Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10P-78-2017.pdf
PDF · 83.89 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci manželov Dorkových: navrhovateľky - I. I., P.. XX. XX. XXXX, Y. J. XX/X a manžela navrhovateľky - A. I., P.. XX. XX. XXXX, bytom J. XX/X, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: A. I., P.. XX. XX. XXXX, J. I.Á., P.. XX. XX. XXXX, U. I., nar. XX. XX. XXXX, O. I., P.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto
rozhodol:
I.Súd manželstvo účastníkov konania Denisy Dorkovej, rod. Jónásovej, nar. 14.09.1981 a Oskára Dorku, nar. 25.03.1975 uzavreté dňa 25.05.2002 vo Včelinciach, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Včelince, vo zväzku 1, ročník 2002, na strane 29, pod poradovým číslom 2 r o z v á d z a .
II.Súd maloleté deti Vanesu Dorkovú, nar. 28.06.2009, Kláru Dorkovú, nar. 04.08.2002, Oskára Dorku, nar. 25.05.1999 a Lauru Dorkovú, nar. 30.06.2004 na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky maloletých detí, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III.Otec maloletých detí Oskár Dorka, nar. 25.03.1975 j e p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej Vanesy Dorkovej, nar. 28.06.2009 výživným vo výške 50,- Eur mesačne , vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV.Otec maloletých detí Oskár Dorka, nar. 25.03.1975 j e p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej Kláry Dorkovej, nar. 04.08.2002 výživným vo 50,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
V.Otec maloletých detí Oskár Dorka, nar. 25.03.1975 j e p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého Oskára Dorku, nar. 25.05.1999 výživným vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
VI.Otec maloletých detí Oskár Dorka, nar. 25.03.1975 j e p o v i n n ý počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej Laury Dorkovej, nar. 30.06.2004 výživným vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
VII.Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
VIII.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva, úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode z dôvodu, že jej manželstvo je dlhodobo rozvrátené a nie je predpoklad jeho obnovenia.
2.Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Uviedla, že vzťahy medzi ňou a manželom sa zhoršili približne pred tromi rokmi. Zistila, že jej manžel má mimomanželský vzťah. Ďalej vypovedala, že manžel ju fyzicky týra o čom predložila aj lekárske potvrdenie. S manželom nemieni obnoviť manželské spolužitie, nakoľko už nechce znášať jeho týranie. V prípade rozvodu navrhla maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti a vyživovaciu povinnosť otca určiť vo výške po 50 € na každé dieťa. Styk otca s deťmi nežiadala upraviť súdnou cestou, nakoľko na styku sa vedia dohodnúť. Navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 179 € mesačne.
3.Manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva nesúhlasil. Nepoprel výpoveď manželky, že ju fyzicky napadol a ani skutočnosť, že mal mimomanželský vzťah. Uviedol, že ho podviedla aj jeho manželka. V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a s výškou výživného v sume po 50 € na každé dieťa. Vypovedal, že pracuje ako robotník, jeho príjem je pohyblivý a to v rozpätí od 300 do 1000€ mesačne.
4.Kolízny opatrovník v prípade rozvodu navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a vyživovaciu povinnosť otca určiť vo výške po 50 € mesačne na každé dieťa.
5. Podľa §-u 23 Zákona o rodine
1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine
1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; 2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; 3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; 2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
6.Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25. 05. 2002, z manželstva pochádzajú 4 maloleté deti. Súd v priebehu konania zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k zhoršeniu vzťahov medzi manželmi došlo asi pred tromi rokmi. Príčinou rozpadu manželstva je mimomanželský vzťah manžela a jeho fyzické útoky voči manželke v dôsledku ktorých bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie. Manželka dlhodobo nezvláda konfliktnú situáciu v rodine a v záujme priaznivého vývoja maloletých detí ako aj v snahe zabrániť ďalším fyzickým útokom manžela voči svojej osobe nemieni s manželom obnoviť manželské spolužitie. Súd vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania a márnej snahe o zmier medzi účastníkmi konania manželstvo rozviedol. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na ich výživu mesačne vo výške po 50 € na každé dieťa. Styk otca s deťmi neupravil, nakoľko na styku sa rodičia vedia dohodnúť.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 220 Civilného sporového poriadku v prípade, že povinná strana neplní rozsudok je možné voči nemu podať návrh na začatie exekúcie.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.