Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľa: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., G. XXX/XX, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Boris, Bučany 377, proti odporkyni (osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné): Ing. C. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., A. XXXX/XX, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 8C/47/2016-45 zo dňa 22. septembra 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela zamietol a o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 72 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine a vecne tým, že na vznik nároku príspevku na výživu rozvedeného manžela je nutné, aby boli splnené dve podmienky a to, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a bývalý manžel s ohľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je schopný mu poskytovať príspevok. Súd pri svojom rozhodovaní však prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi. Z toho vyplýva, že navrhovateľ, ktorý zapríčinil rozvrat manželstva nebude mať spravidla úspech v tomto konaní. Súd toto ustanovenie môže aplikovať aj spolu s § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Rozvedená manželka (manžel) nie je schopná sama sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o deti do troch rokov, prípadne o deti staršie, ktoré sú invalidné alebo vyžadujú osobitnú starostlivosť alebo keď podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedená manželka (manžel) nie je so zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav schopná zárobkovej činnosti alebo sa danej situácie nemá možnosť, príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Z rozvodového rozsudku bývalých manželov súd zistil, že navrhovateľ O. Z. zapríčinil rozvrat manželstva nakoľko zásady a princípy svojho islamského vierovyznania uplatňoval v manželskom živote a týmto princípom, zásadám sa jeho bývalá manželka nemienila prispôsobiť. Bolo by v rozpore s princípom dobrých mravov, aby súd priznal výživné tomu z bývalých manželov, ktorý zapríčinil rozvrat manželstva. Už vzhľadom k tomuto dôvodu bolo nutné žalobu zamietnuť. Okrem tohto v konaní navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho zdravotný stav je taký, že nemôže riadne pracovať, že si nevie prácou zabezpečiť finančné prostriedky na živobytie a že je teda odkázaný na výživu svojej bývalej manželky. Súd nemôže hodnotiť lekárske potvrdenie zo dňa 01.06.2016 ako doklad z ktorého by bolo možné vyvodiť, že zdravotný stav navrhovateľa je taký, že nemôže pracovať a že je odkázaný na výživu inej osoby. Návrh navrhovateľ podal 10.02.2016 a pri podaní návrhu nebolo predložené žiadne lekárske potvrdenie o zdravotnom stave O. Z.. Jeho choroby podľa diagnóz lekára: vysoký krvný tlak, obezita,

časté nočné močenie - nyktúria, zvýšená hladina tukov spôsobená vysokou koncentráciou cholesterolu a triglyceridov, nie sú takými chorobami, ktoré by bránili navrhovateľovi vykonávať prácu v riadnom pracovnom pomere. Keby jeho ochorenia boli tak závažné, že by mu nedovolili vykonávať prácu na základe doporučenia lekára by bola určená v percentách jeho schopnosť pracovať vydaním lekárskeho posudku a prípadne by mu vznikol nárok na invalidný dôchodok. Toto je druhý z dôvodov, pre ktorý súd žalobu zamietol nakoľko nebola preukázaná odkázanosť navrhovateľa na jeho bývalú manželku.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napáda dôvody rozhodnutia, ktorými súd odôvodnil, že jeho žalobu zamietol. Trvá na tom ako to uviedol aj na pojednávaní súdu, že jeho zdravotný stav sa začal postupne zhoršovať po tom, čo v roku 2006 manželka opustila spoločnú domácnosť. Práve jej konanie bolo príčinou toho, že jeho zdravotný stav sa naďalej zhoršuje a iba dôvod, aby prežil ho vedie k neustálemu hľadaniu práce, v ktorej pre takého občana ako je on, je čím ďalej menej. Odporkyňa nikdy nekonala v dobrých mravoch. Pokiaľ sa darilo jeho firmám, t.j. od doby, kedy sa poznali 1996 do 2006 si užívala život nad pomery obyčajných ľudí. Keď sa mu začal zhoršovať zdravotný stav a jeho firmy začali upadať, lebo už nevládal, najmä v poľnohospodárstve pracovať, rýchlo ho opustila, pričom vyžadovala, aby pri pravidelných návštevách jej poskytoval finančné prostriedky a keď už aj to nemohol, podala žiadosť o rozvod. Takže vykonanie dôkazov viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odporkyňu spoznal v roku 1995 v Galante, kde v tom čase podnikal a kedy sa u neho prejavil vzťah k islamu. V roku 1996 ju zamestnal vo svojej firme, kde pracovala až do roku 2002. Časté služobné cesty a spoločne trávený čas v hoteloch ich zblížil aj intímne, začali spolu žiť aj v jednej domácnosti a on v duchu vyznávania mnohoženstva v duchu islamského náboženstva podporoval svoje vtedajšie obe partnerky rovnako. Prvá manželka na základe týchto okolností podala v roku 1999 návrh na rozvod v dôsledku čoho ich v roku 2000 rozviedli a v A. roku XXXX sa im s odporkyňou narodila dcéra C. do mimomanželských pomerov. Odporkyňa teda pri uzatváraní manželstva vedela o jeho vzťahu k islamskému náboženstvu, ktorého je sympatizantom. Napádaným rozsudkom je tiež porušené jeho právo dané mu Ústavou SR v čl. 12 ods. 2. Napadnutý rozsudok ho ako islamistu znevýhodňuje. Keďže s napadnutými výrokmi súdneho rozhodnutia nesúhlasí, navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

K doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie odporkyňa poukazujúc na to, že vyjadrenie navrhovateľa (zrejme odvolanie) je zmätočné. Zoznámili sa v roku 1995 a v jeho spoločnosti pracovala do roku 1999. Nikdy sa u neho neprejavovali znaky, že by mal vzťah k islamu. V roku XXXX sa im narodila spoločná dcéra, ktorú chcela pokrstiť, jej rodina je katolíckeho vierovyznania a rodičia trvali na krste. Nakoľko navrhovateľ nesúhlasil s krstom v katolíckom kostole tvrdiac, že on má evanjelické vierovyznanie aj napriek nesúhlasu jej rodiny, ich dcéra bola pokrstená v evanjelickom kostole. Tvrdenie, že v roku 1996 vedela a súhlasila s jeho islamským vierovyznaním sa nezakladá na pravde. Po narodení dcéry bola prinútená sa v roku 2001 zamestnať v spoločnosti S. - K. B. v M., nakoľko navrhovateľ ju odmietal finančne podporovať počas materskej dovolenky a neprispieval ani na výživu ich spoločného dieťaťa. Ich dcéra nemala ani rok, keď musela ukončiť materskú dovolenku a o dcéru sa im starala jej matka, ktorá bola už v tom čase na dôchodku. Spoločnú domácnosť opustila až v roku 2007 z dôvodu, že navrhovateľ si nepriznával svoju závislosť od alkoholu. Jeho správanie sa zmenilo a dochádzalo k psychickému a fyzickému násiliu. Nie je pravdou, že v tom čase, keď odišla zo spoločnej domácnosti navrhovateľove firmy upadali. Navrhovateľ nikdy nepracoval ako samostatne hospodáriaci roľník. Mal vydané oprávnenie, ale skupoval pozemky ako vhodnú investíciu. Pozemky mu však obhospodarovali iní - K. D., ktorý mal k tomu aj potrebné poľnohospodárske mechanizmy. Navrhovateľovi sa darilo aj v roku 2008, nakoľko v tomto roku rozbiehal svoju leteckú akadémiu na letisku v Z. a predpokladá, že to vyžadovalo veľké investície. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa viackrát domáhala finančných prostriedkov od navrhovateľa, predovšetkým na výživu ich spoločnej dcéry. Výživné jej začal uhrádzať až po rozvode, v ktorom súd mu určil povinnosť platiť 70,- Eur mesačne. Má za to, že navrhovateľ predmetný návrh o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela na súd podal z dôvodu, že si dovolila v roku 2015 požiadať o zvýšenie výživného na sumu 150,- Eur mesačne. Nesúhlasí s tým, že by mala platiť výživné navrhovateľovi. Osobne ju mrzí, že navrhovateľ má zdravotné problémy, ale tieto si spôsobil sám svojou nesprávnou životosprávou a taktiež neprimeranou konzumáciou alkoholu.

V konaní nepredložil žiadny hodnoverný doklad o tom, že by mu jeho zdravotný stav bránil vykonávať pracovnú činnosť.

K vyjadreniu odporkyne podal ďalšie písomné vyjadrenie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Opätovne poukázal na ich vzájomné zblíženie sa pred rozvodom manželstva a chovanie sa odporkyne po rozvode manželstva. Zdôraznil, že v samotných počiatkoch jeho konvertity na inú vieru bol tento prechod pozvoľný a nie tak zrejmý. Upozorňoval svoje okolie, rodinu a hlavne odporkyňu, aby si uvedomila u neho tieto zmeny vyplývajúce z jeho zmýšľania. Žiadal odporkyňu a okolie o toleranciu a vzájomné porozumenie. Rodina odporkyne je katolíckeho vierovyznania, čo navrhovateľ akceptuje. Vie však, že nikdy svoju vieru nepraktizovali a neprejavovali znaky katolíckej viery. Úplne z iného dôvodu dali maloletú dcéru pokrstiť v evanjelickom kostole. Bolo to z presvedčenia a priania rodičov navrhovateľa, t.j. starých rodičov, ktorí sú evanjelického vierovyznania, a vybrali krstné meno pre svoju vnučku po mene matky navrhovateľa - W. v západoeurópskom znení C.. Odporkyňa dobre vedela o konvertite navrhovateľa, vedelo to aj okolie. Nie je pravdou sťažovanie sa odporkyne, že nezabezpečoval domácnosť finančne. Odporkyňa si kedykoľvek mohla zobrať peniaze zo spoločnej rodinnej kasy. Nie je pravdou tvrdenie o jeho alkoholizme, naopak navrhovateľ viackrát poskytoval odporkyni pomoc, keď ona sama nadmerne konzumovala alkohol, napr. v Taverne v Galante a oň ju musel odviesť domov. K šoférovaniu odporkyne pod vplyvom alkoholu v Diakovciach pri kúpalisku je tiež vec minulá, ale stala sa. Navrhovateľovi bola registrácia samostatne hospodáriaceho roľníka riadne vydaná, farma a zvieratá riadne registrované, činnosť SHR navrhovateľ vykonával podľa svojich možností a organizoval celý chod farmy. Odporkyni prispieval po celú dobu na výživu dcéry aj nad rámec dohody a to aj bez ohľadu vydaného rozhodnutia súdu. Dôrazne odmieta tvrdenie odporkyne o jeho neprimeranej konzumácii alkoholu a akejsi nesprávnej životospráve, ktorou si mal privodiť zdravotné problémy. Sama odporkyňa uvádza, že opustila spoločnú domácnosť v roku 2008, nežijú spolu do tejto doby, tak sa diví ako odporkyňa môže poznať jeho zdravotný stav, jeho pomery, keď od jej odchodu uplynulo 9 rokov. Od odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti sa jeho život veľmi zmenil, zhoršila sa jeho finančná situácia, následne aj jeho zdravotný stav. Zotrval na návrhu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. K vyjadreniu doložil potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 20.01.2017, v zmysle ktorého sa 16.01.2017 zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Cvilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) účinného od 01.07.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p. účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. f) a h) v spojení s § 62 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 a dôvodmi odvolania (§ 66 , s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 , bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania na súde prvej inštancie bol navrhovateľom uplatnený nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela v sume 150,- Eur mesačne od 10.02.2016.

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov, alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie).

Podľa ust. § 72 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Konštrukcia citovanej právnej normy presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo predstavuje spravidla trvalý zásah do spôsobu života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky.

V rámci hierarchie vyživovacích povinností v zmysle citovanej zákonnej úpravy, príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Pri podmienke neschopnosti bývalého manžela samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v prípade rozvedeného manžela nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa len kvalifikovaná miera odkázanosti. Uvedené znamená, že pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácií, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť rozvedeného manžela sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňuje ani jeho celkové majetkové pomery.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 24.04.2004. Toto manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu v Galante sp. zn. 17P/280/2012 zo dňa 29.11.2012 právoplatne rozvedené. V rozvodovom konaní bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloletá C. Z. zverila do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný na maloletú platiť výživné vo výške 70,- Eur mesačne a styk otca s maloletou zostal neobmedzený. Podľa odôvodnenia rozsudku navrhovateľ konvertoval na islamské vierovyznanie a jeho manželka je ateistka. V dôsledku rozdielneho vierovyznania vznikali problémy, pre ktoré sa manželia nevedeli zhodnúť. Manžel očakával od svojej manželky, že po príchode z práce sa podriadi potrebám rodiny a manžela, čo však nebolo v súlade s presvedčením navrhovateľky. Ona sa chcela realizovať v práci aj vo vysokoškolskom štúdiu a zo strany manžela nepociťovala podporu, ktorú by očakávala od manžela. Navrhovateľ tvrdí, že svoju manželku podporoval telepaticky a preto aj dosahovala najlepšie študijné výsledky. V rozvodovom rozsudku je konštatované, že v dôsledku vierovyznania v tomto konaní navrhovateľa manželstvo prestalo plniť svoj účel nakoľko jeho manželka sa nevedela a nechcela podriadiť zákonom a zásadám islamského vierovyznania, v duchu ktorých nikdy nebola vychovávaná a tieto zákonitosti sú pre ňu vzdialené a cudzie.

Aktuálne s odstupom času vyše 4 rokov od rozvodu manželstva účastníci už dôvody vedúce k rozvodu vysvetľujú inak. Je však nesporným, že účastníci nežijú spolu od roku 2008, tzn. od odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti spolu s maloletou dcérou.

Schopnosť zamestnať sa potvrdil sám navrhovateľ, keď preukázal, že je zamestnaný v spoločnosti S. E. so sídlom v Z.. Miestom výkonu práce je sídlo zamestnávateľa ako aj domácnosť zamestnanca. Navrhovateľ vykonáva funkciu administratívneho pracovníka vykonávajúceho teleprácu. Pracovný čas si obe strany dohodli vo forme skráteného pracovného času a to v maximálnej týždennej dĺžke 5 pracovných hodín. Mzda navrhovateľa u svojho zamestnávateľa je v rozmedzí od 43,49 Eur do 48,16 Eur mesačne. Telepráca alebo telework je práca na diaľku, ktorá sa vykonáva s použitím informačných a komunikačných technológií. Je to jedna z flexibilných foriem organizácie práce a pracovného času, ktorej cieľom je najmä zosúladiť pracovný čas a rodinný život. Ide o dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom na základe pracovnej zmluvy. Zamestnanec má tak možnosť vykonávať svoje pracovné úkony z pohodlia svojho domova.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ je zamestnaný, má však dohodnutú pracovnú zmluvu so skráteným pracovným časom 5 hodín týždenne, čomu je adekvátna odmena do 48,16 Eur. Navrhovateľ ani zo zdravotného hľadiska nepreukázal, že by vzhľadom na svoj zdravotný stav nebol schopný sa inak zamestnať a živiť sa ani dôvody, pre ktoré by mu nebol priznaný status osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre potreby priznania invalidného dôchodku.

Pri skúmaní neschopnosti navrhovateľa ako bývalého manžela samého sa živiť odvolací súd z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že táto neschopnosť nevyplýva ani zo subjektívnych ani z objektívnych skutočností na strane navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní nepreukázal subjektívne dôvody (t.j. zlý zdravotný stav v takej miere, že by nebol schopný zárobkovej činnosti v miere byť neschopný sám sa živiť, žiadna kvalifikácia, strata zamestnania a nemožnosť nájsť si iné zamestnanie v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu a pod.) a nepreukázal ani objektívne skutočnosti neschopnosti samého sa živiť. Tiež nepreukázal ani faktickú nemožnosť nájsť zamestnanie zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam v regióne kde býva. Schopnosť navrhovateľa zamestnať sa je zrejmá, keď niet sporu o tom, že zamestnaným je, má vzdelanie a disponuje skúsenosťami z obdobia podnikania, ktoré bolo pomerne dlhú dobu úspešné.

S poukazom na uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie postupoval správne, ak preskúmavaným rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol pre nesplnenie podstatných kritérií pre priznanie uplatneného nároku.

Súd prvej inštancie tiež správne s použitím § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 Civilného mimosporového poriadku s použitím § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 Civilného mimosporového poriadku.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .