Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-24-2017.pdf
PDF · 100.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti žalovanému S. Č., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v S. E. K., I. XX, zastúpenému Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, o zaplatenie 1.338,87 €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.10.2016, č.k. 5C/172/2015-52
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný má nárok proti žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 1.338,87 € titulom neuhradeného poistného na zdravotné poistenie za obdobie od 1.2.2010 do 18.10.2013, pričom pohľadávka mala vzniknúť voči poručiteľovi Z. D., ktorého dedičom je žalovaný.
3. Právne vec posúdil podľa § 460, § 470 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 15 ods. 4, § 17 ods. 8, § 17a ods. 1, 10, § 19 ods. 1, 2, 5, 7, § 20 ods. 5, § 21 ods. 1, 2, § 25 ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len zákon č. 580/2004 Z.z.).
4. Dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobkyňa nepreukázala základnú skutočnosť, a to, že dlh ku dňu smrti poručiteľa existoval. Konštatoval, že poručiteľ ako poistenec mal zo zákona povinnosť platiť poistné, avšak túto skutočnosť súd nepovažoval za preukázanie existencie dlhu v čase smrti poručiteľa. Uviedol, že povinnosťou zdravotnej poisťovne bolo vykonávať pravidelné ročné zúčtovanie poistného, čo v prípade poručiteľa Z. D. nevykonávala. V prípade, že by takto žalobkyňa vykonávala ročné zúčtovanie, už v roku 2005 by zistila, že u poručiteľa neeviduje žiadne údaje potrebné na vykonanie ročného zúčtovania za predchádzajúci kalendárny rok, nakoľko už v tomto roku poručiteľ bol nezvestný a bolo po ňom vyhlásené pátranie, čo bolo preukázané obsahom trestného spisu. Následne tak mohla žalobkyňa postupovať podľa § 17 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. a svoj nárok si uplatniť na úrade alebo výkazom nedoplatkov, čím by došlo k vzniku kvalifikovaného titulu na plnenie dlhu. Podľa názoru súdu nie je možné, aby za nečinnosť žalobkyne niesol zodpovednosť žalovaný a aby sa táto nečinnosť konvalidovala tak, že žalobkyňa sa bude domáhať vzniku exekučného titulu u dedičov, navyše po právoplatne ukončenom dedičskom konaní, kde svoju pohľadávku ani včas neuplatnila.
5. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že nárok sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe v zmysle Občianskeho zákonníka, pretože právo na poistné, ktoré sa premlčuje v 5-ročnej dobe v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., si žalobkyňa u žalovaného nemôže uplatniť, nakoľko poistencom bol poručiteľ, a nie žalovaný. Premlčacia doba plynie od splatnosti jednotlivej splátky, t.j. od 8.3.2010, každý mesiac vždy k 8. dňu. Nakoľko žaloba bola súdu doručená 28.7.2015, námietka premlčania vznesená žalovaným by bola odôvodnená. Súd však žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania nároku žalobkyne na plnenie, preto sa námietkou premlčania v dôvodoch zamietnutia žaloby nezaoberal.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP. Plne úspešný žalovaný si uplatnil náhradu trov konania a žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto súd rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu.
8. Žalobkyňa poukázala na to, že tvrdenia súdu v odôvodnení rozhodnutia si vzájomne odporujú. Na jednej strane súd konštatuje, že poručiteľ mal povinnosť platiť poistné a na strane druhej konštatuje, že táto skutočnosť nepreukazuje existenciu dlhu. Poručiteľ bol povinný platiť poistné, túto povinnosť si však poručiteľ nesplnil, čoho dôsledkom je existencia dlhu. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že poručiteľ si svoju povinnosť platiť poistné voči žalobkyni splnil, je preto logické, že ak si poručiteľ nesplnil voči žalobkyni zákonnú povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, vznikol mu voči žalobkyni dlh.
9. Ku konštatovaniu súdu, že povinnosťou zdravotnej poisťovne je pravidelné vykonávanie ročného zúčtovania poistného žalobkyňa uviedla, že túto povinnosť má poisťovňa od roku 2012, pričom zákon č. 580/2004 Z.z. v § 19 ods. 1 stanovuje okruh osôb, ktorým je zdravotná poisťovňa povinná vykonávať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie. Nevykonáva sa teda každému poistencovi, ale len tomu, kto spĺňa zákonom stanovené predpoklady na vykonanie ročného zúčtovania poistného. Poručiteľ tieto predpoklady nespĺňal, žalobkyňa preto nemala zákonnú povinnosť mu ročné zúčtovanie poistného vykonať.
10. K povinnosti uplatniť pohľadávku na úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo vystaviť výkaz nedoplatkov žalobkyňa uviedla, že v prípade platiteľov, u ktorých neeviduje žiadneho platiteľa poistného, skôr, ako dôjde k uplatneniu pohľadávky formou výkazu nedoplatkov alebo podaním návrhu na vydanie platobného výmeru, vyzýva poistenca na oznámenie platiteľa poistného. Nakoľko sa však zásielku nepodarilo poručiteľovi doručiť, žalobkyňa vykonávala ďalšie kroky smerujúce k zisteniu pobytu platiteľa. Až následne bolo žalobkyni oznámené, že platiteľ zomrel. Skutočnosť, že pohľadávka žalobkyne voči poručiteľovi nebola zahrnutá v právoplatnom výkaze nedoplatkov alebo v platobnom výmere, nemá žiaden vplyv na existenciu pohľadávky. Rovnako nemá vplyv na existenciu pohľadávky ani skutočnosť, že pohľadávka nebola zaradená do súpisu pasív dedičstva. Ako potvrdil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd SR, právna úprava týkajúca sa dedičského práva neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by dlh poručiteľa zanikol, ak nebol veriteľom do dedičského konania prihlásený. To, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmé z rozhodnutia súdu o dedičstve, alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený (uznesenie NS SR sp.zn. 4 M Cdo 18/2009). Pre posudzovanie zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa preto nie je rozhodujúce to, či bola pohľadávka veriteľom uplatnená v dedičskom konaní a či bola zahrnutá do súpisu pasív dedičstva, ako sa domnieva súd, rozhodujúca je len existencia pohľadávky ku dňu smrti poručiteľa.
11. Žalobkyňa sa nestotožnila s tvrdením súdu o tom, že jej nárok je premlčaný. Uviedla, že po zohľadnení ustanovení o dĺžke, začiatku plynutia a plynutí premlčacej doby, nie je premlčaná celá pohľadávka, ktorú si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila, ale len jej časť.
12. Odvolanie žalobkyne bolo žalovanému doručené dňa 5.12.2016. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
14. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.04.2017 o 12,45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.04.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
16. Žalobkyňa namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
18. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
19. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 až § 194 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Správne, zákonné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak nárok žalobkyne posudzoval podľa ustanovení zák. č. 580/2004 Z.z..
23. V prejednávanom spore nebolo spornou skutočnosťou, že predmetom sporu je pohľadávka žalobkyne voči žalovanému titulom neuhradených preddavkov poistného na zdravotné poistenie poručiteľa Z. D.Č. za obdobie od 01.02.2010 do 18.10.2013.
24. Žalovaný je dedičom po poručiteľovi Z. D., ktorý bol vyhlásený za mŕtveho dňom 18.10.2013 a pohľadávka žalobkyne bola voči nemu uplatnená podľa § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.
25. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že poručiteľ si svoju povinnosť platiť poistné voči žalobkyni splnil. Poukázala na logický záver, že ak si poručiteľ nesplnil svoju zákonnú povinnosť voči žalobkyni platiť poistné na verejné zdravotné poistenie, vznikol mu voči žalobkyni dlh.
26. Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení upravuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie.
27. V ustanovení § 11 zákona č. 580/2004 Z. z. sú špecifikovaní platitelia poistného na zdravotné poistenie.
28. Verejnoprávny charakter verejného zdravotného poistenia vyplýva priamo z § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., preto aj všetky právne vzťahy, ktoré vznikajú na jeho základe, vrátane z toho plynúcich práv a povinností ich subjektov, sú verejnoprávnymi. Pohľadávka poistného na verejné zdravotné poistenie je preto pohľadávkou verejnoprávneho charakteru.
29. Podľa ust. § 15 ods. 4 zák. č. 580/2004 Z.z., poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).
30. Podľa ust. § 17 ods. 8 zák. č. 580/2004 Z.z., ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na úrade alebo výkazom nedoplatkov podľa § 17a.
31. Podľa ust. § 17a ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.
32. Z citovaného ustanovenia § 17a ods.1 zák. č. 480/2004 Z.z. vyplýva, že dlžné poistné zdravotná poisťovňa môže, ale nemusí uplatniť výkazom nedoplatkov iba voči jeho platiteľovi.
33. Exekučným titulom je iba právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov (§ 18 ods. 5 a 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení).
34. V prípade, ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. podá Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru.
35. Pohľadávkou na poistnom je na účely zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou pohľadávka na poistnom vyplývajúca z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu (§ 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 zák. č. 581/2004 Z.z.).
36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na zákonom stanovenú povinnosť platiteľov poistného odvádzať poistné na zdravotné poistenie včas, vymáhateľná pohľadávka na poistnom, poplatku z omeškania, úrokoch z omeškania, pokutách, teda pohľadávka odvodená od povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie, vzniká až právoplatnosťou výkazu nedoplatkov alebo právoplatnosťou platobného výmeru.
37. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
38. Okamih smrti poručiteľa je rozhodujúcou skutočnosťou pre prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom dedičstva.
39. Podľa § 470 ods.1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
40. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu (§ 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
41. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že dedičia sú právnymi nástupcami poistenca ako subjektu verejného zdravotného poistenia.
42. Nárok zdravotnej poisťovne na neuhradené poistné, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté, zaniká smrťou poistenca a nemožno ho už predpísať dedičom ani ho od nich vymáhať.
43. Smrť poručiteľa (platiteľa poistného) má v zmysle § 460 a § 470 Občianskeho zákonníka za následok vznik povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa len z pohľadávky, predpísanej poručiteľovi právoplatným výkazom nedoplatkov alebo právoplatným platobným výmerom.
44. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje nárok na uhradenie dlhu poručiteľa na poistnom a návrhom sa jeho splnenia domáha voči dedičovi, na rozhodnutie o takom návrhu je síce daná právomoc súdu v konaní podľa CSP, avšak súd prvej inštancie sa v konaní o takom návrhu musí vysporiadať s otázkou, či existuje právoplatný výkaz nedoplatkov (§ 17a ods. 5 a 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení) alebo právoplatný platobný výmer (§ 77a ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach).
45. Pri vyššie citovaných záveroch odvolací súd vychádzal zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2016, sp. zn. Snj 39/2014, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR publikovaným pod č. 36/2016.
46. V prejednávanom spore skutočnosť, že voči poručiteľovi Petrovi Kováčovi nebol vydaný právoplatný výkaz nedoplatkov ani právoplatný platobný výmer, nebola sporná. Žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, že uvedené rozhodnutia boli voči poručiteľovi vydané a sú právoplatné.
47. Z uvedeného dôvodu okresný súd rozhodol vecne správne, ak žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobkyňa nepreukázala základnú skutočnosť, a to, že dlh poručiteľa z pohľadávky predpísanej poručiteľovi právoplatným výkazom nedoplatkov alebo právoplatným platobným výmerom, ku dňu smrti poručiteľa existoval.
48. Otázka (ne)vykonania ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ročné zúčtovanie poistného totiž nie je podmienkou vyhotovenia výkazu nedoplatkov ani platobného výmeru, ktorých existencia a právoplatnosť je nevyhnutná na uplatnenie pohľadávky voči dedičovi poručiteľa.
49. V prejednávanom spore žalobkyňa nedisponuje právoplatným rozhodnutím (výkazom nedoplatkov ani platobným výmerom), na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že pohľadávka žalobkyne voči poručiteľovi existovala ku dňu jeho smrti. Ako bolo vyššie uvedené, totiž smrť poručiteľa (platiteľa poistného) má v zmysle § 460 a § 470 Občianskeho zákonníka za následok vznik povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa len z pohľadávky, predpísanej poručiteľovi právoplatným výkazom nedoplatkov alebo právoplatným platobným výmerom. Nárok zdravotnej poisťovne na neuhradené poistné, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté, zaniká smrťou poistenca a nemožno ho už predpísať dedičom ani ho od nich vymáhať.
50. Keďže pohľadávka poručiteľa ku dňu jeho smrti neexistovala, je bezpredmetné zaoberať sa otázkou, či nezaradenie dlhu do súpisu pasív dedičstva má vplyv na zodpovednosť dedičov za takýto dlh.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa otázkou premlčania nezaoberal.
52. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, potvrdil.
53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.
54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).