Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_14Co-369-2016.pdf
PDF · 96.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/369/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: Y.. Y. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. X, X. X., proti žalovanému: JUDr. Ján Gereg, advokát, so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, IČO: 35 997 761, v konaní právne zast. Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., JUDr. Diana Messingerová, advokátka - konateľka, so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, o určenie, že nárok žalobcu na náhradu škody je daný, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 05. 2016 č. k. 20C/299/2015 - 98, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že základ nároku na náhradu škody je daný, zamietol, pričom v návrhu žalobca uvádzal, že žalovaný mu spôsobil škodu pri výkone advokácii pri jeho zastupovaní v konaní na Okresnom súde Zvolen, skutočná výška spôsobenej škody bude vyčíslená po rozhodnutí súdu o základe veci. Súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), keď žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno na preukázaní naliehavého právneho záujmu. Súd dospel k názoru, že žalobca nepreukázal v konaní, že bez takéhoto určenia je jeho právne postavenie neisté alebo že by bez takéhoto určenia bolo ohrozené jeho právo. Naliehavý právny záujem by bol daný v prípade, ak by sa nemohol domáhať priamo plnenia, čo nie je daný prípad, pretože žalobca si mal uplatniť návrhom uloženie povinnosti žalovanému nahradiť škodu v určenej výške, kde súd v takomto konaní skúma, či je daný základ nároku a v prípade, že je daný základ nároku skúma, ak je sporná výška, aj výšku nároku. Súd v priebehu dokazovania v prípade, že je to účelné a hospodárne môže rozhodnúť najprv o základe nároku, ak je sporný základ aj výška, aby nevznikli zbytočné trovy konania. Poukázal na to, že návrhom podľa § 80 písm. c/ OSP možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem na určenie existuje najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ OSP nemožno spravidla vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno uplatniť nárok na plnenie. Keďže súd zamietol návrh žalobcu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, je vylúčené, aby sa súčasne preskúmaval návrh z vecnej stránky.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal trovy konania.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Namietal, že z obsahu podanej žaloby vyplýva jednoznačne, že žalobca nepodal určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ OSP, ako to nesprávne uviedol a posúdil súd prvej inštancie. Vzhľadom na charakter a obsah súdneho sporu medzi stranami sporu, žalobca podal žalobu o náhradu škody a to tak, aby súd v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 OSP najskôr rozhodol o základe prejednávanej veci a aby až následne súd rozhodol o výške škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi. Podanou žalobou o náhradu škody vydaním najskôr medzirozsudku a následne rozhodnutím o výške spôsobenej škody žalobca využil svoje dispozičné právo v zmysle § 152 ods. 2 OSP. Poukázal na to, že z komparácie petitu podaného návrhu žalobcu je zrejmé, že jednoznačné tvrdenie súdu, že navrhol, aby súd určil, že základ nároku na náhradu škody žalobcu je daný, sa nezakladá na pravde, nakoľko petit žaloby znel: „nárok žalobcu na náhradu škody je daný“. Poukázal na judikát R V/1968 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Obdo 5/2011. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol konečným rozsudkom napriek tomu, že žalobca sa domáhal vydania medzirozsudku. Podľa názoru žalobcu súd rozhodol nad zákonný rámec upravený v ustanovení § 153 ods. 2 OSP, ktorý zakazuje súdu ultra petitum, tzn. zakazuje priznať stranám viac ako žiadali. Žalovaný namietal len skutkové okolnosti, nenamietal žiadne právne okolnosti voči podanej žalobe; až po tom, ako sudkyňa na pojednávaní oboznámila strany sporu so svojím predbežným právnym názorom na vec, ktorým podanú žalobu označila ako žalobu určovaciu s nutnosťou preukazovania naliehavého právneho záujmu sa právna zástupkyňa žalovaného priklonila k prezentovanému právnemu názoru súdu. Ďalej namietal, že v čase rozhodovania súdu o podanej žalobe boli splnené všetky podmienky na to, aby súd podanej žalobe vyhovel v zmysle jej petitu, nakoľko žalobca preukázal, že má na vydaní takéhoto rozsudku naliehavý právny záujem. V prípade, ak by súd prvého stupňa podanej žalobe o náhradu škodu, ktorú posúdil ako žalobu určovaciu, vyhovel, došlo by k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti právneho vzťahu a uplatneného práva medzi žalobcom, ako klientom a žalovaným, ako advokátom, ktorý žalovaného zastupoval v súdnom spore ako advokát na základe písomného splnomocnenia. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. Cdo 91/2006, z ktorého vyplýva, že naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná vtedy keď je popieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu), pričom podľa názoru žalobcu podanou žalobou preukázal naliehavý právny záujem na určení svojho práva, a to z hľadiska všetkým troch podmienok, ktoré sú vymedzené v uvedenom judikáte NS SR. Predmetom súdneho sporu nebolo a nie je určenie súdu podľa § 80 písm. c/ či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ale náhrada škody. Ďalej namietal, že rozsudok nebol vydaný v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, nespĺňa kritéria tohto ustanovenia ani podmienky nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 6/0 zo dňa 13. 03. 2003. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Z dôkazov v spise je zrejmé a jednoznačné, že žalovaný, ako advokát, pri výkone advokátskej činnosti spôsobil žalobcovi škodu, za ktorú nesie objektívnu zodpovednosť a ktorej sa podľa platného zákona nemôže zbaviť. Nakoľko v dôsledku škodovej udalosti, ktorú jednoznačne zavinil žalovaný, došlo k zániku práva žalobcu na náhradu škody, žalobca už nemá inú možnosť dosiahnuť náhradu škody, ktorú mu žalovaný spôsobil, a preto podal žalobu, ktorou požaduje náhradu škody spôsobenej advokátom pri výkone advokátskej činnosti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil. Žalobca svojím návrhom žiadal, aby súd určil, že základ nároku na náhradu škody je daný, pričom súd prvej inštancie pred otvorením pojednávania vo veci samej žalobcu riadne poučil aj napriek tomu, že samotný žalobca je právnym zástupcom a upovedomil ho taktiež o svojom právnom názore. Aj napriek niekoľkým dotazom na žalobcu zo strany súdu, tento trval na podanej žalobe. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, žalobca tento v zmysle § 80 písm. c/ OSP odôvodnil tým, že je možné, aby žiadal, aby súd najprv určil, že je nárok daný, čím bude odstránená právna neistota, ktorá pretrváva, keďže žalovaný odmieta svoju zodpovednosť za náhradu škody v zmysle Zákona o advokácii a ostatných zákonov. Má za to, že žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem, navyše poukázal na tú skutočnosť, že žalobca sa v danej veci mohol domáhať priamo v konaní na plnenie. Čo sa týka odôvodnenia žalobcu, že došlo k porušeniu ustanovení Zákona o advokácii zo strany žalovaného, Slovenská advokátska komora sa v rámci revíznej komisie vyjadrila jednoznačne a skonštatovala, že skutok tak, ako uvádza žalovaný, sa nestal, ktoré rozhodnutie riadne založil do súdneho spisu v tomto konaní. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že v danej veci mal žalovaný podpísanú plnú moc, tak išlo výlučne o plnú moc na zastupovanie žalobcu pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Od žalobcu nikdy nemal podpísanú plnú moc na prípadné dovolacie konanie. Pokiaľ žalobca poukazuje v odvolaní na judikatúru súdov, táto svedčí v jeho neprospech. K ostatným tvrdeniam a skutočnostiam uvádzaným žalobcom v odvolaní sa nebude vyjadrovať, nakoľko sú v predmetnej veci nerozhodujúce a nedôvodné. V prípade, ak odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie, navrhol, aby súd zaviazal žalobcu na trovy odvolacieho konania.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. V zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP mohol krajský súd, ako súd odvolací, posudzovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 OSP a § 379 a § 380 ods. 1 CSP je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu ako bolo vydané do 30. 06. 2016.
8. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vo veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 OSP, rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 OSP, platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti aj podľa § 220 ods. 2 CSP a nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu nespĺňa náležitosti podľa § 157 ods. 2 OSP. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne postupoval v zmysle § 157 ods. 2 OSP, síce stručne, ale jasne uviedol, čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne, výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, objasnil na základe čoho nepreskúmaval návrh z vecnej stránky, keďže dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacom výroku. Uviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku riadil, ako vec právne posúdil. Odvolací súd dospel k názoru, že súd dbal aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalobca uplatnenou žalobou sa domáhal určenia, že nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému je daný, čo nepochybne vyplýva z obsahu žalobného návrhu. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že súd prekročil žalobný návrh. Keď žalobca navrhol, aby súd rozhodol tak, že nárok žalobcu na náhradu škody je daný, z obsahu tohto žalobného návrhu je nepochybne zrejmé, že nepodal návrh v zmysle iných ustanovení § 80 OSP, a to konkrétne v zmysle ustanovenia § 80 písm. a/ alebo b/ OSP. Z formulovania žalobného petitu samotným žalobcom nepochybne vyplýva, že sa domáhal určenia, že nárok žalobcu na náhradu škody je daný v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ OSP. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha vydania medzitýmneho rozsudku vo vzťahu k náhrade škody, keď z celého obsahu žaloby
nevyplýva, že by žalobca podanou žalobou uplatňoval nárok na náhradu škody, keď tento nárok žiadnym spôsobom žalobcom špecifikovaný nebol. Vo vzťahu k žalobcom uvádzaným rozhodnutiam najvyššieho súdu odvolací súd uvádza, že žalobca tieto rozhodnutia vo vzťahu k uplatnenému nároku neinterpretuje správne. K námietke žalobcu, že sa podaným návrhom domáhal vydania medzitýmneho rozsudku v zmysle § 152 ods. 2 OSP, platného v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 152 ods. 2 OSP sa má rozsudkom rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo o jej základe. Zo znenia § 152 ods. 2 OSP nepochybne vyplýva, že rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Celou prejednávanou vecou v zmysle podanej žaloby žalobcu však bolo určenie, že základ nároku žalobcu na náhradu škody je daný a nie nárok na náhradu škody, ktorý by musel byť v žalobe žalobcu riadne určený a špecifikovaný, správne preto súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bez takéhoto určenia jeho právne postavenie bolo neisté alebo že by bez takéhoto určenia bolo ohrozené jeho právo a naliehavý právny záujem by bol daný v prípade, ak by sa nemohol domáhať priamo plnenia. Žalobcovi nič nebránilo, aby sa podanou žalobou, pokiaľ tvrdil, že žalovaný mu spôsobil škodu, domáhal priamo nároku na vzniknutú škodu, teda plnenia a správne súd prvej inštancie uviedol, že si žalobca mal uplatniť návrhom uloženie povinnosti žalovanému na náhradu škody v určenej výške, pričom v takomto konaní súd skúma, či je daný základ nároku a v prípade, že je daný základ nároku, v prípade spornosti výšky škody skúma súd aj výšku škody, teda uplatneného nároku. Súd môže medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 OSP len v prípade, ak predmetom sporu je určitý nárok (napr. nárok na náhradu škody v určitej výške špecifikovaný v žalobe); teda môže súd rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo o jej základe, v prípade, že rozhoduje len o základe (v prípade, že predmetom žaloby je uplatnený nárok na plnenie z titulu zodpovednosti za škodu, základom nároku je určenie, či žalovaný zodpovedá za škodu). Keďže v súdenej veci tomu tak nebolo a predmetom prejednávanej veci bolo určenie, že nárok žalobcu na náhradu škody je daný, správne súd posudzoval existenciu naliehavého právneho záujmu u žalobcu na takomto určení v zmysle § 80 písm. c/ OSP a rovnako správne dospel k právnemu názoru, že u žalobcu takýto naliehavý právny záujem na takomto určení nie je z dôvodu, že žalobca sa žalobou na súde môže domáhať priamo plnenia. V súdenej veci nebola splnená podmienka, že prípadné ohrozenie práva či právneho stavu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu by nebolo možné odstrániť inak, ako len určovacím výrokom, keďže v prípade podania žaloby žalobcom na plnenie z titulu škody, ktorú by mal žalobcovi spôsobiť žalovaný, by sa súd musel zaoberať aj otázkou, či základ nároku je daný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací súd rozhodnutie postupujúc v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP mu prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CPS rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).