v mene ktorej koná advokát a konateľ spoločnosti JUDr. Petra Presperínová, proti žalovanému: B.. Z. G., G.. XX. XX. XXXX, E. K. J. O. X, XXX XX Z. C., štátny občan SR, právne zast. Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, v konaní o náhradu škody v sume 20 000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa cestou právneho zástupcu žalobou došlou dňa 06. 12. 2013 pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 75 000,- Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 55 000,- Eur odo dňa 23. 10. 2013 až do zaplatenia dlžnej sumy a s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20 000,- Eur odo dňa 19. 11. 2013 až do zaplatenia dlžnej sumy, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. V žalobe podrobne popísal skutkový stav týkajúci sa dražby konanej dňa 21. 10. 2013 o 10.00 hod., ktorú vykonal žalovaný ako správca konkurznej podstaty dlžníka B. I., G.. XX. XX. XXXX, U. X, XXX XX K. K., v jeho kancelárskych priestoroch vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 33, na ktorej bol vydražený nehnuteľný majetok za sumu 3 000,- Eur. Vydražiteľom sa stal GOBART, s.r.o., IČO: 44 680 384, so sídlom Lichardova 19, Brezno, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 3 000,- Eur, a ktorému správca na toto podanie na dražbe udelil príklep. Vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením uhradil v hotovosti do pokladne správcu konkurznej podstaty a udelením príklepu sa stáva vlastníkom nehnuteľností zapísaných na L. Č.. XXXX pre k.ú. P.. Potom nasledovala písomná korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným, ktorý listom zo dňa 22. 10. 2013 oznámil žalobcovi, že túto dražbu považuje za neplatnú, nakoľko jej priebeh neosvedčil notár v zmysle § 20 ods. 13 Zákona č. 527/2002 Z. z., dražba ako taká je neplatná a zápisnica z II. kola dražby nehnuteľného majetku je bezpredmetná. V tomto smere súd odkazuje na popísaný skutkový stav v bode 22 tohto rozsudku. Žalobca považuje takýto postup žalovaného za nezákonný, ktorým mu bola spôsobená škoda z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 20 000,- Eur, ktorú budúcemu kupujúcemu v zmysle čl. V. zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dňa 22. 10. 2013 (predmetom bol predmet dražby konanej dňa 21. 10. 2013) aj uhradil príkazom na úhradu zo dňa 22. 11. 2013. Budúci kupujúci si uplatnil zaplatenie tejto zmluvnej pokuty voči žalobcovi ako budúcemu predávajúcemu v dôsledku jeho odstúpenia od spomínanej zmluvy.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 01. 2016 uviedol okrem iného, že neboli splnené podmienky pre plnenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu, v dôsledku ktorej skutočnosti sa domáha náhrady škody, ktorá je predmetom tohto sporu. Ak žalobca a budúci kupujúci odvodzujú nárok na zmluvnú pokutu od skutočnosti, že žalobca od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy odstúpil s poukazom na čl. V., ako aj čl. IV. tejto zmluvy, je potrebné uviesť, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva účastníka zmluvy, ktorý tak môže vykonať buď na základe zmluvných alebo zákonných dôvodov. Realizáciu oprávnenia odstúpiť od zmluvy nemožno sankcionovať zmluvnou pokutou. Pokiaľ žalobca uhradil budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 20 000,- Eur, ide o plnenie, na ktoré nemal budúci kupujúci nárok, a teda z hľadiska splnenia predpokladov na uplatnenie náhrady škody bude absentovať prinajmenšom príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti žalovaného a tvrdenou škodou žalobcu, keďže žalobca neplnil, a teda škoda mu nevznikla v súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného, ale plnil bez právneho dôvodu, resp. na základe neplatného ustanovenia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s tretím subjektom. Žalovaný má za to, že nedošlo ani k splneniu predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti žalovaného za škodu voči žalobcovi.
3. V priebehu sporu v dôsledku dispozície žalobcu so žalobou, právoplatným uznesením okresný súd v danej veci sp. zn. 66Cbi/19/2013-99 zo dňa 14. 07. 2015 rozhodol tak, že konanie v časti žaloby žalobcu proti žalovanému čo do zaplatenia sumy 55 000,- Eur s príslušenstvom zastavil.
4. V dôsledku čiastočného zastavenia konania bolo predmetom sporu v danej veci uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 20 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 20 000,- Eur od 19. 11. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
5. V zmysle § 118a O.s.p. (za účinnosti tohto OSP) súd poučil právnych zástupcov sporových strán o povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania vo veci samej. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada, okrem prípadu, ak ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo na prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť, a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.
6. Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. (za účinnosti tohto OSP) súd určil, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 21. 10. 2013 došlo k vykonaniu dražby JUDr. Vladimírom Noskom, správcom konkurznej podstaty dlžníka B. I., G.. XX. XX. XXXX, U. X, XXX XX K. K.. Sporné je však oznámenie SKP o neplatnosti dražby zo dňa 22. 10. 2013 adresované žalobcovi, ktoré žalobca považuje za neakceptovateľné.
7.Sporné bolo aj označenie žalovaného v zmysle žaloby na rozdiel od dodatočného označenia žalovaného v podaní právneho zástupcu žalobcu ako: B.. Z. G., J. O. X, XXX XX Z. C.. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného ide o iný procesný subjekt čo do označenia žalovaného. V tomto smere súd odkazuje na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR/31/2016-185 zo dňa 12. 01. 2017 v tejto právnej veci, ktorým rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 66Cbi/19/2013-170 zo dňa 28. júna 2016 o nepripustení zámeny účastníkov konania na strane odporcu (ust. § 92 ods. 4,5 OSP účinného do 30. 06. 2016) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie tomuto súdu. Z tohto uznesenia, ako aj zo súdneho spisu vyplýva, že v pôvodnom návrhu žalobcu bol žalovaný označený ako JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty, SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, správca konkurznej podstaty dlžníka B. I., G.. XX. XX. XXXX, U. X, XXX XX K. K.. Potom, ako bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/28/2012-340 dňa 26. 03. 2015 konkurz vyhlásený na majetok dlžníka B. I. po splnení konečného rozvrhového výťažku zrušený a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 04. 2015, bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 09. 07. 2015 JUDr. Vladimír Nosko odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu B. I.. Žalobca na výzvu okresného súdu reagoval podaním doručeným okresnému súdu dňa 18. 11. 2015, ktorý označil ako zmenu návrhu, pričom obsahom tohto podania bolo označenie žalovaného tak, že ním je B.. Z. G., J. O. X, Z. C.. Právny zástupca žalobcu následne podaním doručeným súdu dňa 31. 05. 2016 označil za žalovaného fyzickú osobu: B.. Z. G., G.. XX. XX. XXXX, zapísaný v zozname správcov pod č. S512 so sídlom ul. SNP 33, Veľký Krtíš, bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu B. I., G.. XX. XX. XXXX, U. X, K. K. a alternatívne JUDr. Vladimír Nosko, nar. 25. 05. 1957, trvale bytom Za poštou 3, 990 01 Veľký Krtíš. Odvolací súd skonštatoval, že JUDr. Vladimír Nosko žalovaný ako fyzická osoba mal
nielen v čase podania žaloby na súd, ale stále má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, aj keď bol v žalobe označený nesprávne, pretože vada jeho označenia bola odstrániteľná. Od začiatku konania ide o ten istý subjekt a o tú istú fyzickú osobu JUDr. Vladimíra Nosku. V čase začatia konania bol JUDr. Vladimír Nosko pasívne legitimovaný byť účastníkom konania na strane žalovaného, keďže žalobca nemienil podľa obsahu žaloby označiť za žalovaného JUDr. Vladimíra Nosku ako správcu konkurznej podstaty úpadcu, čomu nasvedčuje aj jeho spresnenie označenia žalovaného doručené súdu po tom, ako jeho funkcia správcu na základe rozhodnutia súdu zanikla. Preto v ďalšom konaní v zmysle záveru odvolacieho súdu okresný súd pokračoval so žalovanou stranou sporu, ktorú žalobca upresnil ďalšími podaniami ako B.. Z. G., G.. XX.XX.XXXX, J. O. X, Z. C..
8.Na pojednávaní súd podľa § 181 ods. 2 CSP (účinného od 01. 06. 2016), s poukazom na predchádzajúcu na zápisnicu z pojednávania zo dňa 05. 04. 2016 uvádza, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že došlo dňa 21. 10. 2013 k vykonaniu dražby JUDr. Vladimírom Noskom, v tom čase správcom konkurznej podstaty dlžníka: B. I., G.. XX. XX. XXXX, U.Á. X, XXX XX K. K.. Sporné je však oznámenie správcu konkurznej podstaty o neplatnosti dražby zo dňa 22. 10. 2013 adresované žalobcovi, ktoré žalobca považuje za neakceptovateľné.
9.Ďalej je medzi sporovými stranami sporné to, že žalovaný namieta, že v danom spore nie sú naplnené predpoklady všeobecnej zodpovednosti žalovaného, preto z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku zo strany žalobcu na náhradu škody.
10.Podľa § 181 ods. 2 CSP súd uvádza predbežné právne posúdenie veci v tomto smere, že s poukazom na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 12. 01. 2017 súdneho spisu (č. l. 185), žalovaný je správne označený ako B.. Z. G., G.. XX. XX. XXXX, E. K. J. O. X, XXX XX Z. C., štátny občan SR.
11.Ďalej súd uvádza, že ak žalobca a budúci kupujúci odvodzujú nárok na zmluvnú pokutu od skutočnosti, že žalobca od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22. 10. 2013 odstúpil s poukazom na čl. V., ako aj čl. IV. tejto zmluvy, sudkyňa uvádza, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva účastníka zmluvy, ktorý tak môže vykonať buď na základe zmluvných alebo zákonných dôvodov.
12.Podľa názoru žalovaného, ak účastníci zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, právny zástupca žalovaného má za to, že zmluva v tejto časti je neplatná pre rozpor so zákonom. Ďalej súd konštatuje, že inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich k zabezpečeniu záväzkov, pričom základná úprava tejto zmluvnej pokuty je obsiahnutá v § 544, § 545 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Podľa názoru súdu nemožno ju však dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy, keďže odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona alebo zo zmluvy.
13.Vzhľadom na uvedené, je potrebné posúdiť predbežnú otázku v danej veci, a to vo vzťahu, či zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22. 10. 2013 uzavretá medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a na druhej strane budúcim kupujúcim je platná, alebo nie je platná. Zároveň je potrebné posúdiť, či v danom spore sú splnené zákonné predpoklady pre uplatnenie zodpovednosti žalovaného za škodu, voči ktorému žaloba smeruje.
14.Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov oboch sporových strán, samotného žalovaného, vypočutím svedkyne Ž. I.. Dokazovanie listinami, ich čítaním, čítaním ich častí alebo oznámením ich obsahu podľa § 204 CSP nevykonal, nakoľko listiny, prípadne ich fotokópie (ktoré tvorili prílohy podaní oboch sporových strán) boli navzájom protistranám v priebehu sporu doručené, príp. prevzaté na pojednávaní. V tomto smere súd odkazuje na obsah súdneho spisu v danej veci (obsahujúci písomné podania zástupcov oboch strán vrátane listinných dôkazov).
15.Podľa § 181 ods. 2 CSP súd uvádza, že nevykonal návrh právnej zástupkyne žalobcu na vypočutie konateľa žalobcu L. K., a taktiež nevykonal návrh právneho zástupcu žalovaného na vyžiadanie listinného dôkazu - výpisu zo zoznamu hovorov na konkrétnom účastníckom čísle, ktoré sa týka žalovaného zo dňa 21. 10. 2013, a to s poukazom na výpoveď svedkyne na pojednávaní a s prihliadnutím na výsledky tohto dokazovania.
16.Právny zástupca žalobcu uviedol, že v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby naďalej trvá na tom, aby súd rozhodol tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 000,- Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 19. 11. 2013 až do zaplatenia dlžnej sumy, ako aj trovy konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Poukázal na opísaný skutkový stav v žalobe a nasledujúcich podaniach. Žalobu podal proti žalovanému z toho dôvodu, že tento mu spôsobil svojim konaním škodu tým, že umožnil, resp. vykonal nezákonnú dražbu, ktorá nebola v súlade s ustanovením § 20 ods. 13 Zákona č. 527/2002 Z. z., kedy žalovaný mal zabezpečiť osvedčenie dražby notárom. Toto nie je povinnosťou účastníkov dražby, ale správcu konkurznej podstaty. Správca konkurznej podstaty nie je zástupcom úpadcu alebo veriteľov. Je samostatným procesným orgánom, ktorý za svoje konanie zodpovedá sám, pričom môže sa radiť s ostatnými účastníkmi konania, čo ho však môže uviesť do omylu a v takomto prípade zostane zodpovednosť na žalovanom. Jeho kancelárii bolo doručené vyjadrenie žalobcu, ktoré považujú za účelové, ktorého cieľom je vyhnúť sa pre žalovaného neželanému súdnemu rozhodnutiu, čo však je jeho právom. Pokiaľ by s argumentáciou žalovaného súhlasili, tak inštitút profesijnej zodpovednosti môžeme rovno zrušiť a nahradiť ho inštitútom zodpovednosti všeobecnej, kedy by boli zodpovední všetci účastníci konania, ktorí by za chybu jedného zodpovedali všetci. Prečo sa žalobca nezúčastnil tých ďalších dražieb, k tomu by sa vyjadril sám. Pôvodne v žalobe označili žalovaného JUDr. Vladimíra Noska ako správcu konkurznej podstaty preto, že túto dražbu vykonal počas výkonu správcovskej činnosti, ktorou spôsobil škodu žalobcovi. Žalobca ako spoločnosť GOBART, s.r.o. uzavrela s budúcim kupujúcim Bystrická úverová, s. r. o. zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť vydražený byt spolu s príslušenstvom. Zároveň si v tejto zmluve dohodli pre prípad odstúpenia od tejto budúcej kúpnej zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 20 000,- Eur, ktorá súvisí s predmetom tohto sporu. S poukazom na písomné podanie zo dňa 12. 11. 2015 žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že uznesením tohto súdu č. k. 2K 28/2012-350 zo dňa 09. 07. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 07. 2015, bol JUDr. Vladimír Nosko odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty, preto žalobca upresnil označenie žalovaného v tomto spore ako B.. Z. G., J. O. X, XXX XX Z. C., ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu, ktorá je predmetom sporu, ktorú spôsobil ako správca konkurznej podstaty, a to aj po zániku tejto jeho funkcie.
17.Ďalej právny zástupca žalobcu po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložil na pojednávaní priamo žalovaný, tieto nespochybňujú. V prípade, že súd bude považovať za potrebné, žalobca navrhol vypočuť konateľa žalobcu L. K., aby sa tento vyjadril k obsahu telefonátu, ktorý mal smerovať na neho od správcu konkurznej podstaty, ktorý vykonával dražbu. Pokiaľ sa týka práva na záverečné slovo právny zástupca uviedol, že k právnej stránke veci sa už vyjadrovali, ako aj skutkovým zisteniam. Má za to, že nárok žalobcu preukázali, preto navrhol žalobe vyhovieť. Ohľadom objasnenia okolnosti uzavretia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22. 10. 2013, ponechal na zváženie súdu návrh na vypočutie konateľa označeného ako budúceho kupujúceho v spomínanej zmluve: M. C.. Právna zástupkyňa žalobcu na poslednom pojednávaní uviedla, že má za to, že nejasnosť v označení účastníka konania bola vyriešená uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoKR/31/2016-185, v odôvodnení ktorého tohto uznesenia súdu v bode 38 odvolací súd konštatuje, že v ďalšom konaní bude okresný súd pokračovať so sporovou stranou s nasledovným označením: B.. Z.P. G., G.. XX. XX. XXXX, E. K. J. O. X, Z. C., štátny občan SR. Pokiaľ sa týka ich ďalšej argumentácie, žalobca poukázal na splnenie základných predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, a to je porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Pokiaľ sa týka prvého bodu, t. j. porušenia právnej povinnosti, žalobca má za to, že správca konkurznej podstaty ako úradná osoba, ktorá má odborné skúšky alebo skúšky odbornej spôsobilosti mal konať s odbornou spôsobilosťou, čo mu stanovuje aj zákon platný v tom čase, t.j. zákon č. 8/2005 Z. z. k stavu k 31. 12. 2013, ktorý hovorí v § 3 ods. 2, že správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou. V prípade JUDr. Vladimíra Nosku ide o správcu, ktorý vykonáva svoju funkciu od 01. 07. 2005 v zmysle informácií zapísaných a vedených MS SR, teda ide o správcu s vysokou odbornou spôsobilosťou. Čo sa týka zákona o dobrovoľných dražbách platného v čase k 21. 10. 2013, teda v čase konania dražby, podľa § 20 ods. 13 tohto zákona, ak ide o dražbu bytu, domu alebo inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 Eur, musí byť vždy priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou. Z tohto dôvodu preto žalobca nerozumie, na čom sa mal správca s ostatnými osobami prítomnými na dražbe zhodnúť, a akým spôsobom prišiel na to, že si ide sám vykladať zákon, keďže správca nie je tou osobou, ktorá by mohla urobiť výklad zákona, ktorý by bol aj záväzný. Zákon je v tomto prípade jednoznačný, keď hovorí o najnižšom podaní hnuteľných vecí. To znamená, že pri nehnuteľnosti, ktorá sa dražila, bolo vždy potrebné prizvať notára a osvedčiť priebeh dražby notárskou zápisnicou a toto správca ako úradná
osoba a osoba konajúca s odbornou spôsobilosťou vedieť mal a vedieť mohol. Preto žalobcovi vznikla škoda vo výške 20 000,- Eur z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty tretiemu subjektu. Ďalej má za to, že v tomto prípade je skôr sporná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti správcu a vznikom škody. Predpokladá, že správca mal konať s odbornou spôsobilosťou a dokonca správca na strane 6 v zápisnici o pojednávaní zo dňa 05. 04. 2016 sám priznáva že: „Pokiaľ sa týka okolností samotnej dražby, domnieva sa, že tu došlo k veľkému nedorozumeniu, na ktorom určite mám svoj podiel, ktorému sa nechcem nejakým spôsobom vyhýbať.“ To znamená, že správca si je vedomý toho, že právnu povinnosť porušil. U správcu sa zavinenie v zmysle zákona o správcoch predpokladá. Toto vyplýva z ust. § 12 Zákona č. 8/2005 Z. z., kde ods. 2 § 12 citovaného zákona hovorí, ak osobitný predpis neustanovuje inak, správca sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení veľkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať. Z pohľadu žalobcu správca porušil svoje zákonné povinnosti vykonávať svoju správcovskú činnosť s odbornou spôsobilosťou, pri ktorej mal a mohol vedieť, že ku dražbe o nehnuteľnosti je potrebné prizvať notára, aby priebeh dražby osvedčil notárskou zápisnicou. Žalovaný udelil príklep vydražiteľovi ako žalobcovi, ktorý na základe udeleného príklepu potom ďalej jednal a uvedenú nehnuteľnosť chcel predať, o čom uzavrel zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, z ktorej vyplýva, že pokiaľ sa táto zmluva nebude plniť, tak hrozí pokuta aj v prípade odstúpenia od zmluvy. Preto žalobca má za to, že bude potrebné riešiť platnosť alebo neplatnosť tejto zmluvy, pokiaľ sa s tým súd nevysporiada inak. Ďalej má za to, že pri tejto zmluve mala byť rešpektovaná zmluvná voľnosť účastníkov konania. Vydražiteľ konal v dobrej viere, že je vlastníkom danej nehnuteľnosti, túto ďalej predal a v podstate je v mínuse o 20 000,- Eur predstavujúcich vznikmutú škodu.
18.Právny zástupca žalovaného uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe, ktorú žiadajú zamietnuť. Na upresnenie k tomu, na čom je nárok na náhradu škody založený uviedol, že uplatňovaná pohľadávka tým, že mala vzniknúť zo zmluvnej pokuty alebo náhrada škody mala vzniknúť spojením zo zaplatením zmluvnej pokuty, táto zmluvná pokuta však vznikla na základe neplatného zmluvného dojednania. Žalobca nebol povinný uhrádzať zmluvnú pokutu, ktorá je neplatne dojednaná a pokiaľ tak urobil, potom sa nemôže domáhať náhrady škody voči žalovanému za takto neplatne dojednanú a následne uhradenú zmluvnú pokutu. Žalobca mal vždy zachovanú možnosť žiadať vrátenie tejto zmluvnej pokuty od tretieho subjektu, ktorým je spoločnosť Bystrická úverová, s. r. o., nemôže však trvať na tom, aby túto sumu uhradil žalovaný. Potom obrana menovaného spočíva v tom, že neplatná zmluvná pokuta nezakladá nárok na náhradu škody a zároveň nezakladá povinnosť na strane žalobcu hradiť takúto neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Toto ich tvrdenie vychádza z ustálenej judikatúry, okrem iného konštatovanej v rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo 5/2000 zo dňa 24. 08. 2000, v ktorom sa uvádza, že odstúpenie od zmluvy je právo a výkonom tohto práva nemôže byť založená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. To znamená, že s takýmto odstúpením alebo s akýmkoľvek iným odstúpením od zmluvy nikdy nemôže byť spojená zmluvná pokuta a vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Odstúpenie ako právo nemôže založiť porušenie povinnosti s povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu. To znamená, ten prvý argument je v rovine neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute a neexistencie povinnosti platiť zmluvnú pokutu a naďalej v trvaní práva žalobcu domáhať sa vrátenia tejto sumy, ktorú v tomto spore žiada od žalovaného. Druhý argument je ten, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve nebola dohodnutá platne alebo prinajmenšom nie je vykonateľnou. Zmluva o budúcej zmluve totiž viaže transakčnú povinnosť ohľadom vlastníckeho práva na vklad vlastníckeho práva bez bližšej špecifikácie, o aký vklad vlastníckeho práva sa jedná. Zmluvné strany v tejto zmluve o budúcej zmluve, to znamená budúci predávajúci a budúci kupujúci sa dohodli, že uzavrú kúpnu zmluvu do troch dní od povolenia návrhu na vklad. To znamená, že zmluvné strany: budúci kupujúci a budúci predávajúci dohodli vznik povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, ako aj vznik povinnosti uzavrieť samotnú kúpnu zmluvu od momentu, ktorý nie je možné špecifikovať. S výsledkom dražby prebieha na katastri konanie o zápis formou záznamu. Neprebieha žiadne vkladové konanie. Nie je zrejmé od akého momentu chceli zmluvné strany počítať túto povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu a zaplatiť kúpnu cenu a žalovaný je presvedčený o tom, že ak by táto zmluva bola uplatnená na súde a niekto by sa domáhal práv z tejto zmluvy o budúcej zmluve, tak by neuspel, lebo táto zmluva je nevykonateľná. Moment uzavretia budúcej zmluvy sa viaže na neexistujúcu právnu skutočnosť alebo na právnu skutočnosť, ktorú nie je možné bližšie bez ďalšieho určiť, žiadne vkladové konanie v spojení s dražbou neprebieha. To je ďalší argument, ktorý ponechávajú na úvahe súdu, či táto zmluva o budúcej zmluve okrem toho, že je nevykonateľná, či nie je neplatná aj z toho dôvodu, že jej zásadná náležitosť, to znamená určenie času dokedy sa má uzavrieť zmluva o budúcej zmluve je dojednaná neurčito, resp. neplatne. Nedá sa presne určiť moment vzniku povinnosti uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve. Uvedené sa nedá preklenúť ani výkladom, uvedené zakladá jej neurčitosť až neplatnosť. Tretím argumentom sú samotné časové súvislosti uzatvorenia zmluvy o
budúcej zmluve, ktoré vytvárajú pochybnosti o poctivosti zámeru, ktorý zmluvné strany sledovali. Nie je možné bez ďalšieho vysvetlenia uveriť tomu, že hneď na druhý deň po vykonaní dražby (dňa 21. 10. 2013), ani nie o 26 hodín na to už uzatvárali zmluvné strany: budúci predávajúci a budúci kupujúci zmluvu o budúcej zmluve, kde sa okrem iného zaviazali na pomerne vysokú zmluvnú sankciu. Je to neštandardné, a bez toho, aby vydražiteľ ten byt prevzal a bez toho, aby budúci kupujúci ten byt videl, uzatvorili kúpnu zmluvu na cenu, ktorá prevyšuje v tom čase cenu trhovú a zároveň si dohodnú medzi sebou sankciu, ktorá je vzhľadom k týmto okolnostiam neprimeraná až neadekvátna. To je ďalší argument ako nepriamy dôkaz toho, že úmysel budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho nebol poctivý, bol v rozpore so štandardným správaním dobrého hospodára a vytvára pochybnosť o tom, že zámer pri uzatváraní tejto zmluvy bol skutočný a že nesledovali iný zámer, ktorým bolo vlastne vytvorenie predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti za škodu. To znamená, že účelom tejto zmluvy v skutočnosti nebol obchod, ale vytvorenie podmienok pre uplatnenie zodpovednosti za škodu voči správcovi. Uvedené vyplýva z hľadiska časových aj z týchto nepriamych dôkazov. Okrem uvedeného v deň konania dražby priamo správca - žalovaný oznámil telefonicky vydražiteľovi za prítomnosti svojej asistentky, že dražba nebola vykonaná v súlade s platným predpisom o dobrovoľných dražbách, a preto ako taká je neplatná. V čase uzatvorenia zmluvy už vydražiteľ mal telefonickú informáciu, ktorá mu následne bola potvrdená písomne, že dražba je neplatná, a že nemôže byť dobromyseľný a dôvodne očakávať, že sa stane aj vlastníkom skutočne tohto predmetu dražby. Teda v deň konania dražby vydražiteľ mal informáciu o tom, že dražba čo do formálnych náležitostí je vykonaná nedokonale a tým neplatne. Išlo o uzatvorenie tejto zmluvy v rýchlom časovo slede. To znamená zámerom vytvoriť si podmienky pre uplatnenie náhradu škody, ale nie podmienky pre uzatvorenie obchodu. Inak dohodnutá cena vo výške 55 000,- Eur, nezodpovedala skutočnej trhovej hodnote, čoho dôkazom je aj dražba tohto istého bytu neskôr vykonaná, kde sa tento byt vydražil už len za 49 900,- Eur, zhruba okolo sumy 50 000,- Eur sa pohybuje skutočná trhová hodnota tohto bytu. To nebola cena výhodná pre kupujúceho a nebol dôvod, aby sa viazal na také významné sankcie ako boli dohodnuté. Zároveň sa právny zástupca žalovaného vyjadril aj k výpisu zo zoznamu hovorov správcu zo dňa 21. 10. 2013 na účastníckej stanici k telefónnemu číslu 0903 510 501 vedenej spoločnosťou Slovak Telecom, ktoré sa týka žalovaného zo dňa 21. 10. 2013, a to za účelom preukázania, že tento deň sa uskutočnil telefonický rozhovor medzi správcom a vydražiteľom, resp. jeho právnym zástupcom. Skutočnosť, že prebehol telefonický hovor medzi správcom a vydražiteľom, resp. jeho právnym zástupcom, túto môže potvrdiť výpoveďou navrhovaný svedok - p. Ž. I., asistentka správcu. Vo vzťahu k označeniu žalovaného ešte pred rozhodnutím odvolacím súdom právny zástupca žalovaného vo vzťahu k označeniu žalovaného sa domnieval, že nie je to zanedbateľná záležitosť, nakoľko subjekt označený ako JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty úpadcu B. I. je iným procesným subjektom, čo do postavenia práv a povinností ako subjekt s označením JUDr. Vladimír Nosko. Pokiaľ niekoho označíte ako JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty úpadcu B. I. a označíte ho ako žalovaného a uplatňujete voči nemu peňažnú pohľadávku, má sa v zmysle ustálenej súdnej praxe za to, že si týmto spôsobom uplatňujete pohľadávku proti podstate. Pohľadávka proti podstate má svoj špecifický režim vzniku, je možné ju uplatniť len do zrušenia konkurzu a zrušením konkurzu akékoľvek konanie, ktorým si uplatňujete pohľadávku proti podstate, musí skončiť. Nie je možné, aby ste uplatňovali pohľadávku proti podstate po zrušení konkurzu. To, že takýmto spôsobom bolo toto konanie posúdené, dôkazom je aj zaradenie tejto veci do senátu 66Cbi, teda incidenčného sporu. Podľa názoru žalovaného ide o nárok spojený s pohľadávkou proti podstate, a pokiaľ označí žalovaného ako JUDr. Vladimír Nosko, má zároveň argumentačnú povinnosť vysporiadať sa s potenciálnym premlčaním tejto náhrady škody, nakoľko nie je to zodpovedný subjekt. Treba rozlišovať medzi uplatňovaním pohľadávky proti podstate, čo touto žalobou urobil žalobca a uplatňovaním si nároku na náhradu škody voči samotnej fyzickej osobe JUDr. Vladimírovi Noskovi, správcovi bez bližšieho uvedenia. Preto z opatrnosti právny zástupca žalovaného vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko uplynula subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá bola uplatnená neskôr ako dva roky po tom, čo sa žalobca dozvedel kto za škodu zodpovedá. Právny zástupca žalovaného na poslednom pojednávaní uviedol, že nárok na náhradu škody je založený na 3 predpokladoch - porušení právnej povinnosti, príčinnej súvislosti a vzniku škody. Prinajmenšom v predpoklade, ktorý sa týka vzniku škody má za to, že tento predpoklad naplnený nebol. Žalobca plnil zmluvnú pokutu na základe neplatného dojednania, plnil niečo, na čo nebol povinný, teda sám mohol zabrániť vzniku škody. Tým, že plnil na základe neplatného právneho dojednania, nemôže preniesť svoje konanie na niekoho iného, vzniku škody mohol zabrániť. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru ohľadom odstúpenia od zmluvy a zmluvnej pokuty, ktorá sa prejavila v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo/5/2000, rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Cdo/141/2000 s tým, že tieto rozhodnutia nie sú ojedinelé. Poukázal aj na rozsudky tunajšieho okresného súdu, OS Komárno (ide
len výberové rozhodnutia). Pre odstúpenie od zmluvy nie je možné dohodnúť zmluvnú pokutu. Rovnako tomuto nasvedčuje judikatúra NS ČR, ktorú tiež doložil. Zastávajú rovnaké stanovisko o neprípustnosti spájania odstúpenia od zmluvy so zmluvnou pokutou a o neplatnosti takéhoto dojednania. Ďalej právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že vypočutá svedkyňa uviedla zhodné skutočnosti ako ich predniesol JUDr. Nosko ako žalovaný, a to opis priebehu dražby, ako aj konanie správcu, ktoré mu predchádzalo, a ktoré nasledovalo po vykonaní dražby.
19.Na pojednávaní žalovaný JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty uviedol, že naďalej je zapísaný v zozname správcov ako správca konkurznej podstaty so sídlom kancelárie na adrese A. XX , XXX XX Z. C.. Vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty dlžníka: B. I., G.. XX. XX. XXXX, K. U. X, K. K.. Toto konkurzné konanie bolo evidované na tunajšom okresnom súde pod sp. zn. 2K 28/2012. Na základe právoplatného rozhodnutia, ktoré je súčasťou aj tohto súdneho spisu (č. l. 109 spisu) bol zrušený konkurz na majetok úpadcu B. I., a to po splnení konečného rozvrhu výťažku. Na základe uvedeného bol následným uznesením tohto súdu č. k. 2K 28/2012-350 zo dňa 09. 07. 2015 odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty (uznesenie sa stalo právoplatným dňa 16. 07. 2015). Zároveň sa vyjadril k okolnostiam, za ktorých prebehla táto dražba, ktorú nazval domnelou dražbou. Pokiaľ je žalovaný, tak môže byť žalovaný iba ako fyzická osoba. Predmetom tohto sporu je konkrétna vec, ktorá súvisí s konkrétnym konkurzným konaním, ktoré sa týkalo konkrétneho úpadcu B. I.. Pokiaľ sa týka okolností samotnej dražby, domnieva sa, že tu došlo k veľkému nedorozumeniu, na ktorom má vlastný podiel, ktorému sa nechce nejakým spôsobom vyhýbať. Dražba sa uskutočnila dňa 21. 10. 2013 v kancelárií správcu na ulici SNP 33 vo Veľkom Krtíši. Dražby sa zúčastnili dvaja účastníci - spoločnosť KREDITOR, s. r. o. a spoločnosť GOBART, s. r. o. Za účastníka dražby KREDITOR, s. r. o. sa zúčastnil právny zástupca JUDr. Jozef Oceľ, na základe plnomocenstva. Za GOBART, s.r.o. sa zúčastnil konateľ L. K., ktorý aj v súčasnosti je konateľom a ako verejnosť bol právny zástupca O.. K., teda GOBART-u advokát O. O., bytom Š. XXXX/X, K.. Následne asistentka správcu vyhotovovala zápisnicu. Problém z hľadiska celého priebehu vznikol z toho dôvodu, že sa nedostavila na určenú dobu notárka s tým, že potom jej volali, mala neodkladné povinnosti, nebola schopná sa zúčastniť tejto dražby v relevantnom čase. Na základe toho potom došlo k takým okolnostiam a udalostiam, že spoločne s obidvoma advokátmi, ktorý sa tejto dražby zúčastňovali, opätovne preskúmavali zákon o dobrovoľných dražbách, a to vo vzťahu ku spomínanému ustanoveniu, ohľadom ktorého došlo k mylnému výkladu. Potom sa stotožnili s tým, že na dražbu, predmetom ktorého je majetok, ktorý nepresahuje 33 000,- Eur a v tomto prípade vzhľadom k pokynu zabezpečeného veriteľa už vyvolávacia cena neprevyšovala túto sumu 33 000,- Eur, usúdili, že je možné túto dražbu uskutočniť bez účasti notára. Teda pristúpili k tejto dražbe, bola vyhotovená prezenčná listina, zápisnica, ktorú predložili. Došlo k základnej ponuke, ktorá bola 3 000,-Eur a následne sa losovalo. Nepristúpil ani jeden z účastníkov dražby k zvyšovaniu svojimi podaniami. Po skončení správca odovzdal zápisnicu. Nakoľko si nebol istý výsledkom tohto celého konania, ihneď začal študovať zákon o dobrovoľných dražbách a zistil, že asi došlo ku chybe vo vzťahu k tejto dražbe. Hneď volal do Bratislavy do svojej vlastnej kancelárie, kde si túto vec konzultoval, zhruba do jednej hodiny mali stanoviská a zistili, že si to zle vysvetlili. Notárka sa z uvedených dôvodov ani nezúčastnila tej dražby a nemohla preto osvedčovať zápisnicu a ako takú dražbu možno označiť iba ako za domnelú dražbu. Následne zhruba hodinu po ukončení dražby a po odchode účastníkov dražby domov, správca ihneď telefonoval, a to buď O.. K. alebo jeho právnemu zástupcovi O., ktorí boli v tom čase v aute na ceste domov. Telefonicky im oznámil, že došlo k takejto situácii, aby dražbu považovali za neplatnú, neúčinnú s tým, že bude im okamžite vrátená platba ako vopred zložená dražobná zábezpeka 3 000,- Eur a poprosil, aby mu oznámili číslo účtu. Na to mu povedali, že po príchode domov mu označia číslo účtu, na ktorý by mohol poslať finančné prostriedky, ktoré boli už zložené. Týmto považoval celú záležitosť za uzavretú. Následne správca hneď na budúci deň poslal písomnú výzvu na označenie čísla účtu. Po zaslaní čísla účtu poslal sumu 3 000,- Eur a tým žalovaný považoval vec za ukončenú. Na pojednávaní predložil tieto listinné doklady: oznámenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 05. 11. 2013 adresované správcovi, ktoré mu došlo dňa 07. 11. 2013, výpis z Obchodného vestníka zo dňa 25. 10. 2013 - z ktorého vyplýva oznámenie o neplatnosti dražby, mail, ktorým bolo oznámené žiadané číslo účtu, dva výpisy z účtu a príkaz na úhradu.
20.Na pojednávaní vypočutá svedkyňa Ž. I. uviedla, že v tom čase, keď sa konala dražba v mesiaci októbri 2013, pracovala u správcu - žalovaného, a to vo funkcií asistentky. Na túto dražbu sa mala dostaviť aj pani notárka, ktorá sa však nedostavila pre neodkladné záležitosti a pán správca - žalovaný jej aj volal. Pamätá si, že bol problém ohľadne tej dražby v tom smere, ako si vykladať určité ustanovenie, či zápisnica o dražbe musí byť overená v prípade predaja hnuteľných vecí, alebo v prípade predaja
nehnuteľných vecí. Pamätá si, že najvyššie podanie bolo v zmysle zákona vo výške 33 000,- Eur. Jeden zo záujemcov zložil zábezpeku v ich kancelárií, a to pred začatím dražby toho istého dňa. Táto predmetná dražba sa konala vo vedľajšej kancelárií u správcu, počas priebehu ktorej nebola prítomná, bola vo vedľajšej kancelárií, ktorá je prechodnou kanceláriou do kancelárie správcu. V tomto konkrétnom prípade správca vopred osobne išiel za notárkou za tým účelom, aby sa dohodli na termíne dražby, na ktorom účasť notárky bola by potrebná. Po skončení dražby vo vedľajšej kancelárií následne prišiel správca aj s vydražiteľom do jej kancelárie, v ktorej sa spísala zápisnica, jednu fotokópiu odovzdal správca vydražiteľovi, ktorí následne potom odišli z kancelárie, teda všetci účastníci dražby (vydražiteľ, ďalší pán, ktorý bol spolu s vydražiteľom a druhý záujemca). Hneď po odchode spomínaných troch pánov správca - žalovaný telefonicky konzultoval ustanovenie zákona, ktoré sa týkalo dražby s kolegami z Bratislavy a títo dospeli k záveru, že notár mal byť prítomný pri dražbe. Následne hľadali telefónne čísla, keďže pán správca sa chcel telefonicky spojiť s konateľom firmy GOBART, s. r. o. Našli telefón na pevnú linku, avšak sa nedovolali. Pán K. po dražbe cestoval spolu s ďalším pánom. Vzhľadom na odstup času si presne nepamätala, ale pán správca zatelefonoval buď pánovi K. alebo tomu druhému pánovi, ktorý bol s menovaným prítomný na dražbe ako verejnosť. Pokiaľ sa už dovolal, potom sa správca telefonicky rozprával s p. K.. Na položené otázky svedkyňa uviedla, že z toho telefonického rozhovoru vyplývalo, že správca rozpráva s p. K., ktorého aj tak oslovoval a tomuto telefonicky správca hovoril, že tá dražba je neplatná z dôvodu, že si zle vyložili ustanovenie konkrétneho zákona, že predmetná dražba mala byť osvedčená notárom, že táto dražba je neplatná, a že bude nasledovať nová dražba. Zároveň správca pýtal od p. K. č. účtu z toho dôvodu, aby mu mohli vrátiť už zloženú zábezpeku pred dražbou.
21.Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Na zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. Správca zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti; zodpovednosť zamestnanca alebo osoby poverenej vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti podľa osobitných predpisov tým nie je dotknutá.
21.1.Podľa § 12 ods. 2 Zákona č. 8/2005 Z.z., ak osobitný predpis 1) neustanovuje inak, správca sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať.
21.2.Podľa § 12 ods. 3 Zákona č. 8/2005 Z.z., štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom.
21.3.Podľa § 7 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.
21.4.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
21.5.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
21.6.Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
21.7.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
21.8.Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
21.9.Podľa § 20 ods. 13 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.
21.10.Podľa § 29 ods. 2 prvej vety Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov.
21.11.Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21.12.Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
22.Po vykonanom dokazovaní okresný súd má za to, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že dňa 21. 10. 2013 o 10.00 hod. došlo k vykonaniu dražby JUDr. Vladimírom Noskom, správcom konkurznej podstaty dlžníka B. I., G.. XX. XX. XXXX, U. X, XXX XX K. K.. Sporné však bolo oznámenie správcu KP o neplatnosti dražby zo dňa 22. 10. 2013 adresované žalobcovi, ktoré považuje za neakceptovateľné. Následne zistený skutkový stav bol podložený listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že v kancelárskych priestoroch správcu - žalovaného vo Z. C., F.. A. XX, došlo k vydraženiu nehnuteľného majetku za sumu 3 000,- Eur. Vydražiteľom sa stal GOBART, s.r.o., IČO: 44 680 384, so sídlom Lichardova 19, Brezno, ktorý urobil najvyššie podanie vo výške 3 000,- Eur, a ktorému správca na toto podanie na tejto dražbe udelil príklep. Cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 3 000,- Eur, ktorú vydražiteľ uhradil v hotovosti do pokladne správcu konkurznej podstaty. Proti udeleniu príklepu nikto nevzniesol námietky. Vydražiteľ udelením príklepu sa stáva vlastníkom nehnuteľností vedených na SK Banská Bystrica, zapísaných na L. Č.. XXXX O. C..Ú.. P.. Ďalej bolo preukázané, že dňa 22. 10. 2013 o 08.00 hod. (hneď na druhý deň po dražbe) uzavreli žalobca ako budúci predávajúci s budúcim kupujúcim zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle čl. V. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli pre prípad odstúpenia od tejto budúcej kúpnej zmluvy na zmluvnej pokute vo výške 20 000,- Eur. Žalovaný listom zo dňa 22. 10. 2013 oznámil žalobcovi, že túto dražbu konanú dňa 21. 10. 2013 považuje za neplatnú, nakoľko jej priebeh neosvedčil notár v zmysle § 20 ods. 13 Zákona č. 527/2002 Z.z., dražba ako taká je neplatná a zápisnica z II. kola dražby nehnuteľného majetku je bezpredmetná. Toto oznámenie žalobcu adresované žalovanému považuje žalovaný listom vo veci oznámenie zo dňa 05.11.2013 za neakceptovateľné. Listom zo dňa 04. 11. 2013 žalobca ako budúci predávajúci oznamuje budúcemu kupujúcemu, že listom zo dňa 22. 10. 2013 mu oznámil správca KP dlžníka neplatnosť dražby 3-izbového bytu s príslušenstvom, pričom ako dôvod neplatnosti dražby uviedol tú skutočnosť, že v zmysle § 20 ods. 13 Zákona č. 527/2002 nedošlo k osvedčeniu priebehu dražby notárom. Z týchto dôvodov žalobca oznámil, že odstupuje od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22. 10. 2013, predmetom ktorej je predmet dražby konanej dňa 21. 10. 2013. Listom zo dňa 05. 11. 2013 sa žalobca pokúsil bezvýsledne pokonať so žalovaným a z toho dôvodu boli nútení odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve s budúcim kupujúcim, ktorý si následne proti žalobcovi uplatnil listom zo dňa 15. 11. 2013 zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20 000,- Eur v lehote 7 dní podľa čl. V tejto zmluvy. Žalobca považuje postup žalovaného za nezákonný, ktorým mu bola spôsobená škoda z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 20 000,- Eur, ktorú aj budúcemu kupujúcemu v zmysle citovaného článku zmluvy uhradil preukázaným príkazom na úhradu zo dňa 22. 11. 2013.
23. Na základe výsledkov dokazovania pristúpil súd najprv k posúdeniu predbežnej otázky v danej veci, či zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22. 10. 2013 uzavretá medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim a na druhej strane ako budúcim kupujúcim je platná alebo nie je platná. V článku V.1. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad, že by budúci predávajúci alebo budúci kupujúci od
tejto zmluvy odstúpil, sa dohodli na zmluvnej pokute 20 000,- Eur. V čl. V.2. tejto zmluvy účastník (budúci predávajúci alebo budúci kupujúci) je povinný zaplatiť druhému účastníkovi (budúcemu predávajúcemu alebo budúcemu kupujúcemu) zmluvnú pokutu aj v prípade, ak v lehote stanovenej v čl. IV. bod 1 zmluvy neposkytne potrebnú súčinnosť k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy alebo neuzavrie kúpnu zmluvu z iných dôvodov. V súvislosti s týmto čl. V. súd poukazuje na čl. IV. bod 1. tejto zmluvy, podľa ktorého sa budúci predávajúci zaviazal uzavrieť samotnú kúpnu zmluvu najneskôr do 3 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, ČSA 7. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca a budúci kupujúci odvodzujú nárok na zmluvnú pokutu od skutočnosti, že žalobca od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22. 10. 2013 odstúpil s poukazom na uvedený článok zmluvy. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva účastníka konkrétnej zmluvy, ktorý tak môže vykonať na základe zmluvných alebo zákonných dôvodov. Je nesporné, že v danej veci si účastníci zmluvy o budúcej zmluve dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy v spomínaných článkoch, pričom súd dospel k názoru, že zmluva v tejto časti je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd konštatuje, že inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich k zabezpečovaniu záväzkov, pričom základná úprava tejto zmluvnej pokuty je obsiahnutá v § 544, § 545 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Nemožno ju však dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy, keďže odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona alebo zo zmluvy. Taktiež súd nemohol opomenúť tú skutočnosť, že odstúpenie žalobcu od konkrétnej zmluvy má podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka ten následok, že zmluva sa od začiatku ruší a zanikajú práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.
24. Po posúdení tejto prejudiciálnej otázky okresný súd ďalej pristúpil k vecnému posúdeniu žaloby na plnenie, keďže medzi sporovými stranami bolo sporné, vychádzajúc z námietky žalovaného, že v danom spore nie sú naplnené predpoklady všeobecnej zodpovednosti žalovaného, preto z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom na náhradu škody.
25.Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody voči žalovanému z toho dôvodu, pretože postup žalovaného v súvislosti s dražbou považuje za nezákonný, ktorým mu bola spôsobená škoda titulom už vyplatenej zmluvnej pokuty tretiemu subjektu vo výške 20 000,- Eur. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na náhradu škody súd konštatuje, že žalovaný - správca KP zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí pri výkone správcovskej činnosti po splnení zákonných predpokladov. Zákon o správcoch upravuje osobitnú zodpovednosť za škodu. Na túto zodpovednosť sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak zákon o správcoch alebo ZKR neustanovuje inak. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ je subjektívnou zodpovednosťou aj keď zavinenie povinného sa prezumuje. Zodpovednosti sa povinný zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil. Škoda v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti môže vzniknúť veriteľovi, úpadcovi, ale aj tretej osobe. Škodou sa rozumie skutočná škoda a ušlý zisk. Správca zodpovedá za škodu len vtedy, ak poškodenému vznikla škoda v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Pokiaľ zákon o správcoch odkazuje ohľadom zodpovednosti za škodu na ustanovenia Občianskeho zákonníka, z tohto zákona sa aplikujú najmä ustanovenia o spôsobe a rozsahu náhrady škody. Zodpovednosť správcu za škodu upravená v zákone o správcoch je všeobecnou právnou úpravou, ktorá sa aplikuje len pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto zákonom je ZKR, ktorý upravuje osobitné druhy zodpovednosti za škodu. Podľa základných činností prichádza do úvahy aj zodpovednosť správcu za škodu pri správe a speňažovaní majetku.
26.Vychádzajúc z výsledkov dokazovania okresný súd dospel k názoru, že v danej veci ani nedošlo k splneniu predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti žalovaného za škodu voči žalobcovi. 1/ Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti u žalovaného, obmedzuje sa len na tvrdenia, z ktorých možno vyvodiť, že pripisuje zodpovednosť za priebeh dražby výlučne žalovanému. Samotná nulitnosť dražby vyplýva priamo z právnych predpisov, ktoré sú aj žalobcovi známe a na ich neznalosť sa nemôže odvolávať, pričom žalobca nevzniesol ani námietku týkajúcu sa priebehu dražby, napr. v tom zmysle, že túto musí notár osvedčiť, takýmto spôsobom mal participovať na prípadnom odstránení chybného postupu, čo však neurobil. Je nesporné, že žalovaný - v tom čase ako správca mal vopred zabezpečenú notárku na termín dražby, ktorej účasť bola potrebná, ktorá sa však nemohla tejto zúčastniť pre neodkladné povinnosti, čím vznikla nepredvídateľná situácia tesne pred začatím dražby. Aj v prípade, že správca pri vykonávaní správcovskej činnosti s odbornou spôsobilosťou, pri ktorej mal a mohol vedieť, že ku dražbe o nehnuteľnosti je potrebné prizvať notára, aby priebeh dražby osvedčil notárskou zápisnicou,
súd má za to, že žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti u žalovaného, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu. V prípade uzavretia zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy je sporný moment uzavretia tejto budúcej zmluvy, ktorý sa viaže na neexistujúcu právnu skutočnosť alebo na právnu skutočnosť, ktorú nie je možné bližšie bez ďalšieho určiť, žiadne vkladové konanie v spojení s dražbou neprebieha. Podľa názoru súdu aj v tejto časti je zmluva o budúcej zmluve neplatná z dôvodu, že nie je zrejmé určenie času dokedy sa mala uzavrieť takáto zmluva, v tejto časti je dojednaná neurčito. S výsledkom dražby prebieha na príslušnom katastrálnom odbore konanie o zápis formou záznamu. Taktiež nemožno ponechať bez povšimnutia časové súvislosti uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, ktoré vytvárajú pochybnosti o poctivosti zámeru, ktorý zmluvné strany sledovali. Žalovaný v krátkom časovom okamihu v ten istý deň po skončení dražby telefonicky informoval žalobcu - vydražiteľa za prítomnosti svojej asistentky, že dražba nebola vykonaná v súlade s platným predpisom o dobrovoľných dražbách, a preto ako taká je neplatná. V čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve vydražiteľ už mal telefonickú informáciu, ktorá mu následne bola potvrdená písomne, že dražba je neplatná, a že nemôže byť dobromyseľný a dôvodne očakávať, že sa stane aj vlastníkom skutočne tohto predmetu dražby. Bezodkladne bolo zverejnené v obchodnom vestníku aj oznámenie o neplatnosti dražby. Napriek uvedenému hneď na druhý deň po vykonaní dražby, žalobca ako budúci predávajúci spolu s budúcim kupujúcim uzatvára zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde sa okrem iného zaviazali na pomerne vysokú zmluvnú sankciu. Išlo o neštandardné počínanie samotného žalobcu, aby bez toho, aby byt prevzal a bez toho, aby budúci kupujúci ten byt videl, uzatvorili budúcu zmluvu na sporný predmet dražby a zároveň si dohodli medzi sebou sankciu, ktorá je vzhľadom k týmto okolnostiam neadekvátna, a to po neodkladnom oznámení zo strany žalovaného, v tom čase správcu o neplatnosti dražby s uvedením konkrétneho dôvodu. 2/ Taktiež nebol naplnený ďalší zákonný predpoklad - vznik škody, keďže táto žalobcovi nevznikla, pretože menovaný nebol povinný uhrádzať zmluvnú pokutu, ktorá bola neplatne dojednaná a pokiaľ tak urobil, potom sa nemôže domáhať náhrady škody voči žalovanému za takto neplatne dojednanú a následne uhradenú zmluvnú pokutu, čím mohol zabrániť vzniku škody. Tým, že plnil na základe neplatného právneho dojednania, nemôže preniesť svoje konanie na niekoho iného. Pre odstúpenie od zmluvy nie je možné dohodnúť zmluvnú pokutu. 3/ Potom nie je daný ani ďalší zákonný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu - príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a škodou, pretože úbytok na majetku žalobcu nie je následkom porušenia povinností ani následkom neplatnosti dražby, ale je následkom dobrovoľného odstúpenia žalobcu od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, s ktorou sa súd už v tomto rozsudku vysporiadal.
27.Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal zákonom predpísané predpoklady vzniku tejto zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorými sú: 1/ porušenie právnej povinnosti (nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom), 2/ spôsobenie škody inej osobe, 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním - porušením povinnosti a vzniknutou škodou, 4/ zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa predpokladá (§ 420 ods. 3 OZ). Vzhľadom na osobitosť výkonu správcovskej činnosti správcu KP v postavení žalovaného podľa názoru súdu nemožno považovať takto popísané konanie správcu KP - žalovaného za porušenie právnej povinnosti. Teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu porušenia právnej povinnosti žalovaného ako základného predpokladu tejto zodpovednosti ani vo vzťahu k preukázaniu ďalších jej predpokladov, ktoré musia byť súčasne naplnené. Preto nebol dôvod posudzovať ani vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku zo strany žalovaného. Preto okresný súd prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamieta.
28.V danom spore si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, pozostávajúci z trov jeho právneho zastúpenia. Súd druhým výrokom tohto rozsudku vyslovil, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu, vychádzajúc z jeho plného úspechu v tomto spore, a to v súlade s § 255 ods. 1 CSP.
29.Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania žalovaného vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.