Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_10C-28-2014.pdf
PDF · 117.4 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/28/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: D. W., R. F. Č.. XXX, XXX XX F., zastúpeného: BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody č. 28, 811 06 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanej: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č. 4, 816 23 Bratislava o zaplatenie 12.576,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 12.2.2014, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 12.576,- € spolu s príslušenstvom titulom náhrady sťaženia jeho spoločenského uplatnenia na tom skutkovom základe, že dňa 27.1.2011 v čase okolo 06.40 hod. došlo v katastri obce T., O.. D. L. Q. G. U.G. G. H. Q.. E. E. U. Y. Č. - ZA XXXDU, L. H. H. G.. Š. K. U. G. H. K. XX, Y. Č. - B. XXXAY, ktoré viedol žalobca. Vodiči sa pohybovali po cestnej komunikácii B.. F. Č.. XXX tak, že vodič. G.. Š. viedol vozidlo v smere O. D., pričom v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, pri prejazde pravotočivej zákruty dostal s návesom šmyk, s ktorým prešiel do protismeru a jeho ľavou bočnou časťou narazil do oproti idúceho vozidla vedeného žalobcom. Žalobca v žalobe uviedol, že v dôsledku zrážky utrpel vážne poškodenie zdravia. Vodič motorového vozidla G.. Š. bol trestným rozkazom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 6.9.2011, č.k. 2T 172/2011-153, právoplatným a vykonateľným dňa 17.3.2012, uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 158 Trestného zákona. Zodpovedným poisťovateľom škodcu podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola v čase škodovej udalosti žalovaná, čím je daná jej pasívna vecná legitimácia v predmetnej veci. Žalobca v žalobe uviedol, že v súvislosti s dopravnou nehodou utrpel cudzím zavinením posttraumatickú stresovú poruchu, v dôsledku ktorej sa u neho vyvinula porucha osobnosti organického pôvodu, prítomná je rovnako organická porucha nálady (depresívna porucha). Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že psychické poruchy sú vo výlučnej príčinnej súvislosti s poškodením mozgu, a to vplyvom prežitej nepriaznivej, život ohrozujúcej udalosti. Žalobca taktiež v žalobe uviedol, že od 25.10.2011 pravidelne navštevuje psychiatra a užíva antidepresíva. Psychická trauma, ktorú intenzívne prežíva, preukázateľne ovplyvňuje bežný život žalobcu, vyvoláva u neho nepriaznivé a nezvratné následky na uspokojovanie jeho základných potrieb a naplnenie úloh vyplývajúcich z jeho spoločenského postavenia. Podľa vyjadrenia žalobcu zmena na jeho psychike je ireverzibilná a trvalá. Žalobca výzvou zo dňa 3.12.2012 požiadal žalovanú, v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona 381/2001 Z.z., o vyplatenie jednorazového odškodnenia titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) v spojení s ustanovením § 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 440 bodov na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného G.. H. T. - všeobecným lekárom pre dospelých zo dňa 3.7.2012 a lekárskeho posudku
o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného G.. B. I. - psychiatrom zo dňa 26.9.2012, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 6.916,80 €. Z oznámenia žalovanej zo dňa 6.6.2013 je zrejmé, že žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti a poukázala žalobcovi poistné plnenie, v zmysle ustanovenia § 797 ods. 3 OZ, v celkovej výške 2.201,- €. Žalovaná v písomnom oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti uviedla, že položka č. 255 - Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácii nie je preukázaná na základe žalobcom doručenej zdravotnej dokumentácie. Žalobca vzhľadom na závery likvidácie poistnej udalosti žalovanou nechal vypracovať znalecký posudok č. 128/2013 a č. 90/2013 zo dňa 22.12.2013, v ktorom G.. N. G. K. G.. Ľ. B., D.., znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria ohodnotili spornú položku 255 v strednom pásme bodového ohodnotenia počtom 800 bodov. Žalobca v žalobe uviedol, že následne výzvou zo dňa 9.1.2014 opätovne si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu znaleckého posudku 800 bodov. Žalobca v závere žaloby uviedol, že cudzím zavinením utrpel úraz, v dôsledku ktorého trpí psychickou traumou výrazne ovplyvňujúcou jeho zaužívaný spôsob života po dobu takmer 3 rokov. Žalobca uviedol, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy nesporne satisfakčnú funkciu. Úrazom vyvolaný zásah do všetkých oblastí života žalobcu a jeho rodiny je tak veľký, že bez adekvátneho odškodnenia by došlo k porušeniu jeho základných ľudských práv garantovaných Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 12.576,- € spolu s príslušenstvom - s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 21.3.2013 do zaplatenia. 2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 5.3.2014, uviedla, že poistná udalosť, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok bola poisťovni oznámená dňa 24.4.2012 a podľa oznámenia o škodovej udalosti poisteným sa škodová udalosť stala dňa 27.1.2011 v čase o 6:40 hod. Žalovaná vo svojom vyjadrení nespochybnila žalobcom uvádzaný skutkový dej škodovej udalosti, žalovaná vo vyjadrení uviedla, že počas likvidácie škodovej udalosti žalobcovi ako poškodenému na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného G.. H. T. bolo uhradené poistné plnenie pre sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 140 bodov, čo predstavuje sumu 2.201,- €, pričom nebola uznaná položka 255 s poukazom na znalecký posudok vypracovaný G.. L. so znaleckej organizácie Forensic z dôvodu nejednoznačnosti podkladov na preukázanie sťaženia spoločenského uplatnenia. Q. G.. L.A. uviedol, že lekárske správy doručené žalobcom nekonštatujú takú duševnú poruchu, pre akú je uplatňovaný nárok žalobcom pod položkou 255. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe v závere uviedla, že v prípade správnosti potvrdenia znaleckých posudkov G.. G. K. G.. B. doplatí žalobcom uplatnený nárok. 3. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1, 2 CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1, 2 CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). 4. V konaní nebol stranami sporu spochybnený skutkový dej škodovej udalosti. Taktiež strany sporu nespochybnili aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, ktorý si voči žalovanej, v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., uplatnil priamy nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a žalovaná nenamietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Sporným v konaní bolo, či u žalobcu sa v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou vyvinulo psychiatrické ochorenie, v dôsledku ktorého by došlo na strane žalobcu k sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia a vznikol by mu nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v žalovanej sume. 5. Z obsahu pripojeného trestného spisu vedeného Okresným súdom v Považskej Bystrici sp. zn. 2T 172/2011 vyplýva, že v trestnej veci bol vydaný Trestný rozkaz č.k. 2T 172/2011 - 153 zo dňa 6.9.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť 17.3.2012, ktorým obvinený G. Š. bol uznaný vinným, že dňa 27.1.2011 asi o 6:XX T.. A. G. H. - Ť. E., Y. Č. ZA-XXXDU E. U. Q. E., evidenčné číslo G.- XXX J. po V. Č.. B. smerom O. D. na D., L. H. L. XXX H. Ú. V. D. O. T., O.. D. v dôsledku neprispôsobenia jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, pri prejazde pravotočivej zákruty, na vozovke pokrytej sa topiacim snehom, dostal s návesom šmyk, ktorý prešiel do protismeru a ľavou bočnou stranou návesu narazil do oproti idúceho nákladného vozidla K. XX, Y.: B.- XXXAY H. D. W. - v prejednávanej veci žalobcu, ktorého vozidlo v dôsledku nárazu bolo odhodené mimo cesty, po pravej strane smere jeho jazdy. Pri dopravnej nehode vodič D. W. - žalobca utrpel otras mozgu I. stupňa, drobné rany na čele, pomliaždenie ľavého ramena, pomliaždenie ľavého bedrového kĺbu a podozrenie na odlomenie bázy základného článku malíčka ľavej nohy, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť od 27.1.2011 v trvaní 21 dní, s obmedzením v bežnom spôsobe života v trvaní 17 dní spočívajúcom v bolestivosti zranení. Vodič motorového vozidla teda inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona, v dôsledku čoho spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 158 Trestného zákona a bol mu uložený trest podľa ustanovenia § 158 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, ustanovenia § 36 písm. l Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 353 ods. 2 Trestného poriadku v trvaní šiestich mesiacov odňatia slobody, pričom trest mu bol podmienečne odložený podľa ustanovenia § 49 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona. Poškodený D. W. - žalobca so svojím nárokom na náhradu škody, spolu s ďalšími poškodenými, bol odkázaný na Občianske súdne konanie. 6. V dôsledku spornosti uplatneného nároku žalobcom súd na návrh strán sporu nariadil znalecké dokazovanie uznesením č. k. 10C 28/2014 - 101 zo dňa 12.6.2015 znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria. Vykonaním znaleckého úkonu súd poveril znalca D.. G.. Y. G.. Na základe písomnej žiadosti znalkyne súd znalkyni udelil súhlas s pribratím konzultanta pri spracovaní znaleckého posudku. 7. Súdom ustanovená znalkyňa doručila súdu písomný znalecký posudok, z ktorého všeobecného záveru s označením III. vyplýva, že na základe psychologického vyšetrenia je znalkyňa toho názoru, že žalobca po autohavárii zo dňa 27.1.2011 vykazoval zo psychologického hľadiska Adaptačnú poruchu so zmiešanou úzkosťou a depresívnou reakciou (F43.22). U žalobcu vznikla porucha ako následok prežitej udalosti, resp. sa u žalobcu jedná o reakciu na ťažký stres, ktorý prežil - autonehoda. Podľa znalkyne táto porucha vzniká v čase adaptácie na závažné zmeny v živote alebo na stresovú situáciu. Podľa znalkyne individuálna zraniteľnosť, síce hrá dôležitú úlohu pri vzniku a stvárnení prejavov adaptačných porúch, avšak sa predpokladá, že porucha by nevznikla bez stresora( odborný pojem uvedený ZP). Podľa znalkyne prejavy sú rozličné, vrátane skľúčenej nálady, úzkosti, strápenosti (alebo zmesi týchto príznakov), pocitu neschopnosti zvládnuť situáciu, plánovať do budúcnosti alebo pokračovať v súčasných pomeroch, býva aj určité zhoršenie vo vykonávaní bežných denných úloh. Prevládajúcim príznakom môže byť krátka alebo pretiahnutá depresívna reakcia alebo porucha iných emócií a správania. Adaptačná porucha sa prejavuje behaviorálnymi a emocionálnymi symptómami, ktoré sa objavujú behom troch mesiacov od vzniku stresora a pominú po niekoľkých mesiacoch po odznení stresora. Znalkyňa uviedla, že toho času je psychický stav žalobcu uspokojivý a nevykazuje symptómy adaptačnej poruchy, resp. v jeho štruktúre osobnosti znalkyňa nezistila ani stránky posttraumatickej stresovej poruchy. V štruktúre osobnosti žalobcu znalkyňa nezistila, že by došlo u žalobcu k nejakým zmenám, resp. osobnostným poruchám v dôsledku prežitej traumatickej udalosti. Z obsahu posudku vyplýva, že znalkyňa u poškodeného nezistila organickú patológiu CNS. Znalkyňa s poukázaním na neprítomnosť známok organicity a skutočnosť, že poškodený pri škodovej udalosti v januári 2011 utrpel otras mozgu len ľahkého stupňa, diagnózu možnej organickej poruchy osobnosti a organickej depresívnej poruchy ako príčinného následku škodovej udalosti vylúčila. Taktiež znalkyňa uviedla, že hypertenziu diagnostikovanú po škodovej udalosti nie je možné dávať do príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Znalkyňa uviedla, že objektivizované degeneratívne ochorenie - tvz. artróza bedrového kĺbu vľavo, nie je možné považovať za trvalý následok pomliaždenia. Vyšetrením aktuálne u poškodeného znalkyňa nezistila príznaky postraumatickej stresovej poruchy alebo trvalej zmeny osobnosti, ktorá by sa vyvinula po posttraumatickej stresovej poruche. 8. Znalkyňa svoje zistené odborné poznatky - citované vyššie zosústredila v jednotlivých odpovediach na otázky formulované v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania. 9. V zmysle prvej otázky bolo úlohou znalkyne opísať v súvislosti so škodovou udalosťou charakter zranení u žalobcu, spôsob a priebeh liečby a trvalé následky. Znalkyňa pri popise charakteru zranení u žalobcu uviedla, že pri škodovej udalosti v januári v roku 2011 utrpel žalobca odreniny tváre, pomliaždenie hrudníka, brucha, ľavého ramena a ľavého bedrového kĺbu, poranenie hlavy bolo klasifikované ako otras mozgu ľahkého stupňa, doplnené vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou
bolo negatívne. Žalobca bol hospitalizovaný na chirurgickom oddelení nemocnice D. R., v krátkom čase bol prepustený, ďalej bol sledovaný ambulantnou formou. Približne za mesiac po škodovej udalosti mal diagnostikovanú zlomeninu malíčka dolnej končatiny, znalkyňa uviedla, že je pravdepodobne možné, že toto poranenie utrpel žalobca pri škodovej udalosti. Znalkyňa taktiež v odpovedi na prvú otázku uviedla, že trvalé následky zranení u žalobcu nie sú prítomné. Na druhú otázku, ktorá znela, ako ovplyvňuje duševná porucha žalobcu v jeho osobnom živote, znalkyňa v odpovedi uviedla, že duševná porucha, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom dňa 27.1.2011 nebola znaleckým vyšetrením preukázaná, teda žalobcu v jeho osobnom živote nemôže ovplyvňovať. Na tretiu otázku, ktorá znela, aké vedľajšie účinky má medikamentózna liečba, ktorej sa žalobca podrobuje, znalkyňa uviedla, že žalobca toho času pravidelne užíva psychofarmakum LIRIVON 10 miligramov, jednu tabletu večer. Znalkyňa uviedla, že sa jedná o preparát z rady antidepresív, nežiaduce účinky lieku uvedené vo všeobecnej informácii o uvedenom konkrétnom liečebnom preparáte sú: v triede krvného systému - zníženie počtu krvných doštičiek, v triede metabolizmu a výživu - zvýšenie telesnej hmotnosti, v triede psychických porúch - prejavy elebovanej nálady, v triede nervového systému - mierna ospalosť, syndróm nepokojných nôh, v triede porúch srdca a srdcovej činnosti - pomalšia frekvencia srdca, v triede porúch ciev - mierne zníženie krvného tlaku, v triede porúch pečene a žlčových ciest, zvýšenie pečeňových testov - žltačka, v triede porúch kože - exantén kože, v triede porúch kostrovej a svalovej sústavy - bolesti kĺbov, znalkyňa v tejto odpovedi uviedla, že uvedené nežiaduce účinky sú všeobecné, výskyt je veľmi individuálny a nemá ich každý jedinec, ktorý uvedenú liečbu užíva. Zmienené sú všeobecné v rámci klinického testovania lieku, uvedené sú vo všeobecnej informácii všetky, ktoré boli zachytené v rámci klinického testovania pred uvedením lieku do praxe, aj keď bol niektorý s uvedených nežiaducich účinkov, napr. u jedného respondenta klinickej štúdii z celkového počtu, napr. 1000 jedincov v klinickej štúdii lieku. V zmysle štvrtej otázky mala znalkyňa stanoviť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s duševnou poruchou , ktorá mala nastať u žalobcu v súvislosti so škodou udalosťou. Znalkyňa nestanovila žiadne bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu s poukazom na odpoveď na otázku č. 2 z dôvodu, že duševná porucha, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 27.1.2011 nebola znaleckým vyšetrením preukázaná. Znalkyňa v odpovedi na otázku číslo päť jednoznačne uviedla, že žalobca netrpí žiadnou duševnou poruchou, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 27.1.2011. V zmysle šiestej otázky - ktorá znela, aký bol priebeh diagnostiky a liečby duševnej poruchy žalobcu od škodovej udalosti až do súčasnosti, znalkyňa odpovedala, že žalobca bol psychiatricky prvý krát vyšetrený psychiatrom deväť mesiacov po škodovej udalosti - v októbri roku 2011, kedy bol jeho stav hodnotený psychiatrom ako pseodoneuratenistický syndróm po otrase mozgu a pri hypertonickej chorobe, pri ďalšom psychiatrickom vyšetrení o tri a pol mesiaca boli objektivizované posttraumatické reminiscencie, stav psychiater hodnotil ako posttraumatickú stresovú poruchu. V odpovedi na siedmu otázku - ktorá znela, či má duševná porucha nepriaznivý dosah na spoločenské uplatnenie žalobcu, ak áno, v čom konkrétne, znalkyňa uviedla, že keďže duševná porucha, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 27.1.2011 nebola znaleckým vyšetrením preukázaná, nie je možné hovoriť o jej nepriaznivom dosahu na spoločenské uplatnenie žalobcu. V odpovedi na ôsmu otázku, ktorá znela, je duševná porucha v jednoznačnej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 27.1.2011, znalkyňa uviedla, že duševná porucha, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 27.1.2011 nebola znaleckým vyšetrením preukázaná, teda sa nemôže hovoriť o príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. V odpovedi na deviatu otázku znalkyňa uviedla, že keďže duševná porucha, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 27.1.2011, nebola znaleckým vyšetrením preukázaná, sa teda nedá hovoriť o mechanizme vzniku chorobných zmien u žalobcu. V odpovedi na desiatu otázku znalkyňa uviedla, že nemôže stanoviť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle zákona, keďže duševná porucha, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 27.1.2011 nebola znaleckým vyšetrením preukázaná. Úlohou znalkyne, v zmysle jedenástej otázky bolo preskúmať vypracované znalecké posudky č. 128/2013 v spojení so znaleckým posudkom č. 90/2013 - ktoré spolu so žalobou súdu doručil žalobca a znalecký posudok č. 67/2014, na obsah ktorého sa vo vyjadrení k žalobe odvolávala žalovaná a zároveň sa mala znalkyňa vyjadriť k rozdielnym záverom týchto posudkov. Znalkyňa v odpovedi na uvedenú otázku uviedla, že na základe uvedených odpovedí na vyššie citované otázky u poškodeného - žalobcu, nebola zistená organická patológia CNS, premorbídna intelektová úroveň žalobcu bola v pásme populačného priemeru, jeho aktuálna intelektová úroveň sa rovnako nachádza v pásme priemeru populačnej normy, tak isto aj pamäťové schopnosti nevykazujú žiadne
poruchy. V odpovedi znalkyňa, s poukázaním na neprítomnosť známok organicity a skutočnosť, že poškodený pri škodovej udalosti v januári 2011 utrpel otras mozgu len ľahkého stupňa, diagnózu možnej organickej poruchy osobnosti a organickej depresívnej poruchy ako príčinného následku škodovej udalosti vylúčila. Znalkyňa v odpovedi ďalej uviedla, že vyšetrením, aktuálne u poškodeného, neboli zistené príznaky posttraumatickej stresovej poruchy alebo trvalej zmeny osobnosti, ktorá by sa vyvinula po posstraumatickej stresovej poruche. Znalkyňa ďalej v odpovedi uviedla, že nepreukázanou je aj príčina a súvislosť medzi subjektívnymi ťažkosťami žalobcu od februára 2012 do septembra 2012, ktoré boli objektívne diagnosticky vedené v zmysle posttraumatickej stresovej poruchy a škodovou udalosťou (posttraumatická stresová porucha bola diagnostikovaná rok po škodovej udalosti, psychiatrické prvovyšetrenie v októbri 2011 uvedenú poruchu neobjektivizuje). Znalkyňa ďalej uviedla, že v nasledujúcom období žalobca, po vystavení lekárskeho posudku za účelom odškodnenia duševných porúch, psychiatra nenavštevoval, v ďalšej liečbe pokračoval až od septembra 2013, diagnosticky bol vedený ako organická depresívna porucha. Znalkyňa uviedla, že závery, ktoré spolu s kolektívom znaleckým dokazovaním ako znalci zistili sú v súlade so znaleckým posudkom č. 67/2014 vypracovaným znalcami, psychiatrami G.. E. L., G.. C. E., G.. U. G., D.. zo dňa 2.5.2014 - na obsah ktorého sa odvolávala žalovaná a nie sú v súlade so znaleckými posudkami vypracovanými znalcami z odvetvia psychiatria č. 128/2013 vypracovaného G.. G., Č.. XX/XXXX, H. G.. Ľ. B., D. zo dňa 22.12.2013, ktoré so žalobou súdu doručil žalobca. 10. Strany sporu boli súdom vyzvané, aby sa k obsahu písomného znaleckého posudku písomne vyjadrili. Žalovaná súdu dňa 2.8.2016 doručila písomné vyjadrenie, zmysle ktorého žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a zároveň žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v spojený s vypracovaním znaleckého posudku č. 67/2014, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou Forensic SK, dňa 2.5.2014. Žalovaná jednoznačne na základe vykonaného znaleckého dokazovania konštatovala, že u žalobcu nebola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha, porucha osobnosti, ani trvalé zmeny osobnosti v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 27.1.2011 a preto nie je možné priznať žalobcovi uplatnený nárok titulom sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. 11. Žalobca sa k obsahu znaleckého posudku písomne nevyjadril, svoje stanovisko k obsahu znaleckého posudku žalobca prezentoval len prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 26.4.2017 s tým, že rešpektuje odlišné závery odborného posúdenia znalcom, ktorého súd v konaní ustanovil, no napriek uvedenému, však naďalej zotrval na dôvodnosti podanej žaloby s odkazom na znalecký posudok č. 128/2013 a 90/2013, ktorý bol prílohou žaloby. 12. Strany sporu, po tom čo im bol doručený znalecký posudok vypracovaný D.. G.. Y. G. a obsah ktorého súd prezentoval na pojednávaní konanom dňa 28.4.2017, nenavrhli súdu doplniť dokazovanie a taktiež súdu nepredložil žalobca žiadne prostriedky dôkazného útoku a žalovaný žiadne prostriedky dôkaznej obrany. 13. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ.) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahovou tejto prevádzky. Podľa ustanovenia § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase poškodenia zdravia, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ cit. z. č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 cit. z. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 na účely tohto zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, 1) (napríklad zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov) Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti., 14. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2013, sp. zn. 5 Cdo 49/2012) Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žaloba smerujúca proti žalovanej na zaplatenie náhrady škody na zdraví titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v žalovanej sume nie je dôvodná. 15. Pri škode na zdraví sa poškodenému uhrádzajú: a) bolesti (§ 444 OZ), b) sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ, zákon č. 437/2004 Z. z.), c) strata na zárobku (úrazový príplatok a úrazová renta podľa § 445 až 447 OZ), d) strata na dôchodku (§ 447a OZ), e) účelne vynaložené náklady spojené s liečením (§ 449 OZ). 16. Jednoznačne súdom ustanovená znalkyňa vo svojom písomnom znaleckom posudku uviedla, že duševná porucha u žalobcu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 27.1.2011 nebola znaleckým vyšetrením preukázaná. Žalobca netrpí žiadnou duševnou poruchou, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 27.1.2011. Znalkyňa na základe znaleckého skúmania nestanovila žiadne bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu s poukazom na citovanú odpoveď na druhú otázku z dôvodu, že duševná porucha, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 27.1.2011 nebola znaleckým vyšetrením preukázaná. 17. Súdom ustanovená znalkyňa pri vypracovaní písomného znaleckého posudku vychádzala zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, obsahom ktorej bol popis zdravotného stavu žalobcu a z vlastných odborných vyšetrení. Súdom ustanovená znalkyňa vyvrátila závery o rozsahu poškodenia zdravia žalobcu uvedené v znaleckých posudkoch predložených súdu žalobcom spolu so žalobou. 18. V konaní nebolo preukázané, že by súdom ustanovená znalkyňa písomný posudok vypracovala v rozpore so zisteným skutkovým stavom. 19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody na zdraví uplatnenej žalobcom. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal predovšetkým zo záveru znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou D.. G.. Y. G., ktorá na základe vyšetrenia žalobcu dospela k jednoznačnému záveru, že duševná porucha, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 27.1.2011 nebola znaleckým vyšetrením preukázaná a z tohto dôvodu ani znalkyňa neustálila výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, keďže u žalobcu nie je prítomná duševná porucha, ktorá by ho mohla v jeho osobnom živote negatívne ovplyvňovať. Súd žalobu o zaplatenie sumy 12.576,- € spolu s príslušenstvom, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, zamietol. Žalobca v konaní po vykonaní dokazovania - nariadením znaleckého dokazovania súdom - nepredložil súdu žiadne prostriedky procesného útoku, zotrval na obsahu žaloby a na obsahu znaleckých posudkov, na základe ktorých si nárok uplatnil. Súd však nárok žalobcu, ktorý žalobca ustálil na základe ním predložených znaleckých posudkov nemohol považovať za dôvodný vzhľadom na odpoveď súdom ustanovenej znalkyne na otázku č. 11 uvedenú v znaleckom posudku z obsahu ktorej vyplýva, že závery, ktoré spolu s kolektívom znaleckým dokazovaním ako znalci zistila, nie sú v súlade so znaleckými
posudkami vypracovanými znalcami z odvetvia psychiatria č. 128/2013 vypracovaného G.. G., Č.. XX/ XXXX H. G.. Ľ. B., D.. zo dňa 22.12.2013. 20. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 21. Súd žalovanej, aj napriek tomu, že v konaní mala plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi z existujúceho dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý spočíva v tom žalobca je starobným dôchodcom, ktorého jediný príjem je starobný dôchodok.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).