Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-167-2015.pdf
PDF · 80.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/167/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: Z. Š., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - D. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 1.634,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.357,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 27.01.2015 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca s tým, že prvá splátka je splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 66 %.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal žalobca od žalovanej zaplatenie sumy 1.634,67 Eur, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 19,22 Eur (počítaný od 27.01.2015 do 21.04.2015) a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.634,67 Eur od 22.04.2015 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou dňa 02.06.2014 úverovú zmluvu, na základe ktorej jej poskytol sumu 1.400,- Eur. Túto sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných splátkach po 42,33 Eur mesačne v počte splátok šesťdesiat. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok a preto žalobca listom zo dňa 08.01.2015 pristúpil k zosplatneniu celého zostatku úveru.
2. Žalovaná, ktorá žalobu prevzala dňa 17.03.2017 sa k žalobe písomne nevyjadrila.
3. Na pojednávaní dňa 25.04.2017 súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý cestou svojej právnej zástupkyne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vyjadriac sa, že v tomto štádiu konania nemajú k dispozícii žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy.
4. Žalovaná sa na pojednávaní vyjadrila, že si je vedomá dlhu voči žalobcovi a tento chce splatiť v splátkach po 50,- Eur mesačne, keďže nemá na jednorazovú úhradu celého dlhu. Má tri maloleté deti a aktuálne sa zamestnala ako upratovačka za mzdu 450,- Eur mesačne v čistom. Poberá okrem toho aj rodinné prídavky na tri maloleté deti spolu vo výške 60,- Eur mesačne. Žalovaná tiež potvrdila, že zo strany žalobcu jej bola doručená tak výzva na úhradu dlhu ako aj výzva na predčasné splatenie úveru.
5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa 02.06.2014 so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o hotovostnom úvere a revolvingovom úvere a ako vyplýva z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad, žalovaná na jej základe dostala na svoj bankový účet dňa 17.06.2014 sumu 1.400,- Eur. Túto sa zaviazala splatiť presne tak ako uviedol v žalobe aj žalobca v splátkach po 42,33 Eur mesačne. Podľa už uvedeného prehľadu žalovaná splátky riadne neuhrádzala, čo nebolo v konaní sporným.
6. Z hľadiska právneho posúdenia spornej úverovej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
7. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby v zmluve bola uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)) a tiež výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k)). Ich absenciu v zmluve § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.
8. Súdu predložená úverová zmluva uzavretá žalobcom a žalovanou tieto náležitosti buď neobsahuje alebo ich síce obsahuje no nie v takej podobe, ako to vyplýva zo zákonného znenia. Preto žalovanej poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov.
9. Konkrétne, v zmluve absentuje jednoznačne vymedzený termín konečnej splatnosti úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý vo výške 1.400,- Eur, pretože v bode 46 zmluvy sa hovorí o lehote splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, no naproti tomu nasledujúce zmluvné ustanovenie hovorí o tom, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. To znamená, že pokiaľ žalovanej bol úver poskytnutý bezhotovostne dňa 17.06.2014, čo táto nespochybňovala, nezhoduje sa lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru s tým ako bol vymedzený termín konečnej splatnosti úveru ďalej v zmluvnom texte. Konkrétne podľa bodu 46 zmluvy vychádza termín konečnej splatnosti úveru pri počítaní 60 mesiacov od poskytnutia úveru na deň 17.06.2019, avšak podľa zmluvného textu ďalej uvedeného vychádza termín konečnej splatnosti na deň 15.06.2019. Práve preto, aby spotrebiteľ jednoznačne zo zmluvy vedel, kedy splatí celý dlh, zákon vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Táto náležitosť však z predloženej zmluvy nevyplýva v takej podobe, aby nebola pre spotrebiteľa mätúca. Napokon zmluva vôbec neobsahuje rozčlenenie mesačných splátok z hľadiska úhrady istiny, úrokov a iných poplatkov, teda aká je výška splátky istiny, aká je výška splátky úrokov a aká je výška splátky iných poplatkov.
10. Pokiaľ podľa prehľadu (č.l. 35 spisu) žalovaná zaplatila z poskytnutej sumy 1.400,- Eur len sumu 42,33 Eur, jej dlh z úverovej zmluvy predstavuje ešte 1.357,67 Eur. Preto vo zvyšku žalovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru nevznikla žalovanej ani povinnosť zaplatiť žalovaný úrok a ďalšie poplatky za upomienky, či zmluvnú pokutu.
11. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa so zaplatením celého dlhu dostala do omeškania podľa § 563 OZ dňom 27.01.2015, keďže pred súdom potvrdila, že po predchádzajúcej výzve jej bola doručená aj výzva na predčasné splatenie úveru, načo bol žalobca oprávnený v zmysle hlavy 7, bodu 3 obchodných podmienok, ktoré hovoria, že ak sa žalovaná ako dlžníčka oneskorila s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace je povinná celý úver zaplatiť na požiadanie. Úrok z omeškania žalobca požadoval v rámci kapitalizácie už od 27.01.2015 a
súd mu preto priznal úrok z omeškania od tohto dňa až do zaplatenia, keďže vo výzve na predčasné splatenie bola žalovaná vyzvaná na úhradu do 15 dní od odoslania výzvy a táto bola odoslaná najneskôr 08.01.2015. Žalobca má preto voči žalovanej právo na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne (úroková sadzba ECB platná ku dňu 27.01.2015 vo výške 0,05 % plus 5 percentuálnych bodov) zo sumy 1.357,67 Eur od 27.01.2015 do zaplatenia.
12. Súd podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku prihliadajúc na pomery žalovanej (výšku jej príjmu a vyživovacie povinnosti k trom maloletým deťom) a vzhľadom na výšku dlhu umožnil tento uhradiť v primeraných mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 1.634,67 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 1.357,67 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 83 %, zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 17 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 66 % (83 % mínus 17 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.