Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/86/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825 zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1/ P. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. B. XXX a 2/ F.. I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale B., E. XXXX/XX, t. č. bytom J. I. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Beňová, s. r. o., IČO: 47 232 366, so sídlom Blumentálska 8, 811 07 Bratislava, o zaplatenie sumy 9.175,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/36/2012-272 zo dňa 02. 04. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.175,79 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01. 03. 2009 až do zaplatenia, sumu 1.150,50 Eur titulom trov konania, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného na plnenie. Súdom priznanú istinu s príslušenstvom a trovy konania uložil žalovaným zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.331,07 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že Q. Q. V. - N., B., dňa 08. 09. 2003 uzavrela úverovú zmluvu z dlžníkmi F. R. a P. R., na základe ktorej dlžníkom poskytla medziúver v pôvodnej sume 500.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 7 % ročne. Q. zabezpečila úver dvomi ručiteľmi, a to žalovaným 1/ a žalovanou 2/, ktorí podpísali ručiteľské listiny dňa 08. 09. 2003. Dlžníci dňa 12. 11. 2003 formou notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade JUDr. Bronislavy Cirbesovej, v Hnúšti podpísali vyhlásenie povinných osôb o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu, že dlžníci poskytnutý úver nesplácali, Q. Q. listom zo dňa 22. 02. 2005 požiadala dlžníkov ako i ručiteľov o okamžité splatenie úveru a následne dňa 11. 05. 2005 podala Q. Q. návrh na vykonanie exekúcie, pričom táto vec v čase rozhodovanie súdu prvej inštancie bola vedená u Okresného súdu Rimavská Sobota pod sp. zn. 1Er/579/05. Poverená exekútorka na výzvu súdu v predmetnom konaní uviedla, že obaja povinní - dlžníci sú poberateľmi invalidného dôchodku, zrážky z dôchodku sú vykonávané, avšak vzhľadom na výšku dôchodkov v minimálnej výške. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21. 12. 2007 bola predmetná pohľadávka postúpená žalobcovi, ktorá skutočnosť bola pôvodným dlžníkom, ako aj ručiteľom oznámená s tým, že zároveň boli vyzvaní na úhradu predmetného dlhu v prospech žalobcu. Vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluvu o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, ručenie žalovaných podľa ustanovenia § 303, 306 ods. 1 a 307 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčanie podľa ust. § 310, 387, 402 a 408 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka je absolútnym obchodom, a teda záväzkové

vzťahy, ktoré na základe tejto zmluvy vznikli sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu. Aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov so záväzkových vzťahov v zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa spravujú zákonnou úpravou Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že súd mal preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ ručiteľskými listinami zo dňa 08. 09. 2003 vyhlásili právnemu predchodcovi žalobcu, že preberajú ručenie za predmetný úver, vrátanie úrokových nákladov s tým, že sa zaväzujú na základe vyzvania, najneskôr však v deň splatnosti, uhradiť úver alebo jeho časť, pokiaľ ho v deň jeho splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov. U žalovaných sa jedná o záväzok v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že záväzkový vzťah z ručenia môže existovať iba pri hlavnom záväzkovom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a preto má povahu vedľajšieho právneho vzťahu. Poukázal ďalej na to, že nie je vylúčené v zmysle zákona, aby za jednu pohľadávku mohlo prevziať ručenie aj viac osôb, a to každá za celý dlh alebo za jeho časť. Súd ďalej poukázal na existenciu exekučného konania voči dlžníkom na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Prebiehajúce exekučné konanie voči hlavnému dlžníkovi, ktoré doposiaľ ukončené nebolo, má za následok spočívanie premlčacej lehoty veriteľa voči dlžníkovi a z uvedeného dôvodu s poukazom na ust. § 310 Obchodného zákonníka ručitelia nemôžu úspešne namietať premlčanie uplatneného nároku, a to ani s poukazom na ust. § 408 Obchodného zákonníka. Podanie návrhu na začatie exekučného konania je právnym úkonom, ktorý v zmysle § 402 Obchodného zákonníka možno považovať za uplatnenie práva už v začatom konaní a má za následok spočívanie premlčacej lehoty, z týchto dôvodov súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania vznesenú žalovanou 2/ ako nedôvodnú a preto žalobe žalobcu v časti nesplateného záväzku istiny úveru z prislúchajúcim úrokom z omeškania vyhovel. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu doručoval žiadosť o okamžité splatenie ručiteľom - žalovaným 1/ a 2/, pričom žalovanému 1/ bola zásielka uložená na pošte dňa 01. 03. 2005 a žalovanej 2/ bola doručená dňa 28. 02. 2005. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí v konaní úspešní neboli, titulom zaplatených súdnych poplatkov spolu vo výške 1.150,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2. 331,07 Eur.

2. Rozsudok okresného súdu prevzal právny zástupca žalobcu dňa 29. 05. 2014, v tom čase opatrovníčka žalovaného 1/ dňa 28. 05. 2014. Zásielka adresovaná žalovanej 2/, pričom doručenie rozsudku bolo vykonané prostredníctvom Slovenskej pošty, bola súdu vrátená dňa 18. 06. 2014 s oznámením, že zásielka nebola v odbernej lehote prevzatá, pričom z doručenky vyplýva, že poštová doručovateľka vykonala pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 29.05. 2014, opakované doručenie bolo vykonané dňa 30. 05. 2014, zásielka bola na pošte uložená dňa 30. 05. 2014. Okresný súd na rozsudku sp. zn. 8C/36/2012-272 zo dňa 02. 04. 2014 vyznačil právoplatnosť dňom 04. 07. 2014.

3. Následne žalovaná 2/ písomným podaním prostredníctvom právnej zástupkyne podaným na pošte dňa 07. 05. 2015 proti rozsudku podala odvolanie. V odvolaní uviedla, že v čase doručovania rozsudku okresného súdu sa žalovaná 2/ v mieste doručovania nenachádzala, neboli splnené všetky zákonné podmienky na fikciu doručenia; s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 5Cdo/94/2000, 2Cdo/237/2004 má za to, že predmetný rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a rovnako tak nemohla žalovanej 2/ plynúť lehota na podanie odvolania, ktorá začala plynúť až dňom prevzatia rozsudku odporkyňou v druhom rade, teda dňom 06. 05. 2015, kedy bol rozsudok žalovanej 2/ doručený. Čo sa týka rozsudku okresného súdu vo veci samej, namietala, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnila sa so závermi okresného súdu, že záväzkové vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy o úvere sa spravujú výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu a že aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov zo záväzkových vzťahov sa spravujú zákonnou úpravou Obchodného zákonníka. Poukázala na to, že predmetný zmluvný vzťah vznikol úverovou zmluvou dňa 08. 09. 2003 medzi dlžníkmi F. R. a P. R., ručiteľskou listinou zo dňa 08. 09. 2003 podpísanou žalovanou 2/. V čase uzavretia zmluvy definíciu spotrebiteľskej zmluvy upravoval zákona č. 624/1992, pričom podľa § 2 ods. 1 v znení ku dňu vzniku zmluvy sa na účely zákona spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; v zmysle § 23a ods. 1 citovaného zákona typovou zmluvou je zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Má za to, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a že dlžníci nepoužili predmet plnenia na podnikanie. Pôvodný veriteľ je podnikateľom, predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti

a postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila. Má za to, že v tomto prípade možno hovoriť o typickom občianskoprávnom vzťahu, neexistuje dôvod, prečo by sa na predmetnú vec, ktorá má spotrebiteľskú povahu, nemala uplatniť právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi žalobcom a dlžníkmi, a teda aj ručiteľmi je od svojho vzniku vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a nie je dôvod, prečo by mal byť vyňatý z režimu spotrebiteľského práva. Hoci nepopiera, že predmetný úver spadá do kategórie absolútneho obchodu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a že na úver sa vzťahuje tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou, a to zákonom č. 634/1992 Z. z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázala na uznesenie ÚS SR sp. zn. I.ÚS 402/2013-10, v ktorom súd konštatoval, že je „náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu občianskeho práva a nie podnikateľské právo. Poukázala na ust. § 54 ods. 1, platného a účinného od 01. 04. 2004. Nestotožňuje sa s odôvodnením súdu, že námietka premlčania nebola odôvodnená z dôvodu, že v zmysle § 310 Obchodného zákonníka je premlčanie práva veriteľa voči ručiteľovi možné len za situácie, keď je zistené premlčanie práva veriteľa voči dlžníkovi a že prebiehajúce exekučné konanie voči hlavnému dlžníkovi má za následok spočívanie premlčacej lehoty veriteľa voči dlžníkovi a z uvedeného dôvodu s poukazom na ust. § 310 Obchodného zákonníka nemôžu ručitelia úspešne namietať premlčanie uplatneného nároku, a to ani s poukazom na ust. § 408 Obchodného zákonníka. V prípade dualitického systému záväzkového práva, ktoré na Slovensku existuje, ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie, a to sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, je v predmetnej veci nutné aplikovať. Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka neustanovuje nemožnosť premlčania práva vo vzťahu veriteľa k ručiteľovi len za predpokladu predchádzajúceho premlčania práva veriteľa k dlžníkovi, ale ustanovuje, že obe premlčacie lehoty majú samostatný režim. Vzhľadom na skutočnosť, že celý záväzok vzniknutý na základe zmluvy o úvere sa stal splatný dňa 22. 02. 2005 a žiadosť o okamžité splatenie bola žalovanej 2/ doručená dňa 28. 02. 2005, trojročná premlčacia lehota na vykonanie práva začala plynúť dňa 29. 02. 2005 a posledným dňom lehoty bol 29. 02. 2008, žalobca však návrh doručil súdu dňa 27. 07. 2010, a teda po uplynutí premlčacej lehoty. Súd mal na námietku premlčania žalovanej 2/ prihliadať a nebol oprávnený žalobcovi jeho premlčané právo priznať. Navrhla, aby odvolací súd žalobu žalobcu zamietol, a zároveň zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej 2/ trovy konania, alternatívne, aby rozsudok súd prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd uznesením sp. zn. 14Co/741/2015-314 zo dňa 30. 09. 2015 odvolanie žalovanej 2/ zo dňa 07. 05. 2015 odmietol ako oneskorene podané, keď preskúmaním veci dospel k záveru, že žalovaná 2/ podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, keď odvolací súd z údajov, ktoré uvádzala sama žalovaná 2/ a ktoré sú obsiahnuté v úradnom zázname zo dňa 06. 05. 2015 nepochybne vyplýva, že žalovaná 2/ si neprevzala rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že si tento nestihla na pošte v odbernej lehote prevziať až dodatočne začala tvrdiť, že na adrese prechodného pobytu sa nezdržiavala a na podporu tohto tvrdenia dodatočne doložila aj čestné prehlásenia troch osôb, ktoré odvolací súd považoval za účelové. Odvolací súd konštatoval, že má za to, že rozsudok okresného súdu bol doručený odporkyni v súlade s ust. § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dňa 19. 06. 2014, lehota na podanie odvolania žalovanej uplynula dňom 03. 07. 2014 a rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 04. 07. 2014 a pokiaľ žalovaná 2/ podala odvolanie proti tomuto rozsudku podaním zo dňa 07. 05. 2015, ktoré bolo podané na pošte toho istého dňa, podala odvolanie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, a teda oneskorene.

5. Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaná 2/ podala dovolanie s poukazom na to, že podľa žalovanej 2/ nedošlo k naplneniu hlavnej podmienky stanovenej v § 47 ods. 2 O. s. p. na použitie tzv. fikcie doručenia pre doručenie rozsudku okresného súdu, a to podmienky zdržiavania sa adresáta na adrese doručovania v rozhodnom čase. K riadnemu doručeniu rozsudku došlo až dňa 06. 05. 2015, keď si žalovaná 2/ rozsudok súdu prevzala priamo na tomto súde, na základe čoho žalovaná 2/ podala v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie.

6. Dovolací súd uznesením sp. zn. 6Cdo/145/2016 zo dňa 25. 08. 2016 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 09. 2015 sp. zn. 14Co/741/2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na to, že v prejednávanej veci z obsahu doručenky založenej na č. l. 283 spisu je zrejmé, že obsahuje len údaj o tom, že neúspešný pokus o doručenie rozsudku súdu prvej inštancie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 29. 02. 2015 (bod 1. predtlače), že opakované doručenie bolo

vykonané dňa 30. 05. 2014 (bod 2. predtlače) a že k uloženiu zásielky došlo na druhý z týchto dní (bod 3. predtlače), to, že žalovaná 2/ (ako adresátka písomnosti) sa v mieste doručenia dňa 29. 05. 2014, resp. i dňa 30. 05. 2014 zdržiavala, doručenka nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“). Uložil povinnosť odvolacieho súdu, prípadne aj prostredníctvom súdu prvej inštancie vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Dospel k záveru, že keďže odvolací súd takto nepostupoval, je jeho rozhodnutie o odmietnutí odvolania predčasné, a teda nesprávne. Poukázal na to, že zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vychádza z toho, že adresát sa v čase doručenia (t. j. v konkrétny deň, v ktorý sa doručuje) skutočne zdržuje v mieste doručenia, aj keď pojem miesto tu nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnom čase doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.

7. Odvolací súd, prostredníctvom súdu prvej inštancie vykonal šetrenie za účelom zistenia, či sa žalovaná 2/ v čase doručovania rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. v dňoch 29. 05. 2014, resp. 30. 05. 2015 zdržiavala na adrese, na ktorej jej bol rozsudok doručovaný, t. j. na adrese J. I. XXX, XXX XX J. B.. Za tým účelom urobil dopyt na Slovenskú poštu a na obecný úrad J. I.. Slovenská pošta, a. s. súdu oznámila, že šetrením na dodávacej pošte J. B. bolo zistené, že poštová zásielka na odovzdacom mieste J. I. XXX vykonala dňa 29. 05. 2014 a dňa 30. 05. 2014 opakovane pokus o doručenie úradnej zásielky pre žalovanú 2/. Doručovateľka sa presvedčila o neprítomnosti adresáta tým spôsobom, že na odovzdacom mieste zvonila, nakoľko adresát nebol zastihnutý, dňa 30. 05. 2014 zanechala v listovej domovej schránke písomné oznámenie o uložení zásielky na dodávacej pošte adresáta. Obecný úrad J. I. súdu oznámil, že nemá vedomosť o tom, či sa žalovaná 2/ v dňoch 29. 05. 2014 a 30. 05. 2014 zdržiavala na adrese J. I. XXX.

8. Na základe už hore uvedeného odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, uvádza, že v súdenej veci nebolo preukázané, že by došlo k doručeniu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie žalovanej 2/ fikciou doručenia v zmysle § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného v čase doručovania súdu prvej inštancie); a keďže zo spisu vyplýva, že žalovaná 2/ následne rozsudok prevzala dňa 06.05.2015, čo vyplýva z úradného záznamu o nazretí do spisu na č. l. 290, kedy na jej požiadanie jej bol rozsudok vydaný, za situácie , že náhradné doručenie v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. v konaní preukázané nebolo, bolo potrebné ustáliť, že žalovaná 2/ rozsudok prevzala dňa 06.05.2015 a odvolanie zo dňa 07.05.2015, ktoré bolo podané na poštu dňa 07.05.2015, bolo podané v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania.

9. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

10. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario rozsudok okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1, písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ust. § 391 ods. 1 a 3 na ďalšie konanie.

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa ust. § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Podľa ust. § 470 ods. 4 konanie začaté do 30.06.2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.06.2016, dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

14. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, pričom

v zmysle ust. § 470 ods. 1 sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

15. Odvolací súd uvádza, že žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II. dňa 27.07.2010 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ ako ručiteľom spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému istinu vo výške 10 002,13 Eur s príslušenstvom, pričom v priebehu konania čiastočne žalobu o zaplatenie sumy 826,34 Eur titulom nezaplatených úrokov z omeškania a 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 9 175,79 Eur od 15.12.2007 do 29.02.2009 vzal späť. V dôsledku čiastočného späťvzatia súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 8C/36/2012-185 konanie v časti o zaplatenie sumy 826,34 Eur titulom nezaplatených úrokov z omeškania ku dňu 14.12.2009 a zaplatenia 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 9 175,79 Eur od 15.12.2007 do 28.02.2009 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2013. Súd ďalej konal o zaplatenie sumy 9 175,79 Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 8C/36/2012-187 zo dňa 18.09.2013 návrh žalobcu zamietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením sp. zn. 14Co/142/2014-244 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov, že okresný súd vec nesprávne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. S prihliadnutím na odvolacie dôvody žalobcu poukázal na to, že z rozsudku nie je zrejmé, či a ako vyhodnotil súd prípadné počítanie lehoty s prihliadnutím na ust. § 310 Obchodného zákonníka, keď v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, a teda nedostatočne zistil skutkový stav, nevysporiadal sa s otázkou procesného spoločenstva na strane žalovaných, či ide o samostatné procesné spoločenstvo alebo nerozlučné procesné spoločenstvo. Následne okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 8C/36/2012-272 zo dňa 02.04.2014 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom vrátane trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného na plnenie. Vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka s poukazom na to, že úverová zmluva uzavretá medzi poskytovateľom úveru, a to Q. Q. V. N. a dlžníkmi F. R. a P. R. je úverovou zmluvou v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, pričom riadne a včasné plnenie poberateľov úverov je zabezpečené ručením žalovaných 1/ a 2/, ktorí ručiteľské vyhlásenie uskutočnili v ručiteľských listinách, pričom aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov zo záväzkových vzťahov sa spravujú zákonnou úpravou Obchodného zákonníka. Vznesenú námietku premlčania žalovanou 2/ považoval za nedôvodnú z dôvodu, že žalobca podal voči dlžníkom návrh na začatie exekučného konania, čo má za následok spočívanie premlčacej lehoty aj vo vzťahu k žalovaným ako ručiteľom z predmetnej úverovej zmluvy. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia sa nevysporiadal žiadnym spôsobom s otázkou, či na strane žalovaných ide o samostatné procesné spoločenstvo alebo nerozlučné procesné spoločenstvo.

16. Vzhľadom na to, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala len žalovaná 2/, odvolací súd ako prvou otázkou sa musel vysporiadať s otázkou rozsahu podaného odvolania, či vzhľadom na to, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala len žalovaná 2/ je potrebné preskúmavať odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a to aj vo vzťahu k žalovanému 1/. S prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vrátane ust. § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok, ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. Odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvuje možnosť, aby sa za rovnaký záväzok zaručilo viacero ručiteľov a zároveň upravuje vzťah medzi nimi, a to ako solidaritu spoluručiteľov v zmysle § 293 Obchodného zákonníka, tzn. že spoluručitelia sú zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne. Ust. § 293 Obchodného zákonníka predpokladá solidaritu, pričom zo zmluvy nevyplýva, či ide o delený záväzok alebo solidaritu dlhu, teda vychádzajúc z ust. § 293 Obchodného zákonníka v zásade ide o plnenie spoločne a nerozdielne. Pri hore uvedenom právnom posúdení vykonanom súdom prvej inštancie, potom bolo potrebné, a to aj s prihliadnutím na to, že súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ ako ručiteľov plniť žalobcovi spoločne a nerozdielne, preskúmať celý rozsudok súdu prvej inštancie, pričom odvolaním žalovanej 2/ nastali suspenzívne účinky ohľadne celého napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaným 1/ a 2/ bola uložená povinnosť plniť žalobcovi spoločne a nerozdielne, a teda týmto rozhodnutím súdu bola založená ich pasívna solidarita v zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tak i nerozlučné spoločenstvo v konaní, ktoré vylučuje odlišné rozhodnutie voči jednotlivým žalovaným. V tomto smere súd poukazuje na R4/2004 (rozsudok NS SR MCdo 79/02), podľa ktorého odvolanie podané len jedným z dvoch žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý rozsudok súdu prvej inštancie.

17. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej 2/ v podanom odvolaní bol povinný aplikovať právne normy platné v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní žalovanej 2/ vrátane ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2015, ktorý bol zavedený do Občianskeho zákonníka zákonom č. 104/2014 Z. z.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka aj kedy sa inak mali použiť normy obchodného práva. Hoci zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkmi je absolútnym obchodom podľa ust. § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka a ust. § 497 Obchodného zákonníka, vzhľadom na zákonné ustanovenie § 52 ods. 2, vety tretej Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (pričom v konaní nebolo sporné, že dlžníci pri uzatváraní zmluvy s právnym predchodcom žalobcu boli v postavení spotrebiteľa), vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj za predpokladu, že by sa inak riadili normami obchodného práva. Z uvedeného zákonného ustanovenia (v znení účinnom od 01.04.2015) vyplýva, že spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka nielen na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ale aj na posúdenie premlčania práv z právneho vzťahu založeného touto zmluvou i keď ide o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s potrebou aplikácie predmetného zákonného ustanovenia aj na súdenú vec poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015 a sp. zn. 8Cdo 13/2014 zo dňa 28.05.2015, v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil, že ust. § 52 ods. 2, tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj kedy sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.04.2015, právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely, a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. V ďalšom konaní bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie posudzoval námietku vznesenú žalovanou 2/ s prihliadnutím na ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to konkrétne ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V ďalšom konaní súd bude povinný aplikovať aj ust. § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.05.2014, a to aj vo vzťahu k žalovanému 1/.

19. Odvolací súd ešte poukazuje na znenie úverovej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkmi, a to konkrétne článok 3 bod 1 zmluvy, ktorý upravuje otázku zabezpečenia návratnosti úveru, okrem iného aj ručením ručiteľmi - žalovanými 1/ a 2/, pričom v úverovej zmluve zmluvné strany dohodli, že ručenie ručiteľom je dočasné a poberateľ stavebného úveru sa zaväzuje najneskôr do 30 dní od nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti financovanej z prostriedkov stavebného úveru požiadať stavebnú sporiteľnu o zmenu zaručenia a poskytnúť uvedenú nehnuteľnosť ako zaručenie stavebného úveru. Keďže ručiteľský vzťah, ktorý vznikol na základe ručiteľskej listiny č. 1 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ a na základe ručiteľskej listiny č. 2 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 2/, má povahu akcesorického právneho vzťahu vo vzťahu k zmluve o úvere, s prihliadnutím na zmluvné dojednanie hlavného zmluvného vzťahu, t. j. úverovej zmluvy nie je na teraz v konaní ani zrejmé, či ručiteľský záväzok žalovaných 1/ a 2/ na základe ručiteľských listín trvá, či došlo k zmene zaručenia za poskytnutý úver nehnuteľnosťou, ktorá bola financovaná z prostriedkov stavebného úveru, ktorá skutočnosť pre posúdenie uplatnenej pohľadávky by bola zásadná.

20. Keďže súd prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozhodnutí sa nezaoberal (a to aj vzhľadom na názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom uznesení v predmetnej veci) spotrebiteľským charakterom, či už zmluvy o úvere, ako aj ručenia a vykonal právne posúdenie výlučne podľa ustanovení Obchodného zákonníka, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1, písm. b) a c) zrušil, pretože v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nesprávne rozhodol a týmto nesprávnym procesným postupom tak znemožnil stranám sporu, aby uskutočňovali svoje procesné práva a meritórnym rozhodnutím o žalobe v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

tak došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Odvolací súd vrátil súdu prvej inštancie vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 391 ods. 1 a 3 CSP, pričom vzhľadom už na hore uvedené bolo potrebné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu, a to aj vo vzťahu k žalovanému 1/. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .