Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-31-2016.pdf
PDF · 111.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO 31 335 004, proti žalovanému: J.. D. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. X, Bratislava, o zaplatenie 43.905,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 25.576,34 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 29.253,90 eur od 02.12.2013 do 02.12.2015, to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 31.08.2016 doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.09.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 43.905,23 eur pozostávajúcej z istiny 25.576,34 eur, nezaplatených úrokov za úver 6,49 % ročne zo sumy 29.253,90 eur od 02.12.2013 do 02.12.2015 vo výške 8.263,78 eur, úrokov z omeškania zo sumy 29.253,90 eur od 02.12.2013 do 02.12.2015 vo výške 6.366,53 eur poplatky spojené s vymáhaním pohľadávky 21.02 eur a náhrady trov konania. Uviedla, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 2843895 bola so žalovaným uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2843895 7 10 a stavebnom úvere č. 2843895 6 06 zo dňa 24.11.2010, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému mimoriadny medziúver 60.000,- eur, pričom čerpanie finančných prostriedkov sa uskutočnilo: 09.12.2010 suma 59.867,40 eur (istiny) a 09.12.2010 poplatok 116,10 eur za spracovanie mimoriadneho medziúveru a poplatok 16,50 eur za vystavenie biankozmenky, ktorý poplatok sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku poplatkov. Žalovaný sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 324,50 eur a do nasporenia zmluvne určenej výšky cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačný vklad 96,- eur. Žalovaný mimoriadny medziúver nesplácal riadne a včas, a preto žalobca listom zo dňa 14.11.2013 odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaného, aby v lehote 7 dní vrátil zostatok úveru, ktorú povinnosť však nesplnil. Dlžná suma ku dňu odstúpenia od zmluvy 63.394,40 pozostávala z istiny 59.900,42 eur, z nezaplatených úrokov za úver vo výške 2.974,58 eur a nezaplatených poplatkov 519,40 ; ku dňu 02.12.2015 žalobkyňa zastavila úročenie pohľadávky z dôvodu vykonania dobrovoľnej dražby, pričom v jej dôsledku bola istina pohľadávky znížená o sumu 34.324,08 eur, a teda žalovaná istina predstavuje sumu 25.576,34 eur.
2. Súd žalobu žalovanému doručoval na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov (W., Bratislava), pričom z uvedenej adresy sa súdu zásielka vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, čím sa žaloba v súlade s § 111 ods. 3 CSP považuje za doručenú. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila zástupkyňa žalobkyne. Žalovaný, ktorého súd na pojednávanie predvolával z adresy trvalého pobytu evidovanej v registri obyvateľov, sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, o odročenie pojednávania nepožiadal, a preto súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a to najmä: zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, odstúpenie od zmluvy z 14.11.2013 s doručenkou, všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre FO, výpis z účtu odstúpeného medziúveru a účtu stavebného sporenia, výpis z OR žalobkyne a zistil nasledujúci skutkový stav:
5. Žalobkyňa ako veriteľ náklade zmluvy o stavebnom sporení so žalovaným uzatvorila zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. 2843895 7 10 a stavebnom úvere č. 2843895 6 06 zo dňa 24.11.2010, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému mimoriadny medziúver vo výške 60.000,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,49 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 324,50 eur a do nasporenia zmluvne určenej výšky cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady 96,- eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovaní účtu medziúveru sa žalovaný zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 420,50 eur.
6. Podľa čl. V. zmluvy Práva a povinnosti zmluvných strán, zmluvné strany sa zaviazali plniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zo Všeobecných podmienok. Dlžník sa najmä zaviazal všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru uhradiť včas a riadne. Veriteľ sa zaviazal pri splnení zákonných predpokladov a Všeobecných podmienok poskytnúť dlžníkovi stavebný úver.
7. V zmysle čl. VI. zmluvy Omeškanie splácania, ak je dlžník v omeškaní so splátkou, má veriteľ právo účtovať si 3% p. a. úrok pri stavebnom úvere a 5% p.a. úrok pri mimoriadnom medziúvere z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu zo zmeškaných splátok. V prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
8. Podľa čl. VII. bod 1. zmluvy Odstúpenie od zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.
9. Podľa bodu 2. písm. i) čl. VII. zmluvy veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru aj v prípade ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami.
10. Podľa bodu 6. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva.
11. Podľa bodu 7. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.
12. V zmysle bodu 8. čl. VII. zmluvy po odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane.
13. Žalobkyňa listom - odstúpenie od zmluvy zo dňa 14.11.2013 žalovanému oznámila, že vzhľadom na to, že neuhradil zročné splátky, a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote, zostáva v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvomi splátkami, a preto žalobkyňa v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2843895 7 10 a stavebnom úvere č. 2843895 6 06 zo dňa 24.11.2010 a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne mu oznámila, že v prípade ak do 7 dní od doručenia tohto listu neuhradí dlžnú sumu, pristúpi k vymáhaniu
niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalovanému bolo oznámenie o odstúpení doručené do vlastných rúk dňa 19.11.2013.
14. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 Občianskeho zákonník účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
15. Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1 podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
16. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
17. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že ustanovenia v zmluvách spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby, koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
18. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok.
19. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
20. Aj napriek tomu, že v prejednávanej veci ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatvárala žalobkyňa ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia. 21. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj slovenského právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalovaný vyčerpal všetky poskytnuté finančné prostriedky, avšak dlžnú sumu neuhradil v plnom rozsahu. Poslednú úhradu vykonal dňa 20.05.2013 vo výške 649,- eur a nakoľko žiadna ďalšia úhrada zo strany žalovaného nebola vykonaná, listom zo dňa 14.11.2013 pristúpila žalobkyňa k odstúpeniu od zmluvy, pričom dlžná suma k účinnosti odstúpenia od zmluvy bola 59.900,42 eur na istine, 519,40 eur nezaplatené poplatky, 3.158,16 eur úroky z úveru. Na základe výkonu záložného práva bola pohľadávka žalobkyne znížená o sumu 34.324,08 eur, ktoré boli zarátané na istinu. S poukazom na uvedené súd ustálil, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú istinu 25.576,34 eur.
23. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala v konaní priznania úrokov z úveru v sume 3.158,16 eur do dňa účinnosti odstúpenia od zmluvy, ako aj úroky z úveru 6,49 % ročne zo sumy 29.253,90 eur od 02.12.2013 do 02.12.2015, v tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa ani na výzvu súdu nešpecifikovala, akým spôsobom boli vypočítané úroky z úveru, z akých súm a ani za aké obdobie, a preto v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno ohľadne oprávnenosti ňou uplatnenej pohľadávky v uvedenej výške. Vo vzťahu k úrokom z úveru vyčíslených za obdobie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, dospel súd k záveru, že po vyhlásení splatnosti celého dlhu až žalobkyni úroku z úveru nepatria. V prípade, ak je dohodnuté niečo iné v zmluve o úvere, uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ku ktorej sa žalovaný nemohol vyjadriť, teda nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami sporu.
24. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku, zaniká i akcesorický záväzok úrokový (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 85/2013, sp.zn. 6Co/190/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98).
25. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s ktorými sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
26. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd by týmto podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
27. V prejednávanej veci síce ide o obchodno-právny záväzok, absolútny obchod, avšak uvedené nevylučuje, že ide zároveň aj o spotrebiteľský právny vzťah. Preskúmavajúc zmluvný vzťah medzi stranami sporu, s poukazom na to, že na strane dodávateľa bola banka a na strane odberateľa bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd bol toho názoru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto dospel k názoru, že žalobcovi patrí úrok do konečnej splatnosti úveru a po konečnej splatnosti úveru mu
patrí úrok z omeškania. V prípade, ak je dohodnuté niečo iné v zmluve o úvere, uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ku ktorej sa žalovaný nemohol vyjadriť, teda nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami sporu. Súd vychádzal aj z uznesenia IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti, resp. konečnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení nekonštatoval, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
28. Súd žalobu zamietol aj ohľadne poplatkov vo výške 519,40 eur a 21,02 eur, nakoľko žalobkyňa ani na výzvu súdu nešpecifikovala za aké úkony boli tieto poplatky účtované, na základe čoho, súčasne nebol súdu v konaní predložený sadzobník poplatkov, žiadne upomienky zasielané žalovanému (okrem odstúpenia od zmluvy), na základe ktorých skutočností by bolo možné preveriť oprávnenosť účtovaných poplatkov v konkrétnej výške. Konajúci súd zdôrazňuje, že opísanie rozhodujúcich skutočností je v sporovom konaní vecou žalobcu, táto povinnosť vyplýva z jeho povinnosti tvrdenia a tieto tvrdenia nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Na základe uvedeného súd dospejúc k záveru, že žalobkyňa v uvedenej časti neuniesla bremeno tvrdenia ako ani dôkazné bremeno, žalobu zamietol.
29. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania súd ho v zmysle § 517 ods. 2 OZ zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania 5% ročne zo sumy 29.253,90 eur od 02.12.2013 do 02.12.2015, tak ako to uplatnila žalobkyňa v podanej žalobe. Konajúci súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa titulom vyčíslených úrokov z omeškania v podanej žalobe sa domáhala priznania sumy 6.366,53 eur, podľa výpočtu súdu vyčíslený úrok z omeškania predstavuje sumu 2.925,39 eur, a preto žalobu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú. Pre úplnosť konajúci súd uvádza, že priznal úrok z omeškania zo sumy 29.253,90 eur, ktorá predstavuje súčet istiny 25.576,34 eur, úrokov z úveru 3.158,16 eur a poplatkov 519,40 eur, aj napriek tomu, že v konaní zamietol nároky žalobkyne na zaplatenie týchto súm, avšak žalobkyni v zmysle § 517 ods. 2 OZ od zosplatenia úveru patril úrok z omeškania zo sumy 59.900,42 eur, a preto žalovaného zaviazal k úhrade úroku z omeškania z uplatnenej sumy 29.253,90 eur.
30. Nakoľko žalovaný bol zaviazaný k úhrade sumy 25.576,34 eur, súd považoval za dôvodné určiť na plnenie lehotu 30 dní v zmysle § 232 ods. 3 CSP, aby žalovaný mal dostatok času zadovážiť si finančné prostriedky v uvedenej výške.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania, pretože mala úspech v celej istine a neúspech bol v len časti príslušenstva, a preto jej súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
32. Záverom konajúci súd uvádza, že v konaní bol vyrubený súdny poplatok z celej uplatnenej sumy, nakoľko žalobkyňa žalovanú sumu uviedla súhrne, teda istinu spolu s úrokmi, až na nariadenom pojednávaní špecifikovala žalovanú sumu tak, že požaduje zaplatenie sumy spolu 43.905,23, do ktorej je zahrnuté aj príslušenstvo; nie sumy 43.905,23 eur spolu s príslušenstvom. Na základe obsahu žaloby bolo do základu pre výpočet súdneho poplatku zahrnuté aj príslušenstvo, ktorý postup je tak v rozpore s § 7 ods. 1, 2 zák. o súdnych poplatkoch, keď pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu, pričom cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu, o ktorý postup nejde v prejednávanej veci. Súd samostatným uznesením rozhodne o vrátení preplatku súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 2 zák. o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie.