Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/30/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Jozef Jančok - SAVARNA, IČO: 10 766 839, so sídlom Dubník č. 133, právne zastúpený JUDr.Vladimírom Kotusom, advokátom, Žižkova č. 6, Košice, proti žalovanému Hlavnému banskému úradu, so sídlom v Banskej Štiavnici, Kamerhofská č. 25, za účasti: 1/ Opálové bane Libanka, s.r.o., Floriánova č. 12, Prešov, právne zastúpený JUDr. Lukášom Polákom, advokátom, so sídlom Prešov, Hlavná č. 137, 2/ Obce Červenica, 3/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., Prešov, Obrancov mieru č. 6, Prešov, 4/ Slovenský pozemkový fond so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, 5/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 26.mája 2015 č. XXX- XXX/XXXX takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Jozef Jančok - SAVARNA podaním zo dňa 03.11.2005 podal Obvodnému banskému úradu v Košiciach žiadosť o určenie dobývacieho priestoru Červenica s argumentáciou, že na základe ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb. a zákona č. 214/2002 Z.z. ako organizácia, ktorá mala určené prieskumné územie, a ktorá vykonala prieskum na vlastné náklady žiada o určenie dobývacieho priestoru C.l. Žiadateľ ďalej uviedol, že výpočet zásob výhradného ložiska C. bol komisiou pre klasifikáciou zásob Ministerstva životného prostredia SR schválený 26.07.2005 pod č. XXX/XXXX-v.s.ú. a prednostné právo organizácie na určenie dobývacieho priestoru C. na dobývanie výhradného ložiska drahého opálu skončí až 26.11.2006. Z tohto dôvodu žalobca žiadal o určenie dobývacieho priestoru C. na dobývanie výhradného ložiska drahých opálov podľa priloženého návrhu na určenie dobývacieho priestoru. K žiadosti súčasne pripojil osvedčenie zo dňa 11.01.1999 č. XXXX/XXXX/XX-X.X Ministerstva životného prostredia SR vo vzťahu k ložisku C. vyhradený nerast drahé kamene - opál, katastrálne územie C., je výhradným ložiskom s ďalším určením hraníc ložiska, situačnou mapou a rozhodnutie o schválení zásob výhradného ložiska vydaného dňa 26.07.2005 č. XXX/XXXX-v.s.ú. pod č. X/XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že výsledky výpočtu zásob drahého opálu na výhradnom ložisku C., parcela č. XXXX, predložili Opálové bane Dubník, a.s., Červenica v záverečnej správe C. - drahý opál. Týmto rozhodnutím boli schválené vypočítané zásoby drahého opalu na výhradnom ložisku C. vyhodnotené podľa podmienok využiteľnosti zásob ložiska určených Opálovými baňami Dubník, a.s. z decembra 2001 v rozsahu... .

2. Prvostupňový správny orgán Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím zo dňa 07.01.2015 č. XX-XX/XXXX o návrhu organizácie Jozef Jančok - SAVARNA, Dubník 133, z 03.11.2005 na určenie

dobývacieho priestoru C. rozhodol tak, že podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove uvedeného v rozsudku sp. zn.: 3S/32/2011-179 z 19.12.2013, ktorým je viazaný, zamietol návrh organizácie Jozef Jančok - SAVARNA, Dubník 133, Červenica.

3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na podanú žiadosť z 03.11.2005 s tým, že žiadateľ mal určené prieskumné územie, vykonal prieskum na vlastné náklady a prednostné právo organizácie na určenie DP C. skončí až 26.01.2006 z dôvodu, že výpočet zásob výhradného ložiska C. - drahý opál bol komisiou pre klasifikáciu zásob Ministerstva životného prostredia SR schválený 25.júla 2015 pod č. XXX/XXXX - v.s.ú..

4. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že ak žiadateľ Jozef Jančok - SAVARNA v návrhu uvádza, že prednostné právo určené druhou vetou § 24 ods. 2 vtedy platného a účinného Banského zákona skončí až 26.01.2006, uviedol, že tento dobývací priestor už bol určený aj vplyvom zmätočného konania pána U. U., ktorý rozvíjal svoje podnikateľské aktivity vzťahujúce sa k výhradnému ložisku drahých opálov C. ako 1/ fyzická osoba Jozef Jančok - SAVARNA, ktorá podniká na základe banského oprávnenia, 2/ konateľ a jediný spoločník organizácie SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., Červenica - Dubník v čase podania návrhu na určenie DP Červenica 09.07.1999, 3/ jeden zo štatutárnych zástupcov organizácie Opálové bane Dubník, a.s., Červenica.

5. Poukázal na to, že pán U. U. je osobou s osvedčením o odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z. o požiadavkách na kvalifikáciu a overovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a vo všetkých troch vyššie uvedených subjektoch bol zodpovedným vedúcim zamestnancom podľa § 4a ods. 2 zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov a išlo teda o odborne spôsobilé organizácie s banským oprávnením. Ďalej uviedol, že ak prieskumné územie C. určilo Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím X.X/XXXX-XX z 18.10.1994 organizácii Jozef Jančok - SAVARNA, na základe oznámenia ktorej vydalo aj osvedčenie o výhradnom ložisku C., návrh na určenie dobývacieho priestoru C. podala 09.07.1999 organizácia SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., Červenica -Dubník a záverečnú správu C. - drahý opál s výpočtom zásob so stavom k 01.12.2001 predložila Ministerstvu životného prostredia SR organizácia Opálové bane Dubník, a.s., Červenica, pričom vo všetkých spomenutých organizáciách bol zodpovedným vedúcim zamestnancom pán U. U..

6. Poukázal na to, že organizácia Jozef Jančok - SAVARNA mala určenú prieskumné územie a tvrdí, že prieskum vykonávala na vlastné náklady, do dnešného dňa nepredložila záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. na posúdenie a schválenie Ministerstvu životného prostredia SR, lebo ju predložila neoprávnene organizácia Opálové bane Dubník, a.s., Červenica. S odkazom na uvedené obvodný banský úrad uviedol, že ani v zmysle § 24 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 3 vtedy platného a účinného Banského zákona nemá nárok na uplatnenie prednostného práva. V tomto prípade nie je možné aplikovať § 24 ods. 2 citovaného Banského zákona.

7. Prvostupňový správny orgán dôvodil ďalej tým, že inštitút dobývacieho priestoru v sebe inkorporoval a inkorporuje dva prvky a to jednak oprávnenie na dobývanie ložiska vyhradeného nerastu podľa § 24 ods. 1 Banského zákona, ako aj určenie územia, na ktorom možno toto oprávnenie využívať, t.j. územné rozhodnutie podľa § 27 ods. 6 Banského zákona. V prípadoch nevyužívania dobývacích priestorov na dobývanie vyhradených nerastov bola do Banského zákona zakotvená možnosť vykonania takých opatrení, ktoré budú viesť k využitiu nerastného bohatstva a zabránia tak blokovaniu ložísk. Spomenuté dva prvky dobývacieho priestoru pri naplnení podmienky § 27 ods. 12 Banského zákona je nutné od seba oddeliť práve pre zabezpečenie využívania nerastného bohatstva tými subjektmi, ktoré prejavia a vyvinú maximálne úsilie o racionálne využitie nerastného bohatstva v konkrétnom ložisku. Pretože dobývací priestor spája obe spomínané prvky personálne aj územné, je potrebné, aby personálny prvok, ktorý zlyhal, bol nahradený iným. Pretože územný prvok dobývacieho priestoru je už určený, nie je potrebné a ani možné znovu ho určovať a rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru ako územného rozhodnutia podľa § 27 ods.6 je tiež možné zmeniť alebo dobývací priestor zrušiť po naplnení určených podmienok.

8. Obvodný banský úrad poukázal na podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré presne citoval s tým, že dobývací priestor C. v hraniciach navrhovaných pôvodným návrhom organizácie Jozef Jančok - SAVARNA z 03.11.2005 bol pôvodne už raz určený rozhodnutím úradu zo dňa 11.10.2000 č. XXXX/ XXXX na základe návrhu organizácie SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., ktorej konateľom, jediným spoločníkom

a aj zodpovedným vedúcim zamestnancom bol vtedy občan U. U., ktorý ako odborne spôsobilá osoba musel mať vedomosť, že prednostné právo na určenie DP C. mala organizácia Jozef Jančok - SAVARNA, ktorá mala určené prieskumné územie C. rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 18.10.1994 č. X.X/XXXX-XX a prieskum vykonávala na vlastné náklady. Po predchádzajúcom súhlase úradu zo dňa 27.04.2001 č. XXX/XXXX na základe zmluvy o prevode dobývacieho priestoru C., ktorá bola uzatvorená 10.05.2001, vykonal úrad zápis o prevode tohto dobývacieho priestoru do evidencie vedenej na úrade s účinnosťou odo dňa uzatvorenia zmluvy, t.j. od 10.05.2001 a týmto prevodovo dobývací priestor C. nadobudla organizácia Opálové bane Dubník, a.s..

9. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že od realizovaného prevodu uplynula lehota dlhšia ako tri roky na začatie dobývania, teda po 10.5.2004, úrad podľa druhej vety § 27 ods. 12 vtedy platného a účinného Banského zákona v znení „Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky, realizoval výberové konanie a na základe jeho výsledku určil DP C. organizácii ObaB, s. r. o., Prešov.

10. Správny orgán prvého stupňa poukázal na doterajší priebeh konania, a to že v konaní o návrhu organizácie z 03.11.2005 na určenie DP C. úrad prv rozhodol rozhodnutím č. XXXX/XXXX z 12.12.2005 tak, že konanie zastavil podľa § 30 ods. 1 písm.i/ Správneho poriadku, teda z dôvodu, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo rozhodnutím č. XXXX/XXXX z 11.10.2000 a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Odvolací orgán na základe odvolania proti rozhodnutiu úradu č. XXXX/XXXX z 12.12.2005 rozhodnutím č. XXX-XXX/XXXX z 18.04.2007 odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/48/2007-93 z 27.05.2008 vyššie uvedené rozhodnutia odvolacieho orgánu aj úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok Krajského súdu v Prešove bol potvrdený rozsudkom sp. zn. 5Sžp/7/2008 z 29.09.2009 Najvyššieho súdu SR. Zo záverov rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/48/2007-93 z 27.5.2008 vyplýva najmä: „Z uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci, teda autoritatívny úsudok správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom konania. Ak prvostupňový správny orgán konanie zastavil pre res iudicata, teda že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil, potom odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Správny orgán pri formulácii odôvodnenia rozhodnutia musí dbať na jeho presvedčivosť a nemal by sa zaoberať dôvodmi nad rámec výroku rozhodnutia, lebo v dôsledku uvedeného je rozhodnutie nepreskúmateľné a zmätočné. Krajský súd podľa §250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu (žalovaného) a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, lebo po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru., že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci.“ V ďalšom konaní je nevyhnutné, aby o žiadosti žalobcu bolo meritórne rozhodnuté.

11. Zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva najmä: „Bude preto úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní postupovať v medziach právneho názoru vysloveného krajským súdom s modifikáciou uvedenou v tomto rozsudku a za takto ustálenej situácie o žiadosti žalobcu z 3.11.2005 meritórne rozhodnúť. Na tomto mieste Najvyšší súd zdôrazňuje s prihliadnutím na charakter zisteného nedostatku napadnutého rozhodnutia, že predmetom súdneho prieskumu neboli samotné právne závery žalovaného vzťahujúce sa na argumenty žalovaného. Je iba v rozhodovacej právomoci žalovaného, či si túto argumentáciu ponechá alebo vplyvom tvrdení žalobcu si osvojí iný záver a iné rozhodovacie dôvody."

12. V rámci nového prejednania veci úrad listom č. XXX-XXXX/XXXX z 03.03.2010 podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku vyzval organizáciu na doplnenie podania a podľa §29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil konanie. Úradu bolo 17.05.2010 doručené podanie organizácie Jozef Jančok - SAVARNA z 13.5.2010 vo veci formálne označené ako „Žiadosť o pokračovanie konania na určenie dobývacieho priestoru „C.“. Organizácia žiadala pokračovať v konaní na určenie DP C. a tvrdila, že vykonala prieskum ložiska na vlastné náklady a podľa príslušných ustanovení platných právnych predpisov má zákonom stanovené prednostné právo na určenie DP C., pritom citátmi z vyjadrenia odvolacieho orgánu č. XXX/XXXX z 12.3.2007 poukázala na dva prvky inkorporované v inštitúte dobývacieho priestoru a to oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska a územné rozhodnutie. V bode 3. tejto žiadosti organizácia tvrdila, že z návrhu na určenie dobývacieho priestoru jednoznačne vyplýva, že sa jedná o určenie

už raz určeného DP C. a podľa jeho názoru ide o využitie prvej zložky inkorporovanej v inštitúte dobývacieho priestoru, teda oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska pre legitimovanú osobu, ktorá má prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru. V bode 4. tejto žiadosti vyslovila pochybnosť spočívajúcu v tom, že ak by doplnila podanie v zmysle výzvy úradu, mohlo by dôjsť k zastaveniu konania na základe princípu „res iudicata“. V bode 5. tejto žiadosti organizácia ďalej tvrdila, že listom z 27.04.2005, teda ešte pred uverejnením oznámenia o výberovom konaní na určenie DP C. inej organizácii, oznámila úradu, že si bude uplatňovať prednostné právo na určenie DP C. v zákonom stanovenej lehote šiestich mesiacov od schválenia výpočtu zásob a namietala, že v zmysle § 24 ods. 1 až 4 Banského zákona, na základe jej jednoznačne prejavenej vôle a rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR č. XXX/XXXX-v.s.ú. z 26.07.2005 o schválení výpočtu zásob, mal úrad výberové konanie o určenie DP C. prerušiť do doby uplynutia zákonnej lehoty, teda do 27.01.2006.

13. K uvedeným námietkam obvodný banský úrad uviedol, že len rozhodnutie, ktorým bol pre dobývanie konkrétneho výhradného ložiska prvýkrát určený dobývací priestor, má právny účinok vo dvoch rovinách. V prvom rade vymedzuje v zemskej kôre priestor, v ktorom sa nachádza výhradné ložisko, ide teda o územné rozhodnutie (podľa § 27 ods. 6 vtedy platného a účinného Banského zákona), v druhom rade dáva toto rozhodnutie organizácii, ktorej je dobývací priestor určený, oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v tomto dobývacom priestore a na nakladanie s vydobytým nerastom (podľa § 24 ods. 1 a ods. 5 vtedy platného a účinného). Tieto právne účinky malo len rozhodnutie úradu č. XXXX/XXXX z 11.10.2000 o určení DP C., pričom oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v tomto dobývacom priestore a na nakladanie s vydobytým nerastom bolo týmto rozhodnutím určené organizácii SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o.. Toto rozhodnutie je platné, právoplatné a vykonateľné a nie je ho už možno zmeniť ani zrušiť žiadnym opravným prostriedkom. K prednostnému právu na určenie dobývacieho priestoru OBÚ dôvodil, že ho možno uplatniť len pri podaní návrhu na určenie dobývacieho priestoru, na základe ktorého príslušný obvodný banský úrad (prvýkrát) určí dobývací priestor, rozhodnutím s vyššie spomínaným právnym účinkom vo dvoch rovinách. O možnosť uplatniť si prednostné právo na určenie DP C. sa pripravila sama organizácia Jozef Jančok - SAVARNA tým, že návrh na určenie sama v zákonnej lehote nepredložila a tak len a len vlastným nekonaním spôsobila márne uplynutie lehoty na prednostné určenie predmetného DP C. a zároveň pripustila podanie návrhu na určenie DP C. organizáciou SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., s konateľom a zodpovedným vedúcim zamestnancom U. U. (toú istou fyzickou osobou) a následné určenie DP C. pre organizáciu SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o.. Organizácia s konateľom a so zodpovedným vedúcim zamestnancom U. U. v jednej osobe SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o. sa oprávnenia dobývať výhradné ložisko v už určenom dobývacom priestore sama zriekla tým, že ho v súlade s § 27 ods. 7 Banského zákona dobrovoľne previedla na organizáciu Opálové bane Dubník, a.s., ktorej jedným zo štatutárov a tiež zodpovedným vedúcim zamestnancom je U. U. a táto organizácia sama svojím nezodpovedným konaním o toto oprávnenie prišla, keď v lehote troch rokov od prevodu dobývacieho priestoru nezačala výhradné ložisko drahého opálu dobývať, čím naplnila hypotézu právnej normy (druhá veta § 27 ods. 12 Banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007) a pre úrad tým vznikla povinnosť zrušiť dobývací priestor alebo ho určiť inej organizácii na základe výberového konania. Oznámenie organizácie o tom, že si bude uplatňovať prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru v zákonom stanovenej lehote podané v čase, keď bol dobývací priestor dávno právoplatne určený, považoval OBÚ za právne irelevantné.

14. Prvostupňový správny orgán uviedol, že oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v už raz určenom dobývacom priestore je v súčasnosti možné získať len zmluvným prevodom dobývacieho priestore podľa § 27 ods.7 Banského zákona alebo na základe výberového konania podľa § 27a Banského zákona, ale nie podaním návrhu na určenie dobývacieho priestoru s uplatnením prednostného práva podľa § 24 ods. 2 Banského zákona v čase, keď DP C. bol už právoplatne určený. Pri zmluvnom prevode dobývacieho priestoru podľa § 27 ods. 7 Banského zákona, ani pri výberovom konaní podľa § 27a Banského zákona už neexistuje žiadna legitímna osoba s prednostným právom na určenie dobývacieho priestoru, pretože toto právo po právoplatnom určení dobývacieho priestoru (vyššie uvedeným rozhodnutím úradu č. XXXX/XXXX z 11.10.2000 s právnym účinkom o dvoch rovinách) už nemožno uplatniť.

15. Správny orgán nepoprel, že výpočet zásob výhradného ložiska vyhradeného nerastu drahých opálov bol schválený až rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR vydaným pod č. XXX/ XXXX - v.s.ú. z 26.júla 2005 (cca päť rokov po určení DP C. organizácii SLOVENSKÝ OPAL, s.r.o.), a že organizácia vykonávala prieskum na vlastné náklady, z čoho vyplýva, že za účelom uplatnenia

prednostného práva podľa § 24 ods. 2 vtedy platného a účinného Banského zákona bola žiadosť organizácie z 03.11.2005 o určenie DP C. podaná v určenej polročnej lehote po posúdení a schválení záverečnej správy obsahujúcej výpočet zásob. Lenže DP C. bol s účinnosťou od 05.09.2005 určený na základe výsledkov uskutočneného výberového konania v súlade s Banským zákonom inej organizácii ObaB, s.r.o., Prešov. Úrad môže ten istý dobývací priestor určiť iba jednému subjektu a určením DP C. organizácii Jozef Jančok - SAVARNA by vznikol stav, že by bol tento dobývací priestor určený súčasne dvom organizáciám, čo by odporovalo zmyslu a účelu Banského zákona (právo na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore môže mať iba jedna organizácia až na výnimky určené § 25 ods. 3 Banského zákona - umožnenie oddeleného dobývania inou organizáciou po určení osobitného dobývacieho priestoru, čo v DP C. neprichádza v úvahu a § 30 ods. 7 Banského zákona - umožnenie dobývania časti ložiska v dobývacom priestore inou organizáciou z hľadiska účelnosti).

16. Námietku organizácie, týkajúcu sa povinnosti úradu prerušiť výberové konanie o určenie DP C. v zmysle § 24 ods. 1 až 4 Banského zákona považoval úrad za neopodstatnenú. Podľa druhej vety § 27 ods. 12 Banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 (citácia): „Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10), ak organizácia. ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky.“ Odkaz na § 24 ods. 4 až 10 je umiestnený za slovným spojením „na základe výberového konania“ z čoho je jednoznačne zrejmé, že sa týka len výberového konania upraveného v § 24 ods. 4 až 10 Banského zákona, ktoré nie je súčasťou správneho konania vo veci určenia dobývacieho priestoru.

17. Znenie ustanovenia § 24 Banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 upravuje prerušenie konania v ods. 3 a ods. 4, v oboch prípadoch však ide o prerušenie správneho konania vo veci určenia dobývacieho priestoru, nie o prerušenie výberového konania. Na výberové konanie podľa § 27 ods. 2 Banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 sa však vzťahuje len ustanovenie § 24 ods. 4 (citácia): „Ak organizácia podľa odseku 2 prednosť na určenie dobývacieho priestoru v určenej lehote neuplatnila a návrh na určenie dobývacieho priestoru podala jedna organizácia alebo viac iných organizácií v lehote podľa odseku 2 alebo po uplynutí tejto lehoty, obvodný banský úrad uskutoční výberové konanie. Oznámenie o začatí výberového konania a základné údaje o výhradnom ložisku uverejní obvodný banský úrad v Obchodnom vestníku najneskôr 90 dní pred dátumom ukončenia prijímania návrhov na určenie dobývacieho priestoru. Návrhy na určenie dobývacieho priestoru podľa prvej vety sa považujú za návrhy do výberového konania. Na dobu uskutočnenia výberového konania obvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru k podaným návrhom preruší“ a z neho sa výberového konania podľa § 27 ods. 12 týka len druhá veta, upravujúca jeho začatie.

18. Obvodný banský úrad konštatoval, že organizácia listom z 30.06.2010 opätovne požiadala o pokračovanie konania na určenie DP C., v ktorom opätovne poukázala na prednostné právo a na to, že na túto skutočnosť poukázala písomným prejavom vôle ešte pred výberovým konaním a čiastočne doplnila podanie predložením požadovaných dokladov. Vzhľadom na to, že podanie nebolo v plnom rozsahu doplnené, úrad listom č. XXX-XXXX/XXXX z 29.07.2010 vyzval organizáciu na ďalšie doplnenie podania. Z dôvodu nedoplnenia podania, úrad rozhodnutím č. XXX-XXXX/XXXX z 02 12.2010 zastavil konanie o určení DP C.. Odvolací orgán na základe odvolania proti citovanému rozhodnutiu úradu o zastavení konania rozhodnutím č. XX-XXX/XXXX zo 07.04.2011 odvolanie organizácie zamietol a citované rozhodnutie úradu potvrdil.

19. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3S/32/2011-179 z 19.12.2013 obidve citované rozhodnutia štátnej banskej správy zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zo záverov rozsudku Krajského súdu v Prešove vyplýva, najmä: „Aj keď bolo konanie zastavené z dôvodu neodstránenia vád podania, odôvodnenie nekorešponduje s výrokom rozhodnutia a teda je zmätočné, nepreskúmateľné a v svojej podstate je odôvodnením akoby meritórneho rozhodnutia, v ktorom správne orgány nereagovali na to, na čo mali prioritne reagovať, to znamená vysvetliť a odôvodniť, prečo boli splnené zákonné podmienky na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku. Všetky tieto skutočnosti len pridružene poukazujú na nevyhnutnosť a potrebu vo veci rozhodnúť meritórne tak, ako to vyslovili súdy v skorších rozhodnutiach a aj napriek ich záväznosti sa týmto záväzným právnym názorom správne orgány neriadili, čo je základným dôvodom pochybenia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že povinnosť meritórne rozhodnúť sa viazala len k skorším rozhodnutiam správnych orgánov, pretože z odôvodnení rozhodnutia krajského súdu aj

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takýto záver nevyplýva. Práve naopak, najvyšší súd v rozsudku uviedol, že „nutnosť vo veci rozhodnúť vyplýva aj z argumentácie žalobcu, lebo ten poukazuje na obmedzenie, resp. na poškodenie svojich práv k dobývaciemu priestoru, ktorý doposiaľ užíva iná osoba. Iba procesné rozhodnutie nie je spôsobilé na tieto argumenty ponúknuť uspokojivú odpoveď." Aj krajský súd v závere rozsudku uviedol, že v ďalšom konaní je nevyhnutné, aby o žiadostí bolo meritórne rozhodnuté a na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo. Ďalšou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, je aj skutočnosť že sa žalovaný pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia nevysporiadal s námietkou zaujatosti uplatnenou žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu voči G..F. O., o ktorej bol povinný rozhodnúť podľa §12 Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ zrušil napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. “

20. Na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/32/2011-179 z 19.12.2013, ktorým zrušil rozhodnutie Hlavného banského úradu č. XX- XXX/XXXX zo 07. apríla 2011 v spojení s rozhodnutím úradu č. XXX-XXXX/XXXX z 02.12.2010 o zastavení konania o DP C. a vec vrátil na ďalšie konanie. úrad oznámil účastníkom konania listom č. XX-XXXX/XXXX z 30.06.2014 pokračovanie v konaní o určenie DP C. a zároveň umožnil podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov sa vyjadriť k podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, príp. navrhnúť ich doplnenie najneskôr v lehote do 14.07.2014. Túto možnosť využili dvaja účastníci konania: organizácia Jozef Jančok - SAVARNA a Opálové bane Libanka, s.r.o., Prešov.

21. OBÚ konštatovala, že organizácia Opálové bane Libanka, s.r.o., Prešov sa k predmetnej veci vyjadrila písomne listom č. XX/XXXX G.. zo 14.07.2014. Na základe žiadosti organizácie Jozef Jančok

- SAVARNA zn. U. z 19.07.2014, úrad listom č. XX-XXXX/XXXX z 10.07.2014 predĺžil tejto organizácii lehotu na vyjadrenie najneskôr do 04.08.2014. Táto organizácia sa vyjadrila písomne listom zn. U. XX zo 04.08.2014. Žiadosti o doplnenie judikátu súdu do spisu vo veci zrušenia rozhodnutia o „neurčení dobývacieho priestoru" bolo vyhovené. Bol doplnený judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sa 104/97 z 11.03.1998 vo veci zrušenia rozhodnutia o neurčení dobývacieho priestoru „F.“. Na vyžiadanie požadovaného stanoviska Krajského súdu v Prešove vo veci, či jeho rozsudok 3S/32/2011-179 z 19.12.2013 môže byť dôvodom na zamietnutie návrhu na určenie DP C., úrad nie je kompetentný. Organizácia Opálové bane Libanka, s.r.o., vo svojom vyjadrení č. XX/XXXX zo 14.7.2014 okrem genézy určenia DP C. a genézy zakladania organizácii, v ktorých bol a je občan U. U. členom štatutárnych orgánov a genézy ním uskutočnených prevodov, napadla aj legálnosť, resp. nelegálnosť získania rozhodnutia úradu č. XXXX/XXXX zo 04.10.2005 o zmene banského oprávnenia organizácii Jozef Jančok - SAVARNA. Uplatnené argumenty sa netýkajú tohto konania. Boli riešené v inom osobitnom konaní, v ktorom podnetom organizácie Opálové bane Libanka, s.r.o., nebolo vyhovené. Úrad opätovne listom č. XX-XXXX/XXXX z 12.08.2014, umožnil pôvodným účastníkom konania podať vyjadrenie k podkladom v lehote do 25.08.2014. Organizácia Jozef Jančok - SAVARNA následne listom zn. U. XX z 29.09.2014, okrem iného podala návrh na zmenu hraníc dobývacieho priestoru a požiadala o prerušenie konania. Navrhovaný zmenený dobývací priestor zostáva súčasťou pôvodne určeného dobývacieho priestoru C. v roku 2000. Úrad z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok pre prerušenie konania určených § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov nemohol vyhovieť, o čom upovedomil organizáciu Jozef Jančok - SAVARNA listom č. XX-XXXX/XXXX z 13.10.2014. Navrhnutá žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie podania nebola doteraz podaná.

22. Ďalší návrh na zmenu hraníc pôvodne navrhovaného DP C. listom z 03.11.2005 (na jeho radikálne zmenšenie) uplatnený v liste organizácie zn. U. XX z 29.09.2014 je formulovaný tak, že navrhovaný dobývací priestor zostáva tiež súčasťou pôvodne určeného DP C., resp. jeho zmeny vykonanej v roku 2010. Z tohto dôvodu zostávajú v platnosti vyššie uvedené úvahy a odôvodnenia správneho orgánu aj pre zamietnutie ďalšieho návrhu na zmenu hraníc pôvodne navrhovaného DP C..

23. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.05.2015 č. XXX- XXX/XXXX podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že mení rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach č. XX-XX/XXXX zo dňa 07.01.2015 nasledovne: a) v odôvodnení vypúšťa text uvedený na str. 2 napadnutého rozhodnutia cit.: „Čo sa týka konštatovania organizácie Jozef Jančok - SAVARNA v návrhu, že prednostné právo (určené druhou vetou § 24 ods. 2 vtedy platného a účinného Banského zákona) skončí až 26.01.2006, úrad uvádza, že tento dobývací

priestor už bol určený, ako bolo uvedené vyššie, aj vplyvom zmätočného konania občana U. U., ktorý rozvíjal svoje podnikateľské aktivity vzťahujúce sa k výhradnému ložisku drahých opálov C. ako a/ fyzická osoba Jozef Jančok - SAVARNA, ktorá podniká na základe banského oprávnenia, b/ konateľ a jediný spoločník organizácie SLOVENSKY OPÁL, s.r.o., Červenica Dubník v čase podania návrhu na určenie DP C. 09.07.1999, c/ jeden zo štatutárnych zástupcov organizácie Opálové bane Dubník a. s.. Červenica. Občan U. U. je osobou s osvedčením o odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z. o požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom a vo všetkých troch vyššie uvedených subjektoch bol zodpovedným vedúcim zamestnancom (§ 4a ods. 2 zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov) išlo teda o odborne spôsobilé organizácie s banským oprávnením.“ b) v odôvodnení, v treťom odseku na str. 2 napadnutého rozhodnutia za slovami „organizácia Opálové bane Dubník, a. s., Červenica" čiarku nahrádza bodkou a vypúšťa ďalej uvedený text cit.: „pričom vo všetkých spomenutých organizáciách bol zodpovedným vedúcim zamestnancom občan U. U.. “ c) v odôvodnení, v predposlednom odseku na str. 7 napadnutého rozhodnutia vypúšťa slová cit.: „návrh na určenie sama v zákonnej lehote nepredložila a tak len a len vlastným nekonaním spôsobila márne uplynutie lehoty na prednostné určenie predmetného DP C. a zároveň.“ V ostatnom napadnuté rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta.

24. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že z rozsudku tunajšieho súdu č.k.: 3S/32/2011-179 zo dňa 19.12.2013 podľa názoru správnych orgánov vyplýva, že je potrebné o návrhu žalobcu o určenie dobývacieho priestoru meritórne rozhodnúť, a ak mu nemožno vyhovieť, lebo nemožno ešte raz určiť dobývací priestor C. v tých istých hraniciach, resp. v iných hraniciach, ale na ploche určeného DP v roku 2000 a dať tým právo dobývané ložisko drahého opálu žalobcovi, ak toto právo, ktoré vyplýva z dobývacieho priestoru C. určeného v roku 2000 zákonným spôsobom získala iná organizácia, potom musí ísť o meritórne rozhodnutie, ktorým sa návrhu nevyhovuje. Ustanovenie § 27 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (Banský zákon) v znení neskorších predpisov dáva obvodnému banskému úradu oprávnenie určiť DP. Banský zákon, ktorý upravuje konanie o určenie dobývacieho priestoru, neobsahuje hmotnoprávne ustanovenie, podľa ktorého by obvodný banský úrad mohol rozhodnúť v prípade, ak návrhu na určenie DP nie je možné vyhovieť.

25. Poukázal na názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn.: 5Sž 107/97 z 11.03.1998, podľa ktorého z právneho predpisu nevyplýva oprávnenie príslušného orgánu rozhodnúť o neurčení DP na návrh oprávneného žiadateľa, a aby nedošlo k nesprávnemu výkladu tohto právneho názoru, žalovaný uviedol, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie, ktorým príslušný obvodný banský úrad neurčil DP F. na základe návrhu oprávneného žiadateľa. V prípade, ak má prvostupňový orgán rešpektovať právny názor súdov, že vo veci je nevyhnutné a potrebné rozhodnúť meritórne, nevyhovieť návrhu na určenie DP možno len jeho zamietnutím, aj keď zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva oprávnenie príslušného orgánu rozhodnúť o zamietnutí návrhu na určenie DP. V ďalšej časti poukázal na odvolaciu námietku, podľa ktorej prvostupňový správny orgán výklad uviedol podľa platného Geologického a Banského zákona a nie podľa zákona č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a Slovenskom geologickom úrade v znení zákona č. 497/1991 Zb., ktorý bol v platnosti počas výkonu geologických prác, a ktorého § 12 ods. 1 znie: „Organizácia, na náklady ktorej sa vykonávali geologické práce, je povinná bezodplatne odovzdať ich výsledky v určenom rozsahu a úprave Slovenskému geologickému úradu na trvalé uchovanie a ďalšie využitie do dvoch mesiacov po ich schválení." S odvolacou námietkou žalobcu, že žiaden predpis platný v tej dobe neupravoval situáciu, pri ktorej sa na financovaní geologických prác podieľalo viac organizácii, a ktorá z nich má predložiť záverečnú správu, po konzultáciách na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky bolo dohodnuté, že záverečnú správu predloží organizácia Opálové bane Dubník, a.s., (aj keď jej podiel na financovaní geologických prác bol v porovnaní s organizáciou Jozef Jančok - SAVARNA nepomerne menší) ako vtedajší držiteľ dobývacieho priestoru C., ktorý bude evidovať zásoby ložiska drahého opálu. Z uvedeného dôvodu žalobca považoval tvrdenie prvostupňového orgánu, že žalobcovi nevzniklo právo na prednostné určenie DP za klamlivé a zavádzajúce, ktoré nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu. V súvislosti s touto námietkou žalovaný uviedol, že ju považuje za neopodstatnenú, lebo vyplýva z nesprávnej aplikácie právnych predpisov. Totižto ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a Slovenskom geologickom úrade v znení zákona č. 497/1991 Zb., ktorý bol v platnosti počas výkonu geologických prác upravuje odovzdávanie a sprístupňovanie výsledkov geologických prác na trvalé uchovanie a ďalšie

využitie, teda až po odsúhlasení výpočtu zásob výhradného ložiska, čo už nijako nesúvisí s prednostným právom na určenie dobývacieho priestoru. Záver prvostupňového orgánu o tom, že žalobca, ktorý mal určené prieskumné územie a tvrdil, že prieskum vykonával na vlastné náklady, do dnešného dňa nepredložil záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. na posúdenie a odsúhlasenie Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky. Výpočet zásob so stavom k 01.12.2001 v záverečnej správe C. - drahý opál bol predkladaný už počas platnosti zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (Geologický zákon), ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2000, ktorý v § 3 ods. 1 upravuje, že podľa tohto zákona f/ obstarávateľ je ten, kto financuje geologické práce, g/ držiteľ prieskumného územia je obstarávateľ, a ak ide o osobitné prieskumné územie, vykonávateľ prieskumných prác.

26. Prieskumné územie C. bolo určené žalobcovi, teda v zmysle citovaného ustanovenia bol obstarávateľom.

27. Ďalej poukázal na to, že podľa § 14 zákona č. 313/1999 Z. z. a to ods. 1 vykonávateľ geologických prác je povinný vyhodnotiť geologickú úlohu v záverečnej správe geologickej úlohy a odovzdať ju obstarávateľovi. Podľa ods. 3 § 14 zákona č. 313/1999 Z.z. záverečná správa, pri ktorej riešení sa zistili a overili zásoby výhradného ložiska, musí obsahovať ako samostatnú časť výpočet zásob výhradného ložiska.

28. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 313/1999 Z. z. samostatnú časť záverečnej správy s výpočtom zásob výhradného ložiska (§14 ods. 3) a samostatnú časť záverečnej správy s výpočtom množstiev vôd v hydrogeologickom celku (§ 14 ods. 4) posudzuje a odsúhlasuje ministerstvo bez ohľadu na zdroj financovania.

29. Žalovaný zdôraznil, že z citovaných ustanovení vyplýva, že záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. na posúdenie a odsúhlasenie Ministerstvu životného prostredia SR mal predložiť obstarávateľ, pretože len on ju mohol mať k dispozícii. Ako vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 313/1999 Z. z., obstarávateľom bol žalobca, ktorý do dnešného dňa nepredložil Ministerstvu životného prostredia SR záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. na posúdenie a odsúhlasenie, a teda nemohlo dôjsť k jej posúdeniu a odsúhlaseniu Ministerstvom životného prostredia SR, preto neexistoval základný predpoklad pre uplatnenie prednostného práva odvolateľa (žalobcu) na určenie DP C., ktoré podľa § 24 ods. 2 vtedy platného a účinného Banského zákona bolo možné uplatniť v lehote do šiestich mesiacov po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia SR, ktoré do dňa vydania rozhodnutia neposudzovalo a neodsúhlasovalo záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. predloženú žalobcom. Za rozhodujúce žalovaný považoval priznanie žalobcu uvedené v odvolaní, že na financovaní geologických prác sa podieľalo viac organizácii a tým žalobca sám priznal, že zavádzal orgány štátnej banskej správy, ak doteraz tvrdil, že prieskum vykonával na vlastné náklady. Žalobca teda nespĺňa podmienky na vznik prednostného práva na určenie DP, upravené v § 24 ods. 2 prvá veta Banského zákona, podľa ktorého prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru má organizácia, ktorá má určené prieskumné územie a prieskum vykonávala na vlastné náklady.

30. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom nereagoval na vyjadrenie žalovaného uvedené v rozhodnutí zo dňa 09.04.2011 č. XX-XXX/XXXX, ktoré sa týkalo určenia DP C. rozhodnutím z 11.10.2000 č. XXXX/XXXX na základe nespoľahlivo zisteného stavu veci, teda v rozpore so zákonom z dôvodu, že prvostupňový orgán nezistil, či niektorá organizácia má prednostné právo na určenie DP a či si vôbec toto právo už mohla uplatniť. Žalovaný uviedol, že námietky nie sú dôvodné, pretože neexistuje dôvod, prečo by mal prvostupňový orgán reagovať na zistenia odvolacieho orgánu uvedené v predmetnom rozhodnutí, pretože to nemôže mať vplyv na zmenu právoplatného rozhodnutia. Uviedol, že nie je podstatné, kto a akým spôsobom sa podieľal na nezákonnom určení DP C. v roku 2000. Podstatným je, že DP C. už bol určený, rozhodnutie je právoplatné a nemožno ho už zmeniť ani zrušiť žiadnym opravným prostriedkom. Za opodstatnenú považoval žalovaný námietku žalobcu, že pôsobenie U. U. v štatutárnych orgánoch iných spoločností z právneho hľadiska nesúvisí s predmetom tohto konania, a preto pochybenie bolo odstránené tým, že namietaná časť odôvodnenia bola vypustená z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, ako uvádza

bod I. písm. a/ a b/ výroku rozhodnutia, kde cituje časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej sa prvostupňový orgán zaoberá možnosťou uplatnenia prednostného práva na určenie DP len pri podaní návrhu, na základe ktorého obvodný banský úrad prvý krát určí DP rozhodnutím s právnym účinkom vo dvoch rovinách, ktorým jednak vymedzí v zemskej kôre priestor (územné rozhodnutie) a tiež dá organizácii, ktorá návrh podala, právo dobývať výhradné ložisko v určenom DP a namieta, že žiadny predpis neurčuje, že prednostné právo možno využiť len pri prvom podaní na určenie DP. Jedinou podmienkou pri využití prednostného práva je, že musí byť uplatnené do šiestich mesiacov od schválenia výpočtu zásob a to organizáciou, ktorá vykonala prieskum na vlastné náklady a to bez ohľadu na to či DP bol alebo nebol určený, či podala alebo nepodala záverečnú správu.

31. Námietku považoval žalovaný za neopodstatnenú. V čase podania návrhu žalobcu na určenie DP C. bol Banský zákon v znení platnom a účinnom od 01.11.2005 do 31.05.2007. Prednosť na určenie DP bola upravená v § 24, ktorý ako je zrejmé z jeho obsahu, upravuje určenie DP vtedy, ak na výhradnom ložisku ešte žiadny DP nie je určený, na základe návrhu organizácie na určenie DP a to či už organizácie, ktorá má prednosť na určenie DP alebo iných organizácii, po ukončení ložiskového geologického prieskumu a po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob Ministerstvom životného prostredia SR a to rozhodnutím, ktorým obvodný banský úrad vymedzí dobývací priestor /§ 28 ods. 10 a §27 ods. 6 Banského zákona v znení účinnom od 1. 11. 2005 do 31. 05. 2007/, a ktoré organizáciu oprávňuje na dobývanie výhradného ložiska /§ 24 ods. 1 Banského zákona v znení účinnom od 1. 11. 2005 do 31. 05. 2007/. Tak, ako to vyplýva z § 24 ods. 1 Banského zákona, určenie DP oprávňuje organizáciu na dobývanie výhradného ložiska. V § 24 ods. 2 a 3 Banský zákon upravuje prednostné právo na určenie DP a prípad, keď návrh na určenie DP podá v zákonnej lehote práve organizácia, ktorá má prednostné právo, pretože v prvom rade táto organizácia má k dispozícii výsledky ložiskového geologického prieskumu, ktoré sú podkladom na vypracovanie návrhu a vzhľadom na to, že robila prieskum na vlastné náklady má aj prednostné právo získať oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska. Obvodný banský úrad je teda povinný konať o návrhu tejto organizácie a určí DP rozhodnutím s už spomínaným právnym účinkom vo dvoch rovinách. V čase podania návrhu na určenie DP C. žalobcom, keď už bol DP C. právoplatne určený, bolo možné získať oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska Červenica už len na základe výberového konania podľa § 27 ods. 12 Banského zákona, resp. zmluvným prevodom DP podľa § 27 ods.7 Banského zákona.

32. Ďalším ustanovením, ktoré v čase podania návrhu odvolateľom upravovalo určenie DP je § 27 ods. 12 veta druhá Banského zákona v znení účinnom od 01.11.2005 do 31.05.2007, podľa ktorého obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10). ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky. Z obsahu ustanovenia je zrejmé, že ide o prípad, keď organizácia, ktorej bol určený DP, nevyužila svoje oprávnenie dobývať výhradné ložisko v jej určenom DP v určenej lehote, čím vznikla pre obvodný banský úrad povinnosť zrušiť DP alebo ho určiť inej organizácii na základe výberového konania. Citované ustanovenie už so žiadnou prednosťou na určenie DP nepočíta. V tom čase teda neexistovalo a ani teraz neexistuje ustanovenie Banského zákona, ktoré by dávalo obvodnému banskému úradu kompetenciu určiť už raz určený DP na základe prednostného práva na jeho určenie. Žalovaný opätovne konštatoval, že záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska na posúdenie a odsúhlasenie Ministerstvu životného prostredia SR mohol predložiť len obstarávateľ, pretože len on ju mohol mať k dispozícii. Po vyhodnotení geologickej úlohy mu ju bol povinný odovzdať vykonávateľ geologických prác, ktorým bol podľa vedomostí HBÚ. Ak pôsobenie osoby U. U. v štatutárnych orgánoch iných spoločností, ktorým výraznou mierou prispel k nezákonnému určeniu DP C. v roku 2000, nesúvisí s predmetom tohto konania, potom musí platiť aj to. že posúdenie a odsúhlasenie záverečnej správy s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. Ministerstvom životného prostredia SR, predloženej organizáciou Opálové bane Dubník a. s., Červenica, nijako nesúvisí s prednosťou žalobcu na určenie DP C.. Záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska, v ktorej žalobca v pozícii vykonávateľa geologických prác bol povinný vyhodnotiť geologickú úlohu, riešenú geologickými prácami na ložisku drahých opálov C. a odovzdať ju žalobcovi, ktorému ako obstarávateľovi bolo určené prieskumné územie, a ktorý až po posúdení a odsúhlasení ním predloženej záverečnej správy s výpočtom zásob výhradného ložiska by si mohol v lehote do šiestich mesiacov po jej posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob uplatniť prednosť na určenie DP. Túto záverečnú správu však žalobca do dnešného dňa nepredložil na posúdenie a odsúhlasenie Ministerstvu životného prostredia SR.

33. Žalovaný s odvolacou námietkou, že žalobca považuje za ďalšie závažné pochybenie prvostupňového orgánu, keď jeho oznámenie, že si bude uplatňovať prednostné právo považuje za právne irelevantné, aj keď nevysvetľuje dôvody tohto tvrdenia, pričom v čase oznámenia druhá rovina právneho účinku nebola využívaná, teda neexistovala organizácia, ktorá by v svojich právach mohla byť ukrátená, sa vyrovnal tak, že ju posúdil ako neopodstatnenú. Dôvody svojho tvrdenia o právnej irelevantnosti oznámenia odvolateľa o uplatnení si prednostného práva prvostupňový orgán vysvetlil hneď v ďalších dvoch odsekoch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za uvedeným tvrdením. Je pravdou, že v čase doručenia oznámenia odvolateľa prvostupňovému orgánu prebiehalo výberové konanie, teda žiadna organizácia nemala právo dobývať výhradné ložisko v DP C.. Oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v už raz určenom DP však v tej dobe a taktiež aj v súčasnosti je možné získať len na základe výberového konania podľa § 27a Banského zákona, resp. zmluvným prevodom DP podľa §27 ods. 7 Banského zákona, ale nie podaním návrhu na určenie DP s uplatnením prednostného práva podľa § 24 ods. 2 Banského zákona v čase, keď DP C. bol už právoplatne určený. Podľa názoru žalovaného, pri výberovom konaní ani pri zmluvnom prevode DP platná právna úprava nepozná žiadnu legitímnu osobu s prednostným právom na určenie DP.

34. S námietkou žalobcu o klamlivých a zavádzajúcich ďalších tvrdeniach prvostupňového orgánu, že o možnosť uplatniť si prednostné právo sa pripravil sám žalobca tým, že návrh na určenie DP sám v zákonnej lehote nepredložil a tak len a len vlastným nekonaním spôsobil márne uplynutie lehoty na prednostné určenie D P a tvrdí, že žalobca v čase určovania DP C. v roku 2000 nemal žiadne prednostné právo, pretože mu vzniklo až rozhodnutím MŽP SR o schválení výpočtu zásob v roku 2005 a v zákonom stanovenej lehote toto prednostné právo aj uplatnil. Prvú časť námietky považoval odvolací orgán za opodstatnenú. Nie je správne tvrdenie prvostupňového orgánu, že o možnosť uplatniť si prednostné právo sa pripravil sám odvolateľ tým, že návrh na určenie DP sám v zákonnej lehote nepredložil a tak len a len vlastným nekonaním spôsobil márne uplynutie lehoty na prednostné určenie DP. V inej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v poslednom odseku na str. 8 zase prvostupňový orgán tvrdí, že žiadosť žalobcu z 03.11.2005 o určenie DP C. bola podaná v určenej polročnej lehote po posúdení a schválení záverečnej správy obsahujúcej výpočet zásob. Pochybenie prvostupňového orgánu odstránil odvolací orgán tým. že namietanú časť odôvodnenia vypustil z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené v bode I. písm. c/ výroku tohto rozhodnutia. Do priznania žalobcu, že prieskum nevykonával na vlastné náklady, nebolo pravdivé ani tvrdenie odvolateľa. že v čase určovania DP C. v roku 2000 nemal žiadne prednostné právo, pretože mu vzniklo až vydaním rozhodnutia o schválení zásob v roku 2005. Teraz už je pravdivé, ale nie z dôvodu, ako uvádza žalobca.

35. HBÚ dôvodil, že tento záver vyplýva z § 24 ods. 2 veta prvá Banského zákona v znení platnom v čase podania návrhu žalobcom, že prednosť na určenie dobývacieho priestoru má organizácia, ktorá má určené prieskumné územie a prieskum vykonávala na vlastné náklady. Teda toto právo má organizácia od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia, ak prieskum vykonáva na vlastné náklady. Inou otázkou je možnosť uplatnenia si tohto prednostného práva, ktoré tak. ako to vyplýva z § 24 ods. 2 veta druhá Banského zákona, možno uplatniť až po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob, čo je logické, pretože schválené množstvo zásob je povinnou náležitosťou návrhu na určenie DP. V zmysle § 10 ods. 3 písm. d/ vyhlášky SBU č. 79/1988 Zb. návrh obsahuje aj množstvo zásob, pričom poznámka pod čiarou k odkazu 10), umiestnenému za slovným spojením „množstvo zásob“ odkazuje na § 14 Banského zákona, ktorý upravuje klasifikáciu zásob výhradných ložísk, posudzovanie a schvaľovanie výpočtu zásob výhradných ložísk.

36. Podľa § 24 ods. 2 veta druhá Banského zákona v znení platnom v čase podania návrhu žalobcom prednosť možno uplatniť podaním návrhu na určenie dobývacieho priestoru najneskôr do šiestich mesiacov po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (§14 ods. 3). Žalobca za účelom uplatnenia prednostného práva na určenie DP C. nemohol podať návrh na určenie DP C. v čase jeho určenia v roku 2000, ak ešte nenastal základný predpoklad na jeho uplatnenie a to posúdenie a odsúhlasenie výpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia SR. A ten pre odvolateľa nenastal ani do dnešného dňa, pretože záverečnú správu obsahujúcu výpočet zásob výhradného ložiska drahého opálu C. odvolateľ nepredložil na posúdenie a odsúhlasenie Ministerstvu životného prostredia SR. Návrh na určenie DP C. síce odvolateľ podal v zákonnej lehote do šiestich mesiacov po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia SR, avšak po posúdení a odsúhlasení záverečnej správy

obsahujúcej výpočet zásob výhradného ložiska C. predloženej organizáciou Opálové bane Dubník a. s.. Červenica, čo nemá žiadny súvis s prednosťou odvolateľa na určenie DP C. Ak pôsobenie U. U. v štatutárnych orgánoch organizácií SLOVENSKÝ OPÁL, s. r. o., Červenica - Dubník a Opálové bane Dubník, a. s., Červenica, nemá žiadny súvis s týmto konaním o určenie DP C., je ťažko pochopiteľné, na podklade akých údajov vypracovala a predložila návrh na určenie DP C. organizácia SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., Červenica - Dubník v roku 1999, resp. na podklade akých údajov vypracovala a predložila záverečnú správu obsahujúcu výpočet zásob výhradného ložiska drahých opálov C. organizácia Opálové bane Dubník, a. s., Červenica, Ministerstvu životného prostredia SR, ak potrebné údaje možno získať len ložiskovým geologickým prieskumom, ktorý vykonal odvolateľ a U. U. je autorom záverečnej správy. Ak pôsobenie U. U. v štatutárnom orgáne organizácie SLOVENSKÝ OPÁL, s. r. o., Červenica - Dubník, ktoré viedlo k určeniu DP C. v roku 2000, nemá žiadny súvis s týmto konaním o určenie toho istého DP C. na návrh odvolateľa. potom vychádzajúc z uvedených skutočností, U. U., ako štatutárny orgán odvolateľa musel mať vedomosť o podaní návrhu na určenie DP C. organizáciou SLOVENSKÝ OPÁL. s. r. o., Červenica - Dubník a napriek tomu nevykonal žiadne právne kroky na ochranu svojho práva na prednostné určenie DP C., ktoré si uplatnil až v čase, keď už bol DP C. dávno určený na základe návrhu organizácie SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., Červenica - Dubník v tých istých hraniciach ako navrhuje odvolateľ v pôvodnom návrhu z 03.11.2005.

37. Ďalšou odvolacou námietkou žalobu bola argumentácia, že prvostupňový orgán sa zaoberá dôvodmi, ktoré umožňujú prerušenie konania pri určovaní DP, ktoré sa však údajne nevzťahujú na prerušenie výberového konania a cituje časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej prvostupňový orgán zdôvodňuje neopodstatnenosť námietky odvolateľa o povinnosti úradu prerušiť výberové konanie o určenie DP poukazom na § 27 ods. 12 Banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 a v ňom, za slovným spojením „na základe výberového konania", umiestneným odkazom na § 24 ods. 4 až 10, z čoho je podľa prvostupňového orgánu jednoznačne zrejmé, že sa týka výberového konania upraveného § 24 ods. 4 až 10 Banského zákona, ktoré nie je súčasťou správneho konania vo veci určenia DP. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán neupresňuje, prečo výberové konanie upravené v § 24 ods. 4 až 10 Banského zákona nie je súčasťou správneho konania vo veci určenia DP ak citácia § 41 Banského zákona platná do 31.05.2007, tak ako aj súčasne platné znenie § 41 nevyníma ustanovenie § 24 ods. 4 až 10 Banského zákona zo správneho konania. Námietku považoval HBÚ za neopodstatnenú.

38. Podľa § 27 ods. 12 veta druhá Banského zákona v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky.

39. Podľa § 24 Banského zákona v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 a to ods. 4, ak organizácia podľa odseku 2 prednosť na určenie dobývacieho priestoru v určenej lehote neuplatnila a návrh na určenie dobývacieho priestoru podala jedna organizácia alebo viac iných organizácií v lehote podľa odseku 2 alebo po uplynutí tejto lehoty, obvodný banský úrad uskutoční výberové konanie. Oznámenie o začatí výberového konania a základné údaje o výhradnom ložisku uverejní obvodný banský úrad v Obchodnom vestníku a v Úradnom vestníku Európskej únie, ak ide o vyhradené nerasty uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) najneskôr 90 dní pred dátumom ukončenia prijímania návrhov na určenie dobývacieho priestoru. Návrhy na určenie dobývacieho priestoru podľa prvej vety sa považujú za návrhy do výberového konania. Na dobu uskutočnenia výberového konania obvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru k podaným návrhom preruší. Podľa ods.5 na vyhodnotenie návrhov na určenie dobývacieho priestoru podaných vo výberovom konaní obvodný bansky úrad zriadi komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov komisie vymenúva predseda obvodného banského úradu zo zástupcov okresného úradu, obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor, Slovenskej banskej komory a obvodného banského úradu. Podľa ods. 6 člen komisie je povinný o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou, zachovávať mlčanlivosť, a to aj po skončení svojho členstva v komisii. Podľa ods. 7 komisia vyhodnotí návrhy na určenie dobývacieho priestoru najmä z hľadiska technických a finančných možností predkladateľov návrhov, navrhovaného spôsobu dobývania výhradného ložiska a riešenia stretov záujmov a určí poradie účastníkov výberového konania. Neoddeliteľnú súčasť výberového konania tvorí správa o priebehu a výsledkoch výberového konania, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je podkladom na rozhodnutie obvodného banského úradu v konaní o určenie dobývacieho priestoru. Podľa ods. 8 o návrhu, ktorý bol vo výberovom konaní

určený ako prvý, pokračuje obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru; ostatným účastníkom výberového konania obvodný banský úrad oznámi, že ich návrhy neboli vo výberovom konaní úspešné. Podľa od. 9 ak v konaní o určenie dobývacieho priestoru navrhovateľ, ktorý bol vo výberovom konaní určený ako prvý. vezme svoj návrh späť alebo nesplní inú požiadavku konania o určenie dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad toto konanie zastaví a pokračuje v konaní s navrhovateľom, ktorý sa vo výberovom konaní umiestnil ako druhý. Podľa ods. 10 obvodný banský úrad po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru konanie k návrhom na určenie dobývacieho priestoru ostatných účastníkov výberového konania zastaví.

40. Podľa § 41 Banského zákona v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 6, 13 14, 14a a § 33 ods. 3.

41. Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

42. Ak v zmysle § 41 Banského zákona v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 konanie podľa § 24 Banského zákona nebolo vylúčené z pôsobnosti všeobecných predpisov o správnom konaní, s poukázaním § 1 Správneho poriadku je treba konštatovať, že sa to týka len konania správneho orgánu. V § 24 Banského zákona je však upravené aj konanie komisie na vyhodnotenie návrhov na určenie DP podaných vo výberovom konaní, ktorá nie je správnym orgánom a jej konanie nie je konaním, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. To, že výberové konanie nie je súčasťou správneho konania vo veci určenia DP, vyplýva aj z § 24 ods. 4 posledná veta Banského zákona v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007, podľa ktorého je obvodný banský úrad povinný na dobu uskutočnenia výberového konania, prerušiť správne konanie o určenie DP k podaným návrhom. Výberové konanie prebieha mimo správneho konania o určenie DP, ktoré je na dobu uskutočnenia výberového konania prerušené. Samotné výberové konanie už bolo upravené v § 24, preto ho Banský zákon ešte raz neupravuje, len odkazuje na príslušné odseky § 24, týkajúce sa výberového konania. Ustanovenie § 24 ods. 8 Banského zákona upravuje postup obvodného banského úradu po ukončení výberového konania, keď pokračuje v prerušenom správnom konaní o tom návrhu, ktorý bol vo výberovom konaní určený ako prvý.

43. Z uvedeného je podľa názoru HBÚ jednoznačne zrejmé, že v žiadnom prípade nemožno porovnávať návrhy na určenie DP podľa § 24 ods. 4 Banského zákona (doručením návrhu obvodnému banskému úradu začína správne konanie) s návrhmi do výberového konania podľa § 27 ods. 12 Banského zákona, ktoré taký účinok nemajú.

44. Žalobca ako odvolateľ namietal list odvolacieho orgánu č. XX-XXX/XXXX z 28.05.2014, ktorý naznačuje postup v ďalšom konaní, a v ktorom sa okrem iného uvádza, že konanie sa má zastaviť na základe rozsudku KS PO, pretože podľa judikátu NS SR sp. zn.: 5 S6 104/97 z 11.03.1998 „zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva oprávnenie príslušného orgánu rozhodnúť o „neurčení" DP na návrh oprávneného žiadateľa." Námietku považuje žalovaný za neopodstatnenú. Nie je zrejmé, aký list odvolacieho orgánu má žalobca k dispozícii, ale v liste odvolacieho orgánu č. XX-XXX/XXXX z 28.05.2014, ktorý bol prvostupňovému orgánu doručený 02.06.2014 a je súčasťou spisového materiálu, nič také uvedené nie je. Naopak v liste je uvedené (citácia): „Vychádzajúc z uvedeného názoru súdov Hlavný banský úrad nevidí inú možnosť, len v ďalšom konaní rozhodnúť meritórne. ..." Aj znenie výroku v záujme rešpektovania právneho názoru Krajského súdu v Prešove bolo odporúčané v tvare „zamieta návrh organizácie...“.

45. V odvolacom konaní žalobca žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie na základe pochybení prvostupňového orgánu a to opakovane od roku 2000 pri určení DP, cez nedostatky pri prvom i druhom výberovom konaní, pri neoprávnenom a opakovanom zastavení konania, ako aj na základe toho, že neboli v rozhodnutí dodržané ani najzákladnejšie ustanovenia § 47 Správneho poriadku, teda nie je uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa

ktorého sa rozhodlo, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, ak žiadna časť odôvodnenia sa nezaoberá poškodením odvolateľových práv k DP, ktorý doposiaľ užíva iná osoba a ani nebola splnená podmienka KS v Prešove, že správny orgán v ďalšom konaní v prvom rade musí rozhodnúť o námietke zaujatosti. Požiadavku na zrušenie napadnutého rozhodnutia považoval odvolací orgán za neopodstatnenú. Pochybenia prvostupňového orgánu pri určení DP C. v roku 2000, postup prvostupňového orgánu pri výberovom konaní o prevod DP C. na inú organizáciu sa netýkajú tohto konania. Námietka týkajúca sa neoprávneného a opakovaného zastavenia konania, predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré však boli zrušené súdom, sa netýka napadnutého rozhodnutia. Za opodstatnenú HBÚ pokladal námietku, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo tak, ako ustanovuje § 47 ods. 2 Správneho poriadku, súčasne uviedol, že také ustanovenie neexistuje. Platné a účinné právne predpisy neobsahujú hmotnoprávne ustanovenie, podľa ktorého by obvodný banský úrad mohol nevyhovieť návrhu na určenie DP. Preto bol prvostupňový orgán nútený vo výroku napadnutého rozhodnutia uviesť, že rozhodol podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove uvedeného v rozsudku sp. zn. 3S/32/2011-179 z 19.12.2013, ktorým je viazaný. Toto zdôvodnenie, ako správny orgán použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, odstraňuje pochybenie prvostupňového orgánu, ktorý toto zdôvodnenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový orgán nemohol uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, pretože v tomto konaní žiadne dôkazy vykonané neboli.

46. Žalovaný ďalej dôvodil aj § 34 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Napadnuté rozhodnutie je výsledkom správnej úvahy spočívajúcej v tom, že DP C. už bol určený v roku 2000 a nie je ho možné ešte raz určiť v tých istých hraniciach, resp. v zmenených hraniciach ale na ploche už raz určeného DP C.. Dôkazom je pritom právoplatné rozhodnutie OBÚ v Košiciach č. XXXX/XXXX z 11.10.2000, ktoré je prvostupňovému orgánu známe z jeho úradnej činnosti. Podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Námietku, týkajúcu sa absentujúceho odôvodnenia, ako sa prvostupňový orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, ak žiadna časť odôvodnenia sa nezaoberá poškodením odvolateľových práv k DP, ktorý doposiaľ užíva iná osoba považoval odvolací orgán za neopodstatnenú. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu uvedenými v podaniach z 13.05.2010 a z 30.06.2010 a tiež s námietkami organizácie Opálové bane Libanka, s. r. o., Prešov. K žiadnemu poškodeniu práv odvolateľa k DP C. nedošlo a ani nemohlo dôjsť, pretože odvolateľ žiadne právo k DP C., teda právo dobývať výhradné ložisko v DP C., nikdy nemal. Právo dobývať výhradné ložisko v DP C. mali organizácie SLOVENSKÝ OPÁL, s. r. o., Červenica - Dubník a Opálové bane Dubník, a. s., Červenica, v ktorých U. U. pôsobil ako štatutárny orgán, resp. člen štatutárneho orgánu, ale toto právo nijako nesúvisí s týmto konaním a namietaným poškodením odvolateľových práv k DP Červenica.

47. HBÚ v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že o námietke zaujatosti nemohol rozhodovať prvostupňový orgán, pretože námietka smerovala proti predsedovi odvolacieho orgánu a je potrebné, aby sa ňou zaoberal odvolací orgán v tomto odvolacom konaní. Listom č. XX-XXX/XXXX z 02.02.2015 prvostupňový orgán upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadrili. K podanému odvolaniu predložila vyjadrenie č. XX/XXXX U.. O. z 11.02.2015 len organizácia Opálové bane Libanka, v ktorom trvá na svojich predošlých stanoviskách, čo sa týka protizákonného jednania a konania fyzickej osoby Jozef Jančok - SAVARNA. Obsah uvedeného vyjadrenia nesúvisí s týmto konaním. Námietku zaujatosti predsedu odvolacieho orgánu, uvedenú v odvolaní z 12.12.2010, oznámil predseda odvolacieho orgánu vedúcemu nadriadeného správneho orgánu listom č. XXX-XXX/XXXX z 15.04.2015 a rozhodnutím č. XXX-XXX/XXXX/X z 15.04.2015 odvolací orgán prerušil konanie. Rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXX z 29.04.2015 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozhodlo tak, že predseda odvolacieho orgánu U.. G.. F. O. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tomto konaní. Listom č. XXX-XXX/XXXX z 05.05.2015 dal odvolací orgán účastníkom konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia o odvolaní k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

48. Rozhodnutia oboch správnych orgánov napadol žalobca žalobou zo dňa 03.08.2015, ktorá bola súdu doručená faxovým podaním dňa 04.08.2015 (doplnená písomným podaním súdu doručeným dňa 05.08.2015), ktorý navrhoval, aby súd zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zaviazal žalovaného žalobcovi nahradiť trovy konania. Stručne popísal skutkový stav a konštatoval, že nie je mu zrejmé, na základe akého konkrétneho ustanovenia akého právneho predpisu rozhodli banské úrady tak, že žiadosti žalobcu o určenie dobývacieho priestoru nevyhoveli a návrh zamietli. Ak žalovaný uvádza, že neexistuje hmotnoprávne ustanovenie, podľa ktorého by obvodný banský úrad mohol rozhodnúť v prípade, ak návrhu na určenie DP nie je možné vyhovieť, argumentuje článkom 2 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak žalovaný tvrdí, že nie je žiadne hmotnoprávne ustanovenie, na základe ktorého návrhu na určenie DPH (správne DP) nie je možné vyhovieť, potom nemôžu správne orgány vydať aj napriek tomu také rozhodnutie, ktorým žiadosti o určenie dobývacieho priestoru nevyhovie, pretože takýmto postupom oba správne orgány vydali nezákonné rozhodnutia v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy. Nemožno akceptovať právny názor, pretože nemá oporu v žiadnom právnom predpise, že vo veci je nevyhnutné a potrebné meritórne rozhodnúť, nevyhovieť návrhu na určenie DP možno len jeho zamietnutím, pretože takéto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., lebo jeho výrok aj s odôvodnením nemá oporu v právnom predpise, je teda nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť podľa § 250 ods. 2 písm. d/ O.s.p..

49. Žalobca namietal, že žalovaný nereagoval na jeho námietku týkajúcu sa určenie dobývacieho priestoru C. rozhodnutím z 11.10.2000 č. XXXX/XXXX, lebo prvostupňový orgán nezistil, či niektorá organizácia má prednostné právo na určenie DP, a či sa vôbec toto právo mohlo uplatniť. Citoval reakciu žalovaného s tým, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia potvrdil, že pri citovanom rozhodnutí nepostupoval zákonne a nezákonnosť predošlého postupu hlavného banského úradu nemôže byť na ujmu žalobcovi a založiť teraz zákonný právny stav a nemožnosť určiť mu dobývací priestor aj napriek tomu, že prednostné právo na dobývací priestor mal. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca ani do dňa vydania rozhodnutia nepredložil záverečnú správu, ktorá by obsahovala výpočet zásob výhradného ložiska drahého opalu C. na posúdenie a odsúhlasenie Ministerstvu životného prostredia SR, záver nie je správny, pretože žalobca odovzdal záverečnú správu Komisii pre klasifikáciu zásob Ministerstva životného prostredia ešte v decembri 2001. V máji, resp. júni 2002 sa na zasadnutí komisie pre klasifikáciu zásob na podnet jej oponenta H.. O. rozhodlo, že doplnenú a opravenú záverečnú správu predloží v tom čase držiteľ dobývacieho priestoru, teda Opálové bane Dubník, a.s..

50. Teda záver žalovaného je nepravdivý alebo zavádzajúci a zistenie skutkového stavu zo strany obvodného banského úradu ale aj žalovaného, z ktorého vychádzajú ich rozhodnutia, sú v rozpore s obsahom spisu podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. a považoval za potrebné uviesť, že pred komisiu, ktorá pozostávala z vyššie 20 osôb, bol prítomný aj terajší predseda hlavného banského úradu, teda tá istá osoba, ktorá je štatutárnym orgánom žalovaného v súčasnosti a musí byť teda hlavnému banskému úradu z jeho úradnej činnosti a z činnosti jeho predsedu známa uvedená skutočnosť, ktorú vedome neuviedol. Navrhoval vyžiadať stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, resp. H.. O., ak nie je predloženie záverečnej správy zo strany žalobcu zrejmé zo správneho spisu.

51. Žalobca ďalej namietal, že je v záujme štátnej banskej správy, aby napravila pochybenia, ku ktorým došlo pri určení dobývacieho priestoru C. v roku 2000, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobcu nezmyselne a právne neodôvodnené a neodôvodniteľné požiadavky na predloženie nových dokladov už určeného dobývacieho priestoru, ktorý vznikol len a len na základe geologických prác žalobcu, ako keby išlo o nový dobývací priestor, aj keď orgánom štátnej banskej správy musí byť z úradnej činnosti a na základe vyjadrení a stanovísk žalobcu zrejmé, že v tomto prípade nejde o určenie územia, na ktorom je možné dobývanie výhradného ložiska vykonávať, ale o oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska, ktorého prieskum na vlastné náklady vykonal žalobca a v správnom konaní prvostupňového orgánu došlo k závažným procesným pochybeniam, pretože nie je v moci žalobcu vyhlásiť výberové konanie ani realizovať zmluvný prevod dobývacieho priestoru C..

52. Namietal, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné, pretože obsahuje aj výrok, že rozhodnutie mení a to tak, že z napadnutého rozhodnutia boli vypustené odôvodnenia, pričom zo samotného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Rozhodnutie môže správny orgán zmeniť, avšak k zmene rozhodnutia dôjde vtedy, ak odvolaniu vyhovie. V predmetnej veci však odvolaniu

vo vzťahu k výroku nevyhovel, aj napriek tomu rozhodnutie zmenil a to dokonca takým spôsobom, že len vypustil časti odôvodnenia. Takýto postup žalovaného považuje žalobca za zmätočný, keďže výrok a odôvodnenie rozhodnutia hlavného banského úradu nie je konzistentný. Aj napriek tomu, že žalovaný umožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, avšak vydal rozhodnutie, čo do zmeny odôvodnenia a zaťažil tak konanie takou vadou, proti ktorej nemal možnosť žalobca sa brániť. Žalobca namieta, že z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.: 3S/32/2011-179, ani z predchádzajúceho rozsudku 1S/48/2007-93, rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Sžp 7/2008 nie je zmienka o tom, že má byť návrh zamietnutý, pretože právne názory súdov spočívajú v tom, že procesné rozhodnutia majú mať procesné odôvodnenie a meritórne odôvodnenia majú mať meritórny výrok.

53. Poukázal ďalej na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza (tak, ako opakovane v predchádzajúcich rozhodnutiach správnych orgánov prvého a druhého stupňa), že osoba U. U. je (alebo bol) zodpovedným zástupcom vo viacerých organizáciách a dobývací priestor C. bol určený zmätočným konaním občana U. U., ktorý rozvíjal svoje podnikateľské aktivity vzťahujúce sa k ložisku drahých opálov a to v tom, že aj keď bolo prieskumné územie určené organizácii Jozef Jančok - SAVARNA, návrh na určenie dobývacieho priestoru C. podala organizácia Slovenský opál, s.r.o. a záverečnú správu podala organizácia Opálové bane Dubník, a.s., a teda organizácii Jozef Jančok - SAVARNA ani nevznikol nárok na uplatnenie práva na prednostné určenie dobývacieho priestoru. OBÚ tento výklad podáva zrejme podľa súčasne platného Geologického a Banského zákona a nie podľa zákona č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a Slovenskom geologickom úrade v znení zákona č. 497/1991 Zb., ktorý bol v platnosti počas výkonu geologických prác, a ktorého § 12 ods. 1 znie: „Organizácia, na náklady ktorej sa vykonávali geologické práce, je povinná bezodkladne odovzdať ich výsledky v určenom rozsahu a úprave Slovenskému geologickému úradu na trvalé uchovanie a ďalšie využitie do dvoch mesiacov po ich schválení. “ Pretože žiaden predpis platný v tej dobe neupravoval situáciu, pri ktorej sa na financovaní geologických prác podieľalo viac organizácií, a ktorá z nich má predložiť záverečnú správu, po konzultáciách na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky bolo dohodnuté, že záverečnú správu predloží organizácia Opálové bane Dubník a. s. (aj keď jej podiel na financovaní geologických prác bol v porovnaní s organizáciou Jozef Jančok - SAVARNA nepomerne menší) ako vtedajší držiteľ dobývacieho priestoru C.. ktorý bude evidovať zásoby ložiska drahého opálu. Preto považoval tvrdenie OBÚ, že organizácii Jozef Jančok - SAVARNA nevzniklo právo na prednostné určenie dobývacieho priestoru za klamlivé a zavádzajúce, ktoré nevychádza zo spoľahlivého zistenia skutočného stavu.

54. Žalobca tiež namietal, že OBÚ žiadnym spôsobom nereaguje na vyjadrenie Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici uvedené v rozhodnutí HBÚ č. XX-XXX/XXXX zo dňa zo dňa 07.04.2011 (ktoré ako uviedol, bolo, okrem iného, podkladom rozhodnutia), (citácia): „Na základe vyššie uvedených skutočnosti je podľa názoru odvolacieho orgánu zrejmé, že rozhodnutie č. XXXX/XXXX z 11.10.2000 o určení DP C. prvostupňový orgán vydal na základe nespoľahlivo zisteného stavu veci, teda v rozpore so zákonom, pretože v konaní nezistil, či niektorá organizácia má prednostné právo na určenie DP a či si toto právo mohla už vôbec uplatniť, keď základný predpoklad na jeho uplatnenie, ktorým bolo schválenie výpočtu zásob, nastal až rozhodnutím MŽP SR XXX/XXXX-v. s. ú. z 26.07.2005. Rozhodnutie č. XXXX/XXXX z 11.10.2000 o určení DP C. je však právoplatné a nemožno ho už zmeniť alebo zrušiť žiadnym opravným prostriedkom.“ OBÚ teda vyjadrenie HBÚ, ako svojho nadriadeného orgánu ignoruje a tejto závažnej skutočnosti nevenuje vo svojom vyjadrení žiadnu pozornosť, ba práve naopak vinu za súčasný stav kladie „zmätočnému“ konaniu osoby U. U., aj keď podľa predchádzajúcich rozsudkov pôsobenie U. U. v štatutárnych orgánoch iných spoločností nesúvisí s predmetom konania. V ďalšej časti odôvodnenia sa OBÚ zaoberá všeobecne tým, že rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru má právny účinok vo dvoch rovinách a to ako územné rozhodnutie a ako právo organizácie, ktorej bol určený na dobývanie výhradného ložiska a následne sa zaoberá inštitútom prednostného práva, pričom uvádza: „K prednostnému právu na určenie dobývacieho priestoru je potrebné uviesť, že ho možno uplatniť len pri podaní návrhu na určenie dobývacieho priestoru, na základe ktorého príslušný obvodný banský úrad (prvýkrát) určí dobývací priestor, rozhodnutím s vyššie spomínaným právnym účinkom vo dvoch rovinách. O možnosť uplatniť si prednostné právo na určenie DP „C." sa pripravila sama organizácia Jozef Jančok - SAVARNA tým, že návrh na určenie sama v zákonnej lehote nepredložila a tak len a len vlastným nekonaním spôsobila márne uplynutie lehoty na prednostné určenie predmetného DP „ C. " a zároveň pripustila podanie návrhu na určenie DP „C.“ organizáciou SLOVENSKY OPÁL, s. r. o. s konateľom a zodpovedným vedúcim zamestnancom U. U. (tou istou fyzickou osobou) a následné určenie DP „C." pre organizáciu SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o. “

55. Žalobca sa nestotožňuje s názorom HBÚ, že žalobca mal zmätočne pôsobiť vo viacerých organizáciách a takéto jeho konanie nemohlo mať vplyv na nezákonnosť rozhodnutí banských úradov. Tento problém vyriešili vyššie citované predchádzajúce rozsudky KS PO a Najvyššieho súdu SR. Žalobca zdôrazňoval, že žiaden právny predpis neurčuje, že prednostné právo možno využiť len pri prvom podaní na určenie dobývacieho priestoru. Jedinou podmienkou pri využití prednostného práva je, že musí byť uplatnené do šiestich mesiacov od schválenia výpočtu zásob a to organizáciou, ktorá vykonala prieskum na vlastné náklady! A to bez ohľadu na to či dobývací priestor bol alebo nebol určený, či podala alebo nepodala záverečnú správu. Na druhej strane, ak v čase oznámenia, že si žalobca bude uplatňovať prednostné právo (aj keď ho OBÚ považuje za právne irelevantné, aj keď žiadnym spôsobom nevysvetľuje dôvody takéhoto tvrdenia, čo považuje za ďalšie závažné pochybenie správneho orgánu), druhá rovina právneho účinku nebola využívaná, teda neexistovala organizácia, ktorá by v svojich právach mohla byť ukrátená.

56. Ďalšie tvrdenie OBÚ uvedené v tejto časti, že o možnosť uplatniť si prednostné právo sa pripravila sama organizácia Jozef Jančok - SAVARNA tým, že návrh na určenie dobývacieho priestoru sama v zákonnej lehote nepredložila a tak len a len vlastným nekonaním spôsobila márne uplynutie lehoty na prednostné určenie predmetného dobývacieho priestoru je jednoznačne klamlivé a zavádzajúce. Organizácia Jozef Jančok - SAVARNA v čase určovania dobývacieho priestoru C. v roku 2000 nemala žiadne prednostné právo, pretože to jej vzniklo až vyššie citovaným rozhodnutím MŽP SR o schválení výpočtu zásob v roku 2005 a v zákonom stanovenej lehote toto prednostné právo aj uplatnila.

57. Žalobca tiež konštatoval, že v ďalšej časti OBÚ uviedol, že návrh na určenie dobývacieho priestoru C. bol 03.11.2005 podaný v zákonom požadovanej polročnej lehote, ale dobývací priestor bol už určený inej organizácii a právo na dobývanie výhradného ložiska môže mať iba jedna organizácia s výnimkou podľa § 25 ods. 3 a § 30 ods. 7 Banského zákona, ktoré podľa vyjadrenia OBÚ neprichádzajú do úvahy. Následne sa OBÚ zaoberá dôvodmi, ktoré umožňujú prerušenie konania pri určovaní dobývacieho priestoru, ktoré sa však údajne nevzťahujú na prerušenie výberového konania, pričom uviedol: „Námietku organizácie, týkajúcu sa povinnosti úradu prerušiť výberové konanie o určenie DP C. v zmysle §24 ods. 1 až 4 Banského zákona považuje úrad za neopodstatnenú. Podľa druhej vety § 27 ods.12 Banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 cit.: Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho urči inej organizácii na základe výberového konania (§24 ods. 4 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky." Odkaz na § 24 ods. 4 až 10 je umiestnený za slovným spojením „na základe výberového konania", z čoho je jednoznačne zrejmé, že sa týka výberového konania upraveného v § 24 ods. 4 až 10 Banského zákona, ktoré nie je súčasťou správneho konania vo veci určenia dobývacieho priestoru.“

58. Žalobca namietal, že OBÚ neupresňuje, prečo je zrejmé, že prečo výberové konanie upravené v § 24 ods. 4 až 10, Banského zákona nie je súčasťou správneho konania vo veci určenia dobývacieho priestoru, ak citácia § 41 Banského zákona, platná do 31.05.2007 uvádza: „Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 6, 13, 14, 14a a § 33 ods. 3,“ aj súčasne platné ustanovenie § 41 nevyníma ustanovenie § 24 ods. 4 až 10 Banského zákona zo správneho konania: „ Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12 až 16, §27a a § 33 ods. 4.“ V ďalšom OBÚ citoval pomerne podrobne právny názor KS PO a postup ďalšieho správneho konania, pričom vynecháva list HBÚ č. XX-XXX/ XXXX zo dňa 28.05.2014, podľa ktorého okrem doručenia rozsudku, vrátenia spisového materiálu sa naznačuje postup v ďalšom konaní. Práve pri tomto liste žalobca poukazuje na to, že pri oboznámení so spisovým materiálom mu bol predložený list práve s vybieleným naznačeným postupom a až na výzvu, či spis obsahuje dva rôzne listy, pričom k nezatretému nemá prístup, mu bola doručená kópia originálu, v ktorej sa okrem iného uvádza, že konanie sa má zastaviť na základe rozsudku KS PO, pretože podľa judikátu Najvyššieho súdu SR 5 Sž 104/97 zo dňa 11.03.1998 zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva oprávnenie príslušného orgánu rozhodnúť o „neurčení“ dobývacieho priestoru na návrh oprávneného žiadateľa.

59. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 19.10.2015 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

60. Uviedol, že žalobca v liste zo dňa 27.04.2005 prvostupňovému správnemu orgánu oznámil, že ako organizácia, ktorá vykonala prieskum na vlastné náklady, sa bude uchádzať o určenie DP C., v skutočnosti teda oznámil, že si bude uplatňovať prednostné právo na určenie DP C. v zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov od schválenia výpočtu zásob. V súvislosti s tým žalovaný poukázal na to, že uchádzač sa na príslušnom správnom orgáne o určenie DP v už raz určenom DP, teda o oprávnenie dobývania výhradného ložiska, bolo v roku 2005 a je aj teraz možné len vo výberovom konaní, do ktorého však žalobca návrh nepodal. Ak sa doteraz vychádzalo so žalobcom tvrdeného, že prieskum výhradného ložiska drahého opalu vykonával na vlastné náklady, čo je jedna z podmienok pre vznik prednostného práva na určenie DP podľa § 24 ods. 2 veta prvá Banského zákona, v priebehu konania bolo preukázané, že žalobca nevykonal prieskum výhradného ložiska drahého opalu na vlastné náklady, lebo v odvolaní zo dňa 28.01.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu a aj v samotnej žalobe sám priznal, že na financovaní geologických prác sa podieľalo viac organizácii, teda organizácia Opálové bane Dubník, a.s., aj keď jej podiel na financovaní geologických prác bol v porovnaní so žalobcom nepomerne menší a tým žalobca sám priznal, že zavádzal orgány štátnej banskej správy aj súdy, ak doteraz tvrdil, že prieskum vykonával na vlastné náklady, a teda nespĺňal podmienku na vznik prednostného práva na určenie DP ustanovenú v § 24 ods. 2 veta prvá Banského zákona v tom, že prieskum nevykonával na vlastné náklady. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi prednostné právo na určenie DP C. nevzniklo.

61. Ďalej žalovaný poukázal na to, že je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie vo výroku neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého tento orgán rozhodol. Dôvodom je, že povinnosťou správneho orgánu bolo rešpektovať právny názor súdov, že je nevyhnutné a potrebné vo veci rozhodnúť meritórne, a ak návrhu žalobcu na určenie DP C. nemožno vyhovieť, teda nemožno ešte raz určiť DP C. v tých istých hraniciach, resp. v iných hraniciach, ale na ploche už určeného DP C. v roku 2000 a dať tým právo dobývať výhradné ložisko drahého opálu žalobcovi, ak toto právo vyplývajúce z DP C. určeného v roku 2000 zákonným spôsobom získala a má iná organizácia, potom musí ísť o meritórne rozhodnutie, ktorým sa návrhu nevyhovuje a to z toho dôvodu, že Banský zákon, ktorý upravuje konanie o určenie dobývacieho priestoru, neobsahuje hmotnoprávne ustanovenie, podľa ktorého by obvodný banský úrad mohol rozhodnúť v prípade, ak návrhu na určenie DP nie je možné vyhovieť.

62. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že Banský zákon neobsahuje hmotnoprávne ustanovenie, podľa ktorého by obvodný banský úrad mohol rozhodnúť v prípade, ak návrhu na určenie DP nie je možné vyhovieť, a preto výrok prvostupňového rozhodnutia aj s odôvodnením nemôže mať oporu v právnom predpise, je spôsobené tým, že v prípade návrhu na určenie DP podanom v logickej a časovej nadväznosti vedúcej k využívaniu výhradného ložiska, nemôže dôjsť k nevyhoveniu takéhoto návrhu. Účelom Banského zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva a základným predpokladom pre využívanie výhradných ložísk, ktoré tvoria nerastné bohatstvo, je určenie DP pre konkrétne výhradné ložisko. Preto je Banský zákon konštruovaný tak, že výsledkom konania o určenie DP môže byť len jeho určenie, resp. v prípade nedoplnenia neúplného návrhu na určenie DP v určenej lehote, zastavenie konania. Do času podania návrhu na určenie DP C. žalobcom také ustanovenie v Banskom zákone, podľa ktorého by obvodný banský úrad mohol rozhodnúť v prípade, ak návrhu na určenie DP nie je možné vyhovieť, vôbec nebolo potrebné a aj to svedčí o tom, že návrh žalobcu na určenie DP C. sa vymyká zo štandardného rozhodovacieho procesu upraveného Banským zákonom.

63. V rozhodnutí zo dňa 07.04.2011 č. XX-XXX/XXXX o odvolaní žalovaný vyslovil názor na zákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 11.10.2000 č. XXX/XXXX o určení DP C. s tým, že toto rozhodnutie prvostupňového orgánu je právoplatné a nemožno ho zmeniť ani zrušiť žiadnym opravným prostriedkom.

64. Žalovaný akcentoval, že žalobcovi v žiadnom prípade prednostné právo na určenie DP C. nevzniklo, pretože nevykonával prieskum výhradného ložiska drahého opálu na vlastné náklady. K žalobe priložené kópie úvodných dvoch strán záverečnej správy dokazujú iba to, že bola v decembri 2011 vyhotovená, ale nedokazujú to, že bola v tomto termíne aj žalobcom predložená Ministerstvu životného prostredia SR. V súčasnosti je teraz bezpredmetné dokazovanie, či žalobca predložil alebo nepredložil záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. na posúdenie a odsúhlasenie Ministerstvu životného prostredia SR, keď nevykonal prieskum výhradného ložiska drahého opálu na vlastné náklady, a preto mu ani nemohlo vzniknúť prednostné právo na určenie DP C..

65. V súvislosti s namietaných poškodením práv žalobcu podľa žalovaného nedošlo, lebo prednostné právo na určenie DP C. žalobcovi nevzniklo, lebo prieskum výhradného ložiska drahého opálu nevykonával na vlastné náklady a žiadne iné práva, ktoré by vyplývali z určeného DP C., nikdy nemal. Skutočnosť, že oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska drahého opálu v určenom DP C. nikdy nemal, si spôsobil len sám žalobca so zodpovedným vedúcim zamestnancom U. U. tým, že umožnil podanie návrhu na určenie DP C. na základe geologických prác žalobcu organizáciou SLOVENSÝ OPÁL, s.r.o., Červenica - Dubník s konateľom a zodpovedným vedúcim zamestnancom U. U. v čase pred predložením záverečnej správy s výpočtom zásob výhradného ložiska drahého opálu Ministerstvu životného prostredia SR na jej posúdenie a odsúhlasenie a tým umožnil aj následné určenie DP C. pre organizáciu SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., Červenica - Dubník prvostupňovým orgánom. Teda tvrdenie žalobcu, že pôsobenie pána U. U. v štatutárnych orgánoch iných spoločností nesúvisí s predmetom tohto konania, teraz už priznáva, že DP Červenica vznikol, bol určený len na základe geologických prác žalobcu.

66. Žalovaný poukázal tiež na to, že bez výsledkov geologických prác žalobcu by organizácia SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., Červenica - Dubník nemohla vypracovať návrh na určenie DP C., a teda ani predložiť prvostupňovému orgánu, pretože išlo o konanie na návrh, ktorý začína jeho doručením správnemu orgánu, prvostupňový orgán bol povinný konať a právo dobývať výhradné ložisko drahého opálu, ktoré vyplýva z určeného DP C., tak ako prvá získala organizácia SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., Červenica - Dubník, na návrh ktorej bol DP C. v roku 2000 určený.

67. V súvislosti s námietkami žalobcu, že by malo byť v záujme štátnej banskej správy, aby napravila pochybenia, ku ktorým došlo pri určení DP Červenica v roku 2000, si neuvedomuje, že ich náprava už nie je možná, aj keď rozhodnutie o určení DP Červenica bolo v roku 2000 vydané v rozpore so zákonom, nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom, preto nadobudlo právoplatnosť a uplynuli všetky zákonné lehoty pre možnosť jeho preskúmania mimoriadnym opravným prostriedkom. Toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, aj keď nebolo vydané v súlade so zákonom.

68. Žalovaný ďalej konštatoval, že orgánom štátnej správy je z ich úradnej činnosti a na základe vyjadrenia a stanovísk žalobcu zrejmé, že v tomto prípade žalobcovi nejde o určenie územia, na ktorom je možné dobývanie výhradného ložiska vykonávať, ale o získanie oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v určenom DP C.. N. ako odborne spôsobilej osobe by však malo byť zrejmé, že oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v už raz určenom DP je možné získať len zmluvným prevodom DP podľa § 27 ods. 7 Banského zákona, alebo na základe výberového konania podľa § 27a Banského zákona, ale nie podaním návrhu na určenie DP s uplatnením prednostného práva podľa § 24 ods. 2 Banského zákona v čase, keď DP C. bol už dávno právoplatne určený. O oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v určenom DP C. sa žalobca mohol uchádzať vo výberovom konaní o prevode DP C. na inú organizáciu v roku 2005, realizovaným prvostupňovým orgánom potom, ako organizácia Opálové bane Dubník, a.s., Dubník - Červenica, ktorej jedným zo štatutárnych zástupcov a tiež zodpovedným vedúcim zamestnancom bol pán U. U., na ktorú bol DP C. zmluvným prevodom prevedený z organizácie SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., Červenica - Dubník a sama svojim nezodpovedným konaním o toto oprávnenie prišla, keď v lehote troch rokov od prevodu dobývacieho priestoru nezačala výhradné ložisko drahého opálu dobývať, čím naplnila hypotézu právnej normy § 27 ods. 12 veta druhá Banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 a pre prvostupňový orgán tým vznikla povinnosť zrušiť DP C. alebo ho určiť inej organizácii na základe výberového konania.

69. V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k zmätočnému rozhodnutiu žalovaného žalovaný uviedol, že svojim rozhodnutím nezmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, ale toto rozhodnutie zmenil len čiastočne a to v tom, že vypustil problematické tvrdenia prvostupňového orgánu z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré žalobca namietal v odvolaní, a ktoré námietky boli posúdené ako opodstatnené. Nešlo o námietky, ktorých opodstatnenosť by bola dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku žalovaný ako odvolací orgán zistené vady odstránil a ostatné námietky žalobcu posúdil ako neopodstatnené, a preto prvostupňové rozhodnutie v ostatnom potvrdil a odvolanie zamietol. Nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že nemal možnosť brániť sa proti zmene odôvodnenia, pretože sám priznal, že mu bolo umožnené oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia a za podklad rozhodnutia o odvolaní žalovaný považuje aj právnu analýzu odvolacieho orgánu, v ktorej príslušný referent vybavujúci spis na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia a aj konania, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu, navrhol ďalší postup odvolacieho konania a aj

spôsob rozhodnutia. Možnosť oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia žalovaného žiadny z účastníkov konania nevyužil.

70. S námietkou žalobcu, že sa žalovaný nevyrovnal so všetkými odvolacími námietkami, považuje za zavádzajúce, pretože k žalobcom namietaným pochybeniam prvostupňového orgánu pri určení DP C. v roku 2000 k postupu prvostupňového orgánu pri výberovom konaní o prevod DP C. na inú organizáciu žalovaný uviedol, že sa netýkajú tohto konania a na tom žalovaný trvá. V súvislosti s námietkou na neoprávnené a opakované zastavenie konania predchádzajúcimi rozhodnutiami, ktoré boli zrušené súdom, bolo uvedené, že sa tiež netýka napadnutého rozhodnutia. Za opodstatnenú považoval žalovaný námietku, že v napadnutom rozhodnutí nie je uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo tak, ako upravuje § 47 ods. 2 Správneho poriadku s odôvodnením, že také ustanovenie neexistuje, pretože platné a účinné právne predpisy neobsahujú hmotnoprávne ustanovenie, podľa ktorého by obvodný banský úrad mohol nevyhovieť návrhu na určenie DP. Žalovaný poukázal na to, že argumentoval tým, že prvostupňový orgán bol nútený vo výroku napadnutého rozhodnutia uviesť, že rozhodol podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove uvedeného v rozsudku č.k.: 3S/32/2011-179 z 19.12.2013, ktorým je viazaný. Takýmto zdôvodnením ako správny orgán použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, bolo odstránené pochybenie prvostupňového orgánu, ktorý toto zdôvodnenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia nemohol uviesť, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, pretože v tomto konaní žiadne dôkazy vykonané neboli.

71. Citoval ustanovenie § 34 ods. 2 Správneho poriadku a poukázal na to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je výsledkom správnej úvahy, ktorá spočíva v tom, že DP C. už bol určený v roku 2000 a nie je ho možné ešte raz určiť v tých istých hraniciach, resp. zmenených hraniciach, ale na ploche už raz určeného DP C., dôkazom čoho je právoplatné rozhodnutie OBÚ v Košiciach zo dňa 11.10.2000 č. XXXX/XXXX, ktoré je známe obom správnym orgánom.

72. V súvislosti s námietkou žalobcu, že právny názor prezentovaný žalovaným v súvislosti so zamietnutím návrhu na určenie dobývacieho priestoru žalovaný uviedol, že nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že aj takýto právny názor možno vyvodiť z citovaných rozsudkov, ale je pravdou, že v citovaných rozsudkoch nie je ani zmienka o tom, že návrh má byť zamietnutý, je v nich však uvedené aj to, že je nevyhnutné a potrebné vo veci rozhodnúť meritórne. Ak teda návrhu žalobcu na určenie DP C. nemožno vyhovieť, pretože nemožno ešte raz určiť DP C. v tých istých hraniciach, resp. v iných hraniciach, ale na ploche už raz určeného DP C. v roku 2000 a dať tým právo dobývať výhradné ložisko drahého opálu žalobcovi, ak toto právo vyplývajúce z DP C. určeného v roku 2000 zákonným spôsobom získala a má iná organizácia, potom musí ísť o meritórne rozhodnutie, ktorým sa návrhu nevyhovuje. Opätovne poukázal na to, že ustanovenie § 27 ods. 1 Banského zákona dáva oprávnenie obvodnému banskému úradu určiť dobývací priestor.

73. Žalovaný konštatoval, že ak má prvostupňový orgán rešpektovať právny názor súdov, že nemožno rozhodnúť o neurčení DP na návrh oprávneného žiadateľa, vo veci je potrebné rozhodnúť meritórne a to nevyhovieť návrhu na určenie DP možno len jeho zamietnutím a to aj v prípade, ak zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva oprávnenie príslušného orgánu rozhodnúť o zamietnutí návrhu na určenie DP.

74. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu v otázke financovania geologických prác žalovaný poukázal na to, že ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 52/1988 Zb. o geologických prácach a Slovenskom geologickom úrade v znení zákona č. 497/1991 Zb., ktorý bol v platnosti počas výkonu geologických prác upravuje odovzdávanie a sprístupňovanie výsledkov geologických prác na trvalé uchovanie a ďalšie využitie, teda až po odsúhlasení výpočtu zásob výhradného ložiska, čo už nijako nesúvisí s prednostným právo na určenie DP. Namietané tvrdenie prvostupňového orgánu však spočíva v tom, že žalobca, ktorý mal určené prieskumné územie a tvrdil, že prieskum vykonával na vlastné náklady, do dnešného dňa nepredložil záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. na posúdenie a odsúhlasenie Ministerstvu životného prostredia SR. Výpočet zásob so stavom k 01.12.2001 v záverečnej správe C. - drahý opál bol predkladaný už počas platnosti zákona č. 313/1999 Z.z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2000. Dôvodil, že zákon č. 313/1999 Z.z. v § 3 ods. 1 upravuje, že podľa tohto zákona, písm. f/ obstarávateľ je ten,

kto financuje geologické práce, g/ držiteľ prieskumného územia je obstarávateľ, a ak ide o osobitné prieskumné územie, vykonávateľ prieskumných prác. Prieskumné územie C. bolo určené žalobcovi, teda v zmysle citovaného ustanovenia bol obstarávateľom.

75. Argumentoval aj ustanovením § 14 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého vykonávateľ geologických prác je povinný vyhodnotiť geologickú úlohu v záverečnej správe geologickej úlohy a odovzdať ju obstarávateľovi. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia záverečná správa, pri ktorej riešení sa zistili a overili zásoby výhradného ložiska, musí obsahovať ako samostatnú časť, výpočet zásob výhradného ložiska. Poukázal tiež na to, že zákon č. 313/1999 Z.z. v § 16 ods. 2 upravuje, že samostatnú časť záverečnej správy s výpočtom zásob výhradného ložiska (§ 14 ods. 3) a samostatnú časť záverečnej správy s výpočtom množstiev vôd v hydrogeologickom celku (§ 14 ods. 4) posudzuje a odsúhlasuje ministerstvo bez ohľadu na zdroj financovania.

76. Z citovaných ustanovení žalovaný vyvodil záver, že záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. na posúdenie a odsúhlasenie Ministerstvu životného prostredia SR mal predložiť obstarávateľ, pretože iba on ju mohol mať k dispozícii. Z citovaného § 3 ods. 1 zákona č. 313/1999 Z.z. obstarávateľom bol žalobca, ktorý do dnešného dňa nepredložil Ministerstvu životného prostredia SR záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. na posúdenie a odsúhlasenie. Teda nemohlo dôjsť k jej posúdeniu a odsúhlaseniu Ministerstvom životného prostredia SR, a preto nenastal základný predpoklad pre uplatnenie prednostného práva žalobcu na určenie DP C., ktoré mu však v konečnom dôsledku ani nevzniklo. Žalovaný opätovne akcentoval, že aj z odvolania vyplýva, že prieskum výhradného ložiska drahých opálov na ložisku C. nevykonával na vlastné náklady.

77. Žalovaný na ďalšie žalobné námietky v súvislosti s otázkou nespoľahlivo zisteného stavu veci pri určení DP C. rozhodnutím zo dňa 11.10.2000 č. XXXX/XXXX opätovne poukázal na to, že ak by žalobca nebol poskytol výsledky geologických prác organizácii SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., Červenica - Dubník, nemohlo by dôjsť k vypracovaniu návrhu na určenie DP C., ani k jeho predloženiu prvostupňovému orgánu ani k následnému určeniu DP C.. Skutočnosť, že žalobca nikdy nenamietal zneužitie výsledkov svojich geologických prác na určenie DP Červenica a dokonca tvrdí, že bol určený len na základe jeho geologických prác, ale tiež tvrdenie, že boli porušené jeho práva k DP C. vedie žalovaného k domnienke, že žalobca určenie DP C. v roku 2000 chápal akoby vo svoj prospech, ak v oboch subjektoch bol štatutárnym orgánom U. U., ktorý zjavne nerozlišoval medzi svojim pôsobením v pozícii štatutárneho orgánu žalobcu a štatutárneho orgánu organizácie SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., Červenica - Dubník.

78. V súvislosti s námietkami o určenie prednostného práva žalovaný poukázal na to, že v čase podania návrhu žalobcu na určenie DP C. bol Banský zákon v znení platnom a účinnom od 01.01.2005 do 31.05.2007. Prednosť na určenie dobývacieho priestoru bola upravená v § 24, z ktorého obsahu vyplýva, že určenie DP v situácii, ak na výhradnom ložisku ešte žiadny DP nie je určený, na základe návrhu organizácie na určenie DP a to či už organizácie, ktorá má prednosť na určenie DP alebo iných organizácii, po ukončení ložiskového geologického prieskumu a po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob Ministerstvom životného prostredia SR a to rozhodnutím, ktorým obvodný banský úrad vymedzí dobývací priestor (§ 28 ods. 10 a § 27ods. 6 Banského zákona v znení účinnom do 31.05.2007), a ktoré organizáciu oprávňuje a dobývanie výhradného ložiska (§ 24 ods. 1 Banského zákona v znení účinnom od 01.11.2005 do 31.05.2007).

79. Z § 24 ods. 1 Banského zákona vyplýva, že určenie DP oprávňuje organizáciu na dobývanie výhradného ložiska a v § 24 ods. 2 a 3 Banský zákon upravuje prednostné právo na určenie DP a prípad, keď návrh na určenie DP podala v zákonnej lehote práve organizácia, ktorá má prednostné právo, pretože v prvom rade táto organizácia má k dispozícii výsledky ložiskového geologického prieskumu, ktoré sú podkladom na vypracovanie návrhu a vzhľadom na to, že robila prieskum na vlastné náklady, má aj prednostné právo získať oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska. Obvodný banský úrad je teda povinný konať o návrhu tejto organizácie a určiť DP rozhodnutím s už spomínaným právnym účinkom vo dvoch rovinách. V čase podania návrhu na určenie DP žalobcom, keď už bol DP C. právoplatne určený, bolo možné získať oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska C. už len na základe výberového konania podľa § 27 ods. 12 Banského zákona, resp. zmluvným prevodom dobývacieho priestoru podľa § 27 ods. 7 Banského zákona.

80. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný cituje § 27 ods. 12 veta druhá Banského zákona v znení účinnom od 01.11.2005 do 31.06.2007.

81. Ďalšiu námietku žalobcu, že považuje za závažné pochybenie prvostupňového orgánu, keď oznámenie žalobcu, že si bude uplatňovať prednostné právo, považoval za právne irelevantné, aj keď prvostupňový správny orgán nevysvetlil dôvody tohto tvrdenia, pričom v čase oznámenia druhá rovina právneho účinku nebola využívaná, teda neexistovala organizácia, ktorá by v svojich právach mohla byť ukrátená, žalovaný posúdil ako nedôvodnú a argumentácia o právnej irelevantnosti oznámenia žalobcu o uplatnení si prednostného práva prvostupňový orgán vysvetlil hneď v ďalších dvoch odsekoch odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za uvedeným tvrdením.

82. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že v čase doručenia oznámenia žalobcu prvostupňovému orgánu prebiehalo výberové konanie, teda žiadna organizácia nemala právo dobývať výhradné ložisko v DP C..

83. Žalovaný ďalej poukázal na to, že do doby priznania žalobcu, že prieskum nevykonával na vlastné náklady, nebolo pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že v čase určovania DP C. v roku 2000 nemal žiadne prednostné právo, pretože mu vzniklo až vydaním rozhodnutia o schválení zásob v roku 2005, teraz už je pravdivé, ale nie z dôvodu ako uvádza žalobca. Táto skutočnosť vyplýva z § 24 ods. 2 veta prvá Banského zákona v znení platnom v čase podania návrhu žalobcom, pretože prednosť na určenie dobývacieho priestoru má organizácia, ktorá má určené prieskumné územie a prieskum vykonávala na vlastné náklady, teda toto právo má organizácia od nadobudnutia právoplatného rozhodnutia o určení prieskumného územia, ak prieskum vykonáva na vlastné náklady. Ďalšou otázkou je možnosť uplatnenia si tohto prednostného práva, ktoré tak, ako to vyplýva z § 24 ods. 2 veta druhá Banského zákona, možno uplatniť až po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob, čo je logické, pretože schválené množstvo zásob je povinnou náležitosťou návrhu na určenie DP. Podľa §10 ods. 3 písm. d/ vyhlášky Slovenského banského úradu č. XX/XXXX Zb. návrh obsahuje aj množstvo zásob, pričom poznámka pod čiarou odkazu 10 umiestnenému za slovným spojením množstvo zásob odkazuje na § 14 Banského zákona, ktorý upravuje klasifikáciu zásob výhradných ložísk, posudzovanie a schvaľovanie výpočtu zásob výhradných ložísk.

84. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe argumentuje tým, že podľa § 24 ods. 2 druhá veta Banského zákona v znení platnom v čase podania návrhu žalobcom bolo upravené, že prednosť možno uplatniť podaním návrhu na určenie dobývacieho priestoru najneskôr do 6 mesiacov po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, s odkazom na § 14 ods.3. Všetky úvahy o prednostnom práve žalobcu na určenie dobývacieho priestoru C. a o možnosti jeho uplatnenia sú však už bezpredmetné, keďže mu nikdy nevzniklo, čo bolo vyargumentované vyššie uvedenými vyjadreniami žalovaného.

85. Žalovaný poukázal na to, že žalobca uviedol tvrdenie prvostupňového orgánu, že návrh na určenie DP C. bol 03.11.2005 podaný v zákonnej polročnej lehote, ale DP bol už určený inej organizácii a právo dobývať výhradné ložisko môže mať iba jedna organizácia, s výnimkou podľa § 25 ods. 3 a § 30 ods. 7 Banského zákona, ktoré podľa prvostupňového orgánu neprichádzajú do úvahy. Žalovaný konštatoval, že žalobca toto tvrdenie správneho orgánu prvého stupňa nespochybnil ani inak nenapadol, napriek tomu uviedol, že tvrdenie prvostupňového orgánu by bolo správne v tom prípade, ak by návrh na určenie DP podala osoba s prednostným právom na určenie DP. Tou osobou však žalobca nie je, pretože mu prednostné právo na určenie DP C. nevzniklo.

86. V súvislosti s argumentáciou o prerušení konania, a že prvostupňový správny orgán nezdôvodnil, prečo výberové konanie upravené v § 24 ods. 4 až 10 Banského zákona nie je súčasťou správneho konania vo veci určenia DP, ak citácia § 41 Banského zákona platná do 31.05.2007 nevyníma ustanovenie § 24 ods. 4 až 10 Banského zákona zo správneho konania, žalovaný uviedol, že túto námietku v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní posúdil ako neopodstatnenú, pretože podľa § 27 ods. 12 druhá veta Banského zákona v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 platilo: „Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky.

87. V ďalšej časti žalovaný cituje ustanovenie § 24 Banského zákona v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 a to odsek 4, podľa ktorého, ak organizácia podľa odseku 2 prednosť na určenie dobývacieho priestoru v určenej lehote neuplatnila a návrh na určenie dobývacieho priestoru podala jedna organizácia alebo viac iných organizácií v lehote podľa odseku 2 alebo po uplynutí tejto lehoty, obvodný banský úrad uskutoční výberové konanie. Oznámenie o začatí výberového konania a základné údaje o výhradnom ložisku uverejní obvodný banský úrad v Obchodnom vestníku a v Úradnom vestníku Európskej únie, ak ide o vyhradené nerasty uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ najneskôr 90 dní pred dátumom ukončenia prijímania návrhov na určenie dobývacieho priestoru. Návrhy na určenie dobývacieho priestoru podľa prvej vety sa považujú za návrhy do výberového konania. Na dobu uskutočnenia výberového konania obvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru podaným návrhom preruší. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia na vyhodnotenie návrhov na určenie dobývacieho priestoru podaných vo výberovom konaní obvodný banský úrad zriadi komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov komisie vymenúva predseda obvodného banského úradu zo zástupcov okresného úradu, obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor, Slovenskej banskej komory a obvodného banského úradu. Ods. 6 § 24 Banského zákona upravuje, že člen komisie je povinný o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou, zachovávať mlčanlivosť a to aj po skončení svojho členstva v komisii. Podľa ods. 7 §24 komisia vyhodnotí návrhy na určenie dobývacieho priestoru najmä z hľadiska technických a finančných možností predkladateľov návrhov, navrhovaného spôsobu dobývania výhradného ložiska a riešenia stretov záujmov a určí poradie účastníkov výberového konania. Neoddeliteľnou súčasťou výberového konania tvorí správa o priebehu a výsledkoch výberového konania, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je podkladom na rozhodnutie obvodného banského úradu v konaní o určenie dobývacieho priestoru. Podľa§ 24 ods. 8 o návrhu, ktorý bol vo výberovom konaní určený ako prvý, pokračuje obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru; ostatným účastníkom výberového konania obvodný banský úrad oznámi, že ich nároky neboli vo výberovom konaní úspešné. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia, ak konanie o určenie dobývacieho priestoru navrhovateľ, ktorý bol vo výberovom konaní určený ako prvý, vezme svoj návrh späť alebo nesplní inú požiadavku konania o určenie dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad toto konanie zastaví a pokračuje aj v konaní s navrhovateľom, ktorý sa vo výberovom konaní umiestnil ako druhý. Podľa § 24 ods. 10 obvodný banský úrad po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru konanie k návrhom na určenie dobývacieho priestoru ostatných účastníkov výberového konania zastaví.

88. Poukázal na to, že podľa § 41 Banského zákona v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 3 ods. 3, § 6 ods. 13, 14, 14a a § 33 ods. 3.

89. Citoval ustanovenie § 1 ods. 1, 2 Správneho poriadku s tým, že podľa § 41 Banského zákona v znení platnom a účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007 konanie podľa §24 Banského zákona nebolo vylúčené z pôsobnosti všeobecných predpisov o správnom konaní, s odkazom na § 1 Správneho poriadku a konštatuje, že sa to môže týkať len konania správneho. V § 24 Banského zákona je však upravené aj konanie komisie na vyhodnotenie návrhu na určenie DP podaných vo výberovom konaní, ktorá nie je správnym orgánom a jej konanie nie je konaním, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, k právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Skutočnosť, že výberové konania nie je súčasťou správneho konania vo veci určenia DP vyplýva aj z § 24 ods. 4 posledná veta Banského zákona v znení platnom a účinnom už v uvedenom období do 31.05.2007, podľa ktorého je obvodný banský úrad povinný na dobu uskutočnenie výberového konania prerušiť správne konanie na určenie DP k podaným návrhom. Výberové konanie prebieha mimo správneho konania o určenie DP, ktoré je na dobu uskutočnenia výberového konania prerušené. Samotné výberové konanie už bolo prerušené v § 24, preto ho Banský zákon ešte raz neupravuje, len odkazuje na príslušné odseky § 24, ktoré sa týkajú výberového konania. Ustanovenie § 24 ods. 8 Banského zákona upravuje postup obvodného úradu po ukončení výberového konania, keď pokračuje v prerušenom správnom konaní o tom návrhu, ktorý bol vo výberovom konaní určený ako prvý.

90. Z uvedenej argumentácie podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že v žiadnom prípade nemožno porovnávať návrhy na určenie DP podľa § 24 ods. 4 Banského zákona (doručením návrhu obvodnému banskému úradu začína správne konanie) s návrhmi do výberového konania podľa § 27 ods. 12 Banského zákona, ktoré taký účinok nemajú.

91. Ak žalobca namieta obsah listu žalovaného č. XX-XXX/XXXX z 28.05.2014, ktorý naznačuje postup v ďalšom konaní, a v ktorom sa okrem iného uvádza, že konanie sa má zastaviť na základe rozsudku KS PO, pretože podľa judikátu Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5 Sž 104/97 z 11.03.1998 „zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva oprávnenie príslušného orgánu rozhodnúť o neurčení DP na návrh oprávneného žiadateľa.“ Ak žalobca namieta, že postup prvostupňového orgánu, ktorý pri oboznámení so spisovým materiálom bol predložený list s vybieleným naznačeným postupom a až na výzvu, či spis obsahuje dva rôzne listy a k nezatretému nemá prístup, mu bola doručená kópia originálu. V súvislosti s touto žalobnou námietkou žalovaný poukázal na to, že v rozhodnutí o odvolaní uviedol, že mu nie je zrejmé, aký list žalovaného má žalobca k dispozícii, ale v liste žalovaného č. XX-XXX/XXXX z 28.05.2014, ktorý bol prvostupňovému orgánu doručený 02.06.2014 a je súčasťou spisového materiálu, žiadne také skutočnosti uvedené nie sú. V liste je uvedené (citácia): „Vychádzajúc z uvedeného názoru súdov Hlavný banský úrad nevidí inú možnosť, len v ďalšom konaní rozhodnúť meritórne...“. Aj znenie výroku v záujme rešpektovania právneho názoru Krajského súdu v Prešove bolo odporúčané v tvare „zamieta návrh organizácie“. Pochybenie prvostupňového orgánu, ktoré súvisí s neposkytnutím úplnej kópiu listu žalovaného č. XX.XXX/XXXX z 28.05.2014, prvostupňový orgán sám napravil, a preto k žiadnemu porušeniu práv žalobcu nedošlo.

92. Opálové bane Libanka, s.r.o., sa k žalobe vyjadrili v písomnom podaní zo dňa 19.04.2016 a navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali na to, že v petite žaloby žalobca žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie iba podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku. Aj napriek tomu, že žalobca v petite žaloby vymedzil len jeden dôvod, pre ktorý žiada zrušiť predmetné rozhodnutia správnych orgánov, v časti žaloby označených „zhrnutie“ už uvádza všetky možné dôvody zrušenia správnych rozhodnutí podľa § 250j ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na to a na skutočnosť, že v tomto druhu sporového konania sa prísne uplatňuje zásada koncentrácie a súd zásadne preskúma napadnuté rozhodnutia len v rozsahu a z dôvodov, ktoré určí žalobca vo svojej žalobnej žiadosti, by bolo treba vyjadriť sa len k dôvodu zrušenia napadnutí správnych orgánov upravených v § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a v záujme zachovania právnej istoty vo vyjadrení sa tento účastník konania vyjadruje k dôvodom vymedzeným v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p..

93. Tento dôvod zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vidí žalobca v tom, že Hlavný banský úrad oprel svoje rozhodnutie o neexistujúce hmotnoprávne ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné návrhu na určenie dobývacieho priestoru nevyhovieť. Z uvedeného žalobca odvodzuje názor, že takéto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tomuto dôvodu zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov tento účastník správneho konania uvádza, že pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť predovšetkým omyl správneho orgánu pri aplikácii práva na úplne, legálne a dostatočne zistený skutkový stav. Nesprávnou aplikáciou práva je pritom taký postup správneho orgánu, keď správny orgán použil iný právny predpis než mal použiť, alebo správny orgán správne použil právny predpis, ktorý však nesprávne vyložil, alebo nakoniec taký postup správneho orgánu, keď správny orgán na zistený skutkový stav právnu normu nesprávne aplikoval. Právne posudzovanie veci pritom treba chápať ako činnosť správneho orgánu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. V správnom konaní, ktorého výsledkom sú napádané rozhodnutia, sa žalobca domáhal na základe svojho návrhu zo dňa 03.11.2005 určenia dobývacieho priestoru v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva. Správny orgán návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že dobývací priestor, ktorého určenia sa žalobca domáhal bol už určený rozhodnutím zo dňa 11.10.2000, teda viac ako 5 rokov predtým ako žalobca podal svoj návrh. Z gramatického a logického výkladu príslušných ustanovení banského zákona platného v čase podania návrhu žalobcu na určenie dobývacieho priestoru možno vyvodiť, že zákonným následkom návrhu na určenie dobývacieho priestoru je uskutočnenie konania o určení príslušného dobývacieho priestoru a výsledkom tohto konania je následné určenie dobývacieho priestoru, ktorý určený ešte nebol rozhodnutím správneho orgánu. To znamená, že platným právnym vyústením konania o určení dobývacieho priestoru začatého na základe návrhu podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Banského zákona nie je rozhodnutie o vyhovení resp. nevyhovení tomuto návrhu, ale rozhodnutie o určení konkrétneho dobývacieho priestoru vymedzeného súradnicami vrcholov tohto dobývacieho priestoru. Vzhľadom na to nemožno rozhodnutie správneho orgánu považovať za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže správny orgán nemohol na podklade návrhu žalobcu vydať rozhodnutie o určení už určeného dobývacieho priestoru nakoľko by sa dopustil duplicity vo svojom konaní. Obvodný

banský úrad v Košiciach správne vec posúdil, keď návrh žalobcu zamietol a to bez ohľadu na to, že banský zákon platný v čase podania návrhu neobsahoval ustanovenia konkrétne upravujúce postup pri vzniknutej situácii žalobcu. Z logických záverov predsa jednoznačne vyplýva, že návrhom na určenie sa určuje niečo čo doposiaľ určené nebolo. Lexikón slovenského jazyka jasne determinuje sloveso určiť okrem iného - niečo vymedzil delimitovať, vymeral, vytýčiť, vyznačiť (hranice, rozsah, priestor). Z uvedeného preto vyvstáva otázka ako možno niečo určiť, vymedziť, vymerať, vytýčiť, vyznačiť ak to už je určené, vymedzené, vymerané, vytýčené, vyznačené? A contrario ak sa teda niekto domáha určenia už určeného dobývacieho priestoru, takémuto návrhu nemožno predsa vyhovieť, nakoľko sa to prieči zmyslu a podstate určovania neurčených dobývacích priestorov, ako aj samotnému významu slova určiť. Vzhľadom na uvedené preto možno konštatovať, že správny orgán s využitím príslušných výkladových pravidiel právnych noriem správne usúdil ak návrh žalobcu zamietol. Nie je preto podľa názoru Opálových baní Libanka, s.r.o., správne tvrdenie žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom, práve naopak ten postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení Banského zákona. Rozhodnutie správneho orgánu preto nemá vadu, ktorá by mala mat za následok jeho zrušenie podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/.

94. K dôvodu podľa ustanovenia § 250i ods. 2 písm. b) O.s.p. poukázali na to, že žalobca ďalší dôvod na zrušenie napádaných rozhodnutí vidí v tom, že zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore z obsahom spisov. Tento dôvod je však v príkrom rozpore s dôvodom podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., čo má za následok to, že tvrdenia žalobcu sa tak stávajú rozporuplnými a spôsobujú zmätočnosť samotnej žaloby. No napriek tomu konštatuje, že správnym orgánom zistený skutkový stav by bolo možné považovať za rozporný s obsahom spisov len v tom prípade, ak by skutkové zistenia boli v rozpore s vykonanými dôkazmi alebo podkladmi, ktoré tvoria obsah spisu. HBÚ vo svojom rozhodnutí č.: XXX-XXX/XXXX zo dňa 26.05.2015 podrobne popisuje zistený skutkový stav v priamej nadväznosti na obsah spisu a nanajvýš primárnym dôvodom rozhodnutia je posúdenie právnej otázky vyvstávajúcej z návrhu žalobcu na určenie dobývacieho priestoru zo dňa 03.11.2015. Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 19.12.2013 zrušil už skoršie rozhodnutie HBÚ v predmetnej veci, pričom toto vychádzalo z rovnakého skutkového základu a dôvodom pre zrušenie bola jeho zmätočnosť a iné vady, ktoré mali vplyv na jeho zákonnosť a nie rozpor medzi zisteným skutkovým stavom a obsahom spisov ako to teraz žalobca namieta. Táto námietka, rovnako ako predchádzajúca podľa ich názoru neobstojí.

95. K dôvodu podľa ustanovenia § 250i ods. 2 písm. c) O.s.p. uviedli, že tretím dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je podľa žalobcu zistenie skutkového stavu správnym orgánom, ktoré je nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Opálové bane Libanka, s.r.o., uviedli, že skutočnosti, ktoré bolo potrebné v konaní pred správnym orgánom dokazovať určuje hypotéza konkrétnej právnej normy, ako jej podmieňujúca časť. 2 V predmetnej právnej veci je touto právnou normou najmä ustanovenia § 24 Banského zákona. Preto pre určenie rozsahu skutočností, ktoré je správny orgán povinný zistiť je potrebné skúmať predmetnú právnu normu, ktorá pravidlo správania sa upravuje. Vychádzajúc z týchto zákonitostí možno jednoznačne konštatovať, že správny orgán zistil skutkový stav v rozsahu ďaleko presahujúcom rozsah postačujúci na rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci je nutné vychádzať z toho, že povinnosť správneho orgánu zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania má správny orgán len v rozsahu dôvodov a skutočností, ktoré žalobca v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, žeby žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu vznikla povinnosť, aby sami domýšľali právne relevantné dôvody svedčiace v prospech žalobcu a následne k týmto dôvodom vykonávali príslušné skutkové zistenia. Žalobca vo svojej žalobe nijako nevymedzil to, kde konkrétne vidí nedostatočnosť zistenia skutkového stavu veci, svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, práve naopak, je to práve žalobca, ktorý spôsobuje neprehľadnosť veci s tendenčným úmyslom odvolávať sa na tento dôvod zrušenia rozhodnutia. Správny orgán predsa nemá povinnosť vykonávať všetky dôkazy navrhované účastníkom konania, najmä, ak majú byť preukazované skutočnosti pre skutkový stav a právny základ zjavne nepotrebné.

96. Dôvodil, že správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Vzhľadom na to sú presvedčení, že rovnako ani táto námietka žalobcu v konaní

neobstojí, nakoľko vykonané dôkazy správnym orgánom nie sú pochybné a jednoznačne potvrdzujú správny skutkový záver tak prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu.

97. K dôvodu podľa ustanovenia § 250i ods. 2 písm. d/ O.s.p. argumentoval tým, že štvrtým dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Rovnako ani v tomto bode nemožno so žalobcom súhlasiť a je nutné konštatovať, že rozhodnutie správneho orgánu je dostatočne zrozumiteľné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn.: 2Ads 56/2003: „Vo všeobecnosti možno rozhodnutie považovať za nezrozumiteľné, ak z výroku nemožno zistiť ako vlastne bolo rozhodnuté, výrok je vnútorne rozporný, alebo nie je možné rozpoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a pre koho bolo rozhodnutie záväzné." Rovnako je tento dôvod namietaný žalobcom v príkrom rozpore s dôvodom podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., čo potvrdzuje aj rozsudok NS SR. sp. zn. 1Sžr/134/2011 zo dňa 10. júla 2011: „Ak krajský súd vysloví zrušujúci dôvod podľa písm. d/ tento zrušujúci dôvod vylučuje vysloviť aj súčasne zrušujúci dôvod podľa písm. a/, ibaže by to štruktúra rozhodnutia výnimočne umožňovala." Je nepochybné, že taký stav nezákonnosti, kedy by nastala kumulácia dvoch či viacerých zrušovacích dôvodov, je viac výnimočnou situáciou, ako pravidelným stavom, lebo už ich podstata a sledovaný účel navzájom vylučujú uvedenú situáciu. Ak nielen ale aj medzinárodné dokumenty kladú vysoký dôraz na prístupnú a efektívnu (inak povedené spravodlivú) súdnu ochranu, potom je ústavne neudržateľné (čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 2. resp. čl. 152 ods. 4 ústavy), ba priam so zásadami logického očakávania jednotlivca protirečivé (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy a právnom štáte) vyslovenie takého zrušovacieho dôvodu pri prieskume výkonu správneho rozhodnutia, ktoré sa zakladá na kombinácii zrušovacích dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., tzn. že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a súčasne toto odôvodnenie, ktoré už je označené, resp. vyhodnotené krajským súdom ako nepreskúmateľné, t.j. postrádajúce argumenty, ktoré by mali zabezpečiť realizáciu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, bez bližšieho objasnenia ho preskúma so záverom, že tam dohľadané argumenty nasvedčujú (majú dostatočnú vypovedaciu hodnotu) o tom, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Vychádzajúc z uvedeného sa postup žalobcu javí ako neobhájiteľný, kde bez bližších zdôvodnení vo svojom žalobnom návrhu uvádza všetky dôvody zrušenia správnych rozhodnutí a to aj napriek ich nemožnému simultánnemu použitiu, a preto postup opätovne označuje za zmätočný. Zrušovacie dôvody uvedené pod písmenami a/ a d/ OSP sú disjunktívneho charakteru; logicky nemôžu pôsobiť popri sebe, ale naopak sa navzájom vylučujú. V záujme právnej istoty uvádza aj odpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné z titulu nedostatku dôvodov ktorú vyslovil Najvyšší súd nasledovne (sp. zn. 1 Sžso/23/2010): „Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byt riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že ide teda o také vady skutkových zistení na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že existuje stav „absencie", ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov."

98. K dôvodu podľa ustanovenia § 250i ods. 2 písm. e/ O.s.p. Opálové bane Libanka, s.r.o., poukázali, že posledným z dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu je namietaná vada v konaní správneho orgánu, ktorá mohla mat vplyv na jeho zákonnosť. Pri tomto namietanom dôvode zrušenia správnych rozhodnutí považujeme za potrebné uviesť, že konaním správneho orgánu je nutné rozumieť správne akty a úkony správneho orgánu vydané alebo vykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca opäť raz žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikuje konkrétne vady v konaní správneho orgánu, ktoré by mali mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia a tento dôvod zrušenia vo svojej žalobe vôbec argumentačne nepodporil. S prihliadnutím na skutočnosť, že správny súd zásadne preskúmava napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov, ktoré určí žalobca vo svojej žalobe je nutné uzavrieť, že konanie správneho orgánu netrpí žiadnou z vád, ktoré by mohli mať za následok jeho nezákonnosť. Správne súdnictvo popri notoricky známych zásadách ovládajúcich parciálne všeobecné súdnictvo v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd (najmä zásada ústnosti a priamosti, hospodárnosti, zásada prejednávacia. voľného hodnotenia dôkazov, súčinnosti, kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania a iné) je charakterizované prieskumnou zásadou správneho súdnictva, tzn.. že správne súdnictvo nepredstavuje súdne konanie, ktoré nachádza (tzn. deklaruje alebo konštituuje) subjektívne právo s časovými účinkami „ex tunc", či „ex nunc", ale ide o rigidné overovanie kvality realizácie výkonnej moci naprieč k celým

mnohopočetným spektrom správnych orgánov. Preto je ,,konajúci súd striktne viazaný charakterom a obsahom preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré predurčuje, či súdny prieskum bude vôbec vykonaný, a ak áno, potom, s akým možným výsledkom. V prípade zastavujúceho rozhodnutia správneho orgánu je možné od správneho súdu požadovať iba potvrdenie napadnutého rozhodnutia alebo dosiahnutie jeho opaku, tzn. pokračovania v konaní (pozri, rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžr/24/2011). Z uvedeného potom celkom logicky vyplýva mechanizmus súdneho prieskumu zameraný na dodržiavanie zákonnosti (tzn. princípu legality v zmysle článku 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy ako aj napríklad § 3 ods. 1 Správneho poriadku a iné), ktorý v správnom súdnictve je v prevažujúcej väčšine (s výnimkou osobitných konaní, konaní s právnym základom podľa § 7 ods. I OSP alebo konaní o rozpustení politickej strany) založený na odmietnutí apelačného a uprednostnenia kasačného opravného mechanizmu (obdobne vyjadrené aj v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžso/33/2010). Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozhodnutím ponúkol pre správny orgán dvojkriteriálny test, a to vo forme: 1. kritéria: poznanie, či sa počas rozhodovania o návrhu vyhol takým vadám skutkových zistení spojených s výberom právnej normy (tzn. právneho ustanovenia), ktoré vady mu bránia na základe logických metód pochopiť záver vyslovený vo výroku rozhodnutia (nezrozumiteľnosť vo forme relatívneho nedostatku dôvodov), a ďalej 2. kritéria: poznanie, že v odôvodnení sa nenachádzajú žiadne relevantné dôvody (tzn. logické súdy nadobudnuté správnym orgánom riadnym vyhodnotením podkladov rozhodnutia získaných v úplnom rozsahu a korešpondujúce s predpokladmi právnej normy, o ktorej vhodnosti aplikácie na zistený skutkový stav neexistujú pochybnosti), ktoré by umožnili pochopiť záver vyslovený vo výroku rozhodnutia (absolútny nedostatok dôvodov).

99. V zmysle vyššie citovaného 1. kritéria konštatoval, že nezistil výskyt takých skutkových vád, ktoré by evidentne signalizovali nesprávny výber právnej normy v spojení so záverom vysloveným vo výroku napadnutého rozhodnutia. Takisto v zmysle ďalej uvedeného 2. kritéria zdôraznil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nachádza citácia množstva právnych ustanovení, o vhodnosti aplikácie ktorých na zistený skutkový stav nevznikajú v spojení so záverom vysloveným vo výroku tohto rozhodnutia pochybnosti; a to najmä štruktúra a argumentačná technika, ktorú žalovaný využil v napadnutom mnohostranovom rozhodnutí. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia najvyššieho súdu 29 lSžhpu/1/2009 sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008, sp. zn. lSžo/33/2008. sp. zn. 2Sžo/5/2009, či sp. zn 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, č oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (t.j. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa nestotožňujeme so skutkovými a právnymi závermi žalobcu v tom rozsahu, ako si ich osvojil vo svojej žalobe.

100. Obec Červenica sa k žalobe nevyjadrila.

101. Lesy Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica a Lesy SR, š.p., Prešov v písomnom podaní zo dňa 13.04.2016 uviedli, že posúdenie dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby žalobcu ponechávajú na úvahu súdu a rovnako sa k veci vyjadrili aj Lesy SR, š.p., Prešov.

102. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prieskumné územie C. bolo určené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 18.09.1994 č. X.X/XXXX-XX a to určené prieskumné územie C. na vykonávanie geologického prieskumu v etape vyhľadávací prieskum vyhradeného nerastu - drahé kamene, drahé opály pre U. U., podnikajúceho pod názvom SAVARNA, Šarišská 29, Spišská Nová Ves. Z rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 11.10.2000 pod č. XXXX/XXXX o určení dobývacieho priestoru Červenica bol priestor určený organizácii SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o..

103. Ďalej je nesporné, že v následnom období došlo k prevodu dobývacieho priestoru na Opálové bane Dubník, a.s., Červenica zmluvou zo dňa 10.05.2001. Ministerstvom životného prostredia SR rozhodnutím zo dňa 26.07.2005 č. XXX/XXXX-v.s.ú., poradové číslo 01/06/2005, vydalo rozhodnutie o schválení zásob výhradného ložiska na základe predloženia Opálové bane Dubník, a.s., v záverečnej správe C.l. Z výroku tohto rozhodnutia vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia schválilo vypočítané

zásoby drahého opálu na výhradnom ložisku Červenica, vyhodnotené podľa podmienok využiteľných zásob ložiska určených Opálovými baňami Dubník, a.s., z decembra 2001 v rozsahu tak, ako je uvedené.

104. Na základe žiadosti súdu Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia legislatívy a práva, odbor práva, v liste zo dňa 15.11.2016 č. XXXXX/XXXX XXXX/XXXX-X.X a na žiadosť, aby bola overená autentickosť dokumentov a to list Jozef Jančok - SAVARNA, Dubník 133, Červenica, zo dňa 15.12.2011, adresovaný Ministerstvu životného prostredia SR, H.. P. O., s textom: „VEC: Záverečná správa o výsledkoch geologických prác, úloha: C. vyhľadávací prieskum I.etapa návrhu na schválenie zásob“, výpis z uznesenia 101. zasadnutia pre klasifikáciu zásob výhradných ložísk (KKZ) konaného dňa 26.júna 2002, 3.4 C., ťažobný prieskum, p.č. XXXX, zodpovedný riešiteľ je J. U., opoment..., stanovisko MŽP SR: H.. M. O., predkladateľ: Jozef Jančok - SAVARNA, Spišská Nová ves, prijaté závery: H. predloží prednesené stanovisko k výpočtu zásob v písomnej forme p. J. Jančokovi s vyznačením, ktoré požiadavky na opravu výpočtu zásob sú potrebné. Zápis o prerokovaní opráv medzi autorom stanoviska a zodpovedným riešiteľom bude predložený na zasadaní KKZ, ktorá rozhodne o ďalšom postupe, ďalej posudok k výpočtu zásob drahého opálu na výhradnom ložisku C. (časť B k záverečnej správe o výsledkoch geologických prác úlohy „C. - drahý opál, VP - I.etapa), vypracované H. P. O., odbor geologického práva a zmluvných vzťahov MŽP SR zo dňa 12.07.2002, potvrdenie zo dňa 20.05.2005, Ministerstvo životného prostredia SR uviedlo, že v archíve Ministerstva životného prostredia SR sa nenachádzajú originály dokumentov, ktorých autentickosť v kópii žiadal súd overiť. Ministerstvo životného prostredia SR uviedlo, že obstarávateľom geologických prác nebol Jozef Jančok - SAVARNA, ale Opálové bane Dubník, a.s.. V prílohe listu boli zaslané titulné strany záverečnej správy o výsledkoch geologických prác, geologickej úlohy C. - T. opál, ako aj naskenovaný originál rozhodnutia o schválení zásob výhradného ložiska, ktorý sa prikladá ku každej záverečnej správe s výpočtom zásob, a ktoré archivuje oddelenie geofondu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra podľa §36 ods. 1 písm. x/ bod osem v nadväznosti na § 19 zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (Geologický zákon) v znení neskorších predpisov. Zo záverečnej správy vyplýva, že túto podali Opálové bane Dubník, a.s., Červenica. Záverečná správa o výsledkoch geologických prác podaná Opálové bane Dubník, a.s., úlohy Červenica - drahý opál, vyhľadávací prieskum I. etapa, časť A, označené č. M-XX-XXX-B-d / XXX.XX, pričom z úvodnej strany tejto záverečnej správy vyplýva, že zodpovedným riešiteľom geologickej úlohy bol U. U., vykonávateľ geologických prác Jozef Jančok - SAVARNA a obstarávateľom geologických prác boli Opálové bane Dubník, a.s., Červenica.

105. Z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 26.júla 2005 Číslo: XXX/XXXX-v.s.ú. o schválení zásob výhradného ložiska C. predložených Opálové bane Dubník, a.s., Červenica v záverečnej správe C. - drahý opál, autorom výpočtu bol Jozef Jančok, vyplýva, že vypočítané zásoby drahého opálu boli schválené v rozsahu uvedenia vo výroku tohto rozhodnutia.

106. Z administratívneho spisu Obvodného banského úradu Košice súd zistil, že žiadosťou zo dňa 11.05.2004 MS SR tento správny orgán požiadal o zverejnenie oznámenia o začatí výberového konania, okrem iných aj k dobývaciemu priestoru C. pre výhradné ložisko drahého opálu C. a listom zo dňa 11.05.2004 Obvodný banský úrad Košice oznámil začatie výberového konania aj Opálovým baniam Dubník, a.s. (členom predstavenstva ako štatutárneho orgánu bol a je od 10.04.2001 aj U. U.).

107. Zo správy o priebehu a výsledkoch výberového konania uskutočneného 01.12.2004 na Obvodnom banskom úrade v Košiciach vo veci určenia dobývacieho priestoru C. vyplýva, že výsledok hlasovania bol určený a to tak, že na prvom a druhom mieste sa neumiestnila žiadna z organizácií, ktoré podali návrh v predmetnej veci (návrhy podali ObaB s.r.o., so sídlom Masarykova 2710/21, Prešov a Slovenský opál, s.r.o., ktorého jedným z konateľov od 30.01.21998 do 07.12.2005 bol aj U. U., a k výmazu ex offo došlo od 08.12.2005). Držiteľom dobývacieho priestoru C. naďalej ostáva organizácia Opálové bane Dubník a.s..

108. Zo spisu tiež vyplýva, že bolo uskutočnené aj tzv. druhé výberové konanie na určenie dobývacieho priestoru C. inej organizácii (prihlásení Slovenský opál, s.r.o., a ObaB s.r.o.) s určením poradia ako prvý návrh ObaB s.r.o.) s určením poradia ako prvý návrh ObaB s.r.o., ako druhý návrh sa umiestnil návrh organizácie Slovenský opál, s.r.o..

109. Je v predmetnej veci nesporné, že konanie začalo dňom 04.08.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

110. Zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť dňom 01.júla 2016 a v prechodnom ustanovení § 491 ods. 1 upravil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

111. Správny súdny poriadok v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

112. Podľa § 6 ods. 1 SSP - správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 písm. a/ - správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

113. Z obsahu žaloby je nesporné, že v predmetnej veci ide o správnu žalobu, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku.

114. Podľa § 177 ods. 1 SSP - správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

115. Podľa § 178 ods. 1 SSP - žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

116. Podľa § 180 ods. 1 SSP - žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

117. Podľa § 183 SSP - žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

118. Podľa § 191 ods. 3 písm. b/ SSP - ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného v závislosti od okolností, môže na návrh žalobu súčasne zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1.

119. Podľa § 27 ods. 1 SSP - pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné, a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2... .

120. Predmetom preskúmania v tomto konaní sú rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach a Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici vo vzťahu k rozhodnutiam, ktorým fakticky bola zamietnutá žiadosť žalobcu o určenie dobývacieho priestoru C. - T.. Postup správnych orgánov bol upravený zákonom č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (Banský zákon) v znení účinnom od

01.11.2005 do 31.05.2007, pretože žaloba žalobcu sa týka jeho žiadosti o určenie dobývacieho priestoru zo dňa 03.11.2005.

121. Zákon č. 44/1988 Zb. v znení účinnom od 01.11.2005 do 31.05.2007 v § 24 ods. 1 upravoval, že na dobývanie výhradného ložiska sa organizácii, ktorá má príslušné banské oprávnenie, určí dobývací priestor. Určenie dobývacieho priestoru oprávňuje organizáciu na dobývanie výhradného ložiska. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - prednosť na určenie dobývacieho priestoru má organizácia, ktorá má určené prieskumné územie a prieskum vykonávala na vlastné náklady. Prednosť možno uplatniť podaním návrhu na určenie dobývacieho priestoru najneskôr do šiestich mesiacov po posúdení a odsúhlasení výpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (§ 14 ods. 3). Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - ak organizácia, ktorá má prednosť na určenie dobývacieho priestoru, podala návrh v lehote podľa odseku 2, obvodný banský úrad uskutoční konanie o určenie dobývacieho priestoru na jej návrh. Konanie k návrhom iných organizácií na určenie dobývacieho priestoru pre to isté ložisko podaným v lehote podľa odseku 2 obvodný banský úrad preruší.

122. Podľa § 24 ods. 4 Banského zákona - ak organizácia podľa odseku 2 prednosť na určenie dobývacieho priestoru v určenej lehote neuplatnila a návrh na určenie dobývacieho priestoru podala jedna organizácia alebo viac iných organizácií v lehote podľa odseku 2 alebo po uplynutí tejto lehoty, obvodný banský úrad uskutoční výberové konanie. Oznámenie o začatí výberového konania a základné údaje o výhradnom ložisku uverejní obvodný banský úrad v Obchodnom vestníku a v Úradnom vestníku Európskej únie, ak ide o vyhradené nerasty uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ najneskôr 90 dní pred dátumom ukončenia prijímania návrhov na určenie dobývacieho priestoru. Návrhy na určenie dobývacieho priestoru podľa prvej vety sa považujú za návrhy do výberového konania. Na dobu uskutočnenia výberového konania obvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru k podaným návrhom preruší. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - na vyhodnotenie návrhov na určenie dobývacieho priestoru podaných vo výberovom konaní obvodný banský úrad zriadi komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov komisie vymenúva predseda obvodného banského úradu zo zástupcov okresného úradu, obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor, Slovenskej banskej komory a obvodného banského úradu. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - člen komisie je povinný o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou, zachovávať mlčanlivosť, a to aj po skončení svojho členstva v komisii. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia - komisia vyhodnotí návrhy na určenie dobývacieho priestoru najmä z hľadiska technických a finančných možností predkladateľov návrhov, navrhovaného spôsobu dobývania výhradného ložiska a riešenia stretov záujmov a určí poradie účastníkov výberového konania. Neoddeliteľnú súčasť výberového konania tvorí správa o priebehu a výsledkoch výberového konania, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je podkladom na rozhodnutie obvodného banského úradu v konaní o určenie dobývacieho priestoru. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia

- o návrhu, ktorý bol vo výberovom konaní určený ako prvý, pokračuje obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru; ostatným účastníkom výberového konania obvodný banský úrad oznámi, že ich návrhy neboli vo výberovom konaní úspešné.

123. Z obsahu predloženého administratívneho spisu je podľa názoru súdu nesporné, že rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 11.10.2000 pod č. XXXX/XXXX bol predmetný dobývací priestor určený pre SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., ktorý tento dobývací priestor následne zmluvne previedol na obchodnú spoločnosť Opálové bane Dubník, a.s.. Ak žalobca tvrdí, že mu patrilo prednostné právo, pretože mal určené prieskumné územie a prieskum vykonával na vlastné náklady, takýto záver z obsahu spisu nevyplýva. Z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 26.07.2005 č. XXX/XXXX- v.s.ú. je zrejmé, že ním bol schválený výpočet zásob výhradného ložiska C. a to pre Opálové bane Dubník, a.s.. Žalobcovi v rámci súdneho konania sa nepodarilo preukázať, že takýto prieskum realizoval na vlastné náklady, pretože predložil čiastočné dôkazy, o ktorých overenie súd požiadal Ministerstvo životného prostredia s negatívnou odpoveďou tak, ako súd cituje v odôvodnení tohto rozsudku. V konečnom dôsledku sám žalobca v odvolaní priznal, že prieskum nevykonával na vlastné náklady.

124. Z obsahu spisu tak, ako správny orgán cituje v odôvodnení rozsudku vyššie, je zrejmé, že Ministerstvu životného prostredia SR ani doteraz žalobca nepredložil výpočet zásob z obdobia ložiskového geologického prieskumu, ale tento bol predložený Opálovými baňami Dubník, s.r.o., čo nie je subjekt identický so žalobcom.

125. Správne orgány rozhodnutia založili na právnom názore, že ak už bol raz určený dobývací priestor (a to v roku 2000), v ďalšom konaní už nie je možné uplatňovať prednostné právo na takto určený dobývací priestor. Aj podľa názoru súdu takýto záver vyplýva z gramatického a logického výkladu § 24 ods. 2 Banského zákona. Ak žalobca tvrdí, že spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky na uplatnenie prednostného práva, potom tak mal urobiť. Zo spisu je nesporné, že toto právo začal uplatňovať až žiadosťou zo dňa 03.11.2005, kedy už bolo realizované výberové konanie.

126. Aj v prípade, žeby vyššie uvedený právny názor nebol správny, a teda prednostné právo by bolo možné uplatniť kedykoľvek na už raz určený dobývací priestor, je bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca okrem prieskumu (záverečná správa žalobcu o výsledkoch geologických prác) na základe už citovaného rozhodnutia prieskum nevykonával na vlastnú náklady a výpočet zásob výhradného ložiska C. bol MŽP SR schválený pre Opálové bane Dubník, a.s.. Z citovaného § 24 ods. 2 Banského zákona je zrejmé, že všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne.

127. Ak žalobca v žalobe namieta, že povinnosťou správnych orgánov bolo napraviť pochybenie, ku ktorému došlo v roku 2000 určením DP pre Slovenský opál. Je treba uviesť, že o údajných pochybnostiach žalobca mal vedomosť, bol štatutárom aj v obchodných spoločnostiach Slovenský opál a Opálové bane, a teda nič mu nebránilo v tom, aby sa domáhal nápravy prostriedkami, ktoré Právny poriadok SR upravoval a upravuje (napríklad námietkou, že mal byť účastníkom konania za aplikácie § 14 Správneho poriadku, podnetom správnemu orgánu na obnovu konania a pod.). Je zrejmé, že žalobca právny stav založený rozhodnutím ObÚ Košice z roku 2000 až do 03.11.2005 v celom rozsahu akceptoval a proti nemu nenamietal. Dodatočné namietanie porušenia jeho subjektívnych práv správny súd považuje za účelové a za zneužitie práva. Takýto záver vyplýva aj z § 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavne zneužitie práva. Civilný v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku v článku 2 ods. 1 upravuje, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

128. Žalobca sa mohol domáhať aj preskúmania prvého rozhodnutia ObÚ v Košiciach o určení DP žalobou podľa O.s.p. podľa § 250b ods. 2 ako opomenutý účastník konania. Na základe uvedeného podľa názoru súdu použitie § 27 ods. 1 SSP teda do úvahy neprichádza.

129. Námietka žalobcu, že výroky rozhodnutí správnych orgánov sú v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Správnym poriadkom, je dôvodná, avšak za predpokladu, že toto pochybenie má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

130. Prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia neuviedol ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého návrh žalobcu zamietol. Podľa názoru správneho súdu (vzhľadom na to, že Banský zákon výslovne zamietnutie návrhu na určenie DP neupravuje), že návrh zamieta, lebo žalobcom neboli splnené podmienky § 24 ods. 2 Banského zákona. Je nevyhnutné však poukázať na to, že z odôvodnenia rozhodnutia jasne a zrozumiteľne ObÚ uviedol skutkové a právne argumenty pre zamietnutie návrhu a je teda zrejmé, z akých dôvodov bol návrh zamietnutý. Neštandardný je výrok rozhodnutia žalovaného, keď ním dopĺňal, resp. menil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, pričom časť odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia mal doplniť vo svojom odôvodnení. Z výroku rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, čo nepopiera ani žalobca.

131. Uvedené pochybenie správnych orgánov podľa správneho súdu majú formálny charakter a nemajú vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z konštantnej judikatúry NS SR vyplýva, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa formálne zopakoval proces podľa Správneho poriadku, ak to nemôže privodiť iné pre žalobcu priaznivé rozhodnutie vo veci.

132. Žalobca ďalej namieta porušenie princípu dvojinštančnosti konania žalovaný, pretože doplnil a menil odôvodnenie rozhodnutia ObÚ Košice. S týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože konanie pred správnym orgánom prvého a druhého stupňa tvoria celok, takýto postup priamo upravuje Správny súdny poriadok v § 59 ods. 1. Žalovaný odôvodnenie nemenil, resp. nedoplnil v takom rozsahu, žeby zásadným spôsobom zmenil predmet konania.

133. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že výberové konanie malo byť prerušené, pretože si uplatnil prednostné právo na už raz určený DP, pretože správne konanie prerušené bolo a komisia jej závery z výberového konania sú podkladom na vydanie rozhodnutia po realizácii výberového konania, nie je teda správnym orgánom a z Banského zákona explicitne nevyplýva, žeby komisia bola povinná pri výberovom konaní aplikovať Zákon o správnom konaní.

134. Vo vzťahu k ostatným porušeniam subjektívnych práv žalobcu podľa § 250j ods. 2 písm. b/, c/ v žalobe nie sú uvedené žiadne argumenty.

135. Z chronologického postupu popísaného správnym orgánom je nesporné, že podmienky na postup podľa § 24 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využívaní nerastného bohatstva žalobcom splnené neboli, preto nebol dôvod na prerušenie konania. Rovnako z obsahu spisu, čo nenamieta ani žalobca, je zrejmé, že z ustanovenia § 27 ods.12 Banského zákona vyplýva, že obvodný banský úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie, ak sa dobývanie výhradného ložiska ukončilo alebo trvale zastavilo a bola ukončená likvidácia hlavných banských diel a lomov. Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods.2 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývanie alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky.

136. Po preskúmaní postupu rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia sú vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a sú presvedčivo odôvodnené a zistený skutkový stav korešponduje s obsahom predloženého administratívneho spisu. Zistené pochybenia formálneho charakteru nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

137. Z uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

138. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Totižto žalobca v konaní úspech nemal a vo vzťahu k náhrade trov konania žalovaného súd nepovažoval za spravodlivé uložiť žalovanému nahradiť trovy konania.

139. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.