Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-88-2017.pdf
PDF · 80.35 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v konaní o rozvod manželstva navrhovateľa - manžela T. a manželky T., o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. septembra 2016, č.k. 11C/90/2016-19, v spojení s uznesením zo dňa 17. februára 2017 č.k. 11C/90/2016-40, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ a jeho manželka uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K.. V spoločnej domácnosti nežijú tri roky. Zhodne prehlásili, že ich manželstvo si neplní svoj účel, pričom ide o natoľko závažný rozvrat vzťahu, ktorý nie je možné odstrániť a ich spolužitie po všetkých stránkach obnoviť. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín z psychologických konzultácií zistil, že vzťah manželov je vážne narušený, navrhovateľ je pevne rozhodnutý a trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v uvedenej správe konštatoval, že pre budovanie vzájomného manželského vzťahu a zachovania rodiny je potrebná participácia oboch manželov, preto v súčasnosti psychológ nevidí perspektívu obnovy manželského spolužitia a nápravy vzťahov v manželstve. Súd prvej inštancie z vyjadrení účastníkov mal za ozrejmené, že vzťahy v manželstve sú dlhšiu dobu a vážnym spôsobom narušené, z ktorého dôvodu vyslovil názor, že nie je predpoklad, že by sa v budúcnosti vzťahy zlepšili. Žiadnu nádej na obnovu manželských vzťahov medzi účastníkmi nevidel s prihliadnutím k tomu, že účastníci tri roky nežijú v spoločnej domácnosti, o obnovenie manželského spolužitia nemal navrhovateľ, v máji 2016 ani jeho manželka záujem. Mal za to, že požiadavky kladené zákonom, objektívna existencia kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a neplní si svoje spoločenské poslanie. Účastníci dlhodobo nevedú riadny manželský život, ich manželstvo je len formálnym zväzkom muža a ženy. Príčiny rozvratu manželstva, ktoré je súd povinný skúmať zo zákona, videl v rozdielnosti pováh a záujmov, neschopnosti riešiť problémy každodenného života tak, aby to prispelo k harmonickému manželskému spolužitiu, čo viedlo k nedorozumeniam, konfliktom a postupnému citovému odcudzeniu účastníkov, strate vzájomnej náklonnosti, dôvery, spolupatričnosti a k opusteniu spoločnej domácnosti zo strany navrhovateľa. Súd prvej inštancie právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie manželka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh na rozvod manželstva zamietol. Súdu prvej inštancie vytýkala, že o rozvode XX-ročného manželstva rozhodol na základe nepreukázaných tvrdení navrhovateľa, pričom skutkový stav vyhodnotil jednostranne a nezohľadnil váhu jej tvrdení. Uviedla, že nie je sporné, že manželia sa príkladne starali o deti, o spoločnú domácnosť tým, že mali rozdelené úlohy
- navrhovateľ hlavne o finančné zabezpečenie a manželka o regeneráciu jeho pracovnej sily, akceptáciu jeho mimopracovných osobných záujmov, starostlivosť o deti, domácnosť a vlastný podiel finančného zabezpečenia detí a domácnosti. Mala za to, že tiež nie je sporné, že odchodom detí zo spoločnej domácnosti najskôr za štúdiom, potom za prácou bol tzv. „syndróm vyhoreného hniezda“ spúšťačom manželskej krízy, ako prirodzený jav vývoja XX-ročného manželstva so svojimi typickými vonkajšími prejavmi na správaní manželov - ľahostajnosť, malý záujem, pocit nenaplnenia, ponorková choroba manželov v spoločnej domácnosti, stereotyp a všednosť manželského života, klesajúca intenzita prejavov náklonnosti manželov. Uviedla, že spornými medzi účastníkmi bolo, či dôvody uvedené v návrhu manžela, vrátane jeho vyjadrení u psychológa, ako aj pred súdom prvej inštancie, sú dôvodmi vyvolávajúcimi právne účinky rozvodu manželstva. Dôvodila tým, že ak manželia trpia ponorkovou chorobou, na ozdravenie vzťahu je prípustná odluka manželov - odchodu jedného z manželov zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľ však využil len odluku bez materiálneho odsťahovania, t.j. bez akejkoľvek zmeny adresy buď prechodného pobytu, alebo zmeny trvalého pobytu a vytvorenia si trvalého mimomanželského vzťahu, využívajúc výhody odluky manželov - formálneho spolužitia manželov na tej istej adrese trvalého pobytu s prispievaním na domácnosť, uplatňovania daňovej úľavy na manželku. K tvrdeniu navrhovateľa o tom, že sa 7 rokov intímne nestýkajú uviedla, že neeviduje, kedy ich intímny život prestal. O morálno-etických zlyhaniach manžela vedela, necítila potrebu nechať sa pohlavne nakaziť, a pretože navrhovateľ „nehlásil“ vytvorenie si nového trvalého vzťahu z dôvodu absencie zdieľania manželského lôžka, akceptovala tento spôsob manželského života. Súdu prvej inštancie vytýkala, že účelovo prihliadol a prisúdil vysokú váhu správe psychológa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín s tým, že XX.-ročné manželstvo, jeho podstatu, charakter fungovania nie je možné objektívne posúdiť za jednu hodinu. Uviedla, že za navrhovateľa sa vydávala aj na základe cirkevných princípov pred orgánom registrovanej rímsko-katolíckej cirkvi, z ktorého dôvodu vyjadrila presvedčenie, že manželstvo má právo na súdnu ochranu.
3. Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podrobnosti ustanovuje § 23 citovaného zákona, podľa ktorého súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
8. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Pre posúdenie rozvratu manželstva je právne významné zaoberať sa tým, či je reálny predpoklad zlepšenia vzájomných manželských vzťahov, teda, či možno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Súd prvej inštancie v danom prípade dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav, a to najmä výsluchom oboch účastníkov. Mal za nesporné, že manželstvo je dlhodobo neusporiadané, dlhodobo si neplní svoj účel. Z výsluchu samotnej manželky vyplýva, že navrhovateľ mal opakovane mimomanželské známosti, čo sa prejavovalo v jeho agresívnom správaní v rodine. Nezaujímal ho chod domácnosti, rozhodoval sám o využití finančných prostriedkov, o väčších výdavkoch sa s ňou neradil, nedovolil jej tráviť s ním voľný čas, nemal záujem, aby sa zúčastňovala jeho aktivít. Nespochybňovala, že navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v novembri 2013. Za neharmonické považoval manželstvo aj navrhovateľ, ktorý príčinu videl v rozdielnych názoroch na riešenie problémov, ako i nezhody v intímnej oblasti. Ani v podanom odvolaní manželka nedeklaruje, že by po rozhodnutí súdu prvej inštancie o rozvode manželstva došlo k zmene vzťahov medzi účastníkmi. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že manželia nebývajú v spoločnej domácnosti, vzájomne si nepomáhajú, nestarajú sa spoločne o domácnosť a intímne spolu nežijú. Ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, pričom rozvrat nie je len krátkodobý, ale javí sa ako trvalý. Za situácie, keď navrhovateľ trval na rozvode manželstva, nebolo v možnostiach súdu ďalej viesť účastníkov k zmiereniu a odstráneniu príčin rozvratu manželstva. Výchovná funkcia manželstva už bola ukončená tým, že deti narodené z manželstva účastníkov sú plnoleté, a teda súd prvej inštancie nemusel prihliadať na záujem maloletých detí. Za danej situácie je rozvod manželstva individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov, a pokiaľ navrhovateľ zásadne odmieta obnovenie manželstva (najmä, keď už rozvrat manželstva trvá tak dlho ako v danom prípade), sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva rozvodom. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel k právnemu záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel.
10. Dôvody pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva uvádzané manželkou v jej odvolaní nie sú z právneho hľadiska v danej veci významné, nakoľko § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, čo v prejednávanej veci bolo preukázané.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).