Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/202/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: C. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. H. XXX, Y. R., občan R., proti žalovanej v 1. rade: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/ XX, Z., občan R., právne zast. Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, žalovanému v 2. rade: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. R. XXX, Y. R., občan R., žalovanej v 3. rade: H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. R. XXX, Y. R., občan R., právne zast. Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/191/2014-57 zo dňa 12.07.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným v 1. až 3. rade priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalovaným v 1. až 3. rade priznáva nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, vedeného Okresným úradom J., katastrálnym odborom, k.ú. a obec Y. R., a to:

- rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku parcela registra F. - par. č. XXX,

- pozemok registra F. - par. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 636 m2,

- pozemok registra F. - J.. č. XXX - záhrady o výmere 154 m2 , v celosti, patria do dedičstva po poručiteľke - U. P., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná strana žalobu navrhla zamietnuť.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 80 O.s.p., § 137 písm. c) C.s.p., § 126 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1, 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách zistil, že žalobkyňa ako aj žalovaní sú potomkami - vnúčatá U. P., rod. E., zomrelej XX.XX.XXXX, kedyže U. P. mala dve deti - syna E. P., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a K. P., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Na Štátnom notárske v J. bola dňa 23.11.1983 spísaná notárska zápisnica č. N XXX/XX, Nz XXX/XX, a to darovacia zmluva, ktorou U. P., rod. E. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k. ú. Y. R., parc. č. XXX, dom č. súp. XXX, dvor o výmere 774 m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere 154 m2 v celosti, ktoré nadobudla jednak na základe prídelovej listiny zo dňa 18.06.1954 a jednak na základe dedenia po svojom neb. manželovi podľa rozhodnutia Štátneho notárstva č. D XXX/XX darovala Československému štátu zastúpenému Okresným národným výborom, finančný odbor v J..

Dňa 19.11.1993 bola spísaná dohoda o vydaní veci uzavretá podľa zák. č 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, kedy oprávneným osobám E. P. a H. P., rod. F. boli vydané nehnuteľnosti, ktoré pôvodne poručiteľka U. P. darovala Československému štátu. Z rozhodnutia OS Poprad sp. zn. 11C/223/2013 súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde Poprad sa viedlo vo veci sp. zn. 11D/106/2003 konanie o novoobjavenom majetku poručiteľky U. P.. Uvedené konanie bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve dňa 19.04.2006, kde okrem iného ako neopomenuteľná dedička zo zákona s poukazom na ust. § 479 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy právom nebohého syna poručiteľky K. P., vnučka poručiteľky C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, Y. R. v podiele 1-ine. Účastníci konania uzavreli dohodu o vyporiadaní tak, že aktíva dedičstva nadobúda H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, Y. R. zo závetu v celosti bez povinnosti vyplatiť dedičov C. P., C. Y., K. P. a H. P.. Osvedčenie o dedičstve sa týkalo aktív - LV č. XXX k. ú. Y. R., LV č. XXX k. ú. X. L., LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a ďalších nehnuteľností, ktoré sú zapísané v osvedčení o dedičstve 11D/106/2003-94 na strane 3. C. P. splnomocnila H. P., rod. F. na zastupovanie pri prejednávaní dedičstva po neb. U. P., rod. E., plná moc zo dňa 19.01.2005. Súd z dedičského spisu sp. zn. 7D/172/2013 po neb. H. P., zomrelej dňa XX.XX.XXXX mal preukázané, že dňa 11.10.2013 bolo dedičské konanie ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve, kde ako dedičia zo zákona C. Y., A.. H. P. a K. P. nadobudli na základe uzavretej dohody aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.

3. Ďalej konštatoval, že rozhodnutie súdu o žalobe podľa § 80 písm. c) O.s.p. sleduje ochranu vlastníckeho práva, pritom rozhodnutie súdu v spore o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľke, nenahrádza konanie o dedičstve podľa § 175 a nasl. O.s.p. Ide o žalobu svojou povahou preventívnu, ktorej účelom je predísť stav neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jeho význam je nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Vyžaduje sa, aby bol naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak už by bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu žiaden zmysel. O naliehavý právny záujem ide vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah už existujúci alebo o takú jeho situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, alebo mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem na určenie nie je, kde sa možno domáhať plnenia. Po zistení, že žalobkyňa sa v konaní pod sp. zn. 11C/223/2013 domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou, pritom žaloba bola zamietnutá pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu ustálil, že v predmetnom konaní u žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Určovací výrok súdu je nevyhnutný na pojatie predmetných nehnuteľností do dedičstva po poručiteľke U. P., zomrelej XX.XX.XXXX a dosiahnutie zápisu zmeny vlastníka nehnuteľností na liste vlastníctva. Rovnako poukázal na ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého je možné iniciovať konanie o novoobjavenom majetku po poručiteľovi podľa § 211 CMP.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade predmetom konania je nárok žalobkyne na určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva. Ide o nehnuteľnosti v k. ú. Y. R., ktoré právni predchodcovia žalovaných E. P. a H. P. nadobudli na základe dohody o vydaní veci uzavretej podľa ustanovení zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách dňa 19.11.1993. Podľa odôvodnenia v tejto dohode E. P. a H. P. mali postavenie oprávneným osôb v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 87/1991 Zb., čo preukázali závetom pôvodnej vlastníčky U. P. zo dňa 28.06.1990, ktorým ich určila za závetných dedičov na nadobudnutie celého dedičstva a ktorý závet bol predložený v dedičskom konaní po poručiteľke - pôvodnej vlastníčke. Citované ustanovenie § 3 ods. 2 zák. č. 87/1991 Zb. upravuje okruh oprávnených osôb, upravuje však aj ich poradie. Zaradenie oprávnených osôb do skupín znamená, že ak existujú osoby uvedené pod písmenom a), nemôžu nárok úspešne uplatňovať osoby uvedené pod písmenami b) až e), ak osoby uvedené pod písmenom a) svoj nárok uplatnili. Žalobkyňa, tak ako vyplýva z obsahu žaloby, svoje postavenie oprávnenej osoby odvodzuje od toho, že je dcérou syna U. P., K. P., a teda je oprávnenou osobou podľa ust. § 3 ods. 2 písm. c) zák. č. 87/1991 Zb. Táto situácia tak vylučuje, aby žalobkyni mohol vzniknúť nárok na vydanie nehnuteľností. Stalo by sa tak iba vtedy, ak by si oprávnené osoby v poradí pred ňou nárok neuplatnili. Z uvedeného vyplýva, že aj keď bola v čase uplatnenia reštitučného nároku E. a H. P. žalobkyňa maloletá, nevznikol jej ako oprávnenej osobe nárok na vydanie, keďže si nárok na vydanie veci v zmysle reštitučných predpisov uplatnili osoby uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 87/1991 Zb. Prvoinštančný súd súhlasil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaných v 1. a 3. rade súvisiacou s tým, že ak nepodajú všetky oprávnené osoby výzvu na vydanie veci v lehote, ktorá je stanovená reštitučnými predpismi, prináleží právo na vydanie veci v celom

rozsahu zostávajúcej oprávnenej osobe z príslušnej skupiny, pokiaľ včas podala výzvu na vydanie veci a k ďalším oprávneným osobám, ktoré výzvu nepodali, sa neprihliada, čo znamená, že podiel ostatných oprávnených osôb, ktoré neuplatnili svoj nárok, prirastie ostatným oprávneným, ktorý si uplatnili nárok na vydanie veci, čo sa však na predmetné konanie nevzťahuje z dôvodov uvedených vyššie v odôvodnení rozsudku.

5. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie žalobu zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že v konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania proti v konaní neúspešnej žalobkyni.

7. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v konaní preukázala, že má na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. V konaní preukázala, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla poručiteľka na základe listiny S. v J. zo dňa 18.06.1954 a tiež dedením po nebohom manželovi E. P., podľa rozhodnutia Štátneho notárstva č. XXX/XX. V roku 1983 boli predmetné nehnuteľnosti odňaté právnej predchodkyni žalobkyne bez právneho dôvodu, čo bolo zrealizované Darovacou zmluvou zo dňa 23.11.1983, spísanú na Štátnom notárstve pod č. X v J. a darované Československému štátu - S. - Finančný odbor J.. Tým vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov, právna predchodkyňa žalobkyne nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku. K uvedenému súd prvej inštancie nepriznal adekvátny význam. Je preto nepochybné, že poručiteľka bola v čase svojej smrti vlastníčkou predmetných nehnuteľností. V ďalšom vyslovila svoj nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že E. P. a H. P. nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe Dohody o vydanie veci uzatvorenej ako oprávnenej osoby v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Uvedená skutočnosť len potvrdzuje, že predmetné nehnuteľnosti boli v čase smrti vo vlastníctve poručiteľky, lebo boli zabraté štátom bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o E. a H. P., žalobkyňa bola v ich pestúnskej starostlivosti. Zámerne preto existenciu žalobkyne zatajili, hoci mali vedomosť, že je neopomenuteľnou dedičkou. A keďže žalobkyňa bola neplnoletá, oni boli povinní dostatočne chrániť jej práva a záujmy. Navrhla preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalované v 1. a 3. rade tak, že v odvolaní žalobkyňa neuviedla iné skutočnosti ako tie, ktoré uviedla v samotnom konaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za správne, preto ho navrhujú potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 C.s.p. a contrario, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktorý v celom rozsahu poukazuje a v zmysle ust. § 387 ods. 2 sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj odvolacím dôvodom uvádza, že pri žalobách o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom veci, v prejednávom prípade predmetných nehnuteľností, pričom požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa.

11. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje

rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného ( napr. vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (pozri uznesenie NS SR zo 16.12.2010, sp. zn. 3Cdo/154/2010).

12. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, že poručiteľka bola v čase smrti vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Ako to vyplýva z dokazovania a napokon aj z odvolania, poručiteľka darovacou zmluvou zo dňa 23.11.1983 spísanou na Štátnom notárstve pod číslom X v J., predmetné nehnuteľnosti darovala Československému štátu

- S. - Finančný odbor, J.. V čase smrti poručiteľky dňa XX.XX.XXXX teda predmetné nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy mali patriť Československému štátu. Nešlo teda o zabránenie majetku štátom bez právneho dôvodu, nakoľko právnym dôvodom tu bola darovacia zmluva. Následne predmetné nehnuteľnosti boli v rámci reštitúcie podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, vydané právnym predchodcom žalovaných, a to ako dedičom zo závetu. Na veci nemôže zmeniť nič ani tvrdenie žalobkyne, že právni predchodcovia žalovaných, t.j. E. a H. P. mali žalobkyňu v pestúnskej starostlivosti. Skutočnosť, že uvedení pestúni nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe zákona o mimosúdnych rehabilitáciách ako dedičia zo závetu samo o sebe nemôže na veci nič zmeniť.

13. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne, preto ho spolu s výrokom o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 a nasl. tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. až 3. rade súd priznal voči v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 .