Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-121-2016.pdf
PDF · 89.94 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/121/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. O. XXX, XXX XX S. O., štátny občan Z., za účasti: Združenie -Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,,POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 164,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 3C/123/2014-91 zo dňa 10.12.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľov "POS" so sídlom v Prešove priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu. Trovy konania žalovanému zo strany žalobcu nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 109,15 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného M. L. S., advokáta, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 164,10 eur s prísl., z titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú pohľadávku Zmluvou o postúpenie pohľadávok zo dňa 15.12.2001 žalobca získal od postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatnenej pohľadávky vedľajším účastníkom na strane žalovaného podľa § 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka vyhodnotil nárok za premlčaný. Pohľadávka bola splatná 10.11.2010 a žaloba bola podaná 04.06.2014, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu žaloba bola zamietnutá. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalovaný mal vo veci plný úspech, trovy si neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal. Súd prvej inštancie priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 109,15 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia /z hodnoty 164,10 eura / a to za 4 úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom vo výške 16,60 eura, vyjadrenie zo dňa 12.11.2014 vo výške 16,60 eura, vyjadrenie zo dňa 08.06.2015 vo výške 8,30 eura, zastúpenie pri pojednávaní dňa 10.12.2015 vo výške 16,60 eura, 4 x režijný paušál z toho 2 x á 8,04 eura, 2 x á 8,39 eura. Keďže zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom DPH, čo súdu preukázal, preto mu súd priznal aj DPH vo výške 20 % /z odmeny 90,96 eura/ v sume 18,19 eura. Takto priznané trovy konania sú v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
2. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka M.. L. S., advokáta.
3. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku o jeho povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 109,15 eur, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Tvrdil, že v danom prípade bola na mieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor. Podľa odvolateľa vedľajší účastník v obdobných veciach vystupuje opakovane z obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami, preto nemal súd mu priznať trovy právneho zastúpenia. Poukázal na úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 12.11.2014, ktorým nedisponuje a nevie posúdiť jeho účelnosť. Vedľajší účastník predložil aj ďalšie vyjadrenie zo dňa 08.06.2015 a následne tieto prezentoval aj na pojednávaní 10.12.2014. Nestotožňuje sa s rozhodnutím, ktorým súd prizná vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, lebo nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Pre priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných § 142 O.s.p., a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, čo súd musí vždy skúmať. Rovnako nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podania nadbytočne opakujú bez uvedenia nových procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednanej veci a svojsky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7MCdo/15/2014 zo dna 24.03.2015 a uznesenie N S SR zo dňa 19.03 2014 sp. zn. 6MCdo/5/2013 so záverom, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Tvrdil, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť pravú pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, lebo jeho účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporoch v pozícii vedľajšieho účastníka. Samo združenie preto, aby mohlo napĺňať svoje ciele, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenie vstupuje do množstva konaní bez znalosti veci, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Pre vstup združenia nebol žiaden dôvod v tomto konaní, zbytočne sa iba navyšujú trovy konania a navodzuje sa dojem, že účelom nie je ochrana spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Tvrdil tiež, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania holo umožnil kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom spôsobilým poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, majúc materiálne a personálne vybavenie a odborné kompetencie. Ani nepriznaním náhrady trov konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podlá č.l. 47 ods 2.3 Ústavy SR, čo vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/88/03. Považuje preto právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhol napadnutý výrok o trovách konania zmeniť tak. že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 22,262 Eur s DPH. 4. K odvolaniu žalobcu sa vedľajší účastník nevyjadril. 5. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ sud prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, zo zákona č. 99 1963 Zb. (v znení doplnkov účinného do 30.06.2016). tak odvolací sud musí postupovať a vec posúdiť už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č 1602015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p ), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016. pričom aplikoval ust. § 470 ods. I. 2 C.s.p s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do 01.07.2016 ostali zachované.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom .stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C,s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust § 389 a nasl. C.s.p., a bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkon odporuje úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolnosti (§ 93 ods. 2 až 4 O.s.p.).
8. Ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, sud náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p).
9. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu 24.07.2014 Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ oznámilo svoj vstup do konania na podporu práv žalovaného. Podaním zo dňa doručenia súdu 13.11.2014 sa vyjadril vedľajší účastník k veci a vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania pohľadávky. Vo veci boli Združením realizované ďalšie úkony, a to vyjadrenie z 08.06.2015, ktoré bolo reakciou na výzvu súdu k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu č.k. 3C/123/2014-40 zo dňa 14.04.2015, ktorým bolo rozhodnuté o námietke žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Zástupca vedľajšieho účastníka sa zúčastnil aj na pojednávaní dňa 10.12.2015, kde aktívne vystupoval na obranu žalovaného. Je preto treba považovať uvedené úkony za úkony účelne vynaložené.
10. Súd prvej inštancie preto o trovách konania rozhodol aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal vedľajšiemu účastníkovi, podporujúcemu žalovaného, nárok na náhradu trov konania, keďže žalovaný bol úspešný v celom rozsahu. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom zohľadniac úspech účastníkov v konaní. Rovnako správne bola vypočítaná výška náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na správne odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie čo do výroku o priznaní trov konania Združeniu „POS“ s ktorým sa stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
11. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, ktorým spochybňuje prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Už skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania, ktorú vedľajší účastník namietal svedčí o tom, že prínos vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní je preukázaný.
12. Nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelné. Aj odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje za účelné všetky trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, za ktoré boli súdom prvej inštancie priznaná odmena. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca vedľajšieho účastníka aktívne vystupoval v spore, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Nie je preto možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že združenie nemalo žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a že nebol žiaden dôvod na jeho vstup do konania. Vstup združenia do konania bol realizovaný v zmysle zákona, o čom bolo rozhodnuté po námietke žalobcu uznesením súdu prvej inštancie č.k. 3C/123/2014-40 zo dňa 14.04.2015, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/208/2015-77 zo dňa 14.08.2015.
13. Je nutné zdôrazniť k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu aplikácie ust. § 142 O.s.p. v predmetnom konaní, že nesprávnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade odvolací súd nezdieľa názor odvolateľa, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo do priznaných trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Ani aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. nebola dôvodná.
14. Je potrebné konštatovať, že súd vníma účasť vedľajšieho účastníka ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskej únie vyplývajúceho z čl. 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani fakt. že medzi základné práva sa zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečujú vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa; čl. 38 Charty základných práv Európskej únie).
15. Aj keď odvolateľ poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, odvolací súd ma za to, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na priznanie náhrady trov konania za právne zastúpenie vedľajšieho účastníka. Tieto súvislosti poukazuje na rozsiahlu rozhodovaciu prax jednak Krajského súdu v Prešove, ako aj napríklad na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.08.2012, sp. zn. 15Co/169/2012, zo záverov ktorého vyplýva, že aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou. Ako príklad je potrebné upriamiť pozornosť tiež na uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28.03.2012. sp. zn. 7Co/34/2012, podľa ktorého Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov v vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady stým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Správnosť záverov napadnutého rozhodnutia potvrdzujú aj závery uznesenia Krajského sudu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012. sp. zn. 17Co/87/2012.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd jednoznačne ustálil, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym združením, ktoré vstúpilo do konania na podporu žalovaného a správne bola vypočítaná aj výška priznaných trov konania. Preto bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym združením postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdený.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a nasl. V odvolacom konaní neúspešný žalobca bol preto zaviazaný na plnú náhradu trov v odvolacom konaní úspešnému občianskemu združeniu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).