Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/75/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Lesný komposesorát Partizánska Ľupča, s.r.o., so sídlom Partizánska Ľupča 317, IČO: 31 624 090, zastúpený JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, Poprad, IČO: 42 421 152, proti žalovanému: PETRONIUS, spol. s r.o., so sídlom Štvrť SNP 123, Trenčianske Teplice, IČO: 31 597 891, v spore o určenie, že žalovaný nie je spoluvlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/167/2016-44 zo dňa 18.10.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4C/167/2016-44 zo dňa 18.10.2016 zamietol žalobu o určenie, že žalovaný nie je spoluvlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom podielov v nehnuteľnostiach evidovaných na katastrálnom území K.W. na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je člen pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, založeného v súlade s § 11 zák. č. 181/1995 Z.z. o spoločenských spoločenstvách zmluvou o založení pozemkového spoločenstva, registrovaného na Obvodnom lesnom úrade v Liptovskom Mikuláši. Bývalý člen žalobcu PhDr. Z. H., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, bol spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti v k.ú. K. Y., zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. PhDr. Z. H. pred svojou smrťou napísal na stroji dňa 08. 07. 1995 závet, ktorým za závetného dediča ustanovil žalovaného. Vykonal tak právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ktorým obišiel zákonné ustanovenie predkupného práva a spôsobil takýmto úkonom jeho relatívnu neplatnosť. Žalobca má záujem o to, aby bol rešpektovaný zákon ohľadne jeho predkupného práva, aby on, prípadne aj ostatní spoluvlastníci, mali možnosť uplatniť si svoje zákonné predkupné právo tak, aby bol celý proces prevodu PhDr. Z. H. zákonný a v budúcnosti nikým nenapadnuteľný. Žalobca zároveň vyjadril podozrenie, že takto spísaný závet nie je neplatný len relatívne, ale aj absolútne, pretože ním žalovaná spoločnosť účelovo a zrejme aj odplatne nadobudla členstvo v predmetnom spoločenstve. Nie je zvyčajné, aby poručiteľ ako prejav svojej vďaky odkazoval svoj majetok právnickej osobe, ktorej jediným spoločníkom je ďalšia právnická osoba, pričom predmetom podnikania oboch týchto spoločností je práve prenájom a realitná činnosť. Žalobca je toho názoru, že spísaním závetu došlo v skutočnosti k simulovaniu právneho úkonu kúpnopredajnej zmluvy. Žalobca má za to, že žalovaná spoločnosť sa nestala vlastníkom podielu pôvodne patriacom PhDr. Z. H.. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca preukazuje tým, že ako spoluvlastník,

ktorého zákonné predkupné právo bolo porušené, nemá iný právny prostriedok na to, aby sa právne pomery k prevedenému podielu vrátili do pôvodného stavu. Ak by súd žalobe vyhovel, mohli by sa ostaní spoluvlastníci v súvislosti s predkupným právom domáhať podielu na spoločnej nehnuteľnosti a neumožniť tak podnikateľskému subjektu narušiť integritu domáceho obyvateľstva na spravovaní svojich podielov. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o predkupnom práve iných spoluvlastníkov v prípade prevodu a nie prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V prípade dedenia sa nejedná o prevod vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča, ale ide o prechod vlastníckeho práva k veci v dôsledku udalosti, s ktorou zákon spája uvedené právne následky. PhDr. Z. H. spísaním závetu neporušil zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka ani Zákona o pozemkových spoločenstvách. Okresný súd Liptovský Mikuláš v rozhodnutí č.k. 4C/146/2015-174 zo dňa 11.06.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.07.2015 rozhodol, že žalovaný Ľuboš H. je povinný vydať žalobcovi - v tomto spore žalovanému, nadobudnuté podiely po poručiteľovi PhDr. Z. H.. Súd prvej inštancie zhodnotiac vykonané dôkazy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, konštatoval, že v danom prípade sa žalobca domáhal, že žalovaný nie je podielový spoluvlastník spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, t.j. domáhal sa negatívneho určovacieho výroku. Rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti nemôže zlepšiť (zmeniť) právne postavenie žalobcu a na podaní žaloby, predmetom ktorej je takéto určenie, žalobca nemá naliehavý právny záujem podľa ust. § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku, preto žalobu zamietol. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že v prípade vyhovenia takejto žalobe by bol v katastri nehnuteľností ako spoluvlastník predmetných spoluvlastníckych podielov zapísaný právny nástupca PhDr. Z. H. - dedič zo zákona Y. H.. Zo zákonného ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. vyplýva, že katastrálny úrad v prípade, ak je na správu katastra doručený rozsudok súdu, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, je povinný vyznačiť stav pred právnym úkonom alebo dobrovoľnou dražbou. No v súdenej veci sa nejednalo o takýto prípad, keďže predmetom tohto súdneho sporu je určenie neexistencie vlastníckeho práva a súd prvej inštancie je v sporovom konaní žalobou viazaný. Katastrálny úrad nie je viazaný odôvodnením súdneho rozhodnutia, ak by si súd prípadne vyriešil ako otázku prejudiciálnu ne/platnosti právneho úkonu a v prípade, ak by aj súd pripustil takýto výklad a v katastri nehnuteľnosti by bol zapísaný ako spoluvlastník Y. H., tento nie je stranou tohto súdneho sporu, hoci by bol dotknutý na svojich právach, keď navyše sa ani sám necíti byť spoluvlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov.

2. Žalobca v podanom odvolaní vytýkal súdu nesprávny procesný postup, ktorý mu znemožnil, aby uskutočnil procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nevyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tento preukazuje tým, že ako spoluvlastník, ktorého zákonné predkupné právo bolo porušené, nemá iný právny prostriedok na to, aby sa právne pomery k prevedenému podielu vrátili do pôvodného stavu. Podľa odvolateľa, ak by súd žalobe vyhovel, ochránilo by sa tým obchádzanie zákona, ku ktorému došlo konaním žalovaného a PhDr. Z. H., o ktorom žalobca ani žiadni členovia, do zápisu zmeny v katastri nehnuteľnosti, nemali žiadnu vedomosť. Ak by súd žalobe vyhovel mohli by sa ostatní spoluvlastníci v súvislosti s predkupným právom domáhať podielu na spoločnej nehnuteľnosti, nenarušila by sa doposiaľ homogénna integrita členstva spoločnosti a nebolo by spoločenstvo ohrozené zvnútra tým, že podielnikom je spoločnosť majúca v predmete činnosti predaj nehnuteľností, keď prijatím právnickej osoby za člena spoločenstva sa narušuje fungovanie spoločenstva, jeho ucelenosť a prehľad. Podľa odvolateľa existuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože práve určenie, že žalovaný nie je vlastníkom spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, sa dosiahne žalobcom žiadaný konečný výsledok, ku ktorému svojim návrhom smeruje, t.j. zrušenie členstva člena, ktorý sa do spoločenstva dostal obchádzaním zákona. Súd prvej inštancie nedostatok naliehavého právneho záujmu „zmätočne a nekoherentne“ odôvodnil údajnou nevykonateľnosťou petitu žaloby, tvrdiac, že negatívne určenie vlastníckeho práva nemôže byť podkladom na zápis zmeny v katastri nehnuteľnosti. S týmto názorom súdu prvej inštancie odvolateľ nesúhlasí a má za to, že ide o nesprávne vyvodený záver o príčinnej súvislosti týchto skutočností. Vlastníckou žalobou je aj zapieracia žaloba, ktorá sa označuje tiež ako negatórna žaloba a túto zapieraciu žalobu môže použiť vlastník v prípade, ak tretia osoba neoprávnene zasiahla do jeho vlastníckeho práva. Tento zásah však musí byť iný ako je neoprávnené zadržiavanie veci, čo je hlavnou

odlišnosťou od žaloby na vydanie veci. Žalobca ako vlastník má za to, že ide práve o niektorý z takýchto prípadov zásahu, pričom za situácie, že žalobca je spoluvlastníkom a členom spoločenstva, ale nie vlastníkom predmetného podielu, nemôže sa domáhať ochrany svojich vlastníckych práv určovacou žalobou, že skutočným vlastníkom je Y. H., ktorého flagrantný záujem na ochrane vlastníckych práv bol vyjadrený v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/146/2015-174, kde sa tento priamo účelovo svojich práv vzdal, nemožno spoliehať ani na podanie určovacej žaloby z jeho strany a že na určenie neplatnosti závetu nemá žalobca vecnú legitimáciu a ani naliehavý právny záujem. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že tvrdenie žalobcu o porušení predkupného práva je čistý nezmysel, je zároveň zmätočné, pretože predkupné právo je možné porušiť len v tom prípade, ak došlo k uzavretiu dvoj, prípadne viacstrannej zmluvy, čiže došlo k prevodu vlastníckeho práva. V tomto prípade išlo o vysporiadanie dedičských podielov na základe závetu po poručiteľovi PhDr. Z. H., pričom v tejto veci rozhodoval súd rozsudkom 4C/146/2015 medzi závetnými dedičmi Ing. Y. H. a spoločnosťou PETRONIUS, s.r.o., zastúpenú konateľom JUDr. Miroslavom Balážom. Nemôže ísť o obchádzanie zákona, ak majetok nadobudla spoločnosť v rámci závetu ako závetný dedič. Dedením dochádza k prechodu vlastníckeho práva a nie k prevodu. V tomto prípade žalobca ale nerozlišuje medzi základnými pojmami, prevodom a prechodom vlastníckeho práva. Pritom právnická literatúra uvádza prevodom rozumieme nadobudnutie vlastníckeho práva na základe prejavu vôle zmluvou a prechodom nadobudnutie na základe iných právnych skutočností (na základe zákona, rozhodnutím orgánu verejnej moci a aj dedením). Dedenie je prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti na iné subjekty a označuje sa ako dedičská postupnosť, resp. dedičská sukcesia. Na dediča môže však prejsť tiež len určité právo či povinnosť, a to z osobitného rozhodnutia poručiteľa vyjadreného v závete, v ktorom závetca určí konkrétnu vec alebo právo, ktoré majú dedičia nadobudnúť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné I, str. 605). Žalobca v podanom odvolaní nezdôvodnil, akým spôsobom sa mala narušiť integrita spoločenstva. Obchodná spoločnosť má rovnaké postavenie ako ostatní členovia spoločenstva. Treba dať do pozornosti, že podielovým spoluvlastníkom je aj spoločnosť Lesný komposesorát Partizánska Ľupča, a teda na základe tvrdenia žalobcu je integrita potom narušená tak či tak, pretože medzi podielnikmi je zapísaná aj vyššie spomínaná obchodná spoločnosť. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobca uviedol, že uznávanou hodnotou v tomto sporovom konaní je vlastnícke právo k členskému podielu v pozemkovom spoločenstve, ku ktorému sa žalovaný dostal spôsobom, ktorý sa na prvý pohľad síce javí ako zákonný, no pri podrobnejšom preskúmaní obchádza a nerešpektuje práva ostatných členov spoločenstva. Žalobca tvrdí, že ak PhDr. Z. H. pred svojou smrťou vykonal právny úkon- spísanie závetu, ktorým odkázal členské práva právnickej osobe žalovaného, tak tým simuloval právny úkon kúpnej zmluvy bez predkupného práva a mal o tej skutočnosti vedomosť, keďže tieto pozemky boli spoločenstvu ponúknuté na odpredaj. Žalobca podanou žalobou uplatnil právo na ochranu vlastníckeho práva k členskému podielu, ktoré bolo konaním žalovaného podľa jeho názoru porušené.

5. Žalovaný vo vyjadrení k stanovisku žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie správne rozhodol a odôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu a na zvyšné otázky žalobcu už nereagoval, pretože ak nie je daný naliehavý právny záujem, súd na zvyšok žaloby neprihliada, pretože ide o prvoradý dôvod na zamietnutie žaloby.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§34 po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v spore v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP, a toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli strany sporu v rámci odvolacieho konania, sa podrobne zaoberal všetkými rozhodujúcimi otázkami, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

8. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že účelom určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) je, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 . Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( § 154 . Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

9. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností, tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby.

10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie po predbežnom právnom posúdení skutočností tvrdených v žalobe mal za to, že žaloba je nedôvodná, a preto vyzval podľa ust. § 138 žalobcu na späťvzatie žaloby. Žalobca trval na podanej žalobe a domáhal sa určenia, že žalovaný nie je podielový spoluvlastník spoluvlastníckych podielov, t.j. domáhal sa negatívneho určovacieho výroku. Aj podľa odvolacieho súdu rozsudok, že žalovaný nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, nemôže zmeniť právne postavenie žalobcu a na podaní žaloby, predmetom ktorej je takéto určenie, žalobca nemá naliehavý právny záujem. Žalobca sa zjavne mýli, ak tvrdí, že v prípade, ak by sa určilo, že žalovaný nie je spoluvlastníkom sporných podielov, v katastri sa zapíše predchádzajúci spoluvlastník. Správne uviedol súd prvej inštancie, že zo zákonného ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona vyplýva, že katastrálny úrad v prípade, ak je na správu katastra doručený rozsudok súdu, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby, je povinný vyznačiť stav pred právnym úkonom alebo dobrovoľnou dražbou. No v prejednávanej veci nešlo o takýto prípad, keďže predmetom konania je určenie neexistencie spoluvlastníckeho práva. S poukazom na uvedené správne potom súd prvej inštancie žalobu zamietol a v tomto rozhodnutí odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, preto súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430