Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-181-2016.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/181/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanému: I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. o zaplatenie 1.132,44 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.132,44 EUR s 8,15 %-ným ročným úrokom z omeškania od 17.6.2014 až do zaplatenia.
II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23.6.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy 1.132,44 EUR s 8,15 %-ným ročným úrokom z omeškania od 17.6.2014 až do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ich právnym predchodcom, Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným bola dňa 7.7.2010 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.300,-EUR s dohodnutým úrokom vo výške 12,90 % ročne. Žalovaný sa ho zaviazal splatiť 47 mesačnými splátkami vo výške 94,37 EUR, splatnými k 16. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol dohodnutý ku dňu 16.8.2010 a dátum poslednej splátky ku dňu 16.6.2014.
3. Žalovaný v rozpore so zmluvou aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami porušil svoju povinnosť uhrádzať mesačné splátky riadne a včas, na základe čoho sa dostal do omeškania. Čerpanie a splácanie úveru žalobca preukázal výpisom z úverového účtu žalovaného. Žalobou si uplatnil právo na zaplatenie neuhradených splátok: č. 36 splatná dňa 16.7.2013, č. 37 splatná dňa 16.8.2013, č. 38 splatná dňa 16.9.2013, č. 39 splatná dňa 16.10.2013, č. 40 splatná dňa 16.11.2013, č. 41 splatná dňa 16.12.2013, č. 42 splatná dňa 16.1.2014, č. 43 splatná dňa 16.2.2014, č. 44 splatná dňa 16.3.2014, č. 45 splatná dňa 16.4.2014,
č. 46 splatná dňa 16.5.2014, č. 47 splatná dňa 16.6.2014, spolu vo výške 1.132,44 EUR.
4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014 Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na Intrum Justitia Slovakia s.r.o..
5. Žalovaný žalobu neprevzal, nevyjadril sa k nej, pojednávania sa nezúčastnil.
6. Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 7.7.2010 uzatvorenú medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.300,-EUR s dohodnutým úrokom vo výške 12,90 % ročne. Žalovaný sa ho zaviazal splatiť 47 mesačnými splátkami vo výške 94,37 EUR, splatnými k 16. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol dohodnutý ku dňu 16.8.2010 a dátum poslednej splátky ku dňu 16.6.2014. RPMN bola vypočítaná na 16,42 %, priemerná hodnota RPMN bola 20,72 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 4.385,06 EUR. K tomu žalobca pripojil Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom účinné od 11.6.2010, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výpis z úverového účtu, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2014, k tomu pripojený hromadný poštový podací hárok preukazujúci zaslanie oznámenia žalovanému dňa 10.10.2014.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
10. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
11. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
12. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení účinnom od 1.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Posledne citované ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ust. § 52 ods. 2 OZ nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená,
že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).
15. Je nesporné, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 7.7.2010 uzatvorená medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným, je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ust. § 52 ods. 2 OZ účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014.
16. Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd z úradnej povinnosti musel prihliadnuť aj na premlčanie nároku.
17. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dňa 7.7.2010 uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.300,-EUR s dohodnutým úrokom vo výške 12,90 % ročne. Žalovaný sa ho zaviazal splatiť 47 mesačnými splátkami vo výške 94,37 EUR, splatnými k 16. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol dohodnutý ku dňu 16.8.2010 a dátum poslednej splátky ku dňu 16.6.2014. RPMN bola vypočítaná na 16,42 %, priemerná hodnota RPMN bola 20,72 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 4.385,06 EUR. V oznámení zo dňa 8.10.2014 VÚB, a.s. oznámila žalovanému, že jeho pohľadávku postúpila žalobcovi na základe zmluvy zo dňa 24.9.2014. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pravidelne mesačne neuhrádzal dohodnuté splátky úveru, žalobca žiadal zaplatiť splátky úveru č. 36 (splatná 16.7.2013) až 47 (splatná 16.6.2014), každú vo výške 94,37 EUR, čo spolu predstavuje 1.132,44 EUR. Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 23.6.2016, žalované splátky premlčané neboli. Pretože ich žalovaný nezaplatil, súd ho zaviazal k ich zaplateniu.
19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol 7.7.2010. Posledná splátka bola splatná 16.6.2014. Žalobca žiadal priznať zákonný ročný úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po jej splatnosti, pričom žalovaný sa skutočne nasledujúcim dňom dostal do omeškania. Ku dňu 17.6.2014 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,15 %. Keďže výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zo súdom priznanej sumy aj zákonný 8,15 %-ný ročný úrok z omeškania od 17.6.2014 až do zaplatenia.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Vzhľadom k tomu, že vo veci bol v plnom rozsahu úspešný žalobca, súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania v 100 %-nej výške, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).