Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10To-10-2017.pdf
PDF · 88.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10To/10/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.4.2017, v trestnej veci proti obžalovanému P. G. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/91/2016 zo dňa 25.10.2016 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného P. G. a okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. G. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 22.10.2014 v čase asi o 19.00 hod. za zníženej viditeľnosti viedol v Prešove po ulici Laca Novomeského v smere ku križovatke s ulicou Arm. gen. Svobodu nákladné motorové vozidlo zn. M.
- K. A., EC: K. v pravom jazdnom pruhu a keď prichádzal k vyznačenému priechodu pre chodcov, neprispôsobil tomu svoju jazdu, nezvýšil pozornosť a nesledoval dostatočne situáciu pred svojim vozidlom, v dôsledku čoho oneskorene reagoval na chodca O. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vozovku prechádzal z ľavej strany na pravú po vyznačenom priechode pre chodcov a predným pravým rohom vozidla ho zrazil, čím mu spôsobil tržnozmliaždenú ranu nad pravým obočím, zlomeniny I. až VIII. rebra vpravo so zakrvácaním a prítomnosťou vzduchu v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu pravej kľúčnej kosti s posunom úlomkov a pomliaždenie spodiny pravých pľúc s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 4 až 5 mesiacov, pričom ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Za to mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba na 2 roky.
Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 roka.
Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, ihneď po jeho vyhlásení, podali odvolanie obžalovaný i okresný prokurátor, ktorí svoje odvolania neskôr aj písomne odôvodnili.
Okresný prokurátor v odôvodnení svojho odvolania podaného v neprospech obžalovaného uviedol, že uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom síce považuje za primeraný, avšak nestotožňuje sa s trestom zákazu činnosti na dobu 1 roka. Má za to, že trest na samotnej dolnej hranici je nedostatočný, odporujúci zásadám ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona. Zdôrazňuje, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a
jeho uloženie je odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosti o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Spravidla tak súd postupuje vtedy, ak páchateľ skutok spáchal porušením dôležitej povinnosti, resp. závažnejším spôsobom konania. Obžalovaný síce doposiaľ nebol súdne trestaný a nebol priestupkovo riešený, no na druhej strane dopravnú nehodu zapríčinil výlučne obžalovaný porušením dvoch dôležitých povinností uložených mu zákonom, pričom spôsobil ťažký následok a vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd uložiť prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému P. G. prísnejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov pri súčasnom zachovaní trestu odňatia slobody, ktorý okresný súd uložil.
Obžalovaný v písomnom odôvodnení svojho odvolania, smerujúceho proti výroku o treste, poukázal na to, že sa nestotožňuje predovšetkým s výrokom rozsudku v rozsahu uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na jeden rok. Neprimeranosť trestu vidí v okolnostiach, za ktorých bol predmetný skutok spáchaný a taktiež v jeho živote pred spáchaním skutku. Počas svojho života nebol priestupkovo riešený, v rámci evidenčnej karty vodiča nemal do spáchania skutku žiadne záznamy, pričom držiteľom vodičského oprávnenia je od 24.07.2008. Aj z odpisu registra trestov vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že z toxikologického vyšetrenia poškodeného O. M. vyplýva, že dňa 22.10.2014 v čase 20:19 hod. (1 hod. 15 min. po nehode) vo vzorke krvi metódou plynovej chromatografie a následne Widemarkovou skúškou bola stanovená koncentrácia etylalkoholu 1,70 promile (lekárska správa zo dňa 22.10.2014 o 20:19 hod.), pričom doposiaľ nie je zrejmá výška etylalkoholu v krvi poškodeného v čase spáchania skutku. Poškodený niekoľkokrát menil svoje výpovede ohľadom požitých alkoholických nápojov. S poukazom na čas spáchania skutku a to v čase nehody o 19:00 hod. podľa dostupných informácii (začiatok požívania alkoholu o 17:00 hod., nehoda o 19.00 hod., váha 84 kg) mal poškodený zrejme koncentráciu etylalkoholu v krvi cca 1,95 promile, čo zodpovedá približne požitiu 4x10° pivo 0,5 l, 2x10° pivo 0,3 l, 5 x 40% 0,05 l. Uvedený výpočet podľa neho objektívne vylučuje verziu poškodeného, ktorý pripustil zanedbateľnú časť požitého alkoholu napriek výsledkom vyplývajúcich z odobratej krvi, čím je zásadným spôsobom narušená dôveryhodnosť vyjadrení ohľadom jeho schopnosti relevantne vyhodnotiť svoj stav a okolnosti vzniknutej situácie, ktoré predchádzali dopravnej nehode. Koncentrácia etylalkoholu v krvi od 1,5 do 3 promile je považovaná za opitosť a prejavuje sa mimo iné poruchami koordinácie pohybov. Poukazuje na to, že Záznam o dopravnej nehode zo dňa 22.10.2014 o 19:00 uvádza, že poškodený - chodec porušil osobitné ustanovenia o chodcoch a to vstupom chodca bezprostredne pred prichádzajúce motorové vozidlo, čím bolo poškodeným porušené ustanovenie § 53 ods. 2, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Znalecký posudok č. 28/2016 vypracovaný znalcom T.. M. Z. poukazuje na skutočnosť, že on v čase zrážky motorového vozidla viedol motorové vozidlo rýchlosťou 44,00 km/hod., následne poukazuje na teoretické podmienky zabránenia nehody z jeho strany a to tak, že by nehode zabránil, ak by reagoval brzdením celkom pred zrážkou v čase 2,01 s až 1,96 s v porovnaní s vypočítanou reakciou 1,61 s pred nehodou zodpovedá rozdielu 0,4 s, pričom možnosť reagovať v takomto časovom horizonte pri vedení motorového vozidla je podľa jeho právneho názoru priam nemožné. Samotný rozsudok sa s touto skutočnosťou podľa neho nevysporiadal. Má za to, že jeho reakčný čas bol v čase spáchania skutku k daným okolnostiam a schopnostiam primeraný, hlavne ak z dokazovania vyplynulo, že zmenil smer jazdy smerom od poškodeného vľavo (od smeru chôdze poškodeného), aby minimalizoval následky prípadného stretu. Samotný rozsudok konštatuje, že od spáchania trestného činu uplynula doba dlhšia ako dva roky, počas ktorej mu nebolo po spáchaní skutku odňaté vodičské oprávnenie, pričom poukazuje ďalej na skutočnosť, že počas tejto doby sa nedopustil žiadneho trestného činu a ani priestupku, a preto sa nestotožňuje s uloženým trestom zákazu vedenia všetkých motorových vozidiel po dobu 1 roka. Zdôrazňuje, že viedol a vedie riadny život, teda dodržiaval právny poriadok a iné normy občianskej spoločnosti a plní si svoje povinnosti, pričom táto skutočnosť je poľahčujúcou skutočnosťou. K spáchaniu trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti sa priznal, pričom jeho spáchanie úprimne oľutoval, čo sa považuje za poľahčujúcu okolnosť priznania sa k spáchaniu trestného činu, pričom to prispelo k úplnému objasneniu spáchaného trestného činu. Uvádza, že si je v plnej miere vedomý následkov svojho konania voči poškodenému (ublíženie na zdraví z nedbalosti), prejavuje úprimnú ľútosť, avšak v neposlednom rade je dôležité prihliadnuť na okolnosti skutku a mieru zavinenia poškodeného, ktorý svojím konaním prispel v značnej miere k závažnosti spáchaného trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti a s tým spojených následkov. Rozsudok mu znemožňuje uplatniť sa v rámci celospoločenského života a v neposlednom rade o riadne zabezpečenie potrieb pre seba a svojich blízkych. S poukazom na vyššie uvedené má za to, že boli splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu a to s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené a
s poukazom na ust. § 34 ods. 1 až 4, § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a uznal ho za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona a uložil mu podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby s podmienečným odkladom výkonu trestu na primeranú skúšobnú dobu.
Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a na základe tohto preskúmania dospel k záveru, že obe odvolania nie sú dôvodné.
V rámci svojej prieskumnej činnosti krajský súd zistil, že na hlavnom pojednávaní o obžalobe prokurátora neboli vykonané dôkazy súvisiace s výrokom o vine obžalovaného, pretože tento na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 21.10.2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku o tom, že nepopiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Tým v konaní pred prvostupňovým súdom došlo k ustáleniu skutkových okolností a ich právnej kvalifikácie a to v súlade so skutkovým stavom konštatovaným obžalobou a obžalobou určenej právnej kvalifikácie. Inštitút uznania viny totiž svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku obžalovaný vyjadruje svoju vôľu prijať vinu za skutok zistený výrokom obžaloby a zároveň aj jeho právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine a treste (§ 333 ods. 3, § 334 ods. 1, 4 Tr. poriadku). Ak súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku toto vyhlásenie príjme, nemá už procesný priestor na dokazovanie, ktoré by vyvolalo zmenu skutkových zistení obžaloby, zároveň ani možnosť zmeny právnej kvalifikácie skutku určenej obžalobou. Inak by boli otázky kladené obžalovanému podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku nezmyselné a bez právnej relevancie.
Preto pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní namieta, že jeho reakčný čas bol primeraný, tak na takéto jeho tvrdenia nie je možné prihliadnuť. Sú totiž v rozpore so skutkovým stavom uvedeným v obžalobe, ktorého správnosť obžalovaný potvrdil svojím vyhlásením na hlavnom pojednávaní a ktorý bol ustálený na základe dokazovania vykonaného v prípravnom konaní. Takýmto dôkazom, z ktorého prvostupňový súd vychádzal pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku, je aj znalecký posudok z odvetvia nehody v cestnej doprave zabezpečeného v prípravnom konaní. Z neho vyplýva, že obžalovaný na poškodeného nereagoval ihneď po vstupe na priechod pre chodcov, a že nehode by (okrem iných možností) zabránil, ak by brzdením reagoval na chodca v čase 2,01 s až 1,96 s pred zrážkou, kedy sa chodec nachádzal 0,64 m až 0,56 m pred stredovou deliacou čiarou v ľavom jazdnom pruhu (teda cca 3 m od vstupu chodca na priechod pre chodcov v ľavom jazdnom pruhu). Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že obžalovaný za zníženej viditeľnosti a na mokrej vozovke viedol nákladné motorové vozidlo blížiace sa k priechodu pre chodcov rýchlosťou 52,80 km/hod až 51,80 km/hod., teda mierne vyššou ako je rýchlosť povolená. Nehode by pritom zabránil, ak by sa vozidlo pohybovalo rýchlosťou 49,76 až 48,74 km/hod, pri ktorej by chodec opustil koridor pohybu vozidla.
Rovnako s výrokom o vine súvisí aj obžalovaným navrhovaný výsluch znalca z odboru zdravotníctva, ktorým malo byť upresnené množstvo požitých alkoholických nápojov poškodeným a vplyv ich požitia na schopnosti poškodeného na správnosť jeho rozhodovania pri prechádzaní cez priechod pre chodcov. Keďže výrok o vine už ustálený v konaní bol, tak vykonanie takéhoto dôkazu, ako dôkazu nepodstatného pre rozhodnutie, odvolací súd odmietol.
Prvostupňový súd tak postupoval správne, keď aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na spôsob spáchania činu, ktorý bol ustálený vo výroku o vine napadnutého rozsudku, a nie zo skutkových okolností tvrdených obžalovaným po prijatí jeho vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku.
Okrem spôsobu spáchania činu a jeho následku prvostupňový súd správne v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal aj na zavinenie, existenciu, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní v súvislosti s výrokom o treste vyplýva, že obžalovaný sa doposiaľ žiadneho protiprávneho konania nedopustil, nespáchal žiaden trestný čin a nedopustil sa ani žiadneho priestupku, vrátane žiadneho priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Je teda zrejmé, že nie je porušovateľom právnych predpisov a že predmetný nedbanlivostný trestný čin je len ojedinelým vybočením z inak bezúhonného spôsobu života. Je zamestnaný, pričom aj jeho pracovné hodnotenie zamestnávateľom je kladné.
Ďalej aj podľa krajského súdu je v prípade obžalovaného možné konštatovať dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j), l) Tr. zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život a že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Súhlasiť je potrebné s prvostupňovým súdom aj v tom, že neboli splnené podmienky pre priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm. n) Tr. zákona), pretože táto vyžaduje väčšiu aktivitu pri objasňovaní trestnej činnosti páchateľa, ktorá však zo spisu nevyplýva. Naopak, obžalovaný spočiatku svoju vinu popieral a uvádzal iné skutočnosti, než ktoré boli dokazovaním zistené (napríklad o rýchlosti svojho vozidla, či pohybe chodca).
Na základe uvedeného dospel aj krajský súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného je možné dosiahnuť podmienečným trestom odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 1 roka.
Takýto trest uložený napadnutým rozsudkom je potrebné považovať za trest primeraný, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a zároveň vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, ktorý považuje trest zákazu činnosti za neprimerane mierny, je potrebné zdôrazniť najmä osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, ale aj skutočnosť, že na vzniku dopravnej nehody mal svojím konaním podiel aj samotný poškodený. Ten totiž na vozovku vstúpil napriek tomu, že už cez ňu nemohol bezpečne prejsť. Tým aj on porušil § 53 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť.
Na strane druhej nie je možné súhlasiť ani s návrhom obžalovaného, aby pri ukladaní trestu bolo použité ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. Podľa tohto ustanovenia možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V predmetnom prípade však odvolací súd zistil, že takéto mimoriadne okolnosti dané nie sú a že trest uložený napadnutým rozsudkom je trestom primeraným, zodpovedajúcim aj záujmu na zabezpečení ochrany spoločnosti.
Vzhľadom na uvedené krajský súd o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora rozhodol tak, že ich podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.