Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Nt-38-2016.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
13Nt/38/2016
Uznesenie
Samosudkyňa Okresného súdu Martin JUDr. Veronika Pavláková na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.04.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného R. P. S. Á. A. O. P. I. , F.. XX.XX.XXXX R. E., Q. T. E. t.č. v ÚVTOS Ilava, na povolenie obnovy konania zo dňa 03.10.2016 v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 23T/84/2015, v ktorej bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 21.07.2015, právoplatným dňa 21.07.2015 uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 38 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia z a m i e t a, lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.
odôvodnenie:
Odsúdený podal na tunajšom súde dňa 04.10.2016 návrh na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 23T/84/2015.
Vo svojom návrhu uviedol, že žiada o obnovu konania, lebo poukazuje na skutočnosť skôr neznámu v pôvodnom právoplatnom rozhodnutí o vine a treste, a to že súd pri svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil použitie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, výsledkom čoho bolo, že pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností bol 1 : 2, a na základe toho došlo k zvýšeniu aj dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3. Odsúdený poukazoval na skutočnosť, že použitie jednej a tej istej okolnosti - spáchanie viacerých trestných činov - vyvolalo pre neho 2 negatívne dôsledky, a to v podobe súčasného zvýšenia hornej i dolnej hranice trestnej sadzby. Podľa názoru odsúdeného toto odporuje princípu spravodlivej konkurencie dvoch zákonných ustanovení, a to § 41 ods. 2 Tr. zák. na jednej strane a § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h/ Tr. zák. na druhej strane.
Podľa § 402 ods. 1 Tr. por. súd prejednal návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí. Súd na ňom vypočul odsúdeného, ďalej sa oboznámil so stanoviskom prokurátora a podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy - návrh na povolenie obnovy konania, lustráciu STA, odpis RT, lustráciu ZVJS, uznesenie KS Trenčín sp. zn. 23To/22/2016, rozsudok KS v Žiline sp. zn. 1To/1/2014, judikát Jtk 13/10, podstatný obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23T/84/2015, z neho najmä zápisnicu o konaní o dohode o vine a treste, dohodu o vine a treste, návrh na schválenie dohody o vine a treste, zápisnicu o VZ, podstatný obsah vyšetrovacieho spisu.
Odsúdený vo svojom konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnej miere pridržiava toho, čo uviedol jeho obhajca.
Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí poukázal najmä na to, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí za predpokladu, že dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu v čase rozhodovania známe. V danom prípade malo dôjsť k pripočítaniu tej istej skutočnosti odsúdenému ( že tento spáchal viac trestných činov ) dvakrát. Jednak v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., kde sa zvyšovala trestná sadzba o 1/3 a jednak pri prihliadnutí na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde bola zohľadnená aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., výsledkom čoho bolo, že pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností bol 1 : 2. Na základe toho došlo k zvýšeniu aj dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3, teda použitie jednej a tej istej okolnosti (spáchanie viacerých trestných činov) vyvolalo pre neho 2 negatívne dôsledky v podobe súčasného zvýšenia hornej i dolnej hranice trestnej sadzby. Podľa názoru odsúdeného toto odporuje princípu spravodlivej konkurencie dvoch zákonných ustanovení, a to § 41 ods. 2 Tr. zák. na jednej strane a § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h/ Tr. zák. na druhej strane, teda súčasné použitie týchto ustanovení odporuje aj zaužívanému princípu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. V prípade konkurencie dvoch okolností by v tomto prípade malo mať prednosť špeciálne ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. pred ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák. Odsúdený poukázal vo svojom návrhu na rozhodnutie KS Trenčín sp. zn. 23To/22/2016 zo dňa 16.05.2016, toto predložil súdu do spisu. Odsúdený na zdôraznenie svojich tvrdení predložil súdu aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/1/2014 zo dňa 11.02.2014 a súčasne aj judikát tohto krajského súdu, kde aj podľa tohto judikátu nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. ak sa už prihliadlo na okolnosť podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., kde došlo k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby. Obhajca vo svojom konečnom návrhu uviedol, že odsúdený nepoukázal výhradne len na právne skutočnosti, ale poukázal predovšetkým na skutočnosť, že poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú súčasťou skutkových zistení pri rozhodovaní súdu o vine a následne aj o treste, a práve zisťovaním existencie takýchto okolností či už poľahčujúcich alebo priťažujúcich je dôležité a sú súčasťou skutkových zistení na základe ktorých môže byť spravodlivo rozhodnuté v danej veci. Obhajoba mala za to, že súdu v čase rozhodovania neboli známe také skutočnosti, na ktoré poukázal odsúdený, pretože v prípade, že by tieto skutočnosti boli známe, nemohlo by dôjsť k dvojitému započítaniu tej istej okolnosti v neprospech odsúdeného. Preto odsúdený považoval podmienky na povolenie obnovy konania za splnené podľa § 394 ods. 1 a vzhľadom na to navrhol, aby súd podľa § 400 ods. 1 Tr. por. vyhovel jeho návrhu a následne aby zrušil výrok o treste a aj všetky rozhodnutia, ktoré sa odvíjajú od tohto výroku. Odsúdený má záujem uzavrieť následne dohodu o vine a treste v časti o treste, kde by sa vychádzalo z takých skutočností, na ktoré on poukazoval vo svojom návrhu, teda, že by došlo iba k obligatórnemu zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby, pričom dolná hranica trestnej sadzby by bola zachovaná a v rámci dohody o vine a treste by mohlo dôjsť k zníženiu takejto dolnej hranice trestnej sadzby až o 1/3.
Prokurátor vo svojom konečnom návrhu uviedol, že argumentácia odsúdeného prezentovaná v návrhu na povolenie obnovy konania sa týka len a výlučne právnych otázok, právnych skutočností, teda ukladania trestu v pôvodnom konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/84/2015, čo jednoznačne a nepochybne nenapĺňa podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por., keď právne skutočnosti nemôžu byť predmetom riešenia v rámci obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým sa prehodnocujú skôr neznáme skutkové okolnosti vyplývajúce z novo zisteného dôkazu súdu v čase rozhodovania neznámych. Vzhľadom k uvedenému je toho názoru, že podaním odsúdeného a jeho podrobnou argumentáciou na verejnom zasadnutí nemohli byť naplnené podmienky obnovy konania v tejto veci. Preto navrhol, aby súd obnovu konania ani nepovolil.
V zmysle ustanovenia § 297 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na verejnom zasadnutí, a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.
Na podklade spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23T/84/2015 súd zistil, že odsúdený bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 21.07.2015, č. k. 23T/84/2015-181, právoplatne uznaný vinným v zmysle podaného návrhu na schválenie dohody o vine a treste medzi prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Martine a odsúdeným v bode 1/ zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a v bode 2/ zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 38 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je koncipovaná tak, aby bolo možné napraviť aj právoplatný rozsudok (odsudzujúci či oslobodzujúci) v dôsledku toho, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a sú tak závažné, že by mohli samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste, a teda odôvodnene zasiahnuť do nezmeniteľnosti a stability právoplatného rozhodnutia. Obnova konania sa týka len nedostatkov skutkových zistení. Možno ju povoliť len ak súd zistí splnenie zákonných podmienok v zmysle § 394 Tr. por. V danom prípade návrh na povolenie obnovy konania bol podaný oprávnenou osobou - obvineným ( § 396 ods. 3 Tr. por. ) a smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, proti ktorému je návrh prípustný - rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 21.07.2015, č. k. 23T/84/2015-181. Súd preto skúmal, či v danom prípade existujú zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania uvedené v § 394 Tr. por. Po vykonanom dokazovaní zistil, že takéto podmienky splnené nie sú.
Odsúdený návrh na povolenie obnovy konania opiera o dôvod uvedený v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť podmienky uvedené v citovanom ustanovení, teda musia byť preukázané skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme a tieto musia zároveň samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu ( o vine či treste ), než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie, ak by toto bolo v rozpore so skutkovým stavom veci. Skutočnosťou skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý síce nie je dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutočného stavu veci a spravidla ho bude potrebné preukazovať ďalšími dôkazmi. Predtým neznámy dôkaz bude dôkaz, ktorý je nový a nebol vykonaný v pôvodnom konaní alebo dôkaz, ktorý síce vykonaný bol, ale s iným obsahom. Súd v konaní o povolenie obnovy konania nie je oprávnený preskúmavať správnosť použitej právnej kvalifikácie a ani správnosť procesného postupu. V danom prípade nebol produkovaný žiaden nový dôkaz súdu v pôvodnom konaní neznámy. Je teda zrejmé, že nebola splnená ani základná podmienka na prípadné povolenie obnovy konania.
V predmetnej veci odsúdený poukazoval predovšetkým na skutočnosť, že sa vyskytli nové dôkazy, a to že súd pri svojom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil použitie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, výsledkom čoho bolo, že pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností bol 1 : 2 a na základe toho došlo k zvýšeniu aj dolnej hranice sadzby o 1/3, teda použitie jednej a tej istej okolnosti - spáchanie viacerých trestných činov - vyvolalo pre neho 2 negatívne dôsledky v podobe súčasného zvýšenia hornej i dolnej hranice trestnej sadzby, čo odporuje princípu spravodlivej konkurencie dvoch zákonných ustanovení (§ 41 ods. 2 Tr. zák. na jednej strane a § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h/ Tr. zák. na druhej strane). Zo strany odsúdeného bolo teda namietané len právne posúdenie jeho konania, čo nemôže byť dôvodom na povolenie obnovy konania. Súd v tomto smere opakovane konštatuje, že účelom konania o povolenie obnovy konania nie je preskúmavanie zákonnosti či odôvodnenosti pôvodného rozhodnutia, ani posudzovanie viny odsúdeného. Posudzovanie takýchto otázok v rámci konania o povolenie obnovy konania by prekračovalo jeho zákonný rámec a účel, ktorý vyplýva z ustanovení Trestného poriadku. V konaní o povolenie obnovy konania sa nezisťuje správnosť (zákonnosť, odôvodnenosť) pôvodného rozhodnutia, ale sa posudzuje otázka, či nová skutočnosť alebo dôkaz, ktorý bol súdu skôr neznámy, by mohol odôvodniť iné rozhodnutie ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie. Podľa záveru súdu však takéto nové dôkazy či iné skutočnosti preukázané neboli.
Nad rámec rozhodovanej veci súd uvádza, že prípadné použitie či nepoužitie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., teda či prístup obvineného je možné považovať za tak aktívne konanie, ktoré súd vyhodnotí ako napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, je na právnej úvahe zákonného sudcu v tej - ktorej konkrétnej veci. Rovnako tak na postup podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. nemá obvinený právny nárok, je na oboch stranách, aký trest si v konečnom dôsledku dohodnú, teda či prokurátor použitie tohto zákonného ustanovenia pri ukladaní trestu navrhne resp. či obvinený prijme trest uložený aj bez jeho použitia. V danom prípade bol v základnom konaní trest dohodnutý procesnými stranami zákonný a hoci bolo vo výroku o treste uvedené zákonné ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody nebol uložený v sadzbe zvýšenej nad jednu tretinu základnej zákonom určenej hornej trestnej sadzby.
Nakoľko odsúdený, ktorý podal návrh na povolenie obnovy konania, náležite nepreukázal existenciu podmienok na jej povolenie podľa § 394 Tr. poriadku, súd návrh na obnovu konania v súlade s § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 dní od jeho oznámenia na Okresn.ý súd Martin. O prípadnej sťažnosti rozhodne Krajský súd v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok