Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-109-2017.pdf
PDF · 84.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/109/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, právne zastúpeného JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou, so sídlom B. X, S., pobočka kancelárie: S. C. XX, S., proti žalovanému: W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. I. XX, t. č. bytom I. XXX, M. X, Česká republika, o zaplatenie 138,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5Csp/17/2016-80 zo dňa 12.01.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v časti výroku I. čo do lehoty splatnosti zaplatiť žalobcovi sumu 127,31 eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 127,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 127,82 eur od 04.03.2015 do 05.10.2016, zo sumy 126,51 eur od 06.10.2016 do 08.11.2016, a zo sumy 123,63 eur od 09.11.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. konanie o zaplatenie istiny 11,20 eur s príslušenstvom sa zastavil a III. žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
2. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom súd konanie v časti istiny 11,20 eur zastavil v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na všetky listinné doklady pripojené do spisu a písomné a ústne vyjadrenia strán sporu súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu vo výške 127,31 eur je dôvodný a okrem istiny priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle, ako si ho uplatnil po čiastočnom späťvzatí. Zo sumy 127,82 eur úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 04.03.2015 do 05.10.2016 (úhrada 2,31 eur), 5,05 % ročne zo sumy 126,51 eur od 06.10.2016 do 08.11.2016 (úhrada 2,88 eur), vo výške 5,05 % ročne zo sumy 123,63 eur od 09.11.2016 do zaplatenia. Istina spolu s úrokmi z omeškania bola priznaná v súlade s čiastočným späťvzatím žaloby a návrhom na priznanie príslušenstva pohľadávky zo strany žalobcu tak, ako to upravil na pojednávaní konanom dňa 12.01.2017. Úroky z omeškania boli priznané v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške päť percentuálnych bodov zvýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. O
trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku a žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
3. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný čo do uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi určenú pohľadávku s príslušenstvom v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Namieta, že už navrhovateľ vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu žiadal súd, aby mu bola uložená povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť sumu 138,51 eur s príslušenstvom. V podanom odpore žiadal súd, aby mu určenú výšku opodstatneného dlhu uložil splácať formou mesačných splátok, a to maximálne vo výške 2,30 eur mesačne, vždy k 31. dňu v mesiaci, nakoľko jeho finančná a životná situácia vyššiu splátku momentálne nepripúšťa a inak by tak boli znevýhodnení aj ďalší jeho veritelia. Súd sa týmto jeho návrhom na splatenie formou mesačných splátok vôbec nezaoberal. Napriek jeho momentálnej zlej finančnej situácii a existencii viacerých veriteľov rozhodol súd bez skúmania opodstatnenosti jeho návrhu na splatenie dlhu v splátkach tak, že je povinný navrhovateľovi dlžnú čiastku spolu s príslušenstvom zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukazuje na ust. § 232 ods. 3, 4 C. s. p. Citované ustanovenie zakotvuje pravidlo, že zásadne sa lehota na plnenie stanovuje 3 dni od právoplatnosti rozsudku. Určenie dlhšej lehoty je na úvahe súdu, pretože túto lehotu môže predĺžiť len súd. Vzhľadom na to, že bol z jeho strany podaný návrh na splácanie dlhu v splátkach, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vysporiadať sa s tým, či vôbec a v akom rozsahu mu povolí uhradiť dlh v splátkach. Má za to, že pre súd je záväzný skutkový stav dôležitý pre posúdenie lehoty na uhradenie dlhu a v prípade, že súd zistí, že je možné dlh uhradiť aj v splátkach, má svojou odôvodnenou úvahou ustanoviť primeranú splátku tak, aby bola v možnostiach a schopnostiach žalovaného a aby bol dlh v primeranom období uhradený. Prvostupňový súd sa však takouto úvahou vôbec nezaoberal, a preto jeho rozhodnutie považuje v tejto časti za nepreskúmateľné. Žiada preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvostupňovému súdu.
4. Žalobca vo vyjadrení udáva, že tvrdenia žalovaného sú tendenčné a ničím nepreukázané. Tvrdenie, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej situácii, nepreukázal relevantným spôsobom. Údajný zoznam veriteľov priložený k odporu nepreukazuje dostatočným spôsobom skutočnosti tvrdené žalovaným. Čo sa týka nároku žalovaného, tak poukazujú na ust. § 151 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré strana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Je zjavné, že žalovaný nárok žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil. Prehľadom platieb od žalobcu bolo preukázané, že žalovaný svoj záväzok plnil čiastočnými úhradami započítanými na istinu. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a žiada, aby ho odvolací súd potvrdil.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu udáva, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu a v celom rozsahu trvá na svojich vyjadreniach v podanom odvolaní.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 C. s. p. rozsudok okresného súdu v časti výroku I. čo do určenia lehoty splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom „to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“ potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p., pričom vo zvyšku rozsudku okresného súdu (v odvolaním nenapadnutej časti, t. j. pokiaľ súd I. žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 127,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 127,82 eur od 04.03.2015 do 05.10.2016, zo sumy 126,51 eur od 06.10.2016 do 08.11.2016 a zo sumy 123,63 eur od 09.11.2016 do zaplatenia, II. konanie o zaplatenie istiny 11,20 eur s príslušenstvom zastavil, III. vo výroku o trovách konania), sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka.
7. Vychádzajúc z obsahu odvolania, žalovaný namieta rozsudok súdu prvej inštancie iba čo do určenej lehoty na splnenie uloženej povinnosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku, majúc za to, že súd sa mal vysporiadať s jeho návrhom a stanoviť dlhšiu lehotu na plnenie dlhu v splátkach.
8. Možno dať odvolateľovi za pravdu, že súd sa nevysporiadal s jeho požiadavkou povoliť plnenie dlhu v splátkach. Napriek tomu odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu, pokiaľ ide o určenú lehotu na plnenie, za vecne správny.
9. V zmysle ust. § 232 ods. 3 C. s. p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
10. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonnou lehotou na splnenie povinnosti uloženej v súdnom rozhodnutí je lehota tri dni od právoplatnosti rozsudku. Citované ustanovenie zároveň súdu umožňuje v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Určenie dlhšej lehoty na plnenie musí byť ale odôvodnené a musí zodpovedať základným princípom, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený a ktoré sú vymedzené v čl. 1 až 18 C. s. p., predovšetkým zásade spravodlivej a účinnej ochrany porušených a právom chránených záujmov strán sporu (čl. 2) a rovné postavenie strán sporu vyplývajúce z čl. 6.
11. Konanie v súdenej veci je konaním sporovým, a teda platí, že strana sporu, ktorá niečo tvrdí, niečo si uplatňuje, musí svoje tvrdenia preukázať.
12. V súdenej veci možno konštatovať, že žalovaný, domáhajúci sa určenia dlhšej splatnosti uloženej povinnosti, nepreukázal okolnosti, pre ktoré by bolo možné po žalobcovi spravodlivo žiadať, aby strpel predĺženie splatnosti dlhu. Takéto okolnosti by mohli spočívať v osobných a majetkových pomeroch žalovaného, v jeho nedostatočnom príjme, sociálnej situácii, pokiaľ by preukázal, že napriek úsiliu nedokáže vyrovnať dlh v zákonnej lehote.
13. Žalovaný však netvrdil a nepreukázal skutočnosti, ktoré by mohli takúto ťaživú ekonomickú situáciu odôvodňovať. Neuviedol, aké sú jeho zárobkové možnosti, či má pravidelný príjem, aké sú jeho bytové pomery, či má vyživovacie povinnosti a podobne. Zo zoznamu jeho dlžníkov možno iba konštatovať, že žalovaný sa neprimerane úverovo zaťažuje. Nezodpovedné sa správanie žalovaného spočívajúce v neprimeranom úverovom zaťažovaní nemôže byť na ujmu práv žalobcu, ktorý tvrdil a preukázal, že má voči žalovanému nezaplatený dlh.
14. Povolenie splátok vo výške 2,30 eur mesačne, čoho sa žalovaný domáhal, by bolo v rozpore so zásadou spravodlivej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov, keď žalobcovi by nebola zabezpečená návratnosť jeho preukázanej judikovanej pohľadávky v primeranej lehote.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd v napadnutom rozsahu rozsudok ako vecne správny potvrdil.
16. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)