Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-258-2005.pdf
PDF · 142.3 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/258/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcov: 1/ J.. T. V., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, 900 41 Rovinka, 2/ H. V., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, 841 02 Bratislava, obaja zastúpení: JUDr. Mária Gbelská, advokátka, A. Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanej: J.. P.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X, 841 01 Bratislava, v konaní o odporovacej žalobe o neúčinnosť dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretá medzi žalovanou a jej bývalým manželom Q. S., N.. XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 14.09.2005 pod M.-XXXX/XX, na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava IV, obec BA - m.č. Dúbravka, katastrálne územie Dúbravka, a to bytu č. X, súpisné číslo XXXX, vchod M. X, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 7172/336486, je voči žalobcom v 1. a 2. rade neúčinná.
Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 14.10.2005, domáhali určenia, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretá medzi žalovanou a J.. Q. S., ktorej vklad bol povolený dňa 14.09.2005 pod M. XXXX/XX je voči žalobcom neúčinná. Žalobu odôvodnili tým, že manžel žalovanej Q. S., T..Č.. XXXXXX/XXXX, bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.02.2005, č.k. 23C 6/2004-25 zaviazaný k úhrade istiny 135.000,- Sk spolu so zmluvnou pokutou 10% z dlžnej istiny za každý mesiac omeškania od januára 2001 až do zaplatenia a trov konania a právneho zastúpenia v prospech žalobcu v 1. rade T. V.R.. Taktiež rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03.12.2004, č.k. 23C 55/2003-37 bol Q. S. zaviazaný k úhrade 230.000,- Sk spolu s 17,6% úrokom z omeškania od 26.12.2000 do zaplatenia spolu s trovami konania a právneho zastúpenia v prospech žalobcu v 2. rade H. V.. Žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil pohľadávky žalobcov v 1. a 2. rade podľa uvedených právoplatných rozsudkov, preto sa obaja žalobcovia obrátili na exekútorský úrad V. X. za účelom exekučného vymoženia pohľadávok. Exekúcie sú vedené pod číslom konania Ex 15/05 pre žalobcu v 1. rade a Ex 14/05 pre žalobcu v 2. rade. V oboch veciach podal žalovaný námietky, o ktorých je konanie vedené tunajším súdom pod č.k. 37Er 1369/2005 u žalobcu v 1. rade a pod č.k. 37Er 1372/2005 u žalobcu v 2. rade. Exekútor začal vykonávať exekúciu zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v čase začatie exekúcie a prevzatia upovedomenia povinným na LV č. XXXX pre katastrálne územie Dúbravka, a to byt č. X na ul. M. X v Bratislave a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach a pozemku vo veľkosti 7172/336484 v prospech žalovanej a jej manžela, ktorý je v exekúcii povinným. Napriek tomu, že žalovaná ako aj jej manžel vedeli o dlhu voči žalobcom, čoho dôkazom je aj konanie o predbežnom opatrení zákazu nakladania s citovanými nehnuteľnosťami na tunajšom súde pod č.k. 4NcC 4/2003-14 a povinný manžel ako aj žalovaná prevzali upovedomenie, kde bol výslovný zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, vedome konali protiprávne a nehnuteľnosť previedli v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva po jeho zániku z titulu podnikania manžela - povinného, na žalovanú. Zápis vlastníctva v prospech žalovanej bol vykonaný dňa 14.09.2005 pod č. M. XXXX/XX. Žalovaná, ako aj jej manžel, v odvolaní voči predbežnému opatreniu namietali, že v žiadnom prípade nie je obava, že by sa snažili predmetné nehnuteľnosti odpredať alebo akýmkoľvek spôsobom zamedziť prípadné uspokojenie pohľadávky z týchto nehnuteľností. Krajský súd ich námietky posúdil ako dôvodné a návrh na predbežné opatrenie zamietol. Z uvedeného konania oboch manželov je zrejmé, že tento úkon bol vykonaný len za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávok žalobcov.
2. Uznesením zo dňa 19.07.2006, č.k. 22C 258/2005-28 súd pripustil vstup Q. S., bytom M. X, Bratislava do konania ako žalovaného v 2. rade.
3. Z dôvodu späťvzatia žaloby voči pôvodnému žalovanému v 2. rade súd uznesením zo dňa 23.09.2016, č.k. 22C 258/2005-302 zastavil.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že je pravdou, že dlžník Q. S. (pôvodný žalovaný v 2. rade) má voči žalobcom záväzky zo zmlúv o pôžičke zo dňa 16.10.2000 a 17.11.2000, avšak žalovaná o samotných pôžičkách až do 29.04.2003, kedy prevzala uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4NcC 4/2004-14 zakazujúce žalovaným akúkoľvek dispozíciu s predmetným bytom, nevedela. Túto skutočnosť potvrdil aj dlžník vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 07.05.2003, kde uviedol, že požičané peniaze slúžili výlučne na jeho podnikateľské aktivity a nie na krytie potrieb žalovanej v 1. rade a jej troch detí. Na základe zrelej úvahy po zvážení všetkých rizík, ktoré by podnikanie na základe živnostenského oprávnenia dlžníka mohlo priniesť, bol podaný v zmysle § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.11.2003, č.k. 4C 146/03-9, zrušené. Dňa 07.05.2003 bolo zo strany žalovanej podané na Krajský súd v Bratislave odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu, č.k. 4NcC 4/2003-14, ktorým bola žalovanej a dlžníkovi zakázaná akákoľvek dispozícia s predmetným bytom. Krajský súd odvolaniu žalovanej vyhovel a predbežné opatrenie uznesením č.k. 6Co 224/03-29 zrušil. Na základe tohto rozhodnutia, ktorým bolo obmedzenie nakladania s predmetným bytom zrušené, bola uzatvorená medzi manželmi dohoda o vyporiadaní BSM, na základe ktorej dňa 14.09.2005 bol povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností. Nešlo teda o žiadne protiprávne konanie ani účelové zmarenie uspokojenia pohľadávok žalobcov zo strany žalovaných. Podľa vyššie uvedeného čestného prehlásenia dlžníka boli peniaze získané pôžičkou použité výlučne na jeho podnikateľské aktivity - slúžili výkonu povolania jedného z manželov, a teda nestali sa v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej a dlžníka. Právny úkon - uzavretie dohody o vysporiadaní nebol vykonaný s úmyslom ukrátiť veriteľov a keďže o žiadny úmysel zo strany dlžníka nešlo, nemohla ho žalovaná ani pri náležitej starostlivosti poznať. Vzhľadom na uvedené žiadala žalovaná, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. V spoločnom vyjadrení žalovaných (v čase, keď v konaní vystupoval Q. S. ako žalovaný v 2. rade) doručenom súdu 07.02.2007 títo uviedli, že dlžník uzatvoril dňa 17.11.2000 so žalobcom v 1. rade zmluvu o pôžičke, na základe ktorej si požičal 275.000,- Sk za účelom prefinancovania jeho podnikateľskej činnosti. Uvedenú zmluvu o pôžičke uzavrel bez vedomia a súhlasu žalovanej. Dlžník vrátil žalobcovi v 1. rade dlžnú sumu nasledovne: dňa 17.01.2001 sumu 140.000,- Sk a dňa 01.02.2007 sumu 135.000,- Sk. Úroky z omeškania nezaplatil, pretože úroky vo výške 10% mesačne považoval za neprimerane vysoké, v rozpore s dobrými mravmi a v prípade oneskorenia so zaplatením viac ako rok je úrok z omeškania 120% ročne, čo je úžera. Ďalej dlžník uzatvoril so žalobcom v 2. rade zmluvu o pôžičke dňa 16.10.2000, na základe ktorej si požičal 200.000,- Sk na podnikateľské účely a zaviazal sa vrátiť žalobcovi v 2. rade istinu 200.000,- Sk a úroky 30.000,- Sk. Uvedenú zmluvu uzatvoril bez vedomia a súhlasu žalovanej. Dlžnú sumu vo výške 230.000,- Sk vrátil žalobcovi v 2. rade 01.02.2007. Rozsudky Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 23C 6/2004 a 23C 55/2003 boli vydané bez účasti dlžník a jeho právneho zástupcu a žalovaná o nich nemala vedomosť. Tieto skutočnosti žalovaná uviedla už vo svojom vyjadrení, ktorým sa odvolala proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 4NcC
4/2003. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.01.2004, sp. zn. 6Co 224/03 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Vydaním tohto uznesenia Krajského súdu v Bratislave považovala žalovaná celú vec za skončenú. Dlžník neuzavrel zmluvu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 07.09.2005 so žalovanou, predmetom ktorej bol byt č. X v bytovom dome súpis. č. XXXX na M. L.. X v Bratislave, v úmysle ukrátiť žalobcov, pretože vedel, že pôžičky od žalobcov použil výlučne na svoju podnikateľskú činnosť z ktorej nakoniec pôžičky splatil. V čase uzatvorenia zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj predtým, žalovanej uvádzal, že neeviduje žiadne záväzky voči tretím osobám. Žalovaná nemala a nemohla mať vedomosť o tom, či dlžník robil úkony v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, pretože nemala vedomosť o jeho podnikateľských aktivitách. Nevedela o uzatvorení zmlúv o pôžičkách, o súdnych konaniach, návrh na Okresný súd Bratislava IV na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podala a dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavrela s vedomím, že jej manžel si všetky dlhy vysporiadal. Žalovaní spolu nehospodárili, nemali spoločné účty, nehradili spoločné náklady spojené s užívaním bytu. Všetky náklady spojené s užívaním bytu uhrádzala žalovaná zo svojich príjmov. Žalovaná zaplatila aj celú kúpnu cenu za byt na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 090400798 zo dňa 24.06.1998. Vzhľadom na uvedené žalovaná s dlžníkom žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade, žalovanej, dlžníka Q. S., svedka Q. D. a listinnými dôkazmi: výpisom z LV č. XXXX z 06.10.2005, výpisom z LV č. XXXX z 06.11.2002, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 04.02.2005, č.k. 23C 6/2004-25, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 03.12.2004, č.k. 23C 55/2003-37, čestným prehlásením Q. S. zo 07.05.2003, dohodou o rozdelení BSM, uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30.01.2004, č.k. 6Co 224/03-29, zmluvou o pôžičke zo dňa 17.11.2000, zmluvou o pôžičke z 16.10.2000, dokladmi o zaplatení zo dňa 01.02.2007 na č.l. 75, odvolaním voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 04.04.2003, č.k. 4NcC 4/2003-14, výpisom z LV č. XXXX z 30.11.2005, zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 16.06.2003, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 19.06.2008, č.k. 6C 199/2007-41, výpisom z LV č. XXXX z 16.09.2005, zmluvou o prevode vlastníctva bytu, zriadením záložného práva z 24.06.1998, výpisom z LV č. XXXX z 30.07.1999, dohodou o urovnaní, stanoviskom k dohode o urovnaní z 07.11.2007, návrhom na zápis konania do poznámky listu vlastníctva z 29.01.2009, výpisom z Obchodného registra SR spoločnosti B.. vložka č. 35702/B, zápisnicou o dražbe nehnuteľností z 20.07.2006, dražobnou vyhláškou z 09.06.2006, exekučným príkazom na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností z 25.03.2007, výpisom z LV č. XXXX z 16.07.2013, návrhom o zrušenie BSM z 16.06.2003, pripojeným spisom z Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor (pôvodne Správa katastra pre hl. mesto Bratislavu) č. M.-XXXX/XX, spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10C 79/2007, a to najmä žalobou z 11.01.2007, rozsudkom z 14.09.2011, č.k. 10C 79/2007-144 a spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 11C 3/2007, a to najmä žalobou z 11.01.2007, rozsudkom z 25.06.2008, č.k. 11C 3/2007-77, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 01.12.2009, č.k. 14Co 530/2008-105, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08.07.2010, sp. zn. 3Cdo 94/2010 a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že pôžička dlžníkovi bola poskytnutá za účelom zakúpenia robotníckeho hotela s tým, že mala byť krátkodobá, na 2 mesiace. Ďalej objasnil, že súhlas manželky, nakoľko v zmysle bodu 4 zmluvy o pôžičke použili ako zábezpeku na vrátenie peňazí prevod nehnuteľnosti, nepožadoval z dôvodu, že by to predĺžilo celé konanie v súvislosti s konaním na katastri a dlžník požadoval peniaze rýchlo. Ponúkol dlžníkovi možnosť zamestnať sa v ich firme, čo odmietol s tým, že v Rakúsku zarobí viac. Tiež mu navrhoval možnosť splácania dlhu. Sumu 140.000,- Sk mu dlžník vrátil na parkovisku pri Tatra banke v Dúbravke. Pri uzatváraní zmluvy bol prítomný Q. T., a to z dôvodu, že zapožičané finančné prostriedky mali slúžiť obidvom na obstaranie hotela. Manželku dlžníka v súvislosti s pohľadávkou nekontaktoval
8. Z výsluchu žalobcu v 2. rade súd zistil, že dlžníka poznal ako bývalého nadriadeného, ako dôveryhodnú osobu, pričom samotnú zmluvu o pôžičke považoval len ako niečo na viac. Peniaze mu požičal za účelom obstaranie jeho podnikateľskej aktivity. Dôveroval mu a ani ho nenapadlo požadovať súhlas manželky v súvislosti s bodom 4 zmluvy, kde bolo dojednané, že v prípade omeškania so splatením pôžičky súhlasí s prevodom nehnuteľnosti a užívacích práv k bytu. Túto zábezpeku navrhol sám dlžník. S manželkou dlžníka sa kontaktoval až na jej podnet, nakoľko na ňu nemal telefonický kontakt.
9. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že nevedela o predmetných pôžičkách svojho bývalého manžela, dozvedela sa o nich až z uznesenia o nariadení zákazu disponovať s bytom, voči ktorému sa hneď odvolala a krajský súd jej vyhovel tým, že nariadené predbežné opatrenie zamietol. Po tom, ako sa dozvedela o pôžičkách svojho bývalého manžela, ktoré mali súvisieť s jeho podnikateľskou činnosťou, podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej uviedla, že ona sa starala o chod domácnosti. nakoľko bývalý manžel mal problémy v podnikateľskej činnosti, majú spolu 3 deti, s ktorými býva v byte, na ktorí si robia žalobcovia nárok. Dlžník mal viaceré podlžnosti, ktoré sa ona snažila za pomoci pôžičiek a úverov vyrovnať. Jej bývalá právna zástupkyňa spôsobila, že sa nedozvedela o rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zamietol jej dovolanie vo veci, nemohla vziať návrh späť, čím by si ušetrila náklady za súdne trovy. Jediným majetkom žalovanej je byt, v ktorom býva s 3 plnoletými deťmi a nevedela si predstaviť, ako by vyriešili bývanie v prípade, že by jej žalobcovia na byt siahli.
10. Z výsluchu dlžníka súd zistil, že peniaze si požičal od svojich priateľov na obstaranie firmy. Peniaze im vrátil podľa svojich podnikateľských možností tak, že zaplatil istinu. Ďalej uviedol, že v podnikaní sa mu nedarí, prvú firmu kúpil zadlženú, v podstate o peniaze, ktoré do nej vložil, prišiel. Žalobcom vracia peniaze podľa možností, čo sa mu podarí zarobiť, len žalobcom sa zdá, že ich vracia pomaly.
11. Z výsluchu svedka Q. D. súd zistil, že v byte (patriacom svedkovi a jeho manželke) býval dlžník aj spolu s ďalšími stavebnými robotníkmi. Celkovo ich bolo 5-6. Dlžníka videl naposledy v reštauračnom zariadení u W. na C..
12. Z výpisu z LV č. XXXX z 06.10.2005 pre k. ú Dúbravka súd zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou bytu č. X na ulici M. X, súpisné č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 7172/336486 titulom kúpy, ktorej vklad bol povolený dňa 11.06.1999 pod M. XXXXX/XX a titulom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad bol povolený 14.09.2005 pod M. XXXX/XX.
13. Z výpisu z LV č. XXXX z 06.11.2002 pre k. ú Dúbravka súd zistil, že v čase vydanie listu vlastníctva boli žalovaná a dlžník bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na ulici M. X, súpisné č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 7172/336486 titulom kúpy, ktorej vklad bol povolený dňa 11.06.1999 pod M. XXXXX/XX.
14. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 04.02.2005, č.k. 23C 6/2004-25 súd zistil, že dlžník bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 135.000,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zmluvnú pokutu 10% z dlžnej istiny za každý mesiac omeškania od januára 2001 až do zaplatenia a náhradu trov konania 23.217,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.03.2005 a vykonateľnosť 27.03.2005.
15. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 03.12.2004, č.k. 23C 55/2003-37 súd zistil, že dlžník bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 230.000,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 26.12.2000 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 47.840,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.02.2005 a vykonateľnosť 26.02.2005.
16. Z čestného prehlásenia dlžníka Q. S. (pôvodného žalovaného v 2. rade) zo dňa 07.05.2003 súd zistil, že dlžník čestne prehlásil, že žalovaná sa nepodieľala a nebola oboznámená s podpísaním listiny o pôžičke uvedenej v uznesení Okresného súdu Bratislava IV pod č. NcC 4/2003-47. Jedná sa o sumu, ktorú si zapožičal spolu s p. Q. T. a bola využitá na kúpu H. L. B..T..Y.., ktorú zakúpil z vyššie uvedených peňažných prostriedkov. Peniaze boli využité len pre účely dlžníka a pána T.. Manželka a 3 deti z nich nemali žiaden prospech.
17. Z dohody o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd zistil, že žalovaná spolu s bývalým manželom Q. S. uzatvorili dňa 07.09.2005 dohodu o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu k bytu č. X na X. NP bytového domu na M. X, súpisné č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území Dúbravka, zapísaný na LV č. XXXX na žalovanú.
18. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 30.01.2004, č.k. 6Co 224/03-29 súd zistil, že krajský súd v právnej veci žalobcov v 1. a 2. rade proti žalovanej a J.. Q. S. zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.04.2003, č.k. 4NcC 4/2003-14 a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
19. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.11.2000 súd zistil, že žalobca v 1. rade a dlžník uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa (žalobcu v 1. rade) prenechať dlžníkovi sumu 275.000,- Sk a dlžník sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť do 01.12.2000. V zmysle čl. IV si účastníci zmluvy dohodli, že v prípade omeškania dlžníka so splatením sumy je dlžník povinný uhradiť 10% z dlžnej sumy mesačne a súčasne súhlasí s prevodom nehnuteľnosti a užívacích práv (bytu - doklad o vlastníctve: zmluva č. 090400798 o prevode vlastníctva bytu, zriadení záložného práva) v prospech veriteľa. Zo zadnej strany zmluvy sú rukou dopísaní svedkovia uzavretia zmluvy, a to J.. P. C. P. Q. T.. Zároveň sa na druhej strane zmluvy nachádza rukou dopísaná poznámka: „Prijaté 17.01.2001 140.000,- Sk slovom stoštyridsaťtisíc“ s pripojeným podpisom dlžníka a žalobcu v 1. rade.
20. Zo zmluvy o pôžičke z 16.10.2000 súd zistil, že žalobca v 2. rade a dlžník uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa (žalobcu v 2. rade) prenechať dlžníkovi sumu 200.000,- Sk s tým, že dohodnutý úrok je určený priamo splátkovým kalendárom podľa čl. II zmluvy. V zmysle čl. II zmluvy sa dlžník zaviazal vrátiť požičanú sumu spolu s dohodnutými úrokmi nasledovne: do 25.12.2000 čiastku 230.000,- Sk. V zmysle čl. IV si účastníci zmluvy dohodli, že v prípade omeškania dlžníka so splatením sumy tento súhlasí s prevodom nehnuteľnosti a užívacích práv (bytu - doklad o vlastníctve: zmluva č. 090400798 o prevode vlastníctva bytu, zriadení záložného práva) v prospech veriteľa.
21. Z dokladov o zaplatení zo dňa 01.02.2007 na č.l. 75 súd zistil, že dňa 01.02.2007 dlžník zaplatil žalobcovi v 1. rade sumu 230.000,- Sk za účelom vyplatenia istiny a žalobcovi v 1. rade sumu 135.000,- Sk za účelom vyplatenia istiny, pričom svedkom týchto úkonov mala byť žalovaná.
22. Z odvolania voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 04.04.2003, č.k. 4NcC 4/2003-14 súd zistil, že toto odvolanie spísané dňa 07.05.2003 podala osobne žalovaná dňa 09.05.2003 do podateľne Okresného súdu Bratislava IV
23. Z výpisu z LV č. XXXX z 30.11.2005 súd zistil, že ku dňu vydania výpisu bol pôvodný žalovaný v 2. rade výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/XX - záhrady o výmere 14 m2 a prac. č. 5257/32 - záhrady o výmere 405 m2 v katastrálnom území B. Q. titulom kúpy, ktorej vklad bol povolený pod M. XXXX/X
24. Zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 16.06.2003 súd zistil, že žalovaná s dlžníkom uzavreli zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok oboch účastníkov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku o zrušení ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvoriť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v ktorej sa vysporiadajú tak, že žalovaná nadobudne do výlučného vlastníctva X-izbový byt č. X na M. L. X v Bratislave o celkovej výmere 79,28 m2 vrátane celého vybavenia bytu.
25. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 19.06.2008, č.k. 6C 199/2007-41, súd zistil, že uvedeným rozsudkom súd manželstvo účastníkov konania J.. P. K. S. a Q. S. rozviedol a na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa dohodli na úprave styky k maloletej K. S. vrátane povinnosti pôvodného žalovaného v 2. rade platiť na maloletú výživné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.07.2008.
26. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, zriadení záložného práva z 24.06.1998 súd zistil, že Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci a J.. P.. K. S. a Q. S. ako kupujúci uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. X na ulici M. X v Bratislave a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom parc. č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 57.000,- Sk.
27. Z výpisu z Obchodného registra SR spoločnosti B. - R. B.. B. T..Y.. vložka č. 35702/B súd zistil, že Q. S. bol spoločníkom spoločnosti v období od 19.04.2005 a konateľom spoločnosti v období od 19.04.2005 do 10.11.2005
28. Zo zápisnice o dražbe nehnuteľností z 20.07.2006, ktorú spísal súdny exekútor v právnej veci oprávneného T. V.R. proti povinnému Q. S. súd zistil, že po začatí dražby o 11:00 hod. sa dražby nehnuteľností nezúčastnil žiadny záujemca.
29. Z dražobnej vyhlášky z 09.06.2006 súd zistil, že súdny exekútor oznámil, že dňa 20.07.2006 sa v kancelárii Exekútorského úradu v Bánovciach nad Bebravou bude konať dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie B. Q. vo vlastníctve povinného Q. S..
30. Z exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností z 25.03.2007 súd zistil, že súdny exekútor Ing. Milan Gbelský vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 23C 55/2003-37 zo dňa 03.12.2004 voči povinnému Q. S..
31. Z výpisu z LV č. XXXX z 16.07.2013 súd zistil, že na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve Q. S., a to parc. č. XXXX/XX P. XXXX/XX v katastrálnom území B. Q. viaznu ťarchy v podobe piatich exekučných príkazov na vykonanie exekúcie zriadením záložného práva.
32. Z návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 16.06.2003 súd zistil, že dňa 30.06.2003 bol na Okresnom súde Bratislava IV podaný návrh, ktorým sa žalovaná domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že za trvania manželstva získal pôvodný žalovaný v 2. rade živnostenské oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
33. Z pripojeného spisu Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor (pôvodne Správa katastra pre hl. mesto Bratislavu) č. M.-XXXX/XX súd zistil, že dňa 13.09.2005 bol doručený návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovanej, a to bytu č. X na ulici M. X v Bratislave spolu s spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadenia domu a k pozemku v zmysle dohody o rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 31.08.2005, pričom účastníci žiadali o rýchlené konanie o návrhu na vklad. Následne vtedajšia Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 14.09.2005 pod č. M. XXXX/XX povolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovanej.
34. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C 79/2007 súd zistil, že J.. P. K.na S. a Q. S. sa ako žalobcovia domáhali určenia neplatnosti článku IV zmluvy o pôžičke zo dňa 17.11.2000 uzavretej medzi Q. S. a T. V.. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 17.10.2011, č.k. 10C 79/2007-144 žalobu Q. S. zamietol a konanie voči J.. P.. K. S. zastavil. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 05.01.2012.
35. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 11C 3/2007 súd zistil, že Q. S. P. J.. P.. K. S. sa ako žalobcovia domáhali určenia neplatnosti článku IV zmluvy o pôžičke zo dňa 16.10.2000 uzavretej medzi Q. S. P. H. V.. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 25.06.2008, č.k. 11C 3/07-77 žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 01.12.2009, č.k. 14Co 530/2008 potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 18.01.2010. Následne J.. P. K. S. podala prostredníctvom právnej zástupkyne dovolanie proti rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd uznesením zo dňa 08.07.2010, sp. zn. 3Cdo 94/2010, dovolanie zamietol.
36. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
37. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
38. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
39. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
40. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
41. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
42. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
43. Odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP resp. § 80 písm. c) OSP (účinného do 30.06.2016), a teda žalobcovia nemusia preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je tomu tak z dôvodu, že súd v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási, pričom právny dôsledok úspešného odporovania, t.j. neúčinnosť právneho úkonu, môže nastať až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené.
44. Zmyslom právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa a ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
45. Predpokladmi úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí preukázať veriteľ pre úspešnosť žaloby sú: 1. vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči dlžníkovi, 2. skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, 3. preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa ak žalovanému, t.j. druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda o ňom vedel alebo musel vedieť, 4. skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. Nie je pritom rozhodujúce o aký právny úkon ide, či odplatný alebo bezodplatný, rozhodujúce je, že ide o úkon, ktorým bol majetok scudzený. Spoločným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľov vymáhateľnej pohľadávky, predpokladá sa kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol úkon urobený vedel alebo musel vedieť. Ak ide o právne úkony medzi blízkymi osobami, uvedenými v § 116 a 117 Občianskeho zákonníka, blízka osoba musí preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu ani pri vyvinutí náležitej
starostlivosti rozpoznať, zákon v takomto prípade úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o úmysle dlžníka predpokladá. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci tu existuje zákonná výnimka, v zmysle ktorej uvedené neplatí, ak blízka osoba dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje žalovaného ako blízku osobu dlžníka, tento musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa.
46. V prvom rade súd skúmal, či bola odporovacia žaloba podaná v trojročnej prekluzívnej lehote. Predmetom konania je odporovanie právneho úkonu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalovanou a dlžníkom Q. S., na základe ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou bytu č. X na M. X v Bratislave spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, ktorej vklad bol povolený dňa 14.09.2005. Žalobcovia podali žalobu na súde dňa 14.10.2005, teda včas.
47. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Z hľadiska vecnej legitimácie na podanie odporovacej žaloby bolo postačujúce, aby pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodovania súdu o podanej odporovacej žalobe.
48. Existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobca v 1. rade preukazoval rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 04.02.2005, č.k. 23C 6/2004-25, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.03.2005 a vykonateľnosť 27.03.2005. Na základe tohto exekučného titulu bolo začaté exekučné konanie pod č.k. EX 15/05.
49. Existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobca v 2. rade preukazoval rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03.12.2004, č.k. 23C 55/2003-37, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.02.2005 a vykonateľnosť 26.02.2005. Na základe tohto exekučného titulu bolo začaté exekučné konanie pod č.k. EX 14/05.
50. Žalovaným, teda pasívne legitimovaným subjektom v takomto konaní, je subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech. Samotný dlžník nie je účastníkom konania, mohol by vystupovať v konaní ako tzv. vedľajší účastník. V danom prípade žaloba smeruje voči žalovanej, ktorá ako blízka osoba dlžníka - pôvodného žalovaného v 2. rade v čase spísania dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, mala prospech z tejto dohody. Súd mal preto za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej.
51. V konaní bolo teda nesporne preukázané, že žalobcovia majú voči dlžníkovi Q. S. vymáhateľnú pohľadávku na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí tunajšieho súdu. Žalovaná sa bránila v konaní tým, že uvedené pohľadávky boli uhradené, o čom súdu predložila doklady o zaplatení zo dňa 01.02.2007. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 04.02.2005, č.k. 23C 6/2004-25 bol dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 135.000,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zmluvnú pokutu 10% z dlžnej istiny za každý mesiac omeškania od januára 2001 až do zaplatenia a náhradu trov konania 23.217,- Sk. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 03.12.2004, č.k. 23C 55/2003-37 bol dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 230.000,- Sk so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 26.12.2000 do zaplatenia a náhrady trov konania vo výške 47.840,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z predložených potvrdení zo dňa 01.02.2007 vyplýva, že dlžník za prítomnosti žalovanej dňa 01.02.2007 uhradil žalobcovi v 1. rade sumu 230.000,- Sk za účelom vyplatenia istiny a žalobcovi v 1. rade sumu 135.000,- Sk za účelom vyplatenia istiny. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník uhradil žalobcovi v 1. rade istinu vo výške 230.000,- Sk a žalobcovi v 2. rade istinu vo výške 135.000,- Sk až takmer 2 roky od právoplatnosti vyššie uvádzaných rozsudkom tunajšieho súdu. Zároveň je potrebné uviesť, že dlžník doposiaľ žalobcom neuhradil úroky z omeškania priznané uvedenými súdnymi rozhodnutiami spolu s náhradou trov konania. Žalobcovia teda naďalej disponujú voči dlžníkovi vymáhateľnými pohľadávkami.
52. Z vykonaného dokazovania tiež bolo preukázané, že dlžník síce má majetok - pozemky (záhrady) vo B. Q. spolu s chatkou nezapísanou na liste vlastníctva, ktoré sú zaťažené viacerými exekučnými príkazmi na začatie exekúcie, ktoré však nebolo možné speňažiť, čo potvrdzuje najmä zápisnica o dražbe nehnuteľností z 20.07.2006, ktorú spísal súdny exekútor v právnej veci oprávneného T. V.R. proti povinnému Q. S.. Dlžník pritom nemá iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky žalobcov. Na viac súd poukazuje na to, že dlžník má od 27.09.2010 hlásený pobyt bezdomovca.
53. V prípade právneho úkonu (dohody o vyporiadaní BSM), ktorým boli žalobcovia ako veritelia dlžníka ukrátení, bol tento urobený dlžníkom v prospech žalovanej, ktorá je bývalou manželkou dlžníka (v čase podpísania dohody o vyporiadaní BSM a jej vkladu do katastra nehnuteľností bola manželkou dlžníka), teda blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa predpokladá. Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo 163/2007 zo dňa 17.12.2008, pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou, bolo postačujúce preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá (prezumuje). Blízka osoba musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať.
54. Žalovaná, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi, sa mohla odporovacej žalobe ubrániť, len ak by preukázala, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovanému právnemu úkonu veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana teda spočíva nielen v tvrdení žalovanej, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, a to napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti pritom predpokladá, že žalovaný vykonal s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznal, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedel. Zákon totiž od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, náležite presvedčil, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak blízka osoba nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 864/2000, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co 145/2007).
55. Žalovanej sa pritom nepodarilo v konaní preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná sa o existencii pohľadávok žalobcov voči dlžníkovi titulom zmlúv o pôžičke medzi dlžníkom a žalobcami dozvedela najneskôr dňa 07.05.2003. Uvedené vyplýva z obsahu odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4NcC 4/2003-14, ktorým súd vydal predbežné opatrenia o zákaze nakladať s bytom č. X na ulici M. 4 v Bratislave a spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 1772/336486 a z ktorého je zrejmé, že dňa 07.05.2003 žalovaná spísala odvolanie voči vyššie uvedenému uzneseniu tunajšieho súdu, teda najneskôr v uvedený deň sa dozvedela o existencii pohľadávok žalobcov voči dlžníkovi. Následne po tom, ako krajský súd uznesením zo dňa 30.01.2004, č.k. 6Co 224/03-29 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia, žalovaná s dlžníkom uzavreli zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov dňa 16.06.2003, predmetom ktorej bol záväzok oboch účastníkov zmluvy v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý žalovaná podala v ten istý deň na Okresný súd Bratislava IV, uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou žalovaná nadobudne predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Po tom, ako bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.11.2003, č.k. 4C 146/03-9, z dôvodu že za trvania manželstva získal dlžník živnostenské oprávnenie na podnikateľskú činnosť, uzavrela žalovaná s dlžníkom dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej sa stala výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Vklad tohto vlastníckeho práva bol povolený dňa 14.09.2005 pod M. XXXX/XX.
56. Z vyššie uvedeného konania žalovanej aj dlžníka je zrejmé, že po tom, čo sa žalovaná dozvedela z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV o existencii pohľadávok žalobcov voči dlžníkovi z titulu zmlúv o pôžičke, vykonávali spolu s dlžníkom kroky smerujúce k tomu, aby došlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností s cieľom ochrániť uvedené nehnuteľnosti pred veriteľmi dnes už jej bývalého manžela. Sama žalovaná na pojednávaní konanom dňa 29.03.2017 uviedla, že chránila iba majetok, ktorý nadobudla ešte pred manželstvom. V tomto smere sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že byt nadobudla pred manželstvom, nakoľko je pravdou, že išlo o nájomný byt avšak zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva zo dňa 24.06.1998 je zrejmé, že k odkúpeniu bytu došlo až v čase, kedy boli žalovaná a dlžník manželmi. Pričom aj z výpisu z listu vlastníctva XXXX z 06.11.2002 pre k. ú Dúbravka vyplýva, že v čase vydania listu vlastníctva boli žalovaná a dlžník bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na ulici M. X, súpisné č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku vo veľkosti 7172/336486 titulom kúpy, ktorej vklad bol povolený dňa 11.06.1999 pod M. XXXXX/XX.
57. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila tým, že dlžník požičané peniaze od žalobcov použil na podnikateľské účely, súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 147 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že skutočnosť, že dlžník použil poskytnuté finančné prostriedky v rámci svojho podnikania (čo medzi stranami konania nebolo sporné) nemá vplyv na možnosť uspokojenia týchto pohľadávok z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
58. Nakoľko mal súd za preukázané, že v konaní boli splnené všetky predpoklady pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, a to existencia vymáhateľnej (v čase podania žaloby) a vykonateľnej (v čase rozhodovania) pohľadávky, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľov, žalovaná ako blízka osoba, v prospech ktorej bol právny úkon dlžníkom urobený, v konaní nepreukázala, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohla úmysel dlžníka (ktorý sa prezumuje) poznať a skutočnosť, že právny úkon dlžníka urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, súd rozhodol, že právny úkon - dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlatsníctva uzavretá medzi žalovanou a dlžníkom, je voči žalobcom právne neúčinný, a teda žalobe v celom rozsahu vyhovel.
59. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia boli v konaní úspešní, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).