Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61P/77/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. Š.Q., nar. XX.XX.XXXX, A. Š., nar. XX.XX.XXXX, F. Š., nar. XX.XX.XXXX, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, deti rodičov E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, T. a O.. A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/ XXA, O. H. F., o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Q. Š., nar. X.X.XXXX, zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne, od 1.3.2016, k maloletému A. Š., nar. X.X.XXXX zo sumy 90,- eur mesačne, na sumu 110,- eur mesačne od 1.3.2016 a k maloletému F. Š., nar. X.X.XXXX zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne, od 1.3.2016, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 1.3.2016 do 30.4.2017 k maloletému Q. vo výške 280,- eur, k maloletému A. vo výške 280,- eur a k maloletému F. vo výške 280,- eur, spolu vo výške 840,- eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- eur na každé dieťa, t. j. 60,- eur, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom máj 2017, pod následkom straty výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi druhý nepárny víkend v každom kalendárnom mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod. a každý kalendárny rok od 30.6. od 18.00 hod do 15.7. do 18.00 hod. Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ich na tom istom mieste odovzdá matke.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 30.03.2015, zmeneným dňa 03.05.2016 sa matka domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q. Š., nar. X.X.XXXX, A. Š., nar. X.X.XXXX, F. Š., nar. X.X.XXXX. Žiadala, aby súd rozhodol, o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému Q. a A. na 300,-eur mesačne od 09/2014 do 12/2015 a na 400,- eur mesačne od 01/2016 do budúcna na každé dieťa a k maloletému F. na 300,- eur mesačne od 09/2015 do 12/2015 a na 400,- eur

mesačne od 01/2016 do budúcna a súčasne zaviazal otca na prispievanie na tvorbu úspor pre maloletého, ak to jeho príjem dovolí. V časti úpravy styku s maloletými deťmi sa matka domáhala, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi na druhý nepárny víkend v mesiaci, tak že otec si preberie deti v mieste ich bydliska v piatok o18,00 hod. a odovzdá ich v nedeľu o 15.00 hod. v mieste bydliska matke. Počas letných prázdnin si otec preberie deti v mieste ich bydliska 30.06. o 18.00 hod. a odovzdá ich 15.07 o 18,00 v mieste ich bydliska matke.

2. Návrh odôvodnila tým, že v apríli 2013 podala žiadosť o zvýšenie výživného na všetky tri deti. Konečné rozhodnutie po odvolaní bolo doručené v januári 2015. Od septembra 2014 prišlo u mal. detí Q. a A. k podstatnej zmene nákladov, tým že nastúpili do prvého ročníka základnej školy. Počiatočné výdavky presiahli sumu 350,- eur na každé dieťa. Náklady na školopovinné deti matka vyčíslila nasledovne: poplatky za školu vo výške 30,- eur/ ročne, triedny fond 60,- eur/ ročne, desiata, olovrant vo výške 20,- eur/ mesačne na každého, poplatky za ŠKD 13,50 eur mesačne na každé dieťa, poplatok za pomôcky do družiny 10,- eur za pol roka, na každé dieťa, škola v prírode 190,- eur každé dieťa, v lete detské tábory 90,- eur/na týždeň pre jedno dieťa. Matka uviedla, že v prípade maloletého F. požaduje zvýšenie výživného až od septembra 2015, nakoľko vtedy nastúpil do prvého ročníka a náklady sú porovnateľné so staršími súrodencami.

3. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 04.05.2016 nesúhlasil s návrhom matky a podal návrh na zníženie výživného na sumu 70,- eur mesačne na každého od 01.05.2016. Suma výživného by tak zodpovedala jeho reálnym možnostiam a schopnostiam sa zamestnať. Otec považoval náklady matky za nadhodnotené a nereálne. Uviedol, že z príjmu vo výške 625,- eur uhrádza okrem výživného na Q., A. a F. aj výživné na ďalšie dve deti mal. H. vo výške 70,- eur a mal. S. vo výške 55,- eur.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletých detí, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX, potvrdeniami o príjme otca a matky, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II v konaní č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/169/2014-132 zo dňa 9.12.2014, kedy zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 90,- eur mesačne na každé dieťa a upravil styk otca s maloletými deťmi na každý druhý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 17,00hod. do nedele do 16,00 hod. a každý kalendárny rok od 01.07.2013 od 10,00 hod. do 15.07.2013 do 19,00 hod.

6. V čase pôvodného rozhodnutia súdu deti navštevovali štátnu materskú školu, kde príspevok na stravu na každé dieťa predstavoval 1,39 eur na deň. Za maloletého F. matka uhrádzala škôlke ešte príspevok 20,- eur mesačne. Matka bola v tom čase rozvedená, zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem 1.546,- eur netto. Mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, jeho otec prispieval na jeho výživu sumou 166,- eur mesačne. Splácala hypotekárny úver s mesačnou splátkou 299,- eur. Jej náklady na bývanie dosahovali sumu 400,- eur mesačne. Otec bol v tom čase rozvedený, zamestnaný, dosahoval priemerný mesačný príjem 292,- eur netto. Mal dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. H. vo výške 70,- eur a k mal. S. vo výške 55,- eur mesačne. V rámci vyporiadania BSM mu bol bývalou manželkou v roku 2013 vyplatený vyrovnací podiel .

7. Matka v konaní pred súdom uviedla, že trvá na písomne podanom návrhu. Otec detí pracuje v spoločnosti A. E. J..S..Z.. ako obchodný riaditeľ. Dňa v XX.XX.XXXX uzavrel manželstvo. Nakoľko jeho manželka nadobudla v roku 2016 rodinný dom v O. H. F., P. XX, tento patrí do BSM. Príjem otca je podľa matky oveľa vyšší ako ten ktorý deklaroval výplatnými páskami. Matka uviedla, že spolu s deťmi býva v 4- izbovom byte, má hypotekárny úver 57. 000 eur, mesačne ho spláca po 245,- eur, v 04/2016 nadobudla motorové vozidlo C. A. na úver, ktorý bol poskytnutý vo výške 8000,- eur, mesačne platí 126,- eur. Má ešte vyživovaciu povinnosť k staršiemu synovi E., ktorý navštevuje posledný ročník vysokej školy. Na jeho výživu prispieva jeho otec sumou 166,- eur, ale E. už brigáduje, takže jediným nákladom, ktorým mu prispieva je bývanie. S maloletým A. a Q. navštevuje psychológa, bola im diagnostikovaná C., zvýšené náklady s tým zatiaľ nemá. Q. je v škole už teraz integrovaný, u A. sa to predpokladá v 5. ročníku. Dvojičky sú žiaci 3.ročníka ZŠ a najmenší je žiakom 2.ročníka. Otec sa s deťmi stretáva veľmi málo. V minulosti sa stávalo, že napísal, že pre deti príde a deň predtým napísal, že to ruší.

8. Otec uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko každé zvýšenie je pre neho likvidačné a vystavuje ho hrozbe straty slobody a exekúcii. Navrhol znížiť výživné na sumu 70,- eur mesačne na každé dieťa od 01.04.2015, pretože vtedy dosahoval nízky príjem. Súhlasil so zmenou úpravy styku ako ho navrhla matka. V prípade, že dôjde k zvýšeniu výživného chce požiadať o zverenie detí do svojej starostlivosti. Od roku 2008 do februára 2016 vrátane pracoval ako obchodník v spol. T. J..S..Z.. Z tejto spoločnosti odišiel, lebo bola v strate. Od 01.03.2016 pracuje ako jediný obchodný riaditeľ v spoločnosti A. E. J..S..Z.. Má k dispozícií na služobné účely Z. I., A., stredná kategória. Iný príjem okrem oficiálneho nemá. Dňa XX.XX.XXXX uzavrel manželstvo. S manželkou býva v jej rodinnom dome v O. H. F.. Stavba domu bola dokončená a odovzdaná v roku 2015 v máji. Keďže k stavbe domu neprispel žiadnym spôsobom ani za trvania manželstva tak nemôže byť predmetom BSM. Pozemok nadobudla manželka darom od rodičov. Iné nehnuteľnosti jeho manželka nevlastní. On ani manželka nevlastnia auto. Ich príjem je po odrátaní jeho vyživovacích povinností cca 1.090,- eur. Z tejto sumy uhradia hypotéku, náklady na bývanie a ďalšie náklady. Otec uviedol, že má vysoký tlak, ale nemá nato, aby si kupoval lieky, lieči sa iba na alergiu, ale s tým nemá zvýšené náklady. S deťmi sa stretol naposledy v decembri. V minulosti som si deti brával aj častejšie. Deti si nezobral preto, lebo nemal pre ne náhradné oblečenie. V minulosti sa stávalo že mu matka odovzdala deti bez náhradného oblečenia, v zimných mesiacoch mali obuté sandále. 9. Kolízna opatrovníčka súhlasila s návrhom matky o zmene styku otca s maloletými deťmi, nakoľko je to v záujme maloletých detí. So znížením výživného nesúhlasila a zvýšenie výživného ponechala na zváženie súdu. 10. Z obsahu listinných dokladov založených matkou dieťaťa súd zistil, že priemerný mesačný príjem matky v spoločnosti E.-T. J., J..S..Z.. za obdobie od 09/2013 do 12/2015 bol vo výške 1.609,31 eur. Priemerný mesačný príjem za obdobie od 01/2016 do 03/2016 bol vo výške 1.667,20 eur. Mesačné náklady na deti matka vyčíslila nasledovne: 100,- eur oblečenie na jedno dieťa, náklady na školu 97,50 eur mesačne na jedno dieťa a ostatné náklady (adekvátna časť bývania, drogéria, lieky, strava, tábory) vo výške 210,- eur). Mimoriadne náklady na deti boli spolu vo výške cca 1.744,- eur (z toho 3x postele 269,- eur, matrac 3ks - 405,- eur, rošt 3ks - 152,- eur, písací stôl 2ks - 239,- eur, komoda 3 ks - 299,- eur, koberce 2ks- 280,- eur, stropné svetlo 2 ks - 96 ,- eur).

11. Z obsahu listinných dokladov založených otcom dieťaťa súd zistil, že otec je od 01.03.2016 zamestnaný v spoločnosti A. E., J..S..Z.., ako obchodný riaditeľ. Za obdobie od 30.05.2008 do 29.02.2016 bol otec zamestnaný v spoločnosti T., J..S..Z.. Priemerný príjem otca za zdaňovacie obdobie roku 2015 bol 380,-eur brutto. Za obdobie od 04/2016 do 02/2017 predstavuje priemerný mesačný zárobok otca 621,78 eur. Otec dňa 11.06.2015 uzavrel manželstvo. Podľa ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2015 predstavoval úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov manželky otca sumu 5.026,22 eur brutto. Priemerný mesačný príjem terajšej manželky otca v spoločnosti A. E. J..S..Z.. za obdobie od 01/2016 - 03/2016 bol cca 739,- eur netto. Priemerný mesačný príjem manželky otca za obdobie od 04/2016 do 02/2017 bol vo výške 589,63 eur netto. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v O. H. F.. Celkový príjem rodiny otca predstavuje 1.537,04 eur / z toho je jeho príjem 625,-eur, príjem jeho manželky 645,- eur, výživné na maloleté deti manželky spolu 220,- eur, rodinné prídavky na mal. deti manželky 47,04 eur). Celkové výdaje otec vyčíslil na sumu 1.534,53 eur. Z uvedenej sumu predstavujú výdaje otca 460,33 eur (výživne na mal. Q., A., F. 270,- eur, zročné výživné 45,- eur, výživné na mal. S. 55,- eur a na mal. H. 70,- eur, poistka na mal. H. 7,- eur, mobil 12,- eur, poplatok za odvoz smetí 1,33 eur), výdaje terajšej manželky predstavujú 774,20 eur , výdaje na stravu, oblečenie a hygienu vyčíslil na sumu 300,- eur.

12. V priebehu konania sa výdavky otca zvýšili, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Košice, č. k. XXC/ XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice XCo/XX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo výživné na H. zvýšené na 100,- eur mesačne a rozsudkom Okresného súdu v Košiciach, č.P.. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. XCoP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zvýšené výživné na mal. S. na sumu 100,- eur. Otec bol súčasne zaviazaný na zaplatenie zročného výživného na mal. S. v celkovej výške 855,- eur a zročné výživné na mal. H.B. v celkovej výške 540,- eur.

13. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa § 25 ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

16. Podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

28. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre úpravu styku a výživného pre maloleté deti tak v pôvodnom, ako i tomto konaní a zistil, že na strane otca maloletých detí došlo k zmene pomerov. Otcovi sa zvýšil príjem (takmer dvojnásobne) a došlo aj k zvýšeniu výdavkov otca v súvislosti s jeho ďalšími vyživovacími povinnosťami, ktoré sa zvýšili zo sumy 125,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Matke sa zvýšil priemerný mesačne príjem o cca 100,- eur. U maloletých detí došlo k minimálnym zmenám, nakoľko Q. a A. navštevovali základnú školu už v čase pôvodného rozhodnutia (rozhodnutie Krajského súdu) Maloletý F. síce navštevoval škôlku, v súčasnosti navštevuje základnú školu, poplatky sú však obdobné, napr. za stravu a ZRPŠ. Pribudol poplatok za družinu, ubudol zas poplatok za škôlku. Nové náklady napr. za pomôcky do školy, desiate, súd premietol do zvýšenej vyživovacej povinnosti. Rozdiel medzi pôvodnom a zvýšenou sumou činí u otca 20,- eur mesačne, pokiaľ matka prispeje rovnakou sumou, prostriedky na výživu maloletých budú vyššie o 40,- eur, čo podľa názoru súdu pokryje zvýšené náklady. Matka neustále ako v predchádzajúcich aj v týchto konaniach namietala reálnosť otcom deklarovaných príjmov, poukazovala na výšku mzdy v inzerovaných ponukách práce. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že demokratické zriadenie a trhové hospodárstvo prinieslo pre našu spoločnosť aj diferenciáciu v príjmoch, ktorá sa premieta do životnej úrovne jednotlivých členov spoločnosti, teda aj detí, ktoré nemajú rovnaké podmienky. Ľudské bytosti sú individuality, ktoré sa odlišujú sa svojimi schopnosťami, čo sa premieta aj do uplatnenia na trhu práce. Nemožno spravodlivo požadovať od rodiča povinného výživou, aby dosahoval nadštandardný príjem, ktorý by uspokojil všetky potreby maloletých detí. I keby otec dosahoval vyšší príjem ako aktuálny, napr. priemerný príjem zamestnanca SR, výživné ktoré požadovala matka, je vzhľadom na počet vyživovacích povinností nereálne. I v prípade, žeby rodičia maloletých detí žili spolu, museli by sa uskromniť, ako to robia mnohopočetné rodiny. Matka si musí uvedomiť, že otec má vyživovaciu povinnosť k piatim deťom, pričom deti, o ktoré ide v tomto konaní sa narodili po deťoch, ktoré mal otec z prvého manželstva, matka teda vedela, že príjem otca sa bude v podstate deliť medzi viaceré deti. Bolo by nespravodlivé voči starším deťom, ktorých výdavky sú nepochybne vyššie, keby výživné voči ním bolo niekoľko krát nižšie ako výživné voči mladším deťom. Oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti požadovala matka zvýšenie výživného o cca 400 %, pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch maloletých detí a nebolo preukázané ani v príjmoch otca. Z uvedených dôvodov súd návrh matky vo zvyšku zamietol. Na druhej strane, otec si musí byť vedomý, že jeho úlohou nie je len deti splodiť ale sa aj o ne primerane postarať. Ako už súd uviedol, nie každý je schopný získať pracovné miesto s vysokým príjmom, na druhej strane sú aj iné možnosti ako si príjem zvýšiť. Otec nemá deti v osobnej starostlivosti, nestretáva sa s nimi často, nič mu nebráni aby pracoval brigádne, popri hlavnom pracovnom pomere. Z uvedených dôvodov súd návrh na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel a návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Dôkazy, ktorá navrhovala matka vykonať považoval súd za nadbytočné a ich vykonanie by znamenalo neprimeraný zásah do práv tretích osôb. Vyživovaciu povinnosť zvýšil od zmeny zamestnania otca t.j. od zvýšenia jeho príjmu.

29. Súd vyhovel matke v časti návrhu na zmenu úpravu styku otca s maloletými deťmi, nakoľko s týmto návrhom otec ako aj kolízny opatrovník súhlasili.

30. Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 1.3.2016 do 30.4.2017 a u každého dieťaťa dosahuje výšku 280,- eur (14 mesiacov x 20,- eur = 280,- eur, naposledy určené výživné 90,- eur, v tomto rozhodnutí 110,- eur, rozdiel 20 eur)

31. Vzhľadom na príjmy otca dovolil súd podľa § 232 Civilného sporového poriadku splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.