Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27P-147-2016.pdf
PDF · 84.96 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/147/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: Q. N., nar. XX.XX.XXXX a Q. N., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Bratislava a E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.X. XX, Bratislava o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Otec maloletých deti sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.09.2016 domáhal zníženia vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola pôvodne stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.XXP/XX/XXXX v sume 150 euro na každé dieťa. V návrhu uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene na jeho strane v tom, že je dlhodobo nezamestnaný, posledné tri roky sa snaží nájsť si prácu, avšak z minulých nerozvážnych rozhodnutí mu vznikli exekúcie, ktoré je povinný uhrádzať. Akonáhle by sa zamestnal nezostalo by mu z výplaty nič na živobytie. Aj napriek uvedeným skutočnostiam prispieva na svoje deti ako sa len dá, aj keď nepravidelne. V minulom roku podstúpil operáciu hernie ale vzhľadom na to, že má nedoplatok aj na zdravotnom poistení musel si celú operáciu vo výške 1 065 € hradiť sám. V roku 2012 a 2013 bol nútený uhradiť aspoň časť z dlžnej sumy jedného z veriteľov vo výške 5 650 €. Na deti okrem zaplateného výživného prispieva aj kúpou potrebných vecí ako je oblečenie, obuv, školské potreby a iné, v celkovej sume viac ako 1 700 €. Výživné navrhoval znížiť z pôvodne stanovenej sumy 150 € na každé dieťa na 50 euro na každé dieťa. 2 27P/147/2016 2/ Na preukázanie svojich tvrdení otec nedoložil žiaden listinný doklad. Výzvy súdu, ako aj predvolania na pojednávanie si otec na adrese uvedenej v návrhu nepreberal, súdu sa vracali s poznámkou „ adresát neznámy“, lustráciou v registri obyvateľov SR súd zistil, že otec má adresu trvalého pobytu evidovanú na adrese D. XX, Bratislava, lustráciou v Sociálnej poisťovni sa súdu iná adresa zistiť nepodarila, vo výkone trestu odňatia slobody sa otec detí nenachádza . Súd sa pokúsil komunikovať s otcom cez jeho e-mailovú adresu uvedenú v návrhu na začatie konania: E..N..P. aj cez telefonický kontakt avšak bezúspešne. Matka si na adrese J. XX, Bratislava zásielky súdu nepreberala. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že trvalé bydlisko má matka evidované na adrese D. XX, Bratislava, odkiaľ sa však súdu vracali zásielky s poznámkou „ adresát neznámy“. Matka sa vo výkone trestu odňatia slobody nenachádza. Podľa § 106 ods. 3 CSP súd preto oznámil matke začatie konania na webovej stránke Okresného súdu Bratislava II ako aj na úradnej tabuli. 3/ Podľa § 180 ods. CSP súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX súd zistil, že maloleté deti: Q. N., nar. XX.XX.XXXX a Q. N., nar. XX.XX.XXXX sa narodili s manželského zväzku svojich rodičov Q. N., nar. XX.XX.XXXX a E.
N., nar. XX.XX.XXXX. Matka detí podala na tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas do rozvodu manželstva z dôvodu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a na starostlivosti o deti sa nevedia dohodnúť. Rozsudkom zo dňa 18.04.2011 č.k. XXP/XX/XXXX-XX súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť na deti výživné v sume 150 € na každé dieťa. Zročné výživné v sume 1 638 € sa otec zaviazal splácať po 20 € mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Lustráciou súd zistil, že pred tunajším súdom nebolo vedené konanie o rozvod manželstva rodičov detí, otec súdu ani nedoložil rozsudok o rozvode ich manželstva. 4/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
5/ Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinných vzťahov - je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti sú dané kogentne a nemožno ich vykladať rozširujúco. Systém vyživovacích povinností predstavuje mechanizmus, ktorý má v rámci blízkych príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v možnostiach a schopnostiach 3 27P/147/2016 blízkych príbuzných túto osobu živiť. Najdôležitejšími vyživovacími povinnosťami sú vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom tak predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa - t. j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne.
Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne pre každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosť je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania (povinný poskytuje oprávnenému bývanie), alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisia, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodičia. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič.
Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky napr. nehnuteľnosti. Súd vychádza zo zásady nielen možností a schopností ale aj z majetkových pomerov toho - ktorého rodiča. Za
schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce). Pre posúdenie možnosti a schopností povinného rodiča, teda nie sú rozhodujúce jeho skutočne zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom základných vedomostí, pracovných skúseností a podobne. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
6/ Napriek tomu, že otec sa vo svojom návrhu odvolával na nepriaznivú finančnú situáciu, svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Na adrese, ktorú sám uviedol v návrhu na začatie konania si poštu nepreberal, nereagoval ani na e-mailovú korešpondenciu, súd sa ho pokúsil kontaktovať aj na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, telefón však nedvíhal. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, z ktorých je možno vyvodiť záver, že osobné a majetkové pomery otca odôvodňuje zníženie výživného zo sumy 150 €
4
27P/147/2016
na 50 € je na otcovi. Otec nielenže nereagoval na výzvy súdu ale ani k návrhu na začatie konania nepripojil žiadne listiny, ktoré by ním tvrdené skutočnosti preukazovali.
Súd podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku nezisťuje materiálnu pravdu, ale zisťuje skutkový stav na základe dôkazov predložených účastníkmi konania. Procesné dokazovanie predstavuje teda zákonom upravený postup súdu, cieľom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie.
Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, iné dôkazy bez návrhu nevykoná ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa Čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
Podľa Článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný, mravný a sociálny rozvoj. Rodičia alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, majú prvoradú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre jeho rozvoj.
7/ Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a nečinnosť otca detí, ktorý sa domáhal zníženia výživného, bez toho aby predložil akýkoľvek dôkaz a na výzvy súdu nereagoval, súd jeho návrh pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). 5 27P/147/2016 Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).