Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cpr/5/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Vladovou v sporovej veci žalobcu: D.. Z.. J. J., R.., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. J. X, X. proti žalovanému: Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hraničná 12, Bratislava, IČO: 35 740 655, o zaplatenie 1.000,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.000,- eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.000,- € s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Manažérskej zmluvy zo dňa 08.06.2010 (ďalej len ,,manažérskej zmluva“) vykonával pre žalovaného funkciu projektového manažéra. Dňa 03.08.2012 z vlastných finančných prostriedkov vyplatil D. D., s miestom podnikania H. XXX/X, S.Ý. J. zálohu vo výške 1.000,- € na práce na stavbe ,,Rekonštrukcia a modernizácia MŠ a ZŠ v Partizánskej Ľupči“ (ďalej len ,,stavba“), a to na základe ústneho súhlasu konateľa a riaditeľa žalovaného Z.. G. Y.. Uvedeným spôsobom došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, keď žalobca ako zamestnanec žalovaného plnil, na základe objednávky žalovaného, za žalovaného to, čo mal plniť žalovaný sám, pričom práce boli vykonané v prospech žalovaného. Žalobca požiadal žalovaného o vrátenie predmetnej sumy do dňa 15.11.2013, avšak žalovaný odmietol dlžnú sumu uhradiť.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 08.06.2010 vznikol medzi stranami pracovnoprávny vzťah za účelom výkonu závislej činnosti na pozícii ,,stavbyvedúci“. Dňa 08.06.2010 sa podpisom manažérskej zmluvy žalobca ujal funkcie ,,projektový manažér“. Žalobca bol v rámci plnenia pracovných povinností pridelený na výkon funkcie projektového manažéra v rámci realizácie stavby ,,Rekonštrukcia a modernizácia MŠ a ZŠ v Partizánskej Ľupči“. Z dôvodu dlhodobého opomínania povinností stanovených manažérskej zmluve, najmä v súvislosti s plnením pracovných povinností pri realizácii stavby bol žalobca dňom 01.08.2012 odvolaný z funkcie projektového manažéra. Písomné rozhodnutie o odvolaní z funkcie bolo žalobcovi doručené dňa 31.07.2012, pričom následne žalobca vykonával pre žalovaného prácu na pozícii ,,stavbyvedúci“. Žalobca neosvedčil súvis medzi výberom finančných prostriedkov z bankového účtu a ich poukázaním D. D., právo realizovať finančné transakcie v mene a na účet žalovaného a súhlas žalovaného s realizáciou tejto finančnej transakcie. Žalovaný o predmetnej finančnej transakcii nemal

vedomosť, nedal k nej súhlas a nemal z nej žiadny prospech. Ak D. D. prijal finančné prostriedky v uvedenej výške, tak je to on, kto sa obohatil, čo vyvracia pasívnu legitimáciu žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou žalobcu, výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného, výpoveďou splnomocneného zástupcu žalovaného, výpoveďou svedka D. D., a oboznámil sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise, a to s manažérskou zmluvou zo dňa 08.06.2010, pracovnou zmluvou zo dňa 08.06.2010, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 03.08.2012, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 03.08.2012, výpisom z účtu žalobcu za mesiac august 2012, výzvou na vrátenie vyplatenej zálohy zo dňa 30.10.2012, odpoveďou na výzvu zo dňa 07.11.2013, odvolaním z funkcie zo dňa 31.07.2012, objednávkou zo dňa 03.08.2012, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 08.06.2010 žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili pracovnú zmluvu, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca bol prijatý na pracovnú pozíciu ,,stavbyvedúci“. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

6. Dňa 08.06.2010 žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili manažérsku zmluvu, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný poveril žalobcu vykonávaním funkcie ,,projektový manažér“.

7. Žalobca dňa 03.08.2012 vystavil pod menom žalovaného výdavkový a príjmový pokladničný doklad na sumu 1000,- € vyplatenú D. D. za práce na predmetnej stavbe.

8. Z výpisu z účtu z banky žalobcu zo dňa 16.12.2013 vyplýva, že tento dňa 03.08.2012 vybral z bankového účtu hotovosť vo výške 1.000,- €.

9. Žalobca výzvou zo dňa 30.10.2013 vyzval žalovaného na vyplatenie sumy 1.000,- €, ktorú so súhlasom konateľa žalovaného poskytol ako záloh D. D. na práce na predmetnej stavbe. Na túto výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa 07.11.2013, v ktorom poprel tvrdenia žalobcu a uviedol, že jeho nárok v celom rozsahu neuznáva.

10. Listom zo dňa 31.07.2012 žalovaný k 01.08.2012 odvolal žalobcu z funkcie ,,projektový manažér“ s poukazom na dlhodobé opomínanie povinností stanovených v manažérskej zmluve, pričom v platnosti zostala pracovná zmluva žalobcu zo dňa 08.06.2010 s pracovnou pozíciou ,,stavbyvedúci“. Žalobca svojim podpisom potvrdil prevzatie predmetného dokumentu.

11. Objednávkou zo dňa 03.08.2012 adresovanou D. D. žalobca v pozícii projektového manažéra v mene žalovaného objednal u D. D. práce na zateplení stavby v rozsahu uvedenom v objednávke.

12. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného, že nebolo osvedčené jeho právo realizovať predmetnú finančnú transakciu v mene a na účet žalovaného ako aj súhlas žalovaného s touto transakciou. Žalobca mal so žalovaným uzavretú platnú pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu stavbyvedúci, v dôsledku čoho si svedomite plnil svoje pracovné povinnosti a riešil krízové povinnosti na stavbe v čo najkratšom čase, pričom jediným vhodným riešením bolo vyplatenie zálohy realizátorovi prác so súhlasom svojho nadriadeného, a to konateľa žalovaného Z.. Y.. Oprávnenie žalobcu konať v mene a v prospech žalovaného, t.j. objednať stavebné práce a uhradiť zálohu, keďže ide o úkony, ktoré sa pri stavbách bežne vyskytujú a riešia vyplýva priamo z § 15 ObZ. Poverenie konať v mene podnikateľa vyplýva z pracovnej zmluvy v dôsledku čoho je podnikateľ týmto konaním zaviazaný za predpokladu, že právny úkon je obvyklý pre činnosť, ktorou bol poverený. V tomto prípade je táto skutočnosť jednoznačne preukázaná, keďže žalobca vykonal obvyklý úkon. Stavebné práce, za ktoré bola poskytnutá záloha boli vykonané v prospech žalovaného a nijakým spôsobom nebola žalovanému konaním žalobcu spôsobená škoda, ale práve naopak, tým že žalobca chcel operatívne riešiť situáciu, bol ochotný použiť aj vlastné finančné prostriedky. Na zateplenie stavby bola uzatvorená zmluva so spoločnosťou DKB, ktorá však v prácach nepokračovala, a preto bola následne oslovená firma H. U., ktorý si najal na práce svojich subdodávateľov, pričom jedným z nich bol D. D.. Práce na stavbe sa začali realizovať, avšak opäť nastali problémy s financovaním, čo spôsobilo, že stavba bola v sklze. Keďže pracovníci na stavbe nemali vyplatené peniaze, tak dňa 02.08.2012 žalobca oznámil žalovanému, že pracovníci odchádzajú zo stavby. Riaditeľ žalovaného oznámil žalobcovi, aby celú situáciu riešil tak, aby pracovníci zo stavby

neodišli a zároveň požiadal žalobcu, aby im vyplatil zálohu 1.000,- €, pričom táto bude neskôr odrátaná z celkovej fakturácie. Žalobca na druhý deň vybral z banky zo svojho účtu peniaze vo výške 1.000,- €, ktoré vyplatil D. D. oproti príjmovému dokladu, s tým, že pracovníci budú pokračovať v prácach. Žalobca sa pri vyplatení peňazí domnieval, že tieto mu budú spoločnosťou vrátené, keďže aj v minulosti sa zúčastnil školenia, ktoré si na žiadosť riaditeľa žalovaného hradil sám s tým, že mu peniaze boli preplatené. Príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 03.08.2012 vystavil žalobca, pričom podpis príjemcu na uvedených dokladoch je podpis D. D., je tam uvedené aj číslo jeho občianskeho preukazu a pečiatka žalovaného, keďže ňou v tom čase žalobca disponoval.

13. Splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že v čase vyplatenia zálohy žalobca vykonával činnosť na pozícii stavbyvedúceho, nie projektového manažéra. Zákonné zastúpenie je založené predovšetkým na obvyklosti právnych úkonov, ku ktorým pri činnosti bola osoba poverená a je limitované zákonom na úkony, ktoré sa bežne pri danej pozícii vykonávajú. Pri pozícii stavbyvedúci ide predovšetkým o dohľad nad dodržiavaním stavebného zákona, vedenie stavebného denníka, dohľad nad dodržiavaním technologických postupov a pod. Realizovanie finančných transakcií k uvedeným činnostiam v žiadnom prípade nepatrí. Pre žalovaného vykonávalo prácu na predmetnej stavbe niekoľko subjektov, avšak fyzická osoba - podnikateľ D. D. k nim nepatril, pričom žalovaný nemá a ani nikdy nemal s uvedeným subjektom uzavretý žiadny zmluvný vzťah. V rámci realizácie uvedenej stavby má žalovaný všetky svoje záväzky vysporiadané, za vykonané stavebné práce vyplatil cenu za dielo. Nakoľko žalovaný nezískal ani nemal získať z transakcie realizovanej žalobcom žiaden majetkový prospech, tak žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

14. Žalobca ďalej poukázal na to, že medzi všeobecné povinnosti pracovníka patria povinnosti zabrániť vzniku škody, pričom uvedeným konaním sa žalobca snažil zabrániť škode, nakoľko zastavením stavby by vznikla žalovanému škoda. Na základe toho dostal žalobca pokyn od štatutárneho zástupcu žalovaného na uhradenie žalovanej sumy. Bez angažovania štatutárneho zástupcu žalovaného by táto situácia nemohla prebehnúť, nakoľko ten bol povinný zabezpečiť, aby sa uvedená transakcia odzrkadlila vo fakturácii, a aby bola odrátaná z platieb subdodávateľa.

15. Z vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného vyplýva, že súhlas žalobcovi na vyplatenie finančných prostriedkov D. D. nebol daný, keďže takýto postup nie je pre žalovaného štandardný. D. D. na predmetnej stavbe nevykonával žiadnu činnosť, resp. s ním nebola uzatvorená žiadna zmluva. Dôvodom výpovede danej žalobcovi bolo zrušenie pracovného miesta pre nadbytočnosť.

16. Splnomocnený zástupca žalovaného poukázal na to, že objednávka je podpísaná žalobcom ako projektovým manažérom, keďže jednak ten už dňa 03.08.2012 nebol v pozícii projektového manažéra, a ani nešlo o štandardný postup žalovaného, za ktorého mohol objednávky podpisovať len štatutárny zástupca. Zároveň, ak by žalovaný poskytol zálohu, musela by byť vystavená zálohová faktúra v zmysle zákona o účtovníctve, pričom takáto zálohová faktúra vystavená nebola.

17. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na základe objednávky zo dňa 04.08.2012 D. D. spolu s ďalšími pracovníkmi pracovali na stavbe do 08.08.2012, kedy pracovník žalovaného vyhodil všetkých ľudí zo stavby. K odvolaniu z funkcie projektového manažéra uviedol, že toto odvolanie mu štatutárny zástupca žalovaného odovzdal dňa 07.08.2012, s tým, že bude naďalej vykonávať všetky činnosti, pričom mu zostalo auto aj pečiatka.

18. Z výpovede svedka D. D. vyplýva, že tento žalobcu pozná z pracoviska, pričom okrem žalobcu sa stretol ešte s pánom U., ktorý ho na prácu najal a o ktorom mal mienku, že je zamestnancom žalovaného, ktorý mu predmetnú prácu na stavbe ponúkol. Na stavbe pracoval ako živnostník asi týždeň, ale nakoľko nedostal žiadne peniaze, tak aj s ostatnými pracovníkmi chceli odísť a vtedy mu žalobca vyplatil zálohu vo výške 1.000,- €, ktorá bola aj pre ostatných pracovníkov, pričom poskytnutie tejto zálohy bolo podmienkou pre pokračovanie na stavbe. Následne na stavbe pracovali ešte zhruba dva dni, ale potom prišla ďalšia skupina pracovníkov, a tí svedka spolu s ostatnými pracovníkmi zo stavby vyhodili. Práce na stavbe boli vykonávané na základe písomnej zmluvy.

19. K výpovedi svedka žalobca uviedol, že táto potvrdzuje vyplatenie zálohy vo výške 1.000,- €.

20. Žalovaný v spojitosti s výsluchom svedka uviedol, že je zrejmé, že žalobca odovzdal peniaze D. D., tento však nebol v žiadnom zmluvnom ani inom vzťahu so žalovaným, nakoľko ten mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou Julba. Svedok tiež uviedol, že nikdy nebol zamestnancom žalovaného, a teda je vylúčený súvis medzi žalovaným a osobou, ktorá prijala peniaze, ak táto skutočnosť nastala. Žalobca nemal právo na finančné transakcie žalovaného. Projektoví manažéri mali oprávnenie vo vzťahu k objednávkam odsúhlasiť množstvo materiálu a tento prevziať, avšak nie dojednávať cenu. Vo vzťahu k príjmovému a výdavkovému pokladničnému dokladu, na ktorom sa nachádzajú pečiatky žalovaného, poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by dostal pokyn od žalovaného na odovzdanie týchto peňazí a v prípade, ak aj takéto peniaze niekomu odovzdal, pasívne legitimovaný by v spore mal byť ten, kto peniaze prijal, resp. ten v koho prospech tieto peniaze boli, teda spoločnosť Jolba.

21. Podľa § 222 ods. 1 zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ,,ZP“) ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

22. Podľa § 222 ods. 2 bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 222 ods. 3 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania, zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany mal za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný.

25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 08.06.2010 Pracovnú zmluvu a Manažérsku zmluvu, na základe ktorých vykonával pre žalovaného funkcie stavbyvedúceho a projektového manažéra. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaný vykonával stavebné práce na stavbe ,,Rekonštrukcia a modernizácia MŠ a ZŠ v Partizánskej Ľupči“, pričom žalobca tam vykonával funkciu stavbyvedúceho.

26. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorá je nositeľom hmotného práva (aktívna legitimácia) alebo povinnosti (pasívna legitimácia), teda tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný, ak je nositeľom práva, ktoré v konaní uplatňuje. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa od neho žalobca domáha, alebo ktorá má byť určená.

27. Súd sa primárne zaoberal otázkou pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie strán sporu.

28. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že nakoľko si žalobca v konaní uplatňuje pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, pričom svoj nárok odôvodnil tým, že ako zamestnanec žalovaného plnil na základe objednávky žalovaného za žalovaného to, čo mal plniť žalovaný sám, pričom práce boli vykonané v prospech žalovaného, tak má súd za to, že pasívne vecne legitimovanou osobou je samotná spoločnosť, teda žalovaný.

29. V § 222 je upravený inštitút bezdôvodného obohatenia v pracovnom práve, pričom v danom prípade môže byť obohateným subjektom tak zamestnanec ako aj zamestnávateľ. Zásadnou podmienkou aplikácie právnej úpravy bezdôvodného obohatenia podľa pracovného práva je, aby bol neoprávnený majetkový prospech získaný z plnení na základe existujúceho pracovnoprávneho vzťahu medzi subjektmi v postavení zamestnanca a zamestnávateľa. Základným predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia je teda vznik obohatenia bez právneho dôvodu, ktorý však musí preukázať postihnutý, pričom k jeho vzniku nedochádza, resp. nemusí dôjsť protiprávnym konaním zamestnávateľa, resp. zamestnanca alebo jeho zavinením. Právnym dôsledkom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia je základná povinnosť toto obohatenie vydať.

30. Jedným zo spôsobov bezdôvodného obohatenia je získanie plnenia bez právneho dôvodu, t.j. akékoľvek plnenie, na ktoré nevznikol zamestnancovi alebo zamestnávateľovi právny nárok.

31. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že nebol preukázaný súvis medzi výberom finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcu a ich poukázaním D. D., oprávnenie žalobcu ako stavbyvedúceho realizovať finančné transakcie v mene a na účet spoločnosti žalovaného a rovnako súhlas žalovaného s realizáciou tejto finančnej transakcie. Ďalej uviedol, že svedok na predmetnej stavbe nevykonával žiadnu činnosť, resp. poprel že by s ním uzatvoril zmluvu. Ak by žalovaný poskytol zálohu, musela by byť vystavená zálohová faktúra v zmysle zákona o účtovníctve, pričom takáto zálohová faktúra vystavená nebola. Žalovaný poukázal na to, že objednávka je podpísaná žalobcom ako projektovým manažérom, pričom jednak ten dňa 03.08.2012 už nebol v pozícii projektového manažéra a jednak nešlo o štandardný postup žalovaného, za ktorého mohol objednávky podpisovať len štatutárny zástupca.

32. Tieto tvrdenia žalovaného sú pre právne posúdenie veci irelevantné, nakoľko zo svedeckej výpovede svedka D. D. bolo jednoznačne preukázané, že svedok na predmetnej stavbe vykonával prácu pre žalovaného. Z tejto svedeckej výpovede rovnako vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému zálohu na práce na predmetnej stavbe vo výške 1.000,- € v prospech žalovaného. Zároveň z výdavkového a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03.08.2012 mal súd za preukázané, že žalobca poskytol svedkovi D. D. zálohu vo výške 1.000,- € na práce na zateplenie stavby, pričom poskytnutie tejto zálohy bolo podmienkou na pokračovanie na stavbe.

33. Skutočnosť, že svedok D. D. pracoval na predmetnej stavbe potvrdzuje aj listinný doklad (č.l. 121) predložený svedkovi, kde je vypísaná potreba materiálu k ďalšej práci na predmetnej stavbe, ku ktorému svedok uviedol, že sa na ňom nachádza jeho písmo.

34. Súd ďalej k veci uvádza, že príjmový pokladničný doklad a výdavkový pokladničný doklad, ako aj objednávka zo dňa 03.08.2012 sú opatrené pečiatkou žalovaného, ktorou disponoval žalobca, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žiadal predmetnú pečiatku po odvolaní žalobcu vrátiť.

35. K procesnej obrane žalovaného súd zároveň uvádza, že skutočnosti, ktorými sa žalovaný snažil preukázať spornosť žalovanej pohľadávky neboli podporené žiadnym relevantným dôkazom, prípadne návrhom na vykonanie dôkazu, na poklade čoho súd tieto tvrdenia žalovaného vyhodnotil ako obranné stanovisko, ktoré však samo o sebe nedokázalo odvrátiť žalobný návrh žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy.

36. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako znie výroková časť tohto rozsudku, nakoľko mal súd za preukázané, že žalovaný získal na úkor žalobcu plnenie bez právneho dôvodu, pričom v čase bezdôvodného obohatenia žalovaného boli strany v pracovnoprávnom vzťahu.

37. Súd ďalej neskúmal moment odvolania žalobcu z funkcie projektového manažéra, nakoľko považoval s poukazom na vyššie uvedené túto skutočnosť za nadbytočnú.

38. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).