Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-119-2021.pdf
PDF · 79.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/119/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Tomášom Uhrikom v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. E., o zaplatenie 109,63 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 109,63 eura, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 109,63 eura. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu pre životné poistenie č. XXXXXXXXXX (číslo návrhu XXXXXXXXXX) - E.ivot s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal platiť poistné riadne a včas za mesačné poistné obdobie a to vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca vo výške 35,40 eura. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný uhradil poistné len do 30.04.2020, a preto poistenie zaniklo v lehote troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti t. j. 03.08.2020. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia poistného vo výške 109,63 eura a to za obdobie od 01.05.2020 do 03.08.2020 s tým, že žalovanému bol zánik poistenia oznámený dňa 17.08.2020.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 02.12.2021, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, a preto bol následne zrušený.
3. Súd následne vyzval žalovaného v zmysle § 167 ods. 2 CSP na vyjadrenie sa k žalobe, ktorá mu bola doručená formou fikcie podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Preto súd rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 15.06.2022.
4. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a zistil, že žalobca - poisťovateľ a žalovaný ako poistník uzavreli dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu - E.ivot so začiatkom poistenia XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy bolo dojednané rizikové životné poistenie s poistením úrazu ako aj choroby s tým, že žalovaný sa zaviazal platiť mesačné poistné vo výške 35,40 eura. Poistná doba bola dojednaná na 54, 41, resp. 30 rokov v závislosti od typu poistenia a pripoistenia. Z prehľadu vykonaných platieb
poistného /čl. 8/ vyplýva, že žalovaný uhradil poistné do 30.04.2020, pričom splatnosť poistného mala byť k 1. dňu v mesiaci. Listom zo dňa 17.08.2020 oznámil žalobca žalovanému, že poistná zmluva zanikla v dôsledku nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka k 03.08.2020 a nezaplatené poistné predstavuje sumu 109,63 eura.
5. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 788 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
7. Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Poisťovateľ je povinný doručiť výzvu podľa prvej vety do jedného mesiaca odo dňa splatnosti poistného. Ak nebola výzva podľa predchádzajúcej vety doručená, poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
8. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie.
9. Poistná zmluva ako osobitný zmluvný vzťah má formálny charakter a na jej platnosť sa vyžaduje písomná forma. Nedodržanie zákonnej písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a to v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka. Obligatórnymi náležitosťami poistnej zmluvy je označenie zmluvných strán, náhodná udalosť s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa poskytnúť plnenie, označenie poistného plnenia ako aj poistné. Medzi ďalšie obligatórne náležitosti poistnej zmluvy Občiansky zákonník zahrňuje aj výšku poistnej sumy, výšku poistného, jeho splatnosť a o aký druh poistného ide, poistnú dobu a práva ako aj povinnosti poisťovateľa, poisteného a poistníka. Splatnosť poistného znamená určitý termín, ku ktorému treba zaplatiť dohodnuté poistné. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti považoval za nesporné, že žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti /ide o skutočnosť všeobecne známu súdu z jeho činnosti/ uzavrel so žalovanou formulárovú zmluvu - poistnú zmluvu na základe ktorej poistil poistníka - žalovaného, pričom žalovaný sa zaviazal platiť dohodnuté mesačné poistné. Takúto zmluvu uzatváral žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že zmluva mala formulárový charakter, jej obsah bol vopred pripravený žalobcom a žalovaný nemohol ovplyvniť obsah takejto zmluvy, ale musel ju prijať ako celok alebo odmietnuť. V konaní žalobca a ani žalovaný netvrdili resp. nepreukázali, že by žalovaný uzatváral takúto zmluvu v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej činnosti, a preto súd dospel k názoru, že žalobca mal pri vzniku zmluvného vzťahu postavenie dodávateľa a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho vznikol medzi nimi spotrebiteľsko-právny vzťah. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, pretože mal za preukázané, že strany sporu platne uzatvorili poistnú zmluvu, v zmysle ktorej mal žalovaný platiť
dohodnuté mesačná poistné, pričom to zaplatil len za obdobie od 01.05.2020 do 03.08.2020. V dôsledku tejto skutočnosti zanikla poistná zmluva v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to k 03.08.2020. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak vzniklo žalobcovi v zmysle § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie poistného do zániku poistenia vo výške 109,63 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, tak súd považoval žalobcom tvrdené skutočnosti za nesporné a preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Od žalobcu sa s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 CSP očakáva, že uvedie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré súvisia s predmetom sporu, pričom v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Na druhej strane však súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, keď výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli /napr. podľa § 295 CSP/ a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán. Okrem toho môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení. Zároveň je však potrebné uviesť, že tento materiálny korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť nakoľko jeho účelom je v primeranej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť tvrdiť, pretože každá strana sporu má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Dokazovanie v sporovom konaní tak nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany netvrdili. Z uvedených dôvodov tak súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 109,63 eura.
10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko ten mal úspech v súdnom konaní v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).