Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/438/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. T., V.. XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., odbor sociálnych vecí, pochádzajúcu z rodičov S.. S. T., I.. N., V.. X.X.XXXX, trvale bytom B., T. XX, t.č. bytom Y., P. X a R. T., V.. XX.X.XXXX, trvale bytom B., T. XX, o zmenu úpravy styku takto

rozhodol:

m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 28P 330/12-36 zo dňa 17.12.2012 tak, že:

styk otca s mal. T. T., V.. XX.X.XXXX sa n e u p r a v u j e ,

konanie o uloženie výchovného opatrenia - povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v y l u č u j e na samostatné konanie,

žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.10.2015 žiadala zmeniť úpravu styku otca s maloletou T. tak, aby styk bol upravený v jej záujme.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že podľa posledného rozhodnutia súdu sa styk otca s maloletou neuskutočňuje, maloletá odmieta stretávania s otcom, čo je výsledkom negatívnych zážitkov z pobytov u otca v B.V., ako aj hromadenia problémov v poslednom polroku pred septembrom 2014. V septembri 2014 došlo k dramatickej a veľmi vyhrotenej situácii, ktorá bola s najväčšou pravdepodobnosťou vyvrcholením nahromadených negatívnych zážitkov maloletej T. a problémov pretrvávajúcich pol roka počas pobytov u otca, o ktorých ako matka nevedela, pretože podľa vyjadrenia maloletej na pokyn otca o nich nemala rozprávať. Prvýkrát sa otvorene vyjadrila, že sa s otcom nechce stretávať a chodiť za ním do B. v telefonáte dňa 31.8.2014 s tým, že sa tam necíti dobre a nebude tam chodiť. Keďže ju otec neustále obviňuje a osočuje jej osobu z obmedzovania styku a zlej výchovy, žiadala v rámci riadneho konania vykonať súdnoznalecké dokazovanie, pretože otec vyjadrenia v psychologických správach zavrhuje argumentom, že sú to falošné správy od psychologičky, ktorá je ňou ako matkou zmanipulovaná.

3. Otec nesúhlasil so zmenou úpravy styku, keďže podľa jeho názoru nie je dôvod pre zmenu styku, keďže dieťa samo nemôže meniť názor. Nespochybnil reakcie maloletej, avšak je potrebné, aby tieto reakcie boli vyšetrené, prečo maloletá zrazu odmieta stretnutia s ním.

4. Opatrovník v súlade so správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch bol toho názoru, že momentálne stretávanie sa otca s maloletou nepriaznivo vplýva na jej psychický vývin, preto doporučil

nariadiť súdnoznalecké dokazovanie a v závere sa priklonil k nariadeniu výchovného opatrenia maloletej a jej rodičom.

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočutím maloletej T., vyjadrením Základnej školy Y., Q. X zo dňa 21.10.2015, rodným listom maloletej, rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 28P 330/12-36 zo dňa 17.12.2012, úradným záznamom vykonaným z pohovoru na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny B. zo dňa 4.11.2015 a úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. zo dňa 11.4.2016, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. zo dňa 9.11.2015, 13.5.2016 a 3.2.2017, záznamom z pohovoru Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. zo dňa 22.9.2014, uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 438/2015-40 zo dňa 20.11.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov, č.k. 4CoP 1/2016-87 zo dňa 27.1.2016, písomným vyjadrením otca zo dňa 20.11.2015, záznamami zo stretnutí maloletej s otcom, mailovou komunikáciou otca s Y.. R. X., zápisnicou o výsluchu maloletej napísanou na Okresnom súde Prešov dňa 16.5.2016, písomným vyjadrením pani X. Y., bytom Y., R. T. XX, znaleckým posudkom znalkyne Y.. R. X., Y.. č. XX/XXXX zo dňa 6.10.2016, záznamom z telefonického rozhovoru Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. zo dňa 1.2.2017, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 28P 330/2012, 29P 259/2012, 27P 623/2010, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Maloletá T. pochádza z manželstva rodičov S.. S. T. a R. T., ktoré bolo rozvedené v roku 2009. Po rozvode bola maloletá T. zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 623/2010-100 zo dňa 14.9.2011 bol zmenený rozvodový rozsudok vo výroku o úprave styku otca s maloletou T. tak, že sa s ňou otec bol oprávnený stretávať každý párny víkend v roku od piatka od 13.15 hod. do nedele do 15.30 hod.. Rovnako bol upravený styk aj počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin a Veľkonočných sviatkov.

7. Naposledy bol zmenený styk otca s maloletou T. rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 28P 330/12-36 zo dňa 17.12.2012 tak, že na základe tohto rozhodnutia je otec oprávnený stretávať sa s maloletou T. každý párny týždeň v roku od piatka do nedele 18.00 hod., pričom v piatok matka maloletú T. odovzdá 40 minút od poslednej vyučovacej hodiny podľa platného rozvrhu hodín v danom školskom roku. Tiež bol upravený styk počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin tak, že otec má právo stretávať sa s maloletou každý párny rok od 23.12. od 13.00 hod. do 26.12. do 20.00 hod. a každý nepárny rok od 26.12. od 13.00 hod. do posledného prázdninového dňa do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od posledného vyučovacieho dňa pred Veľkonočnými sviatkami do Veľkonočného pondelka do 20.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok v čase vyhlásenia prázdnin v Y. kraji vždy od piatku do nedele 18.00 hod.. Otec si má maloletú prevziať od matky vo vestibule železničnej stanice v Y. v určený deň a hodinu a na rovnakom mieste maloletú matke odovzdať. Matka bola povinná odovzdať otcovi maloletú 40 minút od konca poslednej vyučovacej hodiny podľa platného rozvrhu. Zároveň bolo určené, že všeobecná úprava styku počas párnych týždňov platná cez školský rok platí aj cez letné prázdniny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2013 a vykonateľnosť dňa 2.1.2013.

8. Od tohto posledného rozhodnutia súdu ohľadom styku maloletá začala chodiť pravidelne s otcom do B., kedy začala matke spomínať striedavú osobnú starostlivosť, o ktorej jej hovoril otec. Vyjadrovala určité obavy z tejto striedavej osobnej starostlivosti, na čo ju matka ukľudňovala s tým, že to je na dlhý proces, nakoľko otec býva v B.. V septembri 2013 sa k otcovi nasťahovala jeho priateľka, ktorá bola L. maloletej T. v školskom klube na Základnej škole v Y.. Spočiatku o tom maloletá T. nemohla matke povedať, avšak spomínala dcéru otcovej kamarátky, s ktorou si rozumejú a s ktorou chodia spolu na výlety, napríklad aj spolu varia. Následne sa matka dozvedela o tom, že otec žije v spoločnej domácnosti s tetou X., o ktorej vedela, že bola L. maloletej na základnej škole a ktorá sa presťahovala k otcovi.

9. Po návrate z dovolenky dňa 30.8.2014 telefonoval otec maloletej T., ktorá mu prvýkrát povedala, že už viac nechce ísť na stretnutie s ním. Matka ju následne presvedčila, že tieto stretnutia s otcom musí absolvovať, že je tam teta X., ktorú má rada. O ďalšie dva týždne maloletá T. opätovne odmietla ísť na stretnutie s otcom, pričom k závažnému incidentu, odkedy maloletá začala úplne odmietať stretnutia s otcom, došlo dňa 19.9.2014, kedy bola matka na služobnej ceste v P. a maloletá T. bola na pobyte u otca v B.. Práve v tento deň jej telefonovala, plakala do telefónu, aby si po ňu matka prišla. Po príchode matky sa uskutočnilo stretnutie aj so starými rodičmi zo strany otca, ktorí bývajú vždy pri takýchto stretnutiach a aj napriek tomu, že sa matka snažila maloletej T. dohovoriť, že to nie je jednoduché, aby sa prestala

stretávať so svojím otcom, došlo k obvineniu zo strany otca smerom k matke, že všetko je jej vina a obraz jej výchovy.

10. Po návrate do Y. hneď v pondelok navštívila matka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, tiež zatelefonovala psychologičke, pričom dňa 30.10.2014 malo dôjsť k stretnutiu na Referáte poradensko- psychologických služieb. K takémuto stretnutiu aj došlo, avšak maloletá T. sa nevhodne správala, po svojom otcovi hádzala rôzne veci, odmietala s ním úplne komunikovať. Po tomto incidente otec kontaktoval maloletú už iba telefonicky. Na základe odporúčania psychológa sa stretnutia zatiaľ neuskutočňovali, avšak aj telefonické kontakty maloletá T. odmietala.

11. Matka poukázala na to, že otec nechápe, čo mu dcéra vyčíta a prečo sa s ním nechce stretávať. Ona v stretnutiach otca s maloletou nebráni, dokonca ju nútila, aby išla k otcovi aj napriek tomu, že to dcéra odmietala. Dospelo to do afektívneho správania maloletej, pričom afekty u nej trvajú už od januára 2015.

12. Otec poukázal na to, že po rozvode manželstva mu určitú dobu bolo bránené stretávať sa s dcérou, následne si tieto stretnutia vydobyl. Veľa času museli tráviť s dcérou vo vlaku, keďže cestovali do B. a vzťah medzi nimi bol v tom čase pekný. Potvrdil, že momentálne dcéra odmieta stretnutia s ním, avšak poukázal na to, že to je dôsledok matky, pretože táto by mala vľúdnym a kľudným prístupom a spôsobom vysvetliť maloletej, že iná možnosť nie je, ako rešpektovať rozhodnutie súdu a stretávať sa s ním.

13. Otec potvrdil incident, ktorý sa stal v septembri 2015 s tým, že dcéra už na stanici pri odovzdávaní bola nervózna, následne v B. došlo k afektu, avšak podľa jeho názoru afekt u dcéry vznikol preto, lebo zabudla matke zatelefonovať, keď prišla do B.. Maloletá sa pred ním vyjadrila, že nechce matke odpovedať na otázky, pretože ako keby ju matka vypočúvala, pričom pred ním sa dcéra nikdy nevyjadrila, že by k nemu chodiť nechcela. Tiež potvrdil, že krízové obdobie u maloletej T. nastalo skôr, v rozpätí obdobia máj až október 2014, už vtedy mala maloletá T. ťažkosti, prvýkrát s otcom odmietla ísť na výlet, čo rešpektoval kvôli súťaži, na ktoré chodila. V marci 2014 mala záchvat, kedy rozbila diaľkový ovládať, ale úplne prvý záchvat bol ešte v októbri 2008, keď videla ako otca škrtil starý otec zo strany matky. V tomto období mala maloletá T. veľmi dobrý vzťah s priateľkou otca, s tetou X., ktorá jej pomáhala v čase, keď bola u otca, vedela ju ukľudniť, vedela sa s ňou porozprávať a maloletá ju brala ako svoju druhú mamu.

14. Maloletá T. býva so svojou matkou v dvojizbovom byte v podnájme, byt je zariadený vkusne a útulne, maloletá T. má vlastnú detskú izbu a má vytvorené vhodné podmienky pre učenie a trávenie voľného času. Matka maloletej pracuje v O. Y. C. ako vzťahový manažér pre VIP klientov.

15. Maloletá T. v súčasnej dobe navštevuje X. ročník základnej školy, navštevuje tanečnú školu H. a výtvarný krúžok. Pri pohovore na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 9.11.2015 bez prítomnosti matky uviedla, že sa s otcom nechce stretávať, už len keď počuje slovo B., má k nemu odpor, nakoľko v B. býva jej otec. Popísala poslednú udalosť, ktorá sa odohrala počas jej pobytu u otca v septembri 2014, kedy jej otec so starou mamou nedovolili telefonovať s matkou, na mamu nadávali, že je zlá a že má zlú výchovu, že ju zle vychováva, preto sa nazlostila a napísala otcovi odkaz na stenu, že je E.. Následne ju okolo druhej v noci otec zobudil so slovami, že je nevychovaná a že za všetko môže matka a jej výchova. Ďalej uviedla, že keď ju budú nútiť ísť k otcovi, radšej utečie alebo vyskočí z vlaku a nechce, aby otec chodil ani na návštevy k nej do Y..

16. Zo správy napísanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že počas poslednej návštevy domácnosti maloletej dňa 6.11.2015 sa T. pri zmienke o otcovi roztriasla, znervóznela a v slzách uviedla nech už jej dá konečne otec pokoj, nech ju neotravuje, následne odmietla úplne komunikovať. Dňa 23.9.2015 bolo úradom práce iniciované stretnutie rodičov s maloletou za účasti psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb, kde na tomto stretnutí sa opäť prejavil odmietavý postoj maloletej k otcovi s tým, že do otca hádzala rôzne predmety, ktoré našla na chodbe so slovami, aby jej už dal pokoj.

17. Dňa 16.5.2016 bola maloletá T. vypočutá na Okresnom súde v Prešove za prítomnosti opatrovníka, kde uviedla, že má XX rokov, navštevuje Základnú školu na Q. C. L. Y., k jej koníčkom patrí tanec, venuje sa disko tancom, v čom má úspech a vyhrala aj súťaže. Zároveň uviedla, že býva s mamou, nechce chodiť k otcovi, pretože ňou manipuluje, nepekne sa vyjadruje na adresu jej mamy. Naposledy bola u otca pred rokom v septembri, kedy došlo k niekoľkým okolnostiam a situáciám, od ktorých už k otcovi

chodiť nechce, ani sa s ním nechce stretávať. Tieto situácie popísala tak, že jej bolo neustále vyčítané, že ju mama manipuluje vo vzťahu k otcovi, aj vo vzťahu k jeho priateľke a vo vzťahu k starým rodičom. Tiež uviedla, že chodila k otcovi každé dva týždne, avšak nechodila k nemu rada, chodila lebo musela, v súčasnej dobe už chodiť nechce. Keďže naposledy pri stretnutí na ňu zaútočil jednak otec, ako aj jeho priateľka, lakom na nechty napísala na stenu, že otec je E., vtedy sa otec veľmi nahneval. Zároveň uviedla, že mama ju nenúti, aby sa s otcom stretávala, necháva to na nej. Pokiaľ príde otec do Y., vždy sa jej mama opýta, či chce ísť s otcom, na čo ona odpovedá, že s otcom ísť nechce. Pri výsluchu bola maloletá rozrušená, plakala, opakovala, že už nechce ísť k otcovi, že to hovorí všade, kde ju vypočúvajú a každému hovorí dookola to isté, že sa s otcom stretávať nechce. Z dôvodu rozrušenia maloletej súd zmenil tému výsluchu a následne výsluch ukončil.

18. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou v odbore psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, v ktorom znalkyňa uviedla, že obaja rodičia vstúpili do vzťahu nezrelí pre partnerstvo a rodičovstvo, obaja boli hlboko ponorení mentálne a sociálne do svojich pôvodných rodín, čo pretrváva doposiaľ. Vo svojich vyjadreniach sa obaja rodičia úplne zbavujú zodpovednosti za zdravotný stav maloletej T., pričom pre zodpovedné rodičovstvo sa žiada zo strany matky zmierniť svoju potrebu uznania, atraktivity a nadradenosti a zo strany otca zmierniť egocentrizmus a sebaľútosť a tiež posilniť samostatnosť. Znalkyňa uviedla, že u maloletej T. ide o fixovaný negatívny postoj k otcovi a jeho výchovnému prostrediu (príbuzní z jeho strany) na podklade sformovaného presvedčenia o poškodzovaní obrazu matky v prostredí otca. Postoje k rodičom sú u maloletej významne polarizované, pričom v prípade matky ide až o ochraniteľský postoj k matke, kým v prípade otca o negatívne hodnotenie bez akýkoľvek pozitívnych prvkov. Matka je jej jedinou blízkou vzťahovou osobou, s matkou lojalizuje, jej pocity môže dlhodobo prežívať ako svoje vlastné. V súčasnosti maloletá frontálne odmieta stretávanie s otcom, vyjadruje voči nemu iracionálny vysoko negatívny vzťah („je blbý“, „aby zomrel“). Ďalej znalkyňa uviedla, že otec od septembra 2014 nemal možnosť byť s dcérou sám. Pretože je dlhodobo maloletá v prostredí matky a s otcom nie je v priamom osobnom kontakte, je vysoko pravdepodobné, že negatívny postoj maloletej k otcovi je živený v prostredí matky. Znalkyňa uviedla, že: „obaja rodičia by mali urgentne začať navštevovať rodičovskú terapiu a poradenstvo (ako výchovné opatrenie) s cieľom pochopiť a rozvinúť u seba aspekty zodpovedného rodičovstva, a to „minimálne“ prijať vlastný podiel zodpovednosti za kvalitu spolužitia v partnerstve a neskôr v manželstve, za rozpad manželstva a porozvodovú situáciu, rozísť sa v dobrom s expartnerom/expartnerkou, ktorého/ ktorú si ako dospelí vybrali za rodiča svojej dcéry, dopriať dcére lásku a ochranu druhého rodiča, uznať rovnakú zodpovednosť druhého rodiča za výchovu a starostlivosť o spoločné dieťa.“ Znalkyňa vzhľadom na odmietavý postoj maloletej k otcovi doporučila, že je najvhodnejšie stretávanie sa s otcom v prítomnosti tretej osoby, napríklad odborník RPPS, iný odborník v certifikovanom pracovisku v rámci výchovného opatrenia pre oboch rodičov aj maloletej. Odborník s odstupom štvrťroka vyhodnotí pokrok maloletej a oboch rodičov v oblasti konštruktivity v zmýšľaní, vo vzájomnej komunikácii, správaní a v oblasti pochopenia a aplikácie princípov zodpovedného rodičovstva vo vzťahu k maloletej. U maloletej by malo ísť o zoznámenie sa s hierarchiou a rovnováhou v rodinnom systému, o kultivovanie správania k obidvom rodičom (vďačnosť rodičom za život a za všetko, čo bolo možné z ich strany jej dať) so spoločensky vhodným vyjadrovaním vlastných postojov a názorov. V závislosti od výsledku hodnotenia navrhla rozšíriť stretávanie sa otca s maloletou okrem každého druhého víkendu na porovnateľný čas cez prázdniny, sviatky a voľná. Zároveň znalkyňa odpovedala na otázky položené súdom, pričom na otázku aký je vzťah maloletej T. k matke a naopak a aký je vzťah T. k otcovi a naopak uviedla, že vzťah T. k matke je pozitívny, s naznačenou podvedomou ambivalenciou. Matka má k maloletej pozitívny vzťah s postupným uvedomovaním si neúmerne negatívnych reakcií maloletej k otcovi. Vzťah maloletej T. k otcovi je jednoznačne negatívny (neúctivý, znevažujúci). Vzťah otca k maloletej je bez výhrad pozitívny (ochraňujúci, ospravedlňujúci). Ďalej na otázku, či je maloletá ovplyvňovaná niektorým z rodičov negatívne vo vzťahu k druhému rodičovi, znalkyňa uviedla, že je obidvoma rodičmi negatívne ovplyvňovaná vo vzťahu k druhému rodičovi na vedomej aj podvedomej úrovni. Pretože je maloletá dlhodobo v prostredí matky a v priamom osobnom kontakte s otcom bez prítomnosti matky nie je asi od septembra 2014, je vysoko pravdepodobné, že negatívny postoj maloletej k otcovi je živený v prostredí matky. Na otázku, či niektorý z rodičov negatívne vplýva na psychosociálny a emocionálny vývin maloletej, ak áno, akým spôsobom, znalkyňa uviedla, že obaja rodičia svojim spôsobom dlhodobo vplývajú aj negatívne na psychosociálny a emocionálny vývin maloletej T.. Obaja od rozvodu v roku 2009 vzájomne nekomunikujú v záujme maloletej dcéry, maskujú problémy vo vlastnom výchovnom prostredí, zveličujú problémy a negatíva druhého rodiča. Nevytvárajú pozitívny obraz druhého rodiča u dieťaťa, čím ho ochudobňujú o slobodné užívanie si lásky a ochrany zo strany druhého rodiča. V závere

znalkyňa uviedla, že psychický vývin maloletej v súčasnej dobe je destabilizovaný, možno konštatovať vývinovú disharmóniu. Zvýraznené sú u nej pubertálne charakteristiky ako odpor, negativizmus, vzdor, ambivalencia, labilita, s nábehom k hrubosti v rečovom prejave, ktoré nadobúdajú charakter porúch správania. Psychický stav maloletej vyžaduje urgentné výchovné opatrenie.

19. Závery znaleckého posudku potvrdila znalkyňa aj vo svojej výpovedi na pojednávaní, kde opätovne poukázala na nevyhnutnosť výchovného opatrenia u maloletej, nakoľko v súčasnej dobe je jej vývin destabilizovaný, je narušený vzťah k otcovi, čo spôsobuje vývinovú disharmóniu u maloletej. Znalkyňa uviedla, že pokiaľ navrhla výchovné opatrenie, nemala na mysli umiestniť maloletú v nejakom výchovnom zariadení, ale mala na mysli určitý súbeh rodičovskej terapie s maloletou a rodičovskej terapie s terapiou maloletej, ktorá by prebiehala u odborníka najskôr v podobe individuálnej terapie, následne v diáde a potom v triáde. Takéto výchovné opatrenie by malo trvať pol roka a štvrťročne by sa vyhodnocovali závery. Zároveň uviedla, že pokiaľ by takéto výchovné opatrenie neprebehlo, navrhla, aby k stretnutiam vôbec nedochádzalo, k stretnutiam by mohlo dochádzať následne až po prehodnotení štvrťročnej terapie. Tiež uviedla, že ak jeden rodič pokročí viac v rámci terapie v pripustení rodičovskej zručnosti, je možné zveriť dieťa tomu rodičovi, u ktorého sa preukáže viac týchto rodičovských kompetencií a zručností.

20. V priebehu konania bola vypočutá aj svedkyňa Y.. R. X., ktorej ambulanciu maloletá navštevuje od roku 2009. Prvé stretnutia v roku 2009 sa uskutočnili bez prítomnosti otca, ktorý bol pracovne zaneprázdnený, následne došlo k osobným stretnutiam aj s otcom v roku 2010 dvakrát, v roku 2014 jedenkrát, v roku 2015 dvakrát a naposledy v roku 2017 vo februári. V priebehu týchto rokov otec pravidelne kontaktoval svedkyňu mimo ambulantných hodín v jej súkromnom čase, kde prejavoval enormný záujem o svoje dieťa, preto súhlasila s dlhšími telefonickými rozhovormi aj mimo svojho pracovného času, teda vo svojom voľnom čase, ktoré trvali niekedy hodinu a hodinu a pol. Spočiatku rozhovory prebiehali tak, že otec komunikoval zmierlivo, prejavoval záujem o dcéru, o jej zdravotný stav, mrzelo ho, že nemá dostatok informácií o dcére, následne rozhovor prešiel do komunikácie v inom duchu, boli to dlhočasové rozhovory, ktoré siahali do minulosti, v ktorých otec vyťahoval rôzne detaily, v ktorých bol ukrivdený a prejavovali sa aj určité traumy, ktoré ním neboli spracované. Po zhoršenej komunikácie v roku 2016, kedy boli rozhovory otca namierené voči svedkyni, voči jej charakteru a jej odbornosti, prestala na telefonáty reagovať a žiadala, aby stretnutia prebiehali výlučne v ordinačných hodinách ako u iných klientov. Svedkyňa uviedla, že maloletá T. má XX rokov, v súčasnom období je úplne spôsobilá vyjadriť sa ku konaniu sama, optimálne pre jej vývin by bolo, aby bola v kontakte s otcom, aby sa kontakt obnovil, nakoľko je to v záujme jej zdravého vývinu ako ženy.

21. Zároveň svedkyňa odmietla, aby v rámci svojej ambulancie vykonávala výchovné opatrenie na základe rozhodnutia súdu s odôvodnením, že má T. L. čo sa týka tejto rodiny, má pocit frustrácie a straty dôvery otca vo vzťahu k jej osobe a keďže má záujem na tom, aby sa vzťahy v tejto rodine upravili, nemôže sa ujať vykonávať odborné poradenstvo v rámci výchovného opatrenia.

22. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 3.2.2017 bolo zistené, že maloletá T. je žiačkou X. triedy Základnej školy Q., Y.. Je veľmi ústretové a veselé dieťa do okamihu, kedy sa spomenie jej otec, vtedy znervóznie a odmietne komunikovať. Pri poslednom pohovore, ktorý bol uskutočnený bez prítomnosti matky dňa 31.1.2017 uviedla, že otec jej volá raz do týždňa, no ona rozhovor zruší, nechce s ním komunikovať, nechce sa s ním vôbec stretávať. Uviedla, že k narodeninám jej poslal po triednej učiteľke pohľadnicu s obrázkom, jej fotkou a textom nejakej pesničky, vraj to bolo celé hrozné. Stále jej volá aj otcova kamarátka X., s ňou sa tiež nechce rozprávať a taktiež ani so starými rodičmi z B.. Keby mala moc a mohla nechať niekoho zmiznúť, určite by to bol jej otec, starí rodičia z B. a X..

23. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 25.4.2017 okresný súd začal konanie z úradnej moci o nariadenie výchovného opatrenia - povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení.

24. Podľa Čl. 5 písm. c) Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa

25. Podľa Čl. 5 písm. g) Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny.

26. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

27. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

28. Podľa § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

29. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy styku otca s maloletou T. došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletej T., ktorá od septembra 2015 úplne odmieta stretnutia so svojím otcom. Do uvedeného obdobia sa stretnutia s otcom pravidelne realizovali, a to v mieste jeho bydliska v B., avšak po kritickej udalosti, ktorá nastala práve v septembri 2015, maloletá úplne odmieta stretnutia s otcom, čo otec považuje ako nedostatočnú prípravu zo strany matky na stretnutie s ním.

30. V priebehu konania súd vykonal rozsiahle dokazovanie jednak tým, že osobne vypočul maloletú T., nariadil znalecké dokazovanie, zároveň vypočul ako svedkyňu psychologičku maloletej, ku ktorej chodila pravidelne so svojou matkou, rovnako s touto psychologičkou bol v kontakte aj otec, pričom v priebehu takmer roka a pol nebolo možné žiadnym spôsobom zabezpečiť stretnutie maloletej s otcom. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že afektívne správanie maloletá nadobudla ešte pred incidentom v septembri 2015, pričom ani jeden z rodičov nevedel presne uviesť, z akého dôvodu došlo k takejto náhlej zmene správania maloletej. Matka poukázala za nevhodné správanie sa otca a jeho priateľky počas obdobia, keď maloletá trávila čas s ním, naopak, otec to pripisuje matke, ktorá nedostatočným spôsobom pripravuje maloletú na stretnutie s ním. Matka sa v priebehu konania snažila vysvetliť, že maloletej žiadnym spôsobom nebráni s otcom sa stretávať, naopak, bola by veľmi rada, keby sa tieto stretnutia obnovili, uvedomuje si, že je to veľmi dôležité pre jej zdravý vývin. Potvrdila tiež určité iné výchovné problémy s maloletou, ktoré teraz nastali práve v období puberty. Otec na druhej strane odmietal akékoľvek negatívne správanie vo vzťahu k maloletej T., poukázal na to, že je tolerantný vo vzťahu k nej, tak ako mu bolo odporúčané, nesnaží sa s ňou kontaktovať násilným spôsobom, chce tomu nechať voľný priebeh, avšak prešlo dlhšie časové obdobie, kedy svoju dcéru vôbec nevidel, čo veľmi negatívne vplýva aj naňho, keďže svoju dcéru má rád a chce sa s ňou pravidelne stretávať.

31. Maloletá T. sa pred súdom slobodne vyjadrila, že mama ju k stretnutiam s otcom nenúti, ak otec príde na stretnutie do Y., vždy povie, že sa má rozhodnúť ako ona sama chce. Popísala však udalosti pri posledných stretnutiach s otcom v B., kedy na ňu otec a jeho priateľka zaútočili, preto napísala lakom na nechty na stenu, že je otec E., na čo sa on veľmi nahneval. V priebehu konania bola maloletá veľmi rozrušená a rozplakala sa s tým, že už viac nechce vysvetľovať prečo sa s otcom stretávať nechce. Keďže pri vypočutí maloletej nebol zistený dôvod, pre ktorý svojho otca odmieta, bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom v znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že obaja rodičia vstúpili do vzťahu nezrelí pre partnerstvo, aj pre rodičovstvo. Obaja rodičia sa vo svojich vyjadreniach a podaniach úplne zbavujú zodpovednosti za zdravie svojej dcéry, pričom znalkyňa jasne uviedla, že pre zdravé rodičovstvo je potrebné, aby matka zmiernila svoju potrebu uznania, atraktivity a otec svoj egocentrizmus, sebaľútosť a aby posilnil svoju samostatnosť. Súd sa v plnej miere stotožnil so závermi znaleckého posudku, kde znalkyňa odporučila, aby obaja rodičia urgentne začali navštevovať rodičovskú terapiu a poradenstvo, aby dokázali pochopiť a rozvinúť každý u seba aspekty zodpovedného rodičovstva.

32. Napriek tomu súd vyzdvihuje snahu matky zvrátiť súčasný negatívny postoj maloletej k otcovi, čo bolo preukázané aj tým, že s maloletou pravidelne navštevuje odborné psychologické poradenstvo. Súd

nespochybňuje pozitívny vzťah matky k maloletej T., aj maloletej T. k matke, ktorá je pre ňu jedinou blízkou vzťahovou osobou.

33. Súd sa plne stotožňuje so závermi znaleckého posudku, kde hlavná príčina negatívnych vzťahov maloletej k otcovi vyplýva v zlej komunikácii oboch rodičov, ktorí nevytvárajú pozitívny obraz o druhom rodičovi, zveličujú problémy a negatíva u druhého rodiča, častokrát možno aj neverbálnou komunikáciou, čo však maloletá vzhľadom na svoj vek v plnej miere vníma. Maloletá T. je negatívne ovplyvňovaná oboma rodičmi vo vzťahu k druhému rodičovi, a to na vedomej aj podvedomej úrovni, pričom v súčasnej dobe sa s otcom nestretáva, preto je vysoko pravdepodobné, že môže byť negatívny postoj k otcovi živený v prostredí matky, ktorá napriek tomu, že to popiera, takéto jej prejavy môžu byť na neverbálnej úrovni. Tým, že maloletá žije v prostredí s matkou sa plne stotožňuje s pocitmi a náladami matky, preberá jej postoje k otcovi. V priebehu konania, aj na pojednávaniach mal súd preukázané, že rodičia nevedia navzájom komunikovať, celé pojednávania sa viedli v duchu osočovania druhého rodiča, nepripustení si vlastnej viny a snahe pred súdom vykresľovať sa v čo najlepšom obraze s tým, že ja som ten dobrý, pozitívny rodič a ten druhý je ten negatívny, ktorý nechce situáciu riešiť, má súd za to, že celá táto atmosféra veľmi negatívnym spôsobom vplýva práve na psychický vývin maloletej T..

34. Aj keď je veľmi dôležité a nevyhnutné pre zdravý vývin maloletej, aby k stretnutiam s otcom pravidelne dochádzalo, v priebehu roka a pol sa nepodarilo uskutočniť ani jedno stretnutie, a to ani za pomoci odborného poradenstva, psychológa pri stretnutiach, kedy opäť maloletá prejavila svoje afektívne správanie a odmietla úplne komunikovať. Keďže v súčasnej dobe sa žiadnym spôsobom styk, ktorý bol naposledy upravený súdom, nerealizuje, čo bolo aj hlavným dôvodom podania návrhu matkou na tunajší súd, dospel súd k záveru, že v súčasnej dobe nie je možné pravidelne uskutočňovať stretnutia maloletej s otcom, nakoľko by to mohlo výrazným spôsobom zhoršiť jej zdravotný stav. Zároveň však súd konštatuje, že neexistuje žiaden závažný dôvod, pre ktorý by nemohlo dochádzať k týmto stretnutiam, preto súd ponechal rozhodnutie stretávať sa so svojím otcom výlučne na maloletú tak, aby táto rozhodla, či chce alebo nechce a v akých obdobiach sa s otcom stretávať bude. Doterajšia úprava, ktorá presne vymedzovala dni a čas stretnutí je v súčasnom období kontraproduktívna, preto súd zmenil pôvodné rozhodnutie súdu tak, že styk otca s maloletou neupravil. Ponecháva výlučne na vôli a rozhodnutí maloletej T., aby ona bola iniciátorkou vzájomnej komunikácie, eventuélne nasledujúcich stretnutí s otcom v takých časových intervaloch, v akých si to ona bude želať.

35. V priebehu celého konania súd považoval za prvoradé hľadisko pri rozhodovaní záujem maloletej T., keďže takéto rozhodnutie sa jej vyslovene týka. Je potrebné, aby mala zabezpečené stabilné prostredie, v ktorom sa zdržiava, aby bola zabezpečená ochrana jej duševného, telesného, ale aj citového vývinu. Len v prípade, ak nebude robený nátlak na maloletú, pod dohľadom odborného poradenstva je možné opätovné obnovenie vzťahu maloletej k otcovi a následnému obnoveniu aj stretnutí medzi nimi.

36. V závere konania obaja rodičia zhodne uviedli, že majú výsostný záujem na tom, aby sa ich dcéra opätovne zblížila s otcom. Matka iniciatívne predložila súdu potvrdenie psychologického centra, ktoré maloletá začala navštevovať s tým, že by bolo možné aj v rámci tohto centra uskutočniť výchovné opatrenie, kde by sa obaja rodičia podrobili psychologickému poradenstvu, rovnako aj maloletá by sa zúčastňovala týchto psychologických stretnutí. Matka sama potvrdila, že veľmi rada využije psychologickú pomoc, nemá záujem na tom, aby došlo k poruche vývoja osobnosti maloletej a tiež nechce vyvolávať vzájomné citové problémy medzi otcom a dcérou. Súhlasila s psychologickými terapiami, ktoré vníma veľmi pozitívne. Rovnako otec súhlasil s tým, aby došlo k vzájomným stretávaniam sa v psychologickom centre, ktoré navrhla matka, aj podľa neho je to jediná cesta, aby sa obnovili stretnutia s maloletou T., avšak jeho jedinou túžbou je naozaj obnoviť stretnutia s maloletou.

37. V závere súd apeluje na obidvoch rodičov, aby v prvom rade akceptovali názor a vôľu maloletej T., aby sa veľmi citlivo snažili participovať na jej výchove, ale zároveň, aby dokázali vzájomne medzi sebou komunikovať na požadovanej úrovni, aby sa prestali navzájom osočovať, obviňovať, poukazovať na chyby toho druhého, v plnej miere sústredili svoju pozornosť na maloletú dcéru, ktorá je vo veľmi dôležitom období jej vývinu (v puberte) a aby celú iniciatívu a snahu, ktorú prezentovali aj v priebehu konania, zabezpečiť, resp. obnoviť opätovné stretnutia otca s maloletou boli nielen ich verbálnym prejavom, ale aby aj reálne urobili všetko pre to, aby tomu tak bolo aj navonok.

38. V súlade s odporúčaním znalkyne súd videl ako jediné možné východisko z celej krízovej situácie v rodine nariadiť výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu jednak rodičom, ale aj maloletej T., pričom otec súhlasil s takýmto psychologickým poradenstvom, rovnako súhlasil aj s novým psychologickým centrom, ktoré matka a maloletá v súčasnej dobe navštevujú. Keďže bolo potrebné zistiť stanovisko tohto psychologického centra po tom, čo sú začal konanie z úradnej moci o nariadenie výchovného opatrenia, toto konanie ohľadom výchovného opatrenia vylúčil na samostatné konanie.

39. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.