Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6CoP-19-2017.pdf
PDF · 102.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov matky: C. U., rod. L., štátna občianka Slovenskej republiky, trvale bytom F., C. T. XXXX/XX, zastúpená v konaní právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO: 36 837 857 a otca: G. U., štátny občan Slovenskej republiky, trvale bytom F., H. 2, t. č. bytom F., K. 9, zastúpený v konaní právnym zástupcom Mgr. Tomášom Dohálom , advokátom so sídlom Trenčianska Turná, Lúčna 491, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. novembra 2016, č.k. 34P/47/2016-148 , takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, výroku I., v časti zvýšenia výživného, p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie , zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej U. U., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, s účinnosťou od 31.03.2016. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 31.03.2016 do 31.10.2016 na maloletú U. vo výške 562,58 Eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 45,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
2. V odôvodnení uviedol, že matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej U.. Navrhovala zvýšiť výživné z doterajšej sumy 40,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Na pojednávaní uviedla, že by súhlasila so zvýšením výživného aj na sumu 150,-Eur mesačne. Poukázala na to, že od tejto poslednej úpravy výživného prešlo 6 rokov a pomery na strane maloletej sa zásadne zmenili a výrazne sa zvýšili náklady na starostlivosť o maloletú, nakoľko maloletá už má 9 rokov, je v dospievajúcom veku a má zvýšené nároky. Maloletá je žiačkou základnej školy, má aj mimoškolské záujmy, navštevuje tanečný krúžok na ZUŠ, jazykovú školu, plávanie a pod., s čím má zvýšené výdavky. Matka poukázala na to, že maloletá je na tom psychicky zle aj kvôli otcovi, je na ňu veľmi naviazaná, je vedená aj v detskej psychiatrickej ambulancii, a aby jej nemusela dávať lieky, zakúpila jej psíka, čo maloletej veľmi pomáha a náklady na to sú cca 20,-Eur mesačne. Doplnila, že maloletej sa zvýšili výdavky aj v súvislosti s jej zdravotným stavom. Maloletej bola diagnostikovaná celiakia, preto zabezpečenie jej stravovania je finančne náročnejšie. K uvedenému predložila potvrdenie pediatra, že maloletá bola
opakovane vyšetrovaná pre bolesti brucha a dieťa začalo prijímať len bezlepkovú stravu, pri ktorej došlo k výraznému zlepšeniu klinického stavu.
3. Maloletá U. pochádza z manželského vzťahu svojich rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.10.2010, č. k. 26C/235/2010-39, bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené . Súčasne súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa sa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 40,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2010. V tom čase bola maloletá vo veku troch rokov a navštevovala materskú školu s mesačnými nákladmi 50,-Eur. Matka dosahovala príjem vo výške 380,- Eur netto a poberala prídavky na tri deti. Okrem maloletej U. mala vtedy matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej dvom deťom, k mal. N. H. nar. v r.XXXX a k mal. H. H. nar. v r.XXXX. Otec maloletej bol v čase poslednej úpravy výživného vo väzbe, nakoľko bol stíhaný pre zločin sexuálneho zneužívania nevlastnej dcéry H. a z uvedeného dôvodu nedosahoval žiaden príjem.
4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 30P/254/2014 bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.7.2015 č.k.30P/254/2014-79, právoplatného dňa 21.7.2015, bol obmedzený výkon rodičovských práv a povinností otcovi maloletej, a to právo zabezpečovať výchovu maloletého dieťaťa, stretávať sa s maloletým dieťaťom, rozhodovať a zastupovať v otázkach zdravotnej starostlivosti maloletého dieťaťa a zastupovať maloleté dieťa pred súdmi a štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy, školskými a vzdelávacími zariadeniami, záujmovými organizáciami a vyžadovať od nich a od matky informácie o maloletej. Súčasne bolo rozhodnuté, že styk otca s maloletou U. sa zakazuje. Rozhodnuté bolo na skutkovom základe, že otec maloletej bol rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.9.2010 č.k. 1T 74/201-609 uznaný vinný z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov . Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.11.2010 č.k.23To/118/2010-623 bolo odvolanie otca voči uvedenému odcudzujúcemu rozsudku zamietnuté.
5. Právne vec poúdil podľa § 62 ods. 1 - 5 , § 75 ods. 1, § 78 ods .1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine.
6. Okresný súd porovnal pomery v čase poslednej úpravy a v súčasnosti a zistil, že zvýšenie výživného je dôvodné. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch rodičov ako i maloletého dieťaťa . Maloletá U. má 9 rokov a je žiačkou 3. ročníka základnej školy. Navštevuje ZUŠ - tanečný odbor, chodí do jazykovej školy, na plávanie , s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. Z lekárskej správy bolo preukázané, že maloletá mala opakovane bolesti brucha. Užívaním bezlepkových potravín sa jej zdravotný stav stabilizoval. Preto bez ohľadu na to, či diagnóza celiakie bola u maloletej špecialistom gastroenterológom potvrdená alebo nie, užívanie uvedených potravín je zo zdravotných hľadiska v jej záujme. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletej. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť , pričom jej príjmové pomery sú v súčasnosti objektívne obmedzené s poukazom na jej zdravotný stav. Matka bola dlhodobo práceneschopná , poberala len nemocenské dávky. Súčasný príjem matky je vo výške 350,-Eur mesačne netto. Oproti poslednej úprave výživného došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane otca maloletej. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej F. nar. X.X.XXXX, pričom sa mu zvýšili jeho zárobkové pomery . V čase poslednej úpravy výživného bol otec maloletej vo výkone trestu odňatia slobody a nedosahoval žiaden príjem. V súčasnosti je otec zamestnaný s pravidelným príjmom. Pri určovaní výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa a schopností a možností oboch rodičov. Súd mal za to, že suma 120,- Eur mesačne, ktorú odporúčal aj kolízny opatrovník, je zodpovedajúca veku a potrebám maloletého dieťaťa, ktoré je na prvom stupni základnej školy a do budúcnosti je ešte predpoklad, že s jej vyšším vekom a zmenami pomerov, sa bude ešte upravovať vyživovacia povinnosť. Tiež podľa názoru súdu je táto suma aj v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý síce tvrdil a dokladoval, že zarába len minimálnu mzdu, tak ako to vyplynulo aj z potvrdenia jeho zamestnávateľa, ale bolo preukázané, že popri tejto mzde poberá aj cestovné náhrady, podľa oznámenia zamestnávateľa v priemernej výške 105,- Eur mesačne a ešte si môže brigádnicky privyrábať, keďže uviedol, že si privyrába cca 2x mesačne a takto zarobí 50,- až 60,-Eur mesačne. Matka sa domnieva, že príjem otca maloletej zo zamestnania je vyšší ako bol deklarovaný, pričom táto jej domnienka sa hodnotením dôkazov vo vzájomnej súvislosti javí ako opodstatnená. Otec maloletej už pred výkonom trestu odňatia slobody pracoval u súčasného zamestnávateľa a vtedy tiež, ako to dokladoval v rozvodovom konaní, podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahoval minimálnu mzdu, hoci teraz na pojednávaní dňa 8.6.2016 uviedol, že vtedy zarábal 650,- až 700,-Eur mesačne. Teda už vtedy zamestnávateľ potvrdil otcovi maloletej ako svojmu zamestnancovi nižšiu mzdu akú otec v skutočnosti dosahoval. Tiež sa javí ako nepravdepodobné, že otec maloletej by
kvôli minimálnej mzde už viac ako rok denne dochádzal do zamestnania až do Nových Zámkov a inú prácu by si medzičasom vôbec nehľadal, ako to sám potvrdil pri svojej výpovedi. Súd zobral tiež do úvahy, že ešte predtým než otec nastúpil k súčasnému zamestnávateľovi, bol tri mesiace zamestnaný vo firme Ján Bielik - Company, kde dosahoval vyššie zárobky ako dosahuje teraz ním deklarované, pretože tam jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 578,- Eur. Napriek tejto skutočnosti otec bez uvedenia dôvodu skončil pracovný pomer dohodou a hneď na druhý deň sa zamestnal vo firme, kde mal nastúpiť s takmer o polovicu nižšou dojednanou mzdou, naviac so vzdialeným miestom výkonu práce. Je pravdou, že nebolo listinným dôkazom preukázané, že súčasné zárobkové pomery otca by boli vyššie ako dokladované, ale s poukazom na vyššie uvedené dôkazy hodnotené súdom vo vzájomných súvislostiach sa javí, že jeho reálny príjem je vyšší ako dokladovaný. Preto súd má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť túto sumu 120,- Eur mesačne aj s prihliadnutím na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pri rozhodovaní súd vychádzal z toho, že otec maloletej pracoval u zamestnávateľa Ján Bielik - Company, kde dosahoval podstatne vyššiu mzdu ako dokladuje v súčasnosti a napriek tomu tam skončil pracovný pomer dohodou, čo možno skonštatovať, že sa vzdal výhodnejších zárobkových pomerov, a preto súd neprihliadal na jeho súčasnú dokladovanú minimálnu mzdu a súd určil výživné 120,- Eur mesačne, ktoré považoval v súčasnosti za primerané a zodpovedajúce veku a potrebám dieťaťa. Súd poukazuje na to, že rodič je povinný vyvinúť maximálne úsilie, aby si zodpovedajúcim spôsobom mohol plniť vyživovaciu povinnosť k svojmu maloletému dieťaťu tak, aby mohli byť uhrádzané odôvodnené potreby dieťaťa, a to platí zvlášť u rodiča, ktorý sa o dieťa ani osobne nestará. Bolo by nespravodlivé požadovať od rodiča, ktorý sa o dieťa aj osobne stará, aby on ešte aj oproti druhému rodičovi v podstatne prevažnej miere uhrádzal finančné nároky dieťaťa. Preto pokiaľ by otec aj dosahoval minimálnu mzdu, je na jeho zodpovednosti, že si nehľadá lepšie platenú prácu, čo v konečnom dôsledky potvrdil aj otec maloletej, ktorý uviedol, že inú prácu si nehľadal. Pokiaľ otec maloletej žiadal prihliadať na to, že v zmysle dohody o urovnaní bola celá suma vyplatená matke dieťaťa, z ktorej sumy mal otec nárok na polovicu, ale túto jej ponechal, k tomu súd uvádza, že uvedené sa týka majetkových vzťahov medzi účastníkmi ako bývalými manželmi v rámci vyporiadania ich BSM. Ide iné nároky a na takéto dohody sa v konaní o výživnom neprihliada. Naviac , z predmetnej dohody ani jednoznačne nevyplýva, že by otec mal mať nárok na polovicu uvedenej sumy, ktorú mal matke podľa jeho tvrdenia ponechať. V zmysle návrhu matky súd zvýšil výživné s účinnosťou od začatia súdneho konania, teda od 31.03.2016.
7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 58 v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie . Namietal nesprávne skutkové zistenia okresným súdom, keď okresný súd zohľadnil zvýšené náklady matky na celiakiu. Diagnóza maloletej nebola potvrdená odborným špecialistom . V prípade potvrdenia diagnózy zdravotná poisťovňa prepláca podstatnú časť nákladov na stravovanie. Po výkone trestu odňatia slobody bol otec zamestnaný u svojho strýka. K ukončeniu pracovného pomeru vo firme Ján Bielik Company došlo dohodou, nakoľko firma končila svoju činnosť. Záver okresného súdu, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo zo subjektívnych dôvodov, nie je správny. V spoločnosti MIKRON Slovakia, s.r.o., Nové Zámky je zamestnaný na pracovnej pozícii s nižším príjmom, ako do nástupu na výkon trestu odňatia slobody. Na základe dohody o urovnaní bola matke vyplatená suma vo výške 23.375,60,- eur. Z tejto sumy patrí otcovi 1 titulom vyporiadania BSM. Otec nežiadal vyplatenie 1 sumy, nakoľko predpokladal, že budú použité na výživu maloletej Nelly. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil v plnom rozsahu.
9. Matka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Otec maloletej v odvolaní uznal, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej ako i otca. Namietal však nesprávne skutkové zistenia okresným súdom, keď ochorenie maloletej nebolo potvrdené špecialistom. Tvrdenia otca, že pracuje u pôvodného zamestnávateľa, avšak v dôsledku udalostí spojených s odsúdením pracuje na inej pracovnej pozícii s nižším príjmom, sú účelové. Ak by mal zamestnávateľ otca morálne predsudky, otca by nezamestnal. Okresný súd správne vyhodnotil skutočnosť, že otec bol zamestnaný v spoločnosti Ján Bielik- COmpany, kde dosahoval príjem vo výške 578,- eur, pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo bez uvedenia dôvodu dohodou. Otec sa hneď na druhý deň zamestnal v spoločnosti s nižším príjmom a naviac , vzdialeným miestom výkonu práce v Nových Zámkoch . Okresný súd vyhodnotil postoj otca v konaní, ktorý sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a preto neprihiadal na súčasné zárobkové možnosti otca. Rovnako neobstojí tvrdenie otca, ktorý s poukazom na zdravotný stav maloletej poukázal na skutočnosť, že tieto náklady hradí poisťovňa.
10. Kolízny opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu otca nevyjadril.
11. Krajský súd ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku / z.č. 160/2015 Z.z. , „ ďalej len CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/ , oprávnenou osobou , preskúmal napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z. „ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
12. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný mimosporový poriadok „CMP“ (zák. č. 161/2015 z.z.) upravujúci mimosporové konania a Civilný sporový poriadok „ CSP“ / zák.č. 160/2015 Z.z./ .
13. Podľa ust. § 1 CMP, sa Civilný mimosporový poriadok uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v tomto zákone . Podľa ust. § 2 CMP, sa uplatní Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex tam, kde odlišnosti CMP nestanovuje.
14. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
15. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
16. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Krajský súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom , ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:
19. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného , je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov , na starostlivosť o deti a ich výchovu . Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine , právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami , ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné. 20. V zmysle Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. treba vec posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1,2 cit. zákona, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Stále platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia , a to na strane ako oprávneného, tak aj na strane povinného / ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine/.
21. Zmena pomerov , môže nastať aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu , výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu , rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Preskúmané schopnosti na strane povinného, predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti, dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného , zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu.
22. V prípade preukázania, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa vzdala príjmu, relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, prepúšťanie v dôsledku racionalizácie, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny . Následkom princípu proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod, v zmysle vyššie uvedeného, je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu, aký by dosahovala povinná osoba pred rozviazaním pracovného pomeru.
23. Okresný súd porovnal pomery rodičov ako i maloletej U. v čase poslednej úpravy výživného , vykonanej rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 01.10.2010, č.k. 26C/235/2010-39, ktorým bola maloletá U. zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 40,- eur mesačne , so súčasnými pomermi rodičov a maloletého dieťaťa . Správne dospel k záveru, že od tejto poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov, ktorá opodstatňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. Maloletá U. je o 6 rokov staršia, v súčasnosti navštevuje 3. ročník základnej školy, náklady na jej výživu a zabezpečovanie odôvodnených potrieb sa podstatne zvýšili.
24. K zmene pomerov došlo i na strane rodičov maloletého dieťaťa, keď matka je v súčasnosti zamestnaná, pracuje ako opatrovateľka s priemerným mesačným príjmom vo výške 350,- eur , nemá ďalšie vyživovacie povinnosti . K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletej, ktorý v čase poslednej úpravy výživného nedosahoval žiadny príjem . V súčasnosti pracuje v spoločnosti MICRON Slovakia, s.r.o., kde dosahuje príjem vo výške 357,- eur . Ako sám uviedol otec, mesačne si privyrába a z tejto činnosti dosahuje príjem vo výške 50- 60,- eur mesačne . Predtým bol otec zamestnaný v spoločnosti Ján Bielik- Company , kde dosahoval príjem vo výške 578,70,- eur. K ukončeniu pracovného pomeru otca došlo bez uvedenia dôvodu- dohodou. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Priateľka otca je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok.
25. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom okresného súdu , že otec sa bezdôvodne vzdal výhodnejšieho zamestnania a vyššieho príjmu , pričom táto skutočnosť nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Otec v konaní uviedol, že u predchádzajúceho zamestnávateľa ukončil pracovný pomer dohodou, z dôvodu, že spoločnosť mala ukončiť svoju činnosť. Tvrdené skutočnosti otec v konaní nepreukázal. I keď došlo k poklesu príjmu otca, správne okresný súd posudzoval príjmové možnosti otca podľa predchádzajúceho zamestnávateľa, kde otec dosahoval vyšší príjem. Otec si mal byť vedomý tej skutočnosti, že má dve vyživovacie povinnosti a jeho povinnosťou je zabezpečiť si finančné prostriedky na riadnu výživu . Ďalšie tvrdené skutočnosti otcom, že sa proti nemu vedie exekúcia, nie sú relevantné pre posúdenie celkových príjmových možností otca. Pohľadávky otca nemajú prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti.
26. Okresný súd preto správne vyhodnotil, že zistené pomery odôvodňujú zvýšenie výživného zo strany otca. Odvolacie námietky otca, že matka v konaní nepreukázala lekársku správu, ktorá by potvrdila diagnózu maloletej ako i skutočnosť, že diagnostikované ochorenie prepláca poisťovňa , považoval odvolací súd vo vzťahu k tomuto konaniu o zvýšenie výživného za nedôvodné.
27. Záverom odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná námietka otca, ktorý poukázal na dohodu o urovnaní, na základe ktorej bola matke vyplatená suma vo výške 23.375,60,- eur, z ktorých 1 prináleží otcovi a to titulom vyporiadania BSM. Uzatvorená dohoda o urovnaní je zo dňa 21.12.2010 a skutočnosti, že 1 z vyplatenej sumy patrí otcovi a to titulom BSM, pričom tieto skutočnosti nie je možné zohľadniť pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca.
28. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).