Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-18-2022.pdf
PDF · 94.23 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. W., narodenú dňa XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: W. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom D. O. D. S., M. XXXX/X, zastúpenej O.. S. A., advokátom so sídlom v D. O. D. S., G. X a V. W., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom U., S. U. XXX, dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. O. D. S., za účasti Krajskej prokuratúry v H., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. novembra 2021, č. k. 9P/56/2021-100 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné pre maloletú A. vo výške 300,- eur mesačne s účinnosťou od 26.11.2021 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola mal. A. zverená do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia, otec je oprávnený stretávať sa s maloletou v párnom týždni vždy v utorok a piatok vždy v čase od 10:00 hod. do 19:00 hod. a v nepárnom týždni vždy vo štvrtok v čase od 10:00 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a v mieste bydliska matky aj odovzdá matke (výrok I.). Súčasne rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu mal. A. mesačne sumou 400,- eur vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa počnúc dňom 26.11.2021 (výrok II.). O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok III.).
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že mal. A. pochádza z nemanželského vzťahu svojich rodičov, ktorí od júna 2021 nežijú v spoločnej domácnosti. Komunikácia rodičov ohľadne osobnej starostlivosti o dieťa je dobrá, o dieťa sa prevažne osobne stará matka, otec však o dieťa prejavuje aktívny záujem, dcéru pravidelne navštevuje, riadne platí výživné a prispieva na dieťa aj nad rámec výživného, otec pomáha matke aj v období, kedy nemôže vykonávať osobnú starostlivosť. Rodičia uzatvorili dohodu v časti zverenia dieťaťa do výchovy a v časti úpravy styku, ktorá je plne v záujme maloletej, a preto ju súd schválil. Spornou skutočnosťou zostalo medzi rodičmi výživné.
3. Pri určení výživného vychádzal súd prvej inštancie z potrieb maloletej a možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. Maloletá má bežné výdavky zodpovedajúce veku. Matka maloletej poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 eur a rodinné prídavky vo výške 25,50 eur, za obdobie od 01.11.2020 do 31.10.2021 mala jednorazový príjem z dohody vo výške
40,43 eur, nemá úspory, žije v prenajatom byte, kde má náklady na bývanie 400,- eur mesačne, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec maloletej je zamestnaný ako kuchár, dosahuje čistý príjem 555,52 eur, pričom podľa vlastného vyjadrenia je jeho reálny príjem vo výške cca 1 000,- až 1 200,- eur mesačne. Otec žije čiastočne u svojej mamy a má tiež prenajatú izbu v byte v A., kde platí 200,- eur mesačne, nevlastní majetok väčšej hodnoty, nemá úspory. Vyššie výdavky má na cestovanie za maloletou, buď chodí autom požičaným od mamy, alebo z A. vlakom.
4. Vychádzajúc z týchto skutočností súd prvej inštancie za primerané výživné považuje sumu 400,- eur, keď zohľadnil náklady matky na bývanie vo výške 400,- eur mesačne, z ktorého výdavku na dieťa pripadá suma 200,- eur. Matka poberá iba rodičovský príspevok, z ktorého nie je schopná uhradiť výdavok na bývanie a zaplatenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb a celkových výdavkov na dieťa. Vzal do úvahy, že príjem matky po zaplatení výživného bude v sume cca 800,- eur (400,- eur výživné + príjem), z ktorého príjem na jedného člena jej rodiny je vo výške 400,- eur, čo je vlastne suma nájomného. Reálne tak po zaplatení nájomného disponuje sumou cca 400,- eur, z ktorej musí uhradiť všetky výdavky na stravu, ošatenie, hygienu seba a dieťaťa. Otcovi maloletej by po zaplatení výživného (vychádzajúc z jeho príjmu 1 000,- eur) zostávala suma 600,- eur, z ktorej však uspokojuje iba svoje potreby (zaplatí nájom 200,- eur a zostáva mu 400,- eur na stravu, ošatenie, hygienu). Zdôraznil, že nájomnú zmluvu uzatvárali obaja rodičia, je preto aj povinnosťou otca maloletej platiť polovicu týchto nákladov, ktoré neplatí, preto ich matka uhrádza z výživného. Naviac otec maloletej nemusí vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa a má možnosť si prípadne i privyrobiť vo svojom voľnom čase. Súd prvej inštancie zohľadnil i to, že otec má aj výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné (napríklad výdavok na cigarety vo výške cca 40,- eur, výdavky na stávkovanie a podobne), na druhej strane zohľadnil tú skutočnosť, že nad rámec výživného až doposiaľ sa na výžive dieťaťa podieľal i tým, že kupoval potrebné veci (plienky, obrúsky a podobne). V prípade, že si matka nájde lacnejšie bývanie, bolo by možné výživné primerane tomu znížiť. Počiatok vyživovacej povinnosti otca určil od rozhodnutia súdu, keďže až doposiaľ otec na výživu maloletej riadne prispieval a nevznikol tak žiadny dlh na výživnom. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24, § 25 ods. 1, 2, § 62, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu mal. A. mesačne sumou 300,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 26.11.2021 alebo rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri určení výšky výživného pre mal. A. vychádzal z ním uvedenej skutočnosti, že je v „necovidovej“ situácií schopný zarobiť mesačne 1 000,- eur až 1 200,- eur, z ktorej sumy súd automaticky pri určení výživného vychádzal a nevzal do úvahy, že viac ako rok gastroprevádzky pracujú v obmedzenom režime, kde on pracuje ako kuchár. Mal za to, že súd mal vychádzať pri stanovení výšky výživného z jeho reálneho príjmu 550,- eur mesačne. Uviedol, že výživné vo výške 400,- eur mesačne nie je schopný v súčasnosti platiť a preto navrhuje výživné, z ktorého matka môže pokryť aj výdavky spojené s bývaním vo výške 300,- eur mesačne. Zdôraznil, že o maloletú A. prejavuje záujem, stretáva sa s ňou aj nad rámec schválenej rodičovskej dohody, vždy, keď matka potrebuje, o dieťa sa postará, snaží si vybaviť v zamestnaní voľno, cestuje za ňou z A., aby matke pomohol a nad rámec výživného jej kupuje rôzne veci - hygienické potreby, potraviny, hračky a iné, čo súd nezohľadnil. Ďalej uviedol, že musí splácať úver, ktorý s ohľadom na „covidovú“ situáciu splácať prestal, lebo mu to jeho príjem a výdavky spojené s výživným neumožnili. Z tohto dôvodu prestal platiť aj životnú poistku. Bol Okresným súdom Banská Bystrica zaviazaný na zaplatenie sumy 10 471,27 eur s príslušenstvom veriteľovi G. T. a Z. F. Z., ktorý podal návrh na výkon exekúcie, ktorú skutočnosť súd nevzal do úvahy. Časť z tohto spotrebného úveru použil na kúpu ojazdeného vozidla, aby mohol jednoduchšie dochádzať do zamestnania. Poukázal na skutočnosť, že matka opomenula uviesť príjmy, ktoré pochádzajú z brigádnickej činnosti, ktorú vykonáva ako recepčná, ktoré sú vo výške 50 - 100,- eur denne. Snažil sa s matkou na výške výživného dohodnúť a chcel by platiť maloletej A. výživné vo výške 400,- eur mesačne, avšak nedokáže garantovať, že takúto sumu každý mesiac dokáže zarobiť.
6. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že otec je schopný platiť mesačne výživné pre maloletú vo výške 400,- eur mesačne, tak ako ho platil od momentu opustenia spoločnej domácnosti až doposiaľ. Tvrdenie otca, že jeho mesačná mzda je vo výške 550,- eur, nie je pravdivé, nakoľko len náklady, ktoré musí mesačne uhrádzať, prevyšujú túto sumu. Po vyhlásení rozsudku otec naďalej platí výživné, v decembri
2021 400,- eur, v januári 2022 300,- eur, vo februári 2022 400,- eur. Poukázala na skutočnosť, že otec síce uvádza, že zarába 550,- eur mesačne, avšak ponuka mzdy kuchárov na pracovných portáloch nielen v D. O. D. S., ale aj v A. a H. sa pohybuje od 780,- do 1 800,- eur mesačne. Aj zamestnávateľ otca, spoločnosť A. ktorá prevádzkuje reštauráciu Z. ponúka mzdu pre kuchára vo výške 1 500 - 1 800,- eur mesačne brutto, čím je vyvrátené tvrdenie o jeho mesačnom zárobku 550,- eur mesačne. Otec maloletej mal okrem plného úväzku aj brigádu v N. s príjmom 100,- eur na deň, čo mu umožňuje privyrobiť si ďalších 400,- eur mesačne. Poukázala na znenie ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a tvrdila, že otec sa vzdáva bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, resp. zárobku, ktorý je všeobecne na trhu ponúkaný dokonca jeho zamestnávateľom. Pokiaľ ide o úvery otca, uviedla, že výživné pre maloletú má zo zákona prednosť pred inými výdajmi otca, na jeho zábavu, hobby a podobne. Ďalej uviedla, že má príjem cca 500,- eur (400,- eur z úradu práce a 100,- eur brigády) a spolu s výživným je to 900,- eur, z ktorej sumy platí nájom a poplatky za byt vo výške 400,- eur, všetky potreby maloletej dcéry i svoje, a to tak, že nemá žiadne dlhy a často jej vypomáhajú finančne rodičia a sestra. Akýkoľvek výpadok vo výživnom jej spôsobuje finančné problémy.
7. Prokurátor vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a dôvodný a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.
8. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k stanovisku prokurátora uviedla, že s ním súhlasí a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov konania.
9. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je v záujme maloletej A., stanovené výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa a tiež príjmom otca, zdôraznil, že matka je na materskej dovolenke a nie je schopná zvýšiť si príjem tak, aby boli zabezpečené všetky potreby maloletej.
10. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
11. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. zmeniť podľa § 388 CSP.
12. V danej veci súd prvej inštancie jednak schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o zastupovaní a spravovaní majetku maloletej oboma rodičmi a o styku otca s maloletou (v tomto rozsahu nebolo podané účastníkmi konania odvolanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal) a jednak rozhodol o výške výživného zo strany otca pre maloletú A. odo dňa 26.11.2021.
13. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 400,- eur mesačne s tým, že vychádzal z príjmu matky, ktorá poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 eur a rodinné prídavky vo výške 25,50 eur, príjem z dohody o vykonaní práce 40,43 eur, nemá úspory, žije v prenajatom byte, za ktorý platí 400,- eur mesačne, príjmu otca, ktorý je vo výške 555,52 eur, pričom podľa vlastného vyjadrenia zarába 1 000 - 1 200,- eur mesačne, nájomné platí 200,- eur mesačne ako i odôvodnených potrieb maloletej A..
14. Otec maloletej tvrdí, že nie je v súčasnosti v jeho možnostiach platiť výživné vo výške určenej súdom, nakoľko mu to neumožňuje jeho finančná situácia a žiada, aby jeho vyživovacia povinnosť bola určená vo výške 300,- eur mesačne s účinnosťou od 26.11.2021, t.j. od rozhodnutia súdu prvej inštancie.
15. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zák. o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zák. o rodine).
16. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval o určení výživného pre maloleté dieťa aj za použitia ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca).
17. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa riadil uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine a z nich vyplývajúcou zásadou, že výživným dieťaťa má byť zabezpečená životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu jeho rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v časovom rozsahu vymedzenom vo výroku jeho rozhodnutia síce vychádzal z pomerov na strane maloletej A., ako i z pomerov na strane jej rodičov, zohľadnil potreby maloletej, ktoré sú adekvátne jej veku a vzal do úvahy i schopnosti, možnosti a majetkové pomery jej rodičov, odvolací súd však vychádzajúc zo skutočného stavu veci, ktorý zistil súd prvej inštancie, zastáva názor, že zárobkové a majetkové pomery otca v rozhodnom období mu umožňujú platenie výživného vo výške 300,- eur mesačne, ako navrhoval otec, ktorá výška výživného zodpovedá i odôvodneným potrebám mal. A.. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odôvodnené potreby maloletej A. (v čase rozhodovania odvolacieho súdu 3-ročného dieťaťa) prevyšovali otcom navrhovanú výšku výživného. Výživné v takto určenej výške zodpovedá nesporne i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom jej rodičov (viď bod 3. odôvodnenia tohto rozsudku). Potrebné bolo prihliadnuť na skutočnosť, že otec svoju vyživovaciu povinnosť plní i nad rámec poskytovaných finančných prostriedkov zakupovaním hygienických potrieb, hračiek, ovocia a pod. pre dieťa, matke maloletej poskytuje potrebnú pomoc.
18. Pokiaľ súd prvej inštancie určil výživné zo strany otca pre mal. A. vo výške 400,- eur mesačne s dôvodu, že do výšky výživného zahrnul v jednej polovici (200,- eur) náklady na bývanie vyplývajúce z nájomnej zmluvy uzavretej medzi rodičmi a treťou osobou (č.l. 5 spisu), odvolací súd sa s jeho názorom nestotožnil. Správne súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že predmetnú nájomnú zmluvu uzatvorili obaja rodičia a obom vyplýva povinnosť platiť dohodnuté nájomné vo výške 400,- eur mesačne. Náklady na bývanie pre mal. A. je možné do výšky výživného zo strany otca zahrnúť maximálne vo výške jednej tretiny (133,- eur), ktorá suma je výškou výživného 300,- eur mesačne nepochybne pokrytá. To však neznamená, že otec okrem výživného pre mal. A. nemusí plniť svoju povinnosť platiť dohodnuté nájomné vyplývajúcu z uzavretej nájomnej zmluvy, na ktorom závere nič nemení ani skutočnosť, že opustil spoločnú domácnosť.
19. Pokiaľ otec poukazoval na svoje záväzky zo zmluvných vzťahov, odvolací súd zdôrazňuje, že pre účely rozhodnutia súdu o výške výživného pre maloleté dieťa, nie je možné prihliadať na výdavky rodiča, ktorých nevyhnutnosť vynaloženia nie je v konaní preukázaná, nakoľko výživné pre maloleté dieťa má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. O trovách celého konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.