Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-411-2015.pdf
PDF · 99.9 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/411/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s. r. o., Pajštnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. K. XXX/XX, XXX XX B., prechodne bytom G. XXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, o zaplatenie 404,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II/
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca VÚB, a. s. podal na tunajšom súde dňa 25. 11. 2015 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 404,66 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou ako dlžníkom uzavrel dňa 03. 10. 2007 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, na základe ktorej bol žalovanej schválený úverový rámec s dohodnutým úrokom 19,2 %, ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu bol úverový rámec vo výške 199,16 € a žalovaná bola povinná uhrádzať štandardnú mesačnú splátku po 10,-- €. Žalovaná svoje povinnosti neplnila, preto ku dňu 09. 10. 2015 žalobca vystavil výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 30. 09. 2015 vo výške 404,66 €, ktoré zahŕňa súhrn debetných položiek a to istinu, poplatky, sankčný úrok a štandardný úrok. Keďže žalovaná v lehote splatnosti, t. j. do 15. 10. 2015 dlh neuhradila, žalobca si zároveň uplatnil príslušný úrok z omeškania v súlade s predpismi civilného práva. Po podaní žaloby žalobca postúpil žalovanú pohľadávku na spoločnosť EOS KSI Slovensko, preto súd uznesením na žiadosť žalobcu a so súhlasom postupníka rozhodol uznesením zo dňa 25. 02. 2016, že pripúšťa zámenu účastníkov na strane žalobcu tak, že v ďalšom v konaní bude vystupovať nový žalobca EOS KSI Slovensko, s. r. o.
2. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 30. 03. 2016 spolu s výzvou súdu, aby sa v súdom stanovenej lehote k žalobe vyjadrila, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Súd zaslal žalobcovi výzvu k žalobe, ktorá bola doručená elektronicky právnemu zástupcovi žalobcu dňa 16. 03. 2017, v ktorej bol žalobca upozornený, že súd podrobuje jeho nárok súdnemu prieskumu z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa „ex offo“, kedy súd prihliada aj na otázku premlčania „ex offo.“ Žalobca bol najmä vyzvaný na presnú špecifikáciu žalovanej sumy a špecifikáciu vzniku istiny, poplatkov, úrokov, sankčných úrokov, ktoré si v žalobe uplatňuje, na špecifikáciu platobnej disciplíny žalovanej a spôsob jednotlivých úhrad. Žalobca bol zároveň upozornený, že predložená zmluva najmä v článku 5, 6 je pre veľkosť písma a nekvalitnú kópiu pre súd nečitateľná, rovnako tak pripojené VOP, na
základe čoho súd nemôže posúdiť uplatnený nárok v celom rozsahu. Rovnako bol žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril, či zmluvný vzťah naďalej trvá, prípadne akým spôsobom bol ukončený. Žalobca bol súdom upozornený, že na základe doposiaľ predložených dokladov nie je možné vyhodnotiť opodstatnenosť celého uplatneného nároku. Žalobca sa v súdom stanovenej lehote k výzve súdu nevyjadril.
4. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý v súlade s ustanovením § 470 ods.1 C. s. p. platí aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b/ C. s. p., pretože v danej spotrebiteľskej sporovej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-- €. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. 04. 2017, súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v súlade s ustanovením § 219 ods.3 C. s. p. Po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dokladmi súd zistil nasledujúci stav veci.
5. Podľa Žiadosti o vydanie nákupnej karty COOP Jednota plus (ďalej žiadosť alebo žiadosť/zmluva) v článku 1 žalovaná uviedla svoje osobné údaje, v článku 2 - štandardná mesačná splátka o úverový rámec nie sú uvedené žiadne údaje, v článku 3 - údaje k používaniu karty je uvedený len údaj o rodnom priezvisku matky, v článku 4 žalovaná uviedla údaje o zamestnaní, v článku 5 - úverové poistenie a v článku 6 - vyhlásenia klienta sú ustanovenia zmluvy pre veľkosť písma a nekvalitu kópie pre súd nečitateľné. Žalovaná žiadosť podpísala dňa 07. 09. 2007, zástupca banky dňa 03. 10. 2007. K zmluve žalobca pripojil Obchodné podmienky (čl. 7), ktoré rovnako pre veľkosť písma a nekvalitu kópie boli pre súd nečitateľné. Žalobca na výzvu súdu zmluvu ani obchodné podmienky nepredložil v čitateľnej kópii. Ďalej žalobca doložil súdu výpis z autokarty plus za obdobie od 01. 01. 2009 do 30. 09. 2015, kde sú účtované transakcie od 05. 04. 2009. Z výpisu súd zistil, že posledná debetná transakcia zo strany žalovanej bola vykonaná dňa 05. 09. 2011 a to výber vo výške 20,-- €. Odvtedy žalovaná nečerpala úver žiadnym úkonom, následne boli účtované úhrady zo strany žalovanej 5x, posledná úhrada dňa 21. 05. 2012 vo výške 20,-- €. Od roku 2011 sú na strane debetných transakcií účtované zo strany banky výlučne poplatky rôzneho charakteru - poplatok za rizikové poistenie, správa účtu, spracovanie poštovej poukážky, náklady, vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie (dňa 23. 07. 2013) a štandardné a sankčné úroky. Z výpisu vyplývajú údaje o úverovom rámci 199,16 €, s počiatočným stavom 0,-- €, konečným stavom k 30. 09. 2015 - 404,66 € s tým, že povinná splátka na úhradu je 404,66 € splatná 20. 10. 2015, štandardná úroková sadzba je 1,6 % mesačne/19,2 % ročne, sankčná úroková sadzba 5,05 % ročne, štandardná splátka 10,-- €.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 31.12.2007), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
6.1. Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúvalo zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom tovarov a služieb na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. V čase vzniku zmluvy platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani
nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
6.2. Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 OBZ sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti OBZ o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR ( uznesenie sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný. Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný právny názor, súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zák. č. 102/2014 Z. z. úč. od 01.05.2014, ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ . Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu názoru použitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka ( ďalej len OBZ), ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.
6.3. Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6.4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
6.5. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
6.6. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje:
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe: a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
6.7. Podľa § 1 písm. c/ zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku (úč. do 31.12.2007), tento zákon upravuje vydávanie a používanie elektronických platobných prostriedkov.
6.8. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku, elektronické platobné prostriedky sú elektronické prostriedky, ktoré umožňujú prístup k elektronicky evidovaným alebo elektronicky uchovávaným peňažným hodnotám a ktoré umožňujú prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení uskutočňovať vklady, výbery, prevody alebo iné operácie. Elektronický platobný prostriedok je a) platobný prostriedok diaľkového prístupu a b) platobný prostriedok elektronických peňazí. Podľa ods. 2, vydavateľom elektronického platobného prostriedku (ďalej len "vydavateľ") môže byť len b) banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré majú bankové povolenie na vydávanie elektronických platobných prostriedkov, a Podľa ods. 3, oprávneným držiteľom elektronického platobného prostriedku (ďalej len "oprávnený držiteľ") je každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej vydavateľ vydal na používanie elektronický platobný prostriedok na základe nimi uzavretej zmluvy o vydaní a používaní tohto elektronického platobného prostriedku. Podľa ods. 4, platobný prostriedok diaľkového prístupu je prostriedok, ktorý umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení, a to a) banková platobná karta. Podľa ods. 9, kreditná banková platobná karta umožňuje oprávnenému držiteľovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného vydavateľom uvedeným v odseku 2 písm. a) alebo písm. b), ktorý vydavateľ dohodne s oprávneným držiteľom. Podľa § 23 ods. 1, vydavateľ je povinný vydať a sprístupniť najmä vo svojich prevádzkových priestoroch v písomnej forme alebo elektronickej forme v štátnom jazyku obchodné podmienky vydavateľa na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku. Tieto obchodné podmienky obsahujú aspoň a) podmienky vydavateľa na vydanie elektronického platobného prostriedku, b) postup správneho a bezpečného používania a uchovávania elektronického platobného prostriedku a akéhokoľvek identifikačného čísla alebo kódu, alebo údaja prideleného vydavateľom alebo dohodnutého medzi vydavateľom a oprávneným držiteľom, c) popis elektronického platobného prostriedku vrátane rozpätia peňažných limitov na používanie elektronického platobného prostriedku, d) základné technické informácie týkajúce sa technických zariadení určených na používanie elektronického platobného prostriedku, e) lehoty a spôsob vykonávania zúčtovania vrátane použitých výmenných kurzov, f) informáciu o poplatkoch za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, g) podmienky spätnej výmeny elektronických peňazí podľa § 30, h) postupy a lehoty vybavovania reklamácií a sťažností súvisiacich s vydávaním a používaním elektronických platobných prostriedkov vrátane informácií o nákladoch spojených s reklamáciami a o postupoch riešenia sporov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Podľa ods. 2, vydavateľ informuje záujemcov o vydanie elektronického platobného prostriedku o svojich obchodných podmienkach na vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, a to v písomnej forme alebo elektronickej forme a v dostatočnom predstihu pred vydaním elektronického platobného prostriedku. Vydavateľ je rovnako povinný informovať záujemcov o vydanie
elektronického platobného prostriedku o výške alebo sadzbe všetkých poplatkov za vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku, o limite alebo úverovom limite a o výške ročnej percentuálnej úrokovej sadzby a o spôsobe výpočtu úrokov. Podľa ods. 3, obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku, ak je v tejto zmluve výslovný odkaz na obchodné podmienky vydavateľa podľa odseku 1 a ak sú tieto obchodné podmienky pripojené k tejto zmluve alebo ak ich oprávnený držiteľ dostal najneskôr pri uzavretí tejto zmluvy.
6.9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
7. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že žalobe žalobu nemožno vyhovieť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že žalovaná je jeho dlžníkom vo výške 404,66 € s príslušenstvom titulom zmluvného vzťahu zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB. Súd konštatuje, že žalobcom predložená zmluva nespĺňa ani základné náležitosti Zmluvy o úvere a Zmluvy o kreditnej karte, nakoľko zmluva vôbec neidentifikuje predmet zmluvy. Súd potom konštatuje, že žalobca nepredložil súdu žiaden platný zmluvný základ, na základe ktorého si uplatňoval žalovaný nárok. Súd preto uzatvára, že žalobca napriek výzve súdu nepreukázal zmluvný vzťah, z ktorého si uplatňoval žalovaný dlh voči žalovanej, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nepreukázanú a teda nedôvodnú a v ďalšom nepreskúmaval nárok žalobcu z hľadiska zmluvných podmienok v spotrebiteľskom úverovom vzťahu.
8. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., t. j. podľa úspechu vo veci. V spore bola úspešná žalovaná, v súvislosti s konaním jej žiadne trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.