Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, M. M. Hodžu 30, 031 80 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov Q. P., nar. XX. X. XXXX, bytom F. Z., H. Dr. A. K. XXXX/XX a S. P., nar. XX. X. XXXX, bytom N. XXX, o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/174/2015-101 zo dňa 10.11.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 9P/174/2015-101 zo dňa 10.11.2016 zveril maloletého Z. P., nar. XX.XX.XXXX. do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matka je povinná prispievať na výživu sumou 150,00 Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Súd ukladá výchovné opatrenie - ochranný dohľad na výchovou maloletého po dobu 6 mesiacov a povinnosť rodičov a maloletého podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6C/36/2011 zo dňa 31.05.2011 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, keď návrh otca považoval za dôvodný. Súd vyhodnotil dôkazy zadovážené v konaní jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, predovšetkým so zreteľom na najlepší záujem maloletého. V rámci prejednávanej veci bolo prioritou súdu posúdiť u koho z rodičov je lepší predpoklad naplnenia záujmov dieťaťa. V súlade s ustálenou súdnou praxou Slovenskej republiky i s rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva je kritériom rozhodovania pri zohľadnení záujmov dieťaťa predovšetkým miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb, pričom úlohou matky by malo byť usilovať sa o to, aby bol akýkoľvek negatívny zásah minimalizovaný, aby dieťa nebolo odtrhnuté najmä od osôb, ku ktorým má silnú náklonnosť a u ktorých nachádza svoj domov, aby bolo zverené do starostlivosti osoby, ktorá uznáva rolu iných blízkych osôb v živote dieťaťa. Primárnym a zásadným kritériom pri skúmaní najlepšieho záujmu dieťaťa sú jeho priania, ktoré je potrebné vyhodnocovať i so zreteľom k jeho rozumovej a emocionálnej vyspelosti. V prejednávanej veci je maloletý vo veku 13 rokov osobou, ktorá dokáže primerane vyjadriť svoje postoje a želania. Maloletý Z. P. sa spontánne, jednoznačne a bez pochybností vyjadril, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca, s ktorým si dobre rozumie, majú

spoločné aktivity, s otcom trávi viac času ako s matkou, otec mu prejavuje viac pozornosti a porozumenia, pomáha mu pri učení, vykonávajú spoločné práce v domácnosti, športujú. Osobnému prianiu maloletého byť zverený do starostlivosti otca korešpondujú i závery vykonaného znaleckého dokazovania, keď zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva v súčasnosti pozitívny vzťah k otcovi a negatívny vzťah ku matke, pri ktorej vníma, že ho má svojim spôsobom rada, avšak sám nevyjadruje pozitívne postoje voči nej, preferuje kontakt s otcom. Maloletý na ústnom pojednávaní v konaní pred sudkyňou a zástupkyňou kolízneho opatrovníka nevyjadril odmietanie kontaktu s matkou, jeho predstava je taká, že by spolu trávili čas každý druhý víkend. Maloletý sa vyjadril, že pri jeho rozhodovaní ho nikto neovplyvňoval, rozhodol sa sám. Chce žiť s otcom, s matkou chce byť každý druhý víkend aj cez noc. Základnú školu by chcel dokončiť ešte v Liptovskom Mikuláši. Súd prvej inštancie zdôraznil, že obidvaja rodičia by mali mať na zreteli záujem dieťaťa a povinnosť vytvárať také predpoklady, aby každý z nich bol dieťaťom akceptovaný a mal uznanú svoju úlohu vo výchove. V rámci dokazovania bolo preukázané, že matka vyzdvihuje svoje výchovné metódy pred výchovnými metódami otca, kým zo strany otca neboli pozorované negatívne hodnotenia matky. Z výsluchu maloletého mal súd preukázané, že otec mu venuje osobnú starostlivosť v širšom rámci než matka, ktorá zdôrazňuje potrebu formovania samostatnosti maloletého, pričom svoj postoj prezentuje radikálnejším a vyčítavým hodnotením spoločne vykonávaných aktivít otca so synom napr. i to, že spolu chodia na prechádzky. Hoci maloletý sa vyjadril, že by bol rád, keby mu matka pri učení venovala viac času, z jej pohľadu takýto prístup nie je správny, pretože dieťa sa nevychováva správne tým, že sa mu pomáha. V konaní nebolo preukázané tvrdenie matky, že by otec syna citovo vydieral a rovnako nebolo preukázané jeho nadužívanie alkoholických nápojov. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie matky, že syn nemá vyprofilované záujmy a voľnočasové aktivity často strieda, prvostupňový súd konštatoval, že maloletý má svoj okruh kamarátov s ktorými trávi voľný čas, najmä v skate parku, má rád bicyklovanie, kolobežkovanie, u otca rád cvičí, stará sa o domáce zvieratá, ale taktiež rád s matkou pozerá filmy. Z obsahu psychologického vyšetrenia maloletého mal súd preukázané, že tento je v kontakte s matkou utiahnutý, inak správanie má bez pozoruhodnosti, s primeraným psychomotorickým tempom, má dobrý kontakt s vyšetrujúcim, kľudne hodnotí rodinnú situáciu. Najviac pozitívnych emócií vníma vo vzťahu s otcom, nasleduje otcova starká, matka a bratranci. S otcom rád trávi čas, prial by si ho mať vždy vo svojej blízkosti, otec ho vždy vypočuje, chodia spolu na prechádzky a výlety. Cíti, že otec aj mama majú najradšej jeho, otec ho niekedy nepotrestá aj keď niečo vyvedie, za zdroj konfliktných vzťahov označuje mamu a brata. S octom má výborný vzťah, má ho radšej, je k nemu milý, pomáha mu keď treba, nedáva mu žiadne tresty, ako mama „zaracha“. Veľakrát, keď sa učí, mama je pri ňom, skontroluje to a povie, že má niekoľko chýb. Keď sa jej spýta kde, mama po ňom hodí zošit, aby si to našiel. Chce ísť k otcovi, lebo si myslí, že mu tam bude lepšie, vadia mu mamine spôsoby, myslí si, že sa tam bude lepšie učiť. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyjadrenia vyplýva, že kladie dôraz na rešpektovanie vôle maloletého a záverov znaleckého skúmania. Apelovala na obidvoch rodičov, aby spolupracovali so psychológom úradu a intenzívne pracovali na zlepšení vzťahu s dieťaťom, ako aj na jeho jednotnej výchove. S poukazom na uvedené, vzhľadom na preukázanú aktuálnu rodinnú situáciu, potrebu stability výchovného prostredia maloletého, ktorý prejavil prianie byť zverený do osobnej starostlivosti otca, ktorého hodnotí ako priateľskejšieho, chápavejšieho, poskytujúceho mu širší rámec uspokojovania jeho potrieb súvisiacich s učením, prípravou do školy, mimoškolskými aktivitami, záujmovými činnosťami, s tzv. mužskou spolupatričnosťou súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a súčasne o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku v bežných veciach obidvoma rodičmi. Hoci matka prezentovala v konaní názor, že otec je na maloletého príliš zhovievavý, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by u maloletého v čase poskytovania osobnej starostlivosti otcom u neho absentoval potrebný režim formujúci jeho osobnostné črty, charakter, správanie, samostatnosť. Vzhľadom k tomu, že v danom štádiu je nevyhnuté podieľať sa na výchove maloletého tak, aby boli vzájomne vyvážené kritéria výchovy matky i otca, súd súčasne so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca uložil výchovné opatrenie - ochranný dohľad nad výchovou maloletého po dobu šiestich mesiacov a povinnosť rodičov maloletého podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Nerozhodoval o úprave styku matky s maloletým, nakoľko bolo preukázané, že pri riešení tejto otázky sa rodičia doposiaľ vždy vedeli dohodnúť, ani jeden druhému nebránil v styku s druhým rodičom. Súd určil výšku výživného v sume 150,00 Eur mesačne, ktorú považoval za primeranú vzhľadom na potreby maloletého a schopnosti a možnosti matky, ktorej disponibilný objem finančných prostriedkov predstavuje po priznaní čiastočného invalidného dôchodku mesačne sumu minimálne 550,00 Eur, z ktorej môže v uvedenej výške prispievať na uspokojovanie oprávnených potrieb maloletého, pričom súd zdôrazňuje, že od ostatného rozhodovania o výške výživného uplynulo 5,5 roka, náklady na ošatenie, obuv, stravovanie maloletého, úhradu školských i mimoškolských aktivít vzrástli a suma novourčeného

výživného korešponduje i s potrebou rešpektovania tzv. valorizačnej klauzuly, ktorá súdu ukladá, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov dotknutých osôb, pričom vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe odôvodňovala zmenu výšky výživného.

3. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Vytýkala prvostupňovému súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že znalec v posudku uviedol, že maloleté dieťa vystupuje pred tretími osobami samostatne a bezprostredne, čo je výsledkom jej doterajšej výchovy. Rovnako znalec uviedol, že zo strany otca môže dochádzať k nadmernému prepleteniu vo vzťahu s maloletým dieťaťom, pričom tento výchovný štýl znamená pre maloleté dieťa riziko, že si bude vytvárať nadmerné očakávanie pomoci od druhých, tiež nevylúčil neskoršie problémy s osamostatňovaním dieťaťa práve z dôvodu takéhoto typu výchovy zo strany otca. Súd mal preukázané, že otec absolvoval test na Prednej Hore za účelom objektivizácie množstva použitého alkoholu za posledný mesiac a to s výsledkom nezistenia nadužívania alkoholu. Vyšetrenie na Prednej Hore ani nemohlo priniesť iný výsledok, nakoľko časové obdobie, za ktoré sa zisťovalo u otca užívanie alkoholu je nepatrné a môže viesť k nesprávnym záverom. Okresný súd síce skonštatoval, že u otca sa neutvrdené nadužívanie alkoholických nápojov nepreukázalo, no to iba z dôvodu, že otec požíva alkoholické nápoje skryte, nie na verejnosti. Na základe týchto skutočností má za to, že otec nedokáže zabezpečiť pre ich maloleté dieťa jeho bezpečie, ako ani bezpečie a stabilitu výchovného prostredia. Čo do určenia výživného poukazuje, že otec navrhoval vo svojom pôvodnom návrhu výšku výživného 100,00 Eur, pričom súd určil výživné v sume 150,00 Eur mesačne. Otec v celom súdnom konaní netvrdil a ani nepreukázal, že výška 150,00 Eur mesačne bola dôvodná. Má síce príjem tak z čiastočného invalidného dôchodku, ako aj zo zárobkovej činnosti, no jej súčasný zdravotný stav je taký, že jej neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť každodenne (túto skutočnosť mal okresný súd v konaní riadne preukázanú). Pri určovaní výšky výživného okresný súd zahrnul do jej príjmu aj prídavok na dieťa, to je príjem, ktorého výšku svojim konaním nevie ovplyvniť a o ktorých, ak bude ich dieťa zverené do výchovy otca môže prísť. V konaní bolo preukázané, že zdravotný stav otca je dobrý a jeho čistý príjem v roku 2015 dosahoval sumu v priemere 695,16 Eur mesačne a v roku 2016 to bolo 640,67 Eur mesačne, resp. 682,16 Eur. Pokiaľ súd pri svojom rozhodovaní zdôraznil preferovanie záujmu ich maloletého dieťaťa, mal za to, že v konečnom dôsledku nemal pripustiť, aby v súdnom konaní bol zohľadnený len názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu len na základe vysloveného názoru maloletého dieťaťa. S právom maloletého dieťaťa je spojená aj jeho veková a rozumová vyspelosť. Názor maloletého dieťaťa je teda možné rešpektovať do tej miery, do akej je schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Dieťa sa vyjadrilo, že chce ísť k otcovi, lebo si myslí, že sa tam bude učiť lepšie. Ona má za to, že povahové vlastnosti otca odôvodňujú predpoklad, že bude na ich spoločné maloleté dieťa negatívne vplývať a nebude schopný sa oňho riadne postarať. Doteraz ich dieťa trávilo u neho len pomerne krátky čas (víkendy), pričom na základe takéhoto krátkeho obdobia nemôže dieťa vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť posúdiť výchovný vplyv otca naňho a následky tohto výchovného vplyvu do budúcna. Doterajší styk otca s dieťaťom sa javí ako postačujúci, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Matka písomným podaním zo dňa 30.12.2016 oznámila súdu, že 26.12.2016 okolo 14:00 hod. o ich dieťaťa dostala telefonát, v ktorom jej oznámil, že otec má záchvat prejavujúci sa kŕčmi v tele, triaškou nôh a neprirodzeným napnutím celého tela. Dieťa bolo vystrašené, pretože otec nereagoval, nakoniec bežalo pre svojho starého otca a sestru otca, aby mu pomohli. Otcov zdravotný stav bol stabilizovaný na mieste samom lekárskou službou prvej pomoci a následne bol transportovaný do nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Dňa 27.12.2016 vykonala návštevu nemocnice kde zistila, že otec bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení. Na návšteve bola aj s dieťaťom. Službukonajúci lekár požadoval rozhovor s očitým svedkom tejto zdravotnej príhody. Opýtal sa jej na situáciu otca, ako jej bývalého manžela ohľadom požívania alkoholických nápojov, keďže všetky testy a vyšetrenia na prítomnosť alkoholu v krvi vyšli u otca negatívne, no boli u neho namerané ukazovatele poškodenia pečene. Po jej oboznámené, že v minulosti požíval alkoholické nápoje v nadmernom množstve, lekár stanovil ako príčinu tejto zdravotnej príhody abstinenčný epileptický záchvat vzniknutý s najväčšou pravdepodobnosťou abruptným ukončením požívania alkoholických nápojov. Na základe uvedených skutočností matka zastáva názor, že nie je prípustné a vhodné, aby dieťa za daných okolností bolo v osobnej starostlivosti otca.

4. Otec sa písomne vyjadril k odvolaniu matky. Uviedol, že syn Z. názor na to, aby býval pri ňom absolútne nezmenil, dokonca je veľmi sklamaný, že matka sa proti rozsudku odvolala. Jeho vzťah so synom je veľmi dobrý, majú sa veľmi radi, rešpektujú sa navzájom. Trávia spolu veľa času. Pomáha mu v domácnosti, na záhrade alebo pri zvieratkách. Jeho túžba bývať s ním vo N. trvá od prvého dňa, ako sa odsťahoval do F. Z. a podľa jeho vyjadrení sa tam necíti dobre a pociťuje zvláštny tlak na hrudi a napätie. Naopak vo N. je úplne uvoľnený. Čo sa týka testov na dlhodobé a nadmerné požívanie alkoholu, ktoré absolvoval, tak tie sú absolútne objektívne. Prístroj dokáže zistiť aj nepatrné množstvo alkoholu za obdobie 6 - 8 týždňov dozadu. Na Slovensku je iba jeden taký prístroj na pracovisku Predná Hora, preto ho na odporúčanie absolvoval. Je presvedčený, že syn pokiaľ bude bývať u neho vo N., tak si zlepší prospech, pretože jemu na vzdelaní veľmi záleží. Tvrdenie, že pri výchove nekladie na syna veľké nároky nie je pravda. Syn musí dodržiavať určité pravidlá a urobí všetko o čo ho požiada aj bez toho, aby musel dvíhať hlas a ešte pritom srandujú. Preto žiada súd, aby pôvodný rozsudok zostal v platnosti.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s prihliadnutím na opakované vyjadrenia sa maloletého, ktorý prejavil vôľu bývať u otca, ku ktorému viac citovo inklinuje súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca. Vzhľadom na znalecký posudok, v ktorom výchovný štýl otca nesie riziko, že môže ovplyvniť jeho neskoršie osamostatňovanie a direktívny výchovný štýl matky, navrhli opatrenia sociálnoprávnej ochrany - v zmysle dohľadu nad výchovou maloletého a v povinnosti rodičov a dieťaťa zúčastňovať sa odborného psychologického poradenstva. Uvedené opatrenia budú priebežne vyhodnocovať, či plnia svoj účel. Na základe uvedeného sa s rozsudkom okresného súdu stotožňujú a navrhujú, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

6. Matka písomne reagovala na vyjadrenie otca. Uviedla, že klame a manipuluje a takýto človek nemôže vychovávať dieťa. Je presvedčená, že dieťa chce ísť žiť k nemu preto, lebo stále ešte verí, že ocinko prestane piť, ak on bude s ním. Po epileptickom záchvate je možné, že sa jednalo o tzv. alkoholickú formu epilepsie, čo by však musel posúdiť lekár, sa jeho viera ešte prehĺbila a je presvedčený, že keby nebol v tej chvíli u otca, tak ocinko mohol zomrieť. Nie je ťažké si domyslieť, aký obrovský stres musel ich syn zažívať v takejto situácií. Pozná túžbu syna ísť bývať k otcovi, ale on je vo veku, kedy nedokáže sám zhodnotiť, čo je pre neho dobré a čo nie. Dieťa musí vyrastať v zdravom prostredí a mať jasne nastavené morálne i životné hodnoty a ciele. Je presvedčená, že by bolo veľmi negatívne, aby ich syn vyrastal so svojim otcom, nakoľko by to deformačne zasiahlo do jeho zdravého osobnostného vývoja.

7. Otec v písomnej replike k vyjadreniu matky uviedol, že obvinenia, ktoré vzniesla voči jeho osobe sú jej výmysel. Už počas manželstva ho z toho obviňovala, načo reagoval, že chce počuť názor odborníka a tak dohodla termín u psychológa, kde sa podrobil testom, ktoré dopadli negatívne. Po asi dvoch rokoch ho začala obviňovať znova a chcela počuť názor iného odborníka a tak dohodla sedenia u psychiatričky, ktoré dopadlo tiež negatívne a podotýka, že na oboch sedeniach bola prítomná, takže si nemohol nič vymýšľať, ani zatajovať. Ďalšie vyšetrenie na odporúčanie súdneho znalca MUDr. Šlepeckého absolvoval minulý rok na pracovisku liečebného ústavu Predná Hora, kde sa nepotvrdilo nadmerné požívanie alkoholu. Už nevie na koho by sa mal obrátiť, aby dokázal, že alkoholik nie je. Čo sa týka záchvatu, ktorý dostal 26.12.2016, strašne ho to mrzí, že sa to stalo, o to viac, že to bolo pred zrakom ich syna, bude ho to trápiť do konca života, že ho tak veľmi vystrašil. Príčin prečo sa stalo je viac. Minulý rok v máji mu zomrela mama po ťažkej chorobe. Posledných 7 mesiacov jej trápenia bolo pre neho veľmi psychicky náročných a začala sa u neho prejavovať porucha spánku. Spával maximálne 3-4 hodiny denne a za rok schudol 10 kíl. Veľmi zle znášal stresové situácie v práci aj doma a cítil sa strašne unavený. Tento stav pretrvával až do konca roka. Vystresoval ho aj veľký účet za synov telefón, ktorý dostal pred Vianocami, ktorý sa snažil stornovať, ale neúspešne a nakoniec ho musí niekoľko mesiacov splácať. Pri tomto strese a napätí z dlhu počas vianočných sviatkov pil alkohol, a to nemal robiť. Po prepustení z nemocnice mu bolo doporučené navštevovať psychiatrické oddelenie v nemocnici v Liptovskom Mikuláši, ktoré aj navštevuje. Boli mu predpísané lieky na ukľudnenie a na spanie. Táto liečba mu pomáha, cíti sa oveľa lepšie a alkohol úplne vylúčil. Syn Z. aj po tom, čo sa stalo veľmi túži bývať s ním.

8. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Zákone č. 161/2015 Z. Z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“). Hmotnoprávnym predpisom, z ktorého súd pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov vo vzťahov k maloletému dieťaťu vychádza, je zákon o rodine. Civilný mimosporový poriadok upravuje len niektoré osobitosti konania vo veciach starostlivosti súdu o

maloletých, inak v § 2 ods. 1 odkazuje na použitie zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“).

9. Záujem maloletého dieťa, ako prvoradé hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú definuje zákon o rodine v článku 5 tak, že pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa. Ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami a využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia, ak sa zvažuje zásah rodičovských práv a povinností.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané v zákonom stanovenej lehote účastníčkou konania, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovení § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

12. Vec bola odvolaciemu súdu predložená za účelom rozhodnutia o odvolaní matky proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel návrhu otca o zmenu osobnej starostlivosti a maloletého Z. zveril do jeho osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a matku zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého sumou 150,00 Eur mesačne. Súd zároveň uložil výchovné opatrenie - ochranný dohľad nad výchovou maloletého po dobu 6 mesiacov a povinnosť rodičov maloletého podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 6C/36/2011 zo dňa 31.05.2011 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

13. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, priateľom, prostrediu a pod.), vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). Súd vždy zisťuje, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, teda ktorý z rodičov zabezpečí najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u ktorého sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti.

14. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Potom so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa môže súd maloleté dieťa vypočuť, pričom tomuto názoru musí venovať náležitú pozornosť. Názor maloletého dieťaťa v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností môže súd zisťovať aj výsluchom maloletého bez prítomnosti rodičov. V súdenej veci okresný súd maloletého vypočul na pojednávaní dňa 21.06.2016. V čase výsluchu bol maloletý vo veku takmer 13 rokov; (maloletý Z. P. sa narodil XX.XX.XXXX) z výsluchu maloletého nepochybne vyplýva, že tento chce byť v starostlivosti otca. Rovnaký názor vyjadril maloletý aj pred súdom ustanoveným znalcom. Súd správne názor maloletého vzal do úvahy, a to po zhodnotení jeho rozumovej vyspelosti a veku. V konaní nebolo preukázané a nevyplýva to ani z posudku súdom ustanoveného znalca, že maloletý nebol schopný s

ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Z výpovede maloletého je naopak možné konštatovať, že vedel posúdiť dosah svojho vyjadrenia.

15. Čo sa týka námietok matky, že povahové vlastnosti otca vzbudzujú u nej presvedčenie, že bude na dieťa negatívne vplývať a že nebude schopný o dieťa sa riadne postarať, odvolací súd poznamenáva, že len do určitej miery chápe tieto obavy, ktoré je možné eliminovať skutočnosťou, že po dobu 6 mesiacov bol nad výchovou maloletého uložený ochranný dohľad a povinnosť rodičov a maloletého podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na súhlasné stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril v tom smere, že súhlasí so zverením maloletého otcovi s prihliadnutím na opakované vyjadrenia sa maloletého, ktorý prejavil vôľu bývať u otca, ku ktorému viac citovo inklinuje. Preto vzhľadom na znalecký posudok, v ktorom výchovný štýl otca nesie určité riziko, že môže ovplyvniť neskoršie osamostatňovanie maloletého, no na druhej strane direktívny výchovný štýl matky, kolízny opatrovník navrhol opatrenia sociálnoprávnej ochrany, ktoré bude priebežne vyhodnocovať, či plnia svoj účel. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nepochybne zvážil pri svojom rozhodovaní všetky zistené okolnosti tak jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti a rozhodol o zverení maloletého Z. do osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Odvolací súd v tomto rozhodnutí nezistil pochybenie a rovnako nezistil pochybenie ani v časti výroku o povinnosti matky prispievať na výživu maloletého sumou 150,00 Eur mesačne.

16. Pri určení výživného súd prihliada vždy na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa sa vždy skúmajú jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku a zdravotného stavu. Na strane povinného rodiča je nevyhnuté prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale aj na jeho možnosti, teda na to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a na zárobkové možností povinných rodičov. Súd prvej inštancie pri úprave výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorý je vo veci intenzívnejšieho fyzického rastu a vývoja, ako aj osobných pomerov obidvoch rodičov a určil výšku výživného v sume 150,00 Eur mesačne, ktorá suma vychádza zo schopnosti a možností matky, ktorá aj po priznaní čiastočného invalidného dôchodku disponuje mesačne sumou 550,00 Eur. Matka okrem Z. inú vyživovaciu povinnosť nemá. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach matky platiť výživné v takto stanovenej výške.

17. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil ho ako vecne správny. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že pri akejkoľvek zmene pomerov, môže ktorýkoľvek z účastníkov podať samostatný návrh na novú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430