Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/14/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti o maloletú: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, A. a otca O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. M. XX, A., v konaní o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6P/112/2016-65 zo dňa 16.11.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 27.10.2008, č. k. 20P/233/2008-42 tak, že maloletú Y. P., nar. XX.XX.XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že každý z rodičov bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú v týždňových intervaloch, otec od nedele od 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa do nedele do 18.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa, matka od nedele od 18.00 hod. nepárneho kalendárneho týždňa do nedele do 18.00 hod. párneho kalendárneho týždňa. Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že návrh otca na nariadenie striedavej starostlivosti je dôvodný. Maloletá samotná vyjadrila názor, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti, vedomá si toho, čo to obnáša. Maloletá si zisťovala od rovesníkov skutočnosti, súvisiace s takouto úpravou. Súd predovšetkým rešpektoval jej názor, ktorý vyjadrila, nakoľko je dostatočne rozumovo vyspelá a schopná pochopiť zmysel úpravy striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ matka nesúhlas odôvodňovala tým, že si maloletá nebude plniť svoje školské povinnosti, súd poukázal na to, že maloletá sa učí sama, matka je väčšinu času v práci, z práce chodieva neskoro večer. Už v súčasnej dobe si maloletá sama s otcom dohodne, kedy má potrebu učiť sa, kedy má priestor na to, aby bol realizovaný jej styk s otcom. Matka vykonáva 12-hodinové pracovné zmeny. Časť svojich rodičovských práv a povinností prenáša na svojich rodičov. V tejto súvislosti je maloletá svedkom hádok matky so starou matkou. Z výpovede maloletej vyplynulo, že matka ju fyzicky napadla, je zjavné, že je psychicky vyčerpaná a v kritických, návalových situáciách nezvláda starostlivosť o maloletú. V nadväznosti na uvedené prvoinštančný súd vyvodil záujem maloletej, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti, kedy si rodičia podelia povinnosti vyplývajúce z tejto povinnosti. Matka bude odbremenená určité časové obdobie od rodičovských povinností. Dôvody matky, pre ktoré odmietala striedavú osobnú starostlivosť, súd považoval za iracionálne. Mal za to, že v danom prípade sú splnené kumulatívne všetky zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti. Otec má vybavenú domácnosť, vytvorené podmienky pre maloletú. Maloletá si dobre rozumie s jeho rodinou, manželkou, ako aj deťmi. Budú zachované, prehlbované súrodenecké väzby medzi maloletou a jej nevlastnými súrodencami. Maloletá nebude takouto úpravou vytrhávaná zo svojho sociálneho prostredia (priatelia, rodina, mimoškolské aktivity). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania,

nakoľko žiaden z nich si takýto nárok neuplatnil a ich náhradu v tomto konaní nemožno ani spravodlivo požadovať.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila v zákonnej lehote odvolanie matka. V dôvodoch odvolania uviedla, že okresný súd jej nesúhlas so striedavou starostlivosťou vyhodnotil ako nesúhlas založený na nepodstatných dôvodoch, hoci svoj nesúhlas pred okresným súdom dostatočne zdôvodnila a očakávala dôsledné vyhodnotenie sily jej argumentov. Okresný súd však ako základ svojho rozhodnutia primárne bral názor maloletej dcéry, ktorá ihneď po výsluchu tento zmenila. I keď súhlasila s tým, že jej dcéra je dostatočne rozumovo vyspelá, schopná vyjadriť svoj názor, chápať zmysel úpravy osobnej striedavej starostlivosti, nevie úplne posúdiť dôsledky takéhoto vyjadrenia, čo pochopila z jej reakcie po jej vypočutí sudcom okresného súdu. To, že sa informovala u spolužiakov, čo prináša striedavá starostlivosť, ešte neznamená, že si dôsledky tejto starostlivosti vedela v čase výpovede pred okresným súdom dostatočne predstaviť. Ani súd jej dostatočným spôsobom nevysvetlil, čo striedavá starostlivosť obnáša. Hneď ako po výsluchu prišla domov, plakala a chcela, aby matka niečo s tým urobila. Ona má svojho otca rada, čo matka nespochybňuje, rada k nemu chodí, ale predsa len prejavila veľký záujem, aby všetko zostalo po starom. Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý matka podala odvolanie, teda je v jej záujme a tiež v záujme hospodárnosti a efektivity konania, aby nebola potreba opätovne začínať nové konanie. K argumentácii súdu, že časť svojich rodičovských práv a povinností matka prenáša na svojich rodičov, uviedla, že otcovi maloletej táto skutočnosť takmer 10 rokov vôbec nevadila. Vzťah starých rodičov suploval jeho z jej pohľadu nedostatočný záujem o dcéru. Tiež vytýkala, že okresný súd za jeden z dôvodov zverenia maloletej do striedavej starostlivosti považoval to, že maloletá je často svedkom hádok matky so starou matka, avšak pochybil, ak nevenoval pozornosť intenzite, príp. bližšiemu určeniu ich charakteru. Podľa nej ide o výmenu názorov medzi dvomi dospelými osobami s rozdielnym pohľadom na niektoré otázky súvisiace s bežným životom. Dcéra je od malička zvyknutá na starých rodičov, je medzi nimi vytvorená pevná citová väzba, čo napokon vyplýva aj zo skutočností, ktoré vyšli najavo pred okresným súdom. Ani ona, ani jej dcéra si nevie predstaviť, že v prípade ak dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, bude od starých rodičov výrazne odcudzená, čo si uvedomila až po výsluchu pred okresným súdom. Podľa názoru matky práve tieto skutočnosti spôsobili, že Y. je zmätená, oľutovala svoju výpoveď, keďže si nedomyslela jej dôsledky. Tým sa zároveň však nič nemení na tom, že otca má rada a chce s ním byť, avšak nie v striedavej starostlivosti, resp. nie v tomto období. Pokiaľ prvoinštančný súd uviedol, že fyzicky napadla svoje dieťa a že je zjavné, že je psychicky vyčerpaná, v kritických návalových situáciách nezvláda starostlivosť o maloletú, s týmto záverom súdu sa nestotožnila s tým, že ani zo správy o prešetrení pomerov kolízneho opatrovníka, ani z výpovede dcéry nie je možné konštatovať, že v kritických, návalových situáciách nezvláda starostlivosť o dieťa. Podľa jej názoru prvoinštančný súd nemal vytvorený dostatočný podklad na to, aby na základe určitých skutočností konštatoval iracionálnosť jej dôvodov pre striedavú starostlivosť, nezohľadnil konkrétne okolnosti tohto prípadu. Nesúhlasila s tým, že prvoinštančný súd zrušil vyživovaciu povinnosť, s tým, že jej mesačný príjem zo zamestnania je 1.100,- eur a že pomery na strane oboch rodičov sú rovnaké. Nie je zrejmé, z čoho okresný súd takýto záver vyvodil, keď v daňovom priznaní za rok 2015 boli príjmy zo živnosti 52.507,56 eur otca dieťaťa a jeho manželky 1.800,- eur. Nezohľadnil ani ďalší majetok otca, životnú úroveň, ako i fakt vlastníctva ďalšieho rodinného domu otca (okrem toho, v ktorom býva) podľa výpisu z KN. Podľa jej názoru mali byť posudzované majetkové pomery otca, mali byť zohľadnené nehnuteľnosti, osobné motorové vozidlá, ktoré vlastní, jeho príjem, takisto príjem jeho manželky. Pokiaľ okresný súd uviedol, že maloletá by nemala byť zo strany matky zaťažovaná jej finančnou situáciou, považovala za potrebné uviesť, že dieťa je vo veku, keď jej musí zodpovedať na otázky, prečo si nemôžu kúpiť rodinný dom ani autá, ani môžu ísť na dovolenku na Cyprus, a to primerane jej veku. Okresný súd neskúmal, či dieťa v čase výpovede nebolo motivované poprípade tým, že chce byť zverené do starostlivosti toho z rodičov, ktorý jej môže poskytnúť nadštandardnú starostlivosť, pričom z rozsudku je zrejmé, i z pohovoru s kolíznym opatrovníkom vyplývalo, že „u ocina je väčšinou na zábavu a že si vie tam predstaviť žiť, ale u maminky je super“. Za pochybenie súdu považuje to, že nezvolil znalecké dokazovanie z odboru psychológie, či odporúča alebo neodporúča, aby bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti, z ktorého by bolo zrejmé, v čom vidí výhody a nevýhody takéhoto zverenia v ich konkrétnom prípade. Súd sa nezaoberal tým, či dcéra takýto model striedavej starostlivosti psychicky zvládne, či nebude narušený jej ďalší vývoj, keď doteraz bola u otca väčšinou na zábavu. U otca nebývala v spoločnej domácnosti minimálne 10 rokov. Žiadala ako dôkaz zistiť prospech zo školy, ktorý sa po pojednávaní výrazne zhoršil. Vytýkala súdu, že nezohľadnil, že s otcom dcéry nekomunikujú, komunikujú len cez SMS, a teda si nevie predstaviť, ako má prebiehať vzájomná komunikácia, napr. o zdravotnom stave dieťaťa, školských, mimoškolských aktivitách, aktívnom prežívaní voľného času, keď okresný súd

napriek tomu, že si bol vedomý, že s otcom dieťaťa nekomunikujú, týmto záležitostiam vôbec nevenoval pozornosť. Z rozsudku okresného súdu nevyplýva ani interval striedania si maloletej v čase sviatkov, prázdnin, narodenín, ktorý mal zohľadniť z hľadiska veku dieťaťa, režimu dňa, záujmových, školských povinností. Nevyhodnotil dostatočne ani argumentáciu otca, pokiaľ otec usúdil, že maloletá rozmýšľa nad smrťou, mal súd túto argumentáciu otca podrobiť ďalšiemu dokazovaniu, venovať sa tomu i pri výsluchu maloletej a citlivo pristúpiť k osobnej striedavej starostlivosti. Tiež nezvážil pracovné povinnosti matky, čím došlo k ukráteniu jej rodičovských práv. Neupravil, kto a ako bude platiť povinné platby za maloletú, kto bude zabezpečovať školské pomôcky, potreby dieťaťa a tiež, ako už uviedla, neupravil styk počas sviatkov. Vyslovený záver súdu o tom, čo je na základe zistených podstatných skutočností v najlepšom záujme dieťaťa, treba podľa nej považovať za nesprávne právne posúdenie veci. Navrhla preto rozsudok ako predčasný zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že primárne bude aj opätovne maloletá vypočutá, bude vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, a to i v tom smere, či postoj jej dcéry po výsluchu na súde i vnímanie celej situácie zmeny výchovného prostredia nemôže negatívne ohroziť jej ďalší vývoj a vplyv na jej osobnosť.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jeho obavy o dcéru začali začiatkom minulého roka, keď mu samotná dcéra aj jej starí rodičia uvádzali skutočnosti, ktoré sa udiali v ich domácnosti. Po rozhovore s dcérou, z ktorého vyplynulo, že matka ju bezdôvodne fyzicky napáda, ponižuje, psychicky týra, nadobudol presvedčenie, že jej zotrvanie v domácnosti s matkou je nevhodné pre jej samotný vývoj, čo mu potvrdili aj jej starí rodičia. Oznámil to preto na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine a zároveň podal návrh na zverenie do starostlivosti predbežným opatrením. U kolízneho opatrovníka sa konalo sedenie za prítomnosti odporkyne, starého otca, Y. a otca, kde matka celý čas popierala, že by Y. fyzicky napádala, že jej nadáva a ponižuje ju. Ako posledná vypovedala dcéra, ktorá aj v prítomnosti matky potvrdila, že matka ju napádala. Matka zareagovala tým, že si na to nepamätá. So Y. sa doma rozprávali ohľadom jej návštev. Sama uviedla, že by sa jej páčila týždenná striedavá starostlivosť, lebo sa o to sama už zaujímala. Do samotného vynesenia rozsudku okresného súdu sa Y. na striedavú starostlivosť veľmi tešila. Medzičasom jej v domácnosti otca vytvorili aj vhodné podmienky na jej život u nich. V deň rozsudku bola maloletá smutná z toho, že jej matka vyčítala, že za to môže ona. V ten deň bola streda, hoci sa mal s ňou stretnúť, dcéra mu nemohla zdvihnúť telefón kvôli matke, ktorá po rozsudku súdu ustavične plakala. V ten deň museli sedieť po tme v obývačke. Matka iba vzbudila v dcére pocit viny, že za rozhodnutie môže ona. V najbližší deň, keď sa mal s dcérou stretnúť, bola sobota. Prišla uplakaná, s prosbou, aby rozhodnutie súdu zrušil. Matke sľúbila, že otca prehovorí. Matka jej ustavične opakovala, že sa bez nej zblázni, že budú na tom finančne zle a jesť budú iba chleba s maslom. Dcérka sama priznala, že je smutná kvôli správaniu matky, pretože neustále plače a prosí ju, aby otca prehovorila na zrušenie rozsudku. Napriek tomu Y. znovu povedala, že by chcela bývať u otca, aj sa na to teší. Priznala sa mu, že matka ju žiadala, by napísala na krajský súd list k odvolaniu, ktorého obsah nepozná, ale je presvedčený, že je ovplyvnený názorom matky, nakoľko tento list bol nápadom matky. Tá ho sama prekontrolovala, niektoré slová tam podľa dcéry aj pozmenila. Pokiaľ Y. mala obavy, že mama bude smutná zo striedavej starostlivosti v dobe, keď bude doma sama, ubezpečil ju, že týždeň, kedy by mala byť u otca, neznamená, že bude doma zavretá, že ak by kedykoľvek chcela ísť k matke či starým rodičom, že ju tam zavezie a nemá dôvod jej robiť prieky. Zotrval na tom, že rešpektuje vôľu dcéry a ide mu len o jej dobro. Pokiaľ sa týka odvolania matky ohľadne majetkových pomerov otca, uviedol, že býva v dome, ktorý postavil z veľkej časti svojpomocne pred 13 rokmi. Druhý dom je dom rodičovský, kde žijú jeho obaja rodičia a nachádzajú sa v ňom priestory jeho firmy, nadobudol ho darovaním od rodičov. Vlastní 2 autá, jedno je 19-ročné, druhé 10-ročné, za ktoré spláca mesačný úver. Za nadštandardné považoval iba to, že deti u nich žijú bez nezmyselných príkazov, zákazov, bez fyzických trestov, tešia sa na príchod domov či už zo školy alebo z poobedných krúžkov. Pokiaľ matka uvádzala, že s ňou otec nekomunikuje, uviedol, že s matkou je veľmi ťažká komunikácia, robí mu vo všetkom prieky. Vyjadril presvedčenie o tom, že striedavá starostlivosť je spravodlivé riešenie pre všetky strany. Y. prispeje k šťastnému detstvu a správnemu vývoju jej osobnosti.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že pokiaľ sa vyjadroval k situácii, ktorá nastala po vyhlásení rozsudku okresným súdom vo vzťahu k dcére Y., nevie, odkiaľ zobral všetky informácie. Je pravdou, že sa so Y. opakovane o tom rozprávali, preberali situáciu, čo považovala za prirodzené. Nemôže povedať, že by ju nemrzel stav, ktorý nastal, avšak mrzel ju hlavne kvôli Y., ktorá dosť dobre dovtedy nepochopila zmysel celého súdneho konania. Priebeh situácie, ako opísal otec, nezodpovedá skutočnosti. Odmietla tvrdenia otca, že na Y. vyvíjala nátlak vo forme opísanej otcom. Nevie si to ani dosť dobre predstaviť vzhľadom na jej vek a vyspelosť. Pokiaľ otec tvrdí, že ju žiadala, aby napísala na

krajský súd list k odvolaniu, je pravdou, že dcéra po vyhlásení rozsudku, keď jej došla vážnosť situácie v celom rozmere, sa obrátila na ňu, čo má robiť a chce, aby všetko fungovalo ako dovtedy. Chcela, aby ju súd znova vypočul, resp. prečítal si jej názor, veď už má vek, kedy po vysvetlení všetkých okolností dokáže reálne zvážiť svoje potreby a úplne normálne formulovať svoje požiadavky. Tým, že sa súd uspokojil len s tým, že uviedla, že chápe význam striedavej starostlivosti bez toho, aby si skutočne overil, čo pod striedavou starostlivosťou dieťa v jej veku z informácií, ktoré k momentu rozhodnutia mala, vytvoril situáciu, v ktorej sa s dcérou ocitli. Nemá dôvod komplikovať situáciu vzhľadom na ťažké obdobie, ktoré u Y. nastalo a už vôbec nemá dôvod ju do niečoho nútiť. Chce však, aby dieťa vyrastalo v takom prostredí, ktoré mu bude prospievať jej psychickému a v konečnom dôsledku i fyzickému vývoju. Celé roky sa o to snažila. Úspechy v škole sú výsledkom systematickej poctivej práce. Uráža ju, že otec spochybňuje výchovné prostredie u matky, v ktorom dieťa doteraz pokojne žilo, pokým otec nezačal zasahovať do tohto zaužívaného chodu. Nechápe, prečo rozhodnutie, ktoré ovplyvní život dcéry, má byť uponáhľané, keď treba vykonať ďalšie dokazovanie vzhľadom na jej vek a je potrebné rešpektovať jej názor, ktorý jasne a zreteľne vyjadrila v písomnom podaní určenom súdu.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojom pôvodnom vyjadrení, ktoré bližšie skonkretizoval.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na požiadavke doplniť dokazovanie, neuponáhľať rozhodnutie súdu, vysporiadať sa s vyjadrením maloletej, ako ho formulovala v liste adresovanom súdu.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), preskúmal vec v rozsahu v intenciách ust. § 65 a § 66 C. m. p. postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario C. s. p. rozsudok prvoinštančného súdu zrušil s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. c) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 C. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok prvoinštančného súdu je predčasný, nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď prvoinštančný súd pri výsluchu maloletej nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, či maloletá dostatočne chápe význam a dopad striedavej starostlivosti na zaužívaný spôsob života na to, či o tejto možnosti uvažovala už dlhšie, či sa s rodičmi o tom bavila a aké boli ich reakcie, či v tomto smere komunikovala s matkou a či na SOS trvá i prípadne napriek jej nesúhlasu, aké dôvody ju viedli vôbec k tomu, že o SOS začala uvažovať a prečo chce zmeniť doterajší spôsob života.

9. O tom, že prvoinštančný súd sa uspokojil iba s vyjadrením maloletej o tom, že si vie predstaviť zverenie do osobnej striedavej starostlivosti bez toho, aby sa bližšie zaoberal jej predstavami o tom, ako striedavá starostlivosť funguje a čo všetko obnáša a vysvetlil jej, že bude vlastne súbežne striedavo žiť v dvoch domácnostiach, že sa každý týždeň bude musieť sťahovať z miesta bydliska matky do bydliska otca a naopak, je možno vyvodiť i z tej skutočnosti, že maloletá napísala list, v ktorom uviedla, že na súde síce povedala, že by si priala striedavú starostlivosť, ale hneď po súde si uvedomila, že chce bývať s maminou, nechce prísť o svoj domov, ktorý si s maminou vytvorili. Uvedomuje si, že sa ocino bude hnevať a bude veľmi smutný, avšak cíti to tak, že mamina je jedna a chce byť s ňou ako doteraz. Vie, že ocino za to bojoval, aby bol s ňou častejšie, problém v tom nevidí, aj keď ostane u maminy.

10. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že i keď pre rozhodnutie o akejkoľvek otázke týkajúcej sa maloletého dieťaťa je potrebné i vyjadrenie maloletého dieťaťa, je potrebné, aby vzhľadom na vek a schopnosť dieťaťa posúdiť následky svojho vyjadrenia bolo dieťaťu dostatočne primeraným spôsobom vysvetlené, aký dopad, resp. aké následky môžu v konkrétnom prípade na podklade jeho vyjadrenia nastať. Je potrebné, by v rámci výsluchu dieťa malo možnosť spoznať, uvedomiť si nielen kladné stránky, ale i negatíva a následne si vybrať tú alternatívu, ktorá sa mu javí z jeho pohľadu najvhodnejšia a pre všetkých zainteresovaných vyhovujúca.

11. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá Y. má veľmi dobrý vzťah k otcovi i k celej jeho rodine. I tieto skutočnosti určitým spôsobom prispeli k tomu, že na pojednávaní súhlasila s jej zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na druhej strane, tak ako vyplýva z jej listu, ktorý po rozhodnutí súdu napísala, dodatočne si uvedomila celkový dopad rozhodnutia súdu na existujúce pomery.

12. V nadväznosti na uvedené, zohľadniac predovšetkým skutočnosti uvedené maloletou v liste adresovanom súdu po jeho rozhodnutí, odvolací súd zastal názor, že je potrebné opätovne maloletú vypočuť či už kolíznym opatrovníkom za prítomnosti psychológa alebo súdom k predmetu konania tak, aby bola zistená jej skutočná vôľa, a teda, či chce zotrvať na terajšej starostlivosti poskytovanej matkou, alebo by chcela skúsiť žiť striedavo tak v domácnosti matky, ako i otca. V tomto prípade však súd bude musieť zistiť nielen to, aký je vzťah maloletej k otcovi, ale i jeho manželke, jeho deťom, najmä k tomu, či bude maloletá schopná pri takejto zmene prostredia plniť si svoje školské povinnosti a či v zmenenom rodinnom prostredí bude schopná sa natoľko sústrediť, aby sa do školy vedela riadne pripraviť. Tiež bude potrebné maloletej vysvetliť, že pokiaľ i bude súhlasiť so zverením do striedavej osobnej starostlivosti, nemožno jej súhlas chápať ako prejav nespokojnosti s doterajším výchovným prostredím u matky a že to nemožno chápať ani ako zradu voči matke.

13. Mimo vyjadrenia maloletého dieťaťa je tiež potrebné pri rozhodovaní o zverení do SOS zohľadňovať i schopnosť vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, nakoľko rodičia pri SOS spolu nekomunikujú iba o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o zdravotnom stave, školských, mimoškolských aktivitách, prežívaní voľného času a o úhrade odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré nie sú súčasťou výživného v bežnom slova zmysle. I keď informačnú povinnosť rodičov medzi sebou navzájom súdy pri SOS priamo neupravujú, v prípade, že už počas rozhodovania je jasné, že by mohlo dôjsť k jej nedodržaniu, mal by súd pri svojom rozhodovaní upraviť aj túto informačnú povinnosť, nakoľko pri SOS sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať. Predpokladom riadneho fungovania SOS je predovšetkým vzájomná tolerancia rodičov, spoločná vôľa i schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať.

14. Z vyjadrení rodičov je nepochybné, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené, majú pocit, že jeden druhému robia iba prieky a nie sú schopní vzájomnej komunikácie. Ani chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nemôže byť prekážkou zverenia dieťaťa do SOS, nakoľko práve chýbajúca ochota ku komunikácii jedného z rodičov môže byť dôvodom zmeny výchovného prostredia. Neznamená to, že pokiaľ jeden z rodičov bude tvrdošijne trvať na nezáujme podrobiť sa SOS a odmietať všetko, čo s SOS súvisí, že automaticky súd tento spôsob zverenia dieťaťa do starostlivosti zavrhne. Ide totiž o to, aby sa rodičia naučili spolu vzájomne komunikovať o dieťati, riešiť jeho problémy spoločne, nakoľko práve pozitívny postoj rodičov uľahčí dieťaťu zvládať novú situáciu, ktorá zároveň spolu prináša nielen pozitíva, ale i negatíva. Dieťa je totiž nútené hovoriť o svojich pocitoch a o svojom momentálnom stave či už zdravotnom, prípadne duševnom rozpoložení i s inými osobami ako s matkou a pod.

15. I pri SOS súd musí upraviť práva a povinnosti rodičov, teda zverenie dieťaťa počas letných, jarných prázdnin, počas sviatkov, tak, aby si rodičia vedeli dopredu zorganizovať svoj čas.

16. Nemenej významným je tiež určenie, kde bude mať dieťa trvalý pobyt, ktorý z rodičov bude poberať rodičovský príspevok, ktorý z rodičov si bude na dieťa uplatňovať daňový bonus.

17. Takisto nariadenie SOS neznamená, že súd neupraví otázky týkajúce sa výživy dieťaťa, nakoľko je potrebné, aby každý z rodičov vedel, ako má hradiť výdavky, ktoré nie sú súčasťou bežného výživného, teda netýkajú sa vyslovene stravy, obutia a oblečenia, ale predovšetkým ide o úhradu výdavkov, ktoré vznikajú počas pobytu dieťaťa u jedného z rodičov. Je potrebné uviesť, že ani pri SOS nie je vylúčené, že súd rozhodne o vyživovacej povinnosti jedného z rodičov vo vzťahu k dieťaťu, a to najmä v tých prípadoch, keď životná úroveň oboch rodičov nie je rovnaká, keď jeden z rodičov má nadštandardnú životnú úroveň a druhý z rodičov i napriek vynaloženému úsiliu nie je schopný v zamestnaní dosiahnuť adekvátne ohodnotenie. Ide tu najmä o to, aby dieťa malo zabezpečenú rovnakú životnú úroveň počas pobytu tak v domácnosti matky, ako i v domácnosti otca a aby obaja rodičia mohli dieťaťu zabezpečiť primerane rovnakú životnú úroveň.

18. V preskúmavanej veci súd síce stroho konštatoval, že obaja rodičia majú v podstate rovnakú životnú úroveň, na druhej strane nevyhodnotil vykonané dôkazy a nezohľadňoval, že v domácnosti otca sú príjmy otca i jeho manželky, kdežto v domácnosti matky je iba príjem matky. Taktiež neporovnal vlastníctvo nehnuteľného majetku, motorových vozidiel a pod. V dnom prípade nie je možné čisto vychádzať iba z dosahovaného príjmu v zamestnaní, ale je potrebné majetkové pomery oboch rodičov posudzovať komplexne.

19. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu neupravilo všetky vzťahy, ktoré nariadenie striedavej osobnej starostlivosti vo vzťahu k maloletej Y. prináša. V rámci zamedzenia spornosti ohľadom ich riešenia je potrebné, aby boli upravené priamo v rozhodnutí súdu. V ďalšom konaní opätovne vypočuje maloletú Y., prípadne o jej výsluch požiada kolízneho opatrovníka za prítomnosti psychológa, aby mala možnosť opätovne prehodnotiť svoj postoj k SOS a aby jej boli vysvetlené všetky aspekty, klady i negatíva SOS, a to, že ani jej prípadný súhlas s takouto starostlivosťou nemožno hodnotiť ako nevďak voči matke. Za nie bez významu bude tiež výsluch maloletej potrebné zamerať na skutočnosti tvrdené otcom v písomných vyjadreniach, či už k odvolaniu matky alebo k vyjadreniu matky, prípadne zvážiť výsluch starých rodičov k takto tvrdeným skutočnostiam a pod. Až po doplnení dokazovania bude totiž možné opätovne vo veci rozhodnúť.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)