Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-116-2012.pdf
PDF · 140.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/116/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej veci žalobcu v 1. rade: B.. M. L., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX H. Č.. XXX, štátny občan SR, v 2. rade: B.. Ľ. L., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX H. Č.. XXX, štátny občan SR, zastúpení obaja AK Vrba & Partners, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému v 1. rade: N. E., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX H. Č.. XXX, štátny občan SR, v 2. rade: IQ. E., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX H. Č.. XXX, štátny občan SR, v 3. rade: I. E., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX G. L. Č.. XX, štátny občan SR, v 4. rade: L. E., U. XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX G. L. Č.. XX, štátny občan SR, zastúpení advokátom JUDr. Ladislav Pongrácz, so sídlom Alžbetínske námestie č. 1203, 929 01 Dunajská Streda, na zriadenie vecného bremena vydržaním, rozhodol
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 13.06.2012 doručenou súdu 14.06.2012 sa domáhali žalobcovia v prvom a druhom rade prostredníctvom právneho zástupcu vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o tom, že žalobcovia ako aj všetci nasledujúci vlastníci nehnuteľností pozemkov registra „C“ parc. č. XX/X o výmere 305m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere 313m2 - záhrady, parc. č. XX/X o výmere 71m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere 87m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XX/X o výmere 17m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc. č. XX/X, stavba - garáž so súpisným č. XXX postavená na parc. č. XX/X, stavba
- senník so súpisným č. XXX postavenom na parc. č. XX/X, všetko zapísané na LV č. XXX vedeného správou katastra E. nachádzajúcich sa v kú H. okres E. nadobudli vecné bremeno vydržaním pozemku kú H. parc. registra C č. XX/X o výmere 175m2 - ostatné plochy evidovanom na LV č. XXX oddelený na základe Geometrického plánu XXX/XXXX zo dňa 02.06.2012 vyhotovenom B.. D. I., pričom vecné bremeno spočíva v práve prechodu a prejazdu a súčasne žiadal zriadiť vecné bremeno žalobcom ako aj všetkým nasledujúcim vlastníkom nehnuteľností uvedených vyššie.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov registra „C“ a to parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, rodinného domu súpisné č. XXX postavený na parc. č. XX/X, garáže so súpisným číslom XXX postavená na parc. č. XX/X, senníkom so súpisným č. XXX postavenom na parc. č. XX/X všetko zapísanými na LV č . XXX kú H., obec H. okres E. vedeného správou katastra Senec, ktoré nadobudli kúpnou zmluvou, kladové konanie pod č. H.- XXXX/XX z roku 1999. Žalovaný v prvom až štvrtom rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemku registra „C“ - parc. č. XX/X o výmere 907m2 - ostatné plochy zapísanej na LV č .XXX kú H., obec H. okres E., pričom veľkosť podielov žalovaných v prvom a druhom rade ako manželov je 1 v pomere k
celku a veľkosť podielov žalovaných v treťom a štvrtom rade ako manželov je 1 v pomere k celku. Parc. č. XX/X žalovaní nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2002, vkladové konanie pod č. H.-XXXX/XX od predávajúceho obec Vlky. Len žalovaní v prvom a treťom rade sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemkov registra „C“ parc. č. XX/ X o výmere 1267m2 - orná pôda, parc. č. XX/X o výmere 1946m2 - orná pôda, parc. č. XX/X o výmere 1429m2 - záhrady, všetko zapísané na LV č. XXX správou katastra E. nachádzajúcich sa v kú H. obec H. okres E.. Nehnuteľnosti E. a záhradu E. nadobudli žalovaní v prvom rade a žalovaní v treťom rade ako bratia darovaním po svojich rodičoch, vkladové konanie XXDXXX/XX, N. XXX/XX. Uviedli, že žalobcovia užívajú svoje nehnuteľnosti od roku 1999, v roku 2000 začali s chovom koní, v súčasnosti chovajú najmä choré a staré kone spolu v počte 10 kusov. Z dôvodu chovu koní majú prispôsobenú tomuto chovu a opatere koní aj svoje nehnuteľnosti, majú vybudované prístrešky pre kone, stajňu, prístrešok pre seno a stravu koní atď. S touto činnosťou začali i z dôvodu, že okrem svojich nehnuteľností mohli užívať aj nehnuteľnosti E.. Z obslužnej komunikácie (verejnej) majú zabezpečený vstup len k ich rodinnému domu. Stajne a prístrešky pre kone sa nachádzajú v zadnej časti nehnuteľnosti z ktorého dôvodu nie je možné vstupnou bránou cez ich pozemky zabezpečiť opateru a prísun stravy pre kone prostredníctvom vozidiel (dodávanie sena, slamy, krmiva pre 10 koní, obslužný materiál a iné). Do tohto času používali žalobcovia prístup na svoje nehnuteľností cez spodnú parcelu. Tento prístup je nevyhnutný pre chov koní, presun s koňmi, prejazd s traktorom a s dodávkami stravy pre kone. Parcela č. XX/X pretína nehnuteľnosti, záhradu E. a nehnuteľnosti E.. Je definovaná na LV č. XXX ako ostatné plochy, druh pozemku so spôsobom využitia ako pozemok na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze z krovín alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalí úžitok a bola celé roky používaná na prechod a prejazd ako hrádza, neskôr bola spevnená a zabezpečovala prejazd vozidiel nie len pre účastníkov tohto konania ale aj pre vlastníkov susediacich nehnuteľností na obslužnú komunikáciu vo vlastníctve obce. Žalobcovia od času kedy nadobudli nehnuteľností do BSN užívali parcelu č. XX/X s vedomím, že ide o časť verejnej komunikácie, ktorá tak ako bola prístupná žalobcom, bola prístupná aj ostatným obyvateľom obce, vlastníkom susediacich pozemkov a toto dobromyseľné užívanie žalobcov nebolo do času mesiaca máj - jún 2011 nikým spochybnená. Žalobcovia nemali vedomosť, že roku 2002 došlo k prevodu vlastníckych práv k parc. č XX/X z vlastníka obce H. na žalovaných, žalovaní nikdy žalobcov o tejto skutočnosti neinformovali napriek tomu, že mali medzi sebou dobré susedské vzťahy teda bez akýchkoľvek výhrad a pochybností zo strany žalovaných užívali žalobcovia celé roky od roku 1999 do roku 2011 parc. č. XX/ X s vedomím, že žalovaným nepatrí. Na základe dobrých susedských vzťahov bez písomnej nájomnej zmluvy sa žalobcovia a žalovaní dohodli na užívanie nehnuteľností E. (parc. č. XX/X K. XX/X) za odplatu od roku 2000. Tak ako počas prvých piatich rokov 2000 - 2005 tak aj počas druhého obdobia 2005 - 2010 žalobcovia riadne uhradili za užívanie nehnuteľností E. vždy na 5 rokov vopred sumu 166,- eur za každý jeden rok. V júni 2011 z dôvodu, že ku dňu 31.12.2010 skončil 10 ročné obdobie užívania nehnuteľností E. žalobcami a tieto mali naďalej záujem užívať, predložili žalobcovia žalovaným návrh písomnej nájomnej zmluvy nakoľko mali záujem ústne dohodnutý vzťah riadne legalizovať a z dôvodu riadneho definovania všetkých nehnuteľností v nájomnej zmluve sa z príslušného katastra nehnuteľností žalobcovia dozvedeli o skutočnosti, že aj sporná parcela je vo vlastníctve žalovaných a nie vo vlastníctve obce H. ako to bolo žalobcom do toho času známe. Na uzatvorení nájomnej zmluvy sa žalobcovia so žalovanými nedohodli a dňa 31.10.2011 bola žalobcom zo strany žalovaných doručená výpoveď z ústnej nájomnej zmluvy, pričom dôvodov pre ktoré nebolo možné zmluvu uzavrieť bolo viac. Pre žalobcov je v súčasnosti nevyhnutné, aby mohli časť parcely č. XX/X užívať, nakoľko si nevedia zabezpečiť iným spôsobom prechod a prejazd k svojej nehnuteľností, resp. k prístreškom stajniam a prístreškom koní. Záhrada E. bola užívaná žalovanými z dôvodu, že sa na nej nenachádza elektrická energia, užívali elektrickú energiu poskytovanú žalobcami a to najmä z dôvodu použitia čerpadla pre vodu zo studne nachádzajúcej sa na záhrade E. pre účely polievania ako aj pre účely polievania ostatných nehnuteľností E.. Bez príslušnej elektrickej energie by nemohli žalovaní polievať svoje pozemky. O nehnuteľnosti E. sa žalobcovia riadne starali ako ich užívatelia, tieto kosili, polievali, pomáhali žalovaným s orezávaní stromov, ošetrovaní zelene, elektrickú energiu využívali žalovaní zadarmo. Počas celého obdobia až do začatia rozporov medzi nimi máj - jún 2011 žalovaní nikdy nespochybnili užívanie parc. č. XX/X, táto parcela nebola predmetom či už ústnej nájomnej zmluvy za odplatu. K pravdivosti tvrdenia svedčí čestné prehlásenie G. T. vlastníčky pozemkov v susedstve žalovaných parc. registra „C“ č. XX/X, XX/ X K. XX/X, ktorá rovnako parcelu č. XX/X používala do času, keď sa dozvedela o vlastníctve E. tejto parcely ako prechod k svojim pozemkom ako verejnú komunikáciu. Z vyššie uvedených dôvodov sa domáhajú žalobcovia nadobudnutia práva vecného bremena vydržaním k parc. č. XX/X o výmere 175m2 ako ostatné plochy (Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 02.06. 2012 B.. D. I. odčlenená časť parc . č. XX/X) z dôvodu, že nepretržite najmenej po dobu 10 rokov užívali parc. č. XX/X (teraz aj XX/
X) dobromyseľne a v dobrej viere, že im patrí právo ju užívať, užívanie spočívalo v práve prechodu a prejazdu cez parc. č. XX/X na ich nehnuteľnosti pričom jedine cez túto parcelu môžu zabezpečiť naďalej chov koní, najmä prevoz stravy a potrebného materiálu a nakoľko ide o staré a choré kone, je potrebné zabezpečiť presun takýchto koní na verejnú komunikáciu a na náhradné pasienky. V prípade ak by nenadobudli vecné bremeno vydržaním a v tejto časti by bol návrh súdom zamietnutý, žiadajú eventuálne v takomto prípade zriadiť vecné bremeno spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu cez parc. registra „C“ č. XX/X o výmere 175m2 ako ostatné plochy, pričom ak by toto právo nebolo zriadené, je vylúčená akákoľvek dohoda medzi stranami sporu a hrozí bezprostredná ujma na zdraví koní a ujma žalobcov v takto spôsobenej škode, došlo by k znemožneniu prechodu s koňmi so stravou a príslušným materiálom a nemožnosti žalobcov tieto kone chovať a takúto činnosť vykonávať. Žalobcovia založili občianske združenie EQUUS, o.z. činnosťou ktorého je záchrana koní, pomoc zvieratám a ochrane životného prostredia, monitorovanie nezákonných skládok odpadu a i. Pod číslom XXXXXX bola žalobcom schválená záchranná stanica pre kone a registrovaná farma Plemenárskymi službami Slovenskej republiky, štátny podnik Bratislava. Dobromyseľnosť užívania parc. č. XX/X ako hrádze, preukazujú žalobcovia aj tým, že rodičia žalovaných v prvom a treťom rade užívali nehnuteľností E. spôsobom, že akékoľvek plodiny pestovali až za hranicou parc. č. XX/X.
3. Žalovaní v prvom až štvrtom rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2012 doručeného súdu 23.10.2012 žiadali z dôvodu nedôvodnosti a z titulu nedostatku hmotnoprávnych predpokladov nevyhnutných na vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu či už na základe vydržania alebo rozhodnutia súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať celú náhradu trov v konaní. Tvrdenia žalobcov sa nezakladajú na pravde, pretože žalobcovia spolu s manželmi R. sa pôvodne ešte s otcom žalovaných v prvom a treťom rade dohodli na 5 ročnom užívaní parc. č. XX/X, XX/X K. XX/X čo sa žalovaní dozvedeli od otca, ktorý však v roku 2000 zomrel a žalovaní až v priebehu dedičského konania zistili, že parc. č. XX/X nebola vo vlastníctve ich otca, nakoľko však táto parcela spájala parc. č. XX/ X, ktorá bola vo vlastníctve otca žalovaných 1 a 3 s parcelami č XX/X K. XX/X, ktorá bola takisto vo vlastníctve otca žalovaných 1 a 3 a žalovaní užívali túto parcelu 40 rokov vo vedomí, že je v ich vlastníctve, rozhodli sa predmetnú parcelu odkúpiť od obce a dňa 10.12.2002 uzavreli žalovaní s obcou H. kúpnu zmluvu predmetom ktorej bola parcela č. 33/6. V roku 2001 žalobcovia spolu s manželmi R. začali na zákl. dohody s otcom užívať parc. č. XX/X K. XX/X K. XX/X a za toto užívanie vopred zaplatili dohodnuté nájomné. Po vypršaní prvého 5 ročného obdobia (2001 - 2005) sa žalovaní ale už len so žalobcami dohodli na pokračovaní nájmu za tých istých podmienok, nikdy medzi nimi nevznikol rozpor ohľadom predmetu nájmu a nemohlo dôjsť ani k polemike ohľadom predmetu nájmu nakoľko žalobcovia si za účelom chovu koní všetky tri parcely ohradili plotom a len oni ich využívali. Neskôr asi po dvoch troch rokoch dokonca dali plot pod elektrické napätie. Preto aj ich tvrdenie, že parcelu č. XX/X užívali spolu s ostanými obyvateľmi obce ako verejnú komunikáciu sa nezakladá na pravde. K skončeniu ústnej nájomnej zmluvy došlo k 31.12.2010 nakoľko žalovaní chceli začať parc. č. XX/X, XX/X užívať spolu s parc. č. XX/X pre vlastné potreby a výstavbu rodinného domu na parc. č. XX/X a pestovanie plodín na ostatných parcelách, nesúhlasili s návrhom žalobcov s pokračovaním ústnej nájomnej zmluvy, preto ich listom zo dňa 13.08.2011 požiadali o vypratanie pozemku, keďže bez akéhokoľvek oprávnenia žalobcovia naďalej parc. č. XX/X, XX/X K. XX/X využívali a bránili tým žalovaným ako vlastníkom vo výkone ich vlastníckeho práva. I napriek opätovnej žiadosti o vypratanie pozemku listom zo dňa 01.10.2011 žalobcovia pozemok naďalej užívali a za užívanie až do konca roka 2011 nezaplatili nájomné. Vzhľadom na uvedené predpoklady na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu neboli zo strany žalobcov splnené, nakoľko žalobcovia užívali parc. č. XX/X na základe iného titulu ako z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to na základe ústnej nájomnej zmluvy a v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o tom, že žalobcovia vykonávali nepretržite 10 rokov práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Parcelu č. XX/X využívali žalobcovia ako pasienky pre svoje kone a nie za účelom vykonávania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez túto parcelu a z tohto dôvodu nenapĺňajú zákonné predpoklady na vydržanie vecného bremena. Aj keby súd uznal, že parcela č XX/X nebola predmetom ústnej nájomnej zmluvy (s čím však žalovaní absolútne nesúhlasia) a žalobcovia túto parcelu užívali ako obecnú verejnú komunikáciu, nie je možné aby ani v takomto prípade vydržali vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu nakoľko opätovne nie sú naplnené zákonné predpoklady na vydržanie vecného bremena čo podporujú aj judikáty najvyššieho súdu Českej republiky napríklad 22Cdo 1141/1999, ktorý stanovuje, že vydržaním nemožno nadobudnúť práva zodpovedajúce vecnému bremenu jazdy a chôdze cez pozemok, ak sa ten, kto právo vykonáva domnieva, že predmetný pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby patrí obci ak slúži na chôdzu a na jazdu tiež iným fyzickým osobám a napríklad aj judikát najvyššieho súdu ČR 22Cdo 2887/2000 podľa
ktorého právo zodpovedajúce vecnému bremenu nemôže nadobudnúť výkonom práva (vydržaním) ani ten, kto užíva cudzí pozemok v domnienke, že ide o verejnú cestu. Žalobcovia nikde v žalobe neuvádzajú na základe akého zákonného ustanovenia sa domáhajú aby súd rozhodol a zriadení vecného bremena. Občiansky zákonník umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno iba v prípade: a) neoprávnenej stavby, ak je vecné bremeno nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§135c, ods. 3), b) zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľností, ktoré sa uskutočnilo reálnym rozdelením spoločnej nehnuteľností (§142, ods. 3) a c) zriadenia práva cesty vlastníkovi stavby (§151o ods. 3).
4. V ostatných prípadoch nemôže súd svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno ani keď to vyžaduje verejný záujem. Nakoľko o rozhodnutí súdu o zriadení vecného bremena zasahuje do hmotnoprávnej sféry účastníkov tak , že zakladá alebo ruší subjektívne práva a povinnosti. Preto nie je možné aby súd vyhovel žalobe žalobcov a zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez parcelu č. XX/X. Žalovaným nie je známe z akého dôvodu žalobcovia navrhujú vytvorenie novej parcely č. XX/X na základe návrhu Geometrického plánu vypracovaného spoločnosťou A-GEO nakoľko podľa § 23 ods. 3 vyhlášky č. XXX/XXXX, ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa rozsah vecného bremena časti pozemku eviduje zobrazením vo vektorovej katastrálnej mape; vyznačením rozsahu vecného bremena sa nevytvára samostatná parcela. Žalobcom nič nebráni v tom, aby si vybudovali z verejnej komunikácie prístup k prístreškom a stajniam i keď budú mať s tým spojené finančné náklady nemôže byť táto skutočnosť na ujmu žalovaných. Žalobcovia mali dostatok času aby postupne začali s prebudovávaním prístreškov a stajní tak, aby k ním bol prístup aj z verejnej komunikácie nie len cez pozemok žalovaných, preto nevidia žalovaní dôvod aby ich vlastnícke práva garantované Ústavou Slovenskej republiky boli žalobcami obmedzované z dôvodu, že pre žalobcov je to finančne výhodnejšie. Žalovaným nie je zrejmé, z akého dôvodu neschopnosť a neochota žalobcov vybudovať inú bránu pre vstup vozidiel na svoju nehnuteľnosť má byť v ich neprospech. Z fotografií je vidieť oplotenie okolo nehnuteľností žalobcov, samotné stajne sú vybudované len z plechu, takže s ich prebudovaním podľa názoru žalovaných nebude problém.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov M. N., Y. R., B.. Ľ. R.É., R. W., G. T., C. E. a listinnými dôkazmi: LV č. XXX, XXX, XXX, kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.2002, kópiou z katastrálnej mapy kú H., Geometrickým plánom, fotografiami nehnuteľností žalobcov, výzvou na vypratanie pozemku zo dňa 13.07.2011, odpoveďou na výzvu zo dňa 19.08.2011, listom žalobcov zo dňa 21.09.2011, výpoveďou nájomnej zmluvy žalovanými a ich pripomienkami k listu zo dňa 21.09.2011, čestným prehlásením p. G. T. zo dňa 14.12.2011, informáciou o občianskom združení žalobcu v druhom rade z webstránky, stanovami občianskeho združenia potvrdené MV SR, registrom farmy č. XXXXXX, kópiou z katastrálnej mapy so zakreslením skutočného stavu, ohliadkou na mieste samom, geometrickým plánom č. XX/XXXX, 3ks fotografiami žalovaných, znaleckým posudkom B.. H. Š. o cene rodinného domu súpisné číslo XX v obci H., čestným prehlásením K. W.Ö. zo dňa 07.08.2012, čestnými prehláseniami 18 obyvateľov obce H., čestným prehlásením M. N. zo dňa 14.10.2013, pozvánkou starostu obce na zasadnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 26.11.2002, zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 29.11.2002, prezenčnou listinou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, pozvánkou starostu obce na zasadnutie zo dňa 19.06.2013, zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 24.06.2013, prezenčnou listinou zo zasadnutia OZ H. zo dňa 24.06.2013, 3ks farebných fotografií, odpoveďou OÚ Senec katastrálny odbor zo dňa 14.01.2014, obhliadkou na tvári miesta zo dňa 30.04.2014, stavebným povolením obce F. zo dňa 29.05.2013, rozhodnutím o umiestnení stavby obce Tomášov zo dňa 31.01.2013 a kompletným spisovým materiálom a dospel k názoru, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť.
6. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobcovia v prvom, druhom rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. registra „C“ č. XX/X, X, X, X, X, rodinného domu so súpisným č. XXX na parc. č. XX/X, garáže so súpisným č. XXX na parc. č. XX/X a senníka so súpisným č. XXX na parc. č. XX/X čo potvrdzuje aj LV č. XXX kú H. vedeného katastrálnym úradom v E., ktoré vlastníctvo nadobudli kúpnou zmluvou z roku 1999 č. H. - XXXX/XX.
7. Rovnako je nesporné že žalovaní v prvom až štvrtom rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - parc. č. XX/X kú H. vedenej zapísanej na LV č. XXX, pričom veľkosť podielov žalovaných
v prvom a druhom rade ako manželov je 1 celku a veľkosť podielov žalovaných v treťom až štvrtom rade ako manželov je 1 v pomere k celku, ktoré žalovaní nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.2002 č. H. od predávajúceho obce H.. Žalovaní v prvom rade a žalovaní v treťom rade sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to parc. č. XX/X, X, X zapísané na LV č. XXX kú H. katastrálnym úradom v E., ktoré nadobudli ako bratia darovaním po svojich rodičoch, kladové konanie XXDXXX/XX, N. XXX/ XX.
8. Uznesením č. konania 6C320/2011-35 tunajší súd zakázal žalovaným v prvom, druhom, a štvrtom rade zriadiť na parc. č. XX/X L. H. plot, zábranu alebo akúkoľvek inú prekážku a zároveň im zakázal aby bránili žalobcom v prechode a prejazde cez uvedenú parcelu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o určenie práva vecného bremena vydržaním, Krajský súd v Bratislave predbežné opatrenie tunajšieho súdu rozhodnutím č. 14CO/107/2012-72 zo dňa 05.04.2012 potvrdil.
9. Z čestného prehlásenie G. T. zo dňa 14.12.2011 súd zistil, že ako výlučný vlastník parc. č. XX/X, parc. č. XX/X, X v kú H. nemala vedomosť až do augusta 2011 o skutočnosti, že parc. č. XX/X kú H., ktorá pretína nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve a s týmito susedí, je vo vlastníctve fyzických osôb - manželov I. E. s manželkou a N. E. s manželkou, do uvedenej doby bola presvedčená, že parcela patrí do vlastníctva obce Vlky, celé roky slúžila ako hrádza a neskôr ako spevnená plocha bola prechodom a prejazdom slúžiacim pre všetkých susedov, ktorí sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Z listu - Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2011 súd zistil, že žalovaní v prvom a treťom rade doručili žalobcom v prvom, druhom rade výpoveď z ústnej nájomnej zmluvy, ktorá nájomná doba skončila 31.12.2010 a vyzvali, keďže nehnuteľnosť užívali protiprávne bez právneho dôvodu, aby predmetný pozemok vypratali.
10. Z písomného podania žalobcov zo dňa 21.09.2011 súd zistil, že pozemok (parc. č. XX/X, XX/X K. XX/X) žalovaných užívali na základe ústnej nájomnej odplatnej zmluvy za účelom pastviny pre zvieratá a z listu zo dňa 19.08.2011 žalobcovia odpovedajú na výzvu žalovaním: Váš pozemok - parc. č. XX/X, ktorý sme v dobrej viere využívali ako obecný pozemok - používame nepretržite po dobu 10 rokov....
11. Z registra farmy číslo XXXXXX mal súd preukázané, že žalobcovia majú registrovanú farmu schválenú ŠVPS SR: záchranná stanica H. a so E. občianskeho združenia EQUUS sídlo Vlky mal súd preukázané, že sa venujú činnosti pri záchrane starých, chorých, hendikepovaných koní a iným aktívnym činnostiam v tomto smere s tým, že k februáru 2012 sa v záchrannej stanici nachádzajú 2 somáre domáce a 7 koní a 1 poník.
12. Zo zápisnice z 28. zasadnutia OZ vo H. zo dňa 29.11.2002 súd zistil, že starosta obce informoval o žiadosti žalovaných v prvom a treťom rade o kúpe pozemku parc. č. XX/X o rozlohe 907m2 kú H., pričom zastupiteľstvo uznesením č. XX/XXXX schválilo predaj pozemku parc. č. XX/X žalovanému v prvom a treťom rade.
13. Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2002 súd zistil, že obec H. ako predávajúci uzavrel s kupujúcimi N. E. a manželka B. K. I. E. a manželka L. ako kupujúci s predmetom kúpy nehnuteľnosť parc. č. XX/X o výmere 907m2 kú H..
14. Z výpovede žalobkyne v druhom rade súd zistil, že sa pridržiava žaloby a doplnila výpoveď tým, že sa žiadnym spôsobom nemajú ako dostať motorovým vozidlom a traktorom na svoj pozemok, spolu s manželom prevádzkujú záchrannú stanicu pre kone, ktorým musia dovážať potravu, seno, slamu, v roku 2000 začali budovať prístrešky a hospodárske zariadenia na pozemku tak, že mali umožnený prístup z parcely č. XX/X a v budúcnosti, že im bude bránený uviedla, že v čase keď nehnuteľnosť kupovali bol tento pozemok obecný a žalovaní ho kupovali v roku 2002 absolútne netransparentným spôsobom, ak by vedeli že pozemok je na predaj, by si ho odkúpili od obce, ktorému pozemok patril a pokiaľ sa týka prenájmu na základe ústnej zmluvy v roku 2001, určite tam nebola zahrnutá parc. č. XX/X nakoľko v tom období žalovaným nepatrila. O tom, že uvedená parcela nie je už obecná sa žalobcovia dozvedeli v roku 2011 keď chceli so žalovanými uzavrieť písomné nájomné zmluvy uviedla, že túto časť pozemku - parc. č. XX/X užívali so žalobcom 1 od roku 1999 od kedy kúpili svoje pozemky, nakoľko cez túto parcelu prechádzali motorovými vozidlami do záhrady. Uviedla, že t.č. sú zvieratá umiestnené na novej farme, avšak záchranná stanica je registrovaná na adrese H. Č.. XXX. Žalovaní nevie a nemôže vedieť, aký majú žalobcovia zámer do budúcna, možno sa časť zvierat vráti.
15. Žalovaný 1 vo svojej výpovedi uviedol, že veľa pravdy vo výpovedi žalobkyne 2 nie je, nakoľko jeho otec zomrel v roku 2000 a oni začali s koňmi v roku 2001, pred tým bratrancovi dovolili tento pozemok užívať, zasadil si tam kukuricu, žalobcovia to začali používať v roku 2001, pásli tam kone. V tom období mali iba jedného koňa, v roku 2002 kúpili druhého a somárikov, vtedy im pomáhali, teraz majú s nimi problémy. Voľakedy bola na tomto pozemku hrádza, ktorú družstvo asi zbúralo, jeho otec to na seba nenapísal a keď otec zomrel, pozemky si po jeho smrti usporiadali. Uviedol, že pred tým bola táto parcela obecná a nevie o tom, že by tam žalobcovia alebo iné osoby chodili autami alebo traktormi, keď, tak možno len pešo.
16. Z výpovede žalovanej v štvrtom rade súd zistil, že jej právni predchodcovia, žalovaní v prvom a treťom rade pozemky užívali 40 rokov, mali tam zasadenú kukuricu a nevedeli, že tento pozemok im nepatrí. Dozvedeli sa to až v roku 2002, keď predali dom a geodet ich upozornil, že to nie je majetkoprávne vysporiadané. Preto požiadali obec, keďže pozemok užívali dlhé roky, že si to odkúpia, obec im to predala v roku 2002. Boli si vedomí, že im to patrí, preto aj nebohí otec žalovaných 1, 3 uzavrel so žalobcami ústnu nájomnú zmluvu aj k tomuto pozemku. Otec zomrel v roku 2000. Ešte pred tým na nový rok keď išli za otcom im oznámil, že sa dohodol na nájme pozemkov nie len so žalobcami ale aj s rodinou R., ktorí spoločne platili nájom. Problémy so žalobcami nastali, lebo chceli uzavrieť písomnú nájomnú zmluvu na 10 rokov s čím žalovaní nesúhlasili a začali vlastne hádky. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že počas roku 2000 pozemky s parc. č. XX/X, XX/X K. XX/X užíval p. F. Á., ktorý pestoval na pozemkoch kukuricu, žalobcovia na jar zaplatili za prvých 5 rokov prenájom sumu, ktorú si s otcom dohodli, všetci boli v tom že parc. č. XX/X bola vo vlastníctve ich otca, keďže viac ako 40 rokov tam pestoval kukuricu a žalovaní sa dozvedeli, že nie sú jeho vlastníkmi po smrti otca v rámci dedičského konania, keď chceli dom predať. Následne bol vyhotovený geometrický plán č. XX/XXXX a následne sa žalovaní obrátili na obec s tým, že uvedený pozemok od obce aj odkúpili. K 31.12.2012 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy žalobcom, mala byť dohodnutá nová nájomná zmluva od 01.01.2011 do 31.12.2020 s návrhom zmluvy žalobcovia nesúhlasili, predložili vlastný návrh nájomnej zmluvy zo dňa 21.05.2011 na 5 ročné obdobie, s ktorým návrhom nesúhlasili žalobcovia a to z dôvodu, že mali cez pozemok prechádzať stavebné mechanizmy a vlastne by došlo k devastácii pozemku. Preto vyzvali žalobcov na vypratanie nehnuteľnosti. T.č. žalobcovia nemajú na pozemku žiadne zvieratá, žiadne zásobovanie tam neprebieha, žiadny traktor tam nechodí, a ak by chodiť chcel, môže z bočnej cesty.
17. Z čestného prehlásenia K. W. zo dňa 07.08.2012, bývalou spolumajiteľkou pozemkov parc. č. XX/ X-X kú H. súd zistil, že nehnuteľnosť na LV č. XXX parc. č. XX/X o výmere 907m2 bola cca do roku 1972 používaná ako hrádza, ktorá bola neskôr zbúraná a ktorú užívala rodina nebohého N. E. za účelom pestovania poľnohospodárskych plodín, uvedený pozemok nikdy neslúžil na prejazd alebo prechod k ostatným parcelám čo potvrdili v čestných prehláseniach zo dňa 22.05.2012 ďalší dvadsiati občania, susedia obce H. (č. listu XXX, XXX, XXX súdneho spisu).
18. Z obhliadky na tvári miesta zo dňa 30.04.2014 súd zistil, že z prístupovej cesty doprava sa nachádza rodinný dom s pozemkom žalobcov, na ktorého konci sú plechové prístrešky pre kone, za touto nehnuteľnosťou sa nachádza dotknutá časť pozemku žalovaných, ktorá je zatrávnená. Súd zistil, že prístup na nehnuteľnosť žalobcov je možný aj z prístupovej komunikácie ich pozemku, kde sa nachádza plechový plot, na ktorej sa nachádza rampa, ktorú si žalobcovia uzamykajú.
19. Z výpovede svedkyne M. N. súd zistil, že ona predávala pozemok a rodinný dom žalobcom, na konci pozemku bola záhrada a bránka, ktorou prešiel jeden človek, nikdy tam žiadna brána nebola. Uviedla, že pozemky za záhradou patrili nebohému otcovi žalovaných p. N., ktorý tieto obhospodaroval a takto to bolo do roku 1999. Na nehnuteľnosti žila od roku 1993 t. j. 6 rokov. Uviedla, že hneď ako sa bránka za plotom otvorila, bola burina, urobil sa krok a stáli ste v kukurici alebo obilí, podľa toho čo tam bolo zasadené. Vedela, že pozemok patrí p. E., žiadny obyvatelia ani mechanizmy tade nechodili, bolo tam pole, autá tam ani nemohli chodiť. Traktory tam chodili keď sa zberala úroda.
20. Svedkyňa Y. R. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2000 nadobudli s manželom parcelu č. XX/X od manželov L., v roku 2005 bolo zriadené vecné bremeno k dotknutej parcele a v roku 2009 pozemok odpredali znovu žalobcom. Uvedená parcela susedí s priľahlými parcelami rodiny E., ktoré mali so žalobcami v spoločnom prenájme. Uviedla, že je možnosť prístupu na parcelu žalobcov aj z bočnej cesty, kde sa nachádza zvlnený plechový plot kadiaľ by mohli zvieratá a mechanizmy chodiť. Uviedla, že už v
roku 1999 sa spolu so žalobcami dohodli s nebohým p. E., keď mu boli pomáhať so zberom kukurice, na nájme zadnej časti, pamätala si že žalobca 1 chcel časť pozemkov od p. E. odkúpiť, s týmto však on nesúhlasil. Neskôr bola celá zadná časť oplotená, jednalo sa o parc. č. XX/X,X,X. Neskôr bol plot pod elektrickým napätím. Uviedla, že cez tieto pozemky žiadny iný obyvatelia obce, prípadne mechanizmy nechodili.
21. Z výpovede svedka B.. Ľ. R. mal súd preukázané, že žalobca 1 je jeho bratranec z druhého kolena, v roku 2001 parc. č. XX/X kúpili od žalobcu za účelom chovu koní, chceli spoločne kone chovať, začalo však prichádzať medzi nimi k nezhodám a v roku 2009 im tento pozemok predali. Uviedol, že keď chodili na návštevu k nebohému p. N. E. žalobca chcel od neho kúpiť pozemok s čím on nesúhlasil. V roku 2000 p. E. starší zomrel, pred smrťou však vyjadril súhlas, že by nám ten pozemok prenajal. Uviedol, že v roku 2000 osadzoval veľkú bránu on, žalobca 1 a brigádnici do zadnej časti pozemku, pred tým bola táto brána zboku. Uviedol, že žiadne mechanizmy ani iný obyvatelia obce cez pozemok žalovaných nechodili.
22. Svedok R. W. - starosta obce H. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcov pozná asi 15 rokov, 10 rokov boli vzťahy dobré, obdobie asi piatich rokov sa vzťahy narušili, žalobcovia začali napádať jednak jeho osobu, iných obyvateľov obce, žalovaných pozná tak isto. Uviedol, že od parc. č. XX/X L. H. od ktorej bola odčlenená parc. č. XX/X, táto patrí od roku 2000 alebo 2002 žalovaným, ktorí ju užívali, pred tým ju užíval aj ich otec, pred tým mali tieto pozemky prenajaté žalobcovia od žalovaných prípadne aj od ich otca, súčasne mali prenajaté aj ďalšie časti záhrad, ktoré vlastnili iné fyzické osoby, ich susedia. Uviedol, že v minulosti bola na dotknutej parcele hrádza, ktorá bola v 70-tich rokoch zrušená a tieto parcely užívali jednotliví vlastníci priľahlých pozemkov ako svoje záhrady, ktoré mali niektoré aj oplotené, za posledných 20 rokov tam žiadna cesta nebola. Uviedol, že na pozemok žalobcov je aj iný prístup, nakoľko sa tam nachádza brána a uviedol, že ak niekto chce začať podnikateľský zámer, mal by si na pripraviť priestory vopred a oboznámiť sa so situáciou, a nie potom zaberať nehnuteľnosti, patriace niekomu inému - susedom a domáhať sa zriadenia vecného bremena. Uviedol, že žalobcovia mali vedený na parcele elektrický drôt, súhlas obce na ohradenie parcely nemali. Taktiež uviedol, že obec vedie so žalobcami súdny spor, nakoľko si ohradili rampou bez súhlasu obce obecnú cestu. Rovnako uviedol, že v minulosti parcelu č. XX/X (predtým XX/X) vlastnila obec, bolo to v čase, keď žalobcovia v roku 1999-2001 kupovali svoju nehnuteľnosť, následne v roku 2002 obec pozemok predala žalovaným, ktorí parcelu obdobie 20 rokov užívali, teda nemohli túto parcelu užívať žalobcovia. Záverom svedok uviedol, že žalobcovia ani nepotrebujú zriadenie vecného bremena na dotknutej parcele, nakoľko už zvieratá v danej lokalite nechovajú, premiestnili ich na novú farmu na pozemky, ktoré predtým prenajímali.
23. Súd po vykonanom dokazovaní pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť.
24. Žalobcovia opierajú svoj žalobný návrh o vydržanie podľa z.č. 40/1964 Zb. zák. v znení noviel Občianskeho zákonníka, ktorý v § 134 ods. 1 stanovuje, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe pop dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
25. Podľa odseku 2 cit. ust. takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
26. Podľa odseku 3 cit. ust. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
27. Podľa ust. § 131 ods. 1 OZ neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
28. V občianskom práve je držba predovšetkým jedným z oprávnení (ius possidendi) vlastníka veci. Nie je vylúčené, aby držiteľom hnuteľnej či nehnuteľnej veci bol aj niekto iný než vlastník (napr. neoprávnený dedič alebo ten, kto vec nadobudol v dobrej viere, že sa stal prevodom vlastníkom, i napriek tomu, že k prevodu chýba platný právny dôvod). Pre prípady, keď je držiteľom veci niekto iný než vlastník, vyžaduje
právna úprava preukázanie oprávnenosti držby a oprávneného držiteľa veci. Zmyslom takejto právnej úpravy je umožniť trvalé usporiadanie tzv. nedoložených právnych vzťahov, keď držiteľ okrem toho, že fakticky ovláda vec (corpus possessionis) a nakladá s ňou ako so svojou (animus popssidendi), je naviac so zreteľom ku všetkým okolnostiam prípadu v dobrej viere (bona fide), že mu vec patrí (oprávnený držiteľ).O oprávneného držiteľa ide len vtedy, kde sú súčasne splnené náležitosti a to: faktické ovládanie veci, ďalej vôľa nakladať s touto vecou ako so svojou vlastnou a konečne dobrá viera, že mu vec patrí. Fakticky ovláda vec nielen ten, kto ju má priamo fyzicky u seba, ale aj ten, kto má napr. u seba príslušenstvo veci, ktoré mu umožňuje vec ovládať. Vôľa nakladať s vecou ako so svojou znamená chovať sa k veci tak, ako by účastníkovi patrila. Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. To má význam pre odlíšenie prípadov, keď držiteľ aj keď vec ovláda a nakladá s ňou ako s vlastnou nie je a - vzhľadom k okolnostiam prípadu - objektívne nemôže byť v dobrej viere, že mu vec patrí, alebo, keď sa stáva len neoprávneným držiteľom, ktorý nie je chránený zákonom. Posúdenie, či bola držba oprávnená alebo nie, musí byť vecou zistenia všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu. Pritom je potrebné vziať do úvahy, že dobrú vieru ako vnútorný psychický stav sa nedá priamo preukázať, takže sa dá usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom pritom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorá sa dá so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu rozumne požadovať, nemal alebo nemohol mať, alebo mal a mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Tieto okolnosti, z ktorých sa dá usudzovať existencia dobrej viery, musí v spore tvrdiť a preukázať držiteľ. K strate dobrej viery nedôjde akokoľvek. Nastane okamihom, keď sa držiteľovi stali známe skutočnosti, ktoré u neho - objektívne posúdené - museli dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Len oprávnený držiteľ môže nadobudnúť vlastnícke právo držbou.
29. Podľa R 50/1985 sú zákonom ustanovené podmienky vydržania a to existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou vlastnou a či je na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, ďalej uplynutie stanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe (desaťročná doba pri nehnuteľných veciach) a spôsobilosť predmetu vydržania.
30. Právny inštitút vydržania je osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Držiteľ je osoba (fyzická alebo právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Zákonnými predpokladmi oprávnenej držby je faktické ovládanie veci alebo práva, vôľa nakladať s vecou alebo právom ako svojimi, čo znamená správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila a dobrá viera, že vec držiteľovi patrí. Je nepochybné, že dobromyseľnosť ako psychický stav nemožno dokázať, ale je možné o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Oprávnená držba je faktický stav s kvalifikovanými zákonnými pojmovými znakmi, pri ktorých právny vzťah k subjektu k veci nie je doložený a ktorý požíva ochrany podľa zákona. Zákonnými predpokladmi oprávnenej držby sú nakladanie s vecou ako vlastnou a držiteľova dobrá viera, že mu vec patrí. Dobrou vierou sa myslí presvedčenie nadobúdateľa - že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide o psychický stav a o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré však samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, avšak predmetom dokazovania musia byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom je nutné zdôrazniť, že tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú dobu vydržania bolo dôvodné. Dobrá viera však zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, na čom nemení nič skutočnosť, že držiteľ bude i naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.
31. V danom konkrétnom prípade zastáva súd názor, že žalobcovia v 1. a 2. rade neboli držiteľmi oprávnenými, vedeli, že pozemok parc. č. XX/X k.ú. H. vlastnícky patrí obci H., čo uviedli už v samotnej žalobe a aj vo svojich výpovediach, a potvrdili to aj svedkovia p. T., manželia R., a rovnako aj starosta obce H. p. W., ktorá skutočnosť vylučuje, že vzhľadom na všetku opatrnosť boli dobromyseľní v tom, že im uvedená parcela patrí. Od začiatku vedeli, že pozemok patrí obci, aj to, že ho užívajú žalovaní, nakoľko s ich právnym predchodcom p. N. E. (ktorý bol dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí) mali spolu s rodinou R. uzatvorenú najskôr ústnu, neskôr písomnú nájomnú zmluvu, ktorú chceli
predĺžiť na obdobie 10-20 rokov, s čím žalovaní nesúhlasili, preto začali medzi nimi konflikty. Pokiaľ sa domáhajú vydržania, okrem dobromyseľnosti nie je preukázaná ani ďalšia podstatná podmienka vydržania a to vydržacia 10 ročná doba. Žalobcovia neboli dobromyseľní vlastníkmi, ani držiteľmi pozemku, nepreukázali žiadny právny dôvod, ktorý by mal mať za následok vznik práva, pozemok užívali, ako bolo spomenuté vyššie na základe dohody s p. N. E., ktorý bol práve dobromyseľný v tom, že mu dotknutý pozemok patrí. Pozemok parc. č. XX/X tvorí jednotný celok s parc.č. XX/X K. XX/X, bol ohradený (slúžil na pastvu a výbeh pre kone) a nie na prejazd motorovým vozidlám a prechod osobám, čo vo svojej svedeckej výpovedi potvrdili okrem sv. N. všetci svedkovia a aj starosta obce p. W.. Súd sa stotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu žalovaných, že pokiaľ sa týka dobromyseľnosti p. N. E. a jeho právnych nástupcov, mali splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k parc. č. XX/X vydržaním, avšak v záujme predísť prípadné konflikty sa rozhodli predmetný pozemok od obce odkúpiť, predaj pozemku im bol odsúhlasený obecným zastupiteľstvom, boli dodržané všetky platné právne predpisy SR.
32. Z obhliadky na tvári miesta dospel súd k názoru, že žalobcovia majú možnosť zriadiť si prístupovú bránu z bočnej strany oplotenia, bez toho, aby ich to stálo finančné náklady väčšieho rozsahu, nakoľko vedľa oplotenia sa nachádzajú iba plechové prístrešky, ktoré sa dajú ľahko upraviť.
33. Záverom je potrebné uviesť, že žalobcovia, čo aj sami potvrdili, svoje zvieratá premiestnili na farmu do obce F. - G. G., teda zvieratá sa na dotknutom pozemku nenachádzajú, neprebieha žiadne zásobovanie v tejto lokalite.
34. Podľa názoru súdu, žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno, nepreukázali skutočnosti, ktoré v § 134 ods. 1-4 stanovuje zákon (OZ), v danom smere nepredložili žiadny relevantný dôkaz, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal v spore úspešným žalovaným náhradu trov konania podľa úspechu v spore vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne v 7 vyhotoveniach.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)