Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24C-82-2015.pdf
PDF · 182.15 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/82/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Vysoká 9, IČO: 17321123, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 36853186 proti žalovanej: Q. H., K.. X.X.XXXX, O. B. S., V. XX, zastúpenej: JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom v Prešove, Levočská 89, v konaní o zaplatenie sumy 23.671,76 EUR takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zo zmluvy o úvere č. 702159 zo dňa 22.5.2012 zaplatiť žalobcovi sumu 11.926,13 EUR, kapitalizovaný úrok z omeškania (z omeškaných splátok do zosplatnenia úveru) vo výške 7,10 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 12.044,13 EUR od 15.11.2013 do 29.6.2014, úrok z omeškania vo výške 8,15 % zo sumy 11.964,13 EUR od 30.6.2014 do 23.9.2014, úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 11.944,13 EUR od 24.9.2014 do 30.10.2014,úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 11.935,13 EUR od 31.10.2014 do 29.11.2014 a úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 11.926,13 EUR od 30.11.2014 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovaná je povinná zo zmluvy o úvere č. 700923 zo dňa 14.12.2011 zaplatiť žalobcovi sumu 5.898,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 25.11.2014 až do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
Návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 23.671,76 EUR, úroku vo výške 5,11 % ročne zo sumy 8.390,66 EUR od 25.11.2014 až do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8.390,66 EUR od 25.11.2014 až do zaplatenia, úroku vo výške 4,63 % ročne zo sumy 12.532,67 EUR od 25.11.20145 až do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 12.532,67 EUR od 25.11.2014 až do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že medzi sporovými stranami boli uzavreté dve zmluvy o spotrebnom úvere. Na základe zmluvy č. 700923 zo dňa 14.12.2011 poskytol žalobca žalovanej bezúčelový spotrebný úver vo výške 49.000 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných
mesačných splátkach v lehote 20 rokov. Na zabezpečenie pohľadávky z tohto úveru bola dňa 14.12.2011 uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu ako záložného veriteľa. Žalovaná porušila povinnosť splácať úver riadne a včas, preto žalobca ku dňu 14.11.2013 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Keďže žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky nevrátila žalobcovi v celom rozsahu, žalobca vykonal záložné právo formou dobrovoľnej dražby, pričom výťažok z dražby po odpočítaní nákladov dražby predstavoval sumu 48.236,78 EUR. Pohľadávka žalobcu po započítaní výťažku z dražby predstavuje sumu 8.519,42 EUR, pozostávajúcu z istiny vo výške 8.390,66 EUR, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 113,76 EUR a poplatku vo výške 15 EUR. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku, dojednaného v zmluve o úvere vo výške 5,11 % ročne z úverovej istiny 8.390,66 EUR počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru až do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania z tejto istiny v dojednanej výške 8,75 % ročne taktiež odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do zaplatenia. Nárok na zaplatenie poplatku vo výške 15 EUR vychádza zo sadzobníka poplatkov a predstavuje poplatok za vystavenie kvitancie v zmysle článku 7 zmluvy o úvere. Druhá zmluva č. 702159 bola uzavretá medzi sporovými stranami dňa 22.5.2012, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 12.900 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala platiť pravidelnými mesačnými splátkami v lehote 19 rokov. Nakoľko žalovaná porušila povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 14.11.2013. Žalovaná peňažné prostriedky nevrátila v celom rozsahu. Pohľadávka žalobcu ku dňu zosplatnenia predstavovala 15.152,34 EUR a pozostáva z istiny vo výške 12.532,67 EUR, kapitalizovaného úroku vo výške 380,28 EUR, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1.753,09 EUR a poplatkov vo výške 486,30 EUR. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku z úverovej istiny 12.532,67 EUR vo výške dojednanej v zmluve o úvere 4,63 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru až do zaplatenia, ako aj úrokov z omeškania dojednaných vo výške 8,75 % ročne z úverovej istiny taktiež dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru až do zaplatenia.
3. Žalovaná navrhla, aby súd konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 40C/120/2014 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby s odôvodnením, že v tomto konaní žalovaná ako žalobca napáda platnosť dobrovoľnej dražby a žiada o určenie neprijateľných zmluvných podmienok oboch úverových zmlúv, s tým, že rozhodnutie v tomto konaní má význam pre rozhodnutie vo veci vedenej pod sp.zn. 24C/82/2015.
4. Žalobca s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil. Uviedol, že tvrdenie žalovanej, že predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a neplatnosti ustanovení dotknutých úverových zmlúv, je nepravdivé a zavádzajúce. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti ustanovenia článku 9 bod 1 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ Obchodných podmienok žalobcu k zmluve o úvere č. 700923 a určenie neplatnosti ustanovenia článku 8, bod 8.8 písm. a/, c/, d/ a e/ Všeobecných obchodných podmienok žalobcu k zmluve o úvere č. 702159, ktoré upravujú spôsoby výkonu záložného práva. Žalovaná sa teda nedomáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Mal za to, že súd sa môže s otázkou platnosti namietanej časti obchodných a úverových podmienok žalobcu prejudiciálne vysporiadať aj v rámci tohto konania, ktoré žalovaná navrhuje prerušiť. Bez ohľadu na uvedené, samostatná skutočnosť, že v prebiehajúcom konaní sa rieši otázka platnosti úverových podmienok týkajúcich sa spôsobu výkonu záložného práva, ktorá je právnym titulom uplatnenej pohľadávky, ešte neindikuje potrebu prerušenia tohto sporu. Existencia a trvanie hlavného obligačného vzťahu je nezávislé od existencie prípadných vedľajších akcesorických vzťahov. Prerušenie konania, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka z hlavného záväzkového vzťahu, pre existenciu sporu týkajúceho sa platnosti ustanovení o výkone záložného práva, nie je legitímne a z hľadiska hospodárnosti konania ani účelné. Prebiehajúce konanie, na ktoré odkazuje žalovaná, nebráni súdu, aby daný spor prejednal a meritórne rozhodol. S poukazom na skutočnosť, že predmetom tohto sporu je zaplatenie dosiaľ neuspokojených pohľadávok z úverových zmlúv, nemá výsledok prebiehajúceho konania pre zjavný nedostatok nevyhnutnej kauzálnej prepojenosti oboch prípadov žiadny význam.
5. Žalobca argumentoval aj tým, že zákon o dobrovoľných dražbách podmieňuje eventuálnu možnosť určenia dražby za neplatnú včasným podaním žaloby v lehote troch mesiacov odo dňa jej konania, inak toto právo definitívne zaniká (§ 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách). Márnym uplynutím trojmesačnej lehoty zákon konštruuje faktický stav, spočívajúci v tom, že otázkou platnosti dražby ako takej sa už nemožno ďalej zaoberať. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/186/2010 zo dňa 1.1.2011, podľa ktorého otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a to
ani ako otázku prejudiciálnu. Preto ani v prípade zmeškania prekluzívnej lehoty podľa § 21 ods. 2 cit. zákona nemožno suplovať žalobu o určenie neplatnosti dražby akoukoľvek inou žalobou, pokiaľ má byť v konaní o tejto žalobe právna otázka platnosti dražby posúdená ako predbežná. Takýmto spôsobom by bolo možné potom bezdôvodne obchádzať zmeškanie prekluzívnych lehôt, zákonom ustanovených na uplatnenie práva. V záujme zachovania právnej istoty je takýto postup neprípustný. Udelením príklepu prešlo vlastnícke právo k predmetu dražby na vydražiteľa, pričom žalovanej nič nebránilo v tom, aby podala v zákonnej lehote žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 4.9.2014. Nakoľko platnosť dražby nebola v dôsledku pasivity žalovanej spochybnená, musí súd definitívne vychádzať z toho, že dražba bola vykonaná v súlade s ust. § zákona o dobrovoľnej dražbe.
6. Žalovaná základ nároku nespochybňovala; spochybňovala rozsah uplatneného nároku. Namietala súbeh úrokových sadzieb zákonných úrokov z omeškania a úroku z úveru s tým, že tento súbeh neobstojí. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, mala za to, že v predmetnej veci nejde o obchodnú vec a preto je potrebné použiť právnu úpravu v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala za to, že uplatnená pohľadávka žalobcu predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, resp. bez právneho titulu, pretože žalobca pripravil žalovanú výkonom záložného práva formou o vlastníctvo k nehnuteľnosti. V tomto smere poukázala na skutočnosť, že hodnota záloha v zmysle záložnej zmluvy bola určená na sumu 95.000 EUR a napriek tomu ako najnižšie podanie v oznámení o opakovanej dražbe bola hodnota zálohu stanovená len na 64.000 EUR a napokon, nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 55.000 EUR, čo je polovičná hodnota oproti hodnote, ktorú sám žalobca stanovil v záložnej zmluve.
7. Žalovaná sa ďalej bránila poukazom na to, že v zmluvách o úvere absentuje dohoda zmluvných strán o výške mesačnej splátky, ktorú mala žalovaná platiť. Absentuje teda ustanovenie zmluvy, ktoré by dovoľovalo žalobcovi sťahovať z účtu žalovanej konkrétnu sumu, či už na istinu alebo na úroky tak, ako je to uvedené v prehľade splátok a úhrad. S poukazom na uvedené mala za to, že potom nemohlo dôjsť ani k omeškaniu a teda, neboli splnené predpoklady pre zosplatnenie úveru. Prízvukovala, že ak v zmluvách absentuje výška mesačnej splátky a ak žalobca pri uzatváraní zmlúv o úvere vôbec neskúmal osobné, majetkové a sociálne pomery na jej strane, aby tak overil jej schopnosť splácať úver, potom nepostupoval s odbornou starostlivosťou peňažného ústavu. Žalovaná teda nepoukazovala na úver žiadne konkrétne čiastky, o ktorých by vedela, ale žalobca jej finančné prostriedky sťahoval z inkasa. Žalovaná uviedla, že približne jej žalobca pri uzatváraní zmluvy povedal, že vo vzťahu k jednej zmluve bude platiť okolo 80 EUR mesačne a vo vzťahu k druhej zmluve okolo 300 EUR mesačne.
8. Žalovaná sa bránila aj tvrdením, že žalobcovi zaplatila o sumu 321 EUR viac, než čo vyplynulo z platobnej histórie. Na úver č. 702159 zaplatila dňa 30.6.2014 sumu 80 EUR, dňa 24.9.2014 sumu 20 EUR, dňa 31.10.2014 sumu 9 EUR a dňa 30.11.2014 sumu 9 EUR. Na úver č. 700923 zaplatila dňa 30.6.2014 sumu 165 EUR, dňa 24.9.2014 sumu 20 EUR, dňa 31.10.2014 sumu 9 EUR a dňa 30.11.2014 sumu 9 EUR.
9. Žalobca vo vzťahu k obrane žalovanej uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, preto nie je vylúčené paralelné úročenie jednak úrokom a jednak úrokom z omeškania, kedy úrok predstavuje odplatu za poskytnutie úveru a úrok z omeškania je zákonnou sankciou za omeškanie so splácaním úveru. Uvedené vyplýva aj priamo z obsahu zmlúv o úvere.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením predložených listinných dokladov a oboznámením obsahu pripojeného spisu sp.zn. 40C/120/2014.
11. Zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 700923 súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 14.12.2011 zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky vo výške 49.000 EUR a žalovaná sa zaviazala, že poskytnutý úver v dohodnutom čase vráti, zaplatí úroky, poplatky a náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa tejto zmluvy a splní ďalšie záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Účelom úveru bola údržba nehnuteľnosti, resp. splatenie úverov na bývanie nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXXX v kat. úz. J., obec S. - W. Q. a to byt č. X vo vchode XX na prízemí obytného domu V. č. XX súp. č. XXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a k pozemku v rozsahu 746/10000. Žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačne, inkasom zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, k 20.dňu príslušného mesiaca. Lehota splatnosti úveru bola dojednaná na 20 rokov. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná, na 1 rok vo výške 4,79 %
ročne s tým, že úroky patria veriteľovi z čerpaných a doposiaľ nesplatených nevrátených peňažných prostriedkov pred aj po splatnosti, ako aj, že vznikom povinnosti platiť úrok z omeškania povinnosť platiť dohodnuté úroky nezaniká.
V článku 4 (Úročenie) sa zmluvné strany dojednali, že veriteľ je oprávnený zmeniť úrokovú sadzbu v závislosti od opatrení Národnej banky Slovenska, Európskej centrálnej banky a zmien a doplnení platných právnych predpisov a to jednostranným právnym úkonom, pričom zmenu úrokovej sadzby oznámi dlžníkovi písomne.
Z článku 6 zmluvy vyplýva, že dlžník sa zaväzuje splácať úver splátkou úveru v platobný deň a spôsobom dohodnutým v podmienkach úveru, pričom splátka úveru je pravidelná mesačná anuitná splátka, ktorá zahŕňa v sebe splátku istiny úveru a splátku úrokov. Dlžník zároveň splnomocnil veriteľa na to, aby v platobný deň uhradil splátku úveru, úrokov alebo iného príslušenstva k pohľadávke alebo ich časť z účtu klienta a klient, t.j. dlžník sa zaviazal zabezpečiť na dohodnutom účte najneskôr v platobný deň dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie dlžnej sumy. Úrok z omeškania bol dojednaný vo výške 9 % ročne s tým, že ak dlžník nezaplatí riadne a včas splátku úveru, úrokov alebo poplatkov podľa zmluvy, je povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške dojednanej v podmienkach úveru.
V článku 7 sa dlžník zaviazal zaplatiť poplatky v rozsahu a vo výške podľa aktuálneho platného sadzobníka poplatkov. Poplatky sú vkomponované priamo v znení zmluvy, napr. poplatok za predčasné splatenie úveru so súhlasom veriteľa vo výške 4 % z predčasne splatenej istiny, splatný pred splatením úveru alebo poplatok za vystavenie potvrdenia o zostatku pohľadávky resp. iné potvrdenie na žiadosť klienta vo výške 15 EUR.
12. Z listu žalobcu zo dňa 20.12.2011 súd zistil, že oznámil žalovanej výšku anuitnej splátky spotrebného úveru - 319,66 EUR, dátum 1. anuitnej splátky - dňa 20.1.2012, dátum konečnej splatnosti úveru - dňa 20.12.2031. Čerpanie úveru bolo realizované dňa 19.12.2011.
13. Z listu žalobcu zo dňa 12.1.2013 súd zistil, že žalovanej oznámil zmenu výšky anuitnej splátky úveru, v súlade s oznámením termínu uplynutia doby fixácie a vykonania zmeny úrokovej sadzby zo dňa 14.10.2012, s účinnosťou od dátumu najbližšej splatnosti novej anuitnej splátky. Výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky je 328,10 EUR, dátum najbližšej splatnosti novej anuitnej splátky je 20.1.2013.
14. Súd ďalej zistil, že sporové strany, žalobca ako záložný veriteľ a žalovaná ako záložca uzavreli dňa 14.12.2011 zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky z vyššie špecifikovanej zmluvy o úvere, pričom predmetom zálohu bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť. Hodnota zálohu stanovená žalobcom ako záložným veriteľom v článku 3 zmluvy na 95.000 EUR. V článku 8 sa zmluvné strany dojednali, že ak žalovaná nezaplatí zabezpečenú pohľadávku alebo jej časť riadne, úplne a včas, je žalobca ako záložný veriteľ oprávnený uplatniť si svoje právo vyplývajúce z tejto zmluvy a uspokojiť svoje nároky zodpovedajúce splatnej a nezaplatenej časti zabezpečenej pohľadávky výkonom záložného práva. Záložný veriteľ môže v rámci výkonu záložného práva postupovať ktorýmkoľvek z nasledovných spôsobov: a/ priamy predaj za minimálnu kúpnu cenu 95.000 EUR, b/ verejná súťaž, c/ dobrovoľná dražba v súlade so zák. č. 527/2002 Z.z.
15. Z článku 8 bodu 8 zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že záložný veriteľ podá záložcovi do 10 dní po výkone záložného práva písomnú správu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja. V prípade, že kúpna cena prevýši zabezpečovanú pohľadávku a náklady spojené s jej uplatnením, záložný veriteľ záložcovi vyplatí rozdiel medzi výťažkom z predaja zálohu a zabezpečovanej pohľadávky vrátane nákladov spojených s jej uplatnením.
16. Z prehľadu splátok a úhrad úveru č. 700923 súd zistil, že žalovaná vyčerpala úver vo výške 49.000 EUR a zaplatila prvých 15 splátok spolu vo výške 4.820,22 EUR, z toho 1.852,10 EUR na istine a 2.968,12 EUR na úrokoch.
17. Listom zo dňa 8.10.2013 adresovaným žalovanej žalobca vyhlásil predčasnú mimoriadnu splatnosť úveru, s poukazom na porušenie zmluvnej povinnosti splácať úver riadne a včas. Predčasná splatnosť
úveru bola vyhlásená ku dňu 14.11.2013. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 48.686,36 EUR v lehote do 13.11.2013.
18. Z notárskej zápisnice č. N 1387/2014, Nz 32469/2014, NCRIs 33137/2014 zo dňa 4.9.2014 súd zistil, že ňou bolo osvedčené vykonanie dobrovoľnej dražby. Navrhovateľom dražby bol žalobca, dražobníkom spoločnosť Dražobník s.r.o. so sídlom v Košiciach. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti v zmysle zmluvy o záložnom práve. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom č. 9/2014 zo dňa 22.1.2014 znalcom Ing.U. Z. z odboru Stavebníctva, odvetvia Odhadu hodnoty nehnuteľnosti na sumu 64.515,52 EUR. Najnižšie podanie bolo stanovené vo výške 74.000 EUR. Jednalo sa o opakovanú dražbu, ktorá bola vyhlásená oznámením o opakovanej dražbe zo dňa 18.8.2014. Notár osvedčil, že pri začiatku dražby sa prezentovali traja účastníci dražby Q..Q. I., Komfort Credit s.r.o. so sídlom v Košiciach a Y. K.. Žalovaná vzniesla námietku proti konaniu dražby s poukazom na prebiehajúce súdne konanie, ďalej s poukazom na podhodnotenie bytu. Na vyvolávaciu cenu a niekoľko znížených najnižších podaní účastníci dražby nereagovali. Po znížení najnižšieho podania na sumu 55.550 EUR jeden z účastníkov vykonal podanie v uvedenej výške. Vydražiteľom sa tak stala Q..Q. I.. Cena dosiahnutá vydražením bola vo výške 55.550 EUR.
19. Zo správy žalobcu o výkone záložného práva zo dňa 24.10.2014 adresovanej žalovanej súd zistil, že náklady, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom záložného práva, tvoria spolu sumu 5.561,47 EUR. Výťažok z predaja zálohu vo výške 55.550 EUR po odpočítaní nákladov dobrovoľnej dražby a pohľadávky prednostného záložného veriteľa vo výške 1.751,75 EUR predstavoval 48.236,78 EUR. Vzhľadom na uvedené bol výťažok dražby záložným veriteľom použitý na čiastočné uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere.
20. Z oznámenia prednostného záložného veriteľa - spoločnosti BYFOS s.r.o., správa bytov a budov so sídlom v Košiciach zo dňa 7.10.2014 súd zistil, že uvedená spoločnosť dražobníkovi oznámila prihlásenie pohľadávky zo správy bytového domu voči žalovanej titulom nedoplatku na úhradách za užívanie bytu vo výške 1.751,75 EUR.
21. Z faktúry č. 2014185, vystavenej spoločnosťou Dražobník s.r.o. Košice zo dňa 10.10.2014 súd zistil, že dražobník vyúčtoval náhradu účelne vynaložených nákladov dražby v zmysle bodu 7.2 zmluvy o výkone dražby a to náklady na inzerciu v tlači, na uverejnenie oznámenia o dražbe v centrálnom registri dražieb, na znalecký posudok, na odmenu notára, na nájom miestnosti, na poštovné a na správne poplatky, spolu vo výške 5.561,47 EUR.
22. Žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere č. 700923 zo dňa 14.12.2011 predstavovala ku dňu zosplatnenia sumu 50.743,40 EUR, pozostávajúcu z istiny vo výške 47.147,84 EUR, úroku vo výške 1.591,85 EUR, úroku z omeškania vo výške 38.81 EUR a poplatkov vo výške 1.964,90 EUR. Stav pohľadávky pred započítaním výťažku z dobrovoľnej dražby ku dňu 17.10.2014 bol nasledovný: istina vo výške 47.147,84 EUR, úroky vo výške 1.591,85 EUR, úroky z omeškania vo výške 6.137,85 EUR a poplatky vo výške 1.779,90 EUR, spolu vo výške 56.657,44 EUR. Po započítaní výťažku z dražby (po odpočítaní nákladov dražby a pohľadávky prednostného veriteľa) vo výške 48.236,78 EUR dlh na istine predstavoval sumu 8.420,66 EUR; úroky, úroky z omeškania a poplatky boli uhradené zo zostatku z výťažku z dražby v plnom rozsahu.
23. Zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 702159 súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 22.5.2012 zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a obchodných podmienkach peňažné prostriedky vo výške 12.900 EUR (bez stanovenia účelu) a žalovaná sa zaviazala, že poskytnutý úver v dohodnutom čase vráti, zaplatí úroky, poplatky a náklady spojené s uplatnením pohľadávky a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy a to v pravidelných mesačných splátkach, inkasom zo svojho účtu XXXXXXXXXX/XXXX, k 20.dňu príslušného mesiaca, s lehotou splatnosti úveru 228 mesiacov. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 4,60 % ročne ako fixná na jeden rok, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Úročenie bolo dojednané v článku 4 zmluvy rovnako ako v prvej zmluve.
V článku 5 zmluvy (Splácanie úveru a príslušenstva) sa žalovaná zaviazala úver s úrokmi a poplatkami zaplatiť v lehote splatnosti úveru, v platobný deň, spôsobom dohodnutým v článku 2 tejto zmluvy s tým, že splátka úveru je pravidelná mesačná anuitná splátka, ktorá v sebe zahŕňa splátku úveru a splátku
úrokov. 1. splátka je splatná v najbližší platobný deň v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po vyčerpaní úveru, posledná splátka predstavuje zostatok dlžnej sumy.
Z článku 5 bodu 7 vyplýva, že veriteľ má právo požiadať dlžníka o predčasné splatenie úveru a jeho príslušenstva z dôvodu omeškania so zaplatením splátky úveru alebo po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Žalovaná zároveň splnomocnila žalobu na to, aby v platobný deň uhradil splátku úveru, úrokov alebo poplatkov, alebo úrokov z omeškania, alebo nákladov spojených s uplatnením omeškanej splátky resp. celej dlžnej sumy podľa tejto zmluvy alebo ich časť z účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX a žalovaná sa zaviazala zabezpečiť na dohodnutom účte najneskôr v platobný deň dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie dlžnej sumy.
Z článku 6 (Poplatky a náklady vyžadované od dlžníka) vyplýva, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť v súvislosti s úverom poplatky, v rozsahu a vo výške podľa tejto zmluvy, obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov platného v čase uskutočnenia spoplatneného úkonu. Poplatky sú vymedzené v článku 2 zmluvy.
24. Z listu žalobcu zo dňa 31.5.2012 súd zistil, že oznámil žalovanej výšku anuitnej splátky spotrebného úveru 85,38 EUR a prvého platobného dňa, s tým, že čerpanie spotrebného úveru bolo realizované dňa 25.5.2012, dátum 1. anuitnej splátky je dňa 20.6.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru dňa 20.5.2031.
25. Z listu žalobcu zo dňa 26.6.2013 súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej zmenu výšky anuitnej splátky úveru v zmysle zmluvy o úvere č. 702159 v súlade s oznámením termínu uplynutia doby fixácie a vykonania zmeny úrokovej sadzby zo dňa 22.2.2013 s tým, že výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky je 85,59 EUR a dátum najbližšej splatnosti novej anuitnej splátky 20.7.2013.
26. Z listu žalobcu zo dňa 8.10.2013 adresovaného žalovanej súd zistil, že žalobca vyhlásil predčasnú mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 14.11.2013 z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas. Zároveň ju vyzval na zaplatenie celej pohľadávky vo výške 13.478,13 EUR.
27. Z prehľadu splátok a úhrad úveru č. 702159 súd zistil, že žalovaná vyčerpala úver v plnom rozsahu 12.900 EUR a zaplatila prvých 10 splátok spolu vo výške 855,87 EUR, z toho 367,33 EUR na istinu a 488,54 EUR na úrokoch. Od apríla 2013 až do zosplatnenia úveru 14.11.2013 žiadnu splátku neuhradila.
28. Z pokladničných dokladov súd zistil, že na účet žalobcu č. XXXXXXXXXX vložila žalovaná dňa 30.6.2014 v prospech úveru č. 702159 sumu 80 EUR a v prospech úveru č. 700923 sumu 165 EUR, dňa 30.11.2014 v prospech úveru č. 702159 sumu 9 EUR a v prospech úveru č.700923 sumu 9 EUR, dňa 24.9.2014 v prospech úveru č. 702159 sumu 20 EUR a v prospech úveru č.700923 sumu 20 EUR, dňa 31.10.2014 v prospech úveru č.702159 sumu 9 EUR a v prospech úveru č.700923 sumu 9 EUR.
29. Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 40C/120/2014-668 zo dňa 18.3.2016 súd zistil, že žalovaná sa v tomto konaní žalobou zo dňa 31.3.2014 domáha proti žalobcovi, spoločnosti Dražobník s.r.o. a vydražiteľke Q..Q. I. vyslovenia neplatnosti ustanovení obchodných podmienok k zmluve o úvere č. 700923 zo dňa 14.12.2011 o výkone záložného práva podľa článku 9 bodu 1 písm. a/ priamym predajom tretej osobe, b/ predajom na verejnej dražbe, d/ predajom prostredníctvom tretej osoby, e/ vyhlásením verenej obchodnej súťaže, f/ verejným výberovým konaním, ako aj ustanovení všeobecných obchodných podmienok k zmluve o úvere č. 702159 zo dňa 22.5.2012 o výkone záložného práva podľa článku 8 bodu 8.8 dobrovoľnou dražbou, priamym predajom tretej osobe, vo verejnej súťaži a verejným výberovým konaním.
30. Podľa ust. § 261 ods.3 písm.d/ zák.č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.
31. Podľa ust. § 497 Obch.zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
32. Podľa ust. § 504 Obch.zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
33. Podľa ust. § 506 Obch.zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
34. Podľa ust. § 502 ods.1 Obch.zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
35. Podľa ust. § 503 ods.1,2 Obch.zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
36. Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
37. Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
38. Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
40. Podľa ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
41. Podľa ust. § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
42. Podľa ust. § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
43. Podľa ust. § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
44. Podľa ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
45. V konaní nebolo sporné, že sporové strany uzavreli dňa 22.5.2012 zmluvu o spotrebnom úvere č.702159, na základe ktorej žalobca (banka) poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 12.900 EUR. Záväzkovoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, napriek právnej forme a teda, napriek tomu, že po právnej stránke ide o absolútny obchod podľa ust. § 261 ods.3 Obchodného zákonníka, je svojim charakterom spotrebiteľským vzťahom (§ 52 ods.1 Občianskeho zákonníka). Je nepochybné, že banka ako dodávateľ podľa ust.§ 52 ods.3 Občianskeho zákonníka pri uzavieraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľom, t.j. fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na právne posúdenie predmetného vzťahu sa preto musia prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka).
46. Súd sa stotožnil s obranou žalovanej, že v predmetnej zmluve absentuje údaj o výške mesačnej splátky úveru, ktorý bola žalovaná povinná splácať.
47. Je pravdou, že Obchodný zákonník pre platnosť zmluvy o úvere nevyžaduje uvedenie údaju o výške splátky úveru a tiež, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výška mesačnej anuitnej splátky úveru 85,38 EUR, vrátane splatnosti prvej splátky, bola žalovanej oznámená listom žalobcu zo dňa 31.5.2012.
48. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy je však potrebné vec posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca nepochybne výšku splátky úveru oznámil žalovanej jednostranným úkonom až po uzavretí zmluvy o úvere. Súd konštatoval, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods.4 písm.a) a v) Občianskeho zákonníka, pretože zmluva požaduje od žalovanej uhradenie úverovej splátky, o výške ktorej nebola pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaná, resp. ktorej výška nebola upravená priamo v zmluve. Takúto podmienku zákon hodnotí ako neplatnú. S touto úpravou, koncipovanou Občianskym zákonníkom, korešponduje aj zákon č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinný od 2.4.2010, ako aj predchádzajúci zákon č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov pokladajú za jednu zo základných obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za predpokladu, že úver bol reálne poskytnutý a spotrebiteľ ho začal čerpať, citované zákony zmluvu pokladajú za platnú, avšak ustanovujú sankciu, podľa ktorej platí, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uplatnením uvedenej konštrukcie súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť len to, čo jej bolo reálne poskytnuté, resp. len rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca žalovanej reálne poskytol a tým, čo už žalovaná na úver zaplatila.
49. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 12.900 EUR. Z výpisu z úverového účtu mal súd za preukázané, že žalovaná do 14.11.2013 (t.j. do zosplatnenia úveru) zaplatila žalobcovi sumu 855,87 EUR. Z príjmových pokladničných dokladov mal súd nepochybne za preukázané, že žalovaná po uvedenom dátume ešte na účet žalobcu zaplatila dňa 30.6.2014 sumu 80 EUR, dňa 24.9.2014 sumu 20 EUR, dňa 31.10.2014 sumu 9 EUR a dňa 30.11.2014 sumu 9 EUR, spolu sumu 118 EUR. Spolu teda žalovaná žalobcovi vrátila 973,87 EUR. Rozdiel medzi poskytnutým úverom a zaplatenou čiastkou predstavuje 11.926,13 EUR. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 11.926,13 EUR a v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie zvyšnej časti istiny, úroku a poplatkov žalobu zamietol.
50. Žalobca si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania a to jednak úrokov z omeškania kapitalizovaných vo výške 1.753,09 EUR (vyčíslených do 24.11.2014) a jednak úrok z omeškania zo zostatku úverovej istiny od 25.11.2014 až do zaplatenia.
51. Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
52. Podľa ustanovenia § 369 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
53. Súd konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré predstavujú zákonom stanovenú, t.j. na dohode zmluvných strán nezávislú sankciu za omeškanie s plnením peňažného dlhu, je dôvodný. V konaní nebolo sporné, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru. Poslednú úhradu pred zosplatnením úveru zaplatila dňa 20.4.2013. Hoci súd úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov, zmluvu je v zmysle vyššie uvedeného zdôvodnenia potrebné pokladať za platnú, preto žalobcovi patria úroky z omeškaných splátok do zosplatnenia úveru. Žalovaná bola v omeškaní so zaplatením siedmich splátok, splatných v období od 20.4.2013 do 20.10.2013, preto žalobca postupoval v súlade s ust. § 506 Obch.zákonníka, keď ku dňu 14.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. po tom, čo bola žalovaná v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
54. Súd pri výpočte čo sa týka obdobia omeškania postupoval rovnako ako žalobca, avšak s použitím nižšej výšky úrokovej sadzby.
55. Právny základ pre výšku úrokov z omeškania je daný ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka. V obchodných vzťahoch zákon dáva prednosť dohode zmluvných strán o výške úrokov z omeškania pred tzv.zákonným úrokom. V danom prípade je z obsahu zmluvy o úvere zrejmé, že úroky z omeškania boli dojednané vo výške 13,35 % resp. po zmene vo výške 13,38 %. Opätovne však platí, že na predmetný právny vzťah, ktorého účastníkom bola žalovaná ako spotrebiteľ, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na základe tohto záveru potom platí, že normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
56. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
57. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
58. Podľa ust. § 3 citovaného nariadenia, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
59. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 10c v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom k 31.1.2013. Záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere vznikol pred 1.2.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania so splátkou, splatnou dňa 21.4.2013 bola vo výške 0,75 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,75 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania so splátkami, splatnými od 21.5.2013 do 21.10.2013 bola vo výške 0,5 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,5 % ročne.
60. Po porovnaní výšky úrokov z omeškania uplatňovaných žalobcom (13,38 %), s výškou tzv.zákonného úroku z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka a predpisov, vydaných na jeho vykonanie (8,75 %, 8,5 %) je zrejmé, že úroky z omeškania, dojednané v zmluve podľa Obchodného zákonníka sú v neprospech žalovanej, teda zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, čo je v rozpore s vyššie citovaným ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
61. Zhrnúc vyššie uvedené, kapitalizovaný úrok z omeškania z jednotlivých siedmich omeškaných splátok odo dňa, nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa zosplatnenia podľa výpočtu súdu predstavuje sumu 7,10 EUR.
62. Ďalšie (nekapitalizované) úroky z omeškania súd priznal z dlžnej istiny, ktorá ku dňu zosplatnenia predstavovala 12.044,13 EUR (t.j. 12.900 EUR mínus žalovanou zaplatená suma 855,87 EUR) a to odo dňa, nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 15.11.2013 až do 29.6.2014, kedy žalovaná zaplatila sumu 80 EUR. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,25 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,25 % ročne.
63. Zaplatením sumy 80 EUR sa dlh znížil na sumu 11.964,13 EUR, z ktorého je žalovaná povinná zaplatiť úroky z omeškania od 30.6.2014 až do 23.9.2014, kedy žalovaná zaplatila sumu 20 EUR. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,15 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,15 % ročne.
64. Zaplatením sumy 20 EUR sa dlh znížil na sumu 11.944,13 EUR, z ktorého je žalovaná povinná zaplatiť úroky z omeškania od 24.9.2014 až do 30.10.2014, kedy žalovaná zaplatila sumu 9 EUR. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,05 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,05 % ročne.
65. Zaplatením sumy 9 EUR sa dlh znížil na sumu 11.935,13 EUR, z ktorého je žalovaná povinná zaplatiť úroky z omeškania od 31.10.2014 až do 29.11.2014, kedy žalovaná zaplatila ďalšiu sumu 9 EUR. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,05 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,05 % ročne.
66. Zaplatením sumy 9 EUR sa dlh znížil na sumu 11.926,13 EUR, z ktorého je žalovaná povinná zaplatiť úroky z omeškania od 30.11.2014 až do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,05 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,05 % ročne.
67. V prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
68. Čo sa týka ďalšieho nároku, v konaní nebolo sporné, že sporové strany uzavreli dňa 14.12.2011 zmluvu o spotrebnom úvere č.700923, na základe ktorej žalobca (banka) poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 49.000 EUR. Účelom úveru bola údržba nehnuteľnosti, resp. splatenie úverov na bývanie v nehnuteľnosti. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a jeho lehota splatnosti bola dojednaná na viac ako 10 rokov.
69. Podľa ust. § 1 ods.3 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu (zákon o bankách) b)úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
70. Čo sa týka právneho posúdenia predmetnej zmluvy, súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, účel zmluvy a zabezpečenie záložným právom uvádza, že išlo o úver, na ktorý sa zákon o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Konštrukcia, ktorú súd použil pri právnom posúdení prvej zmluvy č.702159 zo dňa 22.5.2015, spočívajúca v sankcii za absenciu základnej obsahovej náležitosti zmluvy
- výšky splátky úveru, t.j. že úver je bezúročný a bez poplatkov, teda na tento prípad použiteľná nie je.
71. Ako už súd uviedol vyššie, Obchodný zákonník pre platnosť zmluvy o úvere nevyžaduje uvedenie údaju o výške splátky úveru priamo v zmluve. Zmluva o úvere bola podrobne koncipovaná a obsahuje všetky zákonom požadované obsahové náležitosti. V súlade so zmluvnými dojednaniami bola výška mesačnej anuitnej splátky úveru (319,66 EUR), vrátane splatnosti prvej splátky (20.2.2012) a konečnej splatnosti úveru (20.12.2031) žalovanej oznámená listom žalobcu zo dňa 20.12.2011, teda bezprostredne po uzavretí zmluvy o úvere. V súlade so zmluvnými dojednaniami, po oznámení termínu uplynutia doby fixácie a vykonania zmeny úrokovej sadzby bola zmenená výška mesačnej anuitnej splátky úveru (328,10 EUR), vrátane splatnosti prvej zmenenej splátky (20.1.2013) žalovanej oznámená listom žalobcu zo dňa 2.1.2013.
72. V konaní nebolo sporné, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru. Z výpisu z úverového účtu mal súd za preukázané, že žalovaná zaplatila prvých 15 splátok; 12 x po 319,66 EUR a 3 x po 328,10 EUR, spolu 4.820,22 EUR. Poslednú úhradu pred zosplatnením úveru zaplatila dňa 20.3.2013. Žalovaná bola v omeškaní so zaplatením siedmich splátok, splatných v období od 20.4.2013 do 20.10.2013, preto žalobca postupoval v súlade s ust. § 506 Obch.zákonníka, keď ku dňu 14.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. po tom, čo bola žalovaná v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
73. Z výpisu z úverového účtu resp. prehľadu splátok je zrejmé, že žalovanou zaplatená suma 4.820, 22 EUR bola započítaná na úroky vo výške 2.968,12 EUR a na úverovú istinu vo výške 1.852,10.EUR. Žalobca preto správne uviedol, že zostatok úverovej istiny bol ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 47.147,90 EUR (t.j. 49.000 EUR mínus zaplatená istina 1.852,10 EUR) a že dlh na úrokoch z úveru bol ku dňu zosplatnenia vo výške 1.591,85 EUR. Vo vzťahu k obrane žalovanej, že zaplatila viac ako len sumu 4.820,22 EUR je potrebné dodať, že žalobca pri výpočte dlhu ku dňu vykonania dražby odpočítal aj sumu 203 EUR, ktorú žalovaná zaplatila po zosplatnení úveru nasledovne: dňa 30.6.2014 zaplatila sumu 165 EUR, dňa 24.9.2014 sumu 20 EUR, dňa 31.10.2014 sumu 9 EUR a dňa 30.11.2014 sumu 9 EUR. Uvedené vyplýva z prehľadu splátok úveru.
74. Súd mal ďalej za preukázané, že spolu s úverovou zmluvou zmluvné strany uzavreli aj zmluvu o záložnom práve, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky žalobcu z predmetnej úverovej zmluvy. Predmetom zálohu bola vyššie špecifikovaná nehnuteľnosť. Zmluvné strany sa dojednali, že žalobca ako záložný veriteľ môže v rámci výkonu záložného práva postupovať ktorýmkoľvek z nasledovných spôsobov: a/ priamy predaj za minimálnu kúpnu cenu 95.000 EUR, b/ verejná súťaž, c/ dobrovoľná dražba v súlade so zák. č. 527/2002 Z.z..
75. Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
76. Podľa ust. § 151b ods.1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
77. Podľa ust. § 151b ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
78. Podľa ust. § 151d ods.1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
79. Podľa ust. § 151e ods.1 Občianskeho zákonníka, na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
80. Podľa ust. § 151j ods.1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
81. Podľa ust. § 151 l ods.3 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
82. Podľa ust. § 151m ods.10 Občianskeho zákonníka, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
83. Platnosť zmluvy o záložnom práve súd posudzoval podľa vyššie cit. ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a uzavrel, že zmluva je platná. Táto bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti. Jej predmetom bolo zabezpečenie všetkých pohľadávok žalobcu vzniknutých zo zmluvy o úvere. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila záväzok splácať úver riadne a včas a dlh nezaplatila ani po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, žalobcovi ako záložnému veriteľovi podľa ust. § 151j ods.1 Občianskeho zákonníka vzniklo oprávnenie začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve. V konaní nebolo sporné, že žalobca uskutočnil výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá sa v zmysle notárskeho osvedčenia vykonala dňa 4.9.2014.
84. Súd poukazuje na ust. § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca postupoval pri uspokojení svojej pohľadávky v rámci výkonu záložného práva v súlade so zákonom, pretože uskutočnil výkon záložného práva zákonom dovolenou formou - predajom zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
85. Nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zálohu, bola vydražená za sumu 55.550 EUR (výťažok z dražby). Z uvedenej sumy bola v súlade so zákonom uspokojená v prvom rade pohľadávka prednostného veriteľa zo zákonného záložného práva vo výške 1.751,75 EUR a v druhom rade nevyhnutné a účelne vynaložené náklady žalobcu ako záložného veriteľa vo výške 5.561,47 EUR, na ktorých úhradu má voči žalovanej právo podľa ust. § 151 l ods.3 Občianskeho zákonníka (spolu vo výške 7.313,22 EUR). Žalobca predloženými listinnými dokladmi ( prihlásenie pohľadávky BYFOS s.r.o. do dražby a faktúra dražobníka) preukázal dôvodnosť a rozsah týchto pohľadávok. Tieto zo strany žalovanej ani neboli spochybňované.
86. Po odrátaní vyššie uvedených pohľadávok teda z výťažku z dražby ostala na uspokojenie pohľadávky žalobcu suma vo výške 48.236,78 EUR ( t.j.55.550 EUR mínus 7.313,22 EUR).
87. Aby súd mohol posúdiť, či nárok, uplatnený žalobou, bol uplatnený v správnej výške, musel sa zaoberať výškou dlhu žalovanej ku dňu vykonania dražby a získania výťažku z dražby. Okrem zostatku úverovej istiny a úrokov ku dňu zosplatnenia, t.j. 47.147,90 EUR + 1.591,85 EUR, dlh žalovanej ku dňu započítania s výťažkom dražby tvorili aj úroky z omeškania a poplatky.
88. Podľa ustanovenia § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
89. Podľa ustanovenia § 369 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
90. Súd konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré predstavujú zákonom stanovenú, t.j. na dohode zmluvných strán nezávislú sankciu za omeškanie s plnením peňažného dlhu, je dôvodný. V konaní nebolo sporné, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním úveru. Poslednú úhradu
pred zosplatnením úveru zaplatila dňa 20.4.2013. Žalovaná bola v omeškaní so zaplatením siedmich splátok, splatných v období od 20.4.2013 do 20.10.2013, preto žalobca postupoval v súlade s ust. § 506 Obch.zákonníka, keď ku dňu 14.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. po tom, čo bola žalovaná v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
91. Súd pri výpočte čo sa týka obdobia omeškania postupoval rovnako ako žalobca, avšak s použitím nižšej výšky úrokovej sadzby.
92. Právny základ pre výšku úrokov z omeškania je daný ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka. V obchodných vzťahoch zákon dáva prednosť dohode zmluvných strán o výške úrokov z omeškania pred tzv.zákonným úrokom. V danom prípade je z obsahu zmluvy o úvere zrejmé, že úroky z omeškania boli dojednané vo výške 13,86 % ročne. Napriek tomu, že v tomto prípade ide o hypotekárny úver, opätovne platí to, čo už súd uviedol vyššie a teda, že na predmetný právny vzťah, ktorého účastníkom bola žalovaná ako spotrebiteľ, sa bez ohľadu na právnu formu zmluvy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na základe tohto záveru potom platí, že normy obchodného práva sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
93. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
94. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
95. Podľa ust. § 3 citovaného nariadenia, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
96. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 10c v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom k 31.1.2013. Záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere vznikol pred 1.2.2013, preto sa výška úrokov z omeškania riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania so splátkou, splatnou dňa 21.4.2013 bola vo výške 0,75 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,75 % ročne. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania so splátkami, splatnými od 21.5.2013 do 21.10.2013 bola vo výške 0,5 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,5 % ročne.
97. Po porovnaní výšky úrokov z omeškania uplatňovaných žalobcom (13,86 %), s výškou tzv.zákonného úroku z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka a predpisov, vydaných na jeho vykonanie (8,75 %, 8,5 %) je zrejmé, že úroky z omeškania, dojednané v zmluve podľa Obchodného zákonníka sú v neprospech žalovanej, teda zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, čo je v rozpore s vyššie citovaným ust. § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
98. Zhrnúc vyššie uvedené, kapitalizovaný úrok z omeškania z jednotlivých siedmich omeškaných splátok odo dňa, nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa zosplatnenia podľa výpočtu súdu predstavuje sumu 24,29 EUR.
99. Ďalšiu časť dlhu tvoria úroky z omeškania z dlžnej úverovej istiny, ktorá ku dňu zosplatnenia predstavovala 47.147,84 EUR počnúc odo dňa, nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 15.11.2013
až do dňa započítania výťažku z dražby, v sume 3.591,30 EUR. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,5 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,5 % ročne.
100. Spolu teda dlh na úrokoch z omeškania ku dňu započítania výťažku z dražby predstavoval 3.615,59 EUR (t.j. 24,29 EUR do zosplatnenia a 3.591,30 EUR od zosplatnenia do započítania s výťažkom).
101. Ďalšiu časť dlhu tvorí poplatok, ktorý žalobca ku dňu započítania výťažku z dražby uplatnil vo výške 1.779,90 EUR titulom poplatku za predčasné splatenie úveru. Súd konštatoval, že jeho nárok je dôvodný. V článku 7 zmluvy o úvere sa žalovaná zaviazala zaplatiť poplatky v rozsahu a vo výške podľa aktuálneho platného sadzobníka poplatkov. Poplatky sú jasne a zrozumiteľne vkomponované priamo v článku I zmluvy. Poplatok za predčasné splatenie úveru je dojednaný vo výške 4 % z predčasne splatenej istiny. Predčasne splatnou sa v danej veci stala istina vo výške 47.147,84 EUR. 4 % z tejto sumy predstavujú poplatok vo výške 1.885,91 EUR. Žalobca si uplatnil poplatok v nižšom rozsahu, preto súd výšku dlhu ustálil v súlade s tým, čo uviedol žalobca.
102. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že dlh žalovanej pred započítaním výťažku z dražby spolu činil 54.135,18 EUR (t.j. 47.147,84 EUR istina, 1.591,85 EUR úroky do zosplatnenia, 3.615,59 EUR úroky z omeškania od prvého dňa omeškania až do započítania výťažku a 1.779,90 EUR poplatok).
103. Keďže na uspokojenie pohľadávky žalobcu z výťažku z dražby ostala suma vo výške 48.236,78 EUR, nárok žalobcu mohol byť uspokojený nasledovne: poplatok 1.779,90 EUR v celom rozsahu, úroky z omeškania 3.615,59 EUR v celom rozsahu, úroky z úveru 1.591,85 EUR v celom rozsahu a zostatok úverovej istiny v rozsahu 41.249,44 EUR. Z uvedeného je zrejmé, že neuspokojená zostala len časť úverovej istiny vo výške 5.898,40 EUR, na ktorú už výťažok z dražby nepostačoval.
104. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.898,40 EUR a v prevyšujúcej časti uplatnenej istiny 2.621,02 EUR žalobu ako nedôvodnú zamietol.
105. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z uvedenej sumy 5.898,40 EUR, s ktorou je žalovaná v omeškaní od započítania výťažku z dražby, t.j. od 25.11.2014 až do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,05 % ročne a po zvýšení o osem perc.bodov jej výška činí 8,05 % ročne. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
106. Žalobca si uplatnil aj úroky vo výške 5,11 % ročne zo zostatku úverovej istiny od 25.11.2014 až do zaplatenia, s poukazom na zmluvné dojednania.
107. Súd sa stotožnil s obranou žalovanej a žalobcovi tento nárok nepriznal. Súd opätovne poukazuje na to, že aj keď sa v danom prípade jedná o hypotekárny úver, ktorého právna forma vychádza z Obchodného zákonníka, ide o spotrebiteľský vzťah, ktorému má byť poskytnutá ochrana v prospech spotrebiteľa. Z tohto záveru vychádza aj názor, uplatňovaný príslušnou súdnou judikatúrou, podľa ktorého je síce pravdou, že úrok z úveru predstavuje pre veriteľa odplatu za poskytnutie úveru, avšak iná situácia nastane v prípade, ak dôjde k predčasnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia. V takomto prípade veriteľ svojim právnym úkonom navodil stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým aj obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by de facto išlo o právny stav, kedy by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by inkasoval úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo, čo nie je prípustné. Takto by súd toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa nad spotrebiteľom a podporoval by stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu nahradzujú stav jeho potenciálnej nečinnosti. Ak napriek vyššie uvedenému existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom, založeným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku omeškania spotrebiteľa stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je takáto úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa ust. § 52 ods.2 resp. § 53 ods.1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Inak povedané, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľovi patria pri omeškaní dlžníka s peňažným plnením úroky z omeškania.
108. Čo sa týka obrany žalovanej, spočívajúcej v tvrdení, že predmet zálohu bol na dobrovoľnej dražbe podhodnotený, súd uvádza, že táto námietka nemá žiaden vplyv na posúdenie predmetu tohto konania. Súd sa v tomto konaní nemohol zaoberať otázkou platnosti dražby. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zákon o dobrovoľných dražbách podmieňuje možnosť určenia dražby za neplatnú včasným podaním žaloby v lehote troch mesiacov odo dňa jej konania, inak toto právo definitívne zaniká (§ 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách). Márnym uplynutím trojmesačnej lehoty zákon konštruuje faktický stav, spočívajúci v tom, že otázkou platnosti dražby ako takej sa už nemožno ďalej zaoberať a to ani s ako prejudiciálnou otázkou. V záujme zachovania právnej istoty je takýto postup neprípustný. Udelením príklepu prešlo vlastnícke právo k predmetu dražby na vydražiteľa, pričom žalovanej nič nebránilo v tom, aby podala v zákonnej lehote žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 4.9.2014. Nakoľko platnosť dražby nebola v dôsledku pasivity žalovanej spochybnená, musí súd definitívne vychádzať z toho, že dražba bola vykonaná v súlade so zákonom o dobrovoľnej dražbe.
109. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 40C/120/2014 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
110. Podľa ust. § 164 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu.
111. Ako súd zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 40C/120/2014, predmetom tohto konania je určenie neplatnosti ustanovenia článku 9 bod 1 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ Obchodných podmienok žalobcu k zmluve o úvere č. 700923 a určenie neplatnosti ustanovenia článku 8, bod 8.8 písm. a/, c/, d/ a e/ Všeobecných obchodných podmienok žalobcu k zmluve o úvere č. 702159, ktoré upravujú spôsoby výkonu záložného práva. Žalovaná sa teda v tomto konaní nedomáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby. Prerušenie konania, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka z hlavného záväzkového vzťahu, pre existenciu sporu týkajúceho sa platnosti ustanovení o výkone záložného práva, nie je legitímne a z hľadiska hospodárnosti konania ani účelné. Predmetom tohto sporu bolo zaplatenie dosiaľ neuspokojených pohľadávok z úverových zmlúv, preto výsledok prebiehajúceho konania pod sp.zn. 40 C 120/2014 nemá pre zjavný nedostatok nevyhnutnej kauzálnej prepojenosti oboch prípadov žiadny význam. Súd preto návrh na prerušenie konania zamietol.
112. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
113. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
114. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny spolu vo výške 23.671,76 EUR. Súd žalobcovi priznal istinu spolu vo výške 17.831,63 EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech v rozsahu 75 %. Neúspech žalobcu predstavuje zamietnutý nárok, v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 25 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 50 % v prospech žalobcu. Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov v rozsahu 50 %.
115. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).