Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-98-2015.pdf
PDF · 161.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11C/98/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu N.. T. W., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXXX/XX, XXX XX X. - L., právne zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej N.. W. X., B.. XX. XX. XXXX, X. I. XXX/XX, XXX XX P. W., právne zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, v spore o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, eventuálne o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a žalobu v časti o určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcom, nebohým T. W., B.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX a obdarovanou N.. W. X., B.. XX.XX.XXXX - odporkyňou dňa 22.10.2012 formou notárskej zápisnice, spísanou notárom JUDr. Pavlom Tóthom pod spisovou značkou N 450/2012, Nz 38685/2012, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel k ideálnej 1-ici k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na Okresnom úrade Veľký Krtíš, odbor katastrálny pre obec a katastrálne územie P. W., list vlastníctva č. XXX ako stavby so súpisným číslom XXX, parcely C KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 556 m2 a parc. č. XXXX záhrada vo výmere 236 m2, ktorá bola zavkladovaná pod sp. zn. V 1419/2012 je od počiatku neplatná.
Súd u r č u j e, že do dedičstva po poručiteľovi nebohom T. W., B.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel v ideálnej polovici k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Veľký Krtíš, odbor katastrálny pre obec a katastrálne územie Veľký Krtíš, list vlastníctva č. XXX ako stavby, súpisné číslo XXX, parcely C KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 556 m2 a parcela č. XXXX záhrada vo výmere 236 m2, ktorý bol darovacou zmluvou zo dňa 22.10.2012, spísanou formou notárskej zápisnice JUDr. Pavlom Tóthom pod sp. zn. N 450/2012 prevedený na žalovanú, a ktorá bola zavkladovaná pod sp. zn. V 1419/2012.
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd p r i z n á v a znaleckej organizácii Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Pezinok, so sídlom Pezinok, Malacká cesta 63, nárok na znalečné.
Súd štátu nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa doručenou žalobou tunajšiemu súdu dňa 26.02.2015 dožadoval určovacieho výroku, že darovacia zmluva uzatvorená medzi nebohým darcom T. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX (ďalej len „neb. darca“) a obdarovanou (žalovaná) Ing. W. X., nar. XX.XX.XXXX dňa 22.10.2012, formou notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Pavlom Tóthom, sp. zn. N 450/2012, NZ 38685/2012, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel k ideálnej jednej polovici k celku na nehnuteľnostiach zapísaných
OÚ Veľký Krtíš, odbor katastrálny pre obec a katastrálne územie P. W., LV č. XXX ako stavby, súpisné číslo XXX, parcely CKN č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 556 m2 a parcely č. XXXX záhrada vo výmere 236 m2, ktorej vklad bol povolený pod V 1419/2012, je od počiatku neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola obdarovaná neb. W., B.. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX, ktorý bol otec sporných strán. Darovacia zmluva zo dňa 22.10.2012, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice č. N 450/2012 je neplatná, pretože bola uzatvorená darcom, ktorý v čase uzatvárania zmluvy nemal spôsobilosť na právne úkony. Poukázal na to že je synom darcu a uvedená skutočnosť ho obmedzila pri nadobudnutí vlastníckeho práva k dedičstvu po neb. poručiteľovi (darcovi). Zdravotný stav neb. T. W. v čase uzatvorenia darovacej zmluvy z 22.10.2012 nebol dobrý, pretože päť mesiacov po podpise darovacej zmluvy bol umiestnený do psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaja Kremnica a už od roku 2009 mal diagnostikovanú Alzheimerovú demenciu. Nadobudol presvedčenie, že darca v čase uskutočnenia právneho úkonu - Darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012 nebol spôsobilý na vykonanie právneho úkonu. Obsah darovacej zmluvy a vyhlásenie podľa bodu IV. zmluvy sú špekulatívne. Žalovaná si musela byť vedomá vplyvu ochorenia na duševné schopnosti darcu v tom, že jeho schopnosť pochopiť, uvažovať a rozlišovať bola značne narušená a preto nemohol pochopiť podstatu darovania a ani dôsledky obligačného záväzku v darovacej zmluve.
2. Žalobca dňa 02.07.2015 doručil súdu návrh podľa ust. § 95 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol zmenu žaloby v časti petitu žaloby a doplnil žalobu o ďalší eventuálny petit a to, že do dedičstva po poručiteľovi nebohom darcovi patrí spoluvlastnícky podiel v ideálnej polovici k celku nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Veľký Krtíš, odbor katastrálny na LV č. XXX ako stavby, súpisné číslo XXX, parcely CKN XXXX, zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 556 m2 a parcele č. XXXX záhrada vo výmere 230 m2, ktorý bol darovacou zmluvou z 22.10.2012 písanou formou notárskej zápisnice notárom JUDr. Pavlom Tóthom spisová značka N 450/2012 prevedený na odporkyňu, ktorá bola zavkladovaná od spisovou značkou V 1419/2012. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 03.07.2015.
3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe dňa 16.04.2015. Potvrdila, že formou notárskej zápisnice sp. zn. N 450/2012, NZ 38685/2012 zo dňa 22.10.2012 bola spísaná darovacia zmluva s nebohým T. W., ako darcom a jej osobou ako obdarovanou. Žalobca nenamietal obsah darovacej zmluvy v dedičskom konaní, napriek tomu, že nadobudol po nebohom všetky ostatné nehnuteľnosti, motorové vozidlo a cenné papiere bez inej povinnosti do svojho vlastníctva. Žaloba je účelová, pretože žalobca si neuplatnil nároky počas života nebohého a ani v dedičskom konaní, ale urobil tak po jeho skončení. Celý spor má morálny rozmer, pretože žalobca je jej brat, s ktorým viedla súdny spor sp. zn. 2C/124/2013 na Okresnom súde Veľký Krtíš a bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva ako náhradu na spoluvlastnícky podiel. V označenom spore si žalobca tiež nenárokoval plnenie z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012, pritom spor sa týkal nehnuteľností, ktorá bola premetom darovania. Darovacia zmluva bola uzatvorená odborne zdatnou osobou notárom JUDr. Pavlom Tóthom, ktorý nezistil žiadnu duševnú poruchu na darcovi. Darovacia zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti a vyjadruje slobodnú a vážnu vôľu zmluvných strán.
4. Žalobca sa vyjadril k sporu písomne ďalej v podaniach zo dňa 02.06.2015 a dňa 03.07.2015. Poukázal na to, že spôsobilosť na právne úkony je právna skutočnosť, ktorej posúdenie si vyžaduje odborné vedomosti. Žalovaná nepredložila žiadne protiargumenty, pretože výsledok dedičského konania alebo neuplatňovanie námietok v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie sú relevantné skutočnosti.
5. Súd spor prejednal na pojednávaní, ktoré vykonal dňa 05.06.2015, 03.07.2015, 26.01.2016 a dňa 25.04.2017.
6. Žalobca na pojednávaní dňa 09.06.2015 uviedol, že notárska zápisnica nepreukazuje zdravotnú spôsobilosť darcu. Nebohý bol spoločensky aktívny, komunikatívny a je nepravdepodobné, aby sa dobrovoľne vzdal vlastného majetku. Poukázal ďalej na to, že v roku 2008 spozoroval u otca zdravotné problémy spočívajúce v zabúdaní a zhoršenom videní. V roku 2009 sa podrobil magnetickej rezonancii a psychiatrickému vyšetreniu v nemocnici Ministerstva obrany SR a bola mu diagnostikovaná Alzheimerova choroba. Ďalej sa jeho zdravotný stav zhoršil v roku 2010 po smrti manželky, kedy aj konzumoval alkohol a bol ľahko ovplyvniteľný. Z týchto dôvodov aj žalovanej navrhol postup spočívajúci v zbavení neb. darcu spôsobilosti na právne úkony, s čím žalovaná nesúhlasila. Nasťahovanie sa žalovanej k nebohému darcovi požadoval za priaznivé pre jeho zdravotný stav. Následne v krátkom
čase bola spísaná darovacia zmluva a zdravotný stav otca vtedy bol zlý, pretože nevedel pochopiť podstatu právneho úkonu darovania. Nechápal, že sa zrieka dobrovoľne svojho vlastného majetku v prospech inej osoby. Vyslovil podozrenie, že k úkonu bol obžalovanou zmanipulovaný. Ďalej poukázal, že nie je zrozumiteľná formulácia v obsahu darovacej, podľa ktorej mala obdarovaná sa „ ...postarať v rámci svojich možností.“, ktoré ustanovenie žalovaná vôbec nevysvetlila. Následne po piatich mesiacoch od spísania právneho úkonu - darovacej zmluvy bol darca hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici a došlo k stabilizácií jeho zdravotného stavu. Žalovaná mala možnosť v tomto období vykonávať osobnú starostlivosť, čo neurobila, ale neb. darca bol umiestnený do Domova dôchodcov a domov sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši. Od roku 2003 žije v X. a otca spolu s rodinou vo P. W. navštevoval približne každého 1-1,5 mesiaca v roku. Nebohý darca nebol podľa jeho názoru spôsobilý k právnym úkonom už od roku 2008. S otcom sa rozprával v novembri 2012 a komunikovalo sa s ním ťažko. Bol však sním v pravidelnom osobnom aj telefonickom kontakte. V novembri 2012 nebohý darca už nebol orientovaný v čase a priestore a nepamätal si veci z komunikácie. V otázke zdravotného stavu sa spoľahol len na informácie, ktoré mu poskytla žalovaná. V novembri 2012 sa dozvedel o existencií darovacej zmluvy, ale k jej spochybneniu v dedičskom konaní nepristúpil, pretože nemal záujem predlžovať dedičské konanie.
7. Žalovaná pred súdom dňa 09.06.2015 uviedla, že neb. darca (otec) bol aktívny človek a nerád sa vzdával vlastného majetku. Žalobca nebol iniciatívny v starostlivosti o otca. O svojho otca sa starala najlepšie ako vedela, ktorý si jej starostlivosť uvedomoval a vedel, že sa môže na jej osobu spoľahnúť. S otcom bola v dennom kontakte. Celý akt darovania vyplynul vlastne z jej starostlivosti o otca. Pred podpísaním darovacej zmluvy vyhľadala notára JUDr. Pavla Tótha. Notárovi vysvetlila zdravotný stav neb. darcu a poskytla mu informáciu o diagnóze otca - demencia alzheimerovho typu. Notár jej následne poskytol poučenie, že, pokiaľ nadobudne pochybnosti o spôsobilosti darcu nedôjde k spísaniu aktu darovacej zmluvy. Formulácia obligačného záväzku bola vecou formulácie zo strany notára. Jej otec pochopil zmysel obligačného záväzku a mal vedomosť o právnych následkoch. Proces darovania však nebol spontánny akt ale išlo to výsledok dlhšieho času cca 2,5 roka. Ochorenie na neb. otcovi spozorovali len tým, že spozorovali jeho zábudlivosť, pretože ich neinformoval o vyšetreniach, ktoré absolvoval. Nebohého darcu sprevádzala na vyšetreniach od januára 2011 a pravidelne potom konzultovala jeho zdravotný stav s lekármi. Notár sa pred spísaním darovacej zmluvy informoval neb. otca, či má vedomosť o predmete úkonu. Navyše notár JUDr. Tóth nebohého poznal, často s ním prichádzal s ním do kontaktu, pretože budova notárskeho úradu sa nachádza v sídle spoločnosti kde neb. darca v minulosti pracoval.
8. Svedok I. R. na pojednávaní dňa 03.07.2015 uviedol, vedel o zámeroch neb. darcu k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil, ktoré chcel najskôr predať a finančný výťažok rozdeliť medzi deti. Predpokladal však konflikt medzi súrodencami. Zmeny zdravotného stavu u neho spozoroval až po smrti jeho manželky, ale nešlo o výrazné zmeny. Zo správania nebohého usudzoval, že je orientovaný v čase a priestore. Vedomosť o plánovanom podpísaní darovacej zmluvy svedok nadobudol 2 mesiace pred aktom darovania a vedel, že neb. sa na realizáciu úkonu informoval u notára. Nepoznal ale konkrétne okolnosti darovacej zmluvy. K neb. darcovi mal bližší vzťah a preto mal poznatok o jeho diagnóze Alzeimerova choroba.
9. Svedkyňa J. U.Á. vypovedala dňa 03.07.2015 na pojednávaní. Potvrdila, že neb. darcu dlhodobo poznala a pravidelne sa stretávala aj s jeho manželkou. Registrovala zmenu v správaní neb. darcu po smrti manželky. Nešlo o zasadnú zmenu psychiky, pretože neb. darca bol vždy uzavretý. Nepoznala psychiatrickú diagnózu, pretože to bola citlivá otázka jeho zdravotného stavu. Zámer darovať nehnuteľnosť žalovanej zistila v roku 2010 alebo 2011, pretože jej uviedol, že nehnuteľnosť daruje dcére (žalovanej), ktorá sa o neho starala a býva vo P. W.. Nadobudla dojem, že je si vedomý právnych následkov darovania.
10. Svedkyňa L.. Z. W. na pojednávaní dňa 03.07.2015 uviedla, že neb. darcu vyšetrila v ambulancií dňa 22.10.2012 na základe odporúčania psychiatričky MUDr. Farbiakovej. Psychologickým vyšetrením bolo zistené, že rozumové schopnosti neb. darcu v čase vyšetrenia boli v pásme populačného podpriemeru a disponoval rozumovou úrovňou a úsudkom na úrovni populačného podpriemeru. Stupeň úbytku intelektových schopností sa pohyboval na úrovni stredného stupňa. Z anamnézy pacienta získala poznatok o diagnóze Alzheimerova demencia v jej počiatočnom štádiu a bola zistená špecifická strata schopností intelektu. Už v roku 2008 bola zistená atrofia mozgu a väčšia miera poškodenia ako je primerané pacientom jeho veku.
11. Notár Y.. L. O. vypovedal ako svedok dňa 03.07.2015. S neb. darcom sa stretol tri dni pred spísaním úkonu. Nebohý mu uviedol, že vie o právnych následkoch darovania a napriek tomu chcel úkon realizovať. Nemal záujem na vystavení zaopatrovacej zmluvy, ale vec chcel riešiť formou obligačného záväzku k darovacej zmluve. Následne sa dostavil na dohodnutý termín spoločne so žalovanou dňa 22.10.2012. Bol oboznámený s obsahom úkonu, ktorý bol zaznamenaný do notárskej zápisnice po Vyžiadal si občiansky preukaz, pričom žiadna ďalšia komunikácia s nebohým neprebehla. Následne skutočnosti uvedené v darovacej zmluve osvedčil a o úkone vyhotovil notársku zápisnicu. Uvedenú predložil účastníkom úkonu na podpis. Nezaznamenal žiadny náznak zlého zdravotného stavu darcu. Ďalší kontakt s nebohým sa s neb. už neuskutočnil. Úsudok o spôsobilosti darcu k právnemu úkonu si vytvoril na základe ústnej komunikácie. Nemal poznatok o zdravotnom stave nebohého darcu a nevedel ani o tom, že zomrel.
12. Vzhľadom na spornosť tvrdení strán súd uznesením č. k. 11C/98/2015-68 zo dňa 11.08.2015 v spojení s uznesením č. k. 11C/98/2015 zo dňa 14.09.2015 ustanovil do konania znalkyňu MUDr. Ivetu Mikulášovú z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Predmetom znaleckého dokazovania bolo zodpovedanie otázky, či neb. T. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX v čase spísania darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012 pred notárom JUDr. Pavlom Tóthom konal v duševnej poruche, ktorá robila jeho osobu neschopnou na tento právny úkon, pretože nemohol pochopiť jeho obsah a následok. Znalkyňa predložila znalecký posudok súdu dňa 18.11.2015. V posudku konštatovala záver o nespôsobilosti darcu na právny úkon dňa 22.10.2012, pretože konal duševnej poruche. Konštatovala v posudku, že neb. darca bol hospitalizovaný od 22.06.2009 do 26.06.2009 v nemocnici Ministerstva obrany SR v Bratislave so záverom o veľmi nízkej výkonnosti pamäte, reprodukcii a recepcií vnímania skutočnosti na úrovni populačného podpriemeru s neschopnosťou analyzovať predlohu. Uvedené zistenie potvrdili vyšetrenia u psychiatričky MUDr. Farbiakovej, konštatujúce ďalšie zhoršovanie intelektu osobnosti. V čase podpísania darovacej zmluvy dňa 22.10.2012 bola u darcu diagnostikovaná jednoznačne demencia alzheimerovho typu. Následné zhoršenie zdravotného stavu vyústilo do hospitalizácie darcu od 13.03.2013 do 04.09.2013 na psychiatrickom oddelení v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici, kde sa konštatuje už stredne ťažký až ťažký stupeň Alzheimerovej demencie. Stav bol signifikantný narušeným myslením s poruchami chápavosti a vytvoriť si jednotlivé úsudky, s postupným rozpadom osobnosti. Posudkom bola konštatovaná odkázanosť neb. darcu pri zabezpečení aj bazálnych životných potrieb so systematickou 24 hodinovú starostlivosťou vyžadujúcou usmerňovanie zdravej osoby.
13. Znalkyňa zotrvala na záveroch posudku na pojednávaní dňa 26.01.2016. Dodala, že v čase realizácie úkonu právneho úkonu bol v ťažkom štádiu ochorenia. Progres ochorenia od roku 2009 do 04.09.2013 (hospitalizácia v Psychiatrickej nemocnici Prof. Matulaya) je reálny. Neb. darca v čase podpísania darovacej zmluvy jednoznačne mal diagnostikovanú demenciu alzheimerovho typu. Nebohý nebol spôsobilý k právnym úkonom už od roku 2009, kedy bol konštatovaný diagnostický záver morbus alzheimer. Odborná prax potvrdzuje, že, že zdravotný stav pacienta s diagnózou Alzheimerova demencia sa zhoršuje a len zriedkavo je badateľný opačný vývoj. Na zhodnotenie stavu boli postačujúce diagnostické závery, ktoré si znalkyňa zabezpečila zo zdravotnej dokumentácie.
14. Súd uznesením sp. zn. 11C/98/2015 zo dňa 31.03.2016 pripustil kontrolné dokazovanie znalcom a do konania ustanovil znaleckú organizáciu - Psychiatrickú nemocnicu Philipa Pinela Pezinok. Predmetom dokazovania bolo ďalej preveriť správnosť odborných záverov posudku MUDr. Ivety Mikulášovej. Znalecká organizácia podala znalecký posudok č. 12/2016, ktorý doručila súdu dňa 25.01.2017. Základom pre spracovanie posudku bol spisový materiál v spore sp.zn. 11C/98/2015, psychologická konzultácia a znalecké posúdenie znaleckého konzília. Znalci JUDr. Pavel Černák, PhD., MUDr. Michal Bolehradský, MUDr. Zuzana Lajčiaková a MUDr. Elena Žigová združený v znaleckej organizácii sa jednohlasne zhodli, že nebohý konal dňa 22.10.2012 v čase spísania darovacej zmluvy v duševnej chorobe, ktorá vylučovala jeho spôsobilosť k úkonu a potvrdili diagnóza alzheimerovho typu, stanovenú lege artis vyšetrením EEG a magnetickou rezonanciou. Psychologický nález zo dňa 22.10.2012 zo dňa realizácie právneho úkonu podľa znalcov preukazuje odbúravanie rozumových schopností a ich značný deficit na úrovni podpriemeru.
15. Súd v spore vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovanej, výsluchom svedkov I. R., J. U., Z. W.C., Y.. L. O., písomným znaleckým posudkom č. 38/2015 na č.l. 86-95, výsluchom znalkyne JUDr.
Ivety Mikulášovej, písomným znaleckým psychiatrickým posudkom č. 12/2016 znaleckej organizácie Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela na č.l. 213-226, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to notárskou zápisnicou č. N 450/2012, NZ 38685/2012 zo dňa 22.10.2012 na č. l. 4 - 5, Osvedčenie o dedičstve sp. zn.8D/102/2014 zo dňa 12.12.2014 na č. l. 6 - 9, vyjadrenie MUDr. Mária Tóthová zo dňa 29.05.2015 na č. l. 24, výpisom zo zdravotnej dokumentácie nebohého T. W. na č. l. 31, e-mailová správa zo dňa 21.05.2012 na č. l. 80, Znalecký posudok číslo 38/2015 zo dňa 13.11.2015 na č. l. 86 - 95, odpoveď MUDr. Iveta Mikulášová zo dňa 07.01.2016 na č. l. 113, listina - priebeh Alzheimerovej choroby na č. l. 118 - 122, print screen webovej stránky Bazos.sk na č. l. 159 - 161, Znalecký psychiatrický posudok č. 12/2016 zo dňa 18.01.2017 na č. l. 213 - 227.
16. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
Predmetom konania bol spor o určenie neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012, uzatvorenej medzi darcom neb. T. W., B.. XX.XX.XXXX Z.. XX.XX.XXXX. Potomkovia neb. darcu v konaní boli v postavení sporných strán. Nehnuteľnosti, ktorých sa spor týka darca nadobudol výstavbou spoločne s manželkou, ktorá ho predumrela dňa 10.06.2010. V rodinnom dome na ulici Ľ. Š. vo P. W. býval darca počas trvania manželstva spoločne s manželkou a po jej smrti sám. Neb. darca nadobudol stredoškolské vzdelanie a pracoval na riadiacej pozícií v spoločnosti Agrostav s.r.o. so sídlom vo Veľkom Krtíši. Vyznačoval sa verbálnou zdatnosťou, komunikatívnosťou, pričom bol spoločensky aktívny. V roku 2008 u neho nastalo zhoršenie zdravotného stavu, ktoré sa prejavilo zhoršeným videním, zábudlivosťou a výpadkami pamäte. Z tohto dôvodu bol neb. darca hospitalizovaný a to v čase od 22.06.2009 do 26.06.2009 v Nemoci Ministerstva obrany Slovenská republika na neurologickom oddelení, a bolo mu diagnostikované ochorenie „Incipientná demencia Alzheimerovou typu“. Psychologickým vyšetrením boli potvrdené poruchy pamäte v recepcii a reprodukcií vnímaných skutočností. V roku 2010 darca bol hospitalizovaný na chirurgickom oddelení VšNsp v Lučenci v súvislosti s utrpenou zlomeninou nohy. V procese liečby zlomeniny došlo k zhoršeniu aj jeho kognitívnych funkcií. Zároveň bola opätovne potvrdená diagnóza demencia Alzheimerovho typu, čo vyplýva zo zdravotnej anamnézy. Následne od roku 2011 sa neb. T. W. liečil ambulantne u psychiatričky MUDr. Miloty Farbiakovej pre organickú duševnú poruchu. Napriek psychiatrickej liečbe došlo k progresii ochorenia za spolupôsobenia alkoholového abúzusu a depresie. Zdravotný stav nebohého sa zhoršoval ďalej v roku 2012. Ochorenie postúpilo do fázy, že zdravotný stav neb. darcu si vyžadoval súčinnosť ďalšej osoby pri manipulácii a nakladaní s peniazmi, pri dodržiavaní pravidelnej liečby, užívaní liekov a realizácii lekárskych kontrol. Uvedené činnosti darca realizoval v roku 2011 a 2012 spoľahlivo za pomoci ďalších osôb. Starostlivosť o darcu zabezpečovala primárne jeho rodina a žalovaná. V rozhodujúcej miere osobnú starostlivosť vykonávala žalovaná (dcéra) na dennej báze, ktorá žila v mieste bydliska nebohého. Žalobca vzhľadom na vzdialenosť miesta bydliska (X. - L.) darcu navštevoval pravidelne v rozmedzí 1 - 1,5 mesiaca a zaujímal sa o jeho zdravotný stav. Žalovaná pre zlepšenie starostlivosti sa nasťahovala so svojou rodinou do rodinného domu neb. darcu na ulici Ľ. Š. vo P. W.. Túto skutočnosť v súdnom konaní avizovala ku dňu 08.10.2012. Následne z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, ktorý neumožňoval spolužitie sa žalovaná odsťahovala (november 2012) a následne pokračovala ďalej v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o neb. darcu ambulantným spôsobom. Dňa 22.10.2012 sa darca podrobil psychologickému vyšetreniu, ktoré sa uskutočnilo u PhDr. Zdenky Kubišovej v rozsahu cca dve hodiny. Vyšetrenie potvrdilo výrazný úbytok rozumových schopností v pásme populačného podpriemeru a poškodenie logického úsudku. Celkovo bol potvrdený proces regresívnej demencie zasahujúcej osobnosť darcu s atrofiou mozgovej hmoty zistenou už od roku 2008. Dňa 10.12.2012 po psychologickom vyšetrení bol realizovaný sporný právny úkon, ktorého obsah spočíval v uzatvorení darovacej zmluvy. Na strane darcu figuroval neb. T. W., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX a žalovaná v zmluve bola na strane obdarovanej. Podľa darovacej zmluvy vyplýva, že neb. darca nadobudol vlastníctvo ku nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovania v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu a to v jednej polovici k celku titulom individuálnej výstavby a v zmysle dedičského rozhodnutia z dôvodu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov po svojej manželke. Týmto právnym dôvodom sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na intravilánnej domovej nehnuteľnosti, jej príslušenstva a pozemku nachádzajúceho sa v meste P. W., vedených Správou katastra vo Veľkom Krtíši v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie na LV č. XXX ako parcela registra „ S. ", parc. č. XXXX, dom súpisné č. XXX, zastavaná plocha a nádvoria 556 m2 a parcela č. XXXX, záhrada o výmere 236 m2 pod B1 v jednej polovici k celku. Podľa darovacej zmluvy dovtedajší vlastník (darca) bezodplatne prenechal svojej dcére (žalovaná) celý svoj ideálny spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1 v pomere k celku. Obdarovaná predmet darovania vo vymedzenom
rozsahu podľa zmluvy bez výhrad prijala. Účastníci darovacej zmluvy v bode 4 notárskej zápisnice zo dňa 22.10.2012 formulovali obligačný záväzok. Žalovaná akceptovala obligačný záväzok spočívajúci v možnosti darcu (otca) doživotne bývať v darovanom rodinnom dome a v prípade, že to umožnia okolnosti poskytnúť darcovi doživotnú starostlivosť. Na podklade darovacej zmluvy bol uskutočnený zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vkladom v prospech žalovanej v rozsahu nadobudnutého vlastníctva. Zmluva bola spísaná dňa 22.10.2012. Účastníci zmluvy sa dostavili na Notársky úrad JUDr. Pavla Tótha so sídlom vo Veľkom Krtíši, ktorý o právnom úkone vyhotovil notársku zápisnicu pod spisovou značkou N 450/2012, Nz 38685/2012. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že notár si overil totožnosť účastníkov právneho úkonu na základe predložených občianskych preukazov a podľa vlastného úsudku si vytvoril záver, že sa jedná o účastníkov, ktorí sú spôsobilí k právnym úkonom, pričom sú štátny príslušnosti Slovenskej republiky. Neb. darca pred realizáciou právneho úkonu osobne vyhľadal a navštívil notára JUDr. Pavla Tótha zo sídlom Notárskeho úradu po veľkom Krtíši. Notára informoval dopredu o zámere realizovať právny úkon - darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice. Po vysvetlení právnych dôsledkov neb. deklaroval úmysel, aby súčasťou zmluvy bola formulácia o obligačného záväzku a netrval na uzatvorení zaopatrovacej zmluvy. Zámer darovať nehnuteľnosť žalovanej neb. darca verbalizoval už dlhší čas pred realizáciou právneho úkonu (cca 2 - 2,5 roka). Notár JUDr. Pavel Tóth, ktorý notársku zápisnicu spisoval, úkon vykonal po overení totožnosti, poučení a vysvetlení obsahu úkonu a nezistil skutočnosti svedčiace o zníženej príčetnosti darcu. Žalovaná pred spísaním právneho úkonu notárovi poskytla informáciu o zdravotnom stave darcu oznámením diagnózy Alzheimerova choroba. Následne skutočnosti, ktoré účastníci prehlásili, notár pojal do obsahu notárskej zápisnice. V nasledujúcom období po úkone došlo k progresii ochorenia a zvýrazneniu jeho prejavov. Začiatkom roku 2013 bola stanovená diagnóza Alzheimerova demencia „stredne ťažký až ťažký stupeň“ s doporučenou hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení v Psychiatrickej nemocnici Kremnica, ktorá bola ukončená dňa 04.09.2013 stabilizáciou zdravotného stavu. Po prepustení z hospitalizácie nebohý darca zotrval v Domove dôchodcov a Domove sociálnych služieb vo Veľkom Krtíši od 18.09.2013 do 17.03.2014, kde zomrel. V následnom dedičskom konaní po neb. poručiteľovi T. W., B.. XX.XX.XXXX, Z.. XX.XX.XXXX, vedenom na Notárskom úrade JUDr. Alžbety Kondrlíkovej pod sp. zn. 8D/102/2014, Dnot. 105/2014, došlo k vyporiadaniu dedičstva podľa dedičskej dohody. Predmetom dedenia bol majetok v celkovej čistej hodnote dedičstva vo výške 2.857,33 EUR. Uvedený majetok nadobudol do vlastníctva žalobca bez ďalšej povinnosti vo vzťahu k žalovanej. O prejednaní dedičstva notárka vydala Osvedčenie o dedičstve pod č. k. 8D/102/2014 - 61 zo dňa 12. 12. 2014. Z obsahu osvedčenia vyplýva, že predmetom dedenia neboli nehnuteľnosti, ktorých sa týka súdny spor. Pred skončením dedičského konania sa na Okresnom súde veľký Krtíš súčasne prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 2C/124/2013. Predmetom bol spor strán o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca sa dožadoval zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na Okresným úradom Veľký Krtíš, odbor katastrálny na LV číslo XXX, pre obec a katastrálne územie P. W. ako S. parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere v 556 m2, p. č. 1530 záhrady vo výmere 236 m2, stavby súpisné číslo 556 na parc. č. XXXX rodinný dom, na žalobcu v rozsahu 1 právnym titulom dedenia v zmysle osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 4D/240/2010, kde zápis vlastníctva bol vykonaný pod Z2307/10. Žalovaná nadobudla vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam v rozsahu 3 v pomere k celku právnym titulom darovacej zmluvy č. N 450/2012 zo dňa 22. 10. 2012, o ktorej sa vedie predmetný súdny spor v konaní sp. zn. 11C/98/2015 v pomere 1 k celku na nehnuteľnostiach a aj dedením podľa Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 4D/240/2010 v rozsahu 1 v pomere k celku v zmysle zápisu Z 2307/10. Tunajší súd rozhodol o žalobe rozsudkom zo dňa 29.09.2014 tak, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zrušil a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalovanej v celosti. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.875 EUR na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa stalo právoplatným dňa 02.12.2015. Žalobca si nárok vyplývajúci mu z neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012 nenárokoval v súdnom spore sp. zn. 2C/24/2013 ani v dedičskom konaní na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 8D/102/2014.
17. Podľa § 80 písm. c) Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ o. s. p.“); návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
18. Podľa § 470 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa § 470 ods. 2; veta práv CSP; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
20. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); neplatný právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
21. Podľa § 37 ods. 1 OZ; právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
22. Podľa § 628 ods. 1, 2 OZ; darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
23. Z obsahu žaloby vyplýva, že jej podstatou je určovací návrh, ktorého sa žalobca dožadoval, pretože žiadal, aby súd vyslovil neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012 uzatvorenej medzi neb. darca a žalovanou. Žalobný návrh bol formulovaný ako jednoduchý s tým, že následne navrhol zmenu žaloby podľa písomného návrhu zo dňa 02.07.2015. Žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby, a aby určil neplatnosť darovacej zmluvy a eventuálne, aby určil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi neb. T. W.. Inak povedané, žalobca sa dožadoval určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012 a pre prípad že objektívne by nebolo možné vyhovieť žalobnému návrhu, požadoval určenie „in Eventum“ t. j. určenie ďalšie v tom, že neb. darca bol vlastníkom sporných nehnuteľností ku dňu svojej smrti. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný poriadok, ktorý upravuje určovacie žaloby odlišne ako Občiansky súdny poriadok. Predchádzajúca právna úprava vo svojom znení neobsahovala výslovne možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť aplikačná prax však akceptovala. Civilný sporový poriadok od 01.07.2016 diferencuje, či sa jedná o žalobu určovaciu v zmysle toho, či tu právo je alebo nie je, alebo ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti. Ustanovenie novej procesnej úpravy rozlišuje klasickú určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP a žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP nadväzuje na pôvodné znenie ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať vtedy, ak vyplýva z osobitného predpisu. Súd sa preto v úvode zaoberal procesnou stránkou veci, a tým, či je žaloba, ktorá bola doručená súdu právne spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva žalobcu vzhľadom na ustanovenie § 137 CSP. Ustanovenia CSP sa aplikujú po 01.07.2016 aj na konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nového procesného predpisu. Účinky právnych úkonov, ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinností CSP (do 30. 06.2016) zostávajú zachované. Z tohto dôvodu súd nemohol poprieť právny účinok predmetnej žaloby, ktorá bola doručená súdu dňa 26.02.2015. Aplikujúc základné zásady civilného sporového konania (čl. 2 CSP) súd podanú žalobu vyhodnotil ako prípustný nástroj právnej ochrany porušených, resp. ohrozených práv žalobcu, čo je v súlade s princípom zachovania právnej istoty, ktorý spočíva v tom, že spor bude prejednaný a rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, ktorá do účinnosti nového procesného práva vychádzala z ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p.. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobou sa žalobca primárne domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012. Právny úkon v zmysle teoretického ponímania je subjektívna právna skutočnosť a preto žalobu v tejto v časti treba podradiť právne pod ust. § 137 písm. d) CSP a kvalifikovať ju ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Predpokladom žalovateľnosti podľa novej právnej úpravy je ale okolnosť, že prípustnosť žaloby vyplýva z osobitného právneho predpisu. Možnosť žaloby je tým limitovaná odkazom na osobitnú právnu úpravu. Žalobný návrh dožadujúci sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.10.2012, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, súd vyhodnotil ako vadný, tj. objektívne nie možný. Práve pre tento prípad žalobca predložil súdu procesný návrh na zmenu žaloby, ktorý dňa 03.07.2015 súd uznesením akceptoval a od uvedeného okamihu konal o predmete sporu aj v rozsahu eventuálnej žaloby. Eventuálny žalobný návrh súd podradil pod ustanovenie § 137 písm. c) CSP a žalobu posudzoval v tomto rozsahu ako spôsobilú na ochrany práv žalobcu, pretože sa jedná už o klasickú určovaciu žalobu o určenie vlastníckeho práva, t. j. či nebohý darca bol vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovaných v darovacej zmluve zo dňa 22.10.2012 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) ku dňu svojej smrti t. j. k XX.XX.XXXX. Žalobca je potomkom neb. T. W. a prichádza tým do úvahy ako dedič. Určovacia žaloba mu poskytuje právnu možnosť, aby sa jeho dedičský podiel po poručiteľovi prejednal dedičskom konaní, pretože nehnuteľnosti, ktoré boli zahrnuté do predmetu darovacej zmluvy neboli prejednané v dedičskom
konaní. Žaloba umožňuje žalobcovi, aby si svoje dedičské právo, ktoré mu patrí uplatnil. V týchto skutočnostiach súd právny záujem žalobcu na podanej žalobe považoval za preukázaný. Uvedené stanovisko má oporu v súdnej praxi (viď rozhodnutie Najvyšší súd SR 1 Cdo/26/2007), pretože bez tohto určenia by právne postavenie žalobcu zostalo neisté.
24. Súd po zhodnotení procesných podmienok žalovateľnosti, ktoré sú dané, zameral pozornosť na posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby v tom, či darovacia zmluva zo dňa 22.10.2012 je platný právny úkon. Podstatné bolo zistiť, či právny úkon naplnil všeobecné náležitosti právnych úkonov so zreteľom na ust. § 38 OZ. Vzhľadom na to, že v konaní bol spor o náležitosť týkajúcu sa subjektu právneho úkonu, súd v ďalšom sa sústredil na to, či tieto náležitosti sú naplnené kvalifikovane spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Právny úkon, ktorý bol uskutočnený osobou konajúcou v duševnej poruche je absolútne neplatný a absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať každý bez ohľadu na to, či bol alebo nebol účastníkom takéhoto právneho úkonu. Na túto formu neplatnosti súd prihliada z úradnej povinnosti. Ďalej treba dodať, že na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený a účinky neplatnosti nastupujú od počiatku t. j. ex tunc. Žalobca, preto aj keď nebol účastníkom právneho úkonu (darovacej zmluvy) bol vecne oprávnený takúto žalobu podať, pretože mal naliehavý právny záujem na vyriešení spornosti svojho postavenia a bol zároveň nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v spore.
25. Pre spor bolo rozhodujúce ustáliť, či tu existuje súvislosť medzi duševnou chorobou, ktorou darca trpel od roku 2009 a či z dôvodu ochorenia disponoval darca v čase spísania darovacieho úkonu ešte dostatočnou rozumovou kapacitou, aby porozumel podstate a následku darovania. Strany predložili súdu zhodné tvrdenia v tom, že darca bol osobou s vyšším inteligenčným potenciálom, pretože bol spoločensky aktívny, verbálne zdatný a pracoval v zamestnaní na vedúcich pozíciách. Uvedené tvrdenia by mohli svedčať v prospech platnosti darovacej zmluvy. Na druhej strane deti nebohého mali poznatky o diagnóze Alzheimerova demencia a uvedomovali si povahu ochorenia a zmeny, ktoré nastali v správaní ich otca. Podľa judikatúry vedomosť obdarovaného o duševnej chorobe darcu ešte neodôvodňuje záver, že darovacia zmluva je neplatná (viď rozsudok Najvyšší súd ČR, sp. zn. 32 Odo/632/2002). Z toho zistenia preto pre spôsobilosť darovacej zmluvy nemožno vyvodiť žiadny záver. Uvedené vnemy o prejavoch darcu si strany interpretovali odlišne a zostali v spore o všetkých ďalších tvrdeniach. Žalobca trval na stanovisku, že zdravotný stav darcu v čase darovania bol zlý natoľko, že nebol schopný pochopiť zmysel darovania ani podmienku starostlivosti obsiahnutú v darovacej zmluve. Sporné s týmto tvrdením bolo vyjadrenie žalovanej a svedkov I. R., J. U. a notára JUDr. L. O., ktorí uvádzali, že duševné schopnosti darcu neboli znížené do tej miery, že by si darca neuvedomoval právne následky svojho konania, pretože kontinuálne prezentoval postoj sporné nehnuteľnosti darovať žalovanej. Pre vytvorenie správneho záveru súdu, bol potrebný objektívny základ založený len v odborných poznatkoch, ktoré mohli zodpovedať otázku, či zdravotný stav neb. darcu umožňoval právne konať dňa 22.10.2012.
26. Znaleckým posudkom č. 38/2015 zo dňa 13.11.2015, ktorý bol vypracovaný znalkyňou MUDr. Ivetou Mikulášovou, zapísanou v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatra a v spojení pri so znaleckým psychiatrickým posudkom č. 12/2016 zo dňa 18.01.2017, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou - Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, bola v súdnom spore daná stranám úplne jednoznačná odpoveď na otázku o duševnej spôsobilosti darcu v čase realizácie právneho úkonu a zároveň sa týmito dôkazmi rozptýlili akékoľvek pochybnosti plynúce zo subjektívneho aspektu vneseného do sporu výpoveďami svedkov a sporných strán. Znalkyňa MUDr. Mikulášová jednoznačne uviedla, že neb. darca T. W. v čase spisovania darovacej zmluvy dňa 22.10.2012 konal v duševnej poruche, ktorá robila jeho osobnosť neschopnou na právny úkon, pretože nemohol pochopiť obsah a následok právneho úkonu. Pri hodnotení znaleckého dôkazu súd si preveril, či závery znaleckého dokazovania sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu znalcov a či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými bolo potrebné sa vysporiadať a tiež, či závery posudkov nie sú v rozpore s výsledkami iných dôkazov. Ďalej súd prihliadol na to, či odôvodnenie znaleckých posudkov zodpovedá aj pravidlám logického myslenia. Súd zastáva stanovisko, že znalecké posudky č. 38/2015 a č. 12/2016 vytvárajú ucelený a presvedčivý argumentačný celok, pretože závery znalcov sú dostatočne vysvetlené, so zadanou problematikou sa vysporiadali spôsobom primeranom zadaniu. Znalci vychádzali z komplexnej zdravotnej dokumentácie neb. darcu a z obsahu spisového materiálu.
27. Znaleckým posudkom MUDr. Ivety Mikulášovej, ktorého správnosť bola verifikovaná kontrolným znaleckým posudkom znaleckej organizácie - Psychiatrická nemocnica Philipa Pinela č. 12/2016, bolo preukázané, že neb. darcovi bola v roku 2009 diagnostikovaná demencia alzheimerovho typu
v počiatočnom štádiu. Posudky znalcov zo dňa 13.11.2015 a 17.01.2017 preukazujú, že prejavy ochorenia, ktoré boli u neb. darcu zistené od roku 2009 (zistené poruchy pamäti, neschopnosť analyzovať predlohu a problematické vnímanie obrazov), v roku 2012 (výrazné vymiznutie intelektových schopností so znakmi rozširujúceho sa procesu demencie, ktorý zasahuje už osobnosť darcu) a v roku 2013 (ťažké vymiznutie intelektových funkcií s narušeným myslením, poruchou chápavosti a neschopnosťou vytvárať aj jednoduché úsudky, poruchy správania a vnímania) sú prítomné jasne a jednoznačne svedčia o typických symptómoch demencie alzheimerovho typu. Zo symptómov je evidentné, že ochorenie v zaznamenanom období u neb. darcu malo progresívny charakter. Znalci ustálili razantný postup a zhoršenie ochorenia od roku 2009 do 2013 i vplyvom alkoholového abúzusu a depresie s tým, že ku dňu spísania darovacej zmluvy t. j. dňa 22.10.2012 bol u darcu prítomný ťažký stav ochorenia. S týmto záverom možno súhlasiť v kontexte aj ďalších tvrdení strán. Stav ako ťažký konštatovala znalkyňa MUDr. Mikulášová a uvedené stanovisko si osvojil i kolektív psychiatrov znaleckého ústavu, ktorí zaregistrovali prítomnosť demencie u neb. darcu v štádiu stredne pokročilého stupňa. Zistenia o progresii choroby ku dňu spísania právneho úkonu majú úplný, overiteľný odborný základ a preto sú správne a logické. Závery sú podložené konkrétnymi poznatkami zo zdravotnej dokumentácie, ktoré boli realizované na dennom základe. Súd z týchto dôvodov závery znaleckého dokazovania prijal ako vierohodné. Z medicínskeho hľadiska závery znaleckého dokazovania vylučujú u darcu spôsobilosť k právnemu úkonu - darovacia zmluva zo dňa 22.10.2012, pretože sa jednalo o zdravotný stav trvalý a liečbou neovplyvniteľný.
28. Ďalej súd konštatuje, že znalecké posudky reagovali primerane na skutočnosti zistené výsluchmi svedkov a žalovanej, ktoré sú zdanlivo v rozpore s obsahom posudkov a ktoré subjektívne mohli u týchto osôb navodzovať dojem o spôsobilosti darcu k právnemu úkonu ku dňu 22.10.2012. Znalci v predložených posudkoch aj na pojednávaní pred súdom nevylúčili možnosť neb. darcu reagovať aj v štádiu stredne pokročilého ochorenia ešte rozumovo primerane na určité osoby alebo situácie. Uvedenú schopnosť však viazali iba na jednoduché situácie, čo je v posudku a výpovedi MUDr. Mikulášovej jednoznačne uvedené ako výsledok tzv. tranzitorných stavov, resp. svetlých chvíľok u neb. darcu. Uvedený záver vyplývajúci zo znaleckého dokazovania však nerozporuje tvrdenia svedkov, ktoré boli prednesené na pojednávaní dňa 03.07.2015. Bola jednoznačne vylúčená primeranosť reakcie neb. darcu v zložitejšej situácii, ktorá si vyžadovala vytvorenie úsudku, čo bola otázka, ktorá sa týkala prevodu vlastníckeho práva. Táto schopnosť u neb. darcu v rozhodnom čase absentovala. Ak sa neb. darca o uvedených skutočnostiach pred svedkami aj zmieňoval a so svedkami komunikoval, je vysoko pravdepodobné, že jeho tvrdenia nevyjadrovali reálny úsudok a vôľu, pretože objektívne bolo preukázané, že vôľu a spôsobilý úsudok v čase spisovania právneho úkonu ku dňu 22.10.2012 už nemal schopnosť si vytvoriť. Okrem toho vyjadrenia svedkov je potrebné vnímať ako subjektívne tvrdenia, keďže tieto osoby nemali komplexnejšiu a objektívnu informáciu o zdravotnom stave neb. darca.
29. Námietky voči znaleckému posudku č. 38/2015 nie sú opodstatnené a odmietajú ich závery kontrolného znaleckého dokazovania z posudku č. 12/2016 znaleckej organizácie - psychiatrická nemocnica Philippa Pinela. Znalkyňa MUDr. Iveta Mikulášová v obsahu posudku nezúžila rozsah dokazovania len na vyšetrenia a zdravotný stav, ktoré sa realizovali po spornom úkone. Poukázala jednoznačne na progresiu ochorenia. Ochorenie neb. darcu progredovalo od roku 2009 z ľahšej formy demencie do štádia ťažkej demencie v roku 2013. Postupnosť zhoršovania stavu znalkyňa vysvetlila. Znalecký posudok konštatoval u neb. darcu stav ochorenia ako ťažký v roku 2012 a ku dňu 22.10.2012 stav vylučujúci schopnosť darcu pochopiť obsah právneho úkonu. Možno iba čiastočne pripustiť, že posudok bol pomerne stručný avšak v záveroch jednoznačný. Súd na preverenie správnosti posudku nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Vyššia znalecká autorita t. j. kolektív znalcov psychiatrov združených v znaleckej organizácii - Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela v súčinnosti s konzultantom z odboru klinickej psychológie sa jednoznačne zhodla na správnosti odborného posúdenia MUDr. Ivety Mikulášovej. Namietanie odbornej erudície znalkyne nie je namieste. Znalkyňa disponuje dlhoročnou praxou a špecializáciou v odbore psychiatria a preto mala všetky predpoklady, aby sa problematike mohla správne venovať a ju pochopiť. Odborná polemika, ktorú právny zástupca žalovanej vniesol do sporu nemala opodstatnenie, pretože rozdeľovanie štádií vývoja demencie alzheimerovho typu do siedmich kategórií je len jeden zo systematík členenia, ale nespochybňuje inú kategorizáciu štádií demencie, ktorú znalkyňa použila. Z týchto dôvodov súd výhrady žalovanej k znaleckému dokazovaniu nepovažoval za opodstatnené. Vzhľadom na presvedčivosť znaleckého psychiatrického posudku č. 12/2016 potom ani neuvažoval o možnosti realizovať výsluch znalca o skutočnostiach uvedených v posudku, pretože by nebol účelný.
30. Z vykonaného dokazovania súd potom bez pochybností dospel k záveru, že v čase uskutočnenia právneho úkonu, spísania darovacej zmluvy t. j. ku dňu 22.10.2012 nemal neb. T. W., B.. XX. XX.XXXX, Z. XX.X.XXXX, spôsobilosť na právne úkony, pretože konal v duševnej poruche - Alzheimerova demencia zmiešaného typu v strednom až pokročilom štádiu. Uvedené ochorenie robilo osobnosť darcu neschopným na právny úkon, pretože nemohol v plnej miere pochopiť obsah a následok úkonu. Právny úkon je absolútne neplatný v zmysle § 38 ods. 2 OZ, pretože tu existuje vada v subjekte právneho úkonu ako podstatnej náležitosti. Nedostatok náležitosti zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Súd si vyriešil pre spor rozhodujúcu otázku pozitívne, čo dáva zároveň odpoveď na ďalší obsah žaloby. K platnému prevodu vlastníctva titulom darovania k sporným nehnuteľnostiam z nebohého darcu na žalovanú nedošlo. Nebohý darca bol ku dňu svojej smrti vlastníkom sporných nehnuteľností, preto sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva.
31. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel v evetuálnom petite. Predmetom súdneho konania bola žaloba, kde žalobný návrh bol sformulovaný ako eventuálny. Súd dokazovaním dospel k záveru o existencii okolností opodstatňujúcich žalobu v druhej eventualite (t. j. o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom otcovi). Z procesného hľadiska rozhodoval o žalobe v tejto druhej eventualite, ktorej vyhovel a žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluve zamietol pre procesnú nespôsobilosť, ktorá je zrejmá z ust. § 137 písm. d) CSP..
32. V predmetnom konaní mal žalobca plný procesný úspech a preto by mu podľa § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na náhradu trov. Súd prihliadol na okolnosti predmetnej veci a okolnosti na strane žalovanej a dospel k tomu záveru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie § 257 CSP, pretože sú tu dôvody osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú úspešnej strane v súdnom spore nepriznať náhradu trov. Je daná výnimka z procesnej zodpovednosti strany za výsledok sporu, ktorá má prednosť pred formálnou aplikácia ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Uvedený formálny prístup súdu k rozhodnutiu o trovách by voči žalovanej bol neprimerane tvrdý, nezohľadnil by všetky aspekty sporu a preto v konečnom dôsledku by bol nespravodlivý. Súd výnimočné okolnosti sporu vzhliadol v tom, že u žalovanej nešlo o subjektívne konanie, ktorým by sa usilovala v rozpore so zákonnom si prisvojiť majetkový prospech na úkor žalobcu. Darovacia zmluva, ktorá bola spísaná bola výsledkom postupu notára, na ktorého sa žalovaná spoľahla. V procese realizácie právneho úkonu vystupovala ako laik a v dobrej viere, ktorý rešpektoval vôľu otca, o ktorého sa dlhodobo starala a jeho zámer spočívajúci v darovaní vnímala ako vyjadrenie prejavu vďaky za jej starostlivosť. Nemala preto podľa súdu možnosť postrehnúť, či neb. darcom (otcom) dlhodobejšie verbalizované postoje skutočne majú svoj spôsobilý základ v spoľahlivo vytvorenom úsudku darcu, ktorý je založený na dostatočnej rozumovej spôsobilosti darcu. Zodpovedanie uvedenej otázky je výslovne odborná záležitosť a je problematická aj pre expertov z oblasti psychiatrie. Ak žalovaná sporné nehnuteľností nadobudla titulom darovania za spomenutých okolností, potom vadu darovacieho procesu nemohla relevantne ovplyvniť a ani vznik trov súdneho konania, ktoré nevyvolala. Súd v týchto skutočnostiach vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a nárok na náhradu trov konania v konaní úspešnému žalobcovi nepriznal.
33. O všetkých trovách konania (znalečnom a svedočnom) rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Z tejto zásady predstavuje výnimku len vyplatenie preddavku znalcovi na predpokladané trovy znaleckého dokazovania podľa § 253 ods. 2 CSP. O samej náhrade trov znaleckého dôkazu (nárok a výška) súd nerozhoduje osobitne, ale o nej rozhodne osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Takýto osobitný výrok je potrebný z dôvodu prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podať opravný prostriedok proti nároku (odvolanie) alebo proti výške (sťažnosť). Súd ďalej poukazuje na to, že o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti O.s.p., rozhoduje po 01.07.2016 na základe výsledku konania podľa § 255 CSP alebo § 256 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o nároku rozhoduje sudca a o výške trov rozhoduje vyšší súdny úradník. V predmetnom konaní vznikli trovy z dôvodu nariadeného znaleckého dokazovania. Súd uznesením č. k. 11C/98/2015-164 zo dňa 31.03.2016 ustanovil do konania znaleckú organizáciu
- Psychiatrickú nemocnicou Philippa Pinela Pezinok a zároveň žalovanej, ktorá navrhla znalecké dokazovanie uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu v predpokladanej výške 250 EUR. Znalec si vyčíslil trovy po predložení znaleckého posudku dňa 25.01.2017 v celkovej výške 744 EUR. Súd o náhrade trov znaleckého dôkazu rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vychádzajúc z tejto zásady potom súd rozhodol o nároku ustanoveného znalca - znaleckej organizácie Philippa Pinela Pezinok, ktorej priznal takýto nárok, pretože znalec má právo na náhradu nákladov a odmenu
za vypracovanie znaleckého posudku (znalečné). O výške znalečného rozhodne po právoplatnosti rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. V rozhodnutí o výške znalečného súd zohľadní potom to, v akom pomere bude nárok znalca uspokojený zo zloženého preddavku a aký je zostatok znalečného, ktorý je potrebné ešte uhradiť. Trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním vznikli aj z dôvodu vypracovania znaleckého posudku MUDr. Ivetou Mikulášovou a jej výsluchu na pojednávaní. V tomto prípade súd uznesením č. k. 11C/98/2015-68 zo dňa 11.08.2015 uložil žalobcovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dôkazu vo výške 250 EUR. Uvedenú povinnosť si žalobca splnil a preddavok zložil na účet súdu dňa 09.09.2015. Následne súd osobitným uznesením č. k. 11C/98/2015-104 zo dňa 02.12.2015 počas konania rozhodol o nároku a o výške znalečného, ktoré znalcovi prisúdil vo výške 332,96 EUR. Uvedené uznesenie napadla odvolaním žalovaná, ktorá nesúhlasila s výškou znalečného. Keďže o týchto trovách znalca bolo rozhodnuté počas konania, súd do výrokovej časti rozsudku nepojal samostatný výrok o trovách (znalečnom), ktorý by bol v tejto časti nadbytočný. Preskúmanie správnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo vzťahu k nároku a výške znalečného MUDr. Mikulášovej bude predmetom odvolacieho konania, čím sa vyrieši i otázka pomeru uspokojenia trov zo zloženého preddavku.
34. Súd o trovách štátu rozhodol tak, že štátu nárok na náhradu trov nepriznal. Súčasná procesnoprávna úprava neobsahuje ustanovenie, ktoré výslovne upravuje trovy štátu. Štát má v súvislosti s nárokom na náhradu trov v súdnom konaní postavenie strany. O nároku štátu na náhradu trov civilnom sporovom procese možno rozhodnúť len s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP a v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V spore mal žalobca síce plný procesný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov podľa § 255 ods. 1 CSP, súd ale k náhrade trov aplikoval ustanovenie § 257 CSP a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal a to z dôvodu osobitných okolností sporu a aj na strane žalovanej. Nebol daný právny základ, aby súd štátu priznal nárok na náhradu trov, pretože štátu v súdnom konaní žiadne trovy nevznikli, pretože trovy znaleckého dokazovania znalkyne MUDr. Ivety Mikulášovej boli sčasti hradené z preddavku vo výške 250 Eur a vo vzťahu k znaleckej organizácií - Nemocnica Philippa Pinela Pezinok, nebol preddavok zo štátnych rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Veľký Krtíš poukázaný. Štátu trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním nevznikli, preto štátu nepriznal nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).