Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/334/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: X. U.. C. A., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., O. X, 2. I.. M. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. K. M. Č.. XXX, 3. A. Z., E.. X.XX.XXXX, I. K. D., G. X, zastúpení JUDr. Jaroslavom Novickým, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, proti žalovaným: 1. L. A., E.. X.X.XXXX, I. K. D., E. D. XX, zastúpený JUDr. Patrikom Holingom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Hlavná 25, 2. O. J., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., J. X, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 15C/139/2011-233 zo dňa 21.9.2015, v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 15C/139/2011-260 zo dňa 2.11.2016

rozhodol:

M e n í uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť žalobcom v 1. až 3. rade trovy konania vo výške 649,98 € k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Novického do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením, označenými v záhlaví, zaviazal žalovaného v 2. rade nahradiť žalobcom v 1. až 3. rade na účet ich právneho zástupcu trovy konania vo výške 566,12 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcom v 1. až 3. rade nepriznal náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade.

2. Rozhodol tak po právoplatnosti rozsudku č.k. 15C/139/2011-144 zo dňa 20.3.2014, ktorým bolo žalobe žalobcov o určenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 21.9.1995 v celom rozsahu vyhovené.

3. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania a úspešným žalobcom v 1. až 3. rade priznal proti žalovanému v 2. rade náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 466,62 €.

4. Hoci žalovaný v 1. rade bol tiež v konaní neúspešný, súd úspešným žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade nepriznal s poukazom na ust. § 257 CSP. Splnenie podmienok aplikácie daného zákonného ustanovenia videl v okolnostiach prípadu. Žalovaný v 1. rade sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 10.12.1997, domáhal voči žalovanému v 2. rade zaplatenia sumy 680.000,- Sk s príslušenstvom z dôvodu, že žalovanému v 2. rade poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.9.1995 sumu 460.000,- Sk a na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 6.10.1996 sumu 400.000,- Sk, ktoré v dohodnutej dobe do 6.1.1996 neboli vrátené. Až po podaní žaloby v roku 1998 žalovaný v 2. rade vrátil žalovanému v 1. rade v niekoľkých splátkach sumu 180.000,- Sk. Okresný súd Košice II vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.4.2006 sp. zn. 13C/168/2001, ktorým žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade istinu a príslušenstvo v celom rozsahu podľa podanej žaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.7.2007 a stal sa vykonateľným dňa 20.7.2007. Napriek

tomu žalovaný v 2. rade si povinnosť voči žalovanému v 1. rade nesplnil, čím zapríčinil stav, ktorý viedol k podaniu žaloby prejednávanej pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 15C/139/2011 (tu prejednávaný spor).

5. Pri rozhodovaní o trovách konania, na zaplatenie ktorých zaviazal iba žalovaného v 1. rade, vychádzal pri určení odmeny právneho zástupcu žalobcov za jednotlivé úkony právnej služby z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., a teda základnú sadzbu tarifnej odmeny stanovil vo výške 1/13 výpočtového základu, keďže v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy všeobecná hodnota predmetu zálohu nepredstavuje cenu práva, ktoré je predmetom súdneho konania. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného v rozsudku sp. zn. 6Co/586/2014 zo dňa 24.3.2015 konštatoval, že v konaní o určenie neplatnosti zmluvy ide o vec, ktorej hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, a preto všeobecná hodnota predmetu zálohu je z hľadiska náhrady trov konania bezvýznamná. Za úkony vykonané v roku 2011 vychádzal teda zo základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 57 €, za rok 2012 vo výške 58,69 €, za rok 2013 vo výške 60,07 € a za rok 2014 vo výške 61,84 €.

6. Proti tomuto uzneseniu v spojení s dopĺňacím uznesením v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli zmeniť napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením tak, že súd zaviaže žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. až 3. rade trovy konania vo výške 4.563,60 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 4.464,10 €. Uplatnili si aj náhradu trov odvolacieho konania voči obom žalovaným. V dôvodoch odvolania namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, pokiaľ pri rozhodovaní o odmene právneho zástupcu za úkony právnej služby neaplikoval ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a teda nevychádzal zo všeobecnej hodnoty predmetu zálohu, ktorá bola určená znaleckým posudkom sumou 60.900 €. Odmena za 1 úkon právnej služby takto predstavovala 546,05 €. Zároveň namietali nepriznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.6.2014, ktorú riadne vyčíslili vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.6.2014. Nakoniec nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania voči žalovanému v 1. rade. Argumentovali, že obaja žalovaní konali spoločne a museli si teda byť vedomí všetkých právnych následkov, ktoré môžu nastať. Záložná zmluva bola koncipovaná tak, že v prípade, ak záložca ručí záložnému veriteľovi na pôžičku ním poskytnutú tak, že ak predmetná pohľadávka nebude splnená riadne a včas, záložná zmluva sa bude považovať za kúpnu zmluvu. Konanie žalovaného v 1. rade sa malo posúdiť s ohľadom na korelatív dobrých mravov, nakoľko obom žalovaným muselo byť zrejmé, že ich konanie je v hrubom nepomere s vôľou splnomocniteľa a navyše, ak záložný veriteľ (žalovaný v 1. rade) postavil splnomocniteľa aj do postavenia ručiteľa, z čoho vyplýva zlý úmysel žalovaného v 1. rade. Zároveň poukázali aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/261/2010-216 zo dňa 27.3.2012, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne. Za nespravodlivé teda považujú, ak by na náhradu trov konania bol zaviazaný len žalovaný v 2. rade, aj keď rovnako žalovaný v 1. rade sa pričinil o to, že žalobcovia museli takmer 20 rokov bojovať o určenie neplatnosti záložných zmlúv.

7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s určením odmeny za úkony právnej služby v zmysle právneho názoru vysloveného Krajským súdom v Košiciach v rozsudku sp. zn. 6Co/586/2014-172 zo dňa 24.3.2015, t.j. so stanovením odmeny za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/13 výpočtového základu. Trval na tom, že na jeho strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia a zdôraznil, že celú situáciu zapríčinil žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade nielenže prišiel o finančné prostriedky, keďže žalovaný v 2. rade mu pôžičku doposiaľ nevrátil, ale prišiel aj o záloh v zmysle záložných zmlúv, ktoré obe boli určené za neplatné. V celej veci je tak poškodený len on, pričom žalovaný v 2. rade bol počas súdnych konaní pasívny, pojednávaní sa nezúčastňoval. Odmietol aj tvrdenia o svojom údajne zlom úmysle, ktorý argument žalobcovia prvýkrát uvádzajú až v tomto podanom odvolaní, pričom vo veci vždy poukazovali na prekročenie oprávnenia žalovaného v 2. rade v zmysle plnomocenstva udeleného nebohým U.. O. Z. starším. Jediný, kto vo veci mal zlý úmysel, bol žalovaný v 2. rade, ktorý v mene nebohého U.. O. Z. staršieho uzavrel so žalovaným v 1. rade dve záložné zmluvy, ktoré mali slúžiť na zabezpečenie dvoch pôžičiek, ktoré poskytol žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 1. rade poskytol uvedené pôžičky žalovanému v 2. rade v dobrej viere, no nakoniec prišiel nielen o peniaze, ale aj o záloh. Nakoniec sa ohradil voči tvrdeniu, že sa pričinil o to, že žalobcovia takmer 20 rokov museli bojovať o určenie neplatnosti záložných zmlúv, a to s poukazom na skutočnosť, že konanie vedené

Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 15C/139/2011 sa neviedlo 20 rokov, ale 4 a pol roka, sám sa ho aktívne zúčastňoval, vo veci vypovedal, predkladal svoje písomné návrhy a podania, a to na rozdiel od žalovaného v 2. rade, ktorý bol pasívny.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 .

9. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 21.9.2015, odvolanie bolo podané dňa 20.10.2015, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a dopĺňacím uznesením rozhodol dňa 2.11.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku.

10. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je účinný Civilný sporový poriadok.

11. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. V zmysle ust. § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase podania odvolania a posudzuje správnosť aplikácie tohto procesného predpisu, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Pri rozhodovaní však už postupuje podľa Civilného sporového poriadku, ktorý je účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu (od 1.7.2016).

14. Odvolanie žalobcov doručené súdu dňa 19.10.2015 je potrebné považovať za odvolanie podané nielen proti uzneseniu č.k. 15C/139/2011-233 zo dňa 21.9.2015, ale aj proti dopĺňaciemu uzneseniu č.k. 15C/139/2011-260 zo dňa 2.11.2016. Súd prvej inštancie totiž už v uznesení zo dňa 21.9.2015 v odôvodnení uviedol, že neúspešného žalovaného v 1. rade nezaviazal na náhradu trov konania úspešným žalobcom, aplikujúc ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom podrobne uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k aplikácii tohto zákonného ustanovenia, avšak vo výroku uznesenia opomenul toto svoje rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami uviesť.

15. Žalobcovia v odvolaní namietali nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania nielen vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade, ale aj vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, kedy nesúhlasili s takýmto rozhodnutím súdu.

16. Po predložení veci odvolaciemu súdu tento vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými v 1. rade a následne súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením žalobcom v 1. až 3. rade nepriznal náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil totožnými dôvodmi ako v uznesení zo dňa 21.9.2015, avšak už pri aplikácii ust. § 257 CSP, keďže v čase vydania tohto dopĺňacieho uznesenia (2.11.2016) bol účinný Civilný sporový poriadok a ust. § 150 ods. 1 O.s.p. preto nebolo možné aplikovať.

17. Odvolací súd teda preskúmal uznesenie v spojený s dopĺňacím uznesením.

18. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 257 CSP, pokiaľ ide o náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade.

19. Za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom vo vzťahu k žalovanému v 1. rade považoval okolnosti prejednávanej veci, konkrétne tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nevrátil žalovanému v 1. rade ním poskytnutú pôžičku a tým zapríčinil stav, ktorý viedol k podaniu žaloby.

20. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

21. V zmysle ust. § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 257 na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej súdnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti.

23. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu môžu byť aj okolnosti prejednávanej veci.

24. Za takéto však nemožno považovať okolnosti uvedené súdom v napadnutých uzneseniach, pretože ide o skutočnosti, ktoré vyplynuli zo vzájomného vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade titulom poskytnutej pôžičky žalobcom v 1. rade žalovanému v 2. rade a neplnenie povinností žalovaného v 2. rade z tohto zmluvného vzťahu výlučne vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nemôže byť na ťarchu žalobcom. Nemožno teda ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom prihliadnuť na tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade si nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke, uzavretej so žalovaným v 1. rade, a to ani na základe právoplatného rozsudku. Právne bezvýznamnou je v tomto smere aj tá skutočnosť, že žalovaný v 1. rade si nemôže uspokojiť svoje nároky voči žalovanému v 2. rade výkonom záložného práva vzhľadom na neplatnosť záložnej zmluvy. Bez povšimnutia nemožno nechať ani tú skutočnosť, že aj po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 25C/596/1996, ktorým bola vyslovená neplatnosť záložnej zmluvy uzavretej za rovnakých skutkových okolností, ako bola záložná zmluva, ktorej neplatnosť bola predmetom konania v tejto prejednávanej veci (sp. zn. 15C/139/2011), žalovaný v 1. rade nezmenil svoj postoj v súdnom konaní a žalobcovia nemali inú možnosť, než domáhať sa svojich práv žalobou. Týmto svojim postojom nepochybne prispel k vzniku súdnych trov a táto skutočnosť je významná z hľadiska ust. § 257 (okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj strán v priebehu konania).

25. V zmysle ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Keďže odvolací súd nezistil ani iné dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom, z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 v prejednávanom spore, a preto v zmysle ust. § 388 zmenil uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením tak, že zaviazal v zmysle ust. § 255 ods. 1 (§ 142 ods. 1 O.s.p. do 30.6.2016) neúspešných žalovaných v 1. a 2. rade nahradiť trovy konania úspešným žalobcom.

27. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcov o nesprávnej aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia, táto odvolacia námietka je nedôvodná.

28. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o odmene právneho zástupcu žalobcov za jednotlivé úkony právnej služby riadil sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v rozsudku č.k. 6Co/586/2014-172 zo dňa 24.3.2015, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a odvolací súd vytkol súdu nesprávny postup, ak pri určení odmeny za 1 úkon právnej

služby vychádzal z tarifnej hodnoty veci 60.900 € v zmysle § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu predmetu zálohu.

29. Vo vyššie uvedenom rozsudku odvolací súd uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je neoceniteľným právom. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy ide o vec, ktorej hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, preto všeobecná hodnota predmetu zálohu je z hľadiska náhrady trov bezvýznamná. V danom prípade nejde o určenie vlastníckeho práva k predmetu zálohu, ani o jeho vydanie, či vypratanie, nejde ani o žalobu o peňažné plnenie, preto hodnota tohto predmetu zálohu nemôže byť tarifnou hodnotou veci, z ktorej súd bude vychádzať pri určení odmeny advokátovi za jednotlivé úkony právnej služby.

30. Odvolací súd ďalej uviedol, že predmetom sporu bolo určenie neplatnosti záložnej zmluvy, t.j. preskúmanie, či napadnutý právny úkon bol urobený v súlade so zákonom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby má byť stanovená podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. vo výške 1/13 výpočtového základu.

31. Na tomto závere odvolací súd zotrváva a keďže týmto záverom sa dôsledne riadil súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania, je jeho rozhodnutie vecne správne.

32. Dôvodná je však odvolacia námietka žalobcov, že im nebola priznaná odmena za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.6.2014, preto odvolací súd okrem trov priznaných súdom prvej inštancie v celkovej výške 566,12 € priznal žalobcom ešte odmenu za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.6.2014 vo výške 61,84 € (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), režijný paušál za tento úkon vo výške 8,04 € a 20 % DPH, spolu 83,86 €. Po pripočítaní tejto sumy k trovám priznaným súdom prvej inštancie patrí žalobcom náhrada trov konania voči obom žalovaným v celkovej výške 649,98 €.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením tak, že zaviazal oboch žalovaných nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 649,98 € k rukám ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovia i žalovaní boli v odvolacom konaní čiastočne (ne)úspešní, keďže odvolací súd odvolaniu žalobcov v celom rozsahu nevyhovel, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .