Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/9/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., deti rodičov: N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. K. XXXX/XX, U., toho času v A., C. XX, XXX XX R. a V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, U., o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3P/51/2016-15 zo dňa 31.05.2016 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P/157/2011-91 zo dňa 14.02.2013 v časti výživného na maloleté deti, a to tak, že znížil výživné na maloletú G. zo sumy 40 eur na sumu 27,13 eur a na maloletého T. zo sumy 40 eur na sumu 27,13 eur, ktoré je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o základe návrhu otca maloletých detí na zníženie výživného z dôvodu, že momentálne sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a jeho čistá mesačná mzda za prácu v mesiaci február 2016 bola 33,22 eur. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine, ako aj § 163 ods. 2 O.s.p. uviedol, že základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne. Zistil, že naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom č. k. 5P/157/2011-91 zo dňa 14.02.2013 právoplatným dňa 03.05.2013, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť otca k deťom počnúc dňom 01.05.2012 zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne, lebo otcovi pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Od posledného rozhodnutia súdu došlo u otca k podstatnej zmene pomerov oproti pomerom, z ktorých súd naposledy vychádzal pri určovaní výšky jeho vyživovacej povinnosti k deťom. Otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody a jeho čistá mesačná odmena za prácu je len vo výške okolo 30,- eur. Otec i napriek tomu, že je zaradený do pracovnej činnosti počas výkonu trestu, nie je toho času schopný prispievať na výživu každého dieťa sumou 40,- eur mesačne, preto súd jeho návrhu vyhovel a znížil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na minimálnu zákonnú, v akej každý rodič musí prispievať na výživu dieťaťa bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, t. j. na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tohto času 27,13 eur). Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj to, že otec tým, že je obmedzený na osobnej slobode, nemôže zmeniť zamestnanie, kde by dosahoval príjem vo vyššej výške. Napokon súd dodal, že ak sa

zmenia pomery na strane účastníkov konania, možno podať návrh na zvýšenie výživného pre maloleté deti (pozn. zníženie už nie je možné, nakoľko je stanovené na minimálnu zákonom dovolenú výšku). Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

3. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. V odvolaní uviedla, že otec maloletých detí už nie je vo výkone trestu odňatia slobody. Usúdila to z toho, že doteraz chodilo výživné z ústavu na výkon trestu odňatia slobody a od septembra 2016 výživné chodí z adresy T. XXX, I.. Poukázala na to, že maloleté deti majú zdravotné problémy, a to maloletá G. má ochorenie G. a maloletý T. ochorenie G., preto sa podrobil aj operácii. V súvislosti s ochoreniami maloletých detí má zvýšené náklady spojené s ich liečbou. Žiadala preto ponechať výšku výživného pre obe maloleté deti po 40 eur mesačne. K odvolaniu pripojila lekárske správy a poštové poukážky, ktorými otec maloletých detí posielal v mesiacoch september a október 2016 výživné z adresy I..

4. K odvolaniu matky maloletých sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y. tak, že sa pripája k odvolaniu matky vzhľadom k tomu, že otec sa už nenachádza vo výkone trestu podľa tvrdenia matky. Navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 C.s.p. v spojení s § 470 ods. 1, 2 C.s.p., ako aj § 59 a nasl. Civilného mimosporového poriadku zákona č. 161/2015 Z.z., ďalen len C.m.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 C.s.p. a contrario dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí je dôvodné.

6. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov (§ 231 C.s.p.).

7. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine v znení zmien a doplnkov).

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine).

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného, preto vo veci nesprávne rozhodol. V zmysle citovanej právnej úpravy k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom môže dôjsť vtedy, ak sa zmenia pomery. K zmene pomerov môže dôjsť tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného alebo na oboch stranách. Môže ísť tak o subjektívne, ako aj o objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Pritom sa v dôsledku právnej istoty vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Preto treba prihliadať na všetky okolností, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia budú také okolnosti, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, to znamená, ak ovplyvnia celkovú situáciu, a to nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnávaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiály vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Pritom zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu.

10. Pre posúdenie predpokladu na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Inak by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutiam (pozri R/27/1974).

11. Interpretácia a následná aplikácia kogentných noriem jednoduchého práva a najmä pojmu „zmena pomerov“ v súvislosti s rozhodovaním o zmene výšky výživného sa ocitá v príkrom rozpore s cieľom zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa, pokiaľ všeobecný súd jasným a preskúmateľným spôsobom nevymedzí rámec, v ktorom sa pohybuje jeho voľná úvaha (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS/519/2004).

12. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil a vyhodnotil zákonné dôvody na zmenu pôvodného rozsudku Okresného súdu v Kežmarku č.k. 5P/157/2011-91 zo dňa 14.02.2013. Neboli zatiaľ zistené a preukázané také závažné a trvalé zmeny na strane povinného otca v porovnaní so situáciou, v ktorej sa nachádzal pri rozhodovaní dňa 14.02.2013, ktoré by odôvodňovali zmenu výživného. Ani skutočnosť, že otec maloletých detí sa toho času nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, nie je sám o sebe jednoznačným dôvodom na zníženie výživného. V konaní jednak nebolo preukázané, či trest si odpykáva pre úmyselnú alebo neúmyselnú trestnú činnosť, kedy v prípade úmyselného trestného konania táto skutočnosť by nemohla byť vyhodnotená v neprospech maloletých detí na zníženie výživného vo vzťahu k nim. Nezodpovedné správanie sa povinnej osoby s následkom odpykávania si trestu odňatia slobody nemôže byť na úkor výživy maloletých detí.

13. Odvolací súd ešte dodáva, že už rozsudkom č.k. 5P/157/2011-91 zo dňa 14.02.2013 došlo k zníženiu výživného na maloleté deti zo sumy 60 eur na sumu 40 eur mesačne. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie opätovne znížil výživné zo sumy 40 eur na sumu 27,13 eur. Z uvedeného je možné vyvodiť, že napriek tomu, že maloleté deti nadobúdajú vyšší vek, opakovane dochádza k znižovaniu výživného na nich od povinného otca. Pritom by bolo viac žiaduce výživné zvyšovať, pretože vekom potreby detí rastú.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne a predčasne rozhodol, keď opätovne znížil výživné na maloleté deti bez náležitého zistenia a vyhodnotenia zákonných podmienok na takýto závažný postup. Navyše súd prvej inštancie ani neurčil čas, odkedy by malo dôjsť k zmene pôvodného rozsudku.

15. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne prejednať návrh otca na zníženie výživného, dôsledne zistiť, či existujú zákonné dôvody na zmenu rozhodnutia pôvodného rozsudku, ktorým bolo určené výživné na maloleté deti. Musí ísť o zmenu závažného a dlhodobého charakteru v porovnaní s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri poslednom určovaní výšky výživného. Iba skutočnosť, že otec maloletých detí sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody sama o sebe nie je dôvodom na zníženie výživného. Za situácie, keď maloleté deti majú zvýšené výdavky aj v súvislosti s ich nepriaznivým zdravotným stavom, nie je doteraz zistený a preukázaný dôvod na zníženie výživného zo strany otca. Je nutné tiež zdôrazniť, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné konať v najlepšom záujme maloletých detí.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 .