Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoPr-2-2017.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoPr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne A. C., G.. X. X. XXXX, K. Z. C., G. C. XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Urbánkova 6, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 09. 09. 2016 č.k. 24C/1/2016-59 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 13. 02. 2014 je neplatná. Zároveň žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ňou a žalovaným dňa 13. 02. 2014 je neplatná.
3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa táto zaviazala vrátiť v 48 mesačných splátkach po 77,05 eur. Zároveň s podpísaním zmluvy o úvere bola medzi stranami sporu podpísaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorou žalobkyňa súhlasila s tým, že v prípade, že nebude riadne a včas uhrádzať dohodnuté splátky, budú jej tieto zrážané zo mzdy. Po tom, čo žalobkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátky riadne a včas, žalovaný doručil uvedenú dohodu o zrážkach zamestnávateľovi žalobkyne a tento následne začal s vykonávaním zrážok. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobkyňa k 20. 01. 2016 zaplatila žalovanému celkovú sumu 1.703,13 eur. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že sporná dohoda o zrážkach je neplatná, keďže žalovaný ako veriteľ môže aj v budúcnosti vykonávať zrážky zo mzdy na základe uvedenej zmluvy, ktorá nepochybne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na to, že výkon zrážok zo mzdy na základe tejto zmluvy nepodlieha žiadnej kontrole primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Na základe dohody by mohol žalovaný aj naďalej vymáhať to, čomu sa žalovaná v zmluve o revolvingovom úvere zaviazala, a to bez toho, aby nezávislý orgán preveril, či uzavretá spotrebiteľská zmluva, v danom prípade zmluva o revolvingovom
úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade s predpismi o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si nároky zo spotrebiteľskej zmluvy uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov, a preto uzavretie takejto dohody spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný takémuto konaniu dodávateľa sa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných zmluvných podmienok uplatneného nároku dodávateľa. Na základe toho súd prvej inštancie žalobe vyhovel a označenú Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neplatnú.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na závere o tom, že napadnutý rozsudok odporuje právnemu predpisu. Má za to, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd neuviedol žiadny zákonný dôvod neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, teda žiadne konkrétne ustanovenie (právnu normu) a jeho použitie - aplikáciu na konkrétny prípad. Vo vzťahu k dôvodom prvoinštančného rozsudku, podľa ktorých by výkon zrážok zo mzdy na základe označenej dohody nepodliehal nijakej autorizácii nemá oporu v právnom predpise. Z takto formulovaného dôvodu sa nedá zistiť, ktoré zákonné ustanovenie podľa mienky súdu vyžaduje, aby vykonávaniu zrážok zo mzdy predchádzala „autorizácia a verifikácia primeranosti“, ktorý orgán by ju mal vykonať na základe akých ustanovení. Má za to, že súd v rozsudku uvádza závery, ktoré nemajú oporu v žiadnom právnom predpise. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola a stále je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielen že nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov, ale súčasne s účinnosťou od 01. 05. 2014 je aj osobitne regulovaný. V rámci takto zavedených podmienok regulácie nebolo zavedené ani to, že by zrážky zo mzdy mali podliehať nejakej autorizácii a verifikácii, alebo že by dohoda o zrážkach sa nemala uzatvárať v čase vzniku pohľadávky vyplývajúcej z uzavretia zmluvy.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Je toho názoru, že odvolanie žalovaného nenaplňuje zákonnú definíciu neprijateľnej podmienky podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Má za to, že súd prvej inštancie správne a dôvodne poukázal na skutočnosť, že uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu (§ 53 ods. 1 OZ). Za nedôvodnú považuje odvolaciu námietku žalovaného o možnosti aplikácie § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z., a to s poukazom na skutočnosť, že tento je účinný až od 23. 12. 2015 a teda sa nemôže vzťahovať na zmluvu uzavretú dňa 16. 08. 2013. Má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je aj v rozpore s ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z.).
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Z obsahu odvolania žalovaného odvolací súd vyvodil, že toto sa zakladá na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., teda na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy.
8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.a.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
- § 194 C.s.p.
10. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
12. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
14. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
15. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku i k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd konštatuje, že v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).
16. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).
17. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).
19. Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o zrážkach zo mzdy možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi stranami sporu.
20. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.02.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným vzhľadom na ich formulárové znenie nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 OZ). Preto tieto ustanovenia dohôd o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedené dohody o zrážkach zo mzdy tak ako sú naformulované, nespĺňajú. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ust. § 53 ods. 4 OZ je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 OZ okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 OZ patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm. o/ OZ). Práve predmetné dohody o zrážkach zo mzdy umožňujú obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba ich predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti.
21. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto odvolací súd nemal inú možnosť, iba konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
22. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola v obidvoch prípadoch medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, t. j. 13.02.2014. V prípade obidvoch žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru žalobkyňa vystupovala ako spoludlžník 1. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spoludlžník 1 - spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie
úveru. Táto podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka, neplatná, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.
23. So zreteľom na vyššie uvedené neobstojí obrana žalovaného a jeho námietky uvedené v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi stranami sporu dňa 13.02.2014 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým aj absolútne neplatnú v zmysle § 53 OZ a neuviedol dostatočné dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako celku. Napadnutý rozsudok (jeho odôvodnenie) spĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania tak z formálneho, ako aj z obsahového hľadiska, keďže súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení rozsudku rozhodujúce skutkové zistenia i právne závery, ku ktorým dospel po úplnom a správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov, náležite a presvedčivo ich zdôvodnil zo všetkých relevantných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy, pri aplikácii (a dôslednom výklade) relevantných ustanovení právnych predpisov, ktoré použil, preto napadnutý rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný.
24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.), zohľadňujúc ustanovenie § 251 C.s.p.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.