Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1C-37-2011.pdf
PDF · 119.63 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/37/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňa JUDr. Jana Gargulová v právnej veci žalobkyne V. Y., T.. X.X.XXXX, H. K., C. X, právne zastúpenej JUDr. Petrom Baláškom, advokátom, Hviezdoslavova 48, Poprad proti žalovanému N.. Š. U., T.. X.X.XXXX, H. C. XXXX/XX, G. T. D., právne zastúpenému JUDr. Danicou Holkovou, advokátkou, Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie 4.879,99 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dožadoval zaplatenia žalovanej sumy 4 879,99 eur, úrokov z omeškania a trov konania s odôvodnením, že dňa 6. 4. 2010 žalobkyňa uzavrela so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v K. zapísaná na LV č. XXX. Toho istého dňa podala žalobkyňa na Katastrálny úrad Košice, Správa katastra v Gelnici návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Dňa 12. 4. 2010 podal žalovaný na Okresný súd Spišská Nová Ves žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy a na základe tejto skutočnosti Správa katastra v Gelnici rozhodnutím č. V XXX/XXXX-X zo dňa 15. 4. 2010 prerušila konanie na rozhodovanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti, a to až do doby právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke - ukončenia konania o určenie neplatnosti právneho úkonu. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/67/2010 zo dňa 22. 7. 2010 bolo v dôsledku späťvzatia žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy konanie zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3. 9. 2010. 2. Touto podanou žalobou zo strany žalovaného podľa tvrdenia žalobkyne došlo k úmyselnému bráneniu a mareniu výkonu vlastníckeho práva, ktoré prináležalo žalobkyni. Nebytové priestory nachádzajúce sa v nehnuteľnosti má v nájme spoločnosť EMDA, s. r. o. so sídlom Maďarská 5, Košice a užívala ich odo dňa podpísania zmluvy o nájme nebytových priestorov žalovaným v čase od 15. júla 2009, od kedy bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalovaný. Žalobkyňa nehnuteľnosť od žalovaného kúpila, riadne zaplatila kúpnu cenu a nebol tu žiaden dôvod na nevykonanie zápisu zmien v katastri nehnuteľnosti v prospech žalobkyne. Konaním žalovaného (podaním žaloby a jej späťvzatím) dosiahol to, že za uvedené obdobie vyberal nájom z takto ním podpísanej zmluvy o nájme nebytových priestorov už z predanej nehnuteľnosti, za ktorú z podpísanej kúpnej zmluvy dňa 6. 4. 2010 osobne prevzal kúpnu cenu. 3. So žalobkyňou sa už pred uzavretím kúpnej zmluvy dohodol konateľ spoločnosti EMDA, s. r. o. ako nájomca, že uzavrie s ňou novú zmluvu o nájme nebytových priestorov za rovnakých podmienok , ako mal uzavretú so žalovaným N.. Š. U., teda výška mesačného nájmu mala byť naďalej 1000 eur. Žalobkyni popísaným úmyselným marením výkonu vlastníckeho práva zo strany žalovaného vznikla škoda na nájomnom za obdobie od 6. 4. 2010 do 6. 9. 2010, teda do doby, kedy bol Správou katastra povolený vklad do katastra nehnuteľnosti vo výške 4 879,98 eur podľa jednotlivých mesiacov takto:
- od 6. 4. 2010 do 30. 4. 2010 vo výške 739,99 eur,
- za mesiace máj 2010 až august 2010 4x 1 000 eur, t. j. 4 000 eur,
- od 1. do 6. 9. 2010 139,99 eur. 4. Pokiaľ sa týka pojmových znakov v zmysle uplatnenej náhrady škody podľa § 424 OZ zástupca žalobkyne uviedol, že škodu predstavuje vyššie popísaná suma. 5. Úmyselné konanie proti dobrým mravom spočíva v tom, že žalovaný nechal napísať kúpnu zmluvu svojej zamestnankyni N. S. s tým, s tým, že priamo v úvodnom ustanovení predávajúceho bola uvedená chyba v rodnom čísle za lomítkom a táto chyba bola spôsobená úmyselne z dôvodu, aby bolo prerušené vkladové konanie. Žalovaná strana takto podpísala kúpnu zmluvu dňa 6. 4. 2010, pričom jej podpis bol osvedčený na matrike Mestského úradu Levoča pod sp. zn. XXX/XXXX. Žalovaná strana kúpnu zmluvu podpísala po tom, ako prevzala kúpnu cenu v sume 26 555,13 eur. Takto podpísaná kúpna zmluva bola žalobkyni odovzdaná, tá ju doručila do podateľne Katastrálneho úradu v Gelnici kde bola podaná dňa 6. 4. o 13,07 hod. pod sp. zn. V XXX/XXXX, pričom sa jednalo o zrýchlený zápis a bol zaplatený aj správny poplatok vo výške 265,50 eur za takéto podanie. Dňa 7. 4. 2010 N. S. doručila do podateľne Katastrálneho úradu Gelnica ďalšie podanie vo forme darovacej zmluvy s totožným predmetom nehnuteľnosti a bolo zaevidované pod sp. zn. č. V/XXX/XXXX. Žalovaný o niekoľko dní na to prinútil svojho zamestnanca - N. S. , aby vypracovala dohodu podľa diktátu N.. Š. U. o tom, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny a na tento účel N. S. z prinútenia N.. Š. U. trénovala podpis žalobkyne a na tejto dohode ju takto podpísala ako za stranu kupujúcu, pričom N.. U. túto dohodu podpísal za predávajúceho a dňa 13. 4. 2010 žalovaný doručil do podateľne Okresného súd Spišská Nová Ves návrh na určenie neplatnosti tejto kúpnej zmluvy a fotokópiu tohto podania doručil do podateľne Katastrálneho úradu v Gelnici, ktorý na základe tejto skutočnosti prerušil vkladové konanie a oznámil kupujúcej V. Y. dôvody takéhoto prerušenia. Všetky súdne konania, ktoré boli vyvolané zo strany N.. Š. U. vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, alebo neplatnosti kúpnej zmluvy a boli prerokované aj na Okresnom súde Rožňava, boli z jeho podnetu zastavené v čase, keď žalobkyňa žiadala, aby bol vypracovaný znalecký posudok z grafológie odboru ručného písma. Na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Spišská Nová Ves pod sp. zn. ČVS: ORP 473/OVK - SN-2010 prebiehalo prípravné konanie, v ktorom N.. Š. U. bol obvinený a stíhaný z trestného činu podľa § 345 ods. 1, 2a Tr. zákona a § 346 ods. 1, 2 Tr. zákona t. j. krivé obvinenie, krivá prísaha a krivá výpoveď. V tomto konaní bolo preukázané po tom, čo jeho zamestnankyňa predložila všetky písomnosti, ktoré jej diktoval N.. Š. U. a ktoré sa týkali fiktívnych podaní v tejto veci. Vyšetrovateľ konkrétne túto dohodu označil ako text č. 6 a priamo v tejto dohode diktoval N.. U., že dohoda o nezaplatení kúpnej ceny vznikla tým, že kupujúca túto kúpnu cenu neuhradila. N. S. vypovedala, že túto dohodu podpísala za V. Y., dňa 7. 9. 2010 bola konfrontácia medzi žalovaným a N. S. pred vyšetrovateľom OKP, kde žalovaný sa nedokázal týmto tvrdeniam ubrániť. Vyšetrovateľ podal návrh na podanie obžaloby a Krajská prokuratúra v Košiciach podala obžalobu ktorá pre vznesenie námietky bola postúpená na Okresný súd do Michaloviec, ktorý v tejto trestnej veci rozhodol a uznal žalovaného za vinného zo spáchania vyššie uvedených trestných činov, proti tomuto rozhodnutiu sa žalovaný odvolal a odvolací súd v Košiciach uznesením potvrdil prvostupňový rozsudok. Je teda dostatočne preukázané, že konanie žalovaného smerovalo hlavne k tomu, aby predložil vkladové konanie spôsobmi pri ktorých vadne vypracoval kúpnu zmluvu, podal návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, duplicitne predložil darovaciu zmluvu a v tejto veci viedol viacej súdnych konaní, ktoré smerovali iba k tomu, aby mohol mesačne nájom vo výške 5 000 eur čo najdlhšie poberať. 6. Čo sa týka výšky škody uviedol, že žalobkyňa mala dohodu s konateľom spoločnosti EMDA o tom, že nájom z jej nehnuteľnosti bude podpísaný na nižšiu sumu a to na sumu 1 000 eur, o čom vydal aj konateľ doklad, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Pokiaľ bol podaný návrh na zrýchlený vklad dňa 6. 4. 2010 do katastra nehnuteľností a tento bol evidovaný pod č. V XXX/XXXX. Ku dňu podania tohto návrhu - 6. 4. 2010 nebol podaný ani jeden návrh na zrýchlený vklad a ani jeden zrýchlený návrh neprešiel z mesiaca marec 2010. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR so sídlom Stromová 1, Bratislava vydal metodické pokyny v súvislosti so zrýchleným zápisom vlastníckych práv do katastra a upravil povinnosti jednotlivým zamestnancom , aby prioritne v zrýchlenom režime tieto vklady vykonávali a nevyužívali pritom lehotu l5 dní uvedenú v zákone. To znamená, že pokiaľ tento vklad bol podaný 13.07. do podateľne a podľa tohto pokynu zamestnanec , ktorému bol pridelený ho mal vykonať okamžite, je absolútne možné, aby takýto vklad bol povolený aj v deň jeho podania, teda 6. 4. 2010. Pre konanie spôsobilé právnika, ktorý do toho času vypracoval množstvo kúpnych zmlúv, pretože to patrilo do predmetu jeho podnikania ako aj následne správanie sa žalovanej strany v súvislosti so všetkými úkonmi , ktoré súviseli s predlžením vkladového konania mal jednoznačne za to, že žalovaná strana svojim konaním poškodila dobré mravy a teda takéto jeho konanie vo všetkých častiach považoval za spôsob, ktorý sa vo všeobecnosti
medzi poctivými ľuďmi považuje za neprípustný. Vzhľadom k tomu, že predpokladom zodpovednosti za škodu je úmyselné konanie žalovanej strany ako škodcu, jeho konanie v celom rozsahu treba považovať za konanie proti dobrým mravom a toto konanie je teda aj v príčinnej súvislosti so vznikom škody, ktorú žalobkyňa identifikovala takto: žalobkyni v tejto súvislosti vznikla škoda v sume 4 879,98 eur a po zaplatení kúpnej ceny si nemohla uplatňovať z vyššie uvedených dôvodov vlastnícke právo. Čo sa týka úroku z omeškania, žiadal ho priznať vo výške 9 % odo dňa 6. 4. 2010 do zaplatenia ako aj súdne trovy. 7. Zároveň žiadal, odročiť pojednávanie za účelom vypočutia N. S., ktorá v tom čase bola zamestnankyňou Advokátskej kancelárie žalovaného, všetky tieto fiktívne písomnosti z podnetu a tlaku N.. Š. U. vypracovávala a vždy podpísala žalobkyňu a ktorá predložila vyšetrovateľovi vo vyššie uvedenej spisovej značke aj 5 listín formátu A4, na ktorom trénovala podpisy žalobkyne.
8. Žalovaný potvrdil, že so žalobkyňou uzatváral predmetnú zmluvu, ktorú vyhotovil jej zástupca. Tvrdil, že kúpna cena zaplatená nebola. 9. Jeho zástupkyňa poukázala na to, že vlastnícke právo vzniká až dňom povolenia návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, preto ani nedošlo k vzniku škody, keďže v tom čase nebola žalobkyňa vlastníčkou danej nehnuteľnosti. Ak sa žalobkyňa mala dohodnúť so spoločnosťou EMDA na nižšom nájme ako je 1 000 eur, pričom v podanej žalobe uvádza pri každom mesiaci sumu 1 000 eur, teda ak by aj došlo ku škode, nie je jasné aká by bola výška tejto škody. Navrhla doplniť dokazovania na tú skutočnosť, že v čase podpísania kúpnej zmluvy žalobkyňa mala byť hospitalizovaná na psychiatrii v Pezinku, predložiť potrebné doklady nasvedčujúce doklady o tom, že v tom čase opustila žalobkyňa psychiatriu a na aký dlhý čas.
10. K žalobe doložil kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 6. 4. 2010 medzi N.. Š. U. Z. V. Y. predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenou Správou katastra v K., a to domu s. č. XXX s príslušenstvom, ktorý stojí na pozemku parc. č. XXX a pozemkov parc. registra C, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 267 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 72 m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výške 265 m2., parcela č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 89 m2, parc. č. XXX - záhrady vo výmere 45 m2 spolu s príslušenstvom domu a to pletivový plot, vonkajšie úpravy - vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka zo žumpy na verejnú žumpu, žumpa, kanalizačná prípojka do žumpy, kanalizácia. Kúpna cena bola dohodnutá na 26 555,13 eur s tým, že v zmysle bodu 4 kúpnej zmluvy dohodnutú kúpnu cenu kupujúci (žalobkyňa) zaplatil predávajúcemu pred podpisom zmluvy, čo žalovaný podpísal podpisom na zmluve.
11. Súd si vyžiadal spis Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Gelnica V XXX/XXXX a z jeho obsahu súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 6. 4. 2010 návrh na vklad vlastníckeho práva, pričom požiadala o urýchlene vybavenie vkladu a zaplatila správny poplatok 265,50 eur. Na kúpnej zmluve bolo uvedené rodné číslo predávajúceho t. j. žalovaného: XXXXXXX/XXX, čo bolo opravené dodatkom kúpnej zmluve zo dňa 12. 7. 2010, kedy došlo k oprave rodného čísla predávajúceho na: XXXXXX/XXX. Žalovaný listom zo dňa 13.4.2010 požiadal o prerušenie katastrálneho konania s uvedením dôvodu, že dňa 13. 4. 2010 podal na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 6. 4. 2010. Žiadal, aby sa katastrálne konanie prerušilo do doby rozhodnutia súdu a zároveň k tomuto podaniu pripojil aj žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy adresovanú Okresnému súdu dňa 12. 4. 2010, ktorá bola podaná na súde dňa 13. 4. 2010 a dôvodom namietanej neplatnosti mali byť nesplnené ustanovenia o úhrade kúpnej ceny. Správa katastra K. vydala dňa 15. 4. 2010 rozhodnutie o prerušení konania do doby právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke - ukončenia konania o určenie neplatnosti právneho úkonu vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves medzi N.. Š. U. a V. Y., uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6. 5. 2010. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením 8C/67/2010-24 zo dňa 22. 7. 2010 právoplatným 3. 9. 2010 konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil. Správa katastra rozhodnutím V 177/10 zo dňa 6. 9. 2010 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne s tým, že ku dňu povolenia vkladu t. j. 6. 9. 2010 rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a taktiež právne účinky vkladu.
12. V priebehu konania zástupca žalobkyne požiadal, aby si súd pripojil spis Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/182/2011 s poukazom na to, že v tomto spise sa nachádzajú podklady aj pre rozhodnutie tohto súdu. Okrem iného súd zistil, že konanie pred Okresným súdom Rožňava sa viedlo takisto o neplatnosť kúpnej zmluvy medzi tými istými stranami sporu z dôvodu nesplnenia kúpnej ceny, teda šlo o identickú žalobu, ktorá sa viedla pred Okresným súdom Spišská Nová Ves 8C/67/2010, a ktoré konanie
bolo v dôsledku späťvzatia zastavené. Žalobu, o ktorej Okresný súd Rožňava konal, žalobca N.. Š. U. takisto zobral späť - z dôvodu mimosúdneho vysporiadania veci a žiadal konanie zastaviť. Okresný súd Rožňava uznesením zo dňa 3. 6. 2015 z č. l. 245 konanie zastavil a Krajský súd v Košiciach uznesením 1Co/590/2015-263 zo dňa 14. 9. 2016 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Ďalším uznesením z č. l. 268 Okresný súd Rožňava rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania a to dňa 22. 2. 2017. 13. V citovanom Okresného súdu Rožňava spise na č.l. 33-37 sa nachádza uznesenie Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Východ ČVS: PPZ-61/BPK- V-2010 zo dňa 29.10.2010, ktorom na č.l. 36 (druhá strana) je skonštatované, že ... v prípade V. Y. netreba zabudnúť ani tú skutočnosť, že od mája 2009 je vedená na psychiatrickej ambulancii a v čase od 19.1.2010 do 21.4.2010 bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici v Pezinku. 14. Rovnako však aj N.. Š. U. je od roku 2009 vedený na psychiatrickej ambulancii v Spišskej Novej Vsi. 15. Zároveň v tomto uznesení bolo uvedené, že obe strany sporu majú medzi sebou dlhotrvajúce spory týkajúce sa jednak vlastníckych vzťahov a tiež spory, ktoré vzhľadom na svoju povahu a charakter sú alebo boli predmetom vyšetrovania. Práve tieto skutočnosti môžu byť motívom k ich správaniu a k tomu ako odlišne interpretujú prežité udalosti, , ktoré sú predmetom vyšetrovania. Ako V. Y., tak aj N.. Š. U. podali v priebehu rokov 2009-2010 na seba viacero trestných oznámení, v ktorých sa navzájom podozrievajú z protiprávneho konania.
16. Predmetom tohto konania je náhrada škody spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom.
17. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
18. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Zodpovednosť za škodu podľa § 424 je typickou subjektívnou zodpovednosťou, pretože vznik zodpovednosti sa tu viaže na úmyselné konanie. Na rozdiel od § 420 ods. 3 sa nepredpokladá zavinenie škodcu. Je teda úlohou poškodeného dokázať existenciu úmyselného konania škodcu. Na rozdiel od iných prípadov zodpovednosti za škodu tu nemusí byť porušená určitá právna povinnosť. Stačí, keď sa dokáže, že išlo o úmyselné konanie proti dobrým mravom. Čo treba považovať za dobré mravy, sme vysvetlili v § 3 a 39 (bližšie pozri vysvetlivky k týmto ustanoveniam). V súvislosti so zodpovednosťou za škodu podľa § 424 stačí povedať, že za konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza (§ 39), ale ktoré poškodzuje záujmy tretích osôb (fyzických alebo právnických) tým, že ide o konanie, ktoré sa medzi slušnými občanmi považuje za neprípustné a ktoré by sa preto ani nemalo vyskytovať.
20. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 424 je teda úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou spôsobenou týmto konaním musí byť príčinná súvislosť.
21. V zmysle osobitného ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom sa vyžaduje súčasné splnenie troch podmienok: 1/ úmyselné konanie proti dobrým mravom, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a vznikom škody. 22. K vzniku povinnosti nahradiť škodu je potrebné, aby všetky predpoklady boli splnené súčasne; pokiaľ niektorá z nich chýba, nárok na náhradu škody nevzniká. 23. Pod „úmyselným konaním proti dobrým mravom“ treba rozumieť úmyselné konanie priečiace sa morálnym normám a pravidlám povahy (contra bonos mores), ktoré sú všeobecne uznávané v demokratickej spoločnosti presadzujúcej slušnosť, ohľaduplnosť, porozumenie a vzájomné rešpektovanie. 24. Úmyselné konanie proti dobrým mravom nerešpektuje tieto etické normy a nesie znaky neslušnosti, nepoctivosti, bezohľadnosti, ziskuchtivosti a pod. Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným
konaním proti dobrým mravom môže ísť buď o úmysel priamy (v prípade ktorého zodpovedný subjekt vedel, že svojím konaním spôsobí škodu a súčasne tento následok chcel spôsobiť) alebo nepriamy (v prípade ktorého zodpovedný subjekt vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s týmto dôsledkom uzrozumený). V oboch prípadoch je teda rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť zodpovedného subjektu, že svojím konaním spôsobuje škodu alebo že ju môže spôsobiť. Ľahostajný vzťah k výsledku konania sa pod nepriamy úmysel nezaraďuje, lebo vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho úmyslu; o nepriamy úmysel by však mohlo ísť vtedy, ak by ľahostajnosť konajúceho k tomu, či škoda nastane alebo nenastane, vyjadrovala jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam. Za škodu treba aj tu považovať majetkovú ujmu (zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou). 25. O vzťah príčinnej súvislosti medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku úmyselného konania proti dobrým mravom (t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k úmyselnému konaniu proti dobrým mravom, nevznikla by ani škoda).
26. Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že žaloba nie je opodstatnená.
27. Súd mal preukázané, že strany uzatvorili dňa 6. 4. 2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenou Správou katastra v K., a to domu s. č. XXX s príslušenstvom, ktorý stojí na pozemku parc. č. XXX a pozemkov parc. registra C, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 267 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 72 m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výške 265 m2, parcela č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 89 m2, parc. č. XXX - záhrady vo výmere 45 m2 spolu s príslušenstvom domu a to pletivový plot, vonkajšie úpravy - vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka zo žumpy na verejnú žumpu, žumpa, kanalizačná prípojka do žumpy, kanalizácia. Kúpna cena bola dohodnutá na 26 555,13 eur s tým, že v zmysle bodu 4 kúpnej zmluvy dohodnutú kúpnu cenu kupujúci (žalobkyňa) zaplatil predávajúcemu pred podpisom zmluvy, čo žalovaný podpísal podpisom na zmluve.
28. Tiež nespornou skutočnosťou je, že dňa 13. 4. 2010 podal žalovaný na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 6. 4. 2010, ktorá sa viedla pod sp. zn. 8C/67/2010. Zároveň žalovaný požiadal katastrálny úrad, aby sa katastrálne konanie prerušilo do doby rozhodnutia súdu a dôvodom namietanej neplatnosti mali byť nesplnené ustanovenia o úhrade kúpnej ceny. Správa katastra K. vydala dňa 15. 4. 2010 rozhodnutie o prerušení konania do doby právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke - ukončenia konania o určenie neplatnosti právneho úkonu vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves medzi N.. Š. U. a V. Y., uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6. 5. 2010.
29. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením 8C/67/2010-24 zo dňa 22. 7. 2010 právoplatným 3. 9. 2010 konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil. Správa katastra rozhodnutím V XXX/XX zo dňa 6. 9. 2010 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne s tým, že ku dňu povolenia vkladu t. j. 6. 9. 2010 rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a taktiež k tomuto dňu, t.j. 6.9.2010 nastali právne účinky vkladu.
30. Spornou skutočnosťou je, či v dôsledku takéhoto správania sa žalovaného žalobkyni vznikla škoda.
31. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. 32. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. 33. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.
34. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. - viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa 21. decembra 2009. 35. Žalobkyňou popísaná škoda predstavuje ušlý zisk, čiže tú sumu, ku ktorému malo reálne dôjsť, avšak jej zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.
36. Súd je toho názoru, že žalobkyňa existenciu vzniku škody nepreukázala.
37. Je síce pravdou, že žalobkyňa k žalobe uviedla, že pripája k žalobe i čestné prehlásenie spoločnosti EMDA, s. r. o. o tom, že so žalobkyňou sa už pred uzavretím kúpnej zmluvy dohodol konateľ spoločnosti EMDA, s. r. o. ako nájomca, že so žalobkyňou uzavrie novú zmluvu o nájme nebytových priestorov za rovnakých podmienok, ako mal uzavretú so žalovaným N.. Š. U., teda výška mesačného nájmu bude naďalej 1000 €. Takýto doklad však súdu nepredložil a ani žiadnym iným spôsobom túto skutočnosť nezdokladoval. 38. K tomu súd podotýka, že súd vyvinul snahu takýto doklad zabezpečiť od spoločnosti EMDA, s. r. o., ktorú zároveň žiadal predloženie zmluvy o skončení nájmu. Takéto správy sa v spise nachádzajú na č.l. 96, 110, 120 a 125 spisu a požadované doklady nepredložili ani napriek 2 uloženým poriadkovým pokutám (č.l. 124 + 131)
39. Mailom od spoločnosti EMDA, v mene ktorej oznamoval I. N., konateľ spoločnosti (č. l. 113 spisu) oznámil, že na výzvu súdu nereagoval a to z dôvodu poškodenia tejto spoločnosti ako tretej osoby. Nájom mu vznikol na základe nájomnej zmluvy so žalovaným, potom so žalobkyňou. Nakoľko sú medzi nimi podľa informácií tejto spoločnosti vedené aj iné súdne spory ohľadom nehnuteľnosti, v ktorej podniká a je dokonca pravdepodobnosť, že by mohla menovaná nehnuteľnosť prejsť späť do osobného vlastníctva žalovaného a v dôsledku toho by mohlo dôjsť k narušeniu obchodných vzťahov, ako jednej tak aj druhej strany, čo si on ako konateľ spoločnosti nemôže dovoliť, nakoľko presťahovanie pekárne je nemožné a firma v súčasnosti je viazaná na úver a leasing, ktorý by sa po nedohode nedal splácať a vznikli by mu neskutočne problémy. Na margo nájomných zmlúv uviedol, že obe strany sporu, s ktorými nájomné zmluvy podpisoval, disponujú originálmi. 40. Súd preto skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody dostala sa do dôkaznej tiesne. 41. Tiež súd nemal preukázané úmyselné konanie žalovaného proti dobrým mravom, a to vzhľadom na citované v uznesenie Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Východ ČVS: PPZ-61/BPK-V-2010 zo dňa 29.10.2010 nachádzajúce sa na č.l. 36 pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/182/2011, z ktorého vyplýva, že obe strany boli od roku 2009, teda aj v čase uzatvárania zmluvy psychiatrickými pacientmi a od roku 2009 na seba navzájom podávali trestné oznámenia, v ktorých sa navzájom podozrievali z protiprávneho konania. 42. Z týchto dôvodov súd skonštatoval, že neboli naplnené pojmové znaky škody týkajúce sa ustanovenia § 424 OZ a žalobu ako neopodstatnenú zamietol. 43. Súd považuje za potrebné dodať, že zamietol návrhy strán na doplnenie dokazovania. 44. Pokiaľ sa týka návrhu žalobkyne na výsluch svedkyne N. S., táto navrhovaná svedkyňa sa mala vyjadriť k okolnosti nezaplatenie kúpnej ceny (podľa návrhu z č.l. 109 spisu) i k návrhu z pojednávania zo dňa 26.4.2017 k okolnostiam podpisovania fiktívnych zmlúv toto svedkyňou namiesto žalobkyne. 45. Súd však podotýka, že navrhované dokazovanie s predmetom sporu nesúvisí, pretože nezaplatenie kúpnej ceny je dôvodom odstúpenia od zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 OZ a toto nebolo predmetom sporu. 46. Okrem iného súd doručil stranám resp. ich zástupcom poučenie o procesných právach (č.l. 242-243) a v tomto uznesení boli poučení o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania s tým ak tieto prostriedky strany nepredložia včas, nemusí súd na ne prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 49 CSP). 47. Návrh žalovaného smeroval k zisteniu okolností, zistených z oboznámenia z pripojeného spisu OS Rožňava 12C 182/2011 o tom, že vzhľadom na skutočnosť, že v čase podpísania kúpnej zmluvy
žalobkyňa bola hospitalizovaná na psychiatrii v Pezinku, v čase podpísania zmluvy opustila žalobkyňa psychiatriu a na aký dlhý čas.
48. Tieto návrhy na vykonanie dôkazov súd zamietol, pretože vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal preukázané pojmové znaky škody vo vzťahu k ustanoveniu § 424 OZ, nebolo potrebné z hľadiska súdu už vykonávať ďalšie dokazovanie.
49. Pre úplnosť súd dodáva, že z obsahu spisu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/182/2011 súd zistil, že strany navzájom na seba podávali trestné oznámenia od r. 2009, čo vyplýva z č.l. 36, preto sa súdu javí minimálne zvláštnym, že za takýchto okolností strany vstupovali do zmluvného vzťahu, pretože museli očakávať problémové reakcie druhej strany. 50. Okolnosti uzatvárania zmluvy vrátane skutočnosti, kto zmluvu spisoval či namietané dôvody neplatnosti súd neskúmal, pretože táto okolnosť nie je predmetom tohto sporu.
51. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že kúpna cena zaplatená nebola, súd podotýka, že táto okolnosť nie je dôvodom neplatnosti zmluvy, ale odstúpenia od zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 OZ (dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení). 52. Takýto úkon súd ale preukázaný nemal.
53. Bezpredmetným pre toto konanie je i tá skutočnosť, že žalovaný uzatvoril darovaciu zmluvu v prospech N. S., a to vzhľadom na v tomto konaní nepreukázané pojmové znaky škody. Súd dodáva, že právne účinky z tejto zmluvy nenastali, čo vyplýva z pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Gelnica V XXX/XXXX. 54. V prípade, že by mal súd preukázanú existenciu škody, posudzoval by súd uzatvorenie darovacej zmluvy žalovaným ako konanie odporujúce dobrým mravom.
55. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP (zásada úspechu) a priznal žalovanému ako úspešnej strane v konaní ich plnú náhradu.
56. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.