Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-494-2014.pdf
PDF · 88.29 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/494/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovaným: 1) Y.. Y. Tumidalská, narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. W. XXXX/XX, T. a 2) Y. F., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom A. potok XXXX/XX, T., obaja spoločne zastúpení advokátom R.. Mgr Radimom Komkom, Hlavná 27, Prešov, o zaplatenie 6.656 eur s príslušenstvom a odmenou 22,19 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 208/2014-10 zo dňa 29.7.2014 sa ruší v zmenkovej sume 2.742 eur, v úroku 6% ročne zo sumy 2.742 eur od 26.1.2014 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 9,14 eur, s tým, že súčasne sa v tejto časti konanie zastavuje.
II. Súd ponecháva vo zvyšku zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 208/2014-10 zo dňa 29.7.2014 uložil súd žalovaným povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 6.656 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 26.1.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 22,19 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 782,32 eur alebo aby v rovnakej lehote podali námietky, v ktorých musia uviesť všetko, čo proti zmenovému platobnému rozkazu namietajú. Žalovaní podali námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 494/2014. 2. Zmenkový platobný rozkaz súd vydal v skrátenom konaní na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). 3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o námietkach, o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. 4. Žalovaní žiadali zmenkový platobný rozkaz zrušiť. V námietkach uviedli,
že zo zmenky nie je zrejmé, či ide o vlastnú alebo cudziu zmenku, lebo v nej absentuje bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Zmenka je viazaná k zmluve číslo 174063-76258, ktorá bola uzavretá v kancelárii žalobcu v Prešove ako zmluva o pôžičke, pôžička bola poskytnutá vo výške 2.500 eur, súčasťou zmluvy bola aj zmenka vypísaná na meno žalovanej v 1. rade, ale zmenka nebola žalovanou v 1. rade podpísaná a v neposlednom rade na zmenke chýbal dátum splatnosti a bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú finančnú čiastku, teda v akej výške. Absentujúce údaje boli dopisované inou osobou a v iný deň. Predmetnú zmenku preto považujú za podvodné konanie žalobcu, lebo oni nikdy takúto zmenku nepodpísali a údaje boli dopísané bez ich vedomia. Ide o nekalú praktiku žalobcu a o porušovanie zákona o spotrebiteľských zmluvách. Ďalej tvrdili, že absentuje akýkoľvek kauzálny vzťah, preto nemôže ísť o zabezpečovaciu vlastnú zmenku. Súčasne však žalobcovi vytýkali, že nepreukázal platný právny prevod žalovanej kauzy, nepreukázal vznik záväzkového vzťahu, ani že zmenka nebola vystavená bezdôvodne. Nakoniec namietli miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu, nakoľko nemajú v jeho obvode bydlisko. 5. Námietku miestnej nepríslušnosti síce žalovaní vzniesli pri prvom úkone, ktorý im v konaní patril, ale nedôvodne. V čase začatia konania mal žalobca právo v zmysle § 87 písm. d) OSP zvoliť si miestnu príslušnosť aj podľa platobného miesta zmenky, a keďže týmto miestom je Bratislava, stal sa podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. miestne príslušným na konanie aj tunajší súd. Miestna príslušnosť zostala na základe § 470 ods. 4 CSP zachovaná aj po 1. júli 2016. 6. Žalobca v písomnom vyjadrení k námietkam uviedol, že zmenka obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, včítane bezpodmienečného prísľubu zaplatiť určitú peňažnú sumu. Pri vystavení síce nebola v zmenke uvedená suma a dátum splatnosti, ale oprávnenie tieto údaje doplniť mu žalovaní udelili v článku 5 zmluvy o revolvingovom úvere č. 174063-76258, uzavretej 10.7.2013. Zmluvu o úvere podpísali obaja žalovaní, ktorú skutočnosť nespochybnili a už pri zbežnom porovnaní podpisov na zmluve a na zmenke je zrejmé, že podpisy vyhotovili tie isté osoby. Zmluva o revolvingovom úvere nie je spotrebiteľská, žalovaná v 1. rade ho požiadala o poskytnutie úveru na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti ako živnostníčka, takto sa voči nemu prezentovala v žiadosti o úver zo dňa 8.7.2013, zmluvu uzatvárala ako podnikateľka a jej podpísaním potvrdila, že peňažné prostriedky preberá na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Do zmluvného vzťahu teda vstupovala ako podnikateľka, úver čerpala na podnikanie a táto skutočnosť nebola medzi nimi sporná, iné postavenie začala tvrdiť až v súdnom konaní. Ani v prípade, ak pri dojednávaní úveru len predstierala, že mieni úver získať ako podnikateľka, nemôže sa dodatočne dovolávať postavenia spotrebiteľa, ako vyplýva aj z rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-464/01. Ďalej poukázal na to, že žalovaná opakovane vykonávala činnosť finančného sprostredkovania, musela preto poznať rozdiel medzi spotrebiteľskými a podnikateľskými vzťahmi a musela si byť vedomá, že koná ako podnikateľka. 7. K písomnému vyjadreniu k námietkam žalobca ako dôkazy pripojil zmluvu o revolvingovom úvere, výpis zo živnostenského registra a žiadosť žalovanej v 1. rade o úver. 8. Na prejednanie námietok nariadil súd celkovo 4 pojednávania, tri z nich boli odročené, nakoľko strany prejavili vôľu vec ukončiť zmierom. Na ostatné pojednávanie sa žalovaní a ich právni zástupca nedostavili. Právny zástupca žalovaných požiadal o odročenie z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty, ale keďže dôvody na odročenie nenastali krátko pred pojednávaním a nebolo ani preukázané, že by žalovaní dôvodne trvali na osobnom zastúpení nimi zvoleným advokátom, oznámil súd právnemu zástupcovi žalovaných, že žiadosť neakceptuje, nakoľko v zmysle § 183 ods. 2 CSP je možné spravodlivo od neho žiadať, aby sa na pojednávaní dal zastúpiť iným advokátom. Pojednávanie súd uskutočnil v neprítomnosti žalovanej strany a dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. 9. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení k námietkam a na jeho obsah poukázal. Uviedol, že po splatnosti zmenky mu žalovaní uhradili 300 eur, a keďže sa rozhodol netrvať ani na zaplatení 2.442 eur, vzal žalobu späť v zmenkovej sume 7.742 eur s úrokom 6% ročne z nej od 26.1.2014 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 9,14 eur. Vo zvyšku žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. 10. Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu číslo 174063-76258, ktorá bola vystavená v Prešove 10.7.2013, súd zistil, že sa žalovaná v 1. rade ako vystaviteľka, podnikajúca pod obchodným menom Y.. Y. M., IČO: 45 848 360, zaviazala zaplatiť na rad žalobcu dňa 25.1.2014 v Bratislave zmenkovú sumu 6.656 eur, bez protestu. Per aval zmenku podpísal žalovaný v 2. rade. 11. Bezpodmienečný prísľub zaplatiť určitú peňažnú sumu je výslovne na zmenke uvedený slovami: „Za túto zmenku zaplatím dňa ...“ , a keďže listina obsahuje aj ďalšie nevyhnutné náležitosti, predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový, (ďalej len zmenkový zákon), je nesporné, že ide o vlastnú zmenku. Predložením prvopisu žalobca preukázal,
že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 12. V rozsahu povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. I. § 17 ods. 2 a čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, súd predovšetkým skúmal, či zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 13. Žalobca preukázal, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere č. 174063-76258, ktorú v postavení veriteľa uzavrel dňa 10.7.2013 so žalovanou v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom. Žalovaná v 1. rade je v záhlaví zmluvy označená ako podnikateľka - živnostníčka. Podpísaním zmluvy potvrdila, že úver jej žalobca poskytuje na výkon jej podnikateľskej činnosti. Podľa bodu 5.8. zmluvy žalovaný v 2. rade na základe § 533 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, pristúpil k peňažnému záväzku dlžníka, spočívajúcom v úhrade úveru s príslušenstvom a prípadne uplatňovaných zmluvných pokút. 14. Vzhľadom na to, že zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli dvaja podnikatelia a zjavne sa týka ich podnikateľskej činnosti, nejde o zmluvu spotrebiteľskú. Jej spotrebiteľský charakter nie je daný ani tým, že žalovaný v 2. rade k tomuto záväzku pristúpil, keďže tým neposkytol zabezpečenie pre účel svojej súkromnej spotreby, ale s cieľom umožniť žalovanej v 1. rade vykonávať jej podnikateľskú činnosť. Len samotná skutočnosť, že ako fyzická osoba by mohol mať v iných prípadoch postavenie spotrebiteľa, nie je dôvodom považovať žalovaného v 2. rade za spotrebiteľa v každom právnom vzťahu, ktorého je účastníkom. 15. Zmenka spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a zaviazanosť žalovaných zmenkou nesúvisí so spotrebiteľskou zmluvou, zmenkový prejav teda nie je neplatný. Preto pri posúdení otázky, či majú žalovaní povinnosť zmenku žalobcovi zaplatiť, mohol súd vychádzať len zo skutkových tvrdení, uvedených v ich námietkach. 16. Žalovaní namietali, že zmenku nepodpísali, resp. že nepodpísali zmenku v tej podobe, v ktorej ju žalobca súdu predložil, lebo údaje boli dodatočne dopísané bez ich vedomia. Z bodu 5.2 zmluvy o revolvingovom úvere však súd zistil, že žalovaná v 1. rade ako dlžník svojim podpisom na zmluve potvrdila, že v deň podpisu zmluvy vystavila a odovzdala veriteľovi jednu blankozmenku, v ktorej nie je uvedený údaj sumy a splatnosti. V bodoch 5.3 a 5.4 si veriteľ a dlžník dojednali podmienky vyplnenia chýbajúcich údajov a spôsob ich stanovenia. Avalista, t.j. žalovaný v 2. rade, v bode 5.5 zmluvy prehlásil, že podpisom zmluvy potvrdzuje, že v celom rozsahu súhlasí s podmienkami a s obsahom vyplňovacieho práva. 17. Zmenkový zákon pojem „blankozmenka“ nepoužíva, ale z čl. I. § 10 je zrejmé, že pripúšťa, aby bola zmenka pri vydaní neúplná tým, že upravuje okruh námietok, ktorými sa môže dlžník brániť proti majiteľovi zmenky, ktorý chýbajúce údaje do zmenky doplnil a blankozmenku premenil na riadnu zmenku. 18. Zmluvou o revolvingovom úvere žalobca preukázal, že žalovaná v 1. rade vystavila a žalovaný v 2. rade avaloval blankozmenku. Nakoľko po doplnení chýbajúcich údajov už pôvodne neúplná listina spĺňala zákonom vyžadované náležitosti vlastnej zmenky, stala sa z nej riadna zmenka spätne ku dňu vystavenia, t.j. ako by blankozmenkou nikdy nebola. Nie je namieste ani tvrdenie, že sa žalobca doplnením zmenky o sumu a dátum splatnosti dopustil podvodného konania. Oprávnenie takto postupovať mu obaja žalovaní v článku 5. úverovej zmluvy udelili. 19. Skutočnosť, že zmenka má kauzálny vzťah a nebola vystavená bezdôvodne, vyplýva nie len z toho, že priamo odkazuje na zmluvu číslo 174063-7625, ale aj z bodu 5.3 zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorom bolo dojednané zabezpečenie všetkých peňažných záväzkov dlžníka zo zmluvy touto zmenkou. 20. Zmenkový záväzok je záväzkom nesporným. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní z dôvodov uvedených v námietkach nemali povinnosť tento nesporný záväzok splniť. Preto súd zmenkový platobný rozkaz zrušil a v zmysle § 175 ods. 5 OSP konanie zastavil len v tej časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť. Vo zvyšku, t. j. v zmenkovej sume 3.914 eur s úrokom 6% ročne z nej od 26.1.2014 do zaplatenia, v zmenkovej odmene 13,05 eur a v trovách konania, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti. 21. O nároku na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Výška náhrady trov bude uvedená v samostatnom uznesení, ktoré na základe § 262 ods. 2 CSP vydá po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).