Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/150/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovaným 1/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR, bytom H. nad U., F. XXX/XX, 2/ T. Šerymu, nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi SR, naposledy bytom N. C., G. XX toho času N. C. do XX.XX.XXXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 42 362 962, práv. zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13 o zaplatenie 2.984,10 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Žalovaným 1/,2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

II. Združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 42 362 962 m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 23.11.2013 žalobca požiadal súd, aby žalovaných 1/,2/ zaviazal zaplatiť mu sumu 2.984,10 Eur spolu s úrokom z omeškania z dlžných splátok vyčíslený za obdobie od 21.12.2010 do 04.08.2013 v sume vo výške 186,05 Eur, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.984,10 Eur od 05.08.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú uzavreli dňa 11.11.2005 žalovaní so Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému 1/ úver v sume 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal uhrádzať za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach v mesačných splátkach po 51,45 Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný 2/ prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný 1/. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 497 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Aj premlčanie je potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaní porušili svoje povinnosti podľa zmluvy. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči žalovaným postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009. Pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 6.284,-Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.519,37 Eur, úroku z omeškania vo výške 764,63 Eur. Žalobca sa domáha zaplatenia 58 neuhradených splátok úveru zročných od 20.12.2010 do 20.09.2015 v celkovej sume 2.984,10 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.09.2015 sa stali splatnými dňa 04.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca vyčíslil zákonný úrok z omeškania zo zročných splátok a to od 21.12.2010 do 04.08.2013 v celkovej sume 186,05 Eur. Žalovaní od spísania návrhu neuhradili žalobcovi žiadnu sumu.

2. Žalovaní sa k návrhu písomne nevyjadrili.

3. Do konania na podporu žalovaných vstúpil za účinnosti zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( do 30.06.2016) oznámením zo dňa 12.09.2013 vedľajší účastník, ktorý sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa doručenom súdu dňa 18.09.2015. Poukázal že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Namietol premlčanie uplatneného práva. Namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu domáhať sa proti žalovaným zaplatenia pohľadávky z úverovej zmluvy, pretože žalobca nepreukázal, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky zaslala žalovaným písomnú výzvu na splnenie dlhu a banka mohla žalobcovi postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu nesplatenému dlhu, pretože podľa citovaného ustanovenia predmetom postúpenia pohľadávky môžu byť len splátky, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote ich splatnosti, no žalobca nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky 04.11.2009 právny predchodca žalobcu SLSP, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu. Žalobca tak nedisponuje aktívnou legitimáciou. Na podporu svojich tvrdení uviedol viaceré súdne rozhodnutia.

4. Žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti na základe obsahu spisu a vykonaných dôkazov.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, vypočutím si vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, oboznámením dokladov predložených žalobcom a to žaloby, Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 11.11.2005, Dohody o ručení zo dňa 11.11.2005, Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, Oznámenia právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky žalovanému 1/,2/ vrátane doručeniek, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 vrátane prílohy č. 1., pokusu o zmier zo dňa 16.07.2013, Oznámenia o vstupe býv. vedľajšieho účastníka a jeho vyjadrenia vo veci, vyjadrenia žalobcu, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobcom vrátane podacieho hárku, upomienky mandatára zo dňa 30.08.2007 a výzvy k úhrade zo dňa 07.09.2007.

6. Žalovaný 1/ ako dlžník, žalovaný 2/ ako ručiteľ uzavreli dňa 11.11.2005 s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č.. na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa, a.s. zaviazala poskytnúť dlžníkovi spotrebný bezúčelový úver vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) a dlžník sa zaviazal úver vrátiť veriteľovi pri úrokovej sadzbe vo výške 12,60% ročne (v deň podpisu zmluvy) v pravidelných mesačných splátkach po 51,45Eur(1.550,- Sk), zročných vždy do 20. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná dňa 20.12.2005, posledná splátka bola zročná dňa 20.09.2015. Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky veriteľa.

7. V dohode o ručení zo dňa 11.11.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO 00 151 653, ako veriteľom a žalovaným 2/ ako ručiteľom žalovaný 2/ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ktorá vznikla z úverovej zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému 1/ ako dlžníkovi úver vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk), úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 prejavili Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník vôľu postúpiť pohľadávku voči žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 362875982 v celkovej výške 6.284,- Eur.

9. Dňa 20.11.20109 právny predchodca žalobcu oznámil písomne žalovaným 1/ a 2/ postúpenie pohľadávky teda, že SLSP, a.s. postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 pohľadávku voči nim vo výške 6.284,- Eur s príslušenstvom žalobcovi s tým, že od okamihu doručenia tohto oznámenia je možné tento záväzok uhradiť výlučne plnením žalobcovi..

10. Na výzvu súdu žalobca predložil oznámenia adresované žalovaným 1/ a 2/, ku ktorým nepredložil dôkaz svedčiaci o odoslaní ani doručení týchto listín žalovaným 1/ a 2/. V oznámení (označenom ako 1. Upomienka) zo dňa 30.08.2007 je uvedené, že oznamuje žalovaným 1/ a 2/, že Slovenská sporiteľňa, a.s. poverila žalobcu vysporiadaním záležitosti ohľadne ich záväzku a na základe mandátnej zmluvy je žalobca oprávnený "konať, uzatvárať obchody, osobne resp. telefonicky ich kontaktovať, konzultovať sporné údaje, informácie a pod." Súčasne oznámil žalovaným 1/,2/, že výška omeškaných splátok je

150.237,70 Sk, ktorú výšku u žalovaného 1/ následne (podaním zo dňa 07.09.2007) opravil na sumu 24.697,80 Sk k 07.09.2007. Predmetný úver resp. zmluva na základe ktorej vznikol dlh v podaní nebola určená ani bližšie špecifikovaná.

11. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16.07.2013 adresovanej žalovaným vyplýva, že žalobca využil svoje právo požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok ku dňu 16.07.2013. Žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 15dní odo dňa doručenia oznámenia. Dátum kedy bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dané na poštovú prepravu z predloženého podacieho hárku nevyplýva.

12. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.03.2017 vyplynulo, že pokiaľ ide o oznámenie o postúpení pohľadávky v súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Ďalej pokiaľ ide o platnosť postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoB) nemožno toto ustanovenie spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto ust. nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky keďže norma obsiahnutá v § v 92 ods. 8 zákona ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods.1 ZoB. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. Odhliadnuc od uvedeného boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 2386 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takomto prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.03.2016, sp. zn. 12Co/223/2015 v ktorom bolo konštatované: "Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že určitá výnimka je aj v § 92 ods. 8 zákona o bankách, že ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením, čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahne jeden rok, môže postúpiť takúto pohľadávku inej banke aj bez súhlasu klienta. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola dostatočne posúdená príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, kde sa konštatuje omeškanie s plnením peňažných záväzkov po dobu viac ako 1304 dní, pričom konečná splatnosť úveru bola 20.02.2012, ale zmluva o postúpení pohľadávok je z 15.12.2012." Ďalej žalobca poukázal na ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách v zmysle ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinností z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1. Podľa bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou

akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky. Dodal, že nakoľko ust. § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. S uvedeným záverom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.08.2016, v rozhodnutí sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, v rozhodnutí sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016. Zároveň žalobca nemôže súhlasiť ani s tým, že by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Na podporu svojich tvrdení poukazuje v tejto súvislosti aj na ustálenú judikatúru: Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/511/2015, Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2015, sp. zn. 8Co/163/2015, Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.11.2015, sp. zn. 7Co/540/2015. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Žalobca napriek vyššie uvedenému v tejto súvislosti poukazuje na Upomienku zo dňa 30.08.2007, ktorú zasielal žalovanému ako mandátny správca pohľadávky. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom má za to, že zosplatnenie dlhu nemá vplyv na jeho výšku a existenciu, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia dlhu a závisí od vôle veriteľa. Zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil žalobca a to po postúpení predmetnej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené žiada žalobca, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca má za preukázané, že v tomto konaní sa jedná o spor, ktorý vznikol uzavretím Zmluvy o úvere, taktiež má za preukázané, že žalovaní l/a 2/ si riadne a včas neplnili svoje zmluvné povinnosti, tým sa dostali do omeškania. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 2.984,10 Eur s prísl. pričom túto sumu tvoria splatné a nepremlčané splátky, zvyšnú pohľadávku, ktorá bola na žalobcu postúpená, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca má taktiež za preukázané, že je aktívne legitimovaný v tomto konaní, v zmysle jeho písomné vyjadrenia zo dňa 22.03.2017, v ktorom jednak uviedol dôvody, pre ktoré je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný aj s odkazom na ustanovenia § 89 ods. 1 Zákona o bankách a ustanovenie bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok. Taktiež poukázal na bod 10.3. Všeobecných obchodných podmienok, týkajúci sa doručovania. Žalobca predložil výzvy, ktoré žalovaným 1/, 2/ zasielal ako mandatár, vymáhajúci pohľadávky voči žalovaným v prospech právneho predchodcu žalobcu pred postúpením pohľadávky.

14. Žalovaný 1/ uviedol na pojednávaní, že sa s vecou oboznámil a pochopil o čo ide až minulý rok, keď mu bola doručená žaloba, a videl tam meno T.. Už nevie na čo boli finančné prostriedky z úveru použité. Vyjadril ochotu žalovanú sumu uhradiť, s tým, že nie je schopný zaplatiť dlh jednorazovo, nakoľko spláca už nejaké exekúcie. Pred dvoma rokmi sa zamestnal a s čistým príjmom v zime cca 600,- Eur, v lete so zárobkom vyšší, cca 800,- Eur mesačne. Má dve vyživovacie povinnosti, ktoré plní v súdom určenej výške a to 160,- Eur mesačne. Býva sám, náklady na bývanie má 215,- Eur mesačne a 30,- Eur elektrina. Majetok väčšej hodnoty nemá žiadny. Vzhľadom na uvedené je schopný platiť dlžnú sumu v splátkach max po 80,- Eur mesačne.

15. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 16. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov / ďalej len "zákon č. 258/2001 Z.z."/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

17. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

24. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 25. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

26. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

27. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 525 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.

29. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

32. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta.

33. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách( účinného do 30.11.2009 teda v čase postúpenia pohľadávky ), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

34. tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

35. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 11.11.2005 bola medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným1/uzavretá zmluva o splátkovom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný 2/ uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dohodu o ručení podľa § 303 Obchodného zákonníka, ktorému písomne vyhlásil, že uspokojí jeho pohľadávku voči žalovanému 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 11.11.2005, ak žalovaný 1/ neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas.

36. Uvedená zmluva o splátkovom úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 2písm. b) a 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, pričom text dokumentov žalovaný 1/ ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný

1/ v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany - spotrebiteľa, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008.

37. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd ako prvotnou otázkou zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovaným na základe predmetnej zmluvy o úvere. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa žalobca domáha.

38. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ (postupca) postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej 1/ ako dlžníkovi na žalobcu (postupníka). V danom prípade sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanej 1/ ako dlžníkovi zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klientom banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), ale aj ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 92 ods. 7). Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je v zmysle tohto zákona vyžadované splnenie ďalších predpokladov, pričom nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej "postúpenie" je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky.

39. Žalobca argumentoval, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Tento záver konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obo 210/01. Súdna prax sa však už odklonila od tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, čo vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

40. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 04.11.209 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovaným na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 11.11.2005. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou vtedy, ak klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení č.k. 6Co/119/2013-135 zo dňa 29.5.2014, Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, ktoré súdy zároveň konštatovali, že banka môže postúpiť na tretiu osobu len splatnú pohľadávku. Vedľajší účastník na strane žalovaných (do 30.06.2016) namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu práve s poukazom na citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

41. Žalobca na priamu výzvu nepredložil súdu výzvu banky ako pôvodného veriteľa na splnenie dlhu adresovanú žalovaným, ani doklad o doručení, resp. odoslaní tejto výzvy. Súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že ani v iných konaniach o návrhu žalobcu proti iným spotrebiteľom banka na výzvu súdu nepredložila doklad o odoslaní, prípadne doručení výzvy na splnenie dlhu dlžníkovi. Žalobca predložil výzvy, ktoré žalovaným 1/, 2/ zasielal ako mandatár, vymáhajúci pohľadávky voči žalovaným v prospech právneho predchodcu žalobcu, pred postúpením pohľadávky. Nakoľko výzva (zo dňa 30.08.2007)neobsahovala správny údaj o výške omeškaných splátok (u žalovaného 1/ dodatočne opravená) s upozornením, že dlžník je v omeškaní s úhradou splátok viac ako 90 dní ani titul na základe ktorého dlh vznikol (označenie úveru resp. zmluvy), jej vypovedacia hodnota bola minimálna a nemožno ju považovať za kvalifikovanú výzvu. Žalobca, nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom, že táto listina bola doručená žalovaným 1/ a 2/, resp. že by im bola (s poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr. doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými médiami. Bolo pritom v záujme veriteľa, aby kvalifikovanú výzvu zasielal dlžníkom takým spôsobom, aby to bolo preukázateľné, a aby doklad o odoslaní (poštový podací lístok), resp. o doručení výzvy (doručenku) dlžníkom uschovával pre prípad jeho potreby v budúcnosti.

42. Pokiaľ ide o žalobcov výklad ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., toto zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto predchádzať písomná výzva na úhradu.

43. Keďže žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne vyzval žalovaných na splnenie peňažného záväzku, že túto výzvu odoslal, a doručil, a vedľajší účastník na strane žalovaných do 30.06.2016 z tohto dôvodu namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 je v časti postúpenia pohľadávky voči žalovaným absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.

44. Na uvedenom závere nezmení nič ani bod 19.16 VOP SLSP, a.s. , keďže na uvedené nemožno prihliadať ako na individuálne dojednanú zmluvnú podmienku so spotrebiteľom, keďže sa nachádza vo vopred naformulovaných všeobecných obchodných podmienkach veriteľa, ktoré spotrebiteľ - dlžník určite žiadnym spôsobom neovplyvňoval ani nedojednával. Tieto sú vopred dané veriteľom, dokonca ich veriteľ môže kedykoľvek zmeniť a žiaden súhlas s ich novším znením od dlžníkov nevyžaduje. Uvedené vyplýva z vyššie cit. ust. zákonov na ochranu spotrebiteľa. Toto ust. VOP preto nemožno považovať za vopred daný súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky žiadaný v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách. Naviac takéto znenie VOP je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 a nasl. a ust. zák. na ochranu spotrebiteľa (značná nerovnováha v právach a povinnostiach veriteľa v neprospech spotrebiteľa - dlžníka). Dlžník ako spotrebiteľ nebol bez predchádzajúceho písomného súhlasu oprávnený postúpiť svoju pohľadávku a naopak právny predchodca žalobcu ako veriteľ bol na takéto konanie oprávnený. Táto podmienka vytvára hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami dvoch zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá potencionálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením pohľadávky odoprieť a ponecháva tak rozhodnutie na svojvôľu veriteľa. Navyše ust. § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom

- postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie ust. § 525 ods.1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok.

45. Z uvedených dôvodov keďže žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie súd pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu návrh výrokom I. v celom rozsahu zamietol. Tento nedostatok nemôže súd zhojiť ani odstraňovaním vád podania v zmysle § 128 a nasl. zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (CSP).

46. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania. 47. Podľa § 255 ods.1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Žalovaní 1/,2/ boli v konaní úspešní, preto by im patrila náhrada trov konania. Nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili, zo spisu nevyplýva, že by im v konaní nejaké trovy vznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal(výrok II.)

" trovách konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaných do 30.06.2016 súd rozhodol podľa §257 a § 259 CSP. Nakoľko žalovaní na strane ktorých vystupoval, mali v konaní úspech súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%(výrok III.). V predmetnej veci právny zástupca vedľajšieho účastníka dôsledne hájil záujmy žalovaných. Po oboznámení sa s doručeným návrhom a jeho prílohami v písomnom vyjadrení uviedol dôvody, pre ktoré nemožno návrhu vyhovieť , poukázal na príslušné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, zaoberal sa podmienkami, ktoré sú v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách potrebné pre platné postúpenie pohľadávky z banky na tretiu osobu s tým, že v danom prípade tieto podmienky neboli splnené, a pohľadávka banky z tohto dôvodu nebola spôsobilá na postúpenie žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.